129/1989 Zb.

Rozpočtovú sústavu Československej socialistickej republiky tvoria štátny rozpočet federácie, štátny rozpočet Českej socialistickej republiky a štátny rozpočet Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátne rozpočty republík“), rozpočty národných výborov, rozpočty federálnych účelových fondov a štátnych účelových fondov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátne účelové fondy republík“).

Pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami sa v rozpočtovej sústave Československej socialistickej republiky (ďalej len „rozpočtová sústava“) uplatňuje jednotná finančná a rozpočtová politika zameraná na aktívny vplyv financií pri zabezpečovaní efektívnosti a rovnováhy hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Tvorba a použitie finančných prostriedkov centralizovaných rozpočtovou sústavou sa plánuje v rozpočtových výhľadoch na päťročné obdobie a v rozpočtoch (štátnom rozpočte federácie, štátnych rozpočtoch republík, rozpočtoch národných výborov a rozpočtoch federálnych účelových fondov a štátnych účelových fondov republík) na obdobie kalendárneho roka; kontroluje sa každoročne v záverečných účtoch (štátnom záverečnom účte federácie, štátnych záverečných účtoch republík, záverečných účtoch národných výborov a záverečných účtoch federálnych účelových fondov a štátnych účelových fondov republík).

Integrujúcu funkciu v rámci rozpočtovej sústavy plní v súlade s úlohami komplexného štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky (ďalej len „štátny plán“) štátny rozpočet federácie. Musí byť zdôvodnený prehľadom údajov o celkovom rozpočtovom a finančnom hospodárení v rozpočtovej sústave, a to aj v územnom priereze za Českú socialistickú republiku a za Slovenskú socialistickú republiku (ďalej len „prehľad o súhrne štátnych rozpočtov“).

V rozpočtovej sústave sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob evidencie o ich plnení. Ustanovuje ich vykonávací predpis.

Tvorba a použitie finančných prostriedkov centralizovaných rozpočtovou sústavou musia byť koordinované na podklade úhrnného finančného plánu s menovým plánom a s predpokladaným vývojom finančného hospodárenia podnikov.

Vzťahy medzi príjmami štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík sa ustanovujú

Na plánované vyrovnanie rozpočtových zdrojov republík sa používajú globálne dotácie zo štátneho rozpočtu federácie a podiely na výnose dane z obratu.

Účelové dotácie sa poskytujú republikám na vybrané investičné a neinvestičné potreby, ktoré zabezpečujú komplexný a proporcionálny rozvoj jednotnej československej ekonomiky, a na obranu a bezpečnosť Československej socialistickej republiky.

Potreby, na ktoré sa poskytujú účelové dotácie, podmienky ich poskytovania, sadzby a výška účelových dotácií sú na päťročné obdobie určené rozpočtovým výhľadom federácie a pre príslušný rok spresnené zákonom o štátnom rozpočte federácie (ďalej len „rozpočtový zákon“). Ak vznikne v priebehu roku vyššia potreba týchto dotácií, než je zabezpečená rozpočtovým zákonom v štátnom rozpočte federácie, postupuje sa pri jej úhrade podľa § 17 ods. 3.

Účelové dotácie sa poskytujú v priebehu roka do štátnych rozpočtov republík v nadväznosti na skutočné čerpanie výdavkov, na ktoré sú určené, a podliehajú ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom federácie. Účelové dotácie možno použiť iba na účely, na ktoré sa poskytli, a to pri dodržaní ustanovených podmienok.

Celkové sumy globálnych dotácií sú na päťročné obdobie určené rozpočtovým výhľadom federácie a pre príslušný rok spresnené rozpočtovým zákonom.

Globálne dotácie sa poskytujú v priebehu roka do štátnych rozpočtov republík postupne až do výšky schválenej rozpočtovým zákonom. Výška globálnej dotácie v jednotlivých mesiacoch rozpočtového roka sa určí dohodou medzi federálnym ministerstvom financií a ministerstvami financií, cien a miezd republík.

Rozpočtový výhľad federácie a rozpočtové výhľady Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „rozpočtové výhľady republík“) a prehľad o ich súhrne za Československú socialistickú republiku (ďalej len „prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov“) sú základnými nástrojmi finančnej a rozpočtovej politiky na päťročné obdobie; rozpočtový výhľad federácie a prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov nadväzujú na základné úlohy a ciele päťročného štátneho plánu.

Rozpočtový výhľad federácie a prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov obsahujú najmä

Návrh rozpočtového výhľadu federácie vypracúva Federálne ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou bankou československou. Zároveň vypracúva v spolupráci s ministerstvami financií, cien a miezd republík prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov, a to aj v územnom priereze za Českú socialistickú republiku a za Slovenskú socialistickú republiku. Návrh rozpočtového výhľadu federácie v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov predkladá Federálne ministerstvo financií vláde Československej socialistickej republiky, ktorá si k nim vyžiada stanoviská vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Vláda Československej socialistickej republiky predkladá základné ukazovatele rozpočtového výhľadu federácie na schválenie Federálnemu zhromaždeniu; zároveň mu predkladá aj prehľad o súhrne rozpočtových výhľadov.

Rozpočtové výhľady republík musia byť v súlade so schválenými základnými ukazovateľmi rozpočtového výhľadu federácie.

Federálne ministerstvo financií riadi práce na zostavení rozpočtového výhľadu federácie a prehľadu o súhrne rozpočtových výhľadov. Usmerňuje práce na zostavení rozpočtových výhľadov republík po metodickej stránke. Ustanovuje po prerokovaní s ministerstvami financií, cien a miezd republík rozsah podkladov predkladaných ministerstvami financií, cien a miezd republík, ktoré sú potrebné pre zostavenie prehľadu o súhrne rozpočtových výhľadov, a určuje spôsob ich predkladania.

Federálne ústredné orgány a orgány vykonávajúce správu federálnych účelových fondov sú povinné predložiť Federálnemu ministerstvu financií údaje potrebné pre zostavenie návrhu rozpočtového výhľadu federácie a prehľadu o súhrne rozpočtových výhľadov. Rozsah podkladov a spôsob ich predkladania ustanoví vykonávací predpis.

Štátne rozpočty federácie vychádzajú z rozpočtového výhľadu federácie a spresňujú rozpočtovú politiku, úlohy a proporcie rozpočtového výhľadu federácie podľa potrieb usmerňovania vývoja ekonomiky v príslušnom roku.

Návrh štátneho rozpočtu federácie vypracúva Federálne ministerstvo financií a predkladá ho vláde Československej socialistickej republiky. Zároveň vypracúva v spolupráci s ministerstvami financií, cien a miezd republík prehľad o súhrne štátnych rozpočtov a predkladá ho súčasne s úhrnným finančným plánom zostaveným v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou bankou československou vláde Československej socialistickej republiky. Vláda Československej socialistickej republiky predkladá štátny rozpočet federácie na schválenie Federálnemu zhromaždeniu; zároveň mu predkladá aj prehľad o súhrne štátnych rozpočtov.

Federálne ministerstvo financií riadi práce na zostavení štátneho rozpočtu federácie a prehľadu o súhrne štátnych rozpočtov. Usmerňuje práce na zostavení štátnych rozpočtov republík po metodickej stránke. Ustanovuje po prerokovaní s ministerstvami financií, cien a miezd republík rozsah podkladov predkladaných ministerstvami financií, cien a miezd republík a určuje spôsob ich predkladania.

Federálne ústredné orgány a orgány vykonávajúce správu federálnych účelových fondov sú povinné predložiť Federálnemu ministerstvu financií údaje potrebné pre zostavenie návrhu štátneho rozpočtu federácie a prehľadu o súhrne štátnych rozpočtov. Rozsah podkladov a spôsob ich predkladania ustanoví vykonávací predpis.

Federálne ministerstvo financií zabezpečuje uverejnenie údajov o schválenom štátnom rozpočte federácie a prehľade o súhrne štátnych rozpočtov, ako aj o ich plnení.

Súčasťou štátneho rozpočtu federácie sú rozpočty federálnych ústredných orgánov. Rozpočty federálnych ústredných orgánov obsahujú ich vlastné rozpočtové príjmy a výdavky, príjmy a výdavky rozpočtových organizácií a príspevky, prípadne odvody príspevkových organizácií v ich pôsobnosti. Rozpočty federálnych ústredných orgánov obsahujú tiež dotácie zo štátneho rozpočtu federácie pre štátne organizácie s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „štátne podniky a iné štátne organizácie“) v ich pôsobnosti.

K návrhom svojich rozpočtov, k správam o ich plnení a ku svojím záverečným účtom prikladajú federálne ústredné orgány prehľad o celkových finančných vzťahoch štátnych podnikov a iných štátnych organizácií vo svojej pôsobnosti k štátnemu rozpočtu federácie.

Výšku príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu federácie včítane účelov a objemov dotácií zo štátneho rozpočtu federácie do štátnych rozpočtov republík ustanovuje pre každý rok Federálne zhromaždenie rozpočtovým zákonom.

Ak sa na úhradu plánovaných potrieb štátneho rozpočtu federácie bude navrhovať použitie úverových zdrojov, prerokuje Federálne ministerstvo financií so Štátnou bankou československou rozsah možného krytia úverom zo zdrojov menového plánu, okruh potrieb, na ktoré sa úver požaduje, lehoty jeho splatnosti a úverové podmienky.

Rozsah a formu prijatia úverových zdrojov, ako aj postup ich splácania schvaľuje Federálne zhromaždenie v rozpočtovom zákone.

Štátny rozpočet federácie a štátne rozpočty republík sa vypracúvajú súbežne.

Finančné dôsledky dodatočných rozhodnutí vlády Československej socialistickej republiky nad rámec štátneho rozpočtu federácie sa riešia v štátnom rozpočte federácie.

Dotácie zo štátneho rozpočtu federácie sa poskytujú

Dotácie sa poskytujú účelovo na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených na základe zásad dotačnej politiky vykonávacím predpisom.

Ak to rozsah a charakter dotácie vyžaduje, najmä v prípade štátnych zákazok, predloží vláda Československej socialistickej republiky pri prerokúvaní štátneho rozpočtu federácie návrh na jej poskytnutie na menovité schválenie Federálnemu zhromaždeniu, ktorému sa tiež podáva správa o tom, ako sa dotácia použila.

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov, ktoré nemožno zabezpečiť v rozpočtoch federálnych ústredných orgánov, vytvárajú v štátnom rozpočte federácie rezervy, ktoré slúžia aj na krytie úbytku rozpočtových príjmov.

Rezervy štátneho rozpočtu federácie tvoria rozpočtová rezerva vlády Československej socialistickej republiky a účelové rezervy.

Výšku rozpočtovej rezervy vlády Československej socialistickej republiky a účelových rezerv, s ktorými hospodári vláda Československej socialistickej republiky, schvaľuje Federálne zhromaždenie v rámci štátneho rozpočtu federácie. O hospodárení s rozpočtovou rezervou vlády Československej socialistickej republiky a účelovými rezervami podáva vláda Československej socialistickej republiky správu Federálnemu zhromaždeniu v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu federácie.

Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť, aby v rozsahu a za podmienok ňou ustanovených rozhodoval o použití prostriedkov rozpočtovej rezervy vlády Československej socialistickej republiky a účelových rezerv v jednotlivých prípadoch minister financií Československej socialistickej republiky, prípadne minister financií Československej socialistickej republiky, po dohode s príslušným členom vlády Československej socialistickej republiky. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o použití rezerv.⁴)

Vláda Československej socialistickej republiky zodpovedá Federálnemu zhromaždeniu za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu federácie.

Vláda Československej socialistickej republiky môže v priebehu roka, ak to vyžaduje zabezpečenie cieľov hospodárskej politiky, určiť viazanie rozpočtových prostriedkov federácie. Tieto prostriedky možno uvoľniť iba s jej súhlasom.

Vláda Československej socialistickej republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Československej socialistickej republiky môže povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárenie federácie a nezabezpečeného v štátnom rozpočte federácie, pokiaľ ho nemožno kryť z rozpočtu federálneho ústredného orgánu, ak zabezpečí jeho úhradu vyššími príjmami alebo úsporami na iných výdavkoch v štátnom rozpočte federácie alebo odsunutím iného, menej naliehavého výdavku, prípadne z rezerv štátneho rozpočtu federácie. Obdobne možno povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu federácie. O týchto opatreniach informuje vláda Československej socialistickej republiky Federálne zhromaždenie v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu federácie.

Ak nebude rozpočtový zákon na príslušný rok schválený pred 1. januárom rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v čase od 1. januára rozpočtového roka do vyhlásenia rozpočtového zákona pre tento rok (ďalej len „rozpočtové provizórium“) podľa návrhu štátneho rozpočtu federácie prerokovaného vo vláde Československej socialistickej republiky.

Ak návrh štátneho rozpočtu federácie neprerokuje vláda Československej socialistickej republiky do 1. januára rozpočtového roka, urobí vláda Československej socialistickej republiky s predchádzajúcim súhlasom Federálneho zhromaždenia nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia v čase rozpočtového provizória.

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené v čase rozpočtového provizória sa zúčtujú na štátny rozpočet federácie po jeho vyhlásení.

Základom hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami podľa štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík je ročný rozpočet.

Rozpočtové prostriedky sa môžu použiť iba do konca rozpočtového roka, a to na účely, na ktoré boli príslušným štátnym rozpočtom určené.

Orgány a organizácie sú povinné dbať, aby sa rozpočtové prostriedky vynakladali hospodárne a efektívne.

Vykonávací predpis ustanoví podmienky, za ktorých ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti môžu použiť svoje rozpočtové prostriedky na iný účel, než na ktorý boli určené rozpočtom; môže tiež určiť výnimky od časového použitia rozpočtových prostriedkov potrebné na zabezpečenie plynulého hospodárenia a riadneho plnenia záväzkov organizáciami.

Rozpočtovými opatreniami sa rozumejú

Vykonávací predpis ustanoví spôsob vykonávania rozpočtových opatrení pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, najmä ktoré opatrenia môže vykonávať organizácia vo vlastnej právomoci, ktoré so súhlasom nadriadeného orgánu a ktoré so súhlasom Federálneho ministerstva financií alebo príslušného ministerstva financií, cien a miezd republiky.

Federálne orgány a organizácie v ich pôsobnosti, orgány republík a organizácie v ich pôsobnosti a federálne účelové fondy a štátne účelové fondy republík, ktoré neoprávnene použijú alebo zadržia prostriedky štátnych rozpočtov alebo federálnych účelových fondov a štátnych účelových fondov republík, zaplatia za každý deň omeškania s odvodom tejto sumy alebo za každý deň neoprávneného použitia im zverených prostriedkov penále vo výške 1 promile zo zadržanej alebo neoprávnene použitej sumy, najviac však do výšky tejto sumy. Zároveň s úhradou penále vrátia zadržané alebo neoprávnene použité sumy v plnej výške do štátneho rozpočtu (fondu).

Penále a vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných súm uloží rozpočtovej a príspevkovej organizácii nadriadený orgán, ústrednému orgánu Federálne ministerstvo financií alebo príslušné ministerstvo financií, cien a miezd republiky a ostatným organizáciám, príslušná finančná správa.

Ak bolo porušenie rozpočtovej disciplíny podľa odseku 1 zistené na orgánoch alebo v organizáciách ich vnútornou kontrolou a oznámené príslušnému orgánu uvedenému v odseku 2, znižuje sa penále na polovicu.

Penále podľa odsekov 1 a 3, ktoré v jednotlivých prípadoch nepresiahne sumu 100,- Kčs, sa neplatí.

Penále podľa odsekov 1 a 3 nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov počítaných od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny podľa odseku 1.

Federálne ministerstvo financií môže z dôvodu zamedzenia tvrdosti povoliť úľavy z ustanovení odsekov 1 a 3, pokiaľ ide o prostriedky štátneho rozpočtu federácie alebo federálnych účelových fondov.

Ústredné orgány štátnej správy zriaďujú na plnenie úloh v odbore svojej pôsobnosti⁵) rozpočtové organizácie⁶) alebo príspevkové organizácie.⁷) Ak zriadením a činnosťou týchto organizácií vznikajú nové požiadavky na štátny rozpočet federácie, je na zriadenie potrebný súhlas Federálneho ministerstva financií, a pokiaľ ide o nové požiadavky na štátne rozpočty republík, príslušného ministerstva financií, cien a miezd republiky.

Ústredný orgán štátnej správy (zriaďovateľ) vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení organizácie podľa príslušnosti podľa sídla organizácie v Ústrednom vestníku Českej socialistickej republiky alebo v Ústrednom vestníku Slovenskej socialistickej republiky, a to s uvedením údajov podľa odseku 2. Oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, že by boli ohrozené záujmy obrany a bezpečnosti štátu.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, pokiaľ osobitné predpisy⁸) neustanovujú inak.

Ústredné orgány štátnej správy (zriaďovatelia) môžu zriaďovať alebo zrušovať rozpočtové a príspevkové organizácie a meniť ich podriadenosť i spôsob ich financovania s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. Príslušný minister financií môže povoliť v odôvodnených prípadoch iný termín. Delimitácie organizácií vykonávané medzi orgánmi federácie a orgánmi republík sa môžu uskutočniť len po predchádzajúcej dohode týchto orgánov.

Kontrolu plnenia štátneho rozpočtu federácie vykonáva vláda Československej socialistickej republiky a predkladá Federálnemu zhromaždeniu najmenej raz za rok správy o jeho plnení spolu s informáciami o výsledkoch hospodárenia v rozpočtovej sústave.

Federálne ministerstvo financií vypracúva v priebehu roka v súčinnosti s ministerstvami financií, cien a miezd republík rozbory vývoja finančného hospodárenia v Československej socialistickej republike a informuje o nich vládu Československej socialistickej republiky.

Federálne ministerstvo financií vykonáva v súčinnosti s ministerstvami financií, cien a miezd republík kontrolu čerpania a využívania účelových dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu federácie do štátnych rozpočtov republík.

Federálne ministerstvo financií vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu federácie na federálnych ústredných orgánoch a vo federálnych účelových fondoch. Kontrolu platieb, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu federácie, a dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu federácie v organizáciách v pôsobnosti federálnych ústredných orgánov vykonávajú miestne príslušné finančné správy; v prípade potreby môže tieto kontroly vykonať priamo Federálne ministerstvo financií.

Štátny záverečný účet federácie obsahuje výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie za príslušný rozpočtový rok.

Federálne ministerstvo financií zostavuje návrh štátneho záverečného účtu federácie a predkladá ho vláde Československej socialistickej republiky. Súčasne vypracúva v spolupráci s ministerstvami financií, cien a miezd republík a predkladá vláde Československej socialistickej republiky prehľad o súhrne štátnych záverečných účtov za Československú socialistickú republiku (ďalej len „prehľad o súhrne štátnych záverečných účtov“), ktorý obsahuje finančné výsledky celkového hospodárenia v rozpočtovej sústave, a to aj v územnom priereze za Českú socialistickú republiku a za Slovenskú socialistickú republiku. Vláda Československej socialistickej republiky predkladá návrh štátneho záverečného účtu federácie na schválenie Federálnemu zhromaždeniu; súčasne mu predkladá prehľad o súhrne štátnych záverečných účtov.

Federálne ministerstvo financií riadi práce na zostavení štátneho záverečného účtu federácie a prehľadu o súhrne štátnych záverečných účtov. Usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov republík po metodickej stránke. Ustanovuje po prorokovaní s ministerstvami financií, cien a miezd republík rozsah podkladov predkladaných ministerstvami financií, cien a miezd republík a určuje spôsob ich predkladania.

Federálne ústredné orgány a orgány vykonávajúce správu federálnych účelových fondov sú povinné predložiť Federálnemu ministerstvu financií údaje potrebné pre zostavenie návrhu štátneho záverečného účtu federácie a prehľadu o súhrne štátnych záverečných účtov. Rozsah podkladov a spôsob ich predkladania ustanoví vykonávací predpis.

Federálne ústredné orgány zostavujú záverečný účet o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia.

Vláda Československej socialistickej republiky predkladá Federálnemu zhromaždeniu návrh na použitie prebytku štátneho záverečného účtu federácie alebo na spôsob úhrady jeho schodku.

Štátny záverečný účet federácie a štátne záverečné účty republík sa vypracúvajú súbežne.

Štátne finančné aktíva federácie sú prostriedky vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií federácie. Štátne finančné pasíva federácie sú záväzky z minulých rokov.

Evidenciu štátnych finančných aktív a pasív federácie vedie Federálne ministerstvo financií.

O stave, pohybe a zložení štátnych finančných aktív a pasív federácie podáva vláda Československej socialistickej republiky správu Federálnemu zhromaždeniu pri predkladaní návrhu štátneho záverečného účtu federácie.

Štátne finančné prostriedky z výsledkov rozpočtového hospodárenia federácie z minulých rokov možno použiť iba so súhlasom Federálneho zhromaždenia. Prostriedky z ďalších finančných operácií federácie možno použiť iba so súhlasom vlády Československej socialistickej republiky.

Pre financovanie osobitne určených úloh a správu prostriedkov pre ne určených môže byť zákonom Federálneho zhromaždenia zriadený samostatný federálne účelový fond. Rozsah činnosti federálneho účelového fondu ustanoví podrobnejšie štatút, ktorý schvaľuje vláda Československej socialistickej republiky. Správu tohto fondu vykonáva orgán ustanovený zákonom.

Pokiaľ zákon o zriadení federálneho účelového fondu neustanoví inak,

Rozpočty federálnych účelových fondov sú prílohou štátneho rozpočtu federácie; záverečné účty týchto fondov sú prílohou štátneho záverečného účtu federácie.

Pri návrhoch všeobecne záväzných právnych predpisov, opatreniach vlády Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky, Slovenskej socialistickej republiky a iných opatreniach ústredných orgánov, ako aj opatreniach federálnych účelových fondov a štátnych účelových fondov republík musí navrhovateľ uviesť a odôvodniť hospodárske a finančné dôsledky pre rozpočtovú sústavu spolu s návrhom na úhradu zvýšených výdavkov alebo náhradu úbytku príjmov. Pokiaľ sa týmito návrhmi zakladajú trvalé alebo viacročné rozpočtové nároky, uvádza sa v ich odôvodnení očakávaný finančný dosah aj v nasledujúcich rokoch alebo celková finančná náročnosť navrhovaných opatrení alebo programov.

Navrhovateľ prerokuje tieto dôsledky vopred s príslušným ministerstvom financií.