98/1988 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1988 do 31.12.1991

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:98/1988 Zb.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník
Typ:Zákon
Dátum schválenia:15.06.1988
Dátum vyhlásenia:15.06.1988
Dátum účinnosti od:01.07.1988
Dátum účinnosti do:31.12.1991
Autor:Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Národné hospodárstvo
  • Obchodné záväzkové vzťahy
Nachádza sa v čiastke:

20/1988

109/1964 Zb. Hospodársky zákonník
114/1964 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti o podnikovom registri
48/1980 Zb. Vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese
98
ZÁKON
z 15. júna 1988,
ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1.
Článok III znie:
„Článok III
Na plnenie úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja zakladá alebo zriaďuje socialistický štát štátne podniky a iné štátne organizácie a zveruje im časti národného majetku.
Družstevné a spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom a okrem toho aj s národným majetkom, ktorý im štát zveril do užívania. Jednotné roľnícke družstvá hospodária aj s pôdou, ktorá je v ich spoločenskom užívaní.“.
2.
Článok IV znie:
„Článok IV
Úlohy hospodárskej výstavby plnia predovšetkým štátne podniky a družstvá. Hospodársku činnosť vyvíjajú aj spoločenské organizácie, pokiaľ je to potrebné na plnenie ich úloh.“.
3.
Článok IX znie:
„Článok IX
Aktívna a iniciatívna účasť pracujúcich a ich podiel na riadení národného hospodárstva, najmä na vytváraní plánov, zvyšovaní hospodárnosti, uzavieraní hospodárskych zmlúv a na kontrole plnenia plánov i hospodárskych zmlúv je predpokladom trvalého rozvoja národného hospodárstva. Túto účasť pracujúcich a ich podiel na riadení zabezpečujú spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie a orgány socialistickej samosprávy. Orgány socialistických organizácií sú povinné vytvárať vhodné predpoklady rozširovania účasti pracujúcich a zvyšovania ich podielu na riadení národného hospodárstva.“.
4.
§ 8 ods. 2 znie:
„(2)
Socialistickým spoločenským vlastníctvom je celospoločenské vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.“.
5.
Za § 9 sa vkladá nový § 9a, ktorý znie:
㤠9a
Majetkom socialistickej organizácie sa rozumejú veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ku ktorým má organizácia vlastnícke právo alebo právo hospodárenia.“.
6.
§ 10 znie:
㤠10
(1)
Socialistická organizácia sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva alebo práva hospodárenia proti neoprávneným zásahom, najmä môže požadovať vydanie veci od toho, kto ju neoprávnene zadržiava. Vlastnícke právo a právo hospodárenia nezanikajú uplynutím času.
(2)
Výsledky výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti môžu organizácie využívať a nakladať s nimi iba so súhlasom tej organizácie, ktorej práva k týmto výsledkom patria, pokiaľ zákon neustanovuje inak.“.
7.
Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý znie:
㤠10a
Organizácia, ktorá je vlastníkom veci, organizácia, ktorá má k veci právo hospodárenia alebo organizácia, ktorá je užívateľom veci, sa musí zdržať všetkého, čím by nad primeranú mieru obťažovala iného alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv. Dotknutá organizácia sa môže domáhať toho, aby organizácia, ktorá koná v rozpore s týmto zákazom, sa takého konania zdržala, prípadne aby bol odstránený protiprávny stav.“.
8.
§ 11 ods. 4 znie:
„(4)
Stavba je vo vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne v celospoločenskom vlastníctve, ak ide o štátne organizácie.“.
9.
§ 12 ods. 1 znie:
„(1)
Vec môže byť súčasne v celospoločenskom vlastníctve a vo vlastníctve družstevných alebo iných socialistických organizácií alebo niekoľkých družstevných alebo iných socialistických organizácií (spoluvlastníctvo).“.
10.
§ 14 znie:
㤠14
Socialistickými organizáciami sú štátne podniky, štátne hospodárske organizácie, rozpočtové a iné štátne organizácie, družstevné organizácie, spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov. Socialistické organizácie sú právnickými osobami.“.
11.
V § 15 sa slová na konci „aj keď nie sú v ich správe (vlastníctve).“ nahrádzajú slovami „aj keď k nim nemajú právo hospodárenia alebo vlastnícke právo.“.
12.
§ 17 ods. 2 znie:
„(2)
V prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov aj organizačné jednotky alebo orgány socialistických organizácií (ďalej len “organizačné jednotky„); pre ich spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, pre ochranu vlastníckeho práva a práva hospodárenia, pre ich hospodársku činnosť, právne úkony a záväzkové vzťahy obdobne platia ustanovenia tohto zákona a iných právnych predpisov, týkajúce sa socialistických organizácií.“.
13.
§ 18a znie:
㤠18a
(1)
Socialistické organizácie vyvíjajú hospodársku činnosť v rámci predmetu činnosti určeného v zakladacej listine, stanovách, štatúte alebo v inom akte, ktorým bola určitá hospodárska činnosť povolená; v rámci predmetu činnosti je maloobchodný predaj výrobkov, ktoré organizácia vyrába, úprava alebo iné spracovanie predávaných výrobkov a poskytovanie prác alebo výkonov súvisiacich s predajom, doplnkový predaj výrobkov súvisiacich s poskytovanými prácami alebo výkonmi.
(2)
Socialistické organizácie môžu vykonávať aj inú hospodársku činnosť, pokiaľ tým nenarušia plnenie záväzných výstupov štátneho plánu a plnenie hospodárskych záväzkov.“.
14.
V § 21 ods. 1 v prvej vete sa pred slovom „zákona“ vypúšťa slovo „tohto“.
15.
Za § 25 sa vkladá nový § 25a, ktorý znie:
㤠25a
Ak tento zákon alebo iný právny predpis vyžaduje na účinnosť zmluvy alebo inej dohody medzi organizáciami súhlas príslušného orgánu, a tento orgán neoznámil svoje stanovisko do jedného mesiaca odo dňa, keď žiadosť o súhlas došla, predpokladá sa, že súhlas bol daný.“.
16.
Za piatu hlavu prvej časti sa vkladá šiesta hlava, ktorá znie:
„Šiesta hlava
OPATRENIA ORGÁNOV HOSPODÁRSKEHO RIADENIA
§ 26a
(1)
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, národné výbory, ďalej Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev voči družstevných podnikom, ako aj ústredné orgány spoločenských organizácií (ďalej len “orgány hospodárskeho riadenia „) vystupujú v hospodárskych vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti socialistických organizácií v rozsahu svojej pôsobnosti v prípadoch a za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov ustanovenú týmto zákonom.
(2)
V mene orgánu hospodárskeho riadenia koná jeho vedúci alebo pracovník, ktorý je na to oprávnený štatútom, stanovami alebo iným organizačným predpisom.
§ 26b
(1)
Opatrenie, ktorým orgán hospodárskeho riadenia zakladá, mení, zrušuje alebo potvrdzuje oprávnenia a povinnosti organizácií, musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí mať písomnú formu, obsahovať označenia organizácií, ktorým je určené, a jeho obsah musí byť určitý. Ďalšie náležitosti opatrenia môžu ustanoviť právne predpisy.
(2)
Pokiaľ to povaha veci nevylučuje, je orgán hospodárskeho riadenia povinný prerokovať opatrenie pred jeho vydaním so socialistickou organizáciou, ktorej má byť určené.
(3)
Opatrenie je účinné dňom doručenia, pokiaľ v ňom nie je určený neskorší deň.
(4)
Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý opatrenie vydal, môže na návrh organizácie alebo z vlastného podnetu opatrenie zmeniť alebo zrušiť; ustanovenie odseku 2 platí obdobne.
§ 26c
Na návrh organizácie, ktorej je opatrenie určené, vysloví hospodárska arbitráž neplatnosť opatrenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Ak to naliehavý spoločenský záujem vyžaduje, môže hospodárska arbitráž vysloviť neplatnosť takého opatrenia aj z vlastného podnetu.
§ 26d
(1)
Orgán hospodárskeho riadenia je povinný nahradiť škodu, ktorá organizácii vznikla v dôsledku jeho opatrenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Pre rozsah a spôsob náhrady škody sa primerane použijú ustanovenia § 146 až 148.
(2)
Lehota pre zánik práva na náhradu škody je jeden rok a začína sa od prvého dňa roka nasledujúceho po tom, čo sa poškodená organizácia dozvedela o výške škody a o zodpovednom orgáne hospodárskeho riadenia. Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca piateho roka nasledujúceho po vzniku škody. Ustanovenie § 132 ods. 1 platí obdobne.
§ 26e
(1)
Ak v dôsledku opatrenia orgánu hospodárskeho riadenia, ktoré tento orgán vydal v súlade s právnymi predpismi, dôjde k zhoršeniu hospodárskych výsledkov organizácie, ktorej je opatrenie určené, najmä k zmenšeniu majetku alebo k úniku majetkového prospechu, je organizácia oprávnená požadovať vyrovnanie vzniknutej majetkovej ujmy od orgánu, ktorý opatrenie vydal.
(2)
Organizácia je povinná vymedziť rozsah svojej požiadavky písomne, zdôvodniť ho a predložiť orgánu hospodárskeho riadenia najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku majetkovej ujmy, inak jej právo zaniká. Orgán hospodárskeho riadenia je povinný k požiadavke organizácie sa písomne vyjadriť do troch mesiacov od jej doručenia.
(3)
Organizácia je oprávnená požadovať na hospodárskej arbitráži náhradu majetkovej ujmy, pokiaľ nedošlo k jej vyrovnaniu dohodnutým spôsobom v určenej alebo dohodnutej lehote, alebo pokiaľ orgán hospodárskeho riadenia požiadavku organizácie celkom alebo čiastočne odmietol alebo sa nevyjadril v lehote podľa odseku 2. Majetková ujma sa uhrádza v peniazoch. Pre určenie výšky jej náhrady obdobne platia § 147 a 148.
(4)
Právo na náhradu majetkovej ujmy zaniká, ak sa neuplatnilo na hospodárskej arbitráži do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, čo sa právo mohlo podľa odseku 3 uplatniť prvý raz.
(5)
Právo na náhradu majetkovej ujmy nevznikne, ak je majetková ujma krytá z iných zdrojov, ak k ujme došlo v dôsledku zákazu vývozu alebo dovozu alebo v dôsledku tvorby a zmien cien.“.
17.
Nadpis pod prvou hlavou druhej časti znie:
„ŠTÁTNE PODNIKY“.
18.
§ 27 znie:
㤠27
Zakladanie štátnych podnikov, ich právne postavenie a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne pomery upravujú zákon o štátnom podniku, zákony o národných výboroch, iné osobitné predpisy a tento zákon.“.
19.
Za § 27 sa vkladajú nové § 27a až 27e, ktoré včítane nadpisu znejú:
„Likvidácia štátneho podniku
§ 27a
(1)
Účelom likvidácie je vyporiadať majetkové pomery zrušeného štátneho podniku.
(2)
Likvidácia sa vykoná, ak zakladateľ neurobí opatrenia o všetkom majetku a záväzkoch zrušeného štátneho podniku.
§ 27b
(1)
Zakladateľ navrhne zápis likvidácie štátneho podniku a likvidátora, ktorého vymenoval, do podnikového registra. Počas likvidácie používa podnik svoj názov s dodatkom “v likvidácii.„
(2)
Dňom, ku ktorému bola likvidácia a likvidátor zapísaní do podnikového registra, zaniká funkcia riaditeľa a orgány samosprávy. Likvidátor je oprávnený konať v mene štátneho podniku vo veciach spojených s likvidáciou.
(3)
Likvidátor je povinný o vstupe štátneho podniku do likvidácie bez meškania upovedomiť všetky organizácie, orgány a iné subjekty, ktoré sú tým dotknuté.
(4)
Ku dňu začatia likvidácie štátny podnik zostaví účtovnú uzávierku a účtovné výkazy a odovzdá ich likvidátorovi a príslušným orgánom.
§ 27c
(1)
Likvidátor zostaví do 30 dní po svojom zápise do podnikového registra úvodnú rozvahu a odovzdá ju zakladateľovi spolu s likvidačným plánom, rozpočtom likvidácie a s inventarizačným zápisom o mimoriadnej inventarizácií hospodárskych prostriedkov vykonanej ku dňu začatia likvidácie.
(2)
Likvidátor je v priebehu likvidácie povinný najmä
a)
sústrediť peňažné prostriedky na jednom účte v jednom peňažnom ústave,
b)
dokončiť bežné záležitosti,
c)
vyporiadať odvody do štátneho rozpočtu, dane a poplatky,
d)
vyporiadať záväzky a pohľadávky,
e)
speňažiť majetok štátneho podniku najhospodárnejším a najrýchlejším spôsobom alebo s ním inak naložiť v súlade s predpismi o hospodárení s národným majetkom,
f)
podávať zakladateľovi štvrťročné a ročné hlásenie o priebehu likvidácie doložené štvrťročnou a ročnou účtovnou uzávierkou.
§ 27d
(1)
Likvidátor zostaví účtovnú uzávierku ku dňu skončenia likvidácie a predloží ju zakladateľovi na schválenie spolu s konečnou správou o celkovom priebehu likvidácie.
(2)
Likvidátor po preverení a schválení účtovnej uzávierky zakladateľom
a)
odvedie konečný výťažok likvidácie podľa pokynu zakladateľa,
b)
postará sa o bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných písomností,
c)
navrhne výmaz štátneho podniku z podnikového registra.
§ 27e
Ak výťažok likvidácie na uspokojenie všetkých zostávajúcich pohľadávok nestačí, likvidátor so súhlasom zakladateľa uspokojí predovšetkým pohľadávky pracovníkov likvidovaného podniku, ďalej pohľadávky štátu na odvodoch, daniach a poplatkoch; ostatné pohľadávky uspokojí pomerne.“.
20.
V § 28 sa vypúšťa odsek 3.
21.
V § 30 sa vypúšťa odsek 1.
22.
§ 32 až 34 sa vypúšťajú.
23.
§ 42 a 43 sa vypúšťajú. Z nadpisu nad § 42 sa vypúšťajú slová „Zriaďovanie a“.
24.
V § 46 sa vypúšťa odsek 1.
25.
V § 47 sa vypúšťa odsek 2.
26.
V § 49 ods. 3 sa posledná veta nahrádza touto vetou: „Pre likvidáciu štátnych hospodárskych organizácií platia ustanovenia § 27d a 27e obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.“.
27.
§ 51 až 55 sa vypúšťajú.
28.
V § 57 ods. 1 sa vypúšťajú na konci slová „a to buď priamo týmito organizáciami, alebo ich nadriadenými orgánmi.“.
29.
Nadpis pod štvrtou hlavou druhej časti znie:
„CELOSPOLOČENSKÉ SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO A PRÁVO HOSPODÁRENIA S NÁRODNÝM MAJETKOM“.
30.
§ 63 sa vypúšťa.
31.
§ 64 znie:
㤠64
(1)
Národným majetkom sú veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré sú v socialistickom celospoločenskom vlastníctve.
(2)
K jednotlivým veciam, pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.
(3)
Štátne organizácie môžu mať k jednotlivým veciam právo spoločného hospodárenia. Ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 a § 13 platia obdobne.“.
32.
§ 65 znie:
㤠65
(1)
Právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.
(2)
Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií1) na žiadosť niektorého z nich.
(3)
Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.".
33.
§ 66 ods. 1 znie:
„(1) Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami; ak vykonáva právo hospodárenia k majetku, ktorý na plnenie svojich úloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby sa majetok využil inde, prípadne aby sa s ním naložilo čo najúčelnejšie.“.
34.
V § 66 ods. 2 sa slová “spravujúca národný majetok„ nahrádzajú slovami “ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom,„.
35.
V § 66 sa vypúšťa odsek 3.
36.
V § 67 sa slová na začiatku “Pre prevody správy národného majetku„ nahrádzajú slovami “Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom„.
37.
§ 68 znie:
„“§ 68
Prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami (§ 347). Vykonávací predpis môže ustanoviť pre štátne organizácie podmienky, za ktorých sa môže prevod vykonať, a prípady, keď možno prevod vykonať opatrením riadiacich orgánov. Pokiaľ ide o štátne podniky, môže tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu.„.“.
38.
V § 71 ods. 1 sa slová “ktorý má v správe„ nahrádzajú slovami “ku ktorému má právo hospodárenia„.
39.
V § 72 ods. 1 sa v úvodnej vete slová “správa pohľadávok„ nahrádzajú slovami “právo hospodárenia s pohľadávkami„ a v ustanovení pod písmenom c) sa slová “má v správe majetok„ nahrádzajú slovami “vykonáva právo hospodárenia s majetkom„.
40.
V § 73 ods. 1 na začiatku sa slová “Organizácia, ktorá má pohľadávku štátu v správe, je povinná v mene štátu„ nahrádzajú slovami “Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s pohľadávkou štátu, je povinná„.
41.
§ 73a znie:
„“§ 73a
(1)
Pre príslušnosť na výkon práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu obdobne platí ustanovenie § 72.
(2)
Organizácie sú povinné hospodáriť s inými majetkovými právami štátu, najmä tieto práva využívať a zabezpečovať ich ďalšie účelné využívanie spôsobom ustanoveným právnymi predpismi.„.“.
42.
§ 74 znie:
Ҥ 74
Ak riadiace orgány zistia porušenie povinností pri hospodárení s národným majetkom, môžu organizáciu obmedziť vo výkone jej práva hospodárenia.„.
43.
Za § 74 sa vkladajú nové § 74a a 74b, ktoré znejú:
Ҥ 74a
(1)
Za porušenie právnych predpisov upravujúcich ochranu národného majetku a hospodárenie s ním môže štátnym organizáciám príslušný finančný orgán uložiť pokutu do výšky 500 000 Kčs.
(2)
Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa orgán uvedený v odseku 1 dozvedel o porušení uvedených predpisov, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.
(3)
Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácia za porušenie uvedených predpisov postihnutá iným orgánom.
§ 74b
Ustanovenia § 65, 66, 70, § 71 ods. 1 a § 74 sa nevzťahujú na štátne podniky.„.
44.
§ 75 znie:
Ҥ 75
Vykonávacie predpisy ustanovia
a)
podmienky pri prevodoch vlastníctva k národnému majetku štátnymi podnikmi a podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského vlastníctva štátnymi podnikmi,
b)
postup iných štátnych organizácií než štátnych podnikov pri prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom a pri prevodoch vlastníctva k národnému majetku, ich schvaľovaní, a kedy sa prevody vykonávajú odplatne alebo bezplatne, a ďalej podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského vlastníctva,
c)
spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a iných štátnych organizácií,
d)
postup pri ukladaní pokút upravených v § 74a.„.
45.
§ 76 znie:
Ҥ 76
(1)
Družstevnými organizáciami sú družstvá, družstevné podniky, spoločné podniky, zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev.
(2)
Zriaďovanie družstevných organizácií, ich právne pomery a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne pomery upravuje zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, iné osobitné predpisy a tento zákon.
(3)
Pre likvidáciu družstiev, družstevných podnikov s výnimkou roľníckych družstiev a spoločných podnikov platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.„.
46.
§ 77 až 93 sa vypúšťajú.
47.
V § 95 ods. 1 sa slová na konci “ktorým sa majetok zveruje do správy„ nahrádzajú slovami “ktoré majú k majetku právo hospodárenia.„.
48.
§ 95 ods. 2 znie:
“(2) Právo hospodárenia družstevného podniku s majetkom v družstevnom vlastníctve upravujú osobitné predpisy.„.
49.
§ 96 sa vypúšťa.
50.
V § 98 druhej vete sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
51.
V § 101 druhá veta znie: “Tieto organizačné zložky a orgány majú k majetku vo vlastníctve spoločenskej organizácie, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, právo hospodárenia v rozsahu určenom stanovami alebo opatrením ústredného orgánu spoločenskej organizácie.„.
52.
V § 102 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou znie: “k majetku, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, majú právo hospodárenia.„.
53.
V § 103 sa slová “ktorým bol majetok spoločenskej organizácie zverený do správy,„ nahrádzajú slovami “ktoré vykonávajú právo hospodárenia,„.
54.
V § 106 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: “Pre likvidáciu podnikov spoločenských organizácií platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.„.
55.
V § 107 až 110 znejú:
Ҥ 107
(1)
Do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky, družstevné organizácie, podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií, národné výbory, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť v drobných prevádzkárňach; ďalej sa do registra zapisujú podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti, združenia a ostatné právnické osoby oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody a vnútorné organizačné jednotky štátnych podnikov, ktoré sú oprávnené v právnych vzťahoch konať v mene podniku.
(2)
Právnické osoby oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa zapisujú do osobitného oddielu podnikového registra.
(3)
Do podnikového registra sa nezapisujú Štátna banka československá, Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev, prípadne ani iné organizácie, o ktorých to ustanovuje zákon.
(4)
Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom.
(5)
Podnikový register vedú súdy (ďalej len „registrový súd“). Pôsobnosť súdov vo veciach podnikového registra upravujú osobitné predpisy.
(6)
Dňom zápisu je deň, v ktorý bol zápis do podnikového registra povolený uznesením registrového súdu, ak nie je v zakladacej alebo zriaďovacej listine alebo v inom akte o založení alebo zriadení organizácie určený neskorší deň.
§ 108
(1)
Do podnikového registra sa zapisuje spôsob založenia alebo zriadenia organizácie (právnickej osoby), deň jej vzniku, názov, sídlo, identifikačné číslo, predmet činnosti a označenie štatutárnych orgánov (s uvedením funkcií a mien) a spôsob, ako za organizáciu podpisujú.
(2)
Do podnikového registra sa okrem skutočností uvedených v odseku 1 zapisuje aj hodnota majetku vlastného alebo zvereného organizácii (právnickej osobe) pri jej založení alebo zriadení (imanie), pokiaľ právny predpis určenie takej hodnoty ukladá.
(3)
Pri družstevných organizáciách sa tiež zapisuje, ako ich členovia prispievajú na úhradu vzniknutých strát.
(4)
U právnických osôb oprávnených vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa zapisujú aj mená prokuristov,2) prípadne iné skutočnosti, ktoré sa podľa právnych predpisov majú zapísať do registra, do ktorého sa zapisuje právnická osoba zúčastňujúca sa na medzinárodnom obchode.
(5)
Pri národných výboroch s drobnými prevádzkárňami sa v zápise uvedie iba označenie národného výboru, jeho sídlo a druh činnosti drobných prevádzkární.
(6)
Pri odštepných závodoch sa zapisuje označenie závodu, jeho sídlo, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ktorej súčasťou závod je, a meno vedúceho odštepného závodu. Ak odštepný závod má sídlo mimo obvodu registrového súdu príslušného pre zápis organizácie, zapíše sa aj na registrovom súde príslušnom podľa sídla odštepného závodu. To platí aj pre vnútorné jednotky štátnych podnikov, ktoré sa zapisujú podľa § 107 ods. 1 do podnikového registra.
(7)
Do podnikového registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie organizácie, zavedenie priamej správy a správca štátneho podniku, vstup organizácie do likvidácie, likvidátor a jeho spôsob zastupovania a podpisovania.
§ 109
(1)
Návrh na zápis do podnikového registra podáva zakladateľ alebo organizácia, ktorej sa zápis týka, prípadne likvidátor.
(2)
Ak návrh na zápis do podnikového registra podáva organizácia alebo likvidátor, musí byť podpísaný štatutárnym orgánom, prípadne likvidátorom; ich podpis musí byť úradne overený, ak návrh na zápis do podnikového registra podpisujú prvý raz. Návrh zakladateľa na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný oprávnenou osobou.
(3)
Registrový súd je oprávnený robiť v registri zápisy aj bez návrhu, najmä na dosiahnutie zhody medzi zápismi v registri a skutočným stavom; organizácie sú povinné na výzvu oznámiť registrovému súdu skutočnosti potrebné na vykonanie týchto zápisov.
(4)
Návrhy na zápisy do podnikového registra treba podať na registrovom súde bez odkladu po tom, čo došlo k vzniku skutočnosti, ktorá je predmetom zápisu.
(5)
Ak súd, štátny orgán alebo niektorá organizácia zistí, že nebola splnená povinnosť navrhnúť zápis do podnikového registra, bez meškania to oznámi príslušnému registrovému súdu.
(6)
Ak registrový súd zistí, že organizácia nesplnila povinnosť uvedenú v odseku 1, vyzve ju podať návrh na vykonanie zápisu.
§ 110
(1)
Do podnikového registra je každý oprávnený nazerať a robiť si z neho výpisy.
(2)
Súdy, orgány hospodárskej arbitráže, prokuratúry, štátne notárstva, iné štátne orgány a banky si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra.
(3)
Organizácie alebo jednotlivci si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra, ak osvedčia právny záujem na skutočnostiach uvedených v podnikovom registri.„.
56.
§ 112 znie:
Ҥ 112
(1)
O konaní vo veciach podnikového registra platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku; jeho ustanovenia o poriadkových opatreniach sa použijú aj v prípadoch, keď sa neposlúchne výzva registrového súdu.
(2)
V konaní o povolenie zápisu je registrový súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady vykonania zápisu vyžadované právnymi predpismi, či predmet činnosti alebo jeho zmeny sú zhodné s oprávnením schváleným alebo vydaným príslušným orgánom a či bol udelený aj súhlas, ak je potrebný podľa osobitných predpisov.
(3)
Registrový súd oznamuje zápisy organizácií, zápisy predmetu ich činnosti a druhu činností drobných prevádzkární národných výborov, ako aj zápis zmien a zániku týchto skutočností príslušnému štátnemu orgánu správy daní a odvodov a príslušnému orgánu štátnej štatistiky.„.
57.
Za § 112 sa vkladajú nové § 112a a 112b, ktoré znejú:
Ҥ 112a
Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že sa do podnikového registra zapisujú aj iné skutočnosti než skutočnosti uvedené v § 108.
§ 112b
Ustanovenia tejto časti platia aj pre štátne hospodárske organizácie.„.
58.
§ 114a ods. 2 znie:
(2)
V prípade, keď je právnym predpisom výslovne ustanovená obom organizáciám povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sú organizácie povinné na základe podkladov určených na vypracovanie návrhu štátneho plánu tak urobiť a rokovanie ukončiť v rozsahu, v ktorom nie je rozporné, uzavretím zmluvy o príprave dodávok; v ostatných prípadoch sú povinné ukončiť rokovanie zápisnicou.“.
59.
V § 114a sa vypúšťajú odseky 4 a 5 a dopĺňa sa nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Vykonávací predpis ustanoví podrobnejšie postupy organizácií pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a spôsob odstraňovania rozporov.“.
60.
V § 115 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo právo vydať dodávkový príkaz“.
61.
§ 115 ods. 2 znie:
„(2)
Plánovacími aktami, pokiaľ spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú limity a menovité úlohy štátneho plánu včítane záväzne ukladaných štátnych zákaziek, prípadne ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené zákonom.“.
62.
V § 117 sa vypúšťajú v nadpise paragrafu slová „z plánovacích aktov a“ a odsek 1. Odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2. V novooznačenom odseku 2 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.
63.
§ 118 znie:
㤠118
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia môžu vo svojej pôsobnosti uložiť organizáciám povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu alebo povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej zmluvy, len ak to vyžadujú v mimoriadnych prípadoch záujmy obrany a bezpečnosti štátu, plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ochrana života, zdravia a výživy ľudu, ochrana životného prostredia, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a vážnych havárií. Za rovnakých podmienok môžu orgány hospodárskeho riadenia organizáciám hospodárske záväzky priamo uložiť alebo ich záväzky zmeniť alebo zrušiť. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú v pôsobnosti rôznych orgánov, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto orgánov.
(2)
Pre záväzky uložené podľa odseku 1 platí ustanovenie o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.“.
64.
§ 119a ods. 1 znie:
„(1)
Organizácie nesmú obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ by tým bolo ohrozené zabezpečenie záväzných výstupov štátneho plánu, obrana a bezpečnosť štátu, výživa a zdravie ľudu, životné prostredie a plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv.“.
65.
V § 123 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „V takom prípade platí, že k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke právo alebo právo hospodárenia dňom, keď sa získalo, na organizáciu, ktorá plnenie prijala.“.
66.
V § 124 sa slová „nadriadených orgánov“ nahrádzajú slovami „orgánov hospodárskeho riadenia.“
67.
V § 125 ods. 2 sa v uvádzacej vete vypúšťajú slová „ak o to požiada druhá organizácia do jedného mesiaca po uplynutí lehoty na predloženie návrhu zmluvy na príslušné dodávkové obdobie,“ a vypúšťa sa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7.
68.
V § 125 v novooznačenom odseku 3 písm. c) sa koniec vety upravuje takto: „...podľa odseku 2.“.
69.
V § 125 v novooznačenom odseku 5 sa slová na začiatku „V prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5“ nahrádzajú slovami „Pokiaľ sa organizácie nedohodli inak,“.
70.
V § 125 novooznačený odsek 7 znie:
„(7)
Odberateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, pokiaľ v prípadoch ustanovených v § 361 ods. 4 na vyžiadanie dodávateľa nezložil pred splnením dodávky v banke prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých splnením tejto dodávky. Náhradu škody môže dodávateľ v týchto prípadoch uplatniť iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 146 až 148.“.
71.
V § 128 ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová „pokiaľ nejde o prevzatie na základe rozhodnutia alebo so súhlasom nadriadených orgánov.“.
72.
V § 128 sa vypúšťa odsek 3.
73.
V § 129b ods. 1 sa časť vety za bodkočiarkou nahrádza slovami „organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.“.
74.
V § 131 ods. 1 písm. a) sa časť vety pred bodkočiarkou dopĺňa za slovom „odstrániť“ slovami „alebo sa malo poskytnúť nové bezvadné plnenie“.
75.
V § 131 ods. 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou znie: „toto právo možno uplatniť najneskôr do konca roka nasledujúceho po uplynutí lehôt na reklamáciu vád;“.
76.
V § 131 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Lehota pre zánik práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu sa začína od prvého dňa roka nasledujúceho po tom, čo sa organizácia, na úkor ktorej sa neoprávnený majetkový prospech získal, dozvedela, že sa získal a kto ho získal. Toto právo však možno uplatniť najneskôr do konca desiateho roka nasledujúceho po získaní neoprávneného majetkového prospechu.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
77.
V § 135 včítane nadpisu znie:
㤠135
Doba zodpovednosti (záručná doba)
Záručná doba, ako aj rozsah zodpovednosti sú ustanovené týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Organizácie si môžu dohodnúť dlhšiu záručnú dobu; pre túto predĺženú časť záručnej doby môžu dojednať rozsah zodpovednosti alebo ďalšie podmienky odchylne. Dodávateľ môže predĺžiť záručnú dobu aj jednostranným písomným úkonom. Kratšiu záručnú dobu si organizácie môžu výnimočne dohodnúť, pokiaľ sa dodaný výrobok použije neobvyklým spôsobom.“.
78.
Za § 137 sa vkladá nový § 137a, ktorý znie:
㤠137a
Ak nemožno bez neúmerných ťažkostí zistiť rozsah vadného plnenia, môže ho s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu určiť hospodárska arbitráž.“.
79.
V § 138 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2,ktorý znie:
„(2)
Organizácia sa zodpovednosti za omeškanie zbaví, ak preukáže, že nemohla splniť svoju povinnosť pre neodvrátiteľné udalosti.“.
80.
§ 141 ods. 2 znie:
„(2)
Organizácie si môžu dojednať majetkové sankcie vyššie alebo nižšie, než ustanovuje právny predpis. Nižšie majetkové sankcie však nemožno dojednať v prípadoch, keď to ustanovuje tento zákon alebo keď sú podľa tohto zákona organizácie povinné majetkové sankcie vyúčtovať a vymáhať.“.
81.
§ 142 znie:
㤠142
(1)
Organizácie sú povinné vyúčtovať a vymáhať len týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi ustanovené majetkové sankcie, na ktoré im vzniklo právo pre vadné plnenie záväzkov na zabezpečenie menovitých úloh štátneho plánu včítane záväzne ukladaných štátnych zákaziek, prípadne odberateľských limitov alebo pre omeškanie pri plnení týchto záväzkov. Pokiaľ si organizácie dohodli majetkové sankcie vyššie, než ustanovuje právny predpis, týka sa táto povinnosť iba sumy, ktorá je ustanovená právnym predpisom.
(2)
Majetkové sankcie podľa odseku 1, ktoré v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 5 000 Kčs, sa nemusia účtovať ani vymáhať. Tento zákon ustanovuje, prípadne vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď majetkové sankcie sa podľa odseku 1 nemusia účtovať a vymáhať.
(3)
Organizácia, ktorej sa majetkové sankcie vyúčtovali, je povinná do 30 dní po tom, čo dostala vyúčtovanie, buď majetkové sankcie zaplatiť, alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje námietky.
(4)
Ak hospodárska arbitráž zistí, že pre porušenie povinnosti vyúčtovať, vymáhať alebo platiť majetkové sankcie zaniklo právo na penále, môže obom organizáciám, prípadne len jednej z nich uložiť odvod do príslušného štátneho rozpočtu až do výšky sumy, ktorá sa mala ako penále zaplatiť. Odvod možno uložiť najneskôr do troch rokov od vzniku práva na penále.“.
82.
V § 145 ods. 2 sa v druhej vete slová „nadriadených orgánov“ nahrádzajú slovami „orgánov hospodárskeho riadenia“.
83.
§ 147 ods. 1 znie:
„(1)
Nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil (skutočná škoda) a čo by bola poškodená organizácia dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť (ušlý zisk). Pri porušení záväzku sa však nenahrádza škoda, ktorú organizácia, čo škodu spôsobila, nemohla pri vzniku záväzku predvídať ako obvyklý následok takého porušenia.“.
84.
V § 158 ods. 2 sa v uvádzacej vete za slovo „dodávke“ vkladajú slová „výrobkov, prác alebo výkonov“.
85.
V § 158 ods. 2 sa vypúšťa ustanovenie pod písmenom c).
86.
V § 159 ods. 1 písm. a) sa za slová „o dodávke“ vkladajú slová „výrobkov, prác alebo výkonov“.
87.
V § 159 ods. 1 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:
„b)
ide o záväzne ukladanú štátnu zákazku,
c)
ide o štátnym plánom určený odber zo štátnych hmotných rezerv,“.
Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).
88.
V § 159 ods. 2 sa za slová „pri dodávkach“ vkladá slovo „výrobkov“.
89.
V § 160 sa za slová „o dodávke“ vkladajú slová „výrobkov, prác alebo výkonov“.
90.
§ 161 sa vypúšťa.
91.
V § 163 ods. 1 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
92.
V § 163 sa vypúšťa odsek 6. Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 6 a 7.
93.
V § 164 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta. V odkaze v odseku 3 sa číslovka 7 nahrádza číslovkou 6.
94.
§ 166a sa vypúšťa.
95.
§ 168 ods. 3 znie:
„(3)
Splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo vlastnícke právo k výrobkom na odberateľa.“.
96.
Za § 170 sa vkladá nový § 170a, ktorý znie:
㤠170a
Odberateľ, ktorému boli výrobky s vyznačenou dobou životnosti dodané po uplynutí časti tejto doby určenej dohodou organizácií alebo vykonávacím predpisom, je oprávnený ich bez zbytočného odkladu odmietnuť a na náklady a nebezpečenstvo dodávateľa ich vrátiť. Ak si ich ponechá, má právo na primeranú zľavu. Ak nie je dojednaná alebo vykonávacím predpisom ustanovená časť doby životnosti, do ktorej môžu byť výrobky najneskôr dodané, je dodávateľ povinný ich dodať najneskôr do polovice vyznačenej doby životnosti.“.
97.
V § 192 ods. 2 sa v druhej vete vypúšťajú slová „podľa dohody orgánov hospodárskeho riadenia alebo“.
98.
§ 198 ods. 2 písm. b) znie:
„b)
pri výrobkoch, ktoré odberateľ dodáva v nezmenenom stave ďalšiemu odberateľovi (spotrebiteľovi)
1.
do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby, po ktorú trvá zodpovednosť za vady v prospech toho, kto výrobky spracúva alebo spotrebúva, najdlhšie však na dobu 18 mesiacov od splnenia dodávky; ak ide o výrobky určené na predaj občanom, trvá zodpovednosť za vady do času, do ktorého sa má vec použiť podľa vyznačenia na výrobku, jeho obale alebo záručnom liste, 2. ak ide o výrobky určené na predaj občanom, pre ktoré je určená záručná doba dlhšia ako 6 mesiacov, do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby, po ktorú trvá zodpovednosť za vady v prospech spotrebiteľa (občana), najdlhšie však na dobu 24 mesiacov od splnenia dodávky; to neplatí pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky,“.
99.
V § 198 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
pri vadách výrobkov dodaných ako náhradné dielce servisnej organizácii po dobu, po ktorú trvá zodpovednosť servisnej organizácie za opravu, na ktorú sa náhradný dielec použil, najdlhšie však na dobu 18 mesiacov od splnenia dodávky servisnej organizácii.“.
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená d) a e).
100.
V § 198 ods. 3 druhá veta znie: „Ak sa výrobok opravuje alebo sa vymieňajú súčasti, plynie záručná doba znova iba pre opravované alebo vymenené súčasti.“.
101.
V § 199 sa slová „stavebnej časti stavby alebo stavebných prác“ nahrádzajú slovom „stavby“.
102.
Za § 200 sa vkladá nový § 200a, ktorý znie:
㤠200a
Odberateľ reklamuje vady u dodávateľa. Vykonávací predpis, dodávateľ v zmluve alebo v záručnom liste však môžu určiť organizáciu, ktorá prijíma a vybavuje reklamácie za dodávateľa a u ktorej je odberateľ povinný reklamovať (servisná organizácia).“.
103.
§ 201 znie:
㤠201
(1)
Ak vykonávacie predpisy neustanovujú alebo ak organizácie nedohodnú odchylnú úpravu, má odberateľ, ktorému bolo vadne plnené, právo žiadať primeranú zľavu, ak ide o vadné plnenie, ktoré si bez opravy ponechá, alebo
a)
ak je vada neodstrániteľná, požadovať v rozsahu vadného plnenia buď nové bezvadné plnenie, alebo - ak to nie je možné - požadovať zrušenie zmluvy. To isté právo má, ak pre opätovný výskyt vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemožno výrobok riadne používať alebo ak výrobok ani po opätovných opravách nedosahuje určené alebo dohodnuté ukazovatele spoľahlivosti,
b)
ak je vada odstrániteľná, požadovať bezplatné odstránenie vady alebo náhradu nákladov na odstránenie vady.
(2)
Ak sa vykonáva štatistická prebierka, má odberateľ právo na výmenu všetkých zistených vadných výrobkov alebo na vrátenie sumy za ne zaplatenej, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovia alebo organizácie nedohodnú odchylnú úpravu. Okrem toho, ak sa pri štatistickej prebierke zistí, že dodávka je nevyhovujúca, má odberateľ právo požadovať primeranú zľavu alebo vytriedenie vadných výrobkov z dodávky alebo náhradu nákladov na toto vytriedenie, prípadne môže požadovať buď novú bezvadnú dodávku, alebo ak to nie je možné, zrušenie zmluvy.
(3)
Ak organizácia vnútorného obchodu vysloví oprávnenú reklamáciu spotrebiteľa (občana), je dodávateľ povinný uspokojiť jej práva zo zodpovednosti za vady rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ak ide o vady, za ktoré dodávateľ zodpovedá.
(4)
Ak odberateľ v reklamácii uvedie niektoré z práv podľa odsekov 1 a 2, nemôže bez súhlasu dodávateľa svoju voľbu meniť. Ak však dodávateľ v primeranom čase neposkytne nové bezvadné plnenie alebo výrobky neopraví, prípadne nevytriedi, môže odberateľ požadovať primeranú zľavu alebo zrušenie zmluvy, prípadne náhradu nákladov na opravu alebo vytriedenie výrobkov.
(5)
Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ v sprievodných dokladoch k dodávke, alebo ak došlo k úbytku v dôsledku nedostatočného balenia, prípadne loženia, za ktoré dodávateľ zodpovedá, má odberateľ právo na doplnenie chýbajúceho množstva výrobkov alebo môže žiadať zrušenie zmluvy v rozsahu chýbajúceho množstva.
(6)
Okrem práv podľa odsekov 1 až 3 a 5 má odberateľ právo na majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom alebo zmluvou.
(7)
Dohodou organizácií sa zodpovednosť za vady nemôže dojednať nižšia, než akú ustanovuje právny predpis.“.
104.
Za § 201 sa vkladajú nové § 201a a 201b, ktoré znejú:
㤠201a
(1)
Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vyporiada vopred dohodnutým spôsobom práva odberateľa zo zodpovednosti za vady určené v dohode. Vyporiadať sa podľa dohody možno buď v peniazoch odpočítaním sumy vyjadrujúcej predpokladané náklady na uspokojenie práv odberateľa z ceny dodávky, alebo tým, že dodávateľ spolu s dodávkou poskytne odberateľovi navyše bezplatne dojednané výrobky alebo ich súčasti v množstve zodpovedajúcom predpokladanému rozsahu vád (záručný paušál).
(2)
Vykonávací predpis môže ustanoviť podmienky, ktoré sa musia pri uzavieraní dohody o záručnom paušále dodržať. Môže tiež určiť výrobky (skupiny výrobkov), pre ktoré dohodu o záručnom paušále nemožno dojednať.
§ 201b
O splnení povinnosti poskytnúť nové bezvadné plnenie a bezplatne odstrániť vady primerane platia ustanovenia § 168. O právach zo zodpovednosti za vady opráv vykonávaných na splnenie záväzku zo zodpovednosti za vady primerane platí § 201.“.
105.
V § 202 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Sumu, ktorú odberateľ nezaplatil alebo ktorú mu dodávateľ vrátil, je odberateľ povinný bez meškania zaplatiť po vyporiadaní práv zo zodpovednosti za vady.“.
106.
Nad § 206 sa vkladá nadpis „Penále za vadné plnenie“.
107.
§ 206 znie:
㤠206
(1)
Za vady akosti je dodávateľ povinný zaplatiť penále vo výške
a)
20% z ceny vadného výrobku, ak ide o neodstrániteľnú vadu a odberateľ požaduje nové bezvadné plnenie alebo zrušenie zmluvy,
b)
10% z ceny vadného výrobku, ako ide o iné vady než uvedené v písmene a) a odberateľ požaduje nové bezvadné plnenie alebo zrušenie zmluvy,
c)
10% z ceny vadného výrobku, ak odberateľ požaduje bezplatné odstránenie vady opravou, najviac však desaťnásobok ceny opravy,
d)
5% z ceny vadného výrobku, ak sa odberateľ rozhodne, že si výrobok bez opravy ponechá, prípadne, že ho za náhradu nákladov opraví alebo dá opraviť.
(2)
Ak je opätovný výskyt vady po oprave alebo nedodržanie určených alebo dohodnutých ukazovateľov spoľahlivosti odberateľ požaduje zrušenie zmluvy alebo nové bezvadné plnenie [§ 201 ods. 1 písm. a)], je dodávateľ povinný zaplatiť ďalšie penále vo výške 10 % z ceny vadného výrobku.
(3)
Penále uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa znižuje na polovicu, ak dodávateľ do 1 mesiaca po tom, čo dostal reklamáciu, prípadne v inej dohodnutej lehote poskytne nový bezvadný výrobok alebo vady výrobku v tomto čase opraví; ak sa výrobok opravuje, nevčíta sa do tohto času doba od oznámenia dodávateľa, že súhlasí s opravou výrobku, do odoslania výrobku odberateľom na opravu.
(4)
Ak sa vykonáva štatistická prebierka a dodávka je podľa jej výsledku nevyhovujúca, je dodávateľ povinný zaplatiť penále vo výške 5 % z ceny časti dodávky, ktorej vadnosť sa zistila nestranným odhadom uskutočneným na základe výsledku kontroly výberu podľa príslušných technických noriem.
(5)
Právo na penále nevzniká,
a)
ak je ustanovené vykonávanie štatistickej prebierky (§ 196) a nezistilo sa, že podľa jej výsledku je dodávka nevyhovujúca,
b)
pri dodávke výrobkov lepšej akosti, než bola dojednaná, ak si ho odberateľ ponechá,
c)
ak ide o vady vyporiadané na základe dohody o záručnom paušále (§ 201a).“.
108.
§ 207 sa vypúšťa.
109.
§ 208 znie:
㤠208
(1)
Dodávateľ, ktorý dodal výrobok neoznačený ustanoveným spôsobom alebo nekompletný výrobok, je povinný zaplatiť penále vo výške 5% z ceny vadného výrobku.
(2)
Pokiaľ v dôsledku vád akosti výrobku je nesprávne aj jeho označenie, je dodávateľ povinný platiť len penále podľa § 206.
(3)
Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ v sprievodných dokladoch, alebo ak došlo k úbytku v dôsledku nedostatočného balenia, prípadne loženia, za ktoré dodávateľ zodpovedá, je dodávateľ povinný zaplatiť penále vo výške 10% z ceny chýbajúcich výrobkov.“.
110.
§ 213 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Ak sa v zmluve o príprave dodávok podnik zahraničného obchodu (odberateľ) dohodne s dodávateľom, že sa dodávky pre vývoz budú zabezpečovať dodávkovými príkazmi, musí byť dodávkový príkaz v zhode so zmluvou o príprave dodávok, prípadne s údajmi pre včasné materiálové a výrobné zabezpečenie, ak sa ich oznamovanie dohodlo. Ak ide o menovité úlohy štátneho plánu, je podnik zahraničného obchodu oprávnený požadovať, aby sa v zmluve o príprave dodávok dojednal tento spôsob zabezpečenia dodávok.
(2)
Rovnako ako dodávky výrobkov pre vývoz sa zabezpečujú dodávky vzoriek a propagačného a náborového materiálu dodávaného ako výrobky.“.
111.
V § 215 ods. 1 sa slová „Vykonávacie predpisy ustanovujú alebo organizácie sa dohodnú“ nahrádzajú slovami „Organizácie sa môžu dohodnúť“.
112.
§ 216 znie:
㤠216
(1)
Dodávkový príkaz sa musí vydať písomne a doručiť dodávateľovi v lehote s ním dohodnutej; ak sa lehota nedohodne, musí sa doručiť v lehote ustanovenej vykonávacím predpisom, prípadne v obvyklej lehote. Dodávkový príkaz sa pre dodávateľa stane záväzným dňom, keď mu bol doručený.
(2)
Ak sa lehota uvedená v odseku 1 nedodržala, dodávkový príkaz je neplatný. Ustanovenie § 213 ods. 5 platí obdobne.
(3)
Dodávateľ je povinný do 10 dní odberateľovi potvrdiť, že dodávkový príkaz dostal; ak tak neurobí, nemá to vplyv na záväznosť dodávkového príkazu.
(4)
Odberateľ môže dodávkový príkaz svojím jednostranným písomným úkonom zmeniť alebo zrušiť. Ak dodávateľ nemá pre zmenu potrebné výrobné a dodávkové možnosti, platí § 214 ods. 2 obdobne. Odberateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zmenou alebo zrušením dodávkového príkazu.“.
113.
V § 218 ods. 1 sa vypúšťajú tretia, štvrtá a piata veta, vypúšťa sa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
114.
V § 220 ods. 3 sa odkaz v zátvorke na § 51 nahrádza odkazom na § 352a.
115.
§ 233 sa vypúšťa.
116.
V § 236 ods. 3 sa slová „hrubým porušením technologického postupu“ nahrádzajú slovami „neodstrániteľnými vadami.“
117.
V § 238 písm. c) sa vypúšťajú slová „alebo so súhlasom jeho nadriadeného orgánu“.
118.
V § 258 ods. 1 sa za slová „až 200,“ vkladajú slová „§ 201 ods. 3,“.
119.
V § 259 ods. 1 sa za slovo „dodávať“ vkladajú slová „poľnohospodárske výrobky osobitného hospodárskeho významu a“ a vypúšťa sa slovo „určeným“.
120.
V § 259 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
121.
V § 259 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „na nákup ktorých sú určené,“.
122.
§ 259 ods. 4 znie:
„(4)
Vykonávacie predpisy ustanovia
a)
poľnohospodárske výrobky osobitného hospodárskeho významu a vybrané poľnohospodárske výrobky,
b)
ktoré socialistické organizácie sa považujú za nákupné organizácie.“.
123.
§ 260 sa vypúšťa.
124.
§ 264 sa vypúšťa.
125.
V § 269 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie pod písmenom a). Doterajšie označenie textu písmenami b) až e) sa nahrádza písmenami a) až d).
126.
V § 269 ods. 3 v prvej vete sa vypúšťajú slová „generálne opravy strojov, zariadení a“.
127.
§ 271 sa vypúšťa.
128.
§ 274 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Dodávateľ nezodpovedá za závady, ktorých pôvod spočíva vo východiskových podkladoch, ktoré mu na vykonanie prieskumných alebo projektových prác odovzdal odberateľ; na žiadosť odberateľa je však povinný dohodnúť s ním opatrenia na čo najrýchlejšie odstránenie závad za odplatu. To neplatí, ak dodávateľ východiskové podklady spracoval sám alebo ak zistil alebo musel zistiť pri riadnom vykonávaní prác nedostatky východiskových podkladov a odberateľa na ne neupozornil.“.
129.
§ 284 znie:
㤠284
(1)
Zmluva môže súčasne zahŕňať dodávku súborov strojov a zariadení spolu s rekonštrukciou alebo modernizáciou súborov strojov a zariadení, dodávku stavebnej časti spolu s rekonštrukciou alebo modernizáciou stavebných objektov, prípadne i ďalšie dodávky. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovia inak, platia pre každú zo zmluvných dodávok ustanovenia platné pre príslušný druh zmluvy.
(2)
Ak hospodársku zmluvu na stavbu komplexnej bytovej výstavby na strane odberateľa uzavrú niekoľkí investori, je taká zmluva podielovou zmluvou (§ 155).“.
130.
V § 285 sa zaraďuje nový odsek 1, ktorý znie:
„(1)
Ak sa práce vykonávajú zrejme zle, je dodávateľ už v priebehu ich vykonávania povinný na písomnú výzvu odberateľa odstrániť nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť stavby, život alebo zdravie pracujúcich na stavbe, životné prostredie, alebo v dôsledku ktorých hrozí trvalé znehodnotenie stavby alebo ide o nedostatky značného rozsahu.“.
Doterajší text sa označuje ako odsek 2.
131.
§ 288 ods. 3 znie:
„(3)
Odberateľ, prípadne s jeho súhlasom organizácia, ktorá má byť prevádzateľom (užívateľom) predmetu dodávky, ho môže pred jeho odovzdaním a prevzatím prevádzkovať (užívať) len po dohode s dodávateľom, s ktorým dojedná podmienky predčasného užívania. Predčasné užívanie musí byť v súlade s predpismi o stavebnom poriadku.“.
132.
§ 290 znie:
㤠290
Dodávka, ktorej vady bránia uvedeniu do prevádzky (užívania), sa nesmie prevziať. Odberateľ však môže prevziať dodávku, ak má ojedinelé drobné vady a ojedinelé drobné nedorobky, ktoré samy osebe ani v spojení s inými nebránia uvedeniu do prevádzky (užívania).“.
133.
V § 292 ods. 1 sa za slová „o zľave z odplaty“ vkladajú slová „alebo o iných právach zo zodpovednosti za vady“.
134.
§ 293 ods. 2 znie:
„(2)
Splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo vlastnícke právo k predmetu dodávky na odberateľa, pokiaľ vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné.“.
135.
§ 294 ods. 1 znie:
„(1)
Ak odberateľ prevzal vadnú dodávku, má právo na dodatočné bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže požadovať iba primeranú zľavu. Organizácie sa tiež môžu dohodnúť, že odberateľ na náklady dodávateľa vady sám odstráni alebo dá odstrániť. Svoju voľbu nemôže odberateľ bez súhlasu dodávateľa meniť. Ak však je dodávateľ s odstránením vád v omeškaní, môže odberateľ požadovať primeranú zľavu alebo bez súhlasu dodávateľa na jeho náklady odstrániť vady sám alebo ich dať na jeho náklady odstrániť; v tomto prípade je povinný o svojom rozhodnutí dodávateľa bez zbytočného odkladu upovedomiť.“.
136.
§ 294 ods. 3 znie:
„(3)
Ak odberateľ prevzal dodávku s drobnými nedorobkami, platí ustanovenie odseku 1 obdobne. Odberateľ je povinný tieto práva uplatniť rovnakým spôsobom ako práva zo zodpovednosti za vady.“.
137.
V § 295 sa vkladá za odsek 1 nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Dodávateľ, ktorý plnil vadne, je povinný zaplatiť odberateľovi v prípade každej oprávnenej reklamácie penále vo výške 0,1 % z ceny dodávky. Toto penále však dodávateľ neplatí, ak reklamovanú vadu uzná a bezplatne ju odstráni do 30 dní od uplatnenia reklamácie alebo v rovnakej lehote na základe požiadavky odberateľa dojedná dohodu o primeranej zľave alebo o tom, že si odberateľ vady opraví alebo dá opraviť na náklady dodávateľa. Táto lehota sa predlžuje o čas, po ktorý dodávateľ nemohol začať s odstraňovaním vady alebo v ňom plynule pokračovať z dôvodov na strane odberateľa.“.
Doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 9.
138.
V § 295 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v zmluve“.
139.
§ 297 znie:
㤠297
V prípade, že dodávateľ odstraňuje vady alebo nedorobky svojej dodávky bezplatnou opravou, je povinný vykonanú opravu odberateľovi odovzdať. Pre postup pri odovzdaní a prevzatí vykonaných opráv, zodpovednosť za vady opráv a pre dôsledky ich oneskoreného odstraňovania platia, pokiaľ nie je dohodnuté inak, ustanovenia § 288 až 296 a príslušné ustanovenia o uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady obdobne.“.
140.
V § 301 prvá veta znie: „Zmluvou o dodávke súboru (súborov) strojov a zariadení sa dodávateľ zaväzuje dodať súbor strojov a zariadení (včítane montáží a prípadne včítane príslušnej časti projektovej dokumentácie), ktorý plní spoločnú ucelenú funkciu určenú projektovou dokumentáciou.“.
141.
V § 303 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
142.
V § 305 ods. 2 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
143.
V § 306 sa vypúšťa posledná veta.
144.
V § 311 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
145.
V § 319 v prvej i druhej vete sa slová „nadriadených orgánov“ nahrádzajú slovami „orgánov hospodárskeho riadenia“.
146.
§ 332c sa vypúšťa.
147.
§ 332d ods. 1 znie:
„(1)
Zmluvou o vedecko-technických prácach sa riešiteľ zaväzuje vyriešiť výskumnú alebo vývojovú úlohu (ďalej len “úloha„), výsledok riešenia odovzdať v dojednanom čase zadávateľovi a udieľa mu súhlas na použitie, prípadne na nakladanie s výsledkom na účel určený zmluvou, pokiaľ sa organizácie nedohodnú, že práva k výsledku riešenia predchádzajú na zadávateľa. Zadávateľ sa zaväzuje spolupracovať v dohodnutom rozsahu na dosiahnutí cieľa zmluvy, výsledok riešenia prevziať, zaplatiť, používať, prípadne nakladať s ním spôsobom a na účel, ktorý určuje zmluva. Ak je súčasťou predmetu plnenia prototyp alebo iné vecné plnenie, súhlas na jeho použitie, prípadne na nakladanie s ním sa nevyžaduje.“.
148.
V § 332d ods. 4 sa na konci pripája veta: „Prevzatím prototypu alebo iného vecného plnenia prechádza na zadávateľa právo hospodárenia alebo vlastnícke právo.“.
149.
V § 332d ods. 6 prvá veta znie: „Ak zadávateľ prevzal vadný výsledok riešenia, má právo na bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže požadovať iba primeranú zľavu.“.
150.
V § 332d ods. 12 sa vypúšťa druhá veta.
151.
§ 332e až 332g sa nahrádzajú novými § 332e až 332h, ktoré znejú:
„332e
(1)
Ustanovenia § 332d s výnimkou odseku 7 sa primerane použijú v prípadoch, keď predmetom záväzku je vytvorenie programového vybavenia počítačového systému alebo projektu automatizovaného systému riadenia, ak vykonávacie predpisy neustanovia odchylnú úpravu.
(2)
Obvyklou vlastnosťou programového vybavenia počítačového systému a projektu automatizovaného systému riadenia sa rozumie ich realizovateľnosť a spoľahlivosť v súlade s dokumentáciou obsahujúcou opis funkcií odovzdaného riešenia. Riešiteľ nezodpovedá za závady, ktorých príčinou sú nedostatky podkladov odovzdaných zadávateľom, je však povinný závady na žiadosť zadávateľa za odplatu odstrániť; to neplatí v prípade, že riešiteľ o nedostatkoch podkladov vedel alebo musel vedieť a zadávateľa na ne neupozornil.
§ 332f
Zmluva o využití výsledkov vedecko - technických prác
(1)
Zmluvou o využití výsledkov vedecko-technických prác sa organizácia oprávnená nakladať s týmito výsledkami zaväzuje odovzdať nadobúdateľovi dojednané výsledky a udieľa mu súhlas na ich využitie na účel určený zmluvou. Nadobúdateľ sa zaväzuje výsledky prevziať, zaplatiť a používať spôsobom a na účel, ktorý určuje zmluva.
(2)
Záväzok odovzdávajúcej organizácie je splnený odovzdaním výsledkov nadobúdateľovi včítane vykonania ustanovených alebo dohodnutých skúšok.
(3)
Obvyklou vlastnosťou výsledkov uvedených v odseku 1 sa rozumie ich realizovateľnosť a spoľahlivosť v súlade s dokumentáciou obsahujúcou opis funkcií odovzdaného riešenia.
(4)
Ak nadobúdateľ prevzal vadné výsledky, má právo na bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže požadovať iba primeranú zľavu. Vady môže reklamovať najneskôr v čase, keď ich odstránenie má ešte význam z technického alebo ekonomického hľadiska; vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už reklamovať nemožno.
(5)
Škoda sa uhrádza len do výšky ceny predmetu plnenia, pokiaľ organizácie nedohodnú vyššiu hranicu náhrady škody.
§ 332g
Ustanovenia § 332f sa primerane použijú v prípadoch, keď predmetom plnenia je programové vybavenie počítačového systému, projekt automatizovaného systému riadenia alebo výrobnotechnické poznatky (know-how).
§ 332h
Vykonávacie predpisy podrobnejšie upravia hospodárske záväzky vznikajúce zo zmlúv uzavieraných podľa tejto časti.“.
152.
Nadpis pod druhou hlavou deviatej časti znie:
„ZMLUVA O PRÍPRAVE PREPRÁV“.
153.
§ 334 znie:
㤠334
(1)
Zmluva o príprave prepráv sa uzaviera najmä, ak treba zabezpečiť budúce opakované prepravy, členené podľa predpokladanej prepravnej cesty, spôsobu prepravy, objemu i druhu nákladu, a s nimi súvisiacu hospodársku spoluprácu.
(2)
Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká medzi organizáciami záväzok uzavrieť prepravné zmluvy na predpokladaný objem a druh nákladu a spôsob prepravy v predpokladanom časovom členení.
(3)
Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká prepravcovi najmä povinnosť objednať si včas prepravu zásielok uvedených v zmluve a podať ich na prepravu; dopravca je najmä povinný prichystať pre tieto zásielky dopravné prostriedky a zásielky prevziať na prepravu. Prepravca je povinný v objednávke uviesť všetky údaje potrebné na vykonanie a vyúčtovanie prepravy.“.
154.
§ 334a sa vypúšťa.
155.
V § 335 ods. 1 sa vypúšťajú slová „záväzný prepravný plán alebo“.
156.
V § 335 ods. 3 sa vypúšťajú slová „záväzného prepravného plánu alebo“.
157.
Nadpis pod prvou hlavou desiatej časti znie:
„HOSPODÁRSKE ZMLUVY O PREVODE PRÁVA HOSPODÁRENIA, O DOČASNOM UŽÍVANÍ A PREVODE VLASTNÍCTVA“.
158.
§ 347 včítane nadpisu znie:
㤠347
Prevod práva hospodárenia s národným majetkom
(1)
Hospodárska zmluva o prevode práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať:
a)
určenie prevádzaného majetku,
b)
určenie dňa prevodu,
c)
výšku odplaty alebo dohodu o bezplatnosti prevodu; to však neplatí, pokiaľ je prevod podľa právneho predpisu bezplatný.
(2)
Hospodárska zmluva o prevode práva hospodárenia s národným majetkom vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1.
(3)
V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú:
a)
názvy orgánov oprávnených dať súhlas na prevod, pokiaľ je taký súhlas potrebný podľa právneho predpisu,
b)
hodnota prevádzaného majetku podľa účtovníckych údajov,
c)
dôvod prevodu,
d)
práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú.
(4)
Odovzdávajúca organizácia zodpovedá za vady odovzdávaného majetku iba v týchto prípadoch a v tom rozsahu, ako sa to dohodlo.
(5)
Právo hospodárenia prechádza dňom učeným v zmluve.
(6)
Právny predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa na účinnosť zmluvy vyžaduje súhlas príslušných orgánov; môže tiež ustanoviť, kedy sú organizácie povinné zmluvu uzavrieť.“.
159.
V § 351 sa vypúšťa odsek 2. Označenie odseku 1 sa vypúšťa.
160.
V § 351a ods. 1 sa vypúšťajú slová „ak príprava zmlúv alebo plnenie záväzkov nie je zabezpečené opatrením nadriadených orgánov,“.
161.
V § 351a ods. 2 sa vypúšťa posledná veta.
162.
Za § 352 sa vkladajú nové § 352a a 352b, ktoré znejú:
㤠352a
Zmluva o prevode výrobného programu
(1)
Organizácie sa môžu dohodnúť o prevode výrobného programu, zabezpečujúceho menovité úlohy štátneho plánu, len vtedy, ak sa bezpečne zistila účelnosť a hospodárnosť prevodu a ak sa zabezpečilo plynulé zásobovanie národného hospodárstva aspoň v doterajšom rozsahu a akosti a riadne plnenie záväzkov voči zahraničiu; v ostatných prípadoch sa organizácie môžu dohodnúť o prevode bez obmedzenia.
(2)
Zmluva o prevode výrobného programu musí vymedziť druh a rozsah prevádzanej výroby, rozsah prevádzaných práv a povinností a potrebnej spolupráce a musí určiť deň, ku ktorému sa prevod vykonáva.
(3)
Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom, prípadne vlastníctva vykonávané v súvislosti s prevodmi výrobných programov platia ustanovenia § 347, 349 až 351.
(4)
Zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná písomná forma, a pokiaľ ide o prevod výrobných programov mimoriadne dôležitých pre obranu alebo bezpečnosť štátu, i predchádzajúci súhlas príslušných orgánov hospodárskeho riadenia.
(5)
Organizácia zodpovedá za škodu spôsobenú prevodom výrobného programu vykonaným v rozpore so zákonom. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
§ 352b
Ustanovenia § 352a obdobne platia aj pre prevody iných hospodárskych činností.“.
163.
V § 356 ods. 1 sa vypúšťa text v zátvorke „(včítane generálnej opravy)“.
164.
§ 360a včítane nadpisu znie:
㤠360a
Zmluva o združení
(1)
Zmluvou o združení sa socialistické organizácie zaväzujú, že spoja svoju činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého účelu, prípadne v inom spoločnom záujme.
(2)
Zmluva o združení vymedzí najmä:
a)
účel združenia, dobu, na ktorú sa zmluva uzaviera, činnosť, ktorá je predmetom združenia, a spôsob jej vykonávania, prípadne prostriedky, ktoré sú predmetom združenia,
b)
práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku podielov, ktorými prispievajú na úhradu nákladov spojených s výkonom dohodnutej činnosti a spôsob rozdelenia zisku alebo straty,
c)
dôsledky porušenia zmluvných povinností,
d)
spôsob vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení.
(3)
Zmluva o zrušení vznikne dohodou o jej celom obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná písomná forma.
(4)
Zmluva o združení zaniká dohodou zúčastnených organizácií, dosiahnutím účelu, na ktorý bola uzavretá, uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, alebo v iných prípadoch určených v zmluve.
(5)
Pokiaľ zmluva o združení neurčí inak, môže zúčastnená organizácia od zmluvy odstúpiť alebo previesť svoje práva a povinnosti na inú organizáciu iba so súhlasom všetkých združených organizácií.“.
165.
§ 361 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Organizácie vykonávajú peňažné platby prostredníctvom bánk, prípadne iných peňažných ústavov podľa osobitných predpisov.
(3)
Započítanie vzájomných pohľadávok organizácií je možné po predchádzajúcej písomnej dohode organizácií. Ak ide o pohľadávky evidované v banke, je potrebný aj súhlas banky. Právny predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch možno uskutočniť započítanie bez dohody organizácií, alebo prípady, keď je započítanie vylúčené.“.
166.
Do § 361 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Dodávateľ je oprávnený od odberateľa požadovať, aby zložil v banke prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých splnením dodávky v prípadoch, keď je odberateľ v omeškaní s platením predchádzajúcich uskutočnených dodávok, ak sa uňho uplatňuje konsolidačný program alebo je ustanovená priama správa.“.
167.
§ 368 ods. 2 znie:
„(2)
Banka vykonáva platby podľa príkazu organizácie, z účtu ktorej sa má platba uskutočniť, okrem prípadov, keď je podľa právnych predpisov banka oprávnená príkaz vrátiť; bez príkazu organizácie sa platba môže uskutočniť iba v prípadoch dohodnutých medzi organizáciami alebo ustanovených právnymi predpismi a ďalej pri peňažných pohľadávkach právoplatne priznaných príslušným orgánom.“.
168.
§ 369 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Ak nestačia prostriedky na všetky platby, vykonáva banka platby podľa vecného poradia určeného organizáciou, z účtu ktorej sa má platba uskutočniť, inak v poradí ustanovenom právnymi predpismi. Právne predpisy môžu pre niektoré platby ustanoviť prednostné poradie.
(3)
Právo organizácie disponovať prostriedkami na účte môže obmedziť len právny predpis.“.
169.
§ 372 ods. 1 znie:
„(1)
Ak banka vykoná platbu chybne, odstráni nesprávnosť opravným zúčtovaním; opravným zúčtovaním možno odstrániť aj iné závady, ktoré banka zistí pri vykonávaní platobného styku alebo výkone kontrolných oprávnení.“.
170.
V § 372 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
171.
V § 377 sa na konci pripájajú slová „spolu však najviac 15 000 Kčs.“.
172.
§ 382 ods. 1 znie:
„(1)
Pre úverovanie platia tieto zásady:
a)
úverové prostriedky sa môžu použiť iba pre potreby organizácie, ktorej sa úver poskytol,
b)
organizácia je oprávnená použiť úverové prostriedky len na účely, na ktoré sa poskytli,
c)
úver je splatný v určenej lehote,
d)
organizácia je povinná starať sa o to, aby bol úver určeným spôsobom zabezpečený,
e)
z úveru platí organizácia úroky vo výške, v ktorej boli dohodnuté alebo ustanovené všeobecne právnym predpisom.“.
173.
Za § 382 sa vkladá nový § 382a, ktorý znie:
㤠382a
(1)
Banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy.
(2)
Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť určený úrok a úver v určenom čase splatiť.
(3)
V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania a splácania, spôsob a formy predkladania vzájomných informácií a podkladov, záruky na úver, pravidlá úrokovania a úverové sankcie.
(4)
Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu.
(5)
Podrobnejší obsah zmluvy, ako aj druhy úverových zmlúv môže upraviť vykonávací predpis.“.
174.
§ 384a znie:
㤠384a
(1)
Organizácie alebo organizačné jednotky socialistických organizácií vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, s výnimkou rozpočtových organizácií, za závažné alebo opätovné konanie proti záujmom spoločnosti sa môžu postihovať podľa ďalších ustanovení hospodárskymi pokutami, ktoré sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu.
(2)
Hospodárska pokuta sa môže uložiť organizácií alebo organizačnej jednotke vystupujúcej v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, ktorá
a)
nesplní povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy a rokovanie ukončiť uzavretím zmluvy o príprave dodávok, prípadne zápisnicou (§ 114a ods.2);
b)
obmedzí výrobu alebo vypustí z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony (§ 119a ods.1), prípadne prevedie výrobný program bez dodržania ustanovených podmienok (§ 352a);
c)
nezabezpečí v nevyhnutnom rozsahu servisnú službu alebo dodávky náhradných dielcov;
d)
vynucuje neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd;
e)
vyvíja hospodársku činnosť neoprávnene;
f)
zastaví alebo obmedzí predaj výrobkov, zatají alebo hromadí výrobky alebo iným spôsobom vyvoláva ich nedostatok za účelom získania neoprávneného hospodárskeho prospechu;
g)
koná v rozpore so zákazom ustanoveným v § 119a ods. 3, najmä s cieľom získať monopolné postavenie na trhu;
h)
vedome nadsadí alebo podhodnotí požiadavky v plánovacom alebo rozpočtovom procese, zatají zdroje a možnosti alebo vynúti výnimočné riešenie tým, že dôležitejšie potreby ponechá nezabezpečené a pohotovými zdrojmi pokryje menej naliehavé potreby;
i)
uvedie za účelom získania neoprávneného prospechu nesprávne údaje vo výkazoch, hláseniach alebo návrhoch slúžiacich riadeniu, plánovaniu, kontrole a hodnoteniu hospodárskej činnosti alebo určovaniu cien;
j)
znevýhodňuje organizácie za to, že uplatňujú majetkovú zodpovednosť, najmä zodpovednosť za vady a majetkové sankcie;
k)
opätovne uskutočňuje dodávky bez včasného uzavretia hospodárskej zmluvy;
l)
sústavne dodáva vadné výrobky alebo neoprávnene presadzuje pri uzavieraní zmluvy nižšiu akosť, než ustanovuje technická norma;
m)
pripraví na odoslanie do zahraničia výrobky so závažnými nedostatkami;
n)
opakovane fakturuje za ceny, ktoré sú v rozpore s cenovými predpismi, alebo tieto ceny platí, fakturuje alebo platí dodávky, ktoré sa neuskutočnili, alebo opakovane požaduje alebo platí splátky v rozpore s podmienkami určenými na ich poskytovanie;
o)
spôsobí, že sa doviezol stroj alebo zariadenie, ktorého potrebné využitie nebolo vopred zabezpečené, alebo sa doviezol s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na jeho využitie, alebo inak spôsobí vážnu ujmu devízovému hospodárstvu.“.
175.
§ 390b sa vypúšťa.
176.
§ 391 ods. 1 znie:
„(1)
Federálne ministerstvo financií vydá predpisy:
a)
o hospodárení s národným majetkom,
b)
o úprave finančného hospodárenia organizácií zahraničného obchodu včítane sankcií za ich porušenie,
c)
o fakturovaní a platení; v prípade potreby môže odchylne upraviť majetkové sankcie určené za porušenie platobnej a fakturačnej disciplíny.“.
V odseku 2 sa názvy ministerstiev financií Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky upravujú na „Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky“ a „ Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky“.
V odseku 4 sa názvy ministerstiev lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky upravujú na „Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu Českej socialistickej republiky“ a „Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu Slovenskej socialistickej republiky“.
177.
§ 391 ods. 5 znie:
„(5)
Predseda Štátnej banky československej vydá vykonávacie predpisy o platobnom styku a úverových vzťahoch socialistických organizácií.“.
178.
V § 392 ods. 1 písm. b) sa namiesto Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu uvedie názov „Federálne ministerstvo hutníctva, strojárstva a elektrotechniky“.
V odsekoch 3 a 6 sa slová „Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj“ nahrádzajú slovami „Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj“.
V odseku 5 sa uvedie namiesto Federálneho ministerstva dopravy názov „Federálne ministerstvo dopravy a spojov“.
179.
V § 393 sa vypúšťajú ustanovenia pod písmenami a) až c), v ustanovení pod písmenom d) sa vypúšťajú slová „a upraví spôsob vedenia obchodných registrov a registrov spoločenstiev“. Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená a) a b).
180.
V § 394 ods. 1 písm. a) sa za slová „na vykonanie“ dopĺňajú slová „§ 114a a“.
181.
V § 396 sa slová „štátneho socialistického“ nahrádzajú slovom „celospoločenského“.
Čl. II
1.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júlom 1988; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva z nich vzniknuté pred 1. júlom 1988 sa však spravujú doterajšími predpismi.
2.
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 1988.
Čl. III
1.
Počas trvania doterajších výrobných hospodárskych jednotiek sa za orgán hospodárskeho riadenia považuje aj generálne riaditeľstvo trustu voči podriadeným národným podnikom a účelovým organizáciám, odborový podnik voči pridruženým národným podnikom, prípadne účelovým organizáciám a koncern voči koncernovým podnikom, prípadne koncernovým účelovým organizáciám.
2.
Koncernové podniky a koncernové účelové organizácie k majetku, s ktorým hospodária, vykonávajú vo svojom mene a v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa právo hospodárenia; vo svojom mene robia aj právne úkony týkajúce sa tohto majetku.
3.
V období do 31. decembra 1990 sú plánovacími aktami podľa § 115 aj štátne bilancie a ich rozpis podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 48/1980 Zb. o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese.
4.
Pokiaľ sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „správa národného majetku“, rozumie sa tým naďalej „právo hospodárenia s národným majetkom“.
Čl. IV
Zrušujú sa:
1.
vyhláška č. 114/1964 Zb. o podnikovom registri s výnimkou § 10,
2.
zákon č. 72/1970 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa podnikového registra,
3.
ustanovenie § 4 nariadenia vlády ČSSR č. 91/1974 Zb. o organizácii výrobných hospodárskych jednotiek a o ich štatútoch; ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa zrušujú 1. 7. 1989,
4.
vyhláška č. 19/1954 Ú. l. (vyhláška č. 30/1954 Ú. v.) o usmerňovaní likvidácií niektorých organizácií,
5.
ustanovenia § 47 a 49 vyhlášky č. 48/1980 Zb. o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese.
Čl. V
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pod č. 45/1983 Zb.), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.
Husák v. r.

Indra v. r.

Štrougal v. r.
1)
Pozri § 34 písm. e) zákona č. 133/1970 Zb.
2)
Zákonník medzinárodného obchodu.