151/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1993 do 07.02.1993
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 151/1988 Zb. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 06.09.1988 |
Dátum vyhlásenia: | 28.09.1988 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.1993 |
Dátum účinnosti do: | 07.02.1993 |
Autor: | Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
100/1988 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
106/1988 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
145/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
273/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb. |
319/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č.151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
353/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb. |
590/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb. |
259/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb. |
542/1992 Zb. | Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
195/1998 Z. z. | Zákon o sociálnej pomoci |
235/1998 Z. z. | Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony |
265/1998 Z. z. | Zákon o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti |
300/1999 Z. z. | Zákon o príspevku na bývanie |
461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
151
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky
zo 6. septembra 1988,
ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady
o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení
Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky po
dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, s ostatnými zúčastnenými
ústrednými orgánmi a so Slovenskou odborovou radou a po prerokovaní so Slovenským
výborom Zväzu družstevných roľníkov podľa § 177 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 58 zákona Slovenskej národnej rady č. 106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení
ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
ORGÁNY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
PRVÝ DIEL
POSUDKOVÁ KOMISIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
§ 1
Na rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia správy sociálneho zabezpečenia
(ďalej len „posudková komisia“) o invalidite (čiastočnej invalidite) príslušníka Česko-slovenskej
armády alebo Zboru národnej bezpečnosti alebo Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky
musí byť prítomný lekár Česko-slovenskej armády alebo Zboru národnej bezpečnosti alebo
Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky.
§ 2
(1)
Na rokovanie posudkovej komisie možno podľa potreby prizvať
a)
zástupcu organizácie, v ktorej účastník konania je alebo naposledy bol pracovne činný,
b)
zástupcu miestneho národného výboru, v ktorého obvode má účastník konania trvalý
pobyt,
c)
zástupcu odborových organizácií a občianskych združení, ktoré pôsobia v Slovenskej
republike v starostlivosti o posudzovaného,
d)
zástupcu príslušného nápravnovýchovného ústavu, ak ide o odsúdeného, ktorý je vo
výkone trestu odňatia slobody, alebo ústavu na výkon väzby, ak ide o obvineného (obžalovaného),
ktorý je vo väzbe,
e)
ošetrujúceho lekára posudzovaného, ak je to nevyhnutné v záujme posúdenia zdravotného
stavu účastníka konania,
f)
iných občanov, od ktorých možno očakávať, že prispejú k objasneniu závažných okolností
dôležitých pre záver posudkového orgánu.
(2)
Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v odseku 1 a orgánov sociálneho zabezpečenia
musia byt prizvaní na rokovanie posudkovej komisie, ak o to tieto orgány (organizácie)
požiadajú. Rovnako musí byť na rokovanie posudkovej komisie prizvaný, ak o to požiada,
ošetrujúci lekár posudzovaného.
§ 3
Lekári, ktorí sú členmi posudkovej komisie, kontrolujú správnosť a úplnosť zdravotnej
dokumentácie. Na rokovaní posudkovej komisie vyšetrujú posudzovaného občana v neprítomnosti
tajomníka a osôb prizvaných na rokovanie. Vyšetrenia posudzovaného sa zúčastňujú aj
ostatní lekári prizvaní na rokovanie posudkovej komisie. Zodpovedajú za to, že posúdenie
občana bude v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a s jednotnými zásadami
posudzovania zdravotného stavu a pracovnej schopnosti na účely sociálneho zabezpečenia.
§ 4
Posudkové komisie zasadajú v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v organizáciách,
ktoré majú zdravotnícke zariadenia s potrebným vybavením, prípadne na príslušných
správach sociálneho zabezpečenia.
§ 4a
(1)
Posudková komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia;
členov posudkovej komisie ustanoví riaditeľ príslušnej správy sociálneho zabezpečenia
na návrh posudkového lekára sociálneho zabezpečenia.
(2)
Posudkový lekár sociálneho zabezpečenia zaraďuje jednotlivé prípady na rokovanie
posudkovej komisie, prizýva na prerokúvanie jednotlivých prípadov ďalšie osoby podľa
§ 2 a oboznamuje posudzovaného so záverom posudkovej komisie.
§ 5
(1)
Lekárske správy na rokovanie posudkovej komisie vyhotovuje ošetrujúci lekár posudzovaného
občana; doplňujúce odborné lekárske správy zabezpečujú najmä lekári sekundárnej a
následnej starostlivosti zdravotníckych zariadení.
(2)
Pri posudzovaní maloletého občana vyhotovuje lekársku správu na rokovanie posudkovej
komisie ošetrujúci detský alebo dorastový lekár.
(3)
Ak ide o chorobu z povolania, vyhotovuje lekársku správu na rokovanie posudkovej
komisie oddelenie (klinika) pracovného lekárstva príslušného zdravotníckeho zariadenia.
(5)
Na svoje rokovanie môže posudková komisia použiť aj závery ďalších odborných pracovísk
zdravotníckych zariadení. Ich údaje porovnáva s výsledkami vyšetrenia v miestne príslušných
zdravotníckych zariadeniach, prihliadne na výsledky vyšetrenia posudzovaného občana
počas rokovania posudkového orgánu a svoj výrok podloží lekárskymi nálezmi.
§ 6
(1)
Okresná správa sociálneho zabezpečenia vyžiada zdravotnú dokumentáciu na rokovanie
posudkovej komisie najneskoršie do 3 pracovných dní po doručení žiadosti o dávku alebo
službu sociálneho zabezpečenia.
(2)
Ošetrujúci lekár predkladá požadovanú podkladovú zdravotnú dokumentáciu na rokovanie
posudkovej komisie do 14 kalendárnych dní odo dňa požiadania o vyhotovenie zdravotnej
dokumentácie; v odôvodnených prípadoch, ak je potrebné lekársku správu doplniť dokladom
o ďalšom odbornom vyšetrení, do 21 dní.
(3)
Posudková komisia uskutoční zisťovaciu lekársku prehliadku v konaní o dávku alebo
službu sociálneho zabezpečenia do 14 kalendárnych dní odo dňa, keď správa sociálneho
zabezpečenia prevzala správnu a úplnú podkladovú zdravotnú dokumentáciu.
§ 6a
Kontrolné lekárske prehliadky
Posudková komisia posudzuje na účely sociálneho zabezpečenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov
1.
v lehote určenej pri predchádzajúcom rokovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, alebo
2.
na podnet iného orgánu sociálneho zabezpečenia.
§ 7
Konanie o kúpeľnej starostlivosti
(1)
Okresná správa sociálneho zabezpečenia rozhoduje o kúpeľnej starostlivosti na základe
návrhu ošetrujúceho lekára (ďalej len „návrh“)
(2)
Pred prerokovaním návrhu okresnou správou sociálneho zabezpečenia posudkový lekár
sociálneho zabezpečenia návrh preskúma a zabezpečí jeho správnosť a úplnosť; ak ide
o nepracujúcich dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, na návrhu zároveň potvrdí,
či ide o indikáciu označenú (X).
(3)
Okresná správa sociálneho zabezpečenia prerokuje návrh do 30 dní od jeho doručenia,
prípadne od jeho doplnenia potrebnými údajmi.
(4)
Ak okresná správa sociálneho zabezpečenia zistí, že návrhu nemožno vyhovieť, vydá
rozhodnutie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.2)
(5)
V ostatných prípadoch okresná správa sociálneho zabezpečenia najneskoršie do 10 dní
od prerokovania písomne oznámi účastníkovi konania, že mu poskytne kúpeľnú starostlivosť
za predpokladu, že okresnej správe sociálneho zabezpečenia bude pridelený vhodný poukaz
a že kúpeľnú starostlivosť odôvodňuje aj poradie zdravotnej a inej naliehavosti. Súčasne
ho upozorní, že v prípade, ak mu nepridelí poukaz na kúpeľnú liečbu do jedného roka
od doručenia návrhu, bude sa mu môcť poskytnúť kúpeľná starostlivosť len na základe
nového návrhu. Poradie zdravotnej a inej naliehavosti určí posudkový orgán.
(6)
Okresná správa sociálneho zabezpečenia vedie evidenciu osôb, ktorým bol pridelený
poukaz na kúpeľnú starostlivosť, a uschováva ju najmenej 5 rokov po poskytnutí kúpeľnej
starostlivosti.
DRUHÁ ČASŤ
PODMIENKY A SPÔSOB POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
Prvá hlava
Poskytovanie dávok a služieb sociálnej starostlivosti
PRVÝ DIEL
STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI
Poradenská a výchovná starostlivosť
§ 11
Obvodný úrad sa podieľa v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb,2a) so školskými, kultúrnymi a zdravotníckymi zariadeniami na výchove občanov k zdravým
medziľudským vzťahom s osobitným zreteľom na partnerské, manželské a rodinné vzťahy.
Pritom spolupracuje s obcami, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi
a inými organizáciami.2a)
§ 12
(1)
Obvodný úrad poskytuje poradenskú a výchovnú starostlivosť v rodinných, manželských
a v iných sociálnych vzťahoch. Tieto služby poskytuje v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických
služieb a aj prostredníctvom svojich účelových zariadení. Zameriava sa najmä na manželstvá
a rodiny ohrozené rozvratom, na riešenie problémov medzigeneračných vzťahov, na úpravu
vzájomných vzťahov rozvedených rodičov a ich detí, na riešenie problémov osamelých
tehotných žien, nezamestnaných občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí túto pomoc
potrebujú, a rodinám so zdravotne postihnutým členom.
(2)
Obvodný úrad pri poskytovaní poradenskej starostlivosti organizuje osobitné podujatia
s centrom poradensko-psychologických služieb, najmä pre mladých ľudí pred vstupom
do manželstva, pri zabezpečovaní ktorých spolupracuje aj s okresným úradom, najmä
ak je účelné a racionálnejšie organizovať tieto podujatia na úrovni okresu.
§ 13
(1)
Obvodné úrady poskytujú alebo sprostredkujú rodičom a iným osobám zodpovedným za
výchovu detí a tehotným ženám poradenstvo vo veciach výchovy a výživy detí a v ďalších
otázkach týkajúcich sa ich rodinných a sociálnych problémov.
(2)
V rámci poradenskej a výchovnej starostlivosti sa zabezpečujú prednášky a kurzy pre
rodičov zamerané na riadnu starostlivosť o deti, organizujú výchovno-rekreačné tábory
najmä pre deti z rodín, ktoré riadne neplnia svoju výchovnú funkciu, pre deti s poruchami
správania a pre deti nezamestnaných rodičov. Pri organizovaní týchto podujatí spolupracujú
najmä so zdravotníckymi a školskými zariadeniami a s centrom poradensko-psychologických
služieb.
(3)
Okresný úrad najmä v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb, uskutočňuje
u žiadateľov o osvojenie a pestúnsku starostlivosť diagnostikovanie predpokladov pre
náhradné rodičovstvo a ich odbornú prípravu.
§ 14
Vyhľadávanie občanov, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť
(1)
Obvodné úrady a obce v súčinnosti so štátnymi orgánmi, školami, školskými a zdravotníckymi
zariadeniami, s odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, s občianskymi združeniami,
cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti o
rodinu a deti v rámci terénnej sociálnej práce, vyhľadávajú rodiny s nezaopatrenými
deťmi, nezaopatrené deti a osamelé tehotné ženy žijúce v nepriaznivých životných pomeroch,
ktoré nemôžu prekonať bez pomoci spoločnosti. Osobitnú pozornosť venujú rodinám s
väčším počtom detí, neúplným rodinám, rodinám problémovým, ohrozeným a narušeným rozvratom,
a najmä deťom, ktorých výchova v rodine je ohrozená alebo narušená.
(2)
Okresné a obvodné úrady a obce pôsobia na odstránenie príčin a dôsledkov nepriaznivých
životných pomerov rodín a občanov uvedených v odseku 1 službami a dávkami sociálnej
starostlivosti.
(3)
Ak nemôže obec sama poskytnúť dostatočnú pomoc službami a dávkami sociálnej starostlivosti
alebo inak dosiahnuť nápravu, oznámi obvodnému úradu týchto občanov. Obec oznámi obvodnému
úradu najmä deti, ktorých rodičia alebo iní občania zodpovední za ich výchovu a výživu
závažným spôsobom zanedbávajú plnenie svojich povinností, prípadne ak ohrozujú alebo
narušujú ich výchovu závažným spôsobom.
§ 15
Výchovné pôsobenie
Ak zanedbávajú rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa svoje povinnosti,
ak ohrozujú alebo narušujú sami alebo iní občania priaznivý vývoj dieťaťa, ak sa u
dieťaťa prejavujú poruchy správania alebo ak rodičia alebo iní občania zodpovední
za výchovu dieťaťa nevytvárajú podľa svojich možností priaznivé životné podmienky
a podmienky pre výchovu a vzdelávania podľa schopností dieťaťa, zistí obvodný úrad
v účinnosti s obcou všetky okolnosti prípadu a odporúča rodičom alebo iným osobám
zodpovedným za výchovu dieťaťa postupy na odstránenie nedostatkov vo výchovných pomeroch
dieťaťa.
§ 15a
Výchovné opatrenia
(1)
Ak predchádzajúce výchovné pôsobenie nepovedie k náprave, obvodný úrad
a)
v menej závažných prípadoch napomenie rodičov alebo iných občanov zodpovedných za
výchovu dieťaťa, podľa stupňa rozumovej vyspelosti aj dieťa samotné, prípadne občanov,
ktorí ohrozujú alebo narušujú priaznivý vývoj dieťaťa,
b)
v závažnejších prípadoch, alebo ak predchádzajúce napomenutie bolo neúčinné, určí
nad maloletým dohľad,
c)
uloží maloletému primerané obmedzenie, ak treba maloletého osobitne chrániť pred
škodlivými vplyvmi; najmä mu zakáže návštevu podnikov a zábav preň nevhodných alebo
styk s občanmi, ktorí majú alebo môžu mať nepriaznivý vplyv na jeho výchovu.
(2)
Pri výkone dohľadu alebo obmedzenia uloženého maloletému obvodný úrad sústavne pôsobí
na maloletého, jeho rodičov alebo iné osoby zodpovedné za jeho výchovu a sleduje,
ako sa o maloletého starajú a ako sa maloletý správa. Pritom spolupracuje s obcou,
so školou, školskými zariadeniami, centrom poradensko-psychologických služieb, detským
alebo dorastovým lekárom, s odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, občianskymi
združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti
o rodinu a deti v mieste trvalého pobytu alebo na pracovisku maloletého.
(3)
O uložení obmedzenia maloletému upovedomí obvodný úrad školu a občana, ktorý mal
nepriaznivý vplyv na maloletého. O napomenutí, určení dohľadu a uložení obmedzenia
maloletému upovedomí tiež obec.
(4)
Obec pri výkone výchovných opatrení uložených obvodným úradom sleduje ich dodržiavanie
a účinnosť a informuje obvodný úrad alebo súd, ako sa rodičia alebo iné osoby zodpovedné
za výchovu maloletého o neho starajú a ako sa maloletý správa, prípadne o ďalších
rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré súvisia so starostlivosťou alebo výchovou maloletého.
§ 16
Opatrenia uvedené v § 15a ods. 1 urobí obvodný úrad vždy, ak ide o prípady zanedbania, ohrozenia alebo narušenia výchovy
detí, ktoré malo za následok spáchanie skutku, ktorý má znaky trestného činu.
§ 17
Ochrana detí pred škodlivými vplyvmi
Obec dozerá najmä na to,
a)
aby sa maloletým nepodávali alebo nepredávali alkoholické nápoje alebo nepredávali
výrobky, ktorých predaj je maloletým zakázaný, alebo tlač pre deti nevhodná,
b)
aby sa osoby mladšie ako 15 rokov nezdržiavali bez sprievodu plnoletých osôb v zariadeniach
verejného stravovania alebo v iných miestnostiach prístupných pre verejnosť, kde sa
podávajú alkoholické nápoje, ak príslušný národný výbor neurčí inak,
c)
aby usporiadatelia filmových, divadelných predstavení a iných obdobných podujatí
nedovolili účasť maloletých na predstaveniach a podujatiach pre nich nevhodných.
§ 18
Pomoc deťom v naliehavých prípadoch
V naliehavých prípadoch, a to najmä ak sa dieťa ocitne v dôsledku závažného ochorenia
alebo smrti rodičov alebo iných občanov zodpovedných za jeho výchovu náhle bez akejkoľvek
starostlivosti, poskytne mu obec okamžitú pomoc. Túto pomoc poskytne obec tiež vtedy,
ak samo dieťa vážne ochorie alebo je inak jeho život alebo zdravie vážne ohrozené
a rodičia alebo občania zodpovední za jeho výchovu mu pomoc nezabezpečia a keď nemožno
čakať, kým v prospech dieťaťa urobí opatrenia obvodný úrad. Obec upovedomí bez meškania
obvodný úrad, aby tento zabezpečil úpravu pomerov dieťaťa.
Sociálno-právna ochrana detí a mládeže
§ 19
Podania a správy predkladané súdom a iným štátnym orgánom
(1)
Obvodný úrad a obec predkladajú súdom, iným štátnym orgánom a školským zariadeniam
na výkon ochrannej a ústavnej výchovy podania a správy vo veciach výchovy a výživy
detí a v trestnom konaní proti mladistvým.3)
(2)
Podania a správy obvodných úradov vo veciach pozbavenia alebo obmedzenia rodičovských
práv, vo veci podmienečného prepustenia a zrušenia ústavnej výchovy alebo vo veci
podmienečného prepustenia a zrušenia ochrannej výchovy, povolenia dočasného pobytu
dieťaťa mimo zariadenia na výkon ústavnej alebo ochrannej výchovy, úpravy výchovy
a výživy dieťaťa a podania v konaní, v ktorom obvodný úrad dieťa zastupuje, obsahujú
aj odporúčanie, ako má súd alebo školské zariadenie vo veci rozhodnúť.
(3)
Vo svojich podaniach a správach obvodné úrady a obce neuvádzajú zdroje informácií
získaných od jednotlivých občanov.
§ 20
Výkon opatrovníctva
(1)
Kým súd neustanoví dieťaťu opatrovníka tam, kde to ustanovuje zákon,4) alebo kým sa ustanovený opatrovník neujme svojej funkcie, robí obvodný úrad v záujme
dieťaťa neodkladné úkony.
(2)
Ak bol obvodný úrad ustanovený za opatrovníka dieťaťa v konaní, ktoré prebieha na
súde, ktorý nie je príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa, môže požiadať obvodný
úrad v mieste súdneho konania o zastupovanie dieťaťa v konaní. Dožiadaný obvodný úrad
je povinný dožiadanému obvodnému úradu vyhovieť. To platí aj v odvolacom konaní, ak
si príslušný okresný úrad nevyhradí, že v určitých prípadoch bude v odvolacom konaní
zastupovať opatrovníka sám.
(3)
Pri účasti pracovníka dožiadaného obvodného úradu na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadaní v trestnom konaní proti mladistvému platí ustanovenie odseku 2 primerane.
Náhradná rodinná starostlivosť
§ 21
Predbežné opatrenia
(1)
Obvodný úrad rozhodne o okamžitom umiestnení dieťaťa5) do starostlivosti nahrádzajúcej výchovu rodičov, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek
starostlivosti, napr. v dôsledku úmrtia rodičov alebo iných osôb zodpovedných za jeho
výchovu alebo v dôsledku iných závažných okolností predpokladajúcich dlhodobý stav.
O okamžitom umiestnení dieťaťa rozhodne tiež vtedy, ak je jeho život, zdravie alebo
priaznivý vývoj tak vážne ohrozený, že úprava pomerov dieťaťa neznesie odklad.
(2)
Obvodný úrad svoje rozhodnutie bezprostredne vykoná odňatím dieťaťa z prostredia,
v ktorom sa nachádza, a jeho odovzdaním zariadeniu alebo osobám uvedeným v rozhodnutí.
(3)
O svojom opatrení upovedomí obvodný úrad bez meškania súd s odôvodneným podnetom
na úpravu výchovných pomerov dieťaťa.
(4)
Obvodný úrad v súčinnosti s obcou bezprostredne po vyňatí dieťaťa z rodinného prostredia
poskytne rodine, ktorá zlyhala vo výchovnej funkcii, služby sociálnej starostlivosti
zamerané na riešenie a odstránenie príčin, ktoré viedli k vyňatiu dieťaťa z rodinného
prostredia.
§ 22
Ústavná výchova
(1)
Obvodný úrad a obec podá súdu návrh alebo podnet na nariadenie ústavnej výchovy v
prípadoch, keď sa nedostatky v starostlivosti za výchovu dieťaťa prejavili vážnymi
poruchami správania dieťaťa alebo keď je dieťa v doterajšom prostredí vážne ohrozené
na svojom telesnom alebo duševnom vývoji a jeho zverenie do výchovy iného občana nie
je účelné alebo možné. Rovnako postupuje obvodný úrad a obec vtedy, keď sa dieťa ocitlo
bez akejkoľvek riadnej starostlivosti a nemožno ho zveriť do výchovy iného občana.
(2)
Ak súd nariadi ústavnú výchovu, prerokuje obvodný úrad alebo obec, ktoré návrh alebo
podnet podali s príslušným zariadením na výkon ústavnej výchovy prijatie dieťaťa a
vyzve rodičov alebo iné osoby zodpovedné za výchovu dieťaťa, aby dieťa dopravili do
príslušného zariadenia, alebo s ich súhlasom zabezpečí umiestnenie dieťaťa v príslušnom
zariadení. Ak rodičia alebo iné osoby zodpovedné za výchovu dieťaťa výzvu neuposlúchnu,
obvodný úrad alebo obec, ktoré návrh alebo podnet podali dá podnet súdu na výkon rozhodnutia.
(3)
Obvodný úrad v súčinnosti s obcou pôsobí na zlepšenie výchovných podmienok v rodinách
detí, u ktorých sa vykonáva ústavná alebo ochranná výchova, a sleduje možnosť návratu
týchto detí do ich rodinného prostredia; zisťuje podmienky ďalšej výchovy v rodine
pred podmienečným prepustením alebo pred ukončením ústavnej alebo ochrannej výchovy.
Obvodný úrad sleduje v súčinnosti so školami, školskými a zdravotníckymi zariadeniami
ďalší vývoj detí po ukončení ich ústavnej alebo ochrannej výchovy alebo mladistvých
prepustených z výkonu trestu odňatia slobody.
(4)
V prípade, ak nie je možný návrat dieťaťa, u ktorého bola nariadená ústavná výchova,
do pôvodnej rodiny, obvodný úrad v súčinnosti so zariadením na výkon ústavnej výchovy
zisťuje možnosti pre zabezpečenie jeho ďalšej výchovy v náhradnom rodinnom prostredí.
§ 23
Deti v starostlivosti iných občanov
Obvodný úrad sám, pripadne v súčinnosti s obcou pravidelne sleduje telesný a duševný
vývoj detí zverených do výchovy iných občanov ako rodičov. Za tým účelom navštevuje
poverený pracovník obvodného úradu najmenej raz za šesť mesiacov rodinu, v ktorej
dieťa žije, a v prípade potreby poskytuje alebo sprostredkúva občanom zodpovedným
za výchovu detí všestrannú pomoc a poradenskú starostlivosť.
§ 24
Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti (opatrovníctva)
(1)
Obvodný úrad v súčinnosti so zariadeniami na výkon ústavnej výchovy, so zdravotníckymi
zariadeniami a obcami vyhľadáva deti vhodné do pestúnskej starostlivosti a deti, ktorým
je potrebné ustanoviť opatrovníka.6) Obvodný úrad a obec vyhľadávajú občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi)
a zisťujú, či títo občania spôsobom svojho života zaručujú, že dieťa budú vychovávať
na jeho prospech a v záujme spoločnosti. Vhodných občanov odporúča obec obvodnému
úradu.
(2)
Obvodný úrad nahlasuje občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi) a deti vhodné
do pestúnskej starostlivosti okresnému úradu.
(3)
Okresný úrad vedie prehľad detí vhodných do pestúnskej starostlivosti, prehľad detí,
ktorým je potrebné ustanoviť opatrovníka,6) a prehľad občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi).
(4)
Okresný úrad v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb uskutočňuje
odbornú prípravu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a vyjadruje sa k vhodnosti ich
zapísania do zoznamu občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi), ktorý vedie
obvodný úrad príslušný podľa miesta ich trvalého pobytu.
(5)
Okresný úrad sprostredkúva nadviazanie vzťahu medzi deťmi a občanmi vhodnými stať
sa pestúnmi (opatrovníkmi), ktorí najlepšie spĺňajú podmienky pre pestúnsku starostlivosť;
v prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť dieťaťu pestúnsku starostlivosť v rámci okresu
alebo je odôvodnená potreba zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti mimo územia
okresu, okresný úrad nahlasuje tieto deti vybranému okresnému úradu.6a) Rovnako postupuje v prípadoch občanov vhodných stať sa pestúnmi, pre ktorých sa nenašli
vhodné deti v rámci okresu.
§ 24a
Sprostredkovanie osvojenia
(1)
Obvodný úrad v súčinnosti so zariadeniami na výkon ústavnej výchovy, zdravotníckymi
zariadeniami a obcami vyhľadáva deti vhodné na osvojenie. Obvodný úrad a obce vyhľadávajú
občanov vhodných stať sa osvojiteľmi a zisťujú, či títo občania spôsobom svojho života
zaručujú, že dieťa budú vychovávať na jeho prospech a v záujme spoločnosti. Vhodných
občanov obvodný úrad oznamuje okresnému úradu. Obec vhodných občanov odporúča obvodnému
úradu.
(2)
Obvodný úrad nahlasuje občanov vhodných stať sa osvojiteľmi a deti vhodné na osvojenie
vybranému okresnému úradu,6a) ktorý vedie ich prehľady.
(3)
Okresný úrad v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb uskutočňuje
ich odbornú prípravu a vyjadruje sa k vhodnosti ich zapísania do zoznamu občanov vhodných
stať sa osvojiteľmi, ktorý vedie obvodný úrad príslušný podľa miesta ich trvalého
pobytu.
(4)
Vybraný okresný úrad sprostredkúva nadviazanie vzťahu medzi deťmi a občanmi, ktorí
najlepšie spĺňajú podmienky pre ďalšiu výchovu a starostlivosť o dieťa.
(5)
Vybrané okresné úrady vzájomne spolupracujú v prípadoch, ak nebolo možné sprostredkovať
osvojenie v rámci ich územnej pôsobnosti.
Starostlivosť o ťažkovychovateľné deti a mladistvých
§ 25
(1)
Ťažkovychovateľné dieťa alebo mladistvý je dieťa alebo mladistvý s poruchami správania,
u ktorého bol určený dohľad alebo uložené obmedzenie alebo ktorému súd nariadil ústavnú
alebo uložil ochrannú výchovu, a to aj v čase po ukončení ústavnej alebo ochrannej
výchovy. Rovnako sa posudzuje aj dieťa, ktoré sa dopustilo skutku, ktorý má znaky
trestného činu spáchaného úmyselne, a mladistvý právoplatne odsúdený pre trestný čin
spáchaný úmyselne, ktorých doterajšia výchova bola zanedbaná.
(2)
Starostlivosť sa poskytuje najmä
a)
deťom alebo mladistvým, ktorých doterajšia výchova bola zanedbaná,
b)
deťom a mladistvým s poruchami správania narušujúcimi spolužitie v rodine,
c)
deťom a mladistvým zneužívajúcim návykové látky,
d)
deťom a mladistvým, ktorí zanedbávajú školskú dochádzku,
e)
deťom a mladistvým, ktorým súd nariadil ústavnú alebo uložil ochrannú výchovu, pred
nástupom jej výkonu a v čase po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy,
f)
mladistvým, ktorí sa dopustili skutku, ktorý má znaky trestného činu spáchaného úmyselne,
a to v čase pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody a po návrate z výkonu trestu
odňatia slobody,
g)
mladistvým, ktorým bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.
§ 26
Pri starostlivosti a ťažko vychovateľné deti a mladistvých obvodné úrady spolupracujú
so súdmi a ďalšími štátnymi orgánmi, so školskými zariadeniami na výkon ústavnej výchovy
a ochrannej výchovy, s príslušnými detskými alebo dorastovými lekármi, a s obcami,
odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, s občianskymi združeniami, cirkevnými,
charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti o rodinu a deti.
Cieľom ich spolupráce je ochrana detí a mládeže pred protispoločenskou činnosťou a
negatívnymi vplyvmi. Dbajú na to, aby sa tieto deti a mladiství zapojili do prípravy
na povolanie, prípadne uzavreli vhodný pracovný pomer a boli zaradení do pracovných
kolektívov, ktoré sú schopné spolupôsobiť na ich prevýchovu. Pôsobia aj na spoločensky
prospešné využívanie ich voľného času.
Opatrovateľská služba
§ 27
(1)
Opatrovateľská služba sa poskytuje deťom, ak rodičia alebo osoby zodpovedné za ich
výchovu nemôžu zabezpečiť starostlivosť o deti pre vážne prekážky.
(2)
Opatrovateľská služba sa poskytuje v byte rodičov alebo iných osôb zodpovedných za
výchovu dieťaťa alebo v byte pracovníka opatrovateľskej služby alebo v stanici opatrovateľskej
služby pre deti.
(3)
Za vážne prekážky sa považuje najmä
a)
choroba, rekonvalescencia, kúpeľná liečba, úmrtie, náhle odlúčenie jedného alebo
obidvoch rodičov, pôrod, šestonedelie,
b)
vo výnimočných prípadoch nástup do práce osamelého rodiča alebo inej osamelej osoby
zodpovednej za výchovu dieťaťa, pretože už vyčerpala podporu pri ošetrovaní člena
rodiny, ako aj potreba okamžitého vyňatia dieťaťa z pôvodného rodinného prostredia
do času zabezpečenia jeho ďalšej starostlivosti.
§ 28
(1)
Opatrovateľská služba sa poskytne vždy v rodinách, v ktorých sa súčasne narodili
tri a viac detí alebo v rozmedzí dvoch rokov opakovane súčasne dve deti, a to do dovŕšenia
troch rokov veku detí.
(2)
Opatrovateľská služba sa poskytuje aj rodinám, v ktorých sa trvalo zabezpečuje starostlivosť
o dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Ak nie je
jeden z rodičov z tohto dôvodu zamestnaný, poskytne sa opatrovateľská služba najviac
400 hodín ročne; do tohto času sa nezapočítava poskytovanie opatrovateľskej služby
z iných dôvodov.
(3)
Opatrovateľskú službu môžu v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 vykonávať ako dobrovoľní
pracovníci opatrovateľskej služby aj občania, ktorých pomoc a ošetrenie sa podľa § 78 ods. 3 tejto vyhlášky za opatrovateľskú službu nepovažuje.
(4)
Opatrovateľská služba sa poskytuje za úhradu podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky; úkony, ktorými sa zabezpečujú nevyhnutné životné potreby, sa poskytujú bezplatne.
Sociálne odkázaným rodinám s nezaopatrenými deťmi a rodinám, v ktorých sa narodili
súčasne tri alebo viac detí alebo opakovane v rozmedzí dvoch rokov súčasne dve deti,
sa poskytuje opatrovateľská služba bezplatne.
Peňažné a vecné dávky
§ 31
Peňažné a vecné dávky rodičom s nezaopatrenými deťmi a tehotným ženám
(1)
Peňažné a vecné dávky poskytujú obvodné úrady a obce sociálne odkázaným rodičom starajúcim
sa o nezaopatrené deti, najmä rodinám s väčším počtom detí, osamelým rodičom a osamelým
tehotným ženám. Nezaopatrenému dieťaťu možno peňažné dávky poskytnúť len vtedy, ak
nemožno jeho potreby zabezpečiť príspevkom na výživu.
(2)
Na zabezpečenie výživy alebo na úhradu nákladov iných životných potrieb, ktoré sa
pravidelne opakujú, prípadne na úhradu zvýšených nákladov spojených s diétnym stravovaním
sa poskytujú opakované peňažné dávky. Opakovanou peňažnou dávkou sa doplňuje príjem
rodiča (tehotnej ženy) spravidla na sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných
osobných potrieb a podielu na spoločných nákladoch na domácnosť.7) Pri preukázateľne vyšších životných potrebách spojených napríklad s bývaním, vedením
domácnosti pri obmedzených schopnostiach možno poskytovať opakovanú peňažnú dávku
aj vo vyššej sume. Peňažné dávky sa poskytujú v nižšej sume alebo vôbec nie, ak sa
rodičia riadne nestarajú o deti, zanedbávajú plnenie ich povinnej školskej dochádzky
a spôsobom svojho života neposkytujú záruku riadnej výchovy svojich detí alebo príjemca
dávky túto nevyužíva v súlade s účelom, na ktorý bola poskytnutá. Dávka sa zníži alebo
neposkytne aj vtedy, ak žiadateľ o dávku alebo jej príjemca marí súčinnosť s orgánmi,
ktoré o dávke rozhodujú, alebo s príslušným územným orgánom práce, prípadne nie je
ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
(3)
Na úhradu jednorazových mimoriadnych výdavkov sa poskytujú jednorazové peňažné a
vecné dávky. Ako vecné dávky sa poskytujú najmä predmety potrebné na uspokojovanie
základných životných potrieb, predovšetkým ošatenie a vybavenie domácnosti. Jednorazové
peňažné a vecné dávky sa poskytujú aj na úhradu zvýšených výdavkov na potreby detí
spojené najmä s ich záujmovou činnosťou, s vybavením do letných táborov, na lyžiarske
výcvikové kurzy, na kúpeľnú liečbu. Jednorazové peňažné dávky možno poskytnúť tiež
pri prechode domácnosti na iný zdroj energie, s výnimkou nafty.
(4)
Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú do výšky 10 000 Kčs. Vecné dávky sa poskytujú
do výšky 5 000 Kčs; vo vyššej hodnote ich možno poskytnúť len výnimočne.
(5)
Poskytnutie jednotlivých dávok podľa odsekov 1 až 4 sa navzájom nevylučuje.
§ 31a
Príspevok na výživu dieťaťa
(1)
Nezaopatreným deťom, ktoré nemajú vlastný postačujúci príjem a spĺňajú podmienky
sociálnej odkázanosti, sa poskytuje príspevok na výživu, a to až do súm, ktoré sa
považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb
dieťaťa a nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovené osobitným predpisom.7)
(2)
Ak rodičia alebo iné osoby, ktorým sa dieťa zverilo do starostlivosti na základe
rozhodnutia príslušného orgánu, neplnia riadne svoju povinnosť starať sa o telesné
a duševné zdravie dieťaťa alebo jeho výchovu, poskytne sa namiesto peňažnej sumy vecné
plnenie, a to iba v nevyhnutnom rozsahu.
(3)
Sociálne odkázanému dieťaťu, ktorému povinná osoba neplatí výživné určené rozhodnutím
súdu, sa poskytne príspevok na výživu vo výške určeného výživného, najviac však do
výšky súm, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných
osobných potrieb dieťaťa a nevyhnutných nákladov na domácnosť.7) Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu patriace dieťaťu, ktorému sa poskytol príspevok
na výživu, prechádza do výšky tohto príspevku na štát.
§ 31b
Príspevok na rekreáciu detí dôchodcu
(1)
Dôchodcovi, ktorý je sociálne odkázaný,7) sa poskytuje na vlastné (osvojené) dieťa alebo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov, ktoré je nezaopatrené,7a) príspevok na rekreáciu, pokiaľ nemožno taký príspevok poskytnúť zo zamestnania dôchodcu
alebo druhého rodiča dieťaťa.
(2)
Príspevok na rekreáciu dieťaťa sa môže poskytnúť aj vtedy, ak dôchodca nespĺňa podmienku
sociálnej odkázanosti, ak jeho rodina má zvýšené životné náklady v dôsledku dlhšie
trvajúcej choroby alebo invalidity niektorého z členov rodiny, alebo ak je dôchodca
účastníkom odboja alebo pozostalým po účastníkovi odboja, prípadne z iných vážnych
dôvodov.
(3)
Príspevok na rekreáciu dieťaťa sa poskytuje vo výške 80 % z celkových nákladov na
rekreáciu dieťaťa; v odôvodnených prípadoch sa môže priznať až do výšky celkových
nákladov na rekreáciu dieťaťa.
(4)
Rekreáciou detí sa rozumie rekreácia organizovaná pre deti najmä prostredníctvom
odborovej organizácie alebo občianskych združení.
§ 32
Peňažné dávky rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri a viac detí
(1)
Rodičom, ktorým sa narodili súčasne tri a viac detí, sa poskytujú jednorazové peňažné
dávky, a to na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní, vo výške 5000 Kčs. Tieto dávky
sa poskytnú aj vtedy, ak sa dožijú 28 dní len dve z týchto detí. Podmienka sociálnej
odkázanosti sa považuje v týchto prípadoch za splnenú.
(2)
Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú za podmienok uvedených v odseku 1 tiež rodičom,
ktorým sa opakovane v rozmedzí dvoch rokov súčasne narodili ďalšie dve deti, a to
vo výške 3000 Kčs na každé z týchto dvoch detí.
(3)
Obvodný úrad môže poskytnúť pomoc uvedenú v odsekoch 1 a 2 aj formou vecnej dávky,
ak je to účelné.
Ďalšie účelové peňažné a vecné dávky
§ 33
Peňažný príspevok pre deti v pestúnskej starostlivosti
(1)
Obvodný úrad môže poskytnúť pestúnom pri prevzatí zvereného dieťaťa, prípadne občanom,
ktorí so súhlasom príslušných orgánov prevzali dieťa, ktoré im má byť zverené do pestúnskej
starostlivosti, jednorazový peňažný príspevok na zabezpečenie základného vybavenia
dieťaťa, a to do výšky 3 000 Kčs u detí predškolského veku, a do výšky 5 000 Kčs u
ostatných detí. V rovnakej výške sa poskytne jednorazový peňažný príspevok aj opatrovníkovi,
ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, prípadne občanovi, ktorému bolo dieťa
zverené predbežným opatrením8) a má byť ustanovený za jeho opatrovníka. Jednorazový peňažný príspevok poskytne okresný
národný výbor vždy, ak ide o dieťa, ktoré doteraz žilo v zariadení na výkon ústavnej
výchovy.
(2)
Dieťaťu, ktoré do uzavretia manželstva žilo v spoločnej domácnosti s pestúnom alebo
s opatrovníkom, prípadne s občanom, ktorý bol do dovŕšenia jeho plnoletosti jeho pestúnom
alebo opatrovníkom, poskytne obvodný úrad jednorazový peňažný príspevok vo výške 10
000 Kčs na úhradu výdavkov spojených s vybavením domácnosti za podmienky, že tomuto
dieťaťu patril ku dňu uzavretia manželstva príspevok na úhradu jeho potrieb.9) Obvodný úrad môže poskytnúť jednorazový peňažný príspevok do výšky 5 000 Kčs aj vtedy,
ak dieťa nespĺňa podmienku výplaty príspevku ku dňu uzavretia manželstva.
§ 34
Peňažný príspevok na úhradu za užívanie bytu nezaopatreného osirelého dieťaťa
Nezaopatrenému osirelému dieťaťu, ktoré žije v náhradnej starostlivosti, prípadne
plnoletému nezaopatrenému osirelému dieťaťu, ktoré sa pripravuje na povolanie a na
ktoré prešlo právo osobného užívania bytu,.10) sa poskytuje opakovaný peňažný príspevok na úhradu za užívanie bytu a služby s tým
spojené, ak nemá dieťa postačujúci príjem. Opakovaný peňažný príspevok sa poskytuje
vo výške úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené zníženej o sumu, o ktorú príjem
dieťaťa vrátane prídavkov na deti (výchovného) prevyšuje sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy a ostatných osobných potrieb a podielu na spoločných nákladoch na domácnosť.7) Tento príspevok možno poskytnúť vo výške potrebnej na úhradu dlhu, ktorý nezaopatrenému
osirelému dieťaťu z tohto titulu vznikol.
§ 36
Odmena pestúna, ak je ním starý rodič dieťaťa
Ak je pestúnom dieťaťa rodič otca alebo matky dieťaťa (starý rodič), pokladajú sa
za prípady hodné osobitného zreteľa, keď možno priznať odmenu za výkon pestúnskej
starostlivosti najmä tie, kde je čistý mesačný príjem pestúna nižší ako 2 800 Kčs,
a ak ide o manželskú dvojicu, nižší ako 4 000 Kčs. Tieto sumy sa zvyšujú o 1 500 Kčs
na každú osobu, ktorá je na tohto pestúna odkázaná výživou. Za prípad hodný osobitného
zreteľa sa pokladá okrem toho aj starostlivosť od dieťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.
§ 37
Pomoc deťom, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky
Deťom, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, poskytujú obvodné úrady a obce dávky
a služby, ak im hrozí vážna ujma na živote, zdraví alebo riadnej výchove, a to dovtedy,
kým v ich záujme urobí opatrenia orgán štátu, ktorého sú občanmi.
DRUHÝ DIEL
STAROSTLIVOSŤ O ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV A O STARÝCH OBČANOV
§ 38
Obvodné úrady a obce v súčinnosti so zdravotníckymi zariadeniami, s občianskymi združeniami,
cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami vyhľadávajú ťažko zdravotne postihnutých
občanov a starých občanov žijúcich v nepriaznivých podmienkach, ktoré nemôžu sami
prekonať. Poskytujú im poradenskú službu v otázkach služieb a dávok sociálnej starostlivosti.
Osobitnú pozornosť venujú osamelo žijúcim starým a ťažko zdravotne postihnutým občanom.
§ 39
Mimoriadne výhody pre ťažko zdravotne postihnutých občanov
Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 tejto vyhlášky, ktoré podstatnou mierou obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa na
základe rozhodnutia posudkovej komisie príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia
vydáva preukaz, ktorý ich oprávňuje využívať mimoriadne výhody, s vyznačením, o aký
stupeň výhod ide.
Jednorazové peňažné a vecné dávky
§ 40
(1)
Jednorazové peňažné dávky poskytujú obce ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým
občanom, ktorí sú sociálne odkázaní, na úhradu nevyhnutných životných potrieb alebo
mimoriadnych nevyhnutných nákladov, ktoré nemôžu uhradiť zo svojich bežných príjmov.
(2)
Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú aj ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým
občanom, ktorí sú umiestnení v ústave sociálnej starostlivosti, psychiatrickej liečebni
a v liečebni pre dlhodobo chorých, na úhradu záväzkov krátkodobej povahy, ktoré nemôžu
títo občania uhradiť zo svojich prostriedkov.
(3)
Vecné dávky poskytujú obce sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom
a starým občanom na uspokojovanie ich bežných životných potrieb, ktoré si občania
nemôžu pre svoj zdravotný stav, vek alebo osamelosť zabezpečiť sami.
(4)
Za vecné dávky sa považuje zabezpečenie pracovných úkonov nevyhnutných na prevádzku
a údržbu domácnosti, prípadne poskytnutie predmetov na uspokojovanie životných potrieb.
(5)
Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú do výšky 10 000 Kčs; vecné dávky sa poskytujú
do výšky 5 000 Kčs. Vo vyššej hodnote možno jednotlivé peňažné a vecné dávky poskytnúť
len výnimočne.
Jednorazové účelové peňažné dávky
§ 41
Jednorazové príspevky na obstarávanie osobitných pomôcok
(1)
Ťažko zdravotne postihnutým občanom sa poskytujú peňažné príspevky na obstarávanie
pomôcok potrebných na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia.10a) Podmienkou poskytnutia príspevku je, že potrebnú pomôcku neposkytuje ani nezapožičiava
príslušné zdravotnícke zariadenie s výnimkou príspevku na obstaranie mechanického
vozíka, elektrického vozíka a príspevku na ortopedickú obuv.
(2)
Telesne postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré umožňujú sebaobsluhu,
samostatný pohyb alebo zachovanie zdravotného stavu, prípadne pomôcky na prípravu
a realizáciu pracovného uplatnenia.
(3)
Zrakovo postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré kompenzujú stratu
alebo poškodenie zraku a umožňujú im získavať informácie alebo styk s okolím prostredníctvom
hmatových alebo sluchových vnemov a zvyškov zraku.
(4)
Sluchovo postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré kompenzujú
stratu sluchu a prispievajú k sociálnej adaptácii.
(5)
Obvodný úrad poskytuje príspevok na obstaranie osobitných pomôcok uvedených v prílohe č. 5 tejto vyhlášky; po individuálnom posúdení môže poskytnúť príspevok aj na pomôcky, ktoré nie sú uvedené
v prílohe č. 5 tejto vyhlášky, a to vo výške určenej v prílohe č. 5 tejto vyhlášky na obstaranie porovnateľnej pomôcky. Ak účelné využívanie pomôcky vyžaduje individuálny
zácvik jej užívateľa, obvodný úrad poskytne príspevok na úhradu preukázaných nákladov
spojených s týmto zácvikom.
(6)
Podmienkou poskytnutia príspevku na obstaranie osobitných pomôcok je odporúčanie
príslušného zdravotníckeho zariadenia; pri pomôckach poskytovaných pre zrakovo postihnutých
občanov osobitne vyznačených v prílohe č. 5 tejto vyhlášky aj odporúčanie Centra technických a informačných služieb Únie nevidiacich a slabozrakých
Slovenska, pri pomôckach poskytovaných sluchovo postihnutým občanom osobitne vyznačených
v prílohe č. 5 tejto vyhlášky aj odporúčanie Slovenského zväzu sluchovo postihnutých. Ďalšou podmienkou je, že
žiadateľ vopred uzatvorí dohodu s obvodným úradom o vrátení príspevku, prípadne jeho
pomernej časti alebo dohodu o vrátení pomôcky, na ktorú bol poskytnutý príspevok v
plnej výške jej ceny, ak občan túto pomôcku nevyužíva pre svoju potrebu. Uzatvorenie
dohody sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie príspevku na zhotovenie ortopedickej obuvi
alebo inej pomôcky, ktorú so zreteľom na životnosť alebo z hygienických dôvodov nemôže
využívať iný občan.
(7)
Príspevok sa nevymáha, ak občan, ktorému bol poskytnutý, zomrie. Táto podmienka neplatí
pri úmrtí občana, ktorému bol poskytnutý príspevok na obstaranie finančne náročnej
pomôcky v plnej výške za predpokladu, že pomôcku môže využívať ďalší ťažko zdravotne
postihnutý občan.
(8)
Výška príspevku na obstaranie osobitných pomôcok sa určí podľa prílohy č. 5 tejto vyhlášky. Pri individuálnom nákupe osobitnej pomôcky zo zahraničia výška príspevku sa určí
podľa ceny porovnateľného výrobku na vnútornom trhu.
(9)
Nárok na priznanie príspevku na obstaranie osobitných pomôcok zaniká, ak sa neuplatnil
do jedného roka odo dňa kúpy pomôcky.
(10)
Príspevok na obstaranie osobitných pomôcok za podmienok uvedených v predchádzajúcich
ustanoveniach sa poskytuje aj deťom, ak pomôcky využívajú na účel uvedený v odsekoch
1 až 4.
(11)
Obvodný úrad uhrádza v plnej výške náklady spojené s výcvikom a odovzdaním vodiaceho
psa nevidomému občanovi.
§ 42
Príspevok na úpravu bytu alebo rodinného domu
(1)
Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva obmedzujúcimi v značnom
rozsahu ich pohyblivosť a občanom nevidomým poskytujú obvodné úrady príspevok na úpravu
bytu alebo úpravu rodinného domu. Príspevok sa poskytne aj pri výstavbe rodinného
domu.
(2)
Na účely priznania príspevku podľa odseku 1 sa považujú za ťažkú chybu nosného alebo
pohybového ústrojenstva zdravotné postihnutia uvedené v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky. Splnenie uvedenej podmienky zdravotného postihnutia posudzuje posudková komisia
príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia.
(3)
Za nevyhnutné úpravy bytu alebo rodinného domu sa na účely priznania príspevku podľa
odseku 1 považujú:
a)
úprava prístupu do domu, garáže, k výťahu (vrátane schodov), k oknám a na balkón,
b)
úprava povrchu podlahy, ovládacích prvkov domovej a bytovej elektroinštalácie, kuchynskej
linky, prípadne ďalšieho nábytku,
c)
rozšírenie a úprava dvier,
d)
odstránenie prahov,
e)
prispôsobenie kúpeľne a WC, včítane vybavenia vhodným sanitárnym zariadením a ľahko
ovládateľnými batériami,
f)
inštalácia potrebnej zvukovej alebo svetelnej signalizácie,
g)
zavedenie vhodného vykurovania.
h)
zavedenie vodovodu a zriadenie WC, ak tieto v dome nie sú.
Rozsah úprav sa posúdi so zreteľom na závažnosť a druh zdravotného postihnutia občana.
(4)
Výška príspevku sa určí so zreteľom na príjmy a majetkové pomery občana a jeho rodiny,
a to až do výšky 70 % preukázaných nákladov účtovaných fyzickou alebo právnickou osobou
oprávnenou na vykonávanie tejto činnosti za materiál a práce spojené s nevyhnutnými
výdavkami, včítane projektových prác, najviac do výšky 80 000 Kčs.
(5)
Príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu, prípadne jeho výstavbu, poskytne
obvodný úrad len vtedy, ak sa žiadateľ vopred písomne zaviaže, že vráti príspevok
alebo jeho pomernú časť v prípade, že byt vymení, byt alebo rodinný dom predá, alebo
ak dôjde k inej zmene užívacieho alebo vlastníckeho práva k bytu alebo k rodinnému
domu pred uplynutím 10 rokov od jeho poskytnutia. Vrátenie príspevku alebo jeho pomernej
časti sa nepožaduje, ak jeho výška nepresiahla 5 000 Kčs alebo ak občan, ktorému bol
príspevok poskytnutý, zomrie.
(6)
Príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu možno poskytnúť aj pred vykonaním
úpravy, najviac však vo výške 50 % predpokladanej výšky príspevku.
(7)
Vyúčtovanie priznaného príspevku vykoná občan, ktorému sa príspevok poskytol, najneskôr
do troch rokov od začatia konania.
(8)
V prípade, že sa plánované úpravy nerealizovali v plnom rozsahu, je občan povinný
pomernú časť vyplateného príspevku vrátiť, ak presahuje 70 % skutočne vynaložených
nákladov.
(9)
Za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 8 možno príspevok na úpravu bytu alebo úpravu
rodinného domu poskytnúť aj rodičom alebo osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak
ide o dieťa staršie ako trojročné, ktoré je postihnuté ťažkou chybou nosného alebo
pohybového ústrojenstva alebo je nevidomé.
§ 43
Príspevky na kúpu, celkovú opravu a osobitnú úpravu motorového vozidla
(1)
Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva, ktorí nie sú umiestnení
v ústave sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom, prípadne v obdobnom zdravotníckom
zariadení a ktorí sú odkázaní na individuálnu dopravu, poskytujú obvodné úrady príspevok
na kúpu motorového vozidla. Podmienkou pre poskytnutie príspevku je, že motorové vozidlo
sa bude používať na dopravu občana s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva
a že odkázaný občan nevlastní motorové vozidlo. Priznanie príspevku nie je podmienené
spôsobilosťou občana s ťažkými chybami nosného a pohybového ústrojenstva viesť motorové
vozidlo. Na účely priznania príspevku na kúpu motorového vozidla sa za ťažkú chybu
nosného alebo pohybového ústrojenstva považujú zdravotné postihnutia uvedené v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky. Splnenie uvedenej podmienky zdravotného postihnutia a odkázanosti na individuálnu
dopravu posudzuje posudková komisia príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia.
(2)
Príspevok na kúpu motorového vozidla sa poskytuje za podmienok uvedených v odseku
1 aj mentálne postihnutým dospelým občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody
III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky, ako aj rodičom dieťaťa, ktoré je postihnuté ťažkou chybou nosného alebo pohybového
ústrojenstva uvedeného v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky alebo nevidomého dieťaťa s úplnou alebo praktickou slepotou a mentálne postihnutého
dieťaťa, ktorému boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky. Príspevok sa poskytne aj osobám, ktorým bolo takéto dieťa zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.11)
(3)
V prípade, že obaja manželia sú občanmi s ťažkými chybami nosného alebo pohybového
ústrojenstva odkázanými na individuálnu dopravu, možno poskytnúť príspevok obom.
(4)
Občanom uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa poskytne príspevok na kúpu motorového vozidla
vo výške 50 % nadobúdacej ceny motorového vozidla, najviac do výšky 60 000 Kčs.
(5)
Ďalší príspevok na kúpu motorového vozidla sa môže poskytnúť opäť po uplynutí piatich
rokov od poskytnutia príspevku. V týchto prípadoch sa základ pre výpočet výšky príspevku
zníži o sumu získanú odpredajom opotrebovaného motorového vozidla.
(6)
Občanom uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa poskytne namiesto príspevku na kúpu motorového
vozidla príspevok na celkovú opravu motorového vozidla12) za podmienky, že od jeho kúpy uplynulo päť rokov. Výnimočne sa poskytne príspevok
na celkovú opravu motorového vozidla aj pred uplynutím lehoty piatich rokov, ak občan
preukáže, že takáto oprava je nevyhnutná a že poškodenie vozidla nezavinil. Príspevok
na celkovú opravu motorového vozidla sa môže poskytnúť do výšky 30 000 Kčs. Podmienkou
jeho poskytnutia je, že občan doloží znaleckým posudkom potrebu vykonania opravy a
jej rozsah.
(7)
Úhrn poskytnutých príspevkov na kúpu motorového vozidla v období desiatich rokov
nesmie prevýšiť sumu 120 000 Kčs a úhrn príspevku na kúpu motorového vozidla a príspevku
na celkovú opravu motorového vozidla sumu 90 000 Kčs.
(8)
Príspevok na kúpu motorového vozidla a príspevok na celkovú opravu motorového vozidla
poskytne obvodný úrad len vtedy, ak sa žiadateľ vopred písomne zaviaže, že vráti príspevok
alebo jeho pomernú časť v prípade, že sa motorové vozidlo stane vlastníctvom iného
pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia príspevku. Príspevok sa nevymáha, ak občan,
ktorému bol poskytnutý, zomrie.
(9)
Príspevok na kúpu motorového vozidla sa poskytne na základe predloženého dokladu
o kúpe motorového vozidla vystaveného fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou
na vykonávanie tejto činnosti, prípadne na základe kúpnej zmluvy medzi občanmi doloženej
znaleckým posudkom. Príspevok je možné poskytnúť aj na základe predbežného dokladu
o cene motorového vozidla vystaveného fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou
na vykonávanie tejto činnosti za podmienky, že tento príspevok bude účelovo viazaný
a že sa občan vopred písomne zaviaže do ôsmich dní odo dňa kúpy vozidla predložiť
doklad o kúpe. Príspevok na celkovú opravu motorového vozidla sa poskytne na základe
preukázaných nákladov účtovaných fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie
tejto činnosti. Tento príspevok možno poskytnúť aj ako preddavok pred vykonaním opravy,
najviac však vo výške 50 % predpokladanej výšky príspevku.
(10)
Nárok na výplatu príspevku na kúpu motorového vozidla alebo na celkovú opravu motorového
vozidla zaniká, ak sa neuplatil do jedného roku odo dňa kúpy, alebo vykonania celkovej
opravy motorového vozidla. Právoplatné rozhodnutie o poskytnutí príspevku na kúpu
motorového vozidla možno vykonať do jedného roka odo dňa jeho právoplatnosti.
(11)
Občanom, ktorí pre svoje trvalé zdravotné postihnutie nevyhnutne potrebujú osobitnú
úpravu riadenia, prípadne inú individuálnu úpravu motorového vozidla, obvodný úrad
poskytne príspevok vo výške ceny takejto úpravy. Priznanie príspevku podmieňujú zdravotné
postihnutia uvedené v prílohe č. 4 tejto vyhlášky. Príspevok na individuálnu úpravu motorového vozidla možno poskytnúť aj občanom,
ktorým boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa pre mentálne postihnutie podľa
prílohy č. 2 tejto vyhlášky. Ustanovenia odsekov 8, 9 a 10 platia obdobne.
§ 43a
Príspevok na individuálnu dopravu
Občanom uvedeným v § 43 ods. 1 a 2 a nevidomým dospelým občanom s úplnou alebo praktickou slepotou, ktorým boli priznané
mimoriadne výhody III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky, ktorí nevlastnia motorové vozidlo a ktorým sa neposkytuje príspevok na prevádzku
motorového vozidla podľa § 43b, poskytuje obvodný úrad príspevok na preukázané náklady na individuálnu dopravu poskytovanú
právnickými alebo fyzickými osobami. Splnenie podmienky ťažkej chyby nosného alebo
pohybového ústrojenstva podľa zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky posudzuje posudková komisia príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia. Príspevok
sa poskytuje do výšky 5000 Kčs ročne, v dvoch splátkach.
§ 43b
Príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného
(1)
Ťažko zdravotne postihnutým občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody II. alebo
III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky a ktorí sú vlastníkmi (držiteľmi) motorových vozidiel, poskytne obvodný úrad príspevok
na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného zákonného poistenia
zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ak motorové vozidlo
používajú na svoju dopravu. Príspevok možno poskytnúť aj manželovi (manželke, druhovi,
družke), dieťaťu alebo inej blízkej osobe13) vlastníka (držiteľa) motorového vozidla, ak im boli priznané mimoriadne výhody II.
alebo III. stupňa a motorové vozidlo sa používa na ich dopravu.
(2)
Ak boli priznané mimoriadne výhody II. alebo III. stupňa obom manželom, rodičovi
a dieťaťu, viacerým deťom alebo viacerým blízkym osobám žijúcim v domácnosti, možno
výnimočne poskytnúť príspevok každému z nich, ak sa motorové vozidlo používa na ich
individuálnu dopravu.
(3)
Občanom uvedeným v odseku 1 sa poskytne príspevok na prevádzku motorového vozidla
do výšky 50 % ceny 60 l benzínu Špeciál na mesiac na dvojstopové motorové vozidlá
a ceny 30 l benzínu Špeciál na jednostopové motorové vozidlá. Občanom, ktorým boli
priznané mimoriadne výhody III. stupňa, sa príspevok poskytne spravidla v maximálnej
výške.
(4)
Občanom uvedeným v odseku 1, ktorí preukážu, že zo závažných dôvodov najazdia viac
ako 9000 km ročne, sa príspevok zvýši za každých ďalších začatých 500 km vo výške
50 % ceny 40 l benzínu Špeciál. Za závažné dôvody sa považuje najmä doprava do zamestnania,
do zariadenia na prípravu na pracovné uplatnenie, do zdravotníckeho zariadenia, alebo
doprava dieťaťa do predškolského zariadenia, školy, ústavu sociálnej starostlivosti
s denným alebo týždenným pobytom alebo do internátnej školy s týždennou prevádzkou.
(5)
Príspevok na prevádzku motorového vozidla sa vypláca najmenej jedenkrát za štvrťrok.
Preplatky alebo nedoplatky sa vyúčtujú ku koncu výplatného obdobia.
(6)
Príspevok na úhradu poistného pri zákonnom poistení zodpovednosti za škody spôsobené
prevádzkou motorových vozidiel poskytne obvodný úrad vo výške určenej osobitným predpisom.13a) V prípade, že sa príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu
poistného prizná občanovi v priebehu roka, príspevok na úhradu poistného sa poskytne
v pomernej výške.
(7)
Obvodný úrad upraví alebo odníme príspevok na prevádzku motorového vozidla, prípadne
jeho zvýšenie, ak sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jeho priznanie. Zníženie alebo
odňatie príspevku na úhradu poistného možno vykonať len s účinnosťou od 1. januára
nasledujúceho kalendárneho roka.
§ 43c
Príspevok na rekreáciu a na kúpeľnú starostlivosť
(1)
Nepracujúcemu dôchodcovi sa poskytuje príspevok na úhradu poukazu na rekreáciu najmenej
vo výške 20 % ceny poukazu. Nepracujúcemu dôchodcovi, ktorého dôchodok nepresahuje
sumu dôchodku upraveného ako jediný zdroj príjmu, a účastníkovi odboja a pozostalému
manželovi (manželke) po účastníkovi odboja, ak je starší ako 70-ročný, sa poskytuje
príspevok do výšky plnej ceny poukazu. Ostatným nepracujúcim dôchodcom sa poskytuje
príspevok do výšky 60 % ceny poukazu v závislosti od ich príjmov a majetkových pomerov.
(2)
Dôchodcovi, ktorý uhrádza poukaz na kúpeľnú starostlivosť z vlastných prostriedkov
a ktorému nebolo možné poukaz poskytnúť z nemocenského poistenia alebo dôchodkového
zabezpečenia, môže sa poskytnúť príspevok na úhradu poukazu na kúpeľnú starostlivosť.
Príspevok sa môže poskytnúť najviac raz v kalendárnom roku do výšky 60 % ceny poukazu
v závislosti od príjmov a majetkových pomerov dôchodcu.
(3)
Účastníkom rekreácie a kúpeľnej starostlivosti, ktorí sú sociálne odkázaní, sa môže
poskytnúť príspevok na úhradu cestovného hromadnými dopravnými prostriedkami do výšky
skutočných nákladov.
§ 44
Príspevok na vykurovaciu naftu a kúpu vykurovacích telies a ďalších spotrebičov
(1)
Ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom, ktorí sú sociálne odkázaní,
poskytujú obce príspevok na nákup vykurovacej nafty do výšky 3000 Kčs, ak majú zavedené
vykurovanie bytu vykurovacou naftou a ak vzhľadom na ich vyšší vek alebo zdravotný
stav nemožno požadovať, aby prešli na iný spôsob vykurovania bytu. Občanom, ktorých
vek alebo zdravotný stav umožňuje, aby si obstarali iným spôsobom vykurovanie bytu,
sa poskytne jednorazový peňažný príspevok na kúpu vykurovacích telies do výšky 2500
Kčs.
(2)
Občanom uvedeným v odseku 1 sa poskytuje pri prechode ich domácnosti z používania
propán-butánového plynu na iný zdroj energie, s výnimkou vykurovacej nafty, jednorazový
peňažný príspevok na kúpu vykurovacích telies a ďalších spotrebičov do výšky 2500
Kčs.
§ 45
Príspevok na zriadenie a zmenu pripojenia telefónnej účastníckej stanice
Sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom, ktorým boli poskytnuté mimoriadne
výhody III. stupňa, alebo občanom, ktorí sú požívateľmi zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,
poskytujú obce
a)
príspevok na zriadenie účastníckej telefónnej stanice do výšky jednej štvrtiny jednorazovej
sadzby, a to až do výšky 500 Kčs,
b)
príspevok pri premene ich účastníckej stanice so skupinovým pripojením na stanicu
so samostatným alebo podvojným pripojením, a to až do výšky 500 Kčs.
§ 46
Poskytovanie dávok pri odchode zo zariadenia sociálnej starostlivosti
(1)
Obvodné úrady môžu zverencom ústavov pre telesne postihnutú mládež, ústavov pre telesne
postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím a ústavov pre telesne postihnutú
mládež s viacerými chybami a občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí absolvovali
prípravu na pracovné uplatnenie vo výcvikových strediskách a zariadeniach pre občanov
so zmenenou pracovnou schopnosťou, poskytnúť jednorazové peňažné príspevky a vecné
dávky pri odchode zo zariadenia sociálnej starostlivosti. Podmienkou je, že ich úspory
neprevyšujú 5000 Kčs a nikto nemá voči nim vyživovaciu povinnosť alebo ju neplní.
(2)
Jednorazový peňažný príspevok sa poskytuje vo výške 5000 Kčs a slúži na nákup vecí
každodennej potreby a na vybavenie domácnosti. Vo výnimočných prípadoch možno tento
príspevok poskytnúť až do výšky 10 000 Kčs. Namiesto jednorazového peňažného príspevku
možno poskytnúť vecnú dávku.
(3)
Jednorazový peňažný príspevok alebo vecnú dávku možno poskytnúť už jeden mesiac pred
odchodom zverenca alebo účastníka prípravy na pracovné uplatnenie zo zariadenia sociálnej
starostlivosti. Poskytuje ich obvodný úrad, v ktorého obvode sa zariadenie sociálnej
starostlivosti nachádza.
Opakované peňažné dávky
§ 47
Príspevok na zvýšené životné náklady
(1)
Sociálne odkázaným občanom, ktorí majú odôvodnené zvýšené životné náklady, poskytuje
obvodný úrad opakovaný peňažný príspevok na ich úhradu. Ide najmä o zvýšené náklady
na diétne stravovanie občanov, na úhradu za užívanie bytu a služby s užívaním bytu
spojené a o ďalšie preukázateľné zvýšené náklady.
(2)
Výška príspevku sa určí tak, aby občan mal zabezpečenú výživu a ostatné základné
osobné potreby a nevyhnutné náklady na domácnosť.7)
(3)
Príspevok podľa odseku 1 z dôvodu zvýšených nákladov na diétne stravovanie sa neposkytuje
občanom, ktorí sú v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, v ústave sociálnej
starostlivosti s celoročným pobytom, prípadne v inom obdobnom zariadení, v ktorom
je potrebná výživa zabezpečená v rámci ústavného zaopatrenia.
§ 48
Príspevok pre účastníkov odboja a pozostalých manželov (manželky) po účastníkoch odboja
Účastníkom odboja15) a pozostalým manželom (manželkám) po nich možno priznať príspevok až do výšky 200
Kčs mesačne tak, aby tento príspevok s čistým príjmom účastníka odboja, pozostalého
manžela (manželky) po nich neprevýšil súčet dôchodku upraveného ako jediný zdroj príjmu15a) a štátneho vyrovnávacieho príspevku zvýšený o 200 Kčs. Tieto sumy možno prekročiť
v prípade, ak sa účastníkovi odboja, pozostalému manželovi (manželke) po ňom alebo
dvojici priznáva príspevok z titulu diétneho stravovania a úhrady nákladov spojených
s užívaním bytu. Príspevok možno priznať len na základe odporúčania okresného výboru
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výplata príspevku za osobitné zásluhy
sa ponechá účastníkom odboja a pozostalým manželom (manželkám) po nich aj v prípade,
že sú umiestnení v ústave sociálnej starostlivosti.
§ 49
Príspevok na úhradu za užívanie bezbariérového bytu a garáže
(1)
Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva, ktoré sú uvedené
v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky a nevidomým občanom, ktorí užívajú bezbariérový byt, poskytne obvodný úrad opakovaný
peňažný príspevok vo výške rozdielu medzi bežnou úhradou za užívanie bytu a úhradou
zvýšenou z dôvodu bezbariérovosti; sociálna odkázanosť sa neskúma.
(2)
Občanom uvedeným v § 43 ods. 1 a 2 môže poskytovať obvodný úrad príspevok na úhradu za užívanie garáže a vyhradeného
parkoviska do výšky 200 Kčs mesačne.
§ 50
Príspevok pri starostlivosti o blízku a inú osobu
(1)
Občanovi, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dospelú blízku osobu,13) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80-ročná, sa poskytuje
príspevok.
(2)
Príspevok za podmienok uvedených v odseku 1 sa poskytuje aj občanovi, ktorý sa stará
o inú ako blízku osobu, za predpokladu, že s ňou žije v domácnosti.15b)
(3)
Príspevok sa poskytuje aj rodičovi, starému rodičovi, prípadne inej osobe, ktorá
má dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia príslušného orgánu,11) pri osobnej starostlivosti o dieťa vo veku od 7 rokov, ktoré je na základe rozhodnutia
príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť
alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť15c) a nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti.
(4)
Občanom uvedeným v odsekoch 1 až 3 sa pri starostlivosti o jednu osobu poskytuje
príspevok mesačne do výšky dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu,15a) a pri starostlivosti o dve, prípadne viac osôb sa poskytne príspevok do výšky dôchodku,
ktorý je jediným zdrojom príjmu pre manželskú dvojicu.15a)
(5)
Príspevok sa neposkytuje občanovi, ktorý v dobe starostlivosti o osoby uvedené v
odsekoch 1 až 3 má nárok na mzdu (plat, pracovnú odmenu) alebo iný príjem zo zárobkovej
činnosti alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce príjem zo zárobkovej
činnosti, na hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie alebo na dávku dôchodkového
zabezpečenia, s výnimkou čiastočného invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého
dôchodku.
(6)
Pri súbehu príspevku s inými príjmami občana, ako sú uvedené v odseku 5, s výnimkou
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a príplatku k prídavkom na deti alebo k výchovnému
k dôchodku, sa môže poskytnúť príspevok vo výške rozdielu medzi maximálnou výškou
príspevku podľa odseku 4 a výškou iného príjmu.
(7)
Ak je opatrovaná osoba zo zdravotných dôvodov v ústavnom ošetrení po dobu dlhšiu
než 2 mesiace, výplata príspevku sa zastaví.
§ 51
Príspevok občanom používajúcim ortopedické, kompenzačné alebo iné pomôcky
Občanom, ktorí na základe odporúčania príslušného zdravotníckeho zariadenia trvale
alebo dlhodobo používajú ortopedické, kompenzačné alebo iné pomôcky, ktoré spôsobujú
zvýšené opotrebovanie šatstva, bielizne, prípadne bytového zariadenia, sa poskytuje
príspevok. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s používaním týchto pomôcok sa poskytuje
vo výške 300 Kčs mesačne.
§ 52
Príspevok nevidomým občanom
(1)
Nevidomým občanom, ktorí sú sústavne pracovne činní alebo sa pripravujú na pracovné
uplatnenie sústavným výcvikom alebo štúdiom alebo ktorí poberajú sirotský dôchodok,
sa poskytuje príspevok do výšky 300 Kčs mesačne. Príspevok sa neposkytne, ak je nevidomý
občan poberateľom invalidného dôchodku alebo ak poberá príplatok k prídavkom na deti
(výchovnému). Príspevok sa neposkytne tiež vtedy, ak nevidomý poberá príspevok počas
prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak sa mu počas tejto prípravy poskytuje bezplatné
ubytovanie a stravovanie.
(2)
Príspevok možno poskytnúť aj nevidomému majiteľovi vodiaceho psa na krmivo pre tohto
psa, a to vo výške 600 Kčs mesačne.
§ 54
Príspevok na spoločné stravovanie
Ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom, ktorí sú sociálne odkázaní, sa poskytuje
príspevok na spoločné stravovanie do výšky 70 % ceny poskytnutej stravy.
§ 56
Ďalšie opakované peňažné dávky
Sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom možno poskytovať
aj ďalšie opakované peňažné dávky, ak ich poskytovanie je odôvodnené mimoriadnymi
potrebami.
Služby sociálnej starostlivosti
§ 57
Opatrovateľská služba
(1)
Opatrovateľskú službu poskytujú obvodné úrady ťažko zdravotne postihnutým občanom,
starým občanom a občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,16a) ktorí nie sú schopní si sami obstarať nevyhnutné práce v domácnosti a ďalšie životné
potreby alebo ktorí pre nepriaznivý zdravotný stav potrebujú ošetrenie inou osobou,
ak im potrebnú starostlivosť neposkytujú ich rodinní príslušníci.
(2)
Opatrovateľská služba sa poskytuje občanom v ich domácnostiach, vrátane domácností
v domoch s opatrovateľskou službou, v zariadeniach opatrovateľskej služby (§ 128 až 133), prípadne v domácnostiach dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby. V staniciach
opatrovateľskej služby sa poskytuje opatrovateľská služba v nepretržitej prevádzke.
(3)
Opatrovateľská služba sa poskytuje za úplnú alebo čiastočnú úhradu podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, príjem a majetkové pomery občana a jeho rodinných
príslušníkov. Prihliada sa pritom na pravidelné výdavky na výživu, ostatné základné
osobné potreby a na nevyhnutné náklady na domácnosť.7) Úkony opatrovateľskej služby, ktorými sa zabezpečujú nevyhnutné životné potreby,
sa poskytujú bezplatne.
(4)
Opatrovateľská služba sa poskytuje bezplatne sociálne odkázaným občanom, účastníkom
odboja a pozostalým manželom (manželkám) po účastníkoch odboja 70-ročným a starším.
V osobitne odôvodnených prípadoch, s prihliadnutím na zdravotný stav alebo sociálne
pomery možno poskytnúť opatrovateľskú službu bezplatne účastníkovi odboja a pozostalému
manželovi (manželke) po účastníkovi odboja, ktorí nedosiahli vek 70 rokov.
§ 58
Spoločné stravovanie
(1)
Obce zabezpečujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom spoločné stravovanie
v závodných a diétnych jedálňach, v jedálňach jednotných roľníckych družstiev, v zariadeniach
verejného stravovania, v samostatných jedálňach s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov,
v ústavoch sociálnej starostlivosti a v kluboch dôchodcov, prípadne v iných priestoroch
určených na tento účel.
(2)
Obce zabezpečujú a organizujú spoločné stravovanie na základe písomných dohôd uzatvorených
s organizáciami zabezpečujúcimi výrobu jedál. V týchto dohodách sa zakotvia konkrétne
podmienky realizácie tejto služby vrátane spôsobu úhrady za ňu.
§ 59
Kultúrna starostlivosť
Účasť na kultúrnom a spoločenskom živote zabezpečujú obce ťažko zdravotne postihnutým
občanom a starým občanom najmä tým, že zriaďujú kluby dôchodcov, umožňujú návštevy
divadelných a filmových predstavení, koncertov, výstav a iných kultúrnych a športových
podujatí za znížené vstupné alebo bezplatne.
Koordinovaná starostlivosť o deti a mladistvých postihnutých na zdraví
§ 61
(1)
Obvodné úrady zaraďujú deti a mladistvých do evidencie na základe hlásenia praktického
lekára pre deti a dorast v okrese a pracovníkov orgánov a zariadení školstva, zdravotníctva
a sociálnych vecí.
(2)
V evidencii sú uvedené deti a mladiství vo veku od 1 roku do 18 rokov, ktorí pre
svoje mentálne, telesné alebo zmyslové postihnutie vyžadujú trvalú alebo dlhodobú
komplexnú koordinovanú zdravotnú, sociálnu a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť.
(3)
Do evidencie sa zaraďujú aj deti a mladiství s ľahším zdravotným postihnutím, ak
im rodina nie je schopná zabezpečiť potrebnú starostlivosť.
(4)
Evidencia detí a mladistvých postihnutých na zdraví je podkladom pre poskytovanie
poradenskej služby rodinám s postihnutými deťmi a pre zriaďovanie vhodných zariadení
pre túto skupinu detí a mladistvých.
§ 62
(1)
Okresný úrad koordinuje starostlivosť o deti a mladistvých postihnutých na zdraví.
(2)
Starostlivosť o dieťa zaradené do evidencie sa posudzuje podľa potreby a závažnosti
jeho zdravotného postihnutia, najmenej však raz za tri roky.
(3)
Okresný úrad sa podieľa sa podieľa na zabezpečovaní rekreácie rodín so zdravotne
postihnutými deťmi, najmä na výbere detí z hľadiska ich zdravotného stavu a spolupracuje
s príslušným odborovým orgánom v organizáciách, v ktorých rodičia týchto detí pracujú.
TRETÍ DIEL
STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC
§ 63
(1)
Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo v nich žijú
najmä v dôsledku zaostalého spôsobu života, nízkej kultúrnej úrovne, živelnej pohromy
alebo prírodnej katastrofy, alebo z iných vážnych dôvodov, sa poskytuje výchovná a
poradenská starostlivosť, opatrovateľská služba, bezúročné pôžičky, peňažné a vecné
dávky a pomoc pri ubytovaní najmä v zariadeniach azylového typu.
(2)
Občanom, ktorým príslušný územný orgán práce nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie,
vedie ich v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorým nemožno poskytovať hmotné
zabezpečenie podľa osobitných predpisov16c) a ktorých životné potreby nie sú zabezpečené príjmami zo zárobkovej činnosti alebo
inými príjmami pri splnení podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytujú peňažné a
vecné dávky, a to až do súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných
osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť.7)
Výchovná a poradenská starostlivosť
§ 64
Obvodné úrady a obce poskytujú občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, výchovnú a
poradenskú starostlivosť pri riešení sociálnych problémov. Za tým účelom tiež organizujú
sociálno-zdravotné a iné kurzy najmä pre nezamestnanú mládež, spolupracujú s územným
orgánom práce pri zabezpečení ich rekvalifikácie a s ďalšími organizáciami pri zabezpečovaní
ich ďalšieho vzdelávania.
§ 66
Peňažné a vecné dávky
Sociálne odkázaným občanom, uvedeným v § 63, sa poskytujú vecné a peňažné dávky zamerané najmä na uspokojovanie základných životných
potrieb, na zvýšenie úrovne bývania a vedenia domácnosti.
ŠTVRTÝ DIEL
STAROSTLIVOSŤ O SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBENÝCH OBČANOV
§ 67
Okruh osôb
Sociálnu starostlivosť možno poskytovať najmä občanom
a)
prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody,
b)
ktorým bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,
c)
prepusteným z protialkoholického ústavného liečenia alebo občanom, ktorí ukončili
ambulantné liečenie, a občanom závislým na iných toxických látkach,
d)
prepusteným zo zariadení na výkon ochrannej výchovy po dovŕšení plnoletosti.
§ 68
Výchovná a poradenská starostlivosť
Obvodné úrady a obce v spolupráci s centrom poradensko-psychologických služieb pôsobia
výchovne na spoločensky neprispôsobených občanov a poskytujú im poradenskú starostlivosť
zameranú na prekonanie sťažených životných pomerov a pomáhajú im riešiť sociálne dôsledky
ich spoločenskej neprispôsobenosti.
§ 70
Pomoc pri zabezpečovaní ubytovania
Obvodné úrady a obce poskytujú spoločensky neprispôsobeným občanom pomoc pri zabezpečovaní
ubytovania. Ak nemožno zabezpečiť ubytovanie inak, môže zabezpečiť obvodný úrad a
obec ubytovanie v zariadení pre spoločensky neprispôsobených občanov najmä v azylovom
centre, alebo dohodne ubytovanie v podnikovej ubytovni organizácie, v ktorej spoločensky
neprispôsobený občan pracuje.
§ 71
Peňažné a vecné dávky
Občanom uvedeným v § 67, ktorí sú sociálne odkázaní, možno poskytnúť jednorazovú peňažnú a vecnú dávku do
výšky 1000 Kčs na zabezpečenie ich nevyhnutných potrieb. U občanov prepustených z
výkonu trestu odňatia slobody sa prihliada na výšku úložného poskytnutého nápravnovýchovnými
ústavmi.
§ 72
Starostlivosť o občanov prepustených z výkonu trestu
Spoločensky neprispôsobeným občanom, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, a
nie sú schopní pracovať pre starobu alebo invaliditu, alebo sú občanmi so zmenenou
pracovnou schopnosťou, zabezpečujú obvodné úrady a obce príslušné podľa miesta výkonu
trestu už pred ich prepustením na základe hlásenia príslušného nápravnovýchovného
ústavu priznanie dávok alebo služieb sociálneho zabezpečenia. Občanom starým alebo
pre svoj zdravotný stav odkázaným na sústavnú starostlivosť, ak nemajú príbuzných,
ktorí sa o nich postarajú, zabezpečia prijatie do ústavu sociálnej starostlivosti
priamo z výkonu trestu odňatia slobody. V týchto prípadoch nápravnovýchovné ústavy
signalizujú obvodným úradom a obciam prepustenie spoločensky neprispôsobených občanov
z výkonu trestu odňatia slobody najmenej šesť mesiacov pred ich prepustením.
§ 73
Spolupráca s inými orgánmi a organizáciami
Pri výkone starostlivosti o spoločensky neprispôsobených občanov spolupracujú obvodné
úrady a obce so zdravotníckymi zariadeniami, s orgánmi činnými v trestnom konaní,
s nápravnovýchovnými ústavmi, s územnými orgánmi práce, s centrom poradensko-psychologických
služieb a so záujmovými zväzmi družstiev, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi
a inými organizáciami.
PIATY DIEL
POSKYTOVANIE BEZÚROČNÝCH PÔŽIČIEK A OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY
Bezúročné pôžičky
§ 76
(1)
Obvodné úrady môžu poskytovať bezúročné pôžičky občanom, ktorí sa prechodne ocitli
v nepriaznivých životných pomeroch a môžu ich pomocou pôžičky prekonať.
(2)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pôžičke uzavrie s občanom obvodný úrad
písomnú zmluvu17) obsahujúcu tiež dohodu o lehotách splatnosti a o výške splátok. Bez uzavretia tejto
zmluvy nie je rozhodnutie vykonateľné.
§ 77
(1)
Pôžičku možno poskytnúť občanovi do výšky 10 000 Kčs s tým, že sa v zmluve zaviaže
túto splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatiť ju do piatich rokov
od jej výplaty. V mimoriadne odôvodnených prípadoch možno dobu splatnosti predĺžiť.
Pôžičku možno poskytnúť v hotovosti alebo ju účelovo viazať.
(2)
Občanovi, ktorému bol priznaný príspevok na kúpu alebo celkovú opravu motorového
vozidla podľa § 43 tejto vyhlášky, sa môže poskytnúť pôžička na kúpu alebo celkovú opravu motorového vozidla do výšky
30 000 Kčs; podmienkou pritom je, že sa v zmluve zaviaže pôžičku splatiť najneskôr
do piatich rokov od jej poskytnutia.
(3)
Pôžičku účelovo viazanú prevedie obvodný úrad na účet pobočky Slovenskej štátnej
sporiteľne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu občana.
Opatrovateľská služba
§ 78
(1)
Opatrovateľská služba sa zabezpečuje prostredníctvom pracovníkov, dobrovoľných pracovníkov
a občanov vykonávajúcich civilnú službu.17a)
(2)
Pomoc a ošetrenie, ktoré poskytujú odkázanému občanovi jeho manžel (manželka, druh,
družka), rodičia, syn, dcéra, nevesta a zať a pri opatrovateľskej službe pre rodiny
s deťmi starí rodičia, nemožno považovať za opatrovateľskú službu.
(3)
Opatrovateľská služba sa neposkytuje pri karanténe nariadenej pre podozrenie z nákazy
prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.
(4)
Motorové vozidlá opatrovateľskej služby sú súčasťou vozového parku obvodného úradu
a sú používané na účely opatrovateľskej služby a terénnej sociálnej práce.
§ 79
Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby
(1)
(2)
Dobrovoľným pracovníkom opatrovateľskej služby sa poskytne odmena, ktorej výška sa
určí podľa rozsahu a namáhavosti úkonov v rámci určeného rozpätia úhrad za jednotlivé
úkony opatrovateľskej služby uvedených v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Takto vypočítaná mesačná odmena sa zvyšuje o 15 až 30 % s prihliadnutím na kvalitu
a náročnosť poskytovaných úkonov.
§ 79a
Výkon civilnej služby pri poskytovaní sociálnej starostlivosti
Občania vykonávajú civilnú službu formou opatrovateľskej služby a pomocných činností,
najmä v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Vzťahy vznikajúce pri výkone civilnej
služby sú upravené osobitným predpisom.
Druhá hlava
Zariadenia sociálnej starostlivosti
PRVÝ DIEL
ÚSTAVY SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
§ 80
(1)
Na poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti Ministerstvo práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky, okresné úrady a obce20a) (ďalej len „zriaďovateľ“) zriaďujú ústavy sociálnej starostlivosti (ďalej len „ústavy“).20b) Ústavy na poskytovanie sociálnych služieb20c) môžu zriaďovať aj obce, organizácie a občania.20d)
(2)
Organizáciu ústavu upravuje organizačný poriadok vydaný zriaďovateľom.
(3)
V ústavoch pre mládež a v ústavoch pre dospelých občanov20b) s výnimkou domovov-penziónov pre dôchodcov, možno zriadiť samostatné oddelenia na
denný a týždenný pobyt. Ústavy pre mládež a ústavy pre dospelých občanov20b) s výnimkou domovov dôchodcov a domovov-penziónov pre dôchodcov môže zriaďovateľ zriadiť
aj ako samostatné ústavy na denný a týždenný pobyt.
(4)
V ústavoch pre mentálne postihnutú mládež môže zriaďovateľ zriadiť samostatné diagnostické
oddelenie, prípadne môže vyčleniť ústav pre mládež len na diagnostické účely.
§ 81
Ústavy pre telesne postihnutú mládež
Ústavy pre telesne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež od troch rokov do
skončenia povinnej školskej dochádzky a v prípade potreby ďalšej prípravy na povolanie
do ukončenia prípravy na povolanie, u ktorých ťažký stupeň telesnej chyby znemožňuje
alebo podstatne sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelávania a prípravy na povolanie.
V týchto ústavoch sa vykonáva tiež ústavná alebo ochranná výchova telesne postihnutej
mládeže.
§ 82
Ústavy pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím
Ústavy pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím sú určené
pre deti a mládež vo veku od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky
a keď sa pripravujú na povolanie do ukončenia tejto prípravy na povolanie, ak popri
telesnej chybe sú postihnutí aj mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa, ktoré však
nevylučuje vzdelávanie v osobitnej alebo pomocnej škole. V týchto ústavoch sa vykonáva
aj ústavná alebo ochranná výchova telesne postihnutej mládeže s pridruženým mentálnym
postihnutím.
§ 84
Ústavy pre mentálne postihnutú mládež
(1)
Ústavy pre mentálne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od troch
rokov, ak ich rozumové schopnosti sú na tak nízkej úrovni, že ich nemožno vzdelávať
ani v pomocných školách. Prijímajú sa aj tí, ktorí sú postihnutí tiež telesnou alebo
zmyslovou chybou. V týchto ústavoch sa vykonáva aj ústavná alebo ochranná výchova
mentálne postihnutej mládeže.
(2)
Do ústavov pre mentálne postihnutú mládež nemožno prijímať deti a mládež, ktorých
nedostatočný rozumový vývoj je následkom výchovnej zanedbanosti alebo u ktorých dochádza
k akútnym prejavom psychických porúch ohrozujúcich okolie.
(3)
Diagnostické oddelenie v ústavoch pre mentálne postihnutú mládež alebo ústav pre
mentálne postihnutú mládež vyčlenený na diagnostické účely sa zriaďujú na zabezpečovanie
špeciálno-pedagogickej, psychologickej, lekárskej a sociálnej diagnostiky. Do týchto
oddelení alebo ústavov sa prijímajú najmä mentálne postihnuté deti a mládež pred umiestnením
do ústavov.
§ 84a
Ústavy pre zmyslovo postihnutú mládež
Ústavy pre zmyslovo postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od troch
rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky a v prípade potreby ďalšej prípravy
na povolanie do ukončenia tejto prípravy, ktoré boli oslobodené od povinnosti dochádzať
do školy pre ťažký zdravotný postih s pridruženým zmyslovým postihom.
§ 85
Starostlivosť v ústavoch pre mládež
(1)
Príprava na život v ústavoch pre telesne postihnutú mládež a v ústavoch pre telesne
postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím zahŕňa
a)
predškolskú výchovu detí vo veku od troch do šesť rokov zabezpečovanú v materských
školách pri ústave,
b)
školské vzdelávanie zabezpečované v školách pri ústave alebo mimo ústavu,
c)
mimoškolskú a mimopracovnú výchovu organizovanú vo výchovných skupinách s prihliadnutím
na vek a schopnosti zverencov; v jednej skupine môže byť zaradených najviac 12 zverencov,
pri plávaní najviac šesť zverencov,
d)
prípravu na povolanie uskutočňovanú na stredných školách alebo v odborných učilištiach
alebo v strediskách praktického vyučovania pri ústave alebo mimo ústavu.
(2)
Ústav najneskoršie šesť mesiacov pred predpokladaným ukončením prípravy na povolanie
na stredných školách alebo odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania
upozorní úrad práce podľa miesta trvalého pobytu zverenca na túto skutočnosť, aby
bolo možno včas pre absolventa zabezpečiť vhodné pracovné uplatnenie.
(3)
V ústavoch pre telesne postihnutú mládež s viacerými chybami sa poskytuje starostlivosť
uvedená v odseku 1 písm. a) až c) a zácvik na jednoduché práce primeraný zdravotnému
stavu mladistvého.
(4)
Výchova mentálne postihnutých zverencov vo veku do 16 rokov sa organizuje vo výchovných
skupinách ustanovených podľa ich mentálnej úrovne s prihliadnutím na ich fyzickú vyspelosť.
V týchto výchovných skupinách môže byť zaradených najviac 12 zverencov. Počet zverencov
vo výchovných skupinách mentálne postihnutých zverencov starších ako 16 rokov sa riadi
potrebou zabezpečenia riadnej výchovy a nesmie byť vyšší ako 15 zverencov. Pri kultúrnych,
rekreačných a športových akciách môže byť zaradených do výchovnej skupiny najviac
10 zverencov; pri plávaní, korčuľovaní a lyžovaní najviac šesť zverencov. Vo výchovných
skupinách v diagnostickom oddelení a v oddelení na výkon ochrannej výchovy môže byť
zaradených najviac 10 zverencov.
§ 86
Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov
Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov sú určené pre občanov s ťažkými
telesnými chybami, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje
ťažké telesné postihnutie pripravovať na povolanie a potrebujú ústavné zaopatrenie,
pretože im potrebnú starostlivosť nemožno zabezpečiť v doterajšom prostredí. Občania,
ktorí sú postihnutí aj mentálnym postihnutím ťažšieho stupňa, sa do týchto ústavov
neprijímajú.
§ 87
Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s pridruženým mentálnym postihnutím
Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s pridruženým mentálnym postihnutím
sú určené pre občanov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje
zdravotné postihnutie pripravovať na povolanie alebo ktorí ukončili prípravu na povolanie,
ak sú popri ťažkej telesnej chybe postihnutí aj mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa.
§ 89
Ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov
Ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov sú určené pre občanov, ktorí ukončili
povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje zdravotné postihnutie pripravovať
na povolanie, sú nevidomí alebo nepočujúci, ak sú odkázaní na ústavnú starostlivosť,
pretože im potrebnú starostlivosť nemožno zabezpečiť v doterajšom prostredí.
§ 90
Ústavy pre mentálne postihnutých dospelých občanov
Ústavy pre mentálne postihnutých dospelých občanov sú určené najmä pre občanov vo
veku od 26 rokov postihnutých mentálnym postihnutím okrem mentálneho postihnutia ťažšieho
stupňa aj telesnou alebo zmyslovou chybou, ktorí potrebujú ústavnú starostlivosť,
ale nie liečebnú starostlivosť v lôžkovom zdravotníckom zariadení. Občania postihnutí
mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa môžu byť do ústavu prijatí len vtedy, ak nevyhnutne
potrebujú ústavnú starostlivosť.
§ 91
Domovy dôchodcov
Domovy dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí dosiahli vek rozhodný
pre priznanie starobného dôchodku a ktorí pre trvalé zmeny zdravotného stavu potrebujú
komplexnú starostlivosť, ktorú im nemôžu zabezpečiť členovia ich rodiny ani opatrovateľská
služba alebo iné služby sociálnej starostlivosti, a pre starých občanov, ktorí toto
umiestnenie nevyhnutne potrebujú z iných vážnych dôvodov. Nemožno však prijať občanov,
ktorých zdravotný stav vyžaduje liečenie a ošetrovanie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.
§ 92
Domovy - penzióny pre dôchodcov
(1)
Domovy - penzióny pre dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí
dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ktorých celkový zdravotný
stav je taký, že nepotrebujú komplexnú starostlivosť za predpokladu, že im budú poskytované
služby, ktoré budú potrebovať vzhľadom na ich vek a zdravotný stav.
(2)
Do domovov - penziónov pre dôchodcov sa prijímajú občania,
a)
ktorých zdravotný stav a vek umožňuje viesť pomerne samostatný život vo vhodných
podmienkach a nepotrebujú umiestnenie v ústave s celoročným pobytom,
b)
nie sú sústavne zamestnaní v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom
vzťahu.
(3)
V domovoch - penziónoch pre dôchodcov sa poskytuje ubytovanie a základná starostlivosť.21) Súčasne ústav vytvára podmienky pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života a záujmovej
činnosti obyvateľov ústavu. Podľa možností ústavu a požiadaviek obyvateľov domovov
- penziónov pre dôchodcov možno obyvateľom poskytovať aj ďalšie platené služby uvedené
v prílohe č. 7 tejto vyhlášky.
§ 93
Rozsah poskytovanej starostlivosti v ústavoch
Pri týždennom, dennom a prechodnom pobyte v ústavoch sa poskytuje v potrebnom rozsahu
starostlivosť tak, ako v rovnakom type ústavu s celoročným pobytom s tým, že sa pri
dennom pobyte neposkytuje bývanie a pri týždennom pobyte sa neposkytuje bývanie v
dňoch pracovného pokoja. Prechodný pobyt v ústave sa poskytuje, ak občan, ktorý sa
inak o umiestneného občana stará, nemôže túto starostlivosť z vážnych dôvodov poskytovať.
§ 94
Podmienky pre prijatie do ústavov
(1)
Do ústavov sa prijímajú občania, ktorí potrebujú vzhľadom na svoje sociálne pomery
a zdravotný stav ústavnú sociálnu starostlivosť. Zdravotné postihnutia, odôvodňujúce
a vylučujúce prijatie do ústavu, sú uvedené v prílohe č. 8 tejto vyhlášky.
(2)
Občanov, ktorí sú plnoletí a neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, možno
prijať do ústavu len s ich písomným súhlasom. Maloletých občanov a občanov pozbavených
spôsobilosti na právne úkony možno prijať do ústavu len s písomným súhlasom ich zákonného
zástupcu, pokiaľ nejde o nariadenú ústavnú výchovu.
§ 95
Konanie o prijatie do ústavu
(1)
Občana možno prijať do ústavu na základe žiadosti. Žiadosť podáva občan, ktorý potrebuje
ústavnú sociálnu starostlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak;22) ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, ich
zákonný zástupca. Konanie o prijatie do ústavu sa môže začať z podnetu národného výboru,
spoločenskej organizácie alebo zdravotníckeho zariadenia. Konanie o prijatie do ústavu
sa môže začať aj z podnetu okresného úradu, obvodného úradu, obce, záujmových zväzov
družstiev, občianskych združení, cirkevných, charitatívnych a iných organizácií alebo
zdravotníckeho zariadenia. Ak súd nariadil ústavnú alebo ochrannú výchovu dieťaťa
alebo ak obvodný úrad predbežne rozhodol o jeho okamžitom umiestnení do ústavu, dieťa
sa prijme do ústavu na základe požiadavky orgánu starostlivosti o deti príslušného
obvodného úradu.
(2)
Obvodný úrad príslušný podľa trvalého pobytu žiadateľa prešetrí jeho sociálne pomery
a vyžiada vyjadrenie ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave. Obvodný úrad podľa
požiadavky žiadateľa o umiestnenie v ústave bez zbytočného odkladu zašle kompletnú
žiadosť príslušnému orgánu, ktorý vhodný ústav spravuje, alebo do ústavu, ktorý je
poverený rozhodovaním o prijatí do ústavu. Ak bola žiadosť o prijatie do ústavu podaná
na okresnom úrade, tento žiadosť postúpi obvodnému úradu podľa trvalého pobytu žiadateľa.
(3)
Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre prijatie do ústavu a v ústave je voľné miesto, príslušný
orgán, ktorý tento ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí,
rozhodne o prijatí žiadateľa; v opačnom prípade rozhodne o zaradení žiadosti do poradovníka
čakateľov.
(4)
Príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním
o prijatí do ústavu, zostavuje poradovník čakateľov na umiestnenie do ústavu podľa
naliehavosti umiestnenia. Pri určení poradia naliehavosti umiestnenia sa postupuje
podľa prílohy č. 9; poradovník sa vedie pre každý ústav osobitne.
(5)
Okresný úrad zriaďuje v ústave pre telesne postihnutú mládež, ktorý spravuje, odbornú
pracovnú skupinu, ktorá posudzuje žiadosti o prijatie do ústavu.
(6)
Pred rozhodnutím o prijatí občana z poradovníka čakateľov príslušný orgán, ktorý
ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí, prešetrí, či
sa zmenili podmienky rozhodujúce pre prijatie do ústavu.
(7)
V rozhodnutí o prijatí do ústavu určí príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, ústav,
do ktorého má byť žiadateľ prijatý, a formu pobytu. Ak žiadateľ bez vážneho dôvodu
nenastúpi do ústavu, zaradí sa do poradovníka čakateľov na posledné miesto.
§ 96
Nástup do ústavu
Žiadateľa vyzve na nástup do ústavu príslušný orgán, ktorý ústav spravuje alebo ústav,
ktorému je táto činnosť zverená. Deň nástupu oznámi príslušný orgán, ktorý ústav spravuje
alebo ústav, ktorý rozhoduje o prijatí, žiadateľovi alebo jeho zákonnému zástupcovi
aspoň týždeň vopred; súčasne mu oznámi, ktoré doklady si musí so sebou priniesť a
ktoré veci si môže do ústavu zobrať. Príslušný orgán, ktorý ústav spravuje alebo ústav,
ktorý žiadateľa vyzve na nástup do ústavu, požiada v prípade potreby obec, v ktorej
má žiadateľ trvalý pobyt, aby mu pomáhala pri zabezpečovaní záležitostí spojených
s nástupom do ústavu.
§ 97
Pobyt obyvateľa (zverenca) mimo ústavu
(1)
Vedúci ústavu môže povoliť na žiadosť obyvateľa (zákonného zástupcu) obyvateľovi
ústavu pre dospelých a starých občanov pobyt mimo ústavu na čas najviac 28 kalendárnych
dní v jednom kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch na 42 dní. Dlhší pobyt mimo
ústavu môže povoliť príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.
(2)
Zverencom v ústavoch pre mládež môže vedúci ústavu na žiadosť ich zákonných zástupcov
povoliť pobyt mimo ústavu počas školských prázdnin bez obmedzenia. U zverencov umiestnených
na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo u zverencov, o ktorých
okamžitom umiestnení v ústave predbežne rozhodol obvodný úrad, možno povoliť pobyt
mimo ústavu len po predchádzajúcom súhlase orgánu starostlivosti o deti obvodného
úradu, príslušného podľa miesta trvalého pobytu rodičov alebo občanov, u ktorých sa
zverenec zdržiava počas prechodného pobytu mimo ústavu. Ak to nenarúša vzdelávací
proces, môže vedúci ústavu so súhlasom riaditeľa školy povoliť zverencom, ktorí navštevujú
školu, pobyt mimo ústavu aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní.
Výnimku z týchto ustanovení môže povoliť príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.
§ 98
Premiestnenie obyvateľa (zverenca)
(1)
Ak má byť obyvateľ (zverenec) premiestnený do iného ústavu, toto opatrenie sa s ním
vopred prerokuje. Ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne
úkony, premiestnenie sa vopred prerokuje s jeho zákonným zástupcom s výnimkou prípadov,
ak je nad maloletým nariadená ústavná výchova alebo uložená ochranná výchova. O premiestnení
do iného ústavu vydáva rozhodnutie príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, alebo ústav,
ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí do ústavu, do ktorého má byť obyvateľ (zverenec)
premiestnený.
(2)
Obdobne sa postupuje aj pri premiestnení na iné oddelenie v rámci ústavu. V tomto
prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(3)
Obyvateľ domova - penziónu pre dôchodcov môže byť premiestnený do iného druhu zariadenia
sociálnej starostlivosti alebo štátnej zdravotníckej správy buď na základe jeho žiadosti,
alebo na návrh vedúceho ústavu, najmä ak sa zmení zdravotný stav obyvateľa.
§ 99
Ukončenie pobytu v ústave
(1)
Pobyt v ústave sa končí rozhodnutím o ukončení pobytu obyvateľa (zverenca) v ústave,
na základe jeho žiadosti alebo žiadosti jeho zákonného zástupcu, rozhodnutím o prepustení
obyvateľa (zverenca) z ústavu, rozhodnutím o premiestnení do iného ústavu alebo úmrtím.
(2)
Obyvateľ (zverenec) ústavu môže byť prepustený, ak aj po opätovnom napomenutí hrubo
porušuje ústavný poriadok alebo ak ďalšie poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti
nie je účelné alebo potrebné. Pobyt obyvateľa (zverenca) nemožno ukončiť, ak nie je
o neho inak riadne postarané a je úplne odkázaný na pomoc spoločnosti.
(3)
Postup pri úmrtí obyvateľa (zverenca) ústavu upravujú osobitné predpisy.23) Pohreb zomretého obyvateľa (zverenca) ústavu zabezpečí ústav, ak ho nezabezpečia
najbližší príbuzní alebo niekto iný.
(4)
Majetok zomretého spíše bez meškania vedúci ústavu alebo ním poverený pracovník za
účasti dvoch svedkov a preberie do úschovy ústavu. Ústav podá štátnemu notárstvu oznámenie
o úmrtí za účelom začatie dedičského konania. Uschovaný majetok zomretého obyvateľa
(zverenca) ústavu možno vydať iba na základe súhlasu štátneho notára.
§ 100
Úschova cenných vecí v ústave
(1)
Ústav prevezme do úschovy cenné veci, vkladné knižky a peňažnú hotovosť (ďalej len
„cenné veci“) obyvateľa (zverenca) ústavu, ktorý o ich prevzatie požiada pri nástupe
do ústavu alebo počas pobytu v ňom; o prevzatí cenných vecí vydá ústav potvrdenie
(zložný list), ktorý sa zapíše do registra zložných listov.
(2)
Cenné veci obyvateľa (zverenca), ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony, prevezme
ústav do úschovy na žiadosť jeho zákonného zástupcu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia,
zničenia alebo straty cenných vecí obyvateľa (zverenca), prevezme ich ústav do úschovy
z vlastného podnetu a upozorní bez meškania zákonného zástupcu obyvateľa (zverenca).
(3)
Cenné veci prevzaté do úschovy sa riadne označia tak, aby sa vylúčila ich zámena
a vedie sa ich evidencia.
(4)
K vkladným knižkám sú vedené analytické kontá a register kont. Vklady a výbery z
vkladných knižiek sa v ústave zaznamenávajú do osobitného peňažného denníka (pokladničnej
knihy) na základe príjmových a výdavkových dokladov.
(5)
Ústav pravidelne polročne vykoná inventarizáciiuvkladných knižiek obyvateľov (zverencov).
(6)
Po úmrtí obyvateľa (zverenca) ústav ihneď vyhotoví protokol o majetku obyvateľa a
prihlási majetok na dedičské konanie na štátnom notárstve.
(7)
Ústav založí a vedie dokumentáciu o dedičských konaniach po zomretých obyvateľoch.
§ 102
Poskytovanie osobného vybavenia, drobných predmetov osobnej potreby a niektorých služieb
(1)
Osobné vybavenie (prádlo, šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby ústav
poskytuje pri celoročnom a týždennom pobyte obyvateľov, ktorí nemajú dostatočné vlastné
prostriedky na ich nákup, s prihliadnutím na potreby obyvateľa, jeho zdravotný stav
a účasť na pracovnej činnosti. Obdobne sa postupuje pri poskytovaní niektorých služieb
(holenie, strihanie vlasov, pedikúra).
(2)
V ústavoch pre mládež s celoročným pobytom sa poskytuje osobné vybavenie (prádlo,
šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby s prihliadnutím na potreby zverenca.
(3)
Osobné vybavenie, drobné predmety osobnej potreby a niektoré služby sa neposkytujú
obyvateľom (zverencom) pri dennom alebo prechodnom pobyte v ústavoch, zverencom v
ústavoch pre mládež s týždenným pobytom a v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.
(4)
O rozsahu poskytovania osobného vybavenia drobných predmetov osobnej potreby a niektorých
služieb jednotlivým obyvateľom (zverencom) rozhoduje vedúci ústavu.
(5)
Celá údržba a oprava osobného vybavenia poskytovaného ústavom a aj vlastného osobného
vybavenia obyvateľov (zverencov) sa hradí z prostriedkov ústavu s výnimkou obyvateľov
domova-penziónu pre dôchodcov.
(6)
Vybavenie hygienických zariadení zabezpečuje vždy ústav, s výnimkou zariadení, ktoré
sú súčasťou obytných jednotiek v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.
(7)
Vzorové zoznamy osobného vybavenia, drobných predmetov osobnej potreby, posteľnej
bielizne a iného textilu schvaľuje na návrh ústavu príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.
§ 103
Kultúrno-záujmová činnosť
Ústavy zabezpečujú kultúrno-záujmovú činnosť obyvateľov (zverencov) v záujme rozvoja
ich schopností, estetického cítenia a zapojenia do spoločenského života.
§ 104
Pomocné hospodárstvo a ústavná výroba
Na rozvíjanie dobrovoľnej pracovnej činnosti obyvateľov (zverencov) ústavu možno zriadiť
pomocné hospodárstvo ústavu a ústavnú výrobu.
§ 105
Pracovná a výchovno-pracovná činnosť
(1)
V ústavoch pre mládež sa zverenci zúčastňujú na výchovno-pracovnej činnosti do skončenia
povinnej školskej dochádzky. Za prácu vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti
zverencom nepatrí odmena.
(2)
Pracovnú činnosť môžu vykonávať v súlade s pracovnoprávnymi predpismi obyvatelia
ústavov pre dospelých občanov a zverenci ústavov pre mládež po skončení povinnej školskej
dochádzky.
(3)
Pracovná a výchovno-pracovná činnosť sa môže vykonávať v prevádzke ústavu alebo na
jeho pomocnom hospodárstve.
(4)
Vhodnosť a rozsah výchovno-pracovnej a pracovnej činnosti posudzuje lekár.
§ 106
Fond obyvateľov
(1)
Fond obyvateľov, určený na zvýšenie kultúrnej úrovne života v ústave, zriaďuje alebo
zrušuje v jednotlivých ústavoch príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, po prerokovaní
s vedúcim ústavu a výborom obyvateľov, ak je v ústave zriadený. Fond spravuje výbor
obyvateľov, ktorý používa jeho prostriedky po dohode s vedúcim ústavu. Ak nie je v
ústave výbor obyvateľov, rozhoduje o použití prostriedkov fondu vedúci ústavu.
(2)
Do fondu obyvateľov plynie
a)
čistý výnos pomocného hospodárstva a ústavnej výroby,
b)
úhrada získaná za činnosť vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti,
c)
čistý výnos z kultúrnych akcií organizovaných obyvateľmi (zverencami) ústavu,
d)
dobrovoľné príspevky od obyvateľov (zverencov) ústavu a od iných osôb.
(3)
Prostriedky, ktoré plynú do fondu obyvateľov, sa sústreďujú z ústavov, ktoré nie
sú samostatnou rozpočtovou organizáciou, na príslušnom orgáne, ktorý tieto ústavy
spravuje. O rozdelení takto sústredených prostriedkov do fondov obyvateľov jednotlivých
ústavov rozhoduje príslušný orgán, ktorý spravuje ústavy, z ktorých boli prostriedky
sústredené, s prihliadnutím na to, ako sa na ich tvorbe podieľali obyvatelia (zverenci)
jednotlivých ústavov. Dobrovoľné príspevky podľa odseku 2 písm. d) sa prideľujú vždy
tomu ústavu, pre ktorý boli darcom určené.
(4)
Prostriedky fondu obyvateľov sa používajú na úhradu nákladov spojených s kultúrno-spoločenskou
činnosťou pre obyvateľov, ak ich nemožno uhradiť z rozpočtových prostriedkov ústavu.
Z prostriedkov fondu obyvateľov možno zakúpiť predmety investičnej a neinvestičnej
povahy slúžiace na uspokojovanie potrieb obyvateľov ústavu.
§ 107
Výbor obyvateľov
Obyvatelia domovov dôchodcov, domovov - penziónov pre dôchodcov a ústavov pre telesne
alebo zmyslovo postihnutých dospelých občanov sa zúčastňujú na organizovaní života
v ústave prostredníctvom svojich zástupcov zvolených do výboru obyvateľov.
§ 108
Združenie rodičov a priateľov ústavu
Ústavom pre mládež napomáhajú pri plnení úloh združenia rodičov a priateľov ústavu.
DRUHÝ DIEL
OSTATNÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
Domovy pre matky s deťmi
§ 112
Domovy pre matky s deťmi poskytujú osamelým matkám s malými deťmi a osamelým tehotným
ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, ubytovanie, výchovnú starostlivosť
a poradenské služby najmä pri zabezpečovaní zamestnania, umiestnenia detí v predškolských
zariadeniach a pri riešení ich bývania.
§ 113
(1)
Pri rozhodovaní o prijatí do domova pre matky s deťmi rozhodne obvodný úrad aj o
výške úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú matke a dieťaťu, prípadne
tehotnej žene.25) Pritom prihliadne na ich sociálno-ekonomickú situáciu.
(2)
O ukončení pobytu v domove pre matky s deťmi rozhodne obvodný úrad, ktorý ho spravuje,
najmä ak matka získa byt alebo opakovane porušuje zásady riadneho spolužitia. Podľa
okolností prípadu vykoná tento obvodný úrad opatrenia na zabezpečenie ďalšej starostlivosti
o jej dieťa.
Osobitné zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti
§ 114
Osobitné zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti (ďalej len „zariadenia“) sa
spravidla zriaďujú v samostatnom objekte. Obdobne ako v osobitnom zariadení sa pestúnska
starostlivosť môže vykonávať aj vo vlastnom byte alebo v rodinnom dome pestúna.
§ 115
(1)
Pestúnmi vykonávajúcimi pestúnsku starostlivosť v zariadení sa môžu stať občania,
ktorí uzatvorili s obvodným úradom spravujúcim zariadenie dohodu o právach a povinnostiach
pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení. Výkon pestúnskej starostlivosti
sa začína prijatím prvého dieťaťa do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o
zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo o ustanovení občana za opatrovníka
dieťaťa.
(2)
Súčasťou dohody o výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení je aj spôsob zániku
práv a povinností vyplývajúcich z tejto dohody, najmä vzájomnou dohodou alebo zrušením
dohody zo strany obvodného úradu, ak príslušný orgán rozhodol o výchove detí iným
spôsobom pre neplnenie povinností pestúna, prípadne zrušením dohody zo strany pestúna,
ak sa rozhodol vykonávať pestúnsku starostlivosť mimo zariadenia. V dohode je ďalej
potrebné uviesť záväzok pestúna, že po ukončení výkonu pestúnskej starostlivosti v
zariadení odovzdá obvodnému úradu, ktorý zariadenie spravuje, objekt a jeho vybavenie
v stave zodpovedajúcom jeho bežnému opotrebovaniu a objekt uvoľní, ak sa nedohodlo
inak.
(3)
Pri uzatváraní dohody podľa odseku 2 obvodný úrad prihliada na počet detí žijúcich
v domácnosti, a to aj v prípade, že pestúnska starostlivosť u niektorých z nich už
zanikla, a tiež na vek pestúna (pestúnov).
§ 116
(1)
K umiestneniu dieťaťa do zariadenia dochádza na základe rozhodnutia súdu o zverení
dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo o ustanovení občana za opatrovníka. V nevyhnutných
prípadoch môže byť do zariadenia umiestnené aj dieťa na základe predbežného opatrenia
príslušného obvodného úradu. Umiestnenie dieťaťa z iného okresu je potrebné prerokovať
s príslušným obvodným úradom, ktorý zariadenie spravuje, a s pestúnom.
(2)
Pestún a zverené deti tvoria pestúnsku rodinu. Počet detí v rodinnej skupine určí
obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje. Zúčastnené obvodné úrady dbajú na to, aby
sa v jednej pestúnskej rodine sústredili predovšetkým súrodenci.
(3)
Ak spĺňajú deti, ktoré dosiahli plnoletosť, podmienky nároku na príspevok na úhradu
potrieb dieťaťa,9) zostávajú naďalej v zariadení, ak sa o tom dohodnú s pestúnmi. Ďalší pobyt plnoletého
dieťaťa v zariadení je potrebné dohodnúť s obvodným úradom, ktorý zariadenie spravuje.
§ 117
Pri starostlivosti o zverené deti a pri vedení domácnosti v v pestúnskych rodinách
so štyrmi a viac deťmi alebo pri starostlivosti o telesne, zmyslovo alebo duševne
postihnuté deti poskytne obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje pestúnovi trvalú
výpomoc. Túto výpomoc môže zabezpečiť aj opatrovateľskou službou, a to aj osobami,
ktorých pomoc a ošetrenie sa inak za opatrovateľskú službu nepovažuje. To platí obdobne
pri dočasnej neschopnosti pestúna starať sa o zverené deti.
§ 118
(1)
Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, vybaví objekt zariadenia s ohľadom na potreby
detí a rodiny. Pritom spolupracuje s občanmi, ktorí boli vybraní na výkon pestúnskej
starostlivosti v zariadení.
(2)
Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, znáša náklady spojené s opravami a údržbou
objektu zariadenia a jeho vybavenia, ak presahujú 100 Kčs v jednotlivom prípade. Ak
ide o vybavenie zariadenia posteľnou bielizňou a iným textilom, postupuje obvodný
úrad, ktorý zariadenie spravuje, obdobne ako pri správe ústavov sociálnej starostlivosti.
Pri výkone pestúnskej starostlivosti za podmienok zariadenia vo vlastnom byte (objekte)
pestúna sa toto ustanovenie týka, len predmetov, ktorými obvodný úrad, ktorý zariadenie
spravuje, byt (objekt) pestúna vybavil.
(3)
Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, hradí cestovné náklady pestúnovi a jemu
zvereným deťom pri ich cestách na vybavovanie dôležitých osobných záležitostí zverených
detí v rozsahu a za podmienok ako vlastným pracovníkom.
(4)
Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, môže poskytnúť pestúnovi v zariadení, ktorý
sa stará o štyri a viac zverených detí, peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla
vo výške 50 % nadobúdacej ceny motorového vozidla, najviac do výšky 60 000 Kčs. Uzavrie
pritom s pestúnom dohodu o vrátení príspevku alebo jeho pomernej časti v prípade,
že pestún prestane byť do piatich rokov vlastníkom motorového vozidla alebo prestane
v tomto čase vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení.
§ 119
(1)
Príjem pestúnskej rodiny tvorí príspevok na deti zverené do pestúnskej starostlivosti,
prídavky na deti (výchovné), prípadne sirotský dôchodok, ako aj dohodnutá výška úhrady
poskytovaná pestúnom na stravu, vrátane spoločných pomerných nákladov na domácnosť
za neho a rodinných príslušníkov, úhrada za stravu za osoby prechodne ubytované v
zariadení a úhrada za stravu poskytovaná zárobkovo činným dieťaťom. Počas návštevy
dieťaťa vykonávajúceho základnú (náhradnú) vojenskú službu, ktoré má v zariadení trvalý
pobyt, prispieva obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, na úhradu nákladov za jeho
stravovanie počas jeho pobytu v zariadení.
(2)
Z príjmu pestúnskej rodiny uspokojuje pestún všetky potreby zverených detí a hradí
10 % nákladov spotreby elektrického prúdu, plynu, pevných alebo tekutých palív, ako
aj náklady spojené s opravami a údržbou objektu zariadenia a jeho vybavenia, ak v
jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Kčs, a náklady za telefónne hovory; 90 % nákladov
spotreby elektrického prúdu, plynu, pevných a tekutých palív a poplatok za telefónny
prístroj hradí obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje. Obdobne sa postupuje aj pri
výkone pestúnskej starostlivosti vo vlastnom byte alebo v rodinnom dome pestúna s
výnimkou nákladov súvisiacich s opravami a údržbou rodinného domu.
§ 122
Stanice opatrovateľskej služby pre deti
(1)
Stanice opatrovateľskej služby pre deti (ďalej len „stanice“) sú určené na sústredený
výkon opatrovateľskej služby pre deti vo veku od troch rokov do skončenia povinnej
školskej dochádzky, o ktoré sa rodičia alebo iné osoby zodpovedné za ich výchovu nemôžu
na prechodný čas starať alebo je z dôvodu zlyhania výchovnej funkcie rodiny potrebné
dieťa okamžite vyňať a umiestniť mimo nej do času úpravy pomerov dieťaťa. V staniciach
sa deťom poskytuje ubytovanie, stravovanie, zdravotnícka starostlivosť, výchova, pomoc
pri príprave na školské vyučovanie, prípadne tiež sprievod do školy alebo školskej
družiny, ktorú deti navštevujú.
(2)
Obvodný úrad, ktorý stanicu spravuje, vo svojom rozhodnutí o poskytovaní služieb
v stanici určí výšku úhrady za tieto služby, pričom zohľadňuje sociálno-ekonomické
pomery rodiny. Výška úhrady za poskytnuté úkony opatrovateľskej služby sa určí podľa
prílohy č. 1 tejto vyhlášky; úhrada za stravu sa určí podľa stravných jednotiek platných pre ústavy sociálne
starostlivosti,24) pričom na obed sa počíta 35 % celodennej stravnej jednotky.
§ 122a
Zariadenia pre deti a mládež s poruchami správania
(1)
Zariadenia pre deti a mládež s poruchami správania (ďalej lej „zariadenia pre deti
a mládež“) sú zariadeniami sociálnej starostlivosti určené na prevenciu sociálno-patologických
javov detí a mládeže. Poskytuje sa v nich výchovno-poradenská starostlivosť najmä
deťom a mládeži s poruchami správania, ktoré neukončili prípravu na povolanie alebo
nie sú v pracovnom pomere. Zariadenia pre deti a mládež vykonávajú tiež starostlivosť
o deti prepustené z výchovných ústavov, podmienečne prepustené z výkonu trestu odňatia
slobody alebo o podmienečne odsúdených mladistvých.
(2)
Zariadenia pre deti a mládež vytvárajú tiež podmienky pre poznávaciu, kultúrno-spoločenskú,
športovú a inú záujmovú činnosť.
(3)
Pracovnú a výchovno-pracovnú činnosť môžu deti a mládež vykonávať najmä v rámci vlastnej
prevádzky zariadenia alebo v pomocnom hospodárstve.
(4)
Starostlivosť v zariadení pre deti a mládež sa poskytuje najmä formou denného pobytu,
na základe dohody medzi zákonným zástupcom dieťaťa alebo občanom, ktorému bolo dieťa
zverené do výchovy nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a obvodným úradom, ktorý zariadenie
spravuje.
§ 125
Zariadenia pre spoločensky neprispôsobených občanov a občanov, ktorí potrebujú osobitnú
pomoc
(1)
Spoločensky neprispôsobeným občanom a občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, ktorí
sú bez prístrešia, zabezpečujú obvodné úrady najmä prechodné ubytovanie v ubytovniach
na ich prechodný pobyt.
(2)
V ubytovniach možno poskytnúť krátkodobé, spravidla najviac tridsaťdňové ubytovanie.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže obvodný úrad, ktorý ubytovňu spravuje,
povoliť dlhšie trvajúce ubytovanie.
(3)
Výšku úhrady za ubytovanie určí obvodný úrad, ktorý ubytovňu spravuje, s prihliadnutím
na sociálno-ekonomickú situáciu spoločensky neprispôsobeného občana.
§ 125a
Azylové centrá
(1)
Azylové centrá sú zariadeniami sociálnej starostlivosti, v ktorých sa poskytuje najmä
spoločensky neprispôsobeným občanom a občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, ubytovanie,
stravovanie a výchovno-poradenská starostlivosť. Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje,
umožňuje pobyt občanom v azylovom centre do času, pokiaľ si nevyriešia bytovú situáciu,
najviac však na dobu jedného roka. Podľa podmienok môže azylové centrum sprostredkovať
týmto občanom krátkodobé zamestnanie, najmä vo verejnoprospešných službách.
(2)
Výšku úhrady za pobyt v azylovom centre určí obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje,
s prihliadnutím na sociálno-ekonomickú situáciu občana.
§ 126
Kluby dôchodcov
(1)
Poslaním klubov dôchodcov je uspokojovať kultúrne a spoločenské záujmy starých občanov
a ťažko zdravotne postihnutých občanov a poskytovať im niektoré služby.
(2)
Obce, organizácie a občania môžu na výstavbu klubov dôchodcov združovať finančné
prostriedky.
(3)
Obce prispievajú na organizovanie kultúrno-spoločenských akcií klubov dôchodcov,
včítane podujatí organizovaných v súčinnosti so záujmovou organizáciou dôchodcov,
a to najmä:
a)
na úhradu nákladov spojených s usporadúvaním kultúrnych alebo spoločenských akcií,
b)
na úhradu občerstvenia v súvislosti s usporadúvaním slávností pri príležitosti Vianoc,
Nového roka a ďalších významnejších osláv a jubileí.
(4)
Odmeňovanie predsedov správ klubov dôchodcov, prípadne iných občanov za práce spojené
s kúrením, upratovaním alebo za iné práce súvisiace s prevádzkou klubu dôchodcov sa
zabezpečuje v rámci rozpočtových prostriedkov na ostatné osobné náklady.
§ 127
Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov
(1)
Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov sú zariadenia sociálnej starostlivosti
poskytujúce stravovanie tým dôchodcom, pre ktorých nemožno stravovanie zabezpečiť
inak.
(2)
Obec môže určiť v nevyhnutných prípadoch ďalší okruh stravníkov odkázaných na stravovanie
v zariadení uvedenom v odseku 1.
Zariadenia opatrovateľskej služby pre starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých
občanov
§ 128
(1)
Zariadenia opatrovateľskej služby pre starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých
občanov sa zriaďujú podľa miestnych podmienok.
(2)
Obvodný úrad, ktorý spravuje stanicu opatrovateľskej služby a zariadenie opatrovateľskej
služby na dlhodobý pobyt, zabezpečí vedenie evidencie a úschovu cenných vecí občanov
umiestnených v týchto zariadeniach.
(3)
Občanom umiestneným v staniciach opatrovateľskej služby pre starých občanov, v zariadeniach
na denný pobyt starých občanov a v zariadeniach opatrovateľskej služby na dlhodobý
pobyt starých občanov možno zabezpečiť odber obedov zo zariadení sociálnej starostlivosti,
prípadne zo zariadení spoločného stravovania. Sociálne odkázaným občanom možno poskytnúť
na jedno hlavné jedlo príspevok zo sociálnej starostlivosti podľa § 54 tejto vyhlášky.
§ 129
Stanice opatrovateľskej služby pre starých občanov
(1)
Stanice opatrovateľskej služby pre starých občanov sú určené pre starých občanov,
ktorým nemožno poskytovať opatrovateľskú službu v ich domácnostiach, a to najmä pred
umiestnením do domova dôchodcov, počas dovolenky alebo mimoriadneho pracovného zaneprázdnenia
rodinných príslušníkov týchto príjemcov, ktorým inak pomoc zabezpečuje ich rodina,
a v prípadoch väčších opráv bytu.
(2)
V staniciach sa poskytuje na prechodný čas celodenná starostlivosť, a to ubytovanie,
stravovanie, potrebné úkony opatrovateľskej služby v nepretržitej prevádzke a vytvárajú
sa podmienky pre ich kultúrno-spoločenskú a záujmovú činnosť.
(3)
Ak to umožňuje kapacita a miestne podmienky stanice opatrovateľskej služby, možno
v týchto zariadeniach zabezpečovať aj denný, týždenný, prípadne dlhodobý pobyt starých
občanov.
(4)
Výška úhrady za poskytnuté úkony opatrovateľskej služby sa určí podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky.
(5)
Úhrada za ubytovanie v stanici opatrovateľskej služby pri týždennom alebo dlhodobom
pobyte sa určí podľa ustanovení o úhradách za starostlivosť poskytovanú v domovoch-penziónoch
pre dôchodcov.26)
§ 130
Zariadenia opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov
(1)
Zariadenia opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov sú určené na
bývanie občanov odkázaných na poskytovanie opatrovateľskej služby a tých starých občanov,
u ktorých možno odôvodnene predpokladať, že ju budú potrebovať so zreteľom na postupné
strácanie sebestačnosti a zhoršovanie zdravotného stavu.
(2)
V zariadení opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov nemôžu bývať
občania trpiaci psychickými poruchami, pod vplyvom ktorých ohrozujú seba aj okolie,
prípadne narúšajú kolektívne spolunažívanie, a občania trpiaci na infekčné choroby.
(3)
Pri určovaní úhrady za ubytovanie v zariadení opatrovateľskej služby na dlhodobý
pobyt starých občanov sa postupuje podľa ustanovení o úhradách za starostlivosť poskytovanú
v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.26)
(4)
Odkázaným občanom sa v zariadení poskytujú úkony opatrovateľskej služby, prípadne
sa zabezpečuje aj stravovanie.
§ 131
Zariadenia na denný pobyt starých občanov
(1)
Zariadenia na denný pobyt starých občanov zriadené v rámci opatrovateľskej služby
sú určené pre starých občanov a pre ťažko zdravotne postihnutých občanov odkázaných
na poskytovanie opatrovateľskej služby. Do týchto zariadení sa prijímajú občania s
čiastočne obmedzenými fyzickými alebo psychickými schopnosťami, ktorí však nebudú
narúšať spolunažívanie v ňom.
(2)
Po prijatí občana do zariadenia na denný pobyt sa opatrovateľská služba v jeho domácnosti
poskytuje len výnimočne, ak je osamelý.
(3)
V zariadeniach na denný pobyt starých občanov sa poskytuje v pracovných dňoch v pracovnom
čase starostlivosť, stravovanie a dohľad. Prijatým občanom sa vytvárajú podmienky
pre záujmovú činnosť a poskytujú sa im jednoduché ošetrovateľské úkony.
§ 132
Strediská osobnej hygieny
V strediskách osobnej hygieny sa príjemcom opatrovateľskej služby poskytuje hygienická
starostlivosť.
§ 133
Práčovne opatrovateľskej služby
Práčovne opatrovateľskej služby pre príjemcov opatrovateľskej služby slúžia v prípade,
ak nemožno zabezpečiť pranie ich bielizne iným spôsobom.
§ 134
Činnosť a prevádzka účelových zariadení sociálnej starostlivosti uvedených v § 112 až 133 tejto vyhlášky sa vykonáva podľa prevádzkových poriadkov vydaných príslušným orgánom,
ktorý zariadenie spravuje.
TRETÍ DIEL
CENTRUM PORADENSKO-PSYCHOLOGICKÝCH SLUŽIEB A STREDISKO SLUŽIEB SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
§ 135
Centrum poradensko-psychologických služieb
(1)
Obsahom organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti o jednotlivca, pár a
rodinu poskytovanej centrom poradensko-psychologických služieb (ďalej len „centrum“)2a) je najmä organizácia poradenskej a psychoterapeutickej pomoci a ďalších služieb pri
riešení osobnostných a vzťahových problémov občanov; osobitná pozornosť sa pritom
venuje partnerským, manželským a rodinným vzťahom najmä pri zlyhávaní rodičovskej
funkcie, v rozvodovej a porozvodovej situácii a pri problémoch súvisiacich s nezamestnanosťou
člena rodiny. Obsahom organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti je aj účasť
na výchove občanov k zdravým medziľudským vzťahom, najmä na príprave pre manželsky
a rodinný život a pomoc pri zabezpečovaní náhradnej rodinnej starostlivosti.27)
(2)
Na čele centra je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(3)
Centrum zriaďuje na plnenie úloh stále pracoviská pričom prihliada na dostupnosť
služieb občanom.
(4)
Centrum sa organizačne člení na úseky.
(5)
Centrum v rámci organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti spolupracuje
so súdmi, okresnými a obvodnými úradmi, obcami s územnými orgánmi práce, vedeckovýskumnými
pracoviskami, profesnými združeniami, orgánmi štátnej zdravotnej správy, školami a
školskými zariadeniami, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými
organizáciami.
(6)
Pracovníci centra sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli
pri výkone svojej činnosti, s výnimkou prípadov, ak oznamujú skutočnosti so súhlasom
osoby, ku ktorej sa vzťahujú, alebo so súhlasom zákonného zástupcu osoby pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony, prípadne ak im oznamovaciu povinnosť ustanovuje osobitný
predpis.
§ 136
Stredisko služieb sociálnej starostlivosti
(1)
Organizácia odborného riadenia strediska služieb sociálnej starostlivosti (ďalej
len „stredisko“) zahŕňa odborné riadenie služieb sociálnej starostlivosti najmä na
úseku zdravotníckej starostlivosti včítane rehabilitácie, stravovania a liečebnej
výživy, sociálno-právnej ochrany, psychologickej starostlivosti včítane sociálnej
rehabilitácie a sociálnej adaptácie, výchovno-pedagogickom, kultúrno-záujmovej a pracovnej
činnosti, organizácie služieb a prevádzky, technickej vybavenosti, ekonomického zabezpečenia
služieb sociálnej starostlivosti a odbornej prípravy pracovníkov.
(2)
Stredisko v rámci odborného riadenia služieb sociálnej starostlivosti na úsekoch
uvedených v odseku 1
a)
v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mládež, v ústavoch sociálnej starostlivosti
pre dospelých a v zariadeniach opatrovateľskej služby, s výnimkou stredísk osobnej
hygieny a práčovní opatrovateľskej služby, a na území hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy aj s výnimkou domovov dôchodcov a domovov-penziónov pre dôchodcov, systematicky
sleduje odbornú úroveň služieb sociálnej starostlivosti a ukladá opatrenia na ich
odborné poskytovanie;
b)
v okresných a obvodných úradoch usmerňuje odborné poskytovanie služieb sociálnej
starostlivosti;
c)
v obciach poskytuje pomoc v odborných veciach pri spravovaní stredísk sociálnej starostlivosti,
klubov dôchodcov, samostatných jedální s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov, stredísk
osobnej hygieny a práčovní opatrovateľskej služby;
d)
na požiadanie príslušného orgánu sleduje úroveň poskytovania sociálnych služieb obcami,
organizáciami a občanmi.20c)
(3)
Na čele strediska je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister.
(4)
Súčasťou strediska sú stále pracoviská, ktoré zriaďuje na plnenie úloh v nižších
územno-správnych jednotkách.
(5)
Stredisko sa organizačne člení na oddelenia, referáty alebo úseky.
TRETIA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 138
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady
o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,
2.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 112/1979 Zb. o zmenách vyhlášky č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení
a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky
v sociálnom zabezpečení,
3.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 5/1982 Zb. o zmene vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej
republiky v sociálnom zabezpečení,
4.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 19/1982 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej
rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,
5.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 143/1982 Zb. o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej
rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,
6.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 92/1984 Zb. o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej
rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,
7.
úprava Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 20. decembra 1984 č. 31/43-7156/1984
o poskytovaní sociálnej starostlivosti národnými výbormi (reg. v čiastke 3/1985 Zb.),
8.
výnos Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 15. júna 1987 č. 31/43-881/1987,
ktorým sa mení a dopĺňa úprava Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 20. decembra
1984 č. 31/43-7156 o poskytovaní sociálnej starostlivosti národnými výbormi (reg.
v čiastke 17/1987 Zb.).
§ 139
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988.
Ministerka :
MUDr. Tökölyová v. r.
MUDr. Tökölyová v. r.
Príloha č. 9 vyhlášky č. 151/1988 Zb.
Kritériá naliehavosti pri prijímaní do ústavov
A.
Do ústavu sa prijímajú bez zbytočného odkladu tí občania, u ktorých súd nariadil
ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu a u ktorých o okamžitom umiestnení do
ústavu rozhodol predbežným opatrením obvodný úrad.
B.
Poradie naliehavosti:
I.
stupeň - čakateľ pre prednostné umiestnenie:prevažne alebo úplne bezvládny, bez vyhovujúceho
ubytovania, osamelý, poskytovanie opatrovateľskej služby nie je možné zabezpečiť,
účastník odboja a pozostalý manžel (manželka) po účastníkovi odboja a do ústavov pre
mentálne postihnutú mládež maloletí, ktorí nepriaznivo ovplyvňujú vývoj súrodencov,
II.
stupeň - čakateľ pre naliehavé umiestnenie:
čiastočne bezvládny, rodinní príslušníci nie sú schopní poskytovať pomoc a poskytovanie opatrovateľskej služby nepostačuje na zabezpečenie potrieb,
čiastočne bezvládny, rodinní príslušníci nie sú schopní poskytovať pomoc a poskytovanie opatrovateľskej služby nepostačuje na zabezpečenie potrieb,
III.
stupeň - čakateľ:
ostatní.
ostatní.
1)
§ 5 ods.7 zákona SNR č.106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení.
2)
§ 54 zákona SNR č.106/1988 Zb.
2a)
§ 2 ods. 4 zákona SNR č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.
2b)
5)
6a)
§ 11 ods. 1 zákona SNR č. 543/1990 Zb.
7)
§ 1 vyhlášky MPSV SR č. 105/1992 Zb. o sociálnej odkázanosti.
7a)
§ 49 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
9)
§ 5 zákona č.50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti.
10)
10a)
§ 86 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
11)
12)
ČSN 30 00 33.
13)
§ 8 ods. 2 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb.
13a)
Vyhláška MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
15)
Zákon č.255/1946 Zb. o príslušníkoch čs. armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného
boja za oslobodenie.
15a)
§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
15c)
§ 16 písm. a) č. 3 a písm. b) č. 3 zákona SNR č. 543/1990 Zb.
16a)
§ 22 Zákona SNR č. 543/1990 Zb.
16c)
Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 305/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších
zákonov a zákona č. 231/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti.
17a)
Zákon č. 73/1991 Zb. o civilnej službe v znení zákona č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.
18)
§ 190 až 203 Zákonníka práce. § 44 ods.3 nariadenia vlády ČSSR č.54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
19)
Vyhláška ÚRO č.165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky č.155/1983 Zb. a vyhlášky č.135/1984 Zb.
20)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
20a)
§ 27 ods. 1 zákona SNR č. 543/1990 Zb.
20b)
§ 28 zákona SNR č. 543/1990 Zb.
20c)
§ 73a zákona č. 100/1988 Zb.
20d)
§ 27 ods. 4 zákona SNR č. 543/1990 Zb.
21)
§ 129 vyhlášky FMPSV č.149/1988 Zb.
22)
§ 157 ods.2 vyhlášky FMPSV č.149/1988 Zb.
23)
Vyhláška MZ SSR č.46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.
24)
Výnos MPSV SSR z 30.6.1987 č.31-3673/1987 o stravných jednotkách v zariadeniach sociálnej
starostlivosti, reg. v čiastke 14/1987 Zb.
25)
Úprava MPSV SSR zo 4.4.1985 č.31/43-2262/1985, ktorou sa upravuje výška a podmienky
úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch pre matky s deťmi, reg. v
čiastke 11/1985 Zb.
26)
Vyhláška MPSV SR č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre
dôchodcov.
27)
§ 18 zákona SNR č. 543/1990 Zb.