119/1988 Zb.

Organizácie môžu nadobúdať zmluvou⁷) za cenu podľa cenových predpisov⁸) od družstevných organizácií, spoločenských organizácií, ako aj iných organizácií, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len „iné socialistické organizácie než štátne“), veci do celospoločenského vlastníctva, ak ich potrebujú na plnenie svojich úloh.

Na účel uvedený v odseku 1 môžu organizácie nadobúdať zmluvou⁹) veci do celospoločenského vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických¹⁰) za cenu podľa cenových predpisov.¹¹)

Organizácie môžu bezodplatne nadobúdať veci od iných socialistických organizácií než štátnych.

Od občanov a iných organizácií než socialistických môžu organizácie prijať ponuku daru nehnuteľnej veci včítane peňazí v československej mene a ponuku daru budov, stavieb, prípadne včítane pozemkov, na ktorých sú postavené, nádvorí a prístupových ciest.

Organizácie lesného hospodárstva sú príslušné prijať od občanov a iných organizácií než socialistických ponuku daru lesných pozemkov a porastov na nich.

Prijatím ponuky podľa odsekov 1 až 3 prechádza vec do celospoločenského vlastníctva a organizácii k nej vzniká právo hospodárenia.

Prijať ponuku daru nehnuteľnosti, s výnimkou nehnuteľností uvedených v odsekoch 2 a 3, od občanov a iných organizácií než socialistických je príslušný okresný národný výbor alebo národný výbor jemu na roveň postavený (ďalej len „okresný národný výbor“), v územnom obvode ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú. Prijatím ponuky daru prechádza nehnuteľnosť do celospoločenského vlastníctva a dočasne ju spravuje okresný národný výbor podľa osobitného predpisu.¹²)

Organizácie môžu prijať ponuku daru vecí do celospoločenského vlastníctva od občana i právnickej osoby zo zahraničia.

Právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.¹³) Ak národný majetok užíva na plnenie svojich úloh niekoľko organizácií, patrí právo hospodárenia tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným jeho najväčšiu časť, pokiaľ sa nedohodnú, že budú mať k tomuto národnému majetku právo spoločného hospodárenia.¹⁴) Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má vykonávať právo hospodárenia s určitým národným majetkom, sa môžu zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, od tohto ustanovenia odchýliť.

Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorej organizácii patrí právo hospodárenia s národným majetkom, a ak dôjde medzi nimi k sporu, rozhodne najbližší spoločný orgán, ktorý riadi organizácie, medzi ktorými spor vznikol, pokiaľ nie je osobitným predpisom určený rozhodovať iný, vecne príslušný orgán štátnej správy.¹⁵) Ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory.

Organizácia, z podnetu ktorej spor vznikol, musí bez zbytočného odkladu podať riadiacemu orgánu žiadosť o vydanie opatrenia, ktorej z nich patrí právo hospodárenia s určitým národným majetkom. Žiadosť musí podpísať štatutárny orgán organizácie, musí obsahovať presný skutkový stav a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti treba pripojiť doklad o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode. Organizácia, ktorá požiadala o rozhodnutie sporu, je povinná zaslať kópiu žiadosti o vydanie opatrenia organizácii, proti ktorej žiadosť smeruje.

Organizácia, proti ktorej žiadosť smeruje, je povinná v lehote 15 dní po tom, čo dostala kópiu žiadosti, predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 1 (ďalej len „rozhodujúce orgány“) vyjadrenie podpísané štatutárnym orgánom, v ktorom musí uviesť stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti, skutočnosti, ktoré bránia dohode medzi organizáciami a ďalej návrh, ako sa má rozhodnúť. K vyjadreniu organizácia pripojí príslušné doklady,

Ak to považujú za nevyhnutné, prerokujú rozhodujúce orgány spor s organizáciami, medzi ktorými spor vznikol, a vedú ich k tomu, aby sa dohodli na riešení, ktoré je v súlade s celospoločenským záujmom. Ak sa organizácie dohodnú, rozhodujúce orgány opatrenie nevydajú.

Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvá financií, cien a miezd spor rozhodujú, ak ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory predložia doklad, že sa im nepodarilo odstrániť pochybnosť, ktorej z organizácií patrí právo hospodárenia s národným majetkom. Spor medzi organizáciou riadenou federálnym ústredným orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky rozhodujú po dohode Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvo financií, cien a miezd. Spor medzi organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky rozhodujú po dohode Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky s Ministerstvom financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky.

Rozhodujúce orgány aj ministerstvá uvedené v odseku 5 môžu prizvať na konanie znalca, prípadne si vyžiadať písomný znalecký posudok. Tieto orgány určia výšku odmeny za znalecký posudok¹⁶) a rozhodnú, ktorá organizácia je povinná tieto náklady uhrádzať.

Pri prevode práva hospodárenia s národným majetkom opatrením vydaným pri riešení sporu sa postupuje podľa § 13; toto opatrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní¹⁷) a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

Organizácia, ktorá hospodári s národným majetkom, ktorý je predmetom sporu o príslušnosť na právo hospodárenia, je povinná plniť povinnosti vyplývajúce z práva hospodárenia do dňa určeného v opatrení.

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný potrebám organizácie.

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebovanie alebo poškodenie, zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke nemôže už slúžiť svojmu účelu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba odstrániť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu.

O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe naloženia s ním písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním písomne poverený iný vedúci pracovník organizácie, prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu. K rozhodnutiu o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom, ako sa s majetkom naložilo.

Pre rozhodovanie o prebytočnosti a neupotrebiteľnosti národného majetku kultúrnej povahy platia osobitné predpisy.²⁰)

Organizácia prevedie právo hospodárenia k prebytočnému alebo neupotrebiteľnému národnému majetku na inú organizáciu, prípadne štátny podnik alebo taký majetok prevedie do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej. Pri neupotrebiteľnom národnom majetku zisťuje organizácia pred uskutočnením ponuky uvedeným organizáciám, či ho sama nemôže využiť napr. ako náhradné dielce. Za podmienok ustanovených v § 14 ods. 9 môže organizácia tiež previesť prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok do vlastníctva občanov.

Právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný (mestský)²¹) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje sa podľa § 5.

Neupotrebiteľný národný majetok, pri ktorom je zrejmé, že ho nemôžu využiť socialistické organizácie ani občania, alebo s ktorým sa nepodarilo naložiť podľa predchádzajúcich odsekov, sa fyzicky zlikviduje. Rovnako sa naloží s prebytočným majetkom, o ktorý neprejavili záujem socialistické organizácie ani občania, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2. S vecami, ktoré vykupujú socialistické organizácie ako druhotné suroviny, sa naloží podľa osobitných predpisov.²²)

Organizácia môže prenechať zmluvou na dočasné užívanie socialistickým organizáciám²³) alebo občanom a iným organizáciám než socialistickým veci, ktoré dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh.

Poľnohospodárske pozemky sa môžu prenechať na dočasné užívanie občanom na poľnohospodárske využitie po predchádzajúcom vyjadrení okresného národného výboru za odplatu podľa cenových predpisov,²⁴) ak sú pre organizáciu poľnohospodárskymi pozemkami nevhodnými pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu.

Zmluva o prenechaní národného majetku na dočasné užívanie občanom a iným organizáciám než socialistickým musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a času užívania, ustanovenie o výške odplaty,²⁴) dohodu o udržiavaní majetku a možnosť odstúpiť od zmluvy, ak organizácia zistí, že národný majetok sa užíva v rozpore s uzavretou zmluvou, alebo ak organizácia bude vec potrebovať na plnenie svojich úloh.

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb,²⁵) pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“).

Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský)²¹) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom Federálneho ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd.

Nehnuteľný národný majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.

Hospodárska zmluva o trvalom užívaní nehnuteľného národného majetku musí obsahovať:

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie:

Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoje náklady sústavne udržiavať a pravidelnými opravami zabezpečovať jeho zachovanie. Investície²⁶) môže uskutočňovať iba s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie, ktorá má k nehnuteľnému národnému majetku právo hospodárenia. Pri udelení súhlasu sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči organizácii, ktorá má k majetku právo hospodárenia, na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak náklady na obstaranie investície trvalý užívateľ uhradil zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo ich trvalý užívateľ vynaložil bez predchádzajúceho písomného súhlasu organizácie, ktorá má k nehnuteľnému národnému majetku právo hospodárenia, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.

Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol podľa schváleného územného plánu zóny alebo právoplatného územného rozhodnutia určený pre investičnú výstavbu, včítane bytovej výstavby, prípadne bol schváleným zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi a ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a trvalým užívateľom o zániku práva trvalého užívania, môže organizácia od zmluvy odstúpiť. O zániku práva trvalého užívania k poľnohospodárskej pôde alebo lesným pozemkom sa môže organizácia s trvalým užívateľom dohodnúť, prípadne od zmluvy odstúpiť až po odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe²⁷) alebo po vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu.²⁸)

Pozemky v celospoločenskom vlastníctve sa môžu prideliť do osobného užívania iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.²⁹) Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný³⁰) alebo mestský národný výbor prvej kategórie,³¹) v obvode ktorého sa pozemok nachádza.

Ak k pozemku pridelenému do osobného užívania má právo hospodárenia organizácia, prevedie ho táto organizácia spravidla na miestny národný výbor, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania. Poľnohospodársku pôdu možno takto previesť až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe,²⁷) lesné pozemky až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.²⁸)

Pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkou štátu je organizácia povinná plniť povinnosti ustanovené v § 73 Hospodárskeho zákonníka.

Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, je organizácia povinná vyúčtovať a vymáhať určené úroky z omeškania alebo určený poplatok z omeškania, pokiaľ nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Pri výkone práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu postupujú organizácie primerane podľa ustanovení platných pre výkon práva hospodárenia s pohľadávkami štátu, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.⁴⁴)

Právo hospodárenia s pohľadávkami štátu sa prevádza hospodárskou zmluvou³²) vždy bezodplatne.

Organizácia môže dlžníkovi, ak je ním občan, povoliť primerané splátky alebo povoliť odklad zaplatenia dlhu dlžníkom písomne uznaného čo do dôvodu a výšky, prípadne priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti.

Ak boli povolené splátky na úhradu pohľadávky alebo bol povolený odklad zaplatenia dlhu, organizácia nie je oprávnená požadovať úroky alebo poplatok z omeškania.

Splátky sa môžu povoliť len pod podmienkou , že sa dohodne splatnosť celej pohľadávky v prípade nesplnenia niektorej splátky.⁴⁵)

Pri povoľovaní splátok a odkladu zaplatenia dlhu občanovi je organizácia povinná dohodnúť, že v prípade zlepšenia majetkových a zárobkových pomerov dlžníka povolenie splátok a odkladu zaplatenia dlhu odvolá.

Zo závažných dôvodov, najmä sociálnych, môže organizácia na žiadosť dlžníka dlh celkom alebo čiastočne odpustiť.

Odpustiť dlh nie je prípustné, ak vznikol v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou alebo ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu, organizácii alebo štátnemu podniku, a to do výšky tejto pohľadávky, ledaže by sa dlžník vzdal pohľadávky až do výšky svojho záväzku. Rovnako nemožno dlh odpustiť, ak dlžník má majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že ho v čase vymáhania nemožno predať. Odpustením dlhu záväzok dlžníka zaniká.

Dlh nemožno odpustiť, ak dlžníkom je socialistická organizácia.

Ak je pohľadávka štátu prechodne nevymožiteľná, je organizácia oprávnená dočasne upustiť od jej vymáhania; musí však ďalej zabezpečovať, aby sa táto pohľadávka nepremlčala alebo aby nezanikla. Len čo odpadnú dôvody dočasného upustenia od vymáhania pohľadávky, je organizácia povinná usilovať sa o jej včasné vymoženie.

Organizácie sú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami povinné postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu.

Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, postupujú organizácie pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami podľa § 15 ods. 1 a 3, § 17 až 24 a 26 s týmito výnimkami:

Ustanovenia § 25 pre organizácie platia primerane.

Orgány hospodárskeho riadenia⁴⁹) sú povinné dohliadať na riadne plnenie povinností vyplývajúcich z práva hospodárenia s národným majetkom organizáciami, ktoré riadia. V rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sú povinné dohliadať, či nimi riadené organizácie plnia povinnosti uložené právnymi predpismi o hospodárení s národným majetkom a vyplývajúce z opatrení uložených im na odstránenie nedostatkov. Ak zistia závady, sú povinné voči vedúcim pracovníkom organizácií vyvodiť dôsledky podľa osobitných predpisov.⁵⁰)

Odstránenie závad orgánmi hospodárskeho riadenia vykonávajúcimi dohľad ide na náklady organizácie, ktorá má právo hospodárenia s národným majetkom.

Hospodárenie s národným majetkom štátnymi podnikmi upravuje zákon o štátnom podniku, iné osobitné predpisy a § 31 a 35 tejto vyhlášky.

Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v § 12 ods. 4 až 7 uzavrieť zmluvu o prevode práva hospodárenia k nehnuteľnostiam.

Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v § 14 ods. 5 uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k budovám a stavbám postaveným na pozemku určenom právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu inej socialistickej organizácie než štátnej.

Štátne podniky sú povinné pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu postupovať podľa tretej časti tejto vyhlášky.

Ustanovenia tejto vyhlášky obdobne platia pre koncernové podniky a koncernové účelové organizácie.⁵⁵)

Na nadobúdanie vecí do celospoločenského vlastníctva podľa § 2 a 3 a na dispozície s národným majetkom podľa § 8, 12, 14, 16 až 24 a 27 koncernovými podnikmi a koncernovými účelovými organizáciami je potrebné schválenie koncernu, pokiaľ tak ustanovuje štatút.

Konania o uložení sankcií podľa § 33 vyhlášky č. 90/1984 Zb. začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa dokončia podľa doterajších predpisov.