102/1988 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 102/1988 Zb. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 16.06.1988 |
Dátum vyhlásenia: | 16.06.1988 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
102
ZÁKON
zo 16. júna 1988,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Čl. I
Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 3 písm. c) sa vypúšťa.
2.
V § 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „a výrobnotechnickými poznatkami“.
3.
§ 5 znie:
„§ 5
(1)
Československé právnické osoby sa usilujú pri svojej podnikateľskej činnosti o čo
najvýhodnejšie zapojenie do medzinárodnej deľby práce.
(2)
Československé osoby sú oprávnené v medziach ustanovených podľa tohto zákona nadväzovať
a uskutočňovať priame hospodárske vzťahy so zahraničnými osobami.
(3)
Československé osoby môžu nadväzovať a uskutočňovať nepriame hospodárske vzťahy so
zahraničím. Nepriamymi hospodárskymi vzťahmi so zahraničím podľa tohto zákona sú vzťahy
k zahraničným osobám, ktoré československá osoba nadväzuje a uskutočňuje prostredníctvom
československých socialistických organizácií oprávnených na zahraničnohospodársku
činnosť, konajúcich vo vlastnom mene na účet československej osoby. Československá
osoba je oprávnená si zvoliť, ktorá z niekoľkých československých socialistických
organizácií oprávnených na požadovanú zahraničnohospodársku činnosť má vystupovať
na základe zmluvy voči zahraničným osobám.
(4)
Zahraničnohospodárska činnosť je riadená, organizovaná a kontrolovaná štátom tak,
aby sa podnikateľská činnosť v tejto oblasti v podmienkach hospodárskej súťaživosti
a v medziach ustanovených podľa tohto zákona rozvíjala v súlade s potrebami národného
hospodárstva Československej socialistickej republiky a v súlade s medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Československá socialistická republika viazaná, a rozširovalo
sa zapájanie československých osôb vo vhodných formách do medzinárodnej deľby práce.“.
4.
§ 6 ods. 5 sa dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
„e)
dovoz vecí uskutočňovaný československými fyzickými osobami za účelom výkonu im povolenej
hospodárskej činnosti na území Československej socialistickej republiky;9a)
f)
poskytovanie a prijímanie služieb v oblastiach uvedených v § 17.“.
5.
§ 7 znie:
„§ 7
(1)
Zahraničnoobchodnú činnosť môžu vykonávať iba československé právnické osoby a zahraničné
osoby na základe a v medziach udeleného povolenia, pokiaľ nejde o prípad, keď sa povolenie
nevyžaduje.
(2)
Povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť sa nevyžaduje
a)
u zahraničných osôb na rokovanie o uzavretí zmlúv s československými právnickými
osobami oprávnenými na zahraničnoobchodnú činnosť a na plnenie týchto zmlúv;
b)
u československých právnických osôb, ktoré sú socialistickými organizáciami, v medziach
im určeného základného predmetu podnikania, pre vývoz a dovoz výrobkov a ich častí,
ktoré sú predmetom zmluvy o výrobnej kooperácii uzavretej v súlade s týmto zákonom
(§ 23 ods. 2), pokiaľ sa tento vývoz alebo dovoz uskutočňuje vo vzťahu k inej zmluvnej
strane tejto zmluvy, ktorá má sídlo na území štátu podieľajúceho sa na socialistickej
ekonomickej integrácii; toto oprávnenie na zahraničnoobchodnú činnosť môže Federálne
ministerstvo zahraničného obchodu obmedziť alebo odňať za podmienok ustanovených v
§ 8 ods. 4 prvej vete;
c)
v ďalších prípadoch, keď z hľadiska záujmov národného hospodárstva Československej
socialistickej republiky nie je účelné viazať vykonávanie zahraničnoobchodnej činnosti
na udelenie povolenia, a to za podmienok a v rozsahu ustanovených vo vykonávacích
predpisoch vydaných podľa § 9.“.
6.
§ 8 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť udieľa, mení a odníma Federálne ministerstvo
zahraničného obchodu po prerokovaní s príslušnými orgánmi.
(2)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu udelí povolenie na zahraničnoobchodnú
činnosť československej osobe, ktorá je socialistickou organizáciou, ak táto preukáže,
že spĺňa predpoklady pre riadny a hospodársky efektívny a racionálny výkon zahraničnoobchodnej
činnosti a bude disponovať dostatočnými devízovými prostriedkami na úhradu právnych
dôsledkov prípadného porušenia svojich záväzkov voči zahraničným osobám. Zo závažných
dôvodov môže vláda Československej socialistickej republiky určiť ďalšie podmienky,
ktorých splnenie je nevyhnutné, aby sa mohlo udeliť povolenie na zahraničnoobchodnú
činnosť. Iným osobám môže Federálne ministerstvo zahraničného obchodu udeliť povolenie
na zahraničnoobchodnú činnosť, ak je toto udelenie v súlade s cieľmi účelného zapojenia
národného hospodárstva Československej socialistickej republiky do medzinárodnej deľby
práce.“.
7.
§ 8 ods. 3 sa vypúšťa a doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
8.
§ 8 ods. 3 znie:
„(3)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť
obmedzí alebo odníme, ak československá právnická osoba alebo zahraničná osoba, ktorej
sa povolenie udelilo, opätovne alebo závažným spôsobom porušuje povinnosti určené
na vykonávanie zahraničnoobchodnej činnosti. Iným než československým socialistickým
osobám môže Federálne ministerstvo zahraničného obchodu obmedziť alebo odňať povolenie,
ak sa zmenili okolnosti rozhodné pre jeho udelenie podľa odseku 2.“.
9.
§ 9 znie:
„§ 9
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu upraví všeobecne záväzným právnym predpisom
postup pri udieľaní, zmene a odnímaní povolenia na zahraničnoobchodnú činnosť a o
tom, ktoré zahraničnoobchodné činnosti vyžadujúce povolenie podľa tohto zákona sa
môžu vykonávať bez tohto povolenia, za akých podmienok a v akom rozsahu.“.
10.
§ 10 ods. 1 znie:
„(1)
Československé právnické osoby oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť, ktoré sú
socialistickými organizáciami, postupujú pri vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti
v súlade s potrebami československého národného hospodárstva a s medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Československá socialistická republika viazaná, a v kultúrnej oblasti aj
v súlade s kultúrnopolitickými záujmami Československej socialistickej republiky.“.
11.
§ 10 ods. 2 sa vypúšťa a doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
12.
§ 12 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu riadi zahraničnoobchodnú činnosť všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, colnými a v spolupráci s
príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy aj inými ekonomickými nástrojmi, ktoré
sú v jeho pôsobnosti. Zahraničnoobchodná činnosť československých právnických osôb,
ktoré sú socialistickými organizáciami, sa usmerňuje takisto štátnym plánom v rozsahu
ustanovenom právnymi predpismi o národohospodárskom plánovaní.
(2)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu kontroluje zahraničnoobchodnú činnosť
na základe a v rámci všeobecne záväzných právnych predpisov podľa odseku 3.“.
13.
Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:
„§ 12a
(1)
Československé a zahraničné osoby môžu zakladať československú právnickú osobu, ktorej
základný predmet podnikania zahŕňa zahraničnoobchodnú činnosť alebo meniť tento jej
predmet podnikania len s povolením Federálneho ministerstva zahraničného obchodu.
(2)
Orgány štátnej správy môžu zakladať československú právnickú osobu uvedenú v odseku
1 alebo meniť jej základný predmet podnikania týkajúci sa zahraničnoobchodnej činnosti
len so súhlasom Federálneho ministerstva zahraničného obchodu.
(3)
Povolenie podľa odseku 1 a súhlas podľa odseku 2 nahrádza povolenie podľa § 7 ods.
1.“.
14.
§ 13 ods. 3 znie:
„(3)
Podniky zahraničného obchodu zakladá po prerokovaní s príslušným národným výborom
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu. Pri určení aj inej než zahraničnoobchodnej
činnosti ako časti základného predmetu podnikania podniku zahraničného obchodu si
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vyžiada súhlas príslušného orgánu štátnej
správy s touto časťou predmetu podnikania, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.
Zakladacia listina podniku zahraničného obchodu obsahuje najmä jeho názov, sídlo,
deň založenia, vymedzenie základného predmetu podnikania a výšku základného imania.
Založenie podniku zahraničného obchodu sa zapisuje do podnikového registra. Spôsobilosť
podniku zahraničného obchodu nadobúdať práva a zaväzovať sa vzniká dňom zápisu do
podnikového registra.“.
15.
Za § 13 sa vkladá nový § 13a, ktorý znie:
„§ 13a
Podnik zahraničného obchodu je socialistickou hospodárskou organizáciou, ktorá vykonáva
svoju činnosť samostatne na základe štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja,
úplného chozrasčotu a socialistickej samosprávy.“.
16.
§ 14 znie:
„§ 14
(1)
Na čele podniku zahraničného obchodu je generálny riaditeľ, ktorý ako jediný vedúci
riadi činnosť podniku, je za ňu a jej výsledky zodpovedný Federálnemu ministerstvu
zahraničného obchodu a pracovnému kolektívu. Generálny riaditeľ vymenúva a odvoláva
svojich námestníkov, ktorí sú štatutárnymi orgánmi podniku zahraničného obchodu. Generálny
riaditeľ a jeho námestníci sa zapisujú do podnikového registra ako štatutárne orgány
podniku zahraničného obchodu. Spôsobilosť konať v mene podniku zahraničného obchodu
nadobúda generálny riaditeľ dňom voľby a jeho námestníci dňom vymenovania. Účinky
ukončenia ich funkcie voči tretím osobám nastávajú odo dňa zápisu zmien do podnikového
registra.
(2)
Na riadení podniku zahraničného obchodu sa podieľajú orgány socialistickej samosprávy,
ktorými sú:
a)
zhromaždenie pracovného kolektívu podniku zahraničného obchodu tvoreného pracovníkmi,
ktorí v podniku zahraničného obchodu vykonávajú práce v pracovnom pomere, prípadne
zhromaždenie delegátov tohto kolektívu a
b)
rada pracovného kolektívu podniku zahraničného obchodu, ktorú volí zhromaždenie,
a to tajným hlasovaním, najviac na päť rokov.
(3)
Pre voľbu generálneho riaditeľa, riadenie a socialistickú samosprávu podniku zahraničného
obchodu platia obdobne § 3, 5, 11, § 25 ods. 2 a 3, § 26 ods. 1 a 2 a § 27 až 34 zákona
o štátnom podniku.
(4)
Podnik zahraničného obchodu je povinný sa starať o to, aby sa jeho majetok plne,
účelne a hospodárne využíval a chránil. Federálne ministerstvo zahraničného obchodu
upraví po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Štátnou bankou československou
všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o hospodárení s majetkom podnikov
zahraničného obchodu.“.
17.
§ 15 znie:
„§ 15
(1)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu rozhoduje o zrušení, rozdelení, splynutí
a zlúčení podnikov zahraničného obchodu a o zmene predmetu ich podnikania; pritom
postupuje obdobne podľa ustanovenia § 13 ods. 3 druhá veta. Federálne ministerstvo
zahraničného obchodu môže tiež zmeniť ich názov, sídlo a výšku základného imania.
(2)
Zrušenie, rozdelenie, splynutie alebo zlúčenie podniku zahraničného obchodu alebo
zmena jeho základného imania nesmú byť na ujmu veriteľom podniku zahraničného obchodu.
Zrušenie, rozdelenie, splynutie alebo zlúčenie podnikov zahraničného obchodu alebo
zmena ich základného imania nadobúdajú účinnosť odo dňa zápisu do podnikového registra.
(3)
Ak nie je rozhodnuté o prechode niektorého nároku rozdeleného podniku zahraničného
obchodu, môže veriteľ uplatniť svoj nárok voči ktorémukoľvek z podnikov vzniknutých
rozdelením podniku zahraničného obchodu a tieto podniky sú zaviazané spoločne a nerozdielne.
(4)
Pre podnik zahraničného obchodu platia obdobne ustanovenia § 12, § 13 ods. 2, § 14,
17 a § 21 až 23 zákona o štátnom podniku.“.
18.
§ 17 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
K zahraničnohospodárskym službám patria služby v oblasti uskutočňovania medzinárodnej
železničnej, leteckej, cestnej, riečnej a riečno-námornej dopravy s výnimkou obstarávania
prepravy zásielok, ďalej v oblasti spojov, kultúry, školstva, poisťovníctva, zdravotníctva
s výnimkou kúpeľnej liečby, pohrebníctva a v bankovo-finančnej oblasti, ak ich poskytujú
a)
československé osoby zahraničným osobám s výnimkou služieb poskytovaných na uspokojovanie
osobných potrieb zahraničných fyzických osôb a obdobných potrieb zahraničných právnických
osôb na území Československej socialistickej republiky za československú menu a československým
osobám v zahraničí;
b)
zahraničné osoby na území Československej socialistickej republiky.
(2)
K zahraničnohospodárskym službám patrí aj
a)
poskytovanie služieb československými právnickými osobami československým osobám
pri sprostredkovaní prevodu práv československých autorov alebo výkonných umelcov
do zahraničia a zahraničných autorov alebo výkonných umelcov do Československej socialistickej
republiky;10)
b)
vystavovanie prepravných dokumentov československými železničnými dopravcami pri
preprave uskutočňovanej zahraničnými železničnými dopravcami a československými leteckými
dopravcami pri preprave uskutočňovanej zahraničnými leteckými dopravcami.“.
19.
§ 19 znie:
„§ 19
(1)
Povolenie na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb udieľa, mení a odníma v
oblasti
a)
uskutočňovania železničnej, leteckej, riečnej a riečno-námornej dopravy a v oblasti
spojov Federálne
ministerstvo dopravy a spojov po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu;
b)
cestnej dopravy a pohrebníctva ministerstvá vnútra a životného prostredia republík
po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu;
c)
kultúry ministerstvá kultúry republík;
d)
školstva ministerstvá školstva, mládeže a telesnej výchovy republík;
e)
poisťovníctva ministerstvá financií, cien a miezd republík po dohode s Federálnym
ministerstvom financií;
f)
zdravotníctva ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík;
g)
bankovo-finančnej Štátna banka československá po dohode s Federálnym ministerstvom
financií.
(2)
Pre udieľanie, zmenu a odnímanie povolenia na poskytovanie zahraničnohospodárskych
služieb platia obdobne ustanovenia § 8 ods. 2 a 4.“.
20.
§ 20 ods. 1 znie:
„(1)
Československé právnické osoby, ktoré majú povolenie na poskytovanie zahraničnohospodárskych
služieb, postupujú pri ich poskytovaní v súlade s potrebami československého národného
hospodárstva a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Československá socialistická
republika viazaná, a v kultúrnej oblasti aj v súlade s kultúrnopolitickými záujmami
Československej socialistickej republiky.“.
21.
§ 21 znie:
„§ 21
(1)
Poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb riadia ústredné orgány štátnej správy,
ktoré udelili povolenie na túto činnosť. Riadenie sa uskutočňuje všeobecne záväznými
právnymi predpismi a v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy
ekonomickými nástrojmi. Poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb československými
právnickými osobami, ktoré sú socialistickými organizáciami, sa usmerňuje tiež štátnym
plánom v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi o národohospodárskom plánovaní.
(2)
Ústredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 1 kontrolujú poskytovanie zahraničnohospodárskych
služieb na základe a v rámci všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných podľa
§ 22.“.
22.
§ 22 znie:
„§ 22
V oblasti
a)
uskutočňovania železničnej, leteckej, riečnej a riečno-námornej dopravy a spojov
Federálne ministerstvo
dopravy a spojov;
b)
cestnej dopravy Federálne ministerstvo dopravy a spojov po dohode s ministerstvami
vnútra a životného prostredia republík;
c)
kultúry ministerstvá kultúry republík;
d)
školstva ministerstvá školstva, mládeže a telesnej výchovy republík;
e)
poisťovníctva ministerstvá financií, cien a miezd republík po dohode s Federálnym
ministerstvom financií;
f)
zdravotníctva ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík;
g)
bankovo-finančnej Štátna banka československá po dohode s Federálnym ministerstvom
financií;
h)
pohrebníctva ministerstvá vnútra a životného prostredia republík
upravia po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o
1.
udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb
a o tom, ktoré služby, za akých podmienok a v akom rozsahu sa môžu poskytovať bez
tohto povolenia,
2.
postupe československých právnických osôb, ktoré sú socialistickými organizáciami
a ktorým udelili povolenie na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb alebo ktoré
môžu zahraničnohospodárske služby poskytovať na základe zákona alebo medzinárodnej
zmluvy [§ 18 ods. 2 písm. a)], pri poskytovaní zahraničnohospodárskych služieb a o
ich organizovaní a kontrole,
3.
podmienkach, dovolenom rozsahu a obsahu a o kontrole zahraničnohospodárskych služieb
poskytovaných ostatnými československými právnickými osobami a zahraničnými osobami,
ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré môžu tieto služby poskytovať bez povolenia
(§ 18 ods. 2).“.
23.
§ 25 ods. 2 znie:
„(2)
Zmluvu o výrobnej špecializácii alebo výrobnej kooperácii so zahraničím môžu uzavierať
a jej predmet rozširovať iba československé právnické osoby len na základe a v medziach
udeleného povolenia alebo s podmienkou, že zmluva nadobudne platnosť až po udelení
povolenia podľa § 26, pokiaľ nejde o prípad, keď sa povolenie nevyžaduje.“.
24.
§ 26 znie:
„§ 26
Povolenie uvedené v § 25 udieľa vecne príslušný ústredný orgán štátnej správy.“.
25.
Za § 26 sa vkladá nový § 26a, ktorý znie:
„§ 26a
Na uzavretie zmluvy o výrobnej špecializácii alebo výrobnej kooperácii so zahraničím
alebo na rozšírenie jej predmetu sa povolenie nevyžaduje
a)
pri zmluve uzavieranej na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Československá
socialistická republika viazaná;
b)
pri zmluve uzavieranej s organizáciami štátov podieľajúcich sa na socialistickej
ekonomickej integrácii;
c)
pri inej zmluve o výrobnej kooperácii, pri vykonávaní ktorej sa predpokladá, že súhrn
ročného objemu vývozu a dovozu československej právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním
výrobnej kooperácie nepresiahne spolu sumu 30 miliónov Kčs v cenách bez dopravných
a iných nákladov dojednaných medzi zmluvnými stranami a prepočítaných na československú
menu podľa stredného kurzu vyhláseného Štátnou bankou československou pre deň, keď
bola zmluva uzavretá.“.
26.
§ 28 znie:
„§ 28
Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, kedy možno
zmluvu o výrobnej špecializácii alebo výrobnej kooperácii so zahraničím, vyžadujúcu
povolenie podľa tohto zákona, uzavrieť alebo jej predmet rozšíriť bez povolenia, a
to za akých podmienok a v akom rozsahu, a upraviť postup pri udieľaní povolenia.“.
27.
V § 29 sa vypúšťa odsek 2 a číslovanie prvého odseku.
28.
§ 30 sa vypúšťa.
29.
§ 31 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Zmluvu o vedecko-technickej spolupráci so zahraničím môžu uzavrieť československé
právnické osoby iba na základe a v medziach povolenia, ktoré udelila Štátna komisia
pre vedeckotechnický a investičný rozvoj po prerokovaní s vecne príslušným ústredným
orgánom štátnej správy alebo s podmienkou, že zmluva nadobudne platnosť až po udelení
povolenia, pokiaľ nejde o prípad, keď sa povolenie nevyžaduje.
(3)
Povolenie na uzavretie zmluvy o vedecko-technickej spolupráci so zahraničím sa nevyžaduje
a)
ak sa vedecko-technická spolupráca má uskutočňovať na základe medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Československá socialistická republika viazaná;
b)
pri zmluvách uzavieraných československými osobami, ktoré sú socialistickými organizáciami,
s osobami, ktoré majú sídlo na území štátu podieľajúceho sa na socialistickej ekonomickej
integrácii;
c)
v ďalších prípadoch, keď z hľadiska záujmov národného hospodárstva Československej
socialistickej republiky nie je účelné viazať uzavretie zmluvy o vedecko-technickej
spolupráci na udelenie povolenia, a to za podmienok a v rozsahu ustanovených v nariadení
vlády Československej socialistickej republiky.“.
30.
§ 31 ods. 4 sa vypúšťa.
31.
§ 32 sa vypúšťa.
32.
§ 33 znie:
„§ 33
Nakladanie s priemyselnými právami vo vzťahu k zahraničiu podľa tohto zákona zahŕňa
prevod práv k vynálezom, priemyselným vzorom a ochranným známkam alebo poskytnutie
ich využitia československými osobami zahraničným osobám s výnimkou poskytovania ich
využitia v súvislosti s vývozom investičných celkov.“.
33.
§ 34 znie:
„§ 34
(1)
Nakladanie s priemyselnými právami (§ 33) vo vzťahu k zahraničiu sa môže uskutočniť
iba na základe zmluvy.
(2)
Zmluvu o nakladaní s priemyselnými právami môže uzavrieť alebo jej predmet rozšíriť
československá osoba iba na základe a v medziach povolenia udeleného podľa § 35.
(3)
Povolenie sa nevyžaduje v prípadoch, keď z hľadiska záujmov národného hospodárstva
Československej socialistickej republiky nie je účelné viazať uzavretie zmluvy na
udelenie povolenia, a to za podmienok a v rozsahu ustanovených vo vykonávacích predpisoch
vydaných podľa § 36.“.
34.
§ 35 znie:
„§ 35
Povolenie na uzavretie alebo rozšírenie predmetu zmluvy podľa § 34 udieľa Štátna komisia
pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.“.
35.
§ 36 znie:
„§ 36
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu spolu so Štátnou komisiou pre vedeckotechnický
a investičný rozvoj upraví po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Štátnou
bankou československou všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o postupe
pri udieľaní povolenia podľa § 34 ods. 2 a môže ustanoviť, kedy na uzavretie zmluvy
alebo na rozšírenie jej predmetu, na ktoré je potrebné podľa tohto zákona povolenie,
sa toto povolenie nevyžaduje.“.
36.
V § 39 a 42 sa za slová „Federálnym ministerstvom dopravy“ dopĺňajú slová „a spojov“.
37.
V § 41 písm. a) sa za slová „Federálne ministerstvo dopravy“ dopĺňajú slová „a spojov“
a za slová „ministerstvom vnútra“ sa dopĺňajú slová „a životného prostredia“.
38.
§ 46 znie:
„§ 46
Podrobnosti o činnosti Československej obchodnej a priemyselnej komory, členstve,
právach a povinnostiach členov, o jej hospodárení a organizačnom usporiadaní určujú
stanovy, ktoré na návrh Federálneho ministerstva zahraničného obchodu schvaľuje vláda
Československej socialistickej republiky.“.
39.
§ 56 znie:
„§ 56
Na ochranu obchodnopolitických alebo výnimočne iných dôležitých záujmov Československej
socialistickej republiky alebo na zabezpečenie plnenia medzinárodných záväzkov môže
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykonávanie zahraničnohospodárskych činností
alebo prevoz tovaru územím Československej socialistickej republiky
a)
obmedziť alebo zakázať;
b)
viazať na splnenie určitých podmienok včítane udelenia úradného povolenia alebo na
predloženie určených dokladov.“.
40.
§ 61 znie:
„§ 61
Na konanie podľa § 56 a 57 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny
poriadok).11) Pokiaľ nevyhovením žiadosti o vydanie alebo zmenu povolenia, zmenou alebo odňatím
povolenia alebo vydaním opatrenia v súlade s týmto zákonom vznikne osobám majetková
ujma, nevzniká právo na jej náhradu.“.
41.
§ 62 sa vypúšťa.
42.
Za § 63 sa vkladá nový § 63a, ktorý znie:
„§ 63a
(1)
Vyhláška alebo ich časti, ktorými bol zriadený podnik zahraničného obchodu podľa
prv platných predpisov, strácajú platnosť dňom, keď sa ich obsah zmenil výkonom pôsobnosti
podľa § 13 a 15.12)
(2)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu je povinné zabezpečiť zvolanie prvého
zhromaždenia pracovného kolektívu podniku zahraničného obchodu, ako aj prípravu voľby
generálneho riaditeľa a rady pracovného kolektívu na tomto prvom zhromaždení najneskôr
a)
do štyroch mesiacov od vzniku nového podniku zahraničného obchodu;
b)
do 31. decembra 1989 v doterajšom podniku zahraničného obchodu.
(3)
Do nástupu nového zvoleného generálneho riaditeľa podniku zahraničného obchodu vykonáva
funkciu doterajší riaditeľ, prípadne v novozriadenom podniku zahraničného obchodu
Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu poverená osoba v rozsahu ustanovenom
týmto ministerstvom. Do dňa voľby generálneho riaditeľa odvoláva a vymenúva generálneho
riaditeľa, prípadne námestníka generálneho riaditeľa minister zahraničného obchodu
Československej socialistickej republiky.“.
Čl. II
Zrušuje sa:
a)
nariadenie vlády ČSSR č. 157/1980 Zb. o udieľaní povolení na uzavieranie, zmenu alebo zrušenie niektorých zmlúv o výrobnej
špecializácii alebo výrobnej kooperácii so zahraničím v znení nariadenia vlády ČSSR
č. 21/1987 Zb.;
b)
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 167/1980 Zb. o postupe pri likvidácii podnikov zahraničného obchodu;
c)
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 54/1981 Zb. o prevádzkových radách podnikov zahraničného obchodu.
Čl. III
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo
úplné znenie zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím, ako vyplýva
zo zákonov ho meniacich.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.
Husák v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
9a)
Napr. nariadenie vlády ČSR č. 1/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného
výboru a nariadenie vlády SSR č. 2/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného
výboru.
10)
§ 44 ods. 1 písm. b) zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon).
11)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
12)
Napr. vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 312/1953 Ú.l. o zriadení Strojexportu,
podniku zahraničného obchodu pre vývoz strojov a strojového zariadenia v znení neskorších
predpisov a vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 74/1971 Zb. o zriadení Omnie, podniku zahraničného obchodu."