36/1988 Zb.

Trestného činu brania rukojemníka podľa tohto dohovoru sa dopúšťa ktorákoľvek osoba, ktorá sa zmocní inej osoby (ďalej označovanej ako „rukojemník“) alebo ju zadrží a hrozí jej usmrtením, zranením alebo ďalším zadržovaním s cieľom donútiť tretiu stranu, či už štát, medzinárodnú medzivládnu organizáciu, fyzickú alebo právnickú osobu alebo skupinu osôb, aby urobili akýkoľvek čin alebo aby sa akéhokoľvek činu zdržali ako výslovnou alebo nepriamou podmienkou prepustenia rukojemníka.

Ktorákoľvek osoba, ktorá:

Každý štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, pojme trestné činy uvedené v článku 1 do svojho trestného zákona a určí za ne primeraný trest, ktorý bude brať do úvahy závažnosť týchto trestných činov.

Štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a na ktorého území je rukojemník páchateľom držaný, podnikne všetky opatrenia, ktoré považuje za príslušné, na uľahčenie situácie rukojemníka, osobitne na zabezpečenie jeho prepustenia, a po jeho prepustení, pokiaľ to pripadá do úvahy, na uľahčenie jeho odchodu.

Pokiaľ sa akýkoľvek predmet, ktorý páchateľ získal v dôsledku brania rukojemníka, ocitne v držaní štátu, ktorý je stranou tohto dohovoru, vráti ho tento štát čo možno najskôr rukojemníkovi, alebo, podľa povahy prípadu, tretej strane spomenutej v článku 1, alebo jej príslušným orgánom.

prijatím všetkých praktických opatrení na to, aby na vlastnom území zabránili prípravám na spáchanie týchto trestných činov na ich alebo mimo ich územia, včítane opatrení na zákaz na ich území neoprávnenej činnosti osôb, skupín a organizácií, ktoré povzbudzujú, podnecujú, organizujú akty brania rukojemníka alebo sa ich zúčastňujú;

výmenou informácií a koordináciou pri prijímaní podľa potreby administratívnych a iných opatrení na predchádzanie páchania týchto trestných činov.

Každý štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, prijme opatrenia nevyhnutné na založenie svojej jurisdikcie v prípade ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článku 1, ktorý bol spáchaný:

Každý štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, takisto prijme opatrenia nevyhnutné na založenie svojej jurisdikcie v prípade trestných činov uvedených v článku 1 v prípadoch, keď sa domnelý páchateľ nachádza na jeho území a keď ho nevydá žiadnemu zo štátov uvedených v odseku 1 tohto článku.

Tento dohovor nevylučuje trestnú jurisdikciu vykonávanú v súlade s vnútroštátnym právom.

Ak je ktorýkoľvek štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a na ktorého území sa domnelý páchateľ nachádza, presvedčený, že okolnosti na to oprávňujú, vezme ho v súlade so svojimi zákonmi do väzby alebo urobí iné opatrenia na to, aby bola zabezpečená jeho prítomnosť po taký čas, ktorý je nevyhnutný na začatie trestného alebo extradičného konania. Tento štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, okamžite vykoná predbežné vyšetrovanie na zistenie skutočností.

Vzatie do väzby alebo iné opatrenia spomenuté v ods. 1 tohto článku budú bez meškania oznámené priamo alebo prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov

Každá osoba, voči ktorej sa robia opatrenia uvedené v ods. 1 tohto článku, je oprávnená:

Práva uvedené v odseku 3 tohto článku sa budú vykonávať v súlade so zákonmi a právnymi predpismi štátu, na území ktorého sa údajný páchateľ nachádza, ale za podmienky, že spomenuté zákony a právne predpisy plne umožnia dosiahnuť účel, na ktorý boli práva poskytované podľa ods. 3 tohto článku zamýšľané.

Ustanovenia ods. 3 a 4 tohto článku nie sú na ujmu práva ktoréhokoľvek štátu, ktorý je stranou tohto dohovoru a ktorý uplatňuje nárok na jurisdikciu v súlade s ods. 1 článku 5, požiadať Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby bol v spojení s domnelým páchateľom a aby ho navštívil.

Štát, ktorý vykoná predbežné vyšetrovanie, uvedené v ods. 1 tohto článku, ihneď oznámi jeho výsledky štátom alebo organizácii spomenutým v ods. 2 tohto článku a oznámi, či hodlá vykonávať jurisdikciu.

Štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a v ktorom je domnelý páchateľ trestne stíhaný, oznámi v súlade so svojimi zákonmi konečný výsledok konania generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý odovzdá informáciu ostatným dotknutým štátom a dotknutým medzinárodným medzivládnym organizáciám.

Štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a na území ktorého je domnelý páchateľ chytený, je povinný, pokiaľ ho nevydá, bez akejkoľvek výnimky a bez ohľadu na to, či trestný čin bol alebo nebol spáchaný na jeho území, predložiť prípad svojim príslušným orgánom za účelom trestného stíhania v súlade so svojimi zákonmi. Tieto orgány prijmú rozhodnutie na základe právneho poriadku svojho štátu rovnakým spôsobom ako v prípade iného závažného trestného činu.

Akejkoľvek osobe, voči ktorej je vedené konanie v súvislosti s ktorýmkoľvek trestným činom uvedeným v článku 1, bude zabezpečené spravodlivé zaobchádzanie vo všetkých štádiách konania včítane všetkých práv a záruk poskytovaných právnym poriadkom štátu, na území ktorého sa nachádza.

Žiadosti o vydanie údajného páchateľa podľa tohto dohovoru sa nevyhovie, ak dožiadaný štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, má vážne dôvody na to, aby sa domnieval:

Pokiaľ ide o trestné činy, ako sú definované v tomto dohovore, sú ustanovenia všetkých zmlúv a dojednaní o vydávaní použiteľných medzi štátmi, ktoré sú stranou tohto dohovoru, pozmenené medzi nimi ako stranami tohto dohovoru v miere, v ktorej sú nezlučiteľné s týmto dohovorom.

Trestné činy uvedené v článku 1 sa považujú ako trestné činy podliehajúce vydaniu za zahrnuté do každej zmluvy o vydávaní, ktorá existuje medzi štátmi, ktoré sú stranami tohto dohovoru. Štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zahrnú tieto trestné činy, ako trestné činy podliehajúce vydaniu, do každej zmluvy o vydávaní, ktorá medzi nimi bude uzavretá.

Ak štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a ktorý vydanie podmieňuje existenciou zmluvy, bude požiadaný o vydanie páchateľa iným štátom, ktorý je stranou tohto dohovoru, a ak medzi nimi nie je žiadna zmluva o vydávaní, dožiadaný štát môže podľa svojej úvahy považovať tento dohovor za právny podklad pre vydanie, pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 1. Vydanie páchateľa bude podliehať ostatným podmienkam určeným právnym poriadkom dožiadaného štátu.

Štáty, ktoré sú stranou tohto dohovoru a ktoré nepodmieňujú vydanie páchateľa existenciou zmluvy, uznajú trestné činy uvedené v článku 1 medzi sebou za trestné činy podliehajúce vydaniu podľa podmienok určených právnym poriadkom dožiadaného štátu.

Trestné činy uvedené v článku 1 sa na účely vydania posudzujú medzi štátmi, ktoré sú stranou tohto dohovoru, ako by boli spáchané nielen v mieste, kde k nim došlo, ale aj na území štátov, ktoré sú povinné založiť svoju jurisdikciu v súlade s článkom 5 ods. 1.

Štáty, ktoré sú stranou tohto dohovoru, si navzájom poskytnú v čo najväčšej miere pomoc v súvislosti s trestným konaním začatým vo veci trestných činov uvedených v článku 1 včítane poskytnutia všetkých dôkazov potrebných pre toto konanie, ktoré majú k dispozícii.

Ustanovenie ods. 1 tohto článku sa nedotýka záväzkov týkajúcich sa vzájomnej právnej pomoci, zakotvených v ktorejkoľvek inej zmluve.

V rozsahu, v ktorom sú Ženevské dohovory z r. 1949 o ochrane obetí vojny alebo Dodatkové protokoly k týmto dohovorom použiteľné na určitý prípad brania rukojemníka, a v rozsahu, v ktorom štáty, ktoré sú stranou tohto dohovoru, sú viazané podľa týchto dohovorov stíhať alebo odovzdať páchateľa brania rukojemníka, sa tento dohovor nepoužije na čin brania rukojemníka spáchaný za ozbrojených konfliktov, ako sú definované v Ženevských dohovoroch z r. 1949 a Dodatkových protokoloch k nim, včítane ozbrojených konfliktov uvedených v článku 1 ods. 4 Dodatkového protokolu I z roku 1977, v ktorých národy bojujú proti koloniálnemu panstvu a cudzej okupácii a proti rasistickým režimom vykonávajúc svoje právo na sebaurčenie, ako je zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov a v Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.

Tento dohovor sa nepoužije tam, kde trestný čin bol spáchaný vnútri jedného štátu, rukojemník a údajný páchateľ sú štátnymi občanmi tohto štátu a údajný páchateľ je chytený na jeho území.

Nič v tomto dohovore sa nebude vykladať tak, aby oprávňovalo porušenie územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti štátu v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov.

Ustanovenia tohto dohovoru sa nedotýkajú použitia zmlúv o azyle, ktoré sú v platnosti k dátumu prijatia tohto dohovoru medzi štátmi, ktoré sú stranami týchto zmlúv; ale štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, sa nemôže dovolávať týchto zmlúv vo vzťahu k inému štátu, ktorý je stranou tohto dohovoru a ktorý nie je stranou týchto zmlúv.

Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, ktoré sú stranou tohto dohovoru, týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru, ktorý sa neurovná rokovaním, bude na žiadosť jedného z nich predložený arbitráži. Ak počas šiestich mesiacov od dátumu žiadosti o arbitráž nie sú strany schopné dohodnúť sa na organizácii arbitráže, ktorákoľvek z týchto strán môže spor odovzdať Medzinárodnému súdnemu dvoru podaním žaloby v súlade so Štatútom súdneho dvora.

Každý štát môže pri podpise tohto dohovoru, pri jeho ratifikácii alebo pri prístupe k nemu vyhlásiť, že sa necíti byť viazaný ods. 1 tohto článku. Voči ktorémukoľvek štátu, ktorý je stranou tohto dohovoru a ktorý urobil takéto vyhlásenie, nie sú ostatné štáty, ktoré sú stranou tohto dohovoru, ods. 1 tohto článku viazané.

Ktorýkoľvek štát, ktorý je stranou tohto dohovoru a ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 2 tohto článku, môže kedykoľvek túto výhradu odvolať tým, že to oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom do 31. decembra 1980 v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Tento dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Pre každý štát, ktorý dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne dohovor platnosť tridsiatym dňom po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe týmto štátom.

Ktorýkoľvek štát, ktorý je stranou tohto dohovoru, môže tento dohovor vypovedať tým, že to písomne oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Výpoveď sa stáva účinnou jeden rok po dátume, keď generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámenie dostal.

Originál tohto dohovoru, ktorého anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský a španielsky text majú rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle jeho overené kópie všetkým štátom.

Na dôkaz toho podpísaní, súc riadne na to splnomocnení svojimi príslušnými vládami, podpísali tento dohovor, otvorený na podpis v New Yorku 18. decembra 1979.