81/1987 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.10.1987 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 81/1987 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Irackou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 21.08.1987 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.10.1987 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
81
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 21. augusta 1987
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Irackou republikou
Dňa 16. augusta 1985 bol v Prahe podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Irackou republikou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval. Ratifikačné
listiny boli vymenené v Bagdade 3. marca 1987.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 50 dňom 2. apríla 1987.
České znenie dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Námestník:
Dr. Johanes v. r.
Dr. Johanes v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Irackou republikou
medzi Československou socialistickou republikou a Irackou republikou
Československá socialistická republika a Iracká republika,
vedené spoločným prianím udržiavať, posilňovať a prehlbovať vzájomné priateľské vzťahy na základe rovnosti, rešpektovania štátnej zvrchovanosti a nevmiešavania sa do vnútorných záležitostí,
prajúc si upraviť svoje konzulárne styky a vymedziť práva, výsady a imunity svojich konzulárnych úradov a ich členov a zabezpečiť ochranu svojich záujmov i záujmov svojich občanov,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
Bohuslava Chňoupka,
ministra zahraničných vecí ČSSR,
prezident Irackej republiky
Tárika Azíza,
podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Irackej republiky,
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, dohodli sa takto:
vedené spoločným prianím udržiavať, posilňovať a prehlbovať vzájomné priateľské vzťahy na základe rovnosti, rešpektovania štátnej zvrchovanosti a nevmiešavania sa do vnútorných záležitostí,
prajúc si upraviť svoje konzulárne styky a vymedziť práva, výsady a imunity svojich konzulárnych úradov a ich členov a zabezpečiť ochranu svojich záujmov i záujmov svojich občanov,
rozhodli sa uzavrieť tento Konzulárny dohovor a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
Bohuslava Chňoupka,
ministra zahraničných vecí ČSSR,
prezident Irackej republiky
Tárika Azíza,
podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Irackej republiky,
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, dohodli sa takto:
HLAVA I
Článok 1
Definície
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam:
a)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
b)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;
c)
„vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávala
povinnosti spojené s touto funkciou;
d)
„konzulárny úradník“ je každá osoba, včítane vedúceho konzulárneho úradu, poverená
výkonom konzulárnych funkcií;
e)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba zamestnaná v administratívnych alebo technických
službách konzulárneho úradu;
f)
„člen služobného personálu“ je každá osoba zamestnaná v domácich službách konzulárneho
úradu;
g)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a členovia
služobného personálu;
h)
„členovia konzulárneho personálu“ sú konzulárni úradníci okrem vedúceho konzulárneho
úradu, konzulárni zamestnanci a členovia služobného personálu;
i)
„člen súkromného personálu“ je osoba zamestnaná výlučne v súkromných službách člena
konzulárneho úradu;
j)
„rodinní príslušníci“ sú manžel, deti a rodičia člena konzulárneho úradu, ktorí s
ním žijú v spoločnej domácnosti;
k)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky k nim patriace, ktoré
sa používajú výlučne na účely konzulárneho úradu, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom,
včítane rezidencie vedúceho konzulárneho úradu;
l)
„konzulárne archívy“ sú všetky listiny, dokumenty, korešpondencia, knihy, pečate,
filmy, záznamové pásky a registre konzulárneho úradu spolu so šiframi a kódmi, kartotékami
a ktoroukoľvek časťou zariadenia určenou na ich ochranu a uloženie;
m)
„úradná korešpondencia“ je všetka korešpondencia vzťahujúca sa na konzulárny úrad
a na jeho funkcie;
n)
„loď vysielajúceho štátu“ je každá loď plávajúca pod vlajkou vysielajúceho štátu,
ktorá má jeho príslušnosť a ktorá je v tomto štáte registrovaná, s výnimkou vojnových
lodí;
o)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé lietadlo, ktoré má príslušnosť vysielajúceho
štátu, ktoré je registrované v tomto štáte v súlade s jeho zákonmi a predpismi a ktoré
nesie jeho označenie, s výnimkou vojenských lietadiel.
HLAVA II
KONZULÁRNE STYKY VŠEOBECNE
Článok 2
Zriadenie konzulárneho úradu
1.
Každá zmluvná strana môže so súhlasom prijímajúceho štátu zriadiť na jeho území konzulárny
úrad.
2.
Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a konzulárny obvod sú určované vysielajúcim
štátom a podliehajú schváleniu prijímajúceho štátu.
3.
Dodatočné zmeny sídla konzulárneho úradu, jeho klasifikácie alebo konzulárneho obvodu
môže urobiť vysielajúci štát iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
4.
Predchádzajúci výslovný súhlas prijímajúceho štátu je potrebný aj na zriadenie úradovne
tvoriacej časť konzulárneho úradu, ale umiestnenej mimo sídla tohto úradu.
Článok 3
Občianstvo konzulárnych úradníkov
Konzulárnym úradníkom môže byť iba občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá na území
prijímajúceho štátu trvalý pobyt.
Článok 4
Vymenovanie a prijatie vedúcich konzulárnych úradov
1.
Vedúcich konzulárnych úradov vymenúva vysielajúci štát a na výkon svojich funkcií
prijíma prijímajúci štát.
2.
Pri zachovaní ustanovení tohto dohovoru sa formality vymenovania a prijatia vedúcich
konzulárnych úradov spravujú zákonmi, predpismi a zvyklosťami vysielajúceho štátu,
prípadne prijímajúceho štátu.
3.
Vysielajúci štát musí vedúceho konzulárneho úradu opatriť dokladom vo forme patentu
alebo obdobného dokumentu vyhotoveného pre každé vymenovanie osobitne, ktorý osvedčuje
jeho funkcie a v ktorom je uvedené spravidla jeho úplné meno, kategória a trieda,
konzulárny obvod a sídlo konzulárneho úradu.
4.
Vysielajúci štát zašle patent alebo obdobný dokument diplomatickou alebo inou vhodnou
cestou vláde štátu, na území ktorého má vedúci konzulárneho úradu vykonávať svoje
funkcie.
5.
Vedúci konzulárneho úradu sa prijíma na výkon svojich funkcií na základe privolenia
prijímajúceho štátu nazývaného exequatur, nech už je forma privolenia akákoľvek.
6.
Štát, ktorý odmieta poskytnúť exequatur, nie je povinný oznámiť vysielajúcemu štátu
dôvody svojho odmietnutia.
7.
Do doručenia exequatur môže byť vedúci konzulárneho úradu prijatý na výkon svojich
funkcií dočasne. V tom prípade sa budú používať ustanovenia tohto dohovoru.
Článok 5
Upovedomenie orgánov konzulárneho úradu
Len čo je vedúci konzulárneho úradu prijatý, hoci len dočasne, na výkon svojich funkcií,
prijímajúci štát o tom bezodkladne upovedomí príslušné orgány konzulárneho obvodu.
Zabezpečí takisto vykonanie potrebných opatrení, aby vedúci konzulárneho úradu mohol
vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho úradu a požívať výhody vyplývajúce z ustanovení
tohto dohovoru.
Článok 6
Dočasný výkon funkcie vedúceho konzulárneho úradu
1.
V prípade, že vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje funkcie alebo že miesto
vedúceho konzulárneho úradu je dočasne uprázdnené, môže vysielajúci štát funkciou
dočasného vedúceho konzulárneho úradu poveriť konzulárneho úradníka tohto úradu alebo
iného konzulárneho úradu alebo člena diplomatického personálu diplomatickej misie.
2.
Meno dočasného vedúceho konzulárneho úradu treba vopred oznámiť prijímajúcemu štátu
diplomatickou cestou.
3.
Dočasnému vedúcemu konzulárneho úradu sa poskytujú výhody, výsady a imunity, aké
požíva podľa tohto dohovoru vedúci konzulárneho úradu.
4.
Ak za okolností uvedených v odseku 1 tohto článku člen diplomatického personálu diplomatickej
misie vysielajúceho štátu je v prijímajúcom štáte poverený vysielajúcim štátom funkciou
dočasného vedúceho úradu, bude, pokiaľ prijímajúci štát proti tomu nevznesie námietky,
aj naďalej požívať diplomatické výsady a imunity.
Článok 7
Oznámenie prijímajúcemu štátu o vymenovaní, príchode a odchode
1.
Ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu alebo orgánu určenému týmto ministerstvom
sa bude oznamovať:
a)
vymenovanie členov konzulárneho úradu, ich príchod po vymenovaní na konzulárny úrad,
ich definitívny odchod alebo skončenie ich funkcií a všetky iné zmeny, ktoré majú
vplyv na ich štatút a ktoré môžu nastať počas ich služby na konzulárnom úrade;
b)
príchod a definitívny odchod rodinného príslušníka člena konzulárneho úradu a tam,
kde to pripadá do úvahy, prípady, keď sa osoba stane alebo keď prestane byť takým
rodinným príslušníkom;
c)
príchod a definitívny odchod členov súkromného personálu a tam, kde to pripadá do
úvahy, skončenie ich služby;
d)
zamestnanie a prepustenie osôb, ktoré majú pobyt v prijímajúcom štáte, pokiaľ ide
o členov konzulárneho úradu alebo členov súkromného personálu požívajúcich výsady
a imunity.
2.
Príchod a konečný odchod sa bude, pokiaľ možno takisto oznamovať vopred.
Článok 8
Konzulárne preukážky
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu vydajú konzulárnemu úradníkovi osobitnú preukážku,
ktorou sa preukazuje jeho totožnosť a hodnosť.
2.
Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa vzťahuje na konzulárnych zamestnancov, členov
služobného personálu a členov súkromného personálu za predpokladu, že tieto osoby
nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo občanmi vysielajúceho štátu, ktorí majú trvalý
pobyt na území prijímajúceho štátu.
3.
Ustanovenie tohto článku sa vzťahuje tiež na rodinných príslušníkov osôb uvedených
v odsekoch 1 a 2.
Článok 9
Osoby vyhlásené za non grata
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník
je persona non grata alebo že ktorýkoľvek iný člen konzulárneho personálu je neprijateľný.
V takom prípade vysielajúci štát podľa okolností buď takú osobu odvolá, alebo ukončí
jej funkcie na konzulárnom úrade.
2.
Ak vysielajúci štát odmietne alebo opomenie v primeranom čase vyhovieť svojim povinnostiam
podľa odseku 1 tohto článku, môže prijímajúci štát podľa povahy prípadu buď odvolať
exequatur príslušnej osoby, alebo prestať ju považovať za člena konzulárneho personálu.
3.
Osoba vymenovaná do funkcie člena konzulárneho úradu môže byť vyhlásená za neprijateľnú
skôr než príde na územie prijímajúceho štátu alebo, ak už je na jeho území, skôr než
sa ujme svojich funkcií na konzulárnom úrade. V každom takom prípade vezme vysielajúci
štát vymenovanie späť.
4.
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 3 tohto článku nie je prijímajúci štát povinný
oznámiť vysielajúcemu štátu dôvody svojho rozhodnutia.
Článok 10
Skončenie funkcií člena konzulárneho úradu
Funkcie člena konzulárneho úradu sa končia medzi iným:
a)
oznámením vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu, že sa funkcie člena konzulárneho
úradu skončili;
b)
odvolaním exequatur;
c)
oznámením prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že prijímajúci štát ho prestal
považovať za člena konzulárneho personálu.
HLAVA III
KONZULÁRNE FUNKCIE
Článok 11
Základné konzulárne funkcie
Konzulárne funkcie spočívajú najmä:
a)
v chránení práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov i právnických osôb v
prijímajúcom štáte;
b)
v podpore rozvoja obchodných, hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a turistických
stykov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a v inom rozvíjaní priateľských stykov
medzi nimi;
c)
v zisťovaní stavu a vývoja obchodného, hospodárskeho, kultúrneho, vedeckého života
a života v oblasti turistiky prijímajúceho štátu všetkými zákonnými prostriedkami
a v podávaní správ o tom vláde vysielajúceho štátu a informácií zainteresovaným osobám.
Článok 12
Výkon konzulárnych funkcií
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať v konzulárnom obvode v súlade s právnymi
predpismi prijímajúceho štátu konzulárne funkcie. Konzulárny úradník môže so súhlasom
prijímajúceho štátu vykonávať konzulárne funkcie aj mimo konzulárneho obvodu.
2.
Konzulárni úradníci sa môžu pri výkone svojich funkcií obracať na:
a)
príslušné miestne orgány svojho konzulárneho obvodu;
b)
príslušné ústredné orgány prijímajúceho štátu, pokiaľ to dovoľujú zákony, predpisy
a zvyklosti prijímajúceho štátu alebo príslušné medzinárodné dohody.
Článok 13
Výkon konzulárnych funkcií diplomatickými misiami
1.
Ustanovenia tohto dohovoru sa vzťahujú, pokiaľ to súvislosť dovoľuje, takisto na
výkon konzulárnych funkcií diplomatickými misiami.
2.
Mená členov diplomatickej misie poverených prácou v konzulárnych oddeleniach alebo
inak poverených výkonom konzulárnych funkcií misie treba oznamovať ministerstvu zahraničných
vecí prijímajúceho štátu alebo orgánu určenému týmto ministerstvom.
3.
Pri výkone konzulárnych funkcií sa môže diplomatická misia obracať na:
a)
miestne orgány konzulárneho obvodu;
b)
ústredné orgány prijímajúceho štátu, pokiaľ to dovoľujú zákony, predpisy a zvyklosti
prijímajúceho štátu alebo príslušné medzinárodné dohody.
4.
Výsady a imunity členov diplomatickej misie uvedených v odseku 2 tohto článku sa
budú aj naďalej spravovať pravidlami medzinárodného práva týkajúcimi sa diplomatických
stykov.
Článok 14
Registrácia občanov vysielajúceho štátu
Konzulárny úradník môže viesť register občanov vysielajúceho štátu, ktorí majú trvalý
alebo prechodný pobyt v jeho konzulárnom obvode. Táto registrácia nezbavuje tieto
osoby povinnosti dodržiavať ustanovenia predpisov a zákonov prijímajúceho štátu o
registrácii cudzincov.
Článok 15
Vydávanie pasov a víz
1.
Konzulárny úradník je oprávnený v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu
vydávať, predlžovať, meniť, zrušovať, odnímať alebo zadržiavať cestovné doklady občanov
vysielajúceho štátu.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený vydávať, predlžovať alebo zrušovať platnosť príslušných
víz osobám, ktoré si prajú cestovať do vysielajúceho štátu.
Článok 16
Funkcie vo veciach osobného stavu
1.
V rozsahu ustanovenom právnymi predpismi vysielajúceho štátu je konzulárny úradník
oprávnený:
a)
uzavierať a registrovať manželstvo medzi občanmi vysielajúceho štátu a vydávať o
tom príslušné doklady;
b)
vyhotovovať rodné a úmrtné listy občanov vysielajúceho štátu a vyhotovovať kópie
týchto dokladov;
c)
prijímať vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu;
d)
prijímať žiadosti a vyhlásenia vo veciach štátneho občianstva občanov vysielajúceho
štátu a vydávať príslušné doklady.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bezodkladne a bezplatne na žiadosť zasielať
konzulárnemu úradu odpisy a výpisy z matrík týkajúce sa občanov vysielajúceho štátu.
Článok 17
Zastupovanie občanov vysielajúceho štátu pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho
štátu
1.
V súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu má konzulárny úradník právo zastupovať
alebo robiť opatrenia na zabezpečenie vhodného zastúpenia občanov vysielajúceho štátu
pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu v prípadoch, keď vzhľadom na neprítomnosť
alebo z iných dôvodov nie sú schopní sa včas ujať hájenia svojich práv a záujmov.
2.
Zastupovanie podľa odseku 1 tohto článku sa končí, len čo zastupované osoby vymenujú
svojho splnomocnenca alebo si samy zabezpečia hájenie svojich práv a záujmov.
Článok 18
Funkcie v opatrovníckych veciach
1.
Konzulárny úradník môže v rozsahu ustanovenom zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu
prevziať starostlivosť nad neplnoletým alebo iným občanom vysielajúceho štátu, ktorý
nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, osobitne v prípadoch, keď sa vzhľadom na tieto
osoby požaduje opatrovníctvo a poručníctvo.
2.
Len čo sa orgány prijímajúceho štátu dozvedia o prípadoch, keď je potrebné ustanoviť
poručníka alebo opatrovníka pre občana vysielajúceho štátu, oznámia to príslušnému
konzulárnemu úradu.
Článok 19
Notárske funkcie
1.
V rozsahu ustanovenom zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu je konzulárny úradník
oprávnený vykonávať na konzulárnom úrade, v byte občana vysielajúceho štátu, na palube
lietadla alebo lode vysielajúceho štátu nasledujúce funkcie:
a)
prijímať, spisovať a overovať vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu a zmluvy medzi
nimi;
b)
spisovať, osvedčovať a prijímať do úschovy závety a iné listiny a vyhlásenia občanov
vysielajúceho štátu;
c)
overovať podpisy poverených úradníkov úradov vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu
a overovať kópie, výpisy a preklady;
d)
overovať podpisy občanov vysielajúceho štátu;
e)
overovať osvedčenia pôvodu a obchodné účty tovaru vyvážaného z prijímajúceho štátu
rovnako ako iné dokumenty;
f)
overovať podpisy, pečiatky a dokumenty vydané príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu
na ich použitie vo vysielajúcom štáte;
g)
prijímať do úschovy doklady, listiny, peniaze a cennosti, ktoré patria občanom vysielajúceho
štátu alebo sú im určené.
2.
Listiny a dokumenty uvedené v odseku 1 tohto článku majú rovnakú platnosť a dôkaznú
moc v prijímajúcom štáte, ako listiny a dokumenty overené príslušným orgánom tohto
štátu, ak nie sú v rozpore so zákonmi a predpismi tohto štátu.
Článok 20
Funkcie v dedičských veciach
1.
Príslušný orgán prijímajúceho štátu bezodkladne upovedomí konzulárny úrad vysielajúceho
štátu o úmrtí jeho občana na území prijímajúceho štátu a zašle mu úmrtný list a poskytne
mu dostupné informácie o dedičoch, dedičstve a závete, len čo sú k dispozícii. Príslušné
orgány prijímajúceho štátu upovedomia konzulárny úrad vysielajúceho štátu, ak sa dozvedia,
že občan vysielajúceho štátu zanechal majetok v treťom štáte.
2.
Ak na území prijímajúceho štátu dedičstvo pripadne dedičovi alebo oprávnenému účastníkovi,
ktorý je občanom vysielajúceho štátu, príslušné orgány prijímajúceho štátu o tom bezodkladne
upovedomia konzulárny úrad vysielajúceho štátu.
3.
Príslušný orgán prijímajúceho štátu upovedomí konzulárny úrad vysielajúceho štátu
o opatreniach prijatých na zabezpečenie a správu dedičstva zanechaného na území prijímajúceho
štátu zomretým občanom vysielajúceho štátu. Konzulárny úradník môže priamo alebo prostredníctvom
povereného zástupcu poskytnúť pomoc pri vykonávaní opatrení zabezpečujúcich práva
občanov vysielajúceho štátu na dedičstvo, včítane dohľadu nad prepravou cenných vecí,
ktorá sa bude uskutočňovať v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
4.
Ak sa dedičstvo prejednáva na území prijímajúceho štátu, hnuteľnosti alebo výťažok
z predaja hnuteľností alebo nehnuteľností, ktoré pripadnú občanovi vysielajúceho štátu
ako oprávnenému účastníkovi, dedičovi alebo odkazníkovi, ktorý nemá v prijímajúcom
štáte pobyt a na konaní sa nezúčastnil ani na ňom nebol zastúpený, sa vydajú konzulárnemu
úradu vysielajúceho štátu, aby ich odovzdal za podmienky, že:
a)
orgány prijímajúceho štátu dajú súhlas na prevod peňazí alebo vývoz majetku z tohto
štátu do vysielajúceho štátu v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu a
s prihliadnutím na zásadu vzájomnosti;
b)
všetky dedičské dlhy boli zaplatené alebo sa ich zaplatenie zabezpečilo v lehotách
ustanovených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu;
c)
dedič alebo oprávnený účastník bol zistený;
d)
boli zaplatené poplatky a dane z dedičstva alebo sa ich zaplatenie zabezpečilo.
5.
Ak občan vysielajúceho štátu zomrie počas svojho prechodného pobytu v prijímajúcom
štáte, všetky jeho osobné veci a peniaze spolu s ich zoznamom sa po zaplatení jeho
dlhov odovzdajú konzulárnemu úradu, pokiaľ tomu nebránia zákony a predpisy prijímajúceho
štátu.
Článok 21
Funkcie týkajúce sa námornej a riečnej dopravy
1.
Konzulárny úradník môže vo svojom konzulárnom obvode poskytnúť pomoc lodiam vysielajúceho
štátu, ak sa nachádzajú vo vnútorných alebo pobrežných vodách prijímajúceho štátu.
Orgány prijímajúceho štátu mu na žiadosť poskytnú nevyhnutnú pomoc.
2.
Konzulárny úradník má právo na spojenie s kapitánom, členmi posádky a cestujúcimi
na lodi. Môže vstúpiť na palubu lode, kontrolovať dokumenty, včítane tých, ktoré sa
týkajú nákladu lode, cesty a miesta určenia, a vyšetrovať udalosti, ku ktorým došlo
na palube lode. Je oprávnený robiť opatrenia vo veciach týkajúcich sa plavby, pokiaľ
sú v súlade so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu a nie sú v rozpore so zákonmi
a predpismi prijímajúceho štátu.
3.
Kapitán lode alebo člen posádky, ktorý ho zastupuje, má právo bez osobitného povolenia
spojiť sa s konzulárnym úradníkom, ak má konzulárny úrad sídlo v príslušnom námornom
prístave. Ak tu konzulárny úrad nemá sídlo, musí sa získať cestovné povolenie od príslušného
orgánu prijímajúceho štátu.
4.
Ak orgány prijímajúceho štátu majú v úmysle vykonať právne opatrenia na palube lode
vysielajúceho štátu, upovedomia konzulárneho úradníka vopred tak, aby mohol byť prítomný.
Ak nemôže byť prítomný, musí sa mu zaslať podrobný protokol o vykonaní týchto opatrení.
5.
V prípade, že ide o neodkladné opatrenia, alebo ak sa tieto opatrenia vykonávajú
na žiadosť kapitána lode, musí sa o tom konzulárny úradník bezodkladne informovať.
6.
Ustanovenia odsekov 4 a 5 tohto článku sa nepoužijú, ak ide o colnú, pohraničnú a
zdravotnú kontrolu, alebo prípady, keď dôjde k znečisteniu, ktoré bolo spôsobené loďou,
posádkou alebo cestujúcimi.
7.
Ak loď vysielajúceho štátu stroskoce, uviazne, je vrhnutá na breh alebo je inak poškodená
vo vnútorných alebo pobrežných vodách prijímajúceho štátu, príslušné orgány prijímajúceho
štátu o tom bezodkladne podajú správu konzulárnemu úradníkovi a oboznámia ho s tým,
aké opatrenia boli urobené na záchranu a ochranu cestujúcich, posádky, nákladu a lode.
8.
Konzulárny úradník môže požiadať príslušné orgány prijímajúceho štátu, aby urobili
opatrenia na záchranu a ochranu cestujúcich, posádky, nákladu a lode. Ak dôjde k udalostiam
uvedeným v odseku 7 tohto článku, príslušné orgány prijímajúceho štátu poskytnú konzulárnemu
úradníkovi nevyhnutnú pomoc pri príprave a vykonaní príslušných opatrení.
Článok 22
Funkcie týkajúce sa civilnej leteckej dopravy
Ustanovenia článku 21 sa primerane použijú aj na civilné lietadlá vysielajúceho štátu, ak to nie je v rozpore
so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu.
Článok 23
Iné konzulárne funkcie
Konzulárny úradník môže vykonávať iné konzulárne funkcie, ktoré mu zveril vysielajúci
štát a ktoré nie sú ustanovené týmto dohovorom, ak s tým prijímajúci štát vopred súhlasí.
HLAVA IV
VÝHODY, VÝSADY A IMUNITY
Článok 24
Uľahčenie práce konzulárneho úradu
Prijímajúci štát plne uľahčí výkon funkcií konzulárneho úradu, urobí všetky nevyhnutné
opatrenia, aby členom konzulárneho úradu umožnil plnenie ich povinností, a poskytne
im výsady a imunity, na ktoré majú právo podľa tohto dohovoru.
Článok 25
Používanie štátneho znaku a štátnej vlajky
1.
Štátny znak a názov vysielajúceho štátu môžu byť umiestnené na budove konzulárneho
úradu a jeho vchode v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2.
Vlajka vysielajúceho štátu môže byť vyvesená na budove konzulárneho úradu, na rezidencii
vedúceho konzulárneho úradu a na jeho dopravných prostriedkoch, keď sa používajú na
služobné účely.
Článok 26
Uľahčenie získať miestnosti konzulárneho úradu a ubytovanie pre členov konzulárneho
úradu
Prijímajúci štát uľahčí v súlade so svojimi zákonmi vysielajúcemu štátu získať miestnosti
potrebné pre ich konzulárny úrad alebo mu pomôže opatriť si tieto miestnosti iným
spôsobom. V prípade potreby prijímajúci štát pomôže tiež konzulárnemu úradu pri získaní
vhodného ubytovania pre jeho členov.
Článok 27
Nedotknuteľnosť konzulárnych miestností
1.
Konzulárne miestnosti sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu do nich nesmú
vstúpiť, leda so súhlasom vedúceho konzulárneho úradu, vedúceho diplomatickej misie
vysielajúceho štátu alebo osoby poverenej niektorým z nich.
2.
Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť podniknúť všetky primerané opatrenia na ochranu
konzulárnych miestností proti každému napadnutiu alebo poškodeniu a aby sa zabránilo
každému rušeniu pokoja konzulárneho úradu alebo ujme na jeho dôstojnosti.
3.
Konzulárne miestnosti, ich zariadenie, majetok konzulárneho úradu a jeho dopravné
prostriedky nepodliehajú žiadnej forme rekvizície na účely národnej obrany alebo verejnej
potreby. Ak treba vykonať ich vyvlastnenie na uvedené účely, musia sa podniknúť všetky
možné kroky, aby sa zabránilo narušeniu výkonu konzulárnych funkcií, a vysielajúcemu
štátu sa musí vyplatiť zodpovedajúca náhrada.
Článok 28
Daňové oslobodenie konzulárneho úradu, bytov jeho členov a dopravných prostriedkov
1.
Konzulárne miestnosti a byty členov konzulárneho úradu, ktorých je vysielajúci štát
vlastníkom alebo nájomcom, sú oslobodené od všetkých celoštátnych, oblastných alebo
miestnych daní a poplatkov, s výnimkou poplatkov vyberaných za poskytovanie služieb.
2.
Oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na dane a poplatky, ktoré
majú podľa zákona prijímajúceho štátu platiť osoby vstupujúce do zmluvného pomeru
s vysielajúcim štátom alebo s osobou konajúcou v jeho mene.
3.
Oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje na dopravné prostriedky,
ktorých vlastníkom je vysielajúci štát.
Článok 29
Nedotknuteľnosť konzulárnych archívov a dokumentov
Konzulárne archívy a dokumenty sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 30
Sloboda spojenia
1.
Prijímajúci štát povolí a bude chrániť slobodu spojenia konzulárneho úradu na úradné
účely. Pri spojení s vládou, diplomatickými misiami a ostatnými konzulárnymi úradmi
vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môže konzulárny úrad použiť všetky vhodné
prostriedky, včítane diplomatických a konzulárnych kuriérov, diplomatických a konzulárnych
batožín a kódovaných alebo šifrovaných správ. Rádiovú vysielaciu stanicu však môže
konzulárny úrad zriadiť a používať iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
2.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná.
3.
Konzulárna batožina nesmie byť ani otvorená ani zadržaná. V prípade, že príslušné
orgány prijímajúceho štátu majú vážne dôvody, aby sa domnievali, že batožina obsahuje
niečo iné ako korešpondenciu, dokumenty alebo predmety uvedené v odseku 4 tohto článku,
môžu však žiadať, aby batožinu otvoril v ich prítomnosti zodpovedný zástupca vysielajúceho
štátu. Ak orgány vysielajúceho štátu takú žiadosť odmietnu, batožina sa vráti na miesto,
odkiaľ pochádza.
4.
Konzulárna batožina sa musí zapečatiť a zásielky tvoriace konzulárnu batožinu musia
byť opatrené zreteľným vonkajším označením ich povahy a môžu obsahovať iba úradnú
korešpondenciu a dokumenty alebo predmety určené výlučne na úradné použitie.
5.
Bez súhlasu prijímajúceho štátu nesmie byť konzulárny kuriér ani občanom prijímajúceho
štátu ani, pokiaľ nie je občanom vysielajúceho štátu, osobou s trvalým pobytom v prijímajúcom
štáte. Pri výkone svojich funkcií požíva ochranu prijímajúceho štátu. Konzulárny kuriér
požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie byť žiadnym spôsobom uväznený alebo zadržaný.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho štatút.
6.
Konzulárna batožina sa môže zveriť kapitánovi lode alebo civilného lietadla. Kapitán
bude vybavený úradnou listinou označujúcou počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu.
Po prerokovaní s príslušnými orgánmi v prijímajúcom štáte môže konzulárny úrad poslať
jedného zo svojich členov, aby prevzal uvedenú batožinu priamo a voľne od kapitána
lode alebo lietadla.
Článok 31
Spojenie a styk s občanmi vysielajúceho štátu
1.
Aby sa uľahčil výkon konzulárnych funkcií týkajúcich sa občanov vysielajúceho štátu:
a)
konzulárni úradníci majú právo na spojenie s občanmi vysielajúceho štátu a na prístup
k nim. Občania vysielajúceho štátu majú rovnaké právo, pokiaľ ide o spojenie s konzulárnymi
úradníkmi vysielajúceho štátu a prístup k nim;
b)
príslušné orgány prijímajúceho štátu budú bezodkladne informovať konzulárny úrad
vysielajúceho štátu o prípadoch, keď v jeho konzulárnom obvode občan vysielajúceho
štátu bol zatknutý, uväznený, daný do väzby alebo zadržaný iným spôsobom, pokiaľ o
to uvedený občan požiada. Takisto každú správu, ktorú určila pre konzulárny úrad osoba,
ktorá bola zatknutá, je vo väzení, vo väzbe alebo bola zadržaná, doručia uvedené orgány
bezodkladne. Tieto orgány musia bezodkladne informovať osobu, ktorej sa to týka, o
jej právach, ktoré má podľa tohto písmena;
c)
konzulárni úradníci majú právo navštevovať občanov vysielajúceho štátu, ktorí sú
vo väzení, väzbe alebo sú zadržaní, aby s nimi mohli hovoriť, písať si a zabezpečiť
ich právne zastúpenie. Majú takisto právo navštíviť ktoréhokoľvek občana vysielajúceho
štátu, ktorý je vo väzení, vo väzbe alebo je zaistený v ich obvode na základe rozsudku.
Konzulárny úradník sa však zdrží konania v mene občana, ktorý je vo väzení, väzbe
alebo je zadržaný, v prípade, že občan proti takému konaniu vznesie výslovne svoje
námietky.
2.
Práva uvedené v odseku 1 tohto článku sa budú vykonávať v súlade so zákonmi a predpismi
prijímajúceho štátu, ale za predpokladu, že zákony a predpisy umožnia plné uskutočnenie
cieľov, pre ktoré sa práva podľa tohto článku poskytli.
Článok 32
Sloboda pohybu
S výhradou zákonov a nariadení o oblastiach, do ktorých je prístup zakázaný alebo
upravený z dôvodov štátnej bezpečnosti, zabezpečí prijímajúci štát všetkým členom
konzulárneho úradu slobodu pohybu a cestovania na svojom území.
Článok 33
Konzulárne poplatky a dávky
1.
Konzulárny úrad môže za konzulárne úkony vyberať na území prijímajúceho štátu poplatky
a dávky ustanovené zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu.
2.
Sumy vybrané podľa odseku 1 tohto článku sú oslobodené od všetkých daní a dávok v
prijímajúcom štáte.
Článok 34
Nedotknuteľnosť konzulárnych úradníkov
Osoba konzulárneho úradníka je nedotknuteľná. Konzulárny úradník nesmie byť žiadnym
spôsobom zatknutý ani zadržaný. Prijímajúci štát s ním bude zaobchádzať s náležitou
úctou a urobí všetky vhodné opatrenia, aby zabránil každému útoku proti jeho osobe,
slobode alebo dôstojnosti.
Článok 35
Vyňatie konzulárnych úradníkov z jurisdikcie
1.
Konzulárny úradník je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je takisto
vyňatý z jeho civilnej a správnej jurisdikcie, s výnimkou prípadov, že ide:
a)
o vecnú žalobu týkajúcu sa súkromných nehnuteľností alebo hnuteľností na území prijímajúceho
štátu, ledaže ich konzulárny úradník vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu na účely
konzulárneho úradu;
b)
o žalobu týkajúcu sa dedičstva, v ktorom je konzulárny úradník ako súkromná osoba,
a nie v zastúpení vysielajúceho štátu, vykonávateľom poslednej vôle, správcom dedičstva,
dedičom alebo odkazovníkom;
c)
o žalobu týkajúcu sa výkonu povolania alebo obchodnej činnosti, ktoré konzulárny
úradník vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojich úradných funkciách;
d)
o žalobu podanú treťou stranou týkajúcu sa škody vzniknutej v prijímajúcom štáte
z nehody spôsobenej vozidlom, loďou alebo lietadlom.
2.
Konzulárny úradník nepodlieha exekučným opatreniam, s výnimkou prípadov uvedených
pod písmenami a), b), c) a d) odseku 1 tohto článku, ak sa také opatrenia môžu vykonať,
bez toho, aby bola porušená nedotknuteľnosť jeho osoby alebo jeho obydlia.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov konzulárnych
úradníkov, ak sú občanmi vysielajúceho štátu a nemajú v prijímajúcom štáte trvalý
pobyt.
4.
Vyňatie konzulárneho úradníka z jurisdikcie prijímajúceho štátu neznamená jeho vyňatie
z jurisdikcie vysielajúceho štátu.
Článok 36
Vyňatie konzulárnych zamestnancov z jurisdikcie
1.
Pokiaľ ide o úkony vykonávané pri výkone konzulárnych funkcií, konzulárni zamestnanci
nepodliehajú jurisdikcii súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu.
2.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa však nevzťahujú na civilnoprávne konanie o žalobách
uvedených v článku 35 odseku 1 písm. a), b), c) a d).
Článok 37
Oznamovanie zatknutia, väzby alebo stíhania
Prijímajúci štát bezodkladne upovedomí vedúceho konzulárneho úradu v prípadoch, keď
je konzulárny zamestnanec alebo člen služobného personálu zatknutý, vzatý do väzby
alebo keď sa proti nemu začalo trestné konanie.
Článok 38
Povinnosť podať svedectvo
1.
Konzulárny úradník nie je povinný vypovedať ako svedok.
2.
Konzulárni zamestnanci alebo členovia služobného personálu môžu byť vyzvaní, aby
sa dostavili ako svedkovia počas súdneho alebo správneho konania. Konzulárny zamestnanec
alebo člen služobného personálu nesmie s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 tohto
článku odmietnuť podať svedectvo. V prípade, že tak urobí, nesmie sa voči nemu uplatniť
žiadne donucovacie opatrenie alebo trest.
3.
Konzulárni zamestnanci alebo členovia služobného personálu nemajú povinnosť podávať
svedectvo týkajúce sa vecí spojených s výkonom svojich funkcií alebo predkladať úradnú
korešpondenciu a dokumenty týkajúce sa týchto vecí. Sú takisto oprávnení odmietnuť
podať svedectvo ako znaleckí svedkovia o práve vysielajúceho štátu.
Článok 39
Vyňatie z registrácie cudzincov a povolenie na pobyt
1.
Konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci sú vyňatí
zo všetkých povinností uložených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu, týkajúcich
sa registrácie cudzincov a povolenia na pobyt.
2.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa však nevzťahujú na konzulárnych zamestnancov,
ktorí nie sú stálymi zamestnancami vysielajúceho štátu alebo ktorí vykonávajú súkromné
zárobkové povolanie v prijímajúcom štáte, a na ich rodinných príslušníkov.
Článok 40
Vyňatie zo sociálneho zabezpečenia
1.
Pri zachovaní ustanovení odseku 3 tohto článku sú členovia konzulárneho úradu, pokiaľ
ide o služby, ktoré vykonávajú pre vysielajúci štát, a ich rodinní príslušníci vyňatí
z ustanovení o sociálnom zabezpečení, ktoré platia v prijímajúcom štáte.
2.
Vyňatie uvedené v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na členov súkromného personálu,
ktorí sú zamestnaní jedine u členov konzulárneho úradu, a to za podmienky:
a)
že nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalý pobyt;
b)
že sa na nich vzťahujú predpisy o sociálnom zabezpečení platné vo vysielajúcom alebo
v treťom štáte.
3.
Členovia konzulárneho úradu zamestnávajúci osoby, na ktoré sa nevzťahuje vyňatie
uvedené v odseku 2 tohto článku, musia plniť povinnosti, ktoré ukladajú zamestnávateľom
ustanovenia o sociálnom zabezpečení prijímajúceho štátu.
4.
Vyňatie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku nevylučuje dobrovoľnú účasť na systéme
sociálneho zabezpečenia prijímajúceho štátu za predpokladu, že účasť na ňom prijímajúci
štát dovoľuje.
Článok 41
Oslobodenie od zdanenia
1.
Konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci sú v prijímajúcom
štáte oslobodení od všetkých daní a poplatkov, a to osobných alebo vecných, celoštátnych,
oblastných alebo miestnych, s výnimkou:
a)
nepriamych daní, ktoré bývajú obvykle zahrnuté do ceny tovaru alebo služieb;
b)
daní a poplatkov zo súkromných nehnuteľností na území prijímajúceho štátu, s výhradou
ustanovení článku 28;
c)
pozostalostných alebo dedičských poplatkov a poplatkov z prevodu majetku vyberaných
prijímajúcim štátom, s výhradou ustanovenia písmena b) článku 43;
d)
daní a poplatkov zo súkromného príjmu, včítane výnosu z kapitálu, ktorý má svoj prameň
v prijímajúcom štáte, a z majetkových daní vzťahujúcich sa na investície vložené do
obchodných alebo finančných podnikov v prijímajúcom štáte;
e)
daní a poplatkov vyberaných za poskytovanie osobitných služieb;
f)
registračných, súdnych, listinových, hypotékových a kolkových poplatkov, s výhradou
ustanovení článku 28.
2.
Členovia služobného personálu sú oslobodení od daní a poplatkov zo mzdy, ktorú dostávajú
za svoje služby.
3.
Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých mzdy alebo platy nie
sú vyňaté z dane z príjmu v prijímajúcom štáte, musia plniť povinnosti, ktoré zákony
a nariadenia tohto štátu ukladajú zamestnávateľom v súvislosti s vyberaním dane z
príjmu.
Článok 42
Oslobodenie od colných dávok a prehliadky
1.
Prijímajúci štát bude v zhode so svojimi zákonmi a predpismi povoľovať dovoz a poskytovať
oslobodenie od všetkých colných dávok, daní a s tým súvisiacich poplatkov, okrem poplatkov
za skladovanie, prepravu a podobné služby:
a)
pri predmetoch určených pre úradnú potrebu konzulárneho úradu;
b)
pri predmetoch určených pre osobnú potrebu konzulárnych úradníkov a ich rodinných
príslušníkov. Predmety určené pre spotrebu nesmú presiahnuť množstvo potrebné pre
priamu spotrebu príslušných osôb.
2.
Konzulárni zamestnanci budú požívať výsady a oslobodenia uvedené v odseku 1 písmene
b) tohto článku, pokiaľ ide o predmety dovezené v čase ich prvého nástupu na úrad.
3.
Osobná batožina sprevádzajúca konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov
je oslobodená od colnej prehliadky. Môže byť prezretá iba v prípade, že sú vážne dôvody
domnievať sa, že obsahujú iné predmety, než sú uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku
alebo predmety, ktorých dovoz alebo vývoz je zakázaný zákonmi a predpismi prijímajúceho
štátu alebo na ktoré sa vzťahujú jeho zákony a predpisy o karanténe. Uvedená prehliadka
sa musí vykonať v prítomnosti konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka.
Článok 43
Oslobodenie v prípade smrti člena konzulárneho úradu
Prijímajúci štát v prípade smrti člena konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka:
a)
povolí vývoz hnuteľného majetku zomretého s výnimkou majetku, ktorý bol získaný v
prijímajúcom štáte a ktorého vývoz bol zakázaný v čase jeho smrti;
b)
nebude vyberať žiadne dane alebo poplatky, pokiaľ ide o hnuteľný majetok, ktorý bol
na území prijímajúceho štátu iba v dôsledku pobytu zomretého v tomto štáte ako člena
konzulárneho úradu alebo rodinného príslušníka člena konzulárneho úradu.
Článok 44
Osobitné ustanovenia o výsadách a imunitách
1.
Ustanovenia tohto dohovoru o výsadách a imunitách sa nevzťahujú na konzulárneho zamestnanca
alebo člena služobného personálu, ktorý je občanom prijímajúceho štátu alebo občanom
vysielajúceho štátu majúcim trvalý pobyt v prijímajúcom štáte alebo občanom tretieho
štátu.
2.
Rodinní príslušníci konzulárneho zamestnanca alebo člena služobného personálu, pokiaľ
nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo vysielajúceho štátu majúcimi trvalý pobyt
v prijímajúcom štáte alebo občanmi tretieho štátu alebo nevykonávajú súkromné zárobkové
povolanie, požívajú výsady, ktoré sa poskytujú podľa tohto dohovoru konzulárnemu zamestnancovi
alebo členovi služobného personálu.
3.
Prijímajúci štát bude vykonávať svoju jurisdikciu nad osobami uvedenými v odsekoch
1 a 2 tohto článku takým spôsobom, aby neodôvodnene nebránil výkonu funkcií konzulárneho
úradu.
Článok 45
Vzdanie sa výsad a imunít
1.
Vysielajúci štát sa môže u členov konzulárneho úradu vzdať ktorejkoľvek výsady a
imunity uvedenej v tomto dohovore. Vzdanie sa musí byť výslovné a s výnimkou ustanovenia
odseku 2 tohto článku sa musí oznámiť prijímajúcemu štátu písomne.
2.
Ak člen konzulárneho úradu začne konanie vo veci, v ktorej by požíval vyňatie z jurisdikcie
súdnych a správnych orgánov podľa článku 35 ods. 1 alebo článku 36 ods. 1, nemôže sa dovolávať vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o žaloby navzájom súvisiace
s hlavnou žalobou.
3.
Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v civilných alebo správnych veciach neznamená vzdať
sa tým aj imunity, pokiaľ ide o výkon rozsudku; jej sa treba vzdať osobitne.
Článok 46
Začiatok a koniec výsad a imunít
1.
Každý člen konzulárneho úradu bude požívať výsady a imunity uvedené v tomto dohovore
od času svojho vstupu na územie prijímajúceho štátu za účelom prevzatia svojho úradu
alebo, pokiaľ už je na jeho území, od času, keď sa ujme svojich povinností na konzulárnom
úrade.
2.
Rodinní príslušníci člena konzulárneho úradu budú požívať výsady a imunity uvedené
v tomto dohovore odo dňa, keď:
a)
uvedený člen konzulárneho úradu požíva výsady a imunity podľa odseku 1 tohto článku;
b)
vstúpia na územie prijímajúceho štátu;
c)
sa stanú rodinným príslušníkom člena konzulárneho úradu.
3.
Keď sa skončili funkcie člena konzulárneho úradu, končia sa jeho výsady a imunity
a výsady a imunity jeho rodinného príslušníka, a to obvykle v čase, keď osoba, ktorej
sa to týka, opustí prijímajúci štát alebo po uplynutí na to poskytnutej lehoty. Výsady
a imunity osôb uvedených v odseku 2 tohto článku sa končia v čase, keď tieto osoby
prestanú byť rodinnými príslušníkmi člena konzulárneho úradu, ale v prípade, že uvedené
osoby hodlajú potom opustiť prijímajúci štát v primeranej lehote, ich výsady a imunity
potrvajú do času ich odchodu.
4.
Pokiaľ sa týka úkonov vykonávaných členom konzulárneho úradu pri výkone jeho funkcií,
potrvá však ich vyňatie z jurisdikcie bez časového obmedzenia.
5.
V prípade smrti člena konzulárneho úradu budú jeho rodinní príslušníci aj naďalej
požívať výsady a imunity, ktoré im patria, do času, keď opustia prijímajúci štát alebo
keď uplynie lehota, ktorá im na to bola poskytnutá.
Článok 47
Zachovávanie zákonov a predpisov prijímajúceho štátu
1.
Bez ujmy na ich výsadách a imunitách je povinnosťou všetkých osôb požívajúcich výsady
a imunity dbať na zákony a predpisy prijímajúceho štátu. Majú takisto povinnosť nevmiešavať
sa do vnútorných vecí prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárne miestnosti sa nesmú používať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s výkonom
konzulárnych funkcií.
Článok 48
Poistenie proti škodám spôsobeným tretím osobám
Dopravné prostriedky, ktorých vlastníkom je vysielajúci štát alebo ktoré sa používajú
na výkon konzulárnych funkcií alebo ktorých vlastníkom je člen konzulárneho úradu
alebo jeho rodinní príslušníci, budú v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho
štátu poistené proti škodám spôsobeným tretím osobám.
HLAVA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 49
Ratifikácia
Tento dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené v Bagdade.
Článok 50
Platnosť a výpoveď
Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni výmeny ratifikačných listín.
Zostane v platnosti päť rokov a jeho platnosť sa bude automaticky predlžovať vždy
o ďalší rok, pokiaľ ho jedna zo strán písomne nevypovie najmenej šesť mesiacov pred
uplynutím práve prebiehajúceho obdobia platnosti.
Dané v Prahe 16. augusta 1985 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom a arabskom
jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Irackú republiku:
Tárik Azíz v. r.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Irackú republiku:
Tárik Azíz v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.