173/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1990 do 31.12.1991
Predpis bol zrušený predpisom 513/1991 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.1989 - 30.04.1990 | |
3. | 01.05.1990 - 31.12.1991 | 112/1990 Zb. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 173/1988 Zb. |
Názov: | Zákon o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 08.11.1988 |
Dátum vyhlásenia: | 14.11.1988 |
Dátum účinnosti od: | 01.05.1990 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1991 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
63/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií o overovateľoch (audítoroch) a ich činnosti |
132/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia |
112/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou |
513/1991 Zb. | Obchodný zákonník |
173
ZÁKON
z 8. novembra 1988
o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou
Federálne zhromaždenie sa uznieslo na tomto zákone:
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 2
(1)
Podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou (ďalej len „podnik“) je právnická osoba
s hospodárskou činnosťou, ktorá má sídlo na území Česko-slovenskej federatívnej republiky,
pokiaľ sa na založení alebo po tomto založení na jej podnikaní podieľa zahraničný
účastník.
(2)
Zahraničným účastníkom na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom
a fyzická osoba s bydliskom mimo územia Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktorá
sa podieľa majetkovým vkladom na podniku.
(3)
Česko-slovenským účastníkom na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom
a fyzická osoba s bydliskom na území Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktorá
sa podieľa majetkovým vkladom popri zahraničnom účastníkovi na podniku.
(4)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na prípady, keď podnik zakladá alebo na jeho
podnikaní sa podieľa výlučne zahraničný účastník.
§ 3
Vznik, právna forma, právne pomery a zánik podniku sa spravuje česko-slovenským právom.1)
§ 4
(1)
Podnik zodpovedá za porušenie svojich záväzkov a ostatných právnych povinností vlastným
majetkom.
(2)
Podnik neručí za záväzky štátu ani za záväzky iných právnických osôb a štát a iné
právnické osoby neručia za záväzky podniku; tým nie je dotknuté ručenie, ktoré vzniklo
v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
ČASŤ II
POVOĽOVANIE ZALOŽENIA PODNIKU
§ 5
Podnik môže vzniknúť len na základe a v medziach povolenia udeleného Federálnym ministerstvom
financií po dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky, na ktorej území
má mať podnik sídlo (ďalej len „povolenie“). V oblasti bankovníctva udeľuje povolenie
Štátna banka česko-slovenská.
§ 6
(1)
Žiadosť o povolenie môže podať ktorýkoľvek účastník. V žiadosti uvedie:
a)
názov, sídlo, právnu formu a predmet podnikania podniku;
b)
názov, sídlo, prípadne bydlisko a predmet podnikania účastníkov;
c)
výšku základného imania, výšku podielov jednotlivých účastníkov, formu a menu týchto
podielov, výšku rezervného fondu, zastúpenie účastníkov v orgánoch podniku, pokiaľ
jeho určenie pripúšťa právna forma podniku, ako aj spôsob rozdelenia zisku a krytia
strát, pokiaľ to nevyplýva z právnej formy podniku.
(2)
Ak podnik zakladajú viaceré osoby, priložia k žiadosti o povolenie návrh zmluvy o
založení podniku a návrh jeho stanov alebo štatútu.
§ 7
(1)
Pri rozhodovaní o udelení povolenia sa prihliadne na to, či sú predpoklady, že činnosť
zakladaného podniku bude v súlade so záujmami česko-slovenského hospodárstva a že
pri hospodárskej činnosti si bude vytvárať dostatočné finančné zdroje v česko-slovenskej
mene a v cudzích menách.
(2)
Povolenie sa môže vydať pre hospodársku činnosť vo všetkých oblastiach národného
hospodárstva s výnimkou oblastí dôležitých pre zaistenie obrany a bezpečnosti Československej
socialistickej republiky.
(3)
Rozhodnutie o povolení sa vydáva v správnom konaní2) najneskôr do 60 dní po predložení žiadosti.
ČASŤ III
HOSPODÁRENIE PODNIKU
HLAVA 1
HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ
§ 9
Podniku nemožno určiť povinnosti v štátnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
§ 10
Právne vzťahy pri hospodárskej spolupráci medzi podnikom a československými právnickými
osobami sa spravujú Hospodárskym zákonníkom s výnimkou ustanovení, ktoré ustanovujú
bez súhlasu strán vznik povinnosti uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu alebo právomoc
založiť, zmeniť alebo zrušiť záväzkové vzťahy, ako aj tých ustanovené, ktoré svojím
obsahom nezodpovedajú povahe podniku alebo sú v rozpore s jeho právnym postavením
vymedzeným týmto zákonom. Tým nie je dotknutý predmet úpravy Zákonníka medzinárodného
obchodu.
HLAVA 2
FINANČNÉ HOSPODÁRENIE
§ 11
Podnik podlieha iba daňovým povinnostiam, ktoré ustanovuje zákon.
§ 12
Podnik vytvára po svojom založení rezervný fond vo výške a spôsobom určeným v stanovách
alebo štatúte. Tento fond ročne dopĺňa zo zisku, ktorý zostal po uhradení daní, minimálne
vo výške 5 %, a to až do výšky určenej v stanovách alebo štatúte. Minimálna výška
rezervného fondu je 10 % základného imania. Podnik je povinný pre časť rezervného
fondu zabezpečiť devízové prostriedky.
§ 13
Po splnení daňových povinností a po prídeloch do fondu (§ 12) môže podnik použiť zisk na rozdelenie medzi účastníkov.
§ 14
(1)
Ročná účtovná uzávierka a hospodárenie podniku za každý rok podliehajú preskúšaniu
dvoma overovateľmi (audítormi).
(2)
Overovatelia (audítori) sú povinní vykonávať svoju činnosť nestranne a využívať pri
nej potrebné odborné znalosti.
(3)
Podrobnosti o činnosti overovateľov (audítorov) a ich vymenovanie príslušným orgánom
štátnej správy upraví Federálne ministerstvo financií všeobecne záväzným právnym predpisom.
HLAVA 3
DEVÍZOVÉ HOSPODÁRENIE
§ 15
Na podnik sa vzťahuje ponuková povinnosť ustanovená v devízových predpisoch.3)
§ 16
Podnik môže zriaďovať účty v cudzej mene v česko-slovenskom devízovom peňažnom ústave
alebo so súhlasom Štátnej banky česko-slovenskej v zahraničnej banke.
§ 17
Prepočty medzi československou menou a zahraničnou menou sa uskutočňujú podľa kurzov
vyhlasovaných Štátnou bankou československou.
§ 18
Podnik môže prijať úver v cudzej mene od česko-slovenského devízového peňažného ústavu;
od zahraničnej banky môže taký úver prijať na základe súhlasu Štátnej banky česko-slovenskej.
HLAVA 4
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
§ 19
Podnik je povinný
a)
vytvárať sústavu sociálno-ekonomických informácií v súlade s príslušnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými pre československé organizácie s obdobnou odvetvovou
činnosťou;
b)
viesť účtovníctvo v československej mene v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi; prípadné výnimky z týchto predpisov odôvodnené povahou podniku alebo jeho
právnym postavením vymedzeným týmto zákonom môže podniku povoliť Federálne ministerstvo
financií;
c)
poskytovať účtovné a štatistické údaje príslušným orgánom v rozsahu, spôsobom a v
termínoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.
ČASŤ IV
PREVODY PROSTRIEDKOV DO ZAHRANIČIA
§ 20
(1)
Zahraničný účastník je oprávnený voľne previesť do zahraničia výnos z podielu na
majetku podniku v prípade jeho likvidácie alebo v prípade zániku alebo zníženia svojej
majetkovej účasti na podniku až do výšky úhrady svojho podielu na základnom imaní,
a to v mene tejto úhrady.
(2)
Z devízových prostriedkov podniku môže zahraničný účastník previesť do zahraničia
svoj podiel na zisku a pri likvidácii podniku alebo zániku alebo znížení svojej účasti
na podniku svoj podiel na majetku podniku, ktorý presahuje úhradu jeho podielu na
základnom imaní.
§ 21
(1)
Pracovníci podniku majúci bydlisko v zahraničí sú oprávnení voľne prevádzať do zahraničia
svoje príjmy, ktoré im vznikli z pracovnej činnosti v podniku.
(2)
Podnik je oprávnený voľne prevádzať do zahraničia sumy na úhradu sociálneho poistenia
svojich pracovníkov majúcich bydlisko v zahraničí, prípadne prevádzať tieto sumy podľa
pokynov týchto pracovníkov, pokiaľ sa toto poistenie neuskutočňuje v Československej
socialistickej republike. Sociálnym poistením na účely tohto zákona sa rozumie poistenie
pre prípad choroby, tehotenstva a pre dávky na deti, úrazové a dôchodkové poistenie
a poistenie pre prípad nezamestnanosti.
(3)
Podnik zachová v zahraničí dôchodkové poistenie svojich pracovníkov, ktorí nemajú
bydlisko v Československej socialistickej republike.
(4)
Zdrojom prevodov uskutočňovaných podľa predchádzajúcich odsekov môžu byť len vlastné
devízové prostriedky podniku.
§ 22
(1)
Majetok podniku môže byť na území Československej socialistickej republiky vyvlastnený
alebo vlastnícke práva podniku obmedzené len na základe zákona.
(2)
Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí zahraničnému účastníkovi poskytnúť bez
odkladu náhrada, ktorá bude zodpovedať skutočnej hodnote jeho majetku dotknutého týmito
opatreniami v čase, keď sa uskutočnila; táto náhrada bude voľne prevoditeľná do zahraničia
v mene, v ktorej zahraničný účastník splatil svoj podiel na základnom imaní podniku,
inak v mene štátu sídla, prípadne bydliska zahraničného účastníka.
ČASŤ V
LIKVIDÁCIA PODNIKU
§ 23
(1)
Na zánik podniku sa vyžaduje likvidácia. Účelom likvidácie je vyporiadať majetkové
pomery zrušovaného podniku.
(2)
Likvidácia podniku pri jeho zadlžení sa spravuje ustanoveniami § 352 až 354 Občianskeho
súdneho poriadku.5)
§ 24
(1)
Podnik navrhuje zápis svojej likvidácie a likvidátora, ktorého vymenoval, do podnikového
registra. Po dobu likvidácie používa svoj názov s dodatkom „v likvidácii“.
(2)
Dňom, ku ktorému bol likvidátor zapísaný do podnikového registra, zanikajú orgány
podniku. Likvidátor je oprávnený konať v mene podniku vo veciach spojených s likvidáciou.
§ 25
(1)
Ku dňu začatia likvidácie podnik zostaví účtovnú uzávierku a odovzdá ju likvidátorom
a príslušným orgánom.
(2)
Likvidátor zostaví do tridsiatich dní po svojom zápise do podnikového registra úvodnú
rozvahu ku dňu začatia likvidácie a odovzdá ju účastníkom spolu s likvidačným plánom,
rozpočtom likvidácie a s inventarizačnou zápisnicou o mimoriadnej inventarizácii hospodárskych
prostriedkov vykonanej ku dňu začatia likvidácie.
(3)
Likvidátor je v priebehu likvidácie povinný najmä
a)
sústrediť peňažné prostriedky v jednom československom peňažnom ústave,
b)
dokončiť bežné záležitosti,
c)
vyrovnať dane a poplatky,
d)
vyporiadať záväzky a pohľadávky,
e)
speňažiť majetok podniku najhospodárnejším a najrýchlejším spôsobom alebo s ním inak
naložiť podľa rozhodnutia účastníkov,
f)
podávať účastníkom štvrťročné a ročné hlásenia o priebehu likvidácie doložené štvrťročnou
a ročnou uzávierkou.
§ 26
(1)
Likvidátor zostaví účtovnú uzávierku ku dňu skončenia likvidácie a predloží ju účastníkom
na schválenie spolu s konečnou správou o celom priebehu likvidácie.
(2)
Likvidátor po preverení a schválení účtovnej uzávierky účastníkmi a po splnení daňových
povinností
a)
naloží s konečným zostatkom likvidácie podľa rozhodnutia účastníkov,
b)
postará sa o bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných písomností,
c)
oznámi skončenie likvidácie súdu s návrhom na výmaz podniku z podnikového registra.
ČASŤ VI
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 27
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.
§ 28
Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže ustanoviť nariadením, kedy možno
podnik založiť bez povolenia alebo upraviť odchylne podmienky pri udeľovaní tohto
povolenia.
§ 29
Podniky založené podľa podmienok platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú
za podniky založené podľa podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 30
Zrušuje sa ustanovenie § 389a Hospodárskeho zákonníka.
§ 31
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.
Čl. II
Povolenia udelené pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov na uzavretie
zmluvy o založení podniku sa považujú za povolenia na založenie podniku udelené podľa
tohto zákona.
Husák v. r.
Indra v. r.
Adamec v. r.
Indra v. r.
Adamec v. r.
1)
Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.Zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu).
Hospodársky zákonník v znení zákona č. 103/1990 Zb.
2)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
3)
§ 12 ods. 1 písm. a) devízového zákona č. 162/1989 Zb.Vyhláška č. 169/1989 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon.
4)
§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 142/1970 Zb.
5)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich.