220/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1989 do 31.12.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 220/1988 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Záhorie |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 09.11.1988 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.12.1988 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1989 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
220
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 9. novembra 1988
o Chránenej krajinnej oblasti Záhoria
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona
Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti
národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej
rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a zákona Slovenskej
národnej rady č. 72/1986 Zb. po dohode so zúčastnenými orgánmi štátnej správy ustanovuje:
§ 1
(1)
Zriaďuje sa Chránená krajinná oblasť Záhorie (ďalej len „oblasť“). Jej územie je
vymedzené v prílohe tejto vyhlášky.
(2)
Územie oblasti vyznačia orgány geodézie a kartografie v evidencii nehnuteľností.
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sa uložia na Ministerstve kultúry Slovenskej
socialistickej republiky, Ústredí štátnej ochrany prírody, Západoslovenskom krajskom
národnom výbore, krajskej organizácii štátnej ochrany prírody, okresných národných
výboroch Bratislava - vidiek a v Senici, ako aj na územných orgánoch geodézie a kartografie.
§ 2
Účelom zriadenia oblasti je zabezpečiť ochranu a optimálne využívanie ukážkových častí
krajiny Borskej nížiny s ohľadom na zachovanie a zveľaďovanie jej vodných, klimatických,
pôdnych a lesných pomerov, zdravotno-rekreačných hodnôt, bohatstva zveri, rýb, opeľovačov
a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov
osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu.
§ 3
(1)
Poľnohospodársky a lesný pôdny fond v oblasti možno využívať spôsobmi, ktoré umožňujú
zachovať jej krajinný ráz rozptýlené ukážkové časti zachovanej prírody, rozmanitosť
prírodných javov, množstvo a pestrosť druhov rastlín a živočíchov a ktoré zabraňujú
šíreniu veternej erózie a znečisťovaniu prostredia. Hospodáriť v lesoch oblasti možno
podľa lesných hospodárskych plánov vypracúvaných v súčinnosti s krajskou organizáciou
štátnej ochrany prírody a schvaľovaných po prerokovaní s orgánom štátnej ochrany prírody
Západoslovenského krajského národného výboru.
(2)
Výstavbu možno v oblasti vykonávať so zreteľom na charakter krajiny a zachovanie
neurbanizovaných priestorov prírodného prostredia; pri údržbe a obnove objektov ľudovej
architektúry sa musia zachovať typické pôvodné architektonické prvky.
(3)
Ostatnú hospodársku a inú činnosť na území oblasti možno plánovať a vykonávať len
v súlade s účelom jej zriadenia.
(4)
Ochrana prírody a zachovanie krajinného rázu oblasti a dodržiavanie podmienok jej
ochrany je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na tomto území pôsobia,
ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
§ 4
(1)
Výkon štátnej ochrany prírody v oblasti zabezpečuje Západoslovenský krajský národný
výbor a príslušné národné výbory.1) Odbornou organizáciou pre starostlivosť o oblasť je krajská organizácia štátnej ochrany
prírody.
(2)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie na svoje účely, sú povinné prerokovať
s krajskou organizáciou štátnej ochrany prírody zámery, ktoré zamýšľajú uskutočniť
na tomto území, a vyžiadať si stanovisko orgánu štátnej ochrany prírody Západoslovenského
krajského národného výboru k vykonávaniu zásahov do prírodných pomerov oblasti.
§ 5
(1)
Zriadením oblasti je dotknutá ochrana prírody a jej častí podľa predpisov o ochranných
územiach a ich ochranných pásmach.2)
(2)
Orgány štátnej ochrany prírody pri výkone svojej činnosti sú povinné prihliadať na
ochranu a bezpečnosť štátu; pri zmenách sa dotýkajú obrany a bezpečnosti štátu, sú
povinné vyžiadať si súhlas príslušných orgánov štátnej správy.
§ 6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.
Minister:
Válek v. r.
Válek v. r.
Príloha vyhlášky Ministerstva kultúry SSR č. 220/1988 Zb.
Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Záhorie
Chránená krajinná oblasť Záhorie (ďalej len „oblasť") skladajúca sa z dvoch samostatných
častí - severovýchodnej a západnej, sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej
republiky v Západoslovenskom kraji v okresoch:
a)
Bratislava - vidiek
v katastrálnych oblastiach Borinka (časť Borinka II.), Stupava, Záhorská Bystrica
(časť Záhorská Bystrica II.), Zohor, Vysoká pri Morave, Láb, Plavecký Štvrtok, Záhorská
Ves, Jakubov, Suchohrad, Gajary,
b)
Senica
v katastrálnych územiach Malé Leváre, Veľké Leváre, Závod, Moravský Ján, Borský Jur,
Kuklov, Šaštín-Stráže, Borský Mikuláš, Šajdíkové Humence, Bílkove Humence, Lakšárska
Nová Ves a Studienka.
Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky
M 1:50 000 na týchto mapových listoch:
| 34 - 41 | Moravský Ján | - 1980 |
| 34 - 42 | Kúty | - 1980 |
| 34 - 43 | Gajary | - 1981 |
| 44 - 21 | Devínska Nová Ves | - 1975 |
Severovýchodná časť
Hranica severovýchodnej časti oblasti vychádza z východiskového bodu na križovatke
štátnej cesty Borský Jur - Tomky so spájacou cestou vedúcou z Borského Jura do Lakšárskej
Novej Vsi (kóta 175). Z toho bodu vedie hranica po juhozápadnom okraji štátnej cesty
juhovýchodným smerom po okraj lesa, ktorým pokračuje po odpadový kanál vodnej nádrže
Dolná Studená voda. Ďalej hranica oblasti vedie týmto kanálom juhozápadným smerom
po jeho sútok s Lakšárskym potokom, odkiaľ kanálom odbočuje južným a juhovýchodným
smerom, prechádza cez štátnu cestu Závod - Tomky a pokračuje po styk kanála s poľnou
cestou. Tu sa hranica otáča západným smerom a pokračuje vedľa poľnej cesty okrajom
lesa, ktorý sleduje južným smerom po poľnú cestu západne od Šišulákovho mlyna. Po
nej ďalej pokračuje smerom po kanáli Porec, po kanáli ide východným smerom po okraj
lesa, okrajom lesa sa hranica oblasti stáča na sever po lesnú cestu, pokračuje po
nej východným smerom križujúc na kóte 212 štátnu cestu Studienka - Lakšárska Nová
Ves, pokračuje po Studienskej ceste až po križovatku lesných ciest asi 150 m juhovýchodne
od močiara Jaseňácke. Odtiaľ po lesnej ceste pokračuje severným smerom až po okraj
lesov. Okrajom lesov vedie východným smerom až na lesnú cestu južne od Husárových
rybníkov. Touto cestou pokračuje severovýchodným smerom a spája sa s lesnou cestou
hájovňa Biely kríž - Lakšárska Nová Ves. Ďalej pokračuje severným smerom k intravilánu
obce Lakšárska Nová Ves. Južným okrajom intravilánu pokračuje východným smerom na
štátnu cestu Lakšárska Nová Ves - Mikulášov. Po severozápadnom okraji štátnej cesty
Mikulášov - Bílkove Humence vedie k styku odvodňovacieho kanála so štátnou cestou
asi 350 m západne od okraja intravilánu obce Bílkove Humence - Borský Mikuláš, po
jej juhozápadnom okraji pokračuje severozápadným smerom po kótu 263, kde je križovatka
s poľnou cestou. Poľnou cestou pokračuje juhozápadným smerom a po 500 m na križovatke
poľných ciest vedie severným smerom, križujúc odvodňovací kanál, až po okraj lesa.
Okrajom lesa juhozápadným, severozápadným a severovýchodným smerom pokračuje až po
dotyk s elektrovodom, tadiaľto pokračuje až po okraj lesa juhozápadne od osady Habány.
Tu sa hranica oblasti stáča okrajom lesa na juhovýchod a severovýchod až po hranicu
osady Habány, ktorou pokračuje severovýchodným smerom až na poľnú cestu, po nej severovýchodným
smerom na križovatku poľných ciest. Odtiaľ sa otáča na juhovýchod a po poľnej ceste
až k okraju lesa, kde sa stáča severovýchodným a severným smerom, po okraji lesa a
hranicami porastov pokračuje až na lesnú cestu Šaštínka. Po nej ide juhovýchodným
smerom a asi po 150 m pokračuje severovýchodným smerom a asi po 150 m pokračuje severovýchodným
smerom hranicami porastov na lesnú cestu. Touto cestou pokračuje juhovýchodným smerom,
asi po 400 m odbočuje na hranicu porastov, ktorou pokračuje východným a severným smerom,
križuje lesnú cestu Šachorka a vo vzdialenosti 1 km severovýchodne od prameňa Hlavina
odbočuje severozápadným smerom lesnou cestou k potoku vytekajúcemu z rybníka Bahno.
Ďalej hranica oblasti pokračuje týmto potokom severným smerom po hranicu intravilánu
obce Šajdíkove Humence, odtiaľ ide severozápadným smerom po lesnej cesta a po hranici
porastov na okraj lesa, ktorým pokračuje po železničnú trať Trnava - Kúty. Južným
okrajom železničnej trate pokračuje juhozápadným smerom a vo vzdialenosti asi 600
m pred križovatkou železničnej trate s cetou Borský Mikuláš - Štefanov odbočuje po
odvodňovacom kanáli južným a juhozápadným smerom na okraj lesa. Okrajom lesa a intravilánu
obce Borský Mikuláš vedie hranica oblasti na lesnú cestu, ktorou pokračuje južným
smerom, križuje odvodňovací kanál a vo vzdialenosti asi 200 m od tohto kanála severozápadne
od Batašovho vrchu (242 m) odbočuje ku kanálu západným smerom. Ďalej pokračuje po
kanáli južným smerom po priepusť a odbočuje juhozápadným smerom ku krížu pri poľnej
ceste vedúcej z Borského Mikuláša k horárni Sokold. Po nej hranica oblasti pokračuje
severozápadným smerom na križovatku so štátnou cestou Borský Mikuláš - Bílkove Humence,
odbočuje západným okrajom cesty južným smerom po kanál, ktorým vedie severozápadným
smerom po sútok s kanálom Fojtlínovec na juhovýchodnom okraji intravilánu Borský Mikuláš.
Juhozápadným, severozápadným a severným smerom obchádza intravilán a hospodársky dvor
a vedie k štátnej ceste Borský Mikuláš - Šaštín-Stráže. Po jej severnom okraji pokračuje
západným smerom k lesnej ceste, ktorou sa stáča severozápadným smerom na okraj lesa,
tadiaľto vedie severozápadným, juhozápadným a juhovýchodným smerom, križuje štátnu
cestu a pokračuje juhovýchodným okrajom intravilánu juhozápadným smerom okrajom lesa
k lesnej ceste zo Šaštína-Stráží do Lakšárskej Novej Vsi. Po ceste pokračuje hranica
oblasti južným smerom na most cez Šaštínsky potok. Tu hranica porastov odbočuje juhozápadným
smerom ku kóte 197 a lesnou cestou vedie hranicou porastov severozápadným smerom na
okraj lesa, juhozápadne od Šaštína-Stráží. Odtiaľ pokračuje hranica oblasti okrajom
lesa západným, juhozápadným a južným smerom na lesnú cestu Na studienskej ceste, ktorou
pokračuje severozápadným smerom k východiskovému bodu.
Západná časť
Hranica západnej časti oblasti vychádza z východiskového bodu na sútoku kanála Malina
s riekou Moravou asi 1,2 km severne od železničnej stanice Devínske Jazero. Z tohto
bodu vedie hranica oblasti severným smerom západným okrajom kanála Malina po je sútok
so Zohorským kanálom, ktorého západným okrajom ďalej pokračuje po okraj lesa a po
ňom severovýchodným smerom k železničnej trati Zohor - Záhorská Ves. Odtiaľ vedie
okrajom lesa a železničnej trate západným smerom po most nad kanálom Močiarka, križuje
železničná trať a pokračuje okrajom lesa severným smerom ku kanálu Malina. Po jeho
južnom a juhozápadnom okraji pokračuje hranica oblasti k mostu cez kanál východne
od Veľkých lúk, cez most prechádza k odvodňovaciemu kanálu, ktorým za zatáča východným
smerom a vedie k poľnej ceste a hranici lesa, kde sa otáča na sever, pokračuje východným
okrajom lesa, obchádza hospodársky dvor Jednotného roľníckeho družstva Láb a prichádza
na štátnu cestu Láb - Jakubov. Ďalej hranica oblasti pokračuje po severovýchodnom
okraji štátnej cesty po okraj lesa, ktorým odbočuje severovýchodným a severným smerom.
Severozápadne od hospodárskeho dvora Olčov majer prichádza hranica na lesnú cestu,
stáča sa na severozápad a pokračuje po nej na križovatku lesných ciest južne od Jakubovských
rybníkov, ktorou pokračuje severovýchodným , severozápadným, juhozápadným a západným
smerom až po západnú hrádzu rybníka, kde sa stáča na juh a prichádza na poľnú cestu.
Po ceste ide východným smerom na okraj lesa, ktorým pokračuje južným, juhozápadným
a severozápadným smerom k lesnej ceste východne od kóty 149. Po ceste pokračuje východným
a severným smerom. Vo vzdialenosti 80 južne od odvodňovacieho kanála sa stáča západným
smerom a vedie na križovatku ciest na okraji lesa. Okrajom lesa vedie severozápadným
smerom ku kanálu Malina, ďalej pokračuje po jeho severnej a západnej strane západným
a južným smerom po most na štátnej ceste Jakubov - Záhorská Ves, odkiaľ ide severným
okrajom štátnej cesty po most cez Zohorský kanál. Pri moste hranica odbočuje severným
smerom a po západnom okraji Zohorského kanála pokračuje k jeho sútoku s Radavou. Po
jej severnom okraji pokračuje hranica oblasti východným smerom k jej sútoku s Lakšárskym
potokom, po jeho západnom okraji vedie severným smerom po odvodňovací kanál južne
od potoka Porec. Týmto kanálom odbočuje východným smerom, prechádza cez križovatku
štátnej cesty Veľké Leváre - Moravský Ján s poľnou cestou, ktorou pokračuje východným
smerom po južnom okraji štátnej prírodnej rezervácie Abrod k železničnej trati Bratislava
- Břeclav, s ktorou sa stretáva asi 400 m južne od priepustu potoka Porec cez železničnú
trať. Západným okrajom železničnej trate pokračuje hranica oblasti severozápadným
smerom a 400 m severne od priepustu potoka Porec odbočuje na križovatku poľnej cesty
so štátnou cestou Veľké Leváre - Moravský Ján východne od kóty 150. Ďalej hranica
oblasti pokračuje západným okrajom štátnej cesty po most nad Lakšárskym potokom severne
od horárne Dúbrava, kde sa stáča západným smerom severným okrajom hrádze Lakšárskeho
potoka a prechádza k odvodňovaciemu kanálu, ktorým pokračuje k Malolevárskemu kanálu
a po jeho západnom okraji vedie severným smerom po kanál rieky Myjavy. Juhozápadným
okrajom kanála prechádza k sútoku Myjavy s riekou Moravou a po jej ľavom brehu pokračuje
do východiskového bodu.
Územie oblasti má výmeru 27 522 ha (z toho 11 825 ha lesný pôdny fond, 12 946 ha poľnohospodársky
pôdny fond a 2751 ha ostatné plochy).
1)
§ 12, 15, 18, 19, 19a, 19b zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.
2)
Napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).