Poľnohospodárske družstevníctvo je neoddeliteľnou a rovnoprávnou súčasťou socialistickej
hospodárskej sústavy Československej socialistickej republiky. Jeho základným poslaním
je uspokojovanie potrieb spoločnosti vo výžive ľudu.
Stratégia urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja vyžaduje aj v poľnohospodárskom
družstevníctve podstatne zvýšiť dynamiku rastu produktivity práce a zvýšiť efektívnosť
celého reprodukčného procesu intenzívnejším využívaním výsledkov vedecko-technického
pokroku, prehlbovaním účasti v medzinárodnej socialistickej deľbe práce a tvorivým
uplatňovaním skúseností a tvorivých síl družstevných roľníkov.
Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú svoje hospodárske, sociálne a spoločenské úlohy
v súlade s politikou Komunistickej strany Československa, vedúcej a usmerňujúcej sily
socialistickej spoločnosti a štátu. Organizácie Komunistickej strany Československa
pôsobiace v jednotných roľníckych družstvách a v nimi organizovaných spoločných podnikoch
sú politickým jadrom ich kolektívov, zjednocujú úsilie družstevných orgánov a kolektívov
a spoločenských organizácií združených v Národnom fronte na uspokojovanie celospoločenských
potrieb. Uplatňujú právo straníckej kontroly voči družstevným orgánom a zabezpečujú
uskutočňovanie kádrovej politiky Komunistickej strany Československa.
Spoločenské organizácie združené v Národnom fronte, najmä Zväz družstevných roľníkov
v jednotných roľníckych družstvách, Revolučné odborové hnutie v spoločných podnikoch
a Socialistický zväz mládeže sa v súlade so svojimi stanovami podieľajú na rozvoji
tvorivej aktivity družstevných kolektívov a pracujúcich, na zvyšovaní ich zodpovednosti
za výsledky hospodárskej a sociálnej činnosti a na zabezpečovaní záujmov a výchovy
mladej generácie.
90/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1988 do 30.04.1990
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1988 - 30.04.1990 | |
3. | 01.05.1990 - 14.05.1990 | 103/1990 Zb. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 90/1988 Zb. |
Názov: | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 15.06.1988 |
Dátum vyhlásenia: | 15.06.1988 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.1988 |
Dátum účinnosti do: | 30.04.1990 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
127/1988 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o finančnom hospodárení štátnych podnikov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, jednotných roľníckych družstiev a spoločných podnikov |
130/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických organizácií s poľnohospodárskou výrobou |
203/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o usmerňovaní mzdových prostriedkov štátnych podnikov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, jednotných roľníckych družstiev a spoločných podnikov |
103/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník |
162/1990 Zb. | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
90
ZÁKON
z 15. júna 1988
o poľnohospodárskom družstevníctve
Poľnohospodárske družstevníctvo je založené predovšetkým na zásadách dobrovoľnosti,
rovnosti, družstevnej demokracie včítane socialistickej samosprávy, utvárania jednoty
záujmov členov so záujmami jednotného roľníckeho družstva a celej spoločnosti, plánovitosti,
ochrany majetku v socialistickom spoločenskom vlastníctve.
V záujme vytvorenia všestranných podmienok pre plnenie týchto úloh a dosiahnutie vytýčených
cieľov sa uznieslo Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky
na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Jednotné roľnícke družstvo
(1)
Jednotné roľnícke družstvo (ďalej len „družstvo“) je socialistickou organizáciou.
Družstvo je dobrovoľným združením členov na vykonávanie poľnohospodárskej, ako aj
potravinárskej výroby a inej činnosti; svoju podnikateľskú činnosť uskutočňuje v súlade
so štátnym plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja (ďalej len „štátny plán“), zásadou
úplného chozrasčotu a zásadou družstevnej demokracie.
(2)
Družstvo je zároveň spoločenskou organizáciou prispievajúcou k rozvoju socialistických
spoločenských vzťahov a napomáhajúcou svojou činnosťou uspokojovanie sociálnych a
kultúrnych potrieb svojich členov.
(3)
Družstvo hospodári s majetkom vo svojom vlastníctve alebo v družstevnom užívaní,
prípadne v inom spoločenskom užívaní. Družstvo má právo a povinnosť tento majetok
rozmnožovať, skvalitňovať, plne, účelne a hospodárne využívať, nakladať s ním a chrániť
v záujme dosiahnutia čo najlepších hospodárskych výsledkov a plného uspokojovania
potrieb socialistickej spoločnosti. Majetkom družstva sú takisto majetkové práva,
ktoré družstvo nadobudlo.
(4)
Družstevný kolektív riadi svoje záležitosti prostredníctvom členskej schôdze a volených
orgánov družstva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami družstva.
(5)
Družstvo nesie zodpovednosť za výsledky svojho hospodárenia, na ktorých bezprostredne
závisia príjmy družstevného kolektívu a jeho jednotlivých členov.
(6)
Družstvo je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
§ 2
Úlohy družstva
Družstvo najmä
a)
zabezpečuje v súlade so zámermi a úlohami štátneho plánu predovšetkým rozvoj socialistickej
poľnohospodárskej výroby,
b)
chráni a plne využíva všetku pôdu a ostatné výrobné prostriedky i zdroje na zabezpečenie
rastúcich potrieb a požiadaviek socialistickej spoločnosti,
c)
zvyšuje intenzitu a efektívnosť výroby uplatňovaním vedecko-technického pokroku a
pokrokových spôsobov a foriem organizácie a riadenia,
d)
podporuje pracovnú iniciatívu členov pri plnení úloh družstva a vytvára podmienky
pre ich účasť na riadení podľa zásady družstevnej demokracie,
e)
napomáha pri zvyšovaní kvalifikácie svojich členov a na tieto účely môže vytvárať
svoje vlastné alebo spoločné vzdelávacie zariadenia; vytvára podmienky pre prípravu
mládeže na robotnícke povolania,
f)
usiluje o uspokojovanie sociálno-ekonomických a spoločenských potrieb, o rozvoj aktívnych
činností a záujmov členov, včítane dôchodcov a členov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
v súlade so záujmami a potrebami spoločnosti a na základe svojich možností.
§ 3
Spolupráca v poľnohospodárskom družstevníctve
Družstvá môžu organizovať medzi sebou i s ďalšími socialistickými organizáciami účelnú
spoluprácu v záujme vytvárania lepších predpokladov na plnenie svojich úloh podľa
zásad rovnosti a vzájomnej ekonomickej výhodnosti a ostatných zásad poľnohospodárskeho
družstevníctva (§ 67 až 77). V rámci tejto spolupráce môžu vytvárať spoločné podniky a kooperačné združenia.
§ 4
Vzťahy družstva a spoločného podniku k štátu
(1)
Štát vytvára v súlade so svojou hospodársko-organizátorskou funkciou predovšetkým
všeobecne záväznými právnymi predpismi podmienky pre hospodársky, sociálny a spoločenský
rozvoj družstva a spoločného podniku.
(2)
Družstvo a spoločný podnik sú priamymi adresátmi výstupov štátneho plánu, ktorými
sú najmä ekonomické normatívy, menovité úlohy, limity a dotácie; štátny plán ustanoví,
ktoré z nich sú pre nich záväzné.
(3)
Činnosť a územnú pôsobnosť družstva a spoločného podniku možno obmedzovať alebo do
nich zasahovať len za podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.
(4)
Proti zásahom orgánu hospodárskeho riadenia do svojej činnosti, ktoré sú v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sa družstvo a spoločný podnik môžu domáhať
ochrany na hospodárskej arbitráži za podmienok ustanovených zákonom.1)
(5)
Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý svojím zásahom do činnosti družstva alebo spoločného
podniku spôsobí majetkovú ujmu, je povinný ju nahradiť. Podmienky a rozsah náhrady
majetkovej ujmy, ako aj prípady, keď sa náhrada neposkytuje, ustanovuje zákon.1)
(6)
Ak družstvo alebo spoločný podnik spôsobia svojou činnosťou majetkovú ujmu štátu
alebo inému subjektu, sú povinné ju nahradiť za podmienok a v rozsahu ustanovenom
zákonom.
(7)
Družstvo a spoločný podnik rozvíjajú svoju činnosť podľa zásad plánovitosti a hospodárskeho
súťaženia tak, aby pri využívaní všetkých možností, daných im socialistickým právnym
poriadkom, úspešne napĺňali svoje poslanie. V súvislosti s tým berú na seba primerané
hospodárske riziko.
(8)
Družstvo a spoločný podnik nesmú nadraďovať svoje záujmy nad celospoločenské záujmy,
najmä nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na úkor iných subjektov alebo iným
spôsobom konať proti záujmom spoločnosti.
§ 5
Kontrolná činnosť štátu
Kontrolnú činnosť môžu v družstve a spoločnom podniku vykonávať len orgány, ktorých
kontrolné funkcie upravuje zákon. Kontroly musia prispievať k zvýšeniu efektívnosti
hospodárskej, sociálnej a spoločenskej činnosti družstva a spoločného podniku. Štátne
orgány vykonávajú túto činnosť podľa potreby za účasti kontrolných a revíznych komisií
družstva a spoločného podniku.
§ 6
Systém informácií a účtovná uzávierka
(1)
Družstvo a spoločný podnik sú povinné podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
spracúvať, viesť a odovzdávať sociálno-ekonomické informácie, ako aj informácie pre
plánovanie a zostavovanie štátnych rozpočtov (ďalej len „informácie“).
(2)
Vyžadovať predkladanie informácií od družstva a spoločného podniku je prípustné len
v rozsahu a spôsobom ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(3)
Družstvo a spoločný podnik sú povinné viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať
ročnú účtovnú uzávierku a poskytovať ju príslušným štátnym orgánom.
§ 7
Ceny
(1)
Družstvo a spoločný podnik predávajú výrobky a poskytujú práce a služby za ceny,
prípadne úhrady určené alebo dohodnuté v súlade s cenovými predpismi.
(2)
Družstvo a spoločný podnik sú povinné dodržiavať pravidlá štátneho riadenia cien.
Prostriedky získané neoprávnene porušením cenových predpisov, pokiaľ ich družstvo
a spoločný podnik nevrátia ihneď poškodenému odberateľovi, odvedú do štátneho rozpočtu.
Za porušenie cenovej disciplíny sú družstvo a spoločný podnik postihované podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov.
§ 8
Spolupráca s národnými výbormi a volebné programy Národného frontu
(1)
Družstvo a spoločný podnik spolupracujú vo svojej hospodárskej, spoločenskej a sociálnej
činnosti s príslušnými národnými výbormi a podieľajú sa na komplexnom hospodárskom
a sociálnom rozvoji ich územných obvodov spôsobom a za podmienok, ktoré ustanovuje
zákon. Vo svojej činnosti sú družstvo a spoločný podnik povinné dodržiavať rozhodnutia
národných výborov vydané v súlade s ich právomocou. Príslušné národné výbory sa vyjadrujú
takisto k rozvoju družstva a spoločného podniku a k zásadným zmenám predmetu ich hospodárskej
a sociálnej činnosti.
(2)
Družstvo a spoločný podnik sa podieľajú na vypracovaní a vykonávaní volebných programov
Národného frontu.
§ 9
Tvorba a ochrana životného prostredia a racionálne využívanie prírodných zdrojov
(1)
Družstvo a spoločný podnik sú povinné organizovať hospodársku a sociálnu činnosť
tak, aby čo najúčinnejšie chránili životné prostredie pred škodlivými vplyvmi, ktoré
sú ich činnosťou vyvolávané, najmä aby neohrozovali zdravie občanov. Uskutočňujú a
financujú opatrenia na ochranu životného prostredia.
(2)
Družstvo a spoločný podnik zodpovedajú za racionálne využívanie a ochranu prírodných
zdrojov.
(3)
Družstvo a spoločný podnik sú povinné hospodárne a účelne využívať vedľajšie produkty
zo svojej hospodárskej činnosti, prípadne vytvárať podmienky pre ich hospodárske využitie
inými subjektmi. Za tým účelom sú povinné tieto produkty evidovať, chrániť a využívať
ich spôsobom neohrozujúcim životné prostredie.
(4)
Pri realizácii opatrení na ochranu a tvorbu životného prostredia a pri racionálnom
využívaní prírodných zdrojov družstvo a spoločný podnik spolupracujú s príslušným
národným výborom.
§ 10
Zjazdy a konferencie družstiev
(1)
Na prerokovanie hospodárskej, sociálnej a spoločenskej činnosti družstiev sa zvolávajú
celoštátne zjazdy a konferencie družstiev.
(2)
Celoštátny zjazd družstiev zvoláva vláda Československej socialistickej republiky
na návrh ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov spravidla raz za päť rokov.
(3)
Konferencie družstiev zvoláva príslušný štátny orgán a príslušný orgán Zväzu družstevných
roľníkov.
DRUHÁ ČASŤ
VZNIK, HOSPODÁRENIE A ZÁNIK DRUŽSTVA
§ 11
Vznik družstva
(1)
Na vznik družstva je potrebný predchádzajúci súhlas orgánu hospodárskeho riadenia
a
a)
uznesenie ustanovujúcej schôdze o jeho založení,
b)
prijatie stanov družstva,
c)
zvolenie orgánov družstva.
(2)
Družstvo môže nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra.
(3)
Návrh na zápis družstva do podnikového registra podáva družstvo; k návrhu je povinné
pripojiť stanovy družstva, predchádzajúci súhlas orgánu hospodárskeho riadenia a uznesenie
ustanovujúcej schôdze o jeho založení.
§ 12
Stanovy družstva
Základným vnútrodružstevným predpisom sú stanovy družstva (ďalej len „stanovy“), ktoré
družstvo vypracuje v súlade s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Stanovy musia obsahovať
a)
názov družstva, v ktorom musí byť výslovne uvedené, že ide o jednotné roľnícke družstvo,
a sídlo družstva,
b)
predmet hospodárskej a spoločenskej činnosti družstva,
c)
práva a povinnosti členov,
d)
ustanovenia o starostlivosti o členov - dôchodcov a zabezpečenie podmienok pre spoločenské
a pracovné uplatnenie členov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
e)
organizáciu, riadenie a orgány družstva,
f)
určenie orgánov družstva činných v disciplinárnom konaní a ich právomoc.
§ 13
Predmet hospodárskej činnosti družstva
(1)
Družstvo je povinné predovšetkým vykonávať poľnohospodársku výrobu a v záujme jej
ďalšieho rozvoja racionálne a efektívne hospodáriť na poľnohospodárskej pôde, v lesoch,
vodných plochách a rybníkoch s chovom rýb, ktoré užíva.
(2)
Družstvo môže
a)
spracúvať poľnohospodárske a lesné suroviny a vyrábať z nich potravinárske výrobky,
b)
vykonávať činnosti a vyrábať výrobky slúžiace potrebám poľnohospodárskej a potravinárskej
výroby; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto
súhlasom,
c)
poskytovať práce a služby pre občanov,
d)
predávať vlastný vyrobený tovar.
(3)
Predmetom hospodárskej činnosti družstva môže byť, po predchádzajúcom súhlase orgánu
hospodárskeho riadenia, aj iná činnosť, pokiaľ sa nevykonáva na úkor racionálneho
využívania pôdneho fondu a vlastnej poľnohospodárskej výroby.
§ 14
Zahraničnohospodárska činnosť
(1)
Družstvo využíva vo svojej hospodárskej činnosti aj zapojenie do medzinárodnej deľby
práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie.
(2)
Družstvo môže podľa zákonom ustanovených pravidiel uskutočňovať zahraničnohospodársku
činnosť, a to spravidla na základe devízového samofinancovania. Má právo za podmienok
ustanovených zákonom nadväzovať a uskutočňovať priame vzťahy s organizáciami štátov
podieľajúcich sa na socialistickej ekonomickej integrácii.
§ 15
Devízový fond
(1)
Družstvo má právo zriaďovať devízový fond. Prostriedky preň získava družstvo podľa
devízového normatívu z devízovej tržby získanej z vývozu tovaru, zo salda kooperačných
dodávok a z predaja licencií, ako aj z úspor poskytovaných devízových prostriedkov,
prípadne z devízových dotácií a úverov.
(2)
Prostriedky devízového fondu slúžia na zabezpečovanie rozvoja hospodárskej činnosti
družstva, na krytie dovozných potrieb, na úhradu devízových záväzkov a na splácanie
úverov poskytnutých bankou, pokiaľ sú príjmom devízového fondu.
(3)
Prostriedky devízového fondu vytvorené družstvom mu nemožno odňať; družstvo o jeho
použití rozhoduje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zostatok devízového
fondu možno prevádzať do ďalších kalendárnych rokov bez obmedzenia.
§ 16
Hospodárenie družstva
(1)
Družstvo hospodári podľa vlastného hospodárskeho plánu, ktorý musí zabezpečovať záväzné
výstupy štátneho plánu a uzavreté hospodárske zmluvy a je pre družstvo záväzný.
(2)
Družstvo použije svoju produkciu predovšetkým na splnenie menovitých úloh štátneho
plánu, záväzkov z hospodárskych zmlúv, na zabezpečenie vlastnej rozšírenej reprodukcie
a ďalej na uspokojovanie osobnej spotreby svojich členov, prípadne pracovníkov.
(3)
Zo svojich príjmov družstvo splní najmä svoje povinnosti voči štátu (odvody a dane).
Zisk, ktorý zostal po vykonaní odvodov a daní, využíva družstvo samostatne a nemožno
mu ho odňať; pritom zabezpečí prednostne potreby financovania rozšírenej reprodukcie
a vedecko-technického rozvoja. Je povinné vytvoriť fond rozvoja a fond kultúrnych
a sociálnych potrieb; ďalšie fondy vytvára podľa svojej potreby.
(4)
Odpisy zo základných prostriedkov zostávajú družstvu v plnej výške a družstvo ich
využíva samostatne.
§ 17
Osobitný režim hospodárenia družstva
(1)
Družstvu, ktoré nie je schopné samostatne hospodáriť, môže orgán hospodárskeho riadenia
poskytnúť finančné prostriedky a viazať ich použitie na ním určený osobitný režim
hospodárenia družstva.
(2)
Osobitný režim hospodárenia družstva spočíva najmä v uplatnení konsolidačného programu
na určenú dobu a v sledovaní jeho plnenia.
(3)
Konsolidačný program je súbor hospodárskych, technických, organizačných, finančných
a kádrových opatrení, opatrení v oblasti odmieňania a prípadne ďalších opatrení smerujúcich
k obnoveniu schopnosti družstva plniť svoje hospodárske funkcie.
§ 18
Zánik družstva
(1)
Členská schôdza sa môže uzniesť, že družstvo zanikne
a)
pre trvalú stratu pôdnej základne,
b)
pre stratu schopnosti samostatne hospodáriť.
Družstvo zaniká dňom jeho výmazu z podnikového registra.
(2)
Družstvo zanikne zlúčením alebo rozdelením.
(3)
Družstvo, na ktoré prešli majetok a záväzky zaniknutého družstva, je povinné bez
meškania upovedomiť iné právnické osoby, ktoré sú zánikom družstva dotknuté, o zániku
družstva a o prechode jeho majetku a záväzkov; pri likvidácii má túto povinnosť likvidátor.
Likvidácia družstva
§ 19
(1)
V prípade zániku družstva z dôvodov uvedených v § 18 ods. 1 sa vykoná likvidácia družstva.
(2)
Likvidátora ustanoví členská schôdza.
(3)
Návrh zápisu do podnikového registra o tom, že je družstvo v likvidácii a kto je
jeho likvidátorom, podáva družstvo.
(4)
Dňom, ku ktorému sa vykonal zápis do podnikového registra podľa odseku 3, zanikajú,
s výnimkou členskej schôdze, funkcie všetkých orgánov družstva.
§ 20
(1)
Likvidátor je oprávnený konať v mene družstva vo veciach spojených s likvidáciou.
(2)
Likvidátor bez meškania upovedomí všetky organizácie, orgány a iné osoby, ktoré sú
tým dotknuté, o vstupe družstva do likvidácie.
(3)
Ku dňu začatia likvidácie zostaví družstvo účtovnú uzávierku a účtovné výkazy a odovzdá
ich likvidátorovi.
§ 21
(1)
Likvidátor zostaví do jedného mesiaca po svojom ustanovení do funkcie úvodnú rozvahu
a predloží ju členskej schôdzi spolu s likvidačným plánom, rozpočtom likvidácie a
s inventarizačným zápisom o mimoriadnej inventarizácii hospodárskych prostriedkov
vykonanej ku dňu začatia likvidácie.
(2)
Likvidátor v priebehu likvidácie najmä
a)
sústredí peňažné prostriedky na jednom účte v jednom peňažnom ústave,
b)
dokončí bežné záležitosti,
c)
speňaží čo najvýhodnejšie majetok družstva alebo s ním naloží aj inak v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d)
dá podnet príslušnému štátnemu orgánu k opatreniu, pokiaľ ide o pôdu a iný poľnohospodársky
majetok na zabezpečenie výroby,
e)
uspokojí z výťažku likvidácie pohľadávky štátu na odvodoch, daniach a poplatkoch,
ďalej pohľadávky členov a pracovníkov družstva a ďalej ostatné pohľadávky,
f)
predkladá členskej schôdzi štvrťročné a ročné hlásenie o priebehu likvidácie doložené
štvrťročnou a ročnou účtovnou uzávierkou.
§ 22
(1)
Likvidátor ku dňu skončenia likvidácie zostaví účtovnú uzávierku a predloží ju členskej
schôdzi na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie.
(2)
Po schválení účtovnej uzávierky členskou schôdzou likvidátor
a)
odvedie prípadný likvidačný prebytok po uspokojení všetkých záväzkov družstva a vrátení
členských podielov príslušnému Štátnemu fondu pre zúrodnenie pôdy,
b)
zaistí bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných písomností,
c)
podá návrh na výmaz družstva z podnikového registra.
§ 23
Zlúčenie
(1)
Družstvá zlučované do nového družstva zanikajú dňom ich výmazu z podnikového registra.
Obdobne zanikajú aj družstvá, ktoré splývajú s už ustanoveným družstvom.
(2)
Na nové družstvo, prípadne na družstvo, s ktorým splývajú iné družstvá, prechádza
majetok a záväzky zaniknutých družstiev; členovia zaniknutých družstiev sa stávajú
členmi zlúčeného družstva.
§ 24
Rozdelenie
(1)
Členská schôdza rozdeľovaného družstva určí, ako sa družstvo rozdelí, ako sa rozdelí
jeho majetok a záväzky, a s prihliadnutím na oprávnené záujmy jednotlivých členov
odporučí tiež, do ktorých družstiev jednotliví členovia prejdú.
(2)
Rozdeľované družstvo zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú na nové družstvá
dňom, ku ktorému boli zapísané do podnikového registra, a to v rozsahu určenom členskou
schôdzou rozdeľovaného družstva. Týmto dňom sa členovia rozdeľovaného družstva stávajú
členmi nových družstiev.
TRETIA ČASŤ
RIADENIE A ORGANIZÁCIA DRUŽSTVA
§ 25
Členská schôdza
(1)
Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej uplatňujú členovia svoje
právo riadiť záležitosti družstva a kontrolovať jeho činnosť.
(2)
Členská schôdza sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za šesť mesiacov, prípadne,
ak bol v družstve zvolený zbor zástupcov, raz za rok.
(3)
Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to žiada aspoň jedna tretina všetkých členov
družstva alebo kontrolná a revízna komisia alebo príslušný orgán Zväzu družstevných
roľníkov, pokiaľ je družstvo jeho členskou organizáciou.
(4)
Do pôsobnosti členskej schôdze patrí
a)
voľba, prípadne odvolanie orgánov družstva a ich jednotlivých členov s výnimkou zboru
zástupcov,
b)
prijímanie stanov, ich zmien a doplnkov,
c)
prerokúvanie a schvaľovanie správ predstavenstva a kontrolnej a revíznej komisie
o výsledkoch ich činnosti a činnosti družstva,
d)
prijímanie pracovného, organizačného, volebného a rokovacieho poriadku družstva,
ich zmien a doplnkov,
e)
prijímanie osobitného režimu hospodárenia družstva,
f)
schvaľovanie päťročných a ročných hospodárskych plánov a koncepcií ďalšieho rozvoja
družstva,
g)
rozhodovanie o tvorbe a pravidlách používania fondov družstva,
h)
schvaľovanie ročných účtovných uzávierok,
i)
zásadné rozhodovanie o pôdnom fonde družstva,
j)
rozhodovanie o zániku družstva,
k)
rozhodovanie o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti, pokiaľ
tak ustanovuje zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie o niektorej veci členská
schôdza vyhradila.
(5)
Stanovy môžu určiť, že namiesto členskej schôdze sa budú konať čiastkové členské
schôdze.
§ 26
Volené orgány družstva
(1)
Volenými orgánmi družstva sú
a)
zbor zástupcov,
b)
predstavenstvo,
c)
predseda,
d)
kontrolná a revízna komisia,
e)
rozhodcovská komisia,
f)
sociálna komisia,
g)
komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
O spôsobe volieb volených orgánov družstva rozhoduje členská schôdza. Volí sa spravidla
tajným hlasovaním.
(3)
Funkčné obdobie volených orgánov družstva je päť rokov.
§ 27
Zloženie volených orgánov družstva a ich uznášanie
(1)
Počet členov zboru zástupcov musí byť aspoň päťnásobkom počtu členov predstavenstva.
Predstavenstvo má 7 až 29 členov, komisie 3 až 11 členov.
(2)
Počet členov jednotlivých volených orgánov družstva a ich zloženie určia stanovy.
(3)
Členská schôdza a volené orgány družstva sú uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jej členov; na platnosť uznesenia treba súhlas dvoch tretín prítomných členov.
(4)
Členská schôdza sa môže platne uznášať po uplynutí čakacej doby jednej hodiny, ak
je prítomná aspoň jedna tretina všetkých členov; pre uznášaniaschopnosť a platnosť
uznesenia o zániku družstva platí ustanovenie odseku 3.
§ 28
Zbor zástupcov
(1)
Stanovy určia, či bude v družstve zriadený zbor zástupcov, ktorý má práva členskej
schôdze s výnimkou
a)
voľby, prípadne odvolania orgánov družstva,
b)
prijímania stanov, pracovného, volebného a rokovacieho poriadku družstva,
c)
schvaľovania ročných účtovných uzávierok,
d)
rozhodovania o zániku družstva,
e)
schvaľovania päťročných hospodárskych plánov a koncepcií rozvoja družstva,
f)
rozhodovania o tvorbe a pravidlách používania fondov družstva,
g)
prijímania osobitného režimu hospodárenia družstva.
(2)
Zbor zástupcov sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace, s výnimkou
štvrťroka, v ktorom sa schádza členská schôdza.
§ 29
Predstavenstvo
(1)
Predstavenstvo zabezpečuje a kontroluje plnenie uznesení členskej schôdze (zboru
zástupcov) a pravidelne jej podáva správy o svojej činnosti a činnosti družstva.
(2)
Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ak nie sú zverené členskej
schôdzi alebo iným voleným orgánom družstva.
(3)
Predstavenstvo pripravuje rokovanie a zvoláva členskú schôdzu a schôdzu zboru zástupcov.
(4)
Predstavenstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za mesiac. Musí sa zvolať
z podnetu kontrolnej a revíznej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.
§ 30
Predseda
(1)
Predseda družstva
a)
riadi rokovanie predstavenstva a zabezpečuje plnenie jeho uznesení,
b)
organizuje a riadi bežnú činnosť družstva,
c)
je oprávnený konať v mene družstva vo všetkých veciach,2)
d)
skladá účty zo svojej činnosti členskej schôdzi (zboru zástupcov) a predstavenstvu.
(2)
Predsedu zastupuje počas jeho neprítomnosti podpredseda volený členskou schôdzou
(zborom zástupcov).
§ 31
Kontrolná a revízna komisia
(1)
Kontrolná a revízna komisia kontroluje všetku hospodársku, sociálnu a spoločenskú
činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov a pracovníkov. Svoju činnosť zabezpečuje
v bezprostrednej spolupráci s kontrolnými orgánmi štátu a Zväzu družstevných roľníkov;
je nezávislá na orgánoch družstva a zodpovedá sa iba členskej schôdzi.
(2)
Kontrolná a revízna komisia je povinná vykonávať ročnú revíziu hospodárskej, sociálnej
a spoločenskej činnosti a ročné účtovné uzávierky družstva; o výsledkoch podáva správu
členskej schôdzi.
(3)
Na zistené nedostatky upozorňuje príslušných vedúcich organizačných jednotiek alebo
orgány družstva a vyžaduje zaistenie nápravy.
(4)
Predseda kontrolnej a revíznej komisie je volený členskou schôdzou (zborom zástupcov)
a môže byť pre výkon svojej funkcie uvoľnený z ostatnej práce v družstve; je oprávnený
zúčastňovať sa na rokovaní predstavenstva.
(5)
Každý člen alebo pracovník družstva má právo obrátiť sa na kontrolnú a revíznu komisiu
vo všetkých veciach týkajúcich sa družstva a jeho členov a pracovníkov. Kontrolná
a revízna komisia je povinná vec prešetriť, žiadať zaistenie nápravy, pokiaľ je to
potrebné, a o výsledku svojho šetrenia upovedomiť najneskôr do jedného mesiaca člena
alebo pracovníka, ktorý dal na prešetrenie podnet.
§ 32
Rozhodcovská komisia
(1)
Rozhodcovská komisia prejednáva a rozhoduje
a)
spory medzi družstvom a jeho členmi o nároky z pracovných a iných vzťahov vyplývajúcich
z členstva,
b)
návrhy členov na zrušenie uloženého kárneho opatrenia,
c)
spory o náhradu škody spôsobenej družstvu trestným činom, prečinom alebo priestupkom
člena, pokiaľ sa konanie o náhradu škody nezačalo alebo o náhrade škody nebolo už
rozhodnuté iným orgánom,
d)
spory medzi družstvom a jeho pracovníkmi o nároky vyplývajúce z pracovného pomeru
včítane sporov uvedených pod písmenami b) a c), ak o to pracovník požiadal alebo s
tým vyslovil súhlas.
(2)
Rozhodcovská komisia neprejednáva spory o vznik a skončenie členstva alebo pracovného
pomeru a o nároky z toho vyplývajúce; ďalej neprejednáva spory, účastníkom ktorých
je predseda, podpredseda, členovia predstavenstva, kontrolnej a revíznej komisie a
rozhodcovskej komisie.
(3)
Rozhodcovská komisia prejedná spor, len ak bol nárok v nej uplatnený v čase trvania
členstva alebo pracovného pomeru a ak prejednanie sporu nie je všeobecne záväzným
právnym predpisom vyhradené iným orgánom.
§ 33
Nezlúčiteľnosť funkcií
Členmi kontrolnej a revíznej komisie a rozhodcovskej komisie nemôžu byť členovia iných
volených orgánov družstva, s výnimkou zboru zástupcov, ani osoby im blízke3) a ekonóm družstva.
§ 34
Sociálna komisia
Sociálna komisia najmä
a)
podáva v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia príslušnému národnému výboru
návrh na započítanie doby pracovnej činnosti a na zápočet kalendárneho roka, v ktorom
člen družstva neodpracoval určený počet pracovných dní, podľa osobitných predpisov,
b)
vyjadruje sa k žiadostiam o dávky a služby a o kúpeľnú liečbu, o ktorých rozhodujú
orgány sociálneho zabezpečenia národných výborov alebo príslušný orgán dôchodkového
zabezpečenia republiky,
c)
pomáha vytvárať predpoklady pre najširšie a trvalé uplatnenie členov so zmenenou
pracovnou schopnosťou a spolupôsobí pri ich zaraďovaní do práce,
d)
rozhoduje o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky
a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka priznávaním týchto
dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie
alebo výšku sú nepochybné a nesporné.
§ 35
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako základný článok spoločenskej kontroly
nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v družstve najmä
a)
organizuje výchovu členov, prípadne pracovníkov na zvyšovanie úrovne a dôsledné dodržiavanie
zásad bezpečnosti a ochrany zdravia a hygieny práce,
b)
kontroluje, či sa sústavne vytvárajú podmienky pre dodržiavanie predpisov o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a či sú členovia, prípadne pracovníci náležite oboznámení
so všetkými predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalej, či sa dôsledne
používajú ochranné pracovné prostriedky a ochranné zariadenia a ako sa dodržiavajú
predpisy o práci žien a mladistvých, o nočnej a nadčasovej práci,
c)
kontroluje, či pracovisko, zariadenie, stroje a určené pracovné postupy zodpovedajú
predpisom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
d)
sleduje, či sa plnia opatrenia uložené orgánmi štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou
a ochranou zdravia pri práci, orgánmi štátnej zdravotníckej správy a orgánmi spoločenskej
kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
e)
zúčastňuje sa na vyšetrovaní a hodnotení príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania
a prevádzkových nehôd a na zistené závady upozorňuje, požaduje ich odstránenie a predkladá
návrhy na zlepšenie podmienok pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu a na zvýšenie
úrazovej prevencie,
f)
pomáha ostatným orgánom družstva a vedúcim organizačných jednotiek pri plnení ich
povinností vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
§ 36
Ďalšie komisie
(1)
Členská schôdza (zbor zástupcov) i predstavenstvo môžu podľa potreby zriaďovať ďalšie
komisie, a to ako trvalé alebo dočasné.
(2)
Členov týchto komisií volí alebo vymenúva a odvoláva orgán družstva, ktorý ich zriadil.
§ 37
Organizácia družstva
(1)
Členenie družstva na organizačné jednotky určia stanovy.
(2)
Podrobnejšiu organizáciu družstva určí organizačný poriadok družstva.
§ 38
Pracovný kolektív organizačnej jednotky
(1)
Pracovný kolektív organizačnej jednotky (ďalej len „kolektív“) tvoria členovia, ktorí
sú trvale pre výkon práce v družstve zaradení do tejto jednotky.
(2)
Kolektív prerokúva hospodárske, sociálne a spoločenské záležitosti týkajúce sa najmä
činnosti organizačnej jednotky a je oprávnený predkladať v týchto veciach návrhy predstavenstvu;
predstavenstvo musí o nich bez zbytočného odkladu rozhodnúť a kolektív informovať.
(3)
Kolektív volí a odvoláva svojich členov v zbore zástupcov v počte určenom stanovami.
Členovia zboru zástupcov pravidelne informujú kolektív o činnosti zboru zástupcov
a o prijímaných rozhodnutiach. Kolektív navrhuje tiež kandidátov pre voľbu ďalších
orgánov družstva a na vymenovanie vedúceho svojej organizačnej jednotky (ďalej len
„vedúci“).
(4)
Kolektív sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace; na jeho rokovaní
musí byť prítomný predseda alebo iný poverený člen predstavenstva. Kolektív zvoláva
a rokovanie riadi jeho vedúci.
(5)
Kolektív je spôsobilý uznášať sa, ak sú prítomné dve tretiny členov. Uznesenie je
prijaté, ak preň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov.
§ 39
Volebný a rokovací poriadok družstva
Spôsob volieb volených orgánov družstva a ďalších komisií, ich zloženie, pôsobnosti
a rokovanie, ako aj rokovanie kolektívov čiastkových členských schôdzí a overovanie
zápisov určí volebný a rokovací poriadok družstva.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČLENSTVO A PRACOVNÉ VZŤAHY V DRUŽSTVE
§ 40
Vznik členstva
(1)
Členom družstva sa môže stať každý občan po skončení povinnej školskej dochádzky.
(2)
Družstvo je povinné zabezpečiť, aby sa občan pred vznikom členstva podrobil vstupnej
lekárskej prehliadke.
(3)
Družstvo a občan, o prijatí ktorého za člena na základe podanej prihlášky rozhodlo
predstavenstvo, uzavierajú dohodu o pracovných podmienkach. V mene družstva uzaviera
túto dohodu predseda. Členstvo vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v dohode o pracovných
podmienkach ako deň nástupu do práce.
§ 41
Dohoda o pracovných podmienkach
(1)
Dohoda o pracovných podmienkach musí obsahovať
a)
druh práce, ktorú bude člen vykonávať,
b)
miesto výkonu práce (obec, organizačná jednotka alebo inak určené miesto),
c)
deň nástupu do práce,
d)
rozsah pracovnej účasti člena v priebehu kalendárneho roka, ak nemá vykonávať prácu
v družstve po celý rok alebo na plný pracovný úväzok,
pokiaľ tieto náležitosti nie sú určené voľbou alebo vymenovaním.
(2)
V dohode o pracovných podmienkach možno ďalej dojednať
a)
vzájomné záväzky na zvyšovanie a rozširovanie kvalifikácie,
b)
výhody, ktoré bude družstvo poskytovať členovi,
c)
ďalšie podmienky, na ktorých má družstvo alebo člen záujem a na ktorých sa dohodnú.
(3)
Dohodu o pracovných podmienkach a jej zmeny uzavierajú družstvo a člen písomne. Jedno
vyhotovenie sa musí vydať členovi.
(4)
Ako deň nástupu do práce sa nesmie dojednať deň, ktorý by predchádzal skončeniu členského
alebo pracovného pomeru s inou organizáciou alebo skončeniu povinnej školskej dochádzky.
(5)
V dohode o pracovných podmienkach sa môže dojednať skúšobná doba, a to až na tri
mesiace. Dojednanú skúšobnú dobu nemožno predĺžiť. V skúšobnej dobe môže predstavenstvo
aj člen kedykoľvek písomne zrušiť členstvo bez uvedenia dôvodu.
(6)
Doba prekážok v práci, pre ktoré člen nemôže počas skúšobnej doby vykonávať prácu
v družstve, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac 10 pracovných dní.
(7)
Ak družstvo na základe uznesenia členskej schôdze (zboru zástupcov) znižuje s výnimkou
prípadov uvedených v § 48 stav členov vykonávajúcich prácu v určitej organizačnej jednotke za účelom zvýšenia
efektívnosti práce alebo z dôvodov zmeny úloh tejto organizačnej jednotky, jej technického
vybavenia alebo iných organizačných zmien, je povinné ponúknuť členovi inú pre neho
vhodnú prácu. Pokiaľ člen nie je ochotný prejsť na túto prácu, je predstavenstvo oprávnené
jednostranne zmeniť druh práce, prípadne miesto výkonu práce. Člen je potom povinný
vykonávať prácu podľa rozhodnutia družstva.
§ 42
Základné práva a povinnosti člena družstva
(1)
Člen má tieto základné práva
a)
na prácu v družstve a na odmenu za výsledok práce, na odpočinok po vykonanej práci
a na dovolenku na zotavenie,
b)
podielať sa na rozvoji, riadení a kontrole činnosti družstva, voliť a byť volený
do orgánov družstva,
c)
predkladať návrhy na zlepšenie činnosti družstva, vznášať pripomienky a dopyty na
orgány družstva a byť o ich vybavení informovaný,
d)
na pomoc od družstva pri zvyšovaní a rozširovaní kvalifikácie v súlade s potrebami
družstva,
e)
podieľať sa na výhodách, ktoré družstvo poskytuje svojim členom podľa stanov a všeobecne
záväzných právnych predpisov.
(2)
Člen má tieto základné povinnosti
a)
svedomite a riadne osobne pracovať v družstve a plne využívať pracovný čas, pokiaľ
člen nebol z výkonu práce uvoľnený,
b)
dodržiavať stanovy, uznesenia a opatrenia orgánov družstva, pokyny nadriadených a
dodržiavať zásady súdružskej spolupráce,
c)
všestranne upevňovať a rozvíjať spoločné družstevné hospodárstvo, chrániť a zvelebovať
majetok, s ktorým družstvo hospodári,
d)
ručiť za prípadnú stratu družstva spôsobom upraveným v stanovách,
e)
združiť pozemky na spoločné družstevné hospodárenie (§ 79).
Zánik členstva
§ 43
Členstvo v družstve zaniká
a)
dohodou,
b)
zrušením v skúšobnej dobe,
c)
vystúpením,
d)
okamžitým vystúpením,
e)
zrušením,
f)
vylúčením,
g)
úmrtím,
h)
zánikom družstva podľa § 18 ods. 1.
§ 44
Dohoda
(1)
Ak sa predstavenstvo a člen dohodnú na skončení členstva, končí sa členstvo dojednaným
dňom.
(2)
Dohodu o skončení členstva uzaviera družstvo a člen písomne. Na žiadosť člena musia
byť v nej uvedené dôvody, pre ktoré dochádza ku skončeniu členstva.
(3)
Ak člen požiada písomne o skončenie členstva k určitému dňu a ak družstvo neodmietne
jeho žiadosť do 15 dní od jej doručenia, skončí sa členstvo dohodou tým dňom, ktorý
člen vo svojej žiadosti uviedol.
(4)
Jedno vyhotovenie dohody o skončení členstva vydá družstvo členovi.
§ 45
Vystúpenie
(1)
Člen môže z družstva vystúpiť na základe písomnej odhlášky z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu. Členstvo zaniká uplynutím doby šiestich mesiacov. Táto doba sa
začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej odhlášky
člena družstvu.
(2)
Odhlášku môže člen odvolať len písomne a so súhlasom predstavenstva.
§ 46
Okamžité vystúpenie
(1)
Člen môže z družstva vystúpiť okamžite,
a)
ak stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu
z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou a družstvo ho nepreviedlo v lehote
15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b)
ak družstvo porušilo zvlášť hrubým spôsobom podstatnú povinnosť, ktorú má voči nemu
podľa dohody o pracovných podmienkach, stanov alebo všeobecne záväzných právnych predpisov,
a to iba v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa člen o tomto dôvode na okamžité
vystúpenie dozvedel, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol,
c)
ak družstvo jednostranne zmenilo druh práce, prípadne miesto výkonu práce podľa § 41 ods. 7, a to len v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď bolo rozhodnutie družstva doručené
členovi.
(2)
Člen, ktorý okamžite vystúpil z družstva, má nárok na náhradu odmeny za prácu v družstve
vo výške priemerného zárobku za dva mesiace. To neplatí v prípade okamžitého vystúpenia
podľa odseku 1 písm. c).
(3)
Okamžité vystúpenie sa musí vykonať písomnou odhláškou člena, musí v nej byť uvedený
dôvod a musí byť v určenej lehote doručená družstvu. Pôvodne uvedený dôvod sa nemôže
dodatočne meniť. Členstvo zaniká dňom doručenia odhlášky družstvu.
§ 47
Zrušenie
(1)
Predstavenstvo môže rozhodnúť o zrušení členstva, ak člen
a)
nespĺňa predpoklady ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi pre výkon dohodnutej
práce alebo nespĺňa bez zavinenia družstva požiadavky, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou
pre riadny výkon jeho práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých
pracovných výsledkoch člena, možno zrušiť členstvo, len ak bol družstvom v dobe posledných
12 mesiacov písomne vyzvaný na ich odstránenie, a člen ich v primeranej dobe neodstránil,
b)
nenastúpi do práce v deň, ktorý bol dojednaný v dohode o pracovných podmienkach bez
toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci; členstvo zaniká dňom doručenia písomného
rozhodnutia predstavenstva členovi.
(2)
V rozhodnutí o zrušení členstva musí byť dôvod uvedený tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom. Dôvod uvedený v rozhodnutí o zrušení sa nesmie dodatočne meniť.
(3)
Rozhodnutie o zrušení členstva, ktoré bolo členovi doručené, môže byť odvolané len
s jeho písomným súhlasom.
(4)
Pri rozhodovaní o zrušení členstva podľa odseku 1 písm. a) vychádza predstavenstvo
zo stanoviska kolektívu.
(5)
Písomné rozhodnutie o zrušení členstva podľa odseku 1 písm. a) doručí družstvo členovi.
Členstvo zaniká v tomto prípade uplynutím doby šiestich mesiacov. Táto doba sa začína
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení rozhodnutia o zrušení členstva.
(6)
Družstvo môže zrušiť členstvo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) len vtedy,
ak
a)
člen nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu družstvo ponúklo,
alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave pre túto inú prácu,
b)
mu nemôže ponúknuť prácu primeranú jeho schopnostiam, ktorú by aj pri týchto nedostatkoch
mohol zastávať.
§ 48
Zákaz zrušenia členstva
Družstvo nesmie z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 1 písm. a) zrušiť členstvo
a)
tehotnej žene ani členke alebo osamelému členovi, pokiaľ sa trvale starajú o dieťa
mladšie ako tri roky,
b)
v dobe, keď je člen uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, pokiaľ
si túto chorobu úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opitosti alebo po požití iných
omamných prostriedkov, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od
povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich ukončenia; pri ochorení na tuberkulózu
sa táto ochranná doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
c)
pri povolaní na službu v ozbrojených silách odo dňa, keď bol členovi doručený povolávací
rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, až
do uplynutia 15 dní po jeho prepustení z takej služby,
d)
v dobe, keď je člen dlhodobo uvoľnený z družstva na výkon verejnej funkcie.
§ 49
Vylúčenie
(1)
Predstavenstvo môže rozhodnúť o vylúčení člena,
a)
ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia
slobody na dobu dlhšiu ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin spáchaný pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s
nimi nepodmienečne na trest odňatia slobody na dobu najmenej šiestich mesiacov,
b)
ak porušil zvlášť hrubým spôsobom družstevnú disciplínu, alebo pre opätovné závažné
porušenie družstevnej disciplíny, ktorého sa dopustil v čase pred zahladením kárneho
opatrenia právoplatne uloženého za predchádzajúce porušenie družstevnej disciplíny.
(2)
Predstavenstvo môže rozhodnúť o vylúčení člena len do dvoch mesiacov odo dňa, keď
zistilo dôvod na vylúčenie, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol.
(3)
Ak je konanie člena, v ktorom možno vidieť dôvod na vylúčenie podľa odseku 1 písm.
b), predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa lehota dvoch mesiacov podľa odseku
2 dňom, keď sa družstvo dozvedelo o výsledku tohto vyšetrovania.
(4)
V rozhodnutí o vylúčení člena z družstva musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, ktorý
sa nemôže dodatočne meniť; členstvo zaniká dňom, keď bolo doručené rozhodnutie družstva
o vylúčení členovi.
§ 50
Súdna ochrana
Ak člen nesúhlasí s rozhodnutím predstavenstva o zrušení členstva alebo s rozhodnutím
o vylúčení, alebo družstvo s okamžitým vystúpením člena, môžu do jedného mesiaca od
doručenia písomného rozhodnutia alebo od doručenia odhlášky podať na súde návrh na
určenie, že zrušenie alebo vylúčenie alebo okamžité vystúpenie je neplatné.
§ 51
Vyúčtovanie
Ak dôjde k zániku členstva, vykoná družstvo vyúčtovanie a vyporiadanie vzájomných
práv a záväzkov do jedného mesiaca po schválení účtovnej uzávierky za kalendárny rok,
v ktorom členstvo zaniklo, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
§ 52
Pracovné vzťahy
(1)
Prácu v družstve vykonávajú zásadne jeho členovia.
(2)
Družstvo môže výnimočne zamestnávať občanov tiež v pracovnom pomere alebo v inom
pracovnoprávnom vzťahu. O prijatí do pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho
vzťahu rozhoduje predstavenstvo; ak ide o pracovný pomer nepresahujúci dobu jedného
mesiaca, môže rozhodnúť predseda.
(3)
Pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ
tento zákon neustanovuje niečo iné, s tým, že
a)
kde Zákonník práce hovorí
1.
o pracovnoprávnych vzťahoch, rozumejú sa tým pracovné vzťahy členov,
2.
o pracovnom pomere a zamestnaní, rozumie sa tým členstvo v družstve,
3.
o výpovedi a okamžitom zrušení, rozumie sa tým zrušenie členstva alebo vylúčenie,
4.
o výpovedi danej pracovníkom, rozumie sa tým vystúpenie alebo okamžité vystúpenie,
5.
o výpovednej lehote, rozumie sa tým doba uvedená v § 45 ods. 1 a § 47 ods. 5,
6.
o organizácii a pracovníkovi, rozumie sa tým družstvo a člen,
7.
o pracovnej zmluve, rozumie sa tým dohoda o pracovných podmienkach,
8.
o vedúcom organizácie, rozumie sa tým predseda alebo predstavenstvo družstva,
9.
o mzde a náhrade mzdy, rozumie sa tým odmena a náhrada odmeny za prácu v družstve,
10.
o pracovnej disciplíne, rozumie sa tým družstevná disciplína,
11.
o rozhodcovskom konaní, rozumie sa tým konanie pred rozhodcovskou komisiou družstva,
b)
sa ustanovenia o spolurozhodovaní a súčinnosti orgánov Revolučného odborového hnutia
nepoužijú,
c)
funkciu kolektívnej zmluvy nahrádza v družstve uznesenie členskej schôdze,
d)
pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, ktorú im zveruje Zákonník práce vo vzťahu
k nimi riadeným organizáciám, plnia ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík.
(4)
Na pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa nevzťahujú tieto ustanovenia
Zákonníka práce
a)
článok IV základných zásad, pokiaľ sa týka odmien za vykonanú prácu,
b)
upravujúce
1.
pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k osobitným okruhom pracovníkov (§ 4 až 7),
2.
účasť pracovníkov na rozvoji riadenia a kontrole činnosti organizácie (§ 18 až 21, § 22 ods. 1 až 4, § 23),
3.
zabezpečenie práva na prácu a práce v prospech spoločnosti (§ 25 ods. 1 a 2),
4.
vznik pracovného pomeru (§ 27 až 35),
5.
účasť odborových orgánov pri prevádzaní a prekladaní (§ 41),
6.
skončenie pracovného pomeru (§ 42 až 59),
7.
uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (§ 64),
8.
vedľajší pracovný pomer a vedľajšiu činnosť (§ 70 ods. 1 až 4, § 71),
9.
základné povinnosti pracovníkov a vedúcich pracovníkov (§ 73 a 74),
10.
pôsobnosti vedúcich pracovníkov a orgánov v kárnom konaní (§ 76, § 78 ods. 1 a 2),
11.
lehotu pre ukladanie kárnych opatrení (§ 79),
12.
mzdu vo všeobecných zásadách týkajúcu sa najmä mzdovej sústavy (§ 111 až 113, 123),
13.
spoločenskú kontrolu Revolučného odborového hnutia (§ 136),
14.
právomoci na prejednávanie pracovných sporov (§ 207 a 208),
15.
neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ ide o nedostatok predpísaného súhlasu alebo nedostatok
predpísanej formy (§ 242 ods. 2),
16.
prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 249 až 251),
17.
osobitnú úpravu pracovného pomeru niektorých pracovníkov (§ 267 ods. 1, § 267a až 269).
§ 53
Práca v družstve
(1)
Odo dňa vzniku členstva je družstvo povinné prideľovať členovi prácu podľa dohody
o pracovných podmienkach a člen je povinný túto prácu osobne vykonávať.
(2)
Ak družstvo nemôže poskytnúť svojmu členovi prácu pre neho vhodnú celoročne alebo
na plný pracovný úväzok, je povinné mu umožniť, aby dočasne pracoval pre inú organizáciu.
(3)
Družstvo je povinné uvoľniť člena z výkonu práce na jeho žiadosť z dôvodov denného
štúdia, výkonu verejnej funkcie, pri vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok
a tiež členku alebo osamelého člena z dôvodu starostlivosti o dieťa.
§ 54
Vedľajší pracovný úväzok
(1)
Družstvo môže s členom dojednať vedľajší pracovný úväzok na výkon prác iného druhu,
než je dojednaný v dohode o pracovných podmienkach, mimo určeného pracovného času,
a to na výkon prác, ktoré nemožno alebo nie je účelné zabezpečovať podľa predchádzajúcich
ustanovení zákona. Dohoda o vedľajšom pracovnom úväzku je súčasťou dohody o pracovných
podmienkach.
(2)
So súhlasom družstva môže člen vykonávať prácu za pomoci svojich rodinných príslušníkov
uvedených v dohode.
(3)
Za škody spôsobené družstvu týmito osobami zodpovedá člen; družstvo týmto osobám
zodpovedá za škodu podľa Občianskeho zákonníka.4)
§ 55
Odmieňanie
(1)
Člen má nárok na odmenu za výsledok práce v družstve, ktorej výška závisí od hospodárskych
výsledkov družstva a osobného podielu člena na nich.
(2)
Odmieňanie upraví družstvo vo svojich vnútrodružstevných predpisoch tak, aby v súlade
s národohospodárskymi cieľmi a všeobecne záväzným právnym predpisom o odmieňaní zodpovedalo
podmienkam a zámerom rozvoja družstva a dôsledne rešpektovalo princíp zásluhovosti.
§ 56
Vymenúvanie a odvolávanie
(1)
Vedúcich vymenúva a z funkcie odvoláva predstavenstvo. Doručením písomného vyhotovenia
rozhodnutia predstavenstva o vymenovaní do funkcie členovi, prípadne dňom v ňom určeným
sa mení dojednaný druh práce, prípadne miesto výkonu práce.
(2)
Odvolaním z funkcie nezaniká členstvo v družstve; predstavenstvo s členom dohodne
ďalšie pracovné zaradenie zodpovedajúce jeho schopnostiam, kvalifikácii a možnostiam
družstva.
§ 57
Povinnosti vedúcich
Vedúci sú povinní najmä
a)
riadiť a kontrolovať prácu a pravidelne hodnotiť pomer členov k práci a ku kolektívu
a ich pracovné výsledky,
b)
v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to,
aby výroba zodpovedala podľa hospodárskych a technických možností požiadavkám technicko-ekonomického
rozvoja,
c)
vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci,
d)
vytvárať podmienky pre rozširovanie účasti členov na rozvoji, riadení a kontrole
činnosti družstva, najmä pre rozvíjanie socialistického súťaženia, hnutia vynálezcov,
novátorov a zlepšovateľov a ďalších foriem tvorivej iniciatívy a využívať skúsenosti,
pripomienky a návrhy členov,
e)
vytvárať priaznivé podmienky pre zvyšovanie ideologickej a odbornej úrovne členov
a pre uspokojovanie ich kultúrnych a sociálnych potrieb,
f)
zabezpečovať dodržiavanie vnútrodružstevných predpisov, viesť členov k pracovnej
disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a pracovné úsilie, vyvodzovať dôsledky z porušenia
členských povinností,
g)
organizovať rozvoj pracovnej iniciatívy členov, zvolávať a riadiť rokovania kolektívov.
§ 58
Družstevná disciplína
(1)
Členovia družstva sú povinní dodržiavať družstevnú disciplínu.
(2)
Družstevnou disciplínou sa rozumie plnenie a dodržiavanie ustanovení tohto zákona,
stanov, uznesení a opatrení orgánov družstva, pokynov nadriadených a všeobecne záväzných
právnych predpisov pri plnení členských povinností.
§ 59
Ukladanie kárnych opatrení
(1)
Kárne opatrenie ukladá predseda.
(2)
Kárne opatrenie predsedovi, podpredsedovi, členom predstavenstva a členom kontrolnej
a revíznej komisie a rozhodcovskej komisie ukladá členská schôdza (zbor zástupcov).
(3)
Stanovy určia, ktoré kárne opatrenia môžu ukladať vedúci; kárne opatrenia týkajúce
sa odmeny za prácu môžu vedúci ukladať len do výšky 500,-Kčs.
(4)
Kárne opatrenie môže byť uložené len do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa družstvo dozvedelo
o porušení družstevnej disciplíny, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu
družstevnej disciplíny došlo. Ak však kárne opatrenie ukladá členská schôdza, platí
namiesto lehoty dvoch mesiacov lehota šiestich mesiacov. Ak sa v priebehu lehoty pre
uloženie kárneho opatrenia stane porušenie pracovnej disciplíny predmetom vyšetrovania
iného orgánu, možno uložiť kárne opatrenie ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
družstvo dozvedelo o výsledku tohto vyšetrovania.
PIATA ČASŤ
PRÁVO DRUŽSTEVNÉHO UŽÍVANIA
§ 60
Združené pozemky
(1)
K pozemkom združeným na spoločné družstevné hospodárenie, prípadne k pozemkom daným
za ne do náhradného užívania pri vykonanej hospodárskotechnickej úprave pozemkov (ďalej
len „združené pozemky“), má družstvo právo družstevného užívania.
(2)
Právo družstevného užívania je bezodplatné a časovo neobmedzené; oprávňuje družstvo
na to, aby so starostlivosťou riadneho hospodára užívalo združené pozemky pre plnenie
všetkých úloh.
(3)
Družstvo môže najmä
a)
vykonávať na združených pozemkoch úpravy potrebné na zabezpečenie alebo zvýšenie
poľnohospodárskej výroby,
b)
meniť podstatu združených pozemkov a čerpať z nej,
c)
zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva včítane obytných
domov.
(4)
Všetky porasty na združených pozemkoch sú vo vlastníctve družstva.
(5)
Družstvo má právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho práva družstevného
užívania; toto právo nezaniká uplynutím času.
§ 61
Prenechanie združených pozemkov
(1)
V odôvodnených prípadoch môže družstvo na základe uznesenia členskej schôdze (zboru
zástupcov) prenechať na užívanie písomnou zmluvou
a)
združené pozemky inej poľnohospodárskej organizácii alebo spoločnému podniku,
b)
združené lesné pozemky organizácii lesného hospodárstva,
c)
združené rybníky s chovom rýb organizácii štátneho rybárstva, prípadne rybárskeho
zväzu,
d)
združené pozemky, na ktorých boli alebo majú byť zriadené malé vodné elektrárne,
socialistickej organizácii alebo občanovi.
(2)
Pre užívanie združených pozemkov socialistickou organizáciou podľa odseku 1 platí
§ 60 ods. 2 až 5 obdobne.
§ 62
Vrátenie združených pozemkov
(1)
Zmluvu o prenechaní združených pozemkov na užívanie možno vypovedať s ročnou výpovednou
lehotou k 31. decembru bežného roka, ak zmluva neurčuje niečo iné.
(2)
Pozemok, na ktorom bola zriadená po dobu užívania trvalá stavba, zostáva v užívaní
organizácie, ktorá stavbu zriadila, pokiaľ sa družstvo a táto organizácia nedohodnú
inak.
§ 63
Dočasné užívanie združených pozemkov
(1)
Združené pozemky nevhodné pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu môže družstvo
na základe uznesenia členskej schôdze (zboru zástupcov) prenechať písomnou zmluvou
do dočasného užívania v tomto poradí
a)
členom alebo pracovníkom družstva na poľnohospodárske využitie,
b)
štátnej alebo družstevnej organizácii na poľnohospodárske, výnimočne aj na nepoľnohospodárske
využitie,
c)
spoločenskej organizácii na poľnohospodárske využitie,
d)
iným občanom na poľnohospodárske využitie.
(2)
Členom a pracovníkom družstva a iným občanom nemožno prenechať na dočasné užívanie
združené lesné pozemky, združené vodné plochy a rybníky s chovom rýb.
(3)
Užívateľ, ktorému boli prenechané pozemky do dočasného užívania na poľnohospodárske
využitie, môže na nich robiť úpravy a zriaďovať na nich dočasné stavby potrebné z
hľadiska poľnohospodárskeho využitia len s predchádzajúcim súhlasom družstva. Súhlas
družstva je podkladom, bez ktorého nemôže stavebný úrad vydať územné rozhodnutie,
stavebné povolenie alebo oznámenie, že proti uskutočneniu stavby nemá námietok.5) Porasty (kultúry), ktoré v dobe dočasného užívania na pozemku vzišli, sú majetkom
užívateľa.
(4)
V zmluve o prenechaní pozemku na dočasné užívanie sa môže dohodnúť aj primeraná odplata
a spôsob majetkového vyporiadania po skončení dočasného užívania.
(5)
Dočasné užívanie sa skončí uplynutím doby, na ktorú bolo dojednané. Ak doba nie je
dojednaná, skončí sa uplynutím doby, v ktorej bol alebo mohol byť dosiahnutý účel,
na ktorý bol pozemok prenechaný do dočasného užívania. Užívanie sa môže skončiť výpoveďou
so šesťmesačnou výpovednou lehotou k 31. decembru bežného roka, pokiaľ všeobecne záväzný
právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak.
(6)
Družstvo od zmluvy odstúpi v prípade, že užívateľ užíva pozemok v rozpore s tým,
čo bolo dojednané.
(7)
Ku dňu skončenia užívania je užívateľ povinný uviesť pozemok do pôvodného stavu,
ak zo zmluvy o prenechaní pozemku do dočasného užívania alebo z neskoršieho dojednania
nevyplýva niečo iné; pritom treba dbať na to, aby nedochádzalo k neodôvodneným hospodárskym
stratám.
§ 64
Zánik práva družstevného užívania
(1)
Právo družstevného užívania zaniká prevodom alebo prechodom združeného pozemku do
socialistického spoločenského vlastníctva.
(2)
Na zmluvu o prevode vlastníctva združeného pozemku treba súhlas družstva; to neplatí,
ak ide o darovanie pozemku štátu alebo družstvu, ktoré má k tomuto pozemku právo družstevného
užívania.
(3)
K pozemku v družstevnom užívaní, ktorý je podľa osobitných predpisov6) určený na zastavanie, sa družstvo môže v prospech súčasného vlastníka združeného
pozemku vzdať práva družstevného užívania po predchádzajúcom súhlase okresného národného
výboru, pokiaľ by pozemok vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohol byť predmetom práva
osobného užívania.7) Takto sa môže družstvo vzdať práva družstevného užívania len k jednému pozemku v
prospech vlastníka. V prospech spoluvlastníkov sa môže družstvo vzdať len jedného
pozemku v družstevnom užívaní.
(4)
Družstvo je povinné zánik práva družstevného užívania podľa odseku 3 ohlásiť orgánu
geodézie a kartografie.
§ 65
Prevod budov
(1)
Hospodársku budovu alebo inú stavbu (ďalej len „hospodárska budova“), ktorú družstvo
už nepotrebuje, môže bezodplatne previesť na člena, ktorý ju odovzdal do vlastníctva
družstva, prípadne na vlastníka pozemku zastavaného hospodárskou budovou. Prevedením
hospodárskej budovy do vlastníctva nadobúdateľa zaniká právo družstevného užívania
k pozemku zastavanému touto hospodárskou budovou.
(2)
Ak bola hospodárska budova na náklady družstva zhodnotená, je nadobúdateľ povinný
poskytnúť družstvu náhradu zodpovedajúcu účelnému a trvalému zhodnoteniu podľa stavu
v čase prevodu hospodárskej budovy. Ak sa poskytla náhrada za hospodársku budovu odovzdanú
do vlastníctva družstva, musí nadobúdateľ túto náhradu družstvu vrátiť.
§ 66
Záhumienkové hospodárstvo
(1)
Družstvo môže prideliť svojim členom, predovšetkým pracujúcim v poľnohospodárskej
prvovýrobe, záhumienok v maximálnej výmere 0,25 ha poľnohospodárskej pôdy na člena
(včítane výmery špeciálnych kultúr); v horských alebo podhorských oblastiach najviac
0,50 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho najviac 0,25 ha ornej pôdy (včítane výmery
špeciálnych kultúr). Do výmery záhumienka sa započítava aj výmera nezdruženej záhrady.
(2)
Prideľovanie záhumienkov nesmie byť na úkor existujúcej výmery družstvom obrábanej
pôdy. Súčasťou záhumienka nesmú byť lesné pozemky, vodné plochy a rybníky s chovom
rýb.
(3)
Bližšie podmienky o prideľovaní záhumienka a o jeho výmere, ďalej podmienky o predaji
poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom družstva, prípadne počet a druhy
hospodárskych zvierat, ktoré člen alebo pracovník môže chovať, určia stanovy tak,
aby obhospodarovanie záhumienka a chov hospodárskych zvierat neboli na úkor plnenia
členských, prípadne pracovných povinností.
ŠIESTA ČASŤ
ZÁKLADNÉ POJMY DRUŽSTEVNEJ SPOLUPRÁCE
§ 67
Zmluva o družstevnej spolupráci
(1)
Spolupráca medzi družstvami navzájom a medzi družstvami a ďalšími socialistickými
organizáciami (§ 3) sa organizuje zmluvami o družstevnej spolupráci (ďalej len „zmluva“).
(2)
Organizácie, ktoré uzavreli zmluvu, zodpovedajú za spoločnú činnosť vyplývajúcu z
tejto zmluvy, a to podľa pomeru veľkosti podielov alebo vkladov. O hospodársky prospech
sa delia podľa pomeru veľkosti podielov alebo vkladov a podľa rozsahu činnosti, ktorou
prispeli k dosiahnutiu tohto výsledku.
(3)
Zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu. Zmluva sa musí uzavrieť písomne.
(4)
Na zmenu zmluvy treba súhlas všetkých zúčastnených organizácií; tento súhlas je potrebný
aj pri odstúpení niektorej zo zúčastnených organizácií od zmluvy.
(5)
Na uzavretie zmluvy družstvom treba predchádzajúci súhlas členskej schôdze (zboru
zástupcov).
Spoločný podnik
§ 68
Zmluva o založení spoločného podniku
(1)
Zmluva o založení spoločného podniku musí obsahovať
a)
názvy a sídla zúčastnených organizácií,
b)
názov a sídlo spoločného podniku,
c)
predmet činnosti a vnútornú organizáciu spoločného podniku,
d)
práva a povinnosti zúčastnených organizácií,
e)
formu a výšku členských podielov (vkladov) zúčastnených organizácií,
f)
ustanovenie o úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti, spôsob rozdelenia zisku
alebo iného hospodárskeho prospechu, prípadne ustanovenie o úhrade straty spoločného
podniku,
g)
vyporiadanie záväzkov pri zániku spoločného podniku alebo pri odstúpení niektorej
zo zúčastnených organizácií od zmluvy.
(2)
Pre vznik a hospodárenie spoločného podniku platí § 11 ods. 2 a 3, § 14, 15, 16 a § 55 ods. 2 primerane.
§ 69
Spoločný podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene
a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
§ 70
Orgány spoločného podniku
Orgánmi spoločného podniku sú
a)
predstavenstvo,
b)
predseda,
c)
kontrolná a revízna komisia.
§ 71
Predstavenstvo
(1)
Predstavenstvo spoločného podniku je zložené z členov, ktorými sú zástupcovia zúčastnených
organizácií, predseda a zástupcovia pracovného kolektívu spoločného podniku.
(2)
Niekoľko zúčastnených organizácií sa v zmluve môže dohodnúť, že ich v predstavenstve
bude zastupovať jeden zástupca. V takom prípade má tento zástupca toľko hlasov, koľko
zúčastnených organizácií zastupuje.
§ 72
Pôsobnosť predstavenstva
(1)
Predstavenstvo spoločného podniku najmä
a)
volí a odvoláva tajným hlasovaním predsedu a dve tretiny členov kontrolnej a revíznej
komisie spoločného podniku zo zúčastnených organizácií,
b)
schvaľuje päťročné a ročné hospodárske plány spoločného podniku a koncepcie rozvoja
spoločného podniku,
c)
schvaľuje ročnú účtovnú uzávierku a majetkové vyporiadanie spoločného podniku so
zúčastnenými organizáciami,
d)
schvaľuje rokovací poriadok predstavenstva a kontrolnej a revíznej komisie a pracovný
poriadok spoločného podniku,
e)
udeľuje súhlas predsedovi na uzavretie kolektívnej zmluvy.
(2)
Predstavenstvo spoločného podniku rozhoduje uznesením za účasti najmenej dvoch tretín
svojich členov; na platnosť uznesenia podľa odseku 1 je potrebný súhlas troch pätín
prítomných členov, v ostatných prípadoch nadpolovičnej väčšiny, pokiaľ zmluva neurčuje
niečo iné.
§ 73
Pracovný kolektív spoločného podniku
(1)
Pracovný kolektív spoločného podniku tvoria pracovníci, ktorí v ňom vykonávajú práce
v pracovnom pomere s výnimkou vedľajšieho pracovného pomeru.
(2)
Zástupcovia pracovného kolektívu spoločného podniku musia tvoriť jednu tretinu predstavenstva
a kontrolnej a revíznej komisie. Volí ich pracovný kolektív spoločného podniku z jeho
radov tajným hlasovaním. Funkčné obdobie zástupcov pracovného kolektívu v orgánoch
spoločného podniku je päť rokov, pokiaľ zmluva neurčí kratšie obdobie.
(3)
O hlasovaní pracovného kolektívu platí § 38 ods. 5 primerane.
§ 74
Predseda
(1)
Na čele spoločného podniku je predseda, ktorý riadi činnosť spoločného podniku a
je za ňu a za jej výsledky zodpovedný predstavenstvu.
(2)
Predseda ako štatutárny orgán spoločného podniku koná v jeho mene vo všetkých veciach.
(3)
Predseda riadi rokovanie predstavenstva a zabezpečuje plnenie jeho uznesení. Je povinný
pravidelne informovať o svojej činnosti kolektívne orgány spoločného podniku.
(4)
Predsedu zastupuje počas jeho neprítomnosti podpredseda volený predstavenstvom z
pracovníkov spoločného podniku.
§ 75
Kontrolná a revízna komisia
(1)
Kontrolná a revízna komisia spoločného podniku kontroluje všetku jeho hospodársku
a sociálnu činnosť. Prerokúva a vybavuje sťažnosti pracovníkov spoločného podniku.
(2)
Kontrolná a revízna komisia spoločného podniku zodpovedá za svoju činnosť predstavenstvu
a podáva mu správy o svojej činnosti.
(3)
Kontrolná a revízna komisia spoločného podniku je povinná vykonať ročnú revíziu hospodárskej
a sociálnej činnosti spoločného podniku a ročnej účtovnej uzávierky.
(4)
Činnosť kontrolnej a revíznej komisie riadi a organizuje jej predseda. Predsedu volí
kontrolná a revízna komisia zo svojich radov na obdobie piatich rokov. Je oprávnený
zúčastňovať sa na rokovaní predstavenstva.
§ 76
Prácu v spoločnom podniku vykonávajú jeho pracovníci v pracovnom pomere alebo na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Kooperačné združenie
§ 77
(1)
Zmluva o kooperačnom združení, podľa ktorej sa združujú prostriedky, prípadne činnosti
zúčastnených organizácií, musí obsahovať
a)
názvy a sídla zúčastnených organizácií,
b)
účel združenia a činnosť, ktorá je predmetom združenia, a spôsob jej vykonávania,
c)
práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku ich podielov (vkladov), ktorými
prispievajú na úhradu nákladov spojených s výkonom dohodnutej činnosti, prípadne ustanovenie
o spôsobe riadenia a správe združených prostriedkov,
d)
dôsledky porušenia zmluvných povinností a spôsob vyporiadania záväzkov po zániku
zmluvy o kooperačnom združení.
(2)
Združovaním prostriedkov a činností sa nesmie vytvárať nežiadúci monopol; pokiaľ
by zmluvou o kooperačnom združení taký monopol vznikol, je zmluva neplatná.
(3)
Zmluva o kooperačnom združení zaniká
a)
dosiahnutím účelu, na ktorý bola uzavretá, alebo ak sa dosiahnutie tohto cieľa stalo
nemožným,
b)
uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,
c)
dohodou zúčastnených organizácií,
d)
z iných dôvodov uvedených v tejto zmluve.
SIEDMA ČASŤ
§ 78
Zväz družstevných roľníkov
(1)
Zväz družstevných roľníkov (ďalej len „Zväz“) je dobrovoľnou spoločenskou organizáciou
združenou v Národnom fronte, ktorá rozvíja svoju činnosť v záujme zabezpečenia sociálno-ekonomického
a spoločenského poslania družstiev, politickej, pracovnej a spoločenskej aktivity
ich členov a v oblasti starostlivosti o ich pracovné a životné podmienky.
(2)
Družstvo, ktorého členská schôdza rozhodla o vstupe do Zväzu, je jeho základnou organizáciou.
Orgány družstva sú zároveň orgánmi tejto základnej organizácie.
(3)
Návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúce sa základných otázok hospodárskej
politiky družstiev, dôležitých práv a povinností a pracovných vzťahov ich členov,
ako aj sociálnej, kultúrnej a zdravotnej starostlivosti o členov prerokúvajú príslušné
ústredné orgány so Zväzom.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 79
Združovanie pozemkov
(1)
Členovia združia na spoločné družstevné hospodárenie všetky pozemky (včítane lesných
pozemkov, vodných plôch a rybníkov s chovom rýb), ktoré vlastnia alebo na ktorých
hospodária v čase vstupu do družstva, ako aj pozemky, ktoré získajú neskôr za trvania
členstva.
(2)
Povinnosť združiť pozemky vzniká dňom vzniku členstva. V prípade dojednania skúšobnej
doby v dohode o pracovných podmienkach však až jej uplynutím, pokiaľ v nej nebolo
členstvo zrušené.
(3)
Na spoločné družstevné hospodárenie sa nezdružujú
a)
pozemky, ktoré sú v užívaní družstva alebo inej socialistickej poľnohospodárskej
organizácie už v čase vstupu člena do družstva,
b)
pozemky zastavané obytnými budovami, hospodárskymi budovami spolu s nádvorím, pokiaľ
družstvo tieto budovy neprevzalo, ako aj záhrady v zastavanom území obce, ktorých
výmera nepresahuje 0,10 ha. Stanovy môžu určiť, za akých podmienok nepodlieha združeniu
záhrada presahujúca túto výmeru.
§ 80
(1)
Pokiaľ tento zákon v členských a pracovných vzťahoch ustanovuje formu právneho úkonu,
je právny úkon pri jej nedodržaní neplatný.
(2)
Cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti sa môže stať členom družstva po udelení
povolenia na trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.
(3)
Členstvo v družstve zaniká cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, pokiaľ
k jeho skončeniu nedošlo iným spôsobom,
a)
dňom, ktorým sa má skončiť jeho pobyt na území Československej socialistickej republiky
podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt,
b)
dňom, ktorým nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia
z územia Československej socialistickej republiky.
§ 81
Prechodné ustanovenia
(1)
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. júlom 1988; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky,
ktoré z nich vzišli pred 1. júlom 1988, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2)
Zmierovacie konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
právnych predpisov.
(3)
Platnosť vlastných stanov družstva, vlastného pracovného, organizačného a rokovacieho
poriadku zaniká prijatím nových stanov, najneskôr však 31. marcom 1989.
(4)
Družstvá a ďalšie socialistické organizácie, ktoré zriadili spoločné poľnohospodárske
podniky alebo uzavreli zmluvy o kooperačnom združení podľa prvších predpisov, upravia
príslušné zmluvy a zabezpečia, aby orgány spoločného podniku zodpovedali ustanoveniam
tohto zákona, najneskôr do 31. marca 1989.
(5)
Do doby, než bude ustanovená rozhodcovská komisia, jej pôsobnosť vykonáva predstavenstvo.
§ 82
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky upraví nariadením finančné hospodárenie
družstiev a spoločných podnikov.
(2)
Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po prerokovaní so Zväzom, ministerstvami
poľnohospodárstva a výživy republík a príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia
upraví všeobecne záväznými právnymi predpismi
a)
zásady odmieňania a pravidlá usmerňovania prostriedkov na odmeny a mzdy v družstvách
a spoločných podnikoch,
b)
zásady pre predaj niektorých poľnohospodárskych výrobkov členom, prípadne pracovníkom
družstiev.
§ 83
Zrušovacie ustanovenia
(1)
Zrušujú sa
1.
zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve v znení zákona č. 111/1984 Zb.;
2.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 137/1975 Zb., ktorým sa vydávajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev a upravuje postup
pri vypracovaní a schvaľovaní stanov družstva, ich zmien a doplnkov;
3.
časť II a III nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1975
Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom
družstevníctve;
4.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 159/1975 Zb. o spolupráci v poľnohospodárstve a jej formách v znení vyhlášky č. 100/1983 Zb. a
vyhlášky č. 25/1986 Zb.;
5.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 160/1975 Zb. o zmierovacom konaní v jednotných roľníckych družstvách;
6.
smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-668/13/75 o
postupe pri prechode jednotného roľníckeho družstva do štátnej poľnohospodárskej organizácie
(reg. v čiastke 24/1976 Zb.);
7.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 015-681/1976, ktorou
sa vydávajú vzory organizačného, rokovacieho a pracovného poriadku JRD (reg. v čiastke
18/1977 Zb.).
(2)
S účinnosťou od 1. januára 1989 sa zrušujú
1.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 140/1985 Zb. o zásadách financovania a finančného hospodárenia jednotného roľníckeho družstva;
2.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 137/1979 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o poľnohospodárskom družstevníctve
o dovolenke a hmotnej zodpovednosti členov jednotných roľníckych družstiev;
3.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy a predsedu Štátnej banky
československej č. 120/1985 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov v jednotných roľníckych družstvách
a spoločných poľnohospodárskych podnikoch;
4.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 121/1985 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky v jednotných roľníckych
družstvách a spoločných poľnohospodárskych podnikoch;
5.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 24/1986 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb jednotného roľníckeho družstva;
6.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 26/1986 Zb. o rezervnom fonde v jednotných roľníckych družstvách a spoločných poľnohospodárskych
podnikoch;
7.
smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 041-2003/85 o
financovaní obežných prostriedkov v jednotných roľníckych družstvách a spoločných
poľnohospodárskych podnikoch (reg. v čiastke 1/1986 Zb.);
8.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-183/13/73 na
usmerňovanie vývoja odmien za prácu a poskytovanie poľnohospodárskych výrobkov v jednotných
roľníckych družstvách (reg. v čiastke 8/1974 Zb.);
9.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-1422/81 o poskytovaní
odmien pri významných pracovných a životných výročiach členom jednotných roľníckych
družstiev (reg. v čiastke 20/1982 Zb.);
10.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-625/1983 o závodnom
stravovaní v JRD (reg. v čiastke 29/1983 Zb.);
11.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-1721/85 o odmieňaní
členov a pracovníkov vykonávajúcich robotnícke pracovné činnosti v jednotných roľníckych
družstvách (reg. v čiastke 5/1986 Zb.);
12.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-1722/85 o odmieňaní
členov a pracovníkov vykonávajúcich technicko-hospodárske funkcie v jednotných roľníckych
družstvách (reg. v čiastke 5/1986 Zb.);
13.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-1687/85 o usmerňovaní
prostriedkov na odmieňanie za prácu v jednotných roľníckych družstvách (reg. v čiastke
5/1986 Zb.);
14.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-1968/85 o usmerňovaní
mzdových prostriedkov v spoločných poľnohospodárskych podnikoch a melioračných družstvách
(reg. v čiastke 5/1986 Zb.);
15.
úprava Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM 01-2115/85 o poskytovaní
ročných odmien vedúcim funkcionárom a niektorým vedúcim odborným pracovníkom v jednotných
roľníckych družstvách (reg. v čiastke 5/1986 Zb.).
§ 84
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.
Husák v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
1)
Hospodársky zákonník.
Zákon č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení neskorších predpisov (§ 2a)
Zákon č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení neskorších predpisov (§ 2a)
4)
§ 421 a 438 až 449 Občianskeho zákonníka.
5)
§ 39, § 57 ods. 2 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
6)
Zákon č. 50/1976 Zb.