136/1989 Zb.

Týmto nariadením sa ustanovujú zásady pre vytváranie a využívanie informačnej sústavy organizácií¹) (ďalej len „informačná sústava“).

Každá socialistická a iná organizácia vytvára informačnú sústavu, v ktorej zabezpečuje sociálno-ekonomické informácie pre potreby podnikového a vnútropodnikového riadenia a pre potreby orgánov štátnej štatistiky,²) pre Federálne ministerstvo financií, finančné orgány republík,²) národné výbory, ako aj ústredné orgány³) (ďalej len „oprávnené orgány“).

Účtovníctvo, štatistiku a operatívnu evidenciu vedú všetky socialistické a iné organizácie.

Rozpočtovníctvo a kalkuláciu vedú štátne podniky a iné štátne hospodárske organizácie, podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti pre zahraničný obchod, združenia pre zahraničný obchod, účastinné spoločnosti bez zahraničnej majetkovej účasti, družstvá a družstevné podniky, podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií, podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, a ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, aj ďalšie socialistické a iné organizácie (ďalej len „organizácie“).

Informácie z osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov, prípadne iné informácie sociálno-ekonomického charakteru zabezpečujú organizácie v súlade s ustanovenou metodikou.⁴)

Organizácia vytvára informačnú sústavu a informácie v nej vedie v súlade s ustanovenou metodikou;⁴)⁵) pritom zabezpečuje najmä

Informácie vytvárané a vedené podľa odseku 1 musia byť využiteľné

Triedenie, zoskupovanie a vymedzenie informácií organizácia vykonáva v súlade s jednotnou sústavou sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov, s jednotnou sústavou národohospodárskych ukazovateľov, s účtovnými osnovami a rozpočtovou skladbou a v prípadoch určených metodikou aj s jednotným systémom opisu a kódovania údajov.

Organizácia zabezpečí ochranu technických nosičov dát a prostriedkov výpočtovej a inej techniky, programových prostriedkov a dátových súborov použitých pri vedení a poskytovaní sociálno-ekonomických informácií pred zneužitím, poškodením, zničením alebo stratou.

Organizácia spracúva dáta prostriedkami výpočtovej a inej techniky v súlade s projektovo-programovou dokumentáciou.

Písomnosti informačnej sústavy sa môžu nahradiť záznamami na technických nosičoch dát, pokiaľ všeobecne záväzné právne predpisy o sociálno-ekonomických informáciách neustanovujú inak.

V účtovníctve sa sleduje stav a pohyb hospodárskych prostriedkov, zisťuje sa výsledok hospodárenia za organizáciu ako celok a v prípadoch určených metodikou aj v podrobnejšom členení. Informácie z účtovníctva sa využívajú v rozboroch, ktoré sú jedným z podkladov pre hodnotenie hospodárskej činnosti organizácie.

Hospodárske prostriedky sa v účtovníctve rozlišujú so zreteľom na ich druhy (aktíva) a zdroje (pasíva).

Účtovníctvo sa vedie za organizáciu ako celok. Účtovníctvo, prípadne jeho časti možno v organizácií decentralizovať na jednotlivé vnútorné organizačné jednotky; pritom musí byť zabezpečené, aby decentralizácia umožňovala vedenie účtovníctva a zostavovanie účtovných výkazov za organizáciu ako celok.

Účtovníctvo zahŕňa účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné výkazy a iné účtovné písomnosti, ako aj záznamy na technických nosičoch dát súvisiace s jeho vedením.

Účtovníctvo sa vedie v súlade s určenou metodikou⁵) podvojnej alebo jednoduchej účtovnej sústavy, preukazným spôsobom, úplne, pravdivo a včas zásadne v peňažných jednotkách.

Účtovnými dokladmi sa overujú uskutočnené hospodárske alebo účtovné operácie. Účtovné doklady overujúce uskutočnené hospodárske operácie sa nesmú nahradiť záznamami na technických nosičoch dát.

Účtovné doklady sa zúčtujú do obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak preukázateľne nie je možné túto zásadu dodržať, možno zaúčtovať účtovné doklady aj do účtovného obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky nesúvisia (do účtovného obdobia, v ktorom sa obstarali účtovné doklady).

Základným účtovným obdobím je kalendárny mesiac.

Zápisy v účtovných knihách (ďalej len „účtovné zápisy“) musia byť doložené účtovnými dokladmi, prípadne môžu byť tieto zápisy odvodené programom ich spracovania prostriedkami výpočtovej a inej techniky.

Na podklade preskúšaných účtovných zápisov sa zostavujú účtovné výkazy.

Základnými účtovnými výkazmi, ktoré tvoria účtovnú závierku v organizáciách s podvojnou účtovnou sústavou, sú rozvaha a výkaz o hospodárskom výsledku, v rozpočtových organizáciách sú nimi rozvaha a výkazy o plnení rozpočtu; v organizáciách s jednoduchou účtovnou sústavou je ním výkaz o majetku, príjmoch a výdavkoch.

Rozpočtovníctvo sa v nadväznosti na plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja organizácie a dosiahnutú skutočnosť využíva na riadenie, kontrolu a hodnotenie výsledkov hospodárenia organizácie podľa vnútropodnikových hľadísk.

Rozpočtovníctvo sa organizuje v súlade s potrebami vnútropodnikového riadenia a v nadväznosti na účtovníctvo a kalkuláciu.

Rozpočtovníctvo využíva technické a technologické informácie, najmä technicko-hospodárske normy vznikajúce v príprave výroby, a zabezpečuje súlad s operatívnym plánovaním.

Údaje v rozpočtových písomnostiach, ktorými sú základné rozpočty nákladov a výnosov a súhrnné rozpočty, sa vyjadrujú v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.

Pre potreby hodnotenia výsledkov činnosti vnútropodnikových útvarov organizácie sa porovnávajú údaje rozpočtovníctva s údajmi účtovníctva.

V kalkulácii sa vyčísľuje výška a štruktúra vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov (výrobkov, prác a služieb) a ich úhrn na kalkulačnej jednici, ktorou sú odbytové alebo vnútropodnikové výkony vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom. Organizácie zostavujú kalkuláciu v súlade s určenou metodikou.⁵)

Kalkulácia slúži predovšetkým na riadenie a hodnotenie úrovne nákladov a hospodárnosti a efektívnosti výkonov, pre určenie vnútropodnikových cien a ako podklad pre tvorbu veľkoobchodných cien.

Kalkulácia výkonov sa člení do položiek v nadväznosti na typový kalkulačný vzorec. Údaje jednotlivých kalkulačných položiek sa určia v predbežnej kalkulácii alebo sa zisťujú vo výslednej kalkulácii na kalkulačnej jednici vo výške, v akej s ňou vecne a časovo súvisia.

Kalkulácia sa zostavuje

Predbežná kalkulácia vychádza z technicky a ekonomicky odôvodnených noriem alebo odborných výpočtov a posudkov. Výsledná kalkulácia vychádza z údajov účtovníctva, prípadne operatívnej evidencie. Predbežná a výsledná kalkulácia tej istej kalkulačnej jednice musí byť vecne a formálne porovnateľná.

Kalkulácia sa zostavuje v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.

Kalkulačné listy, na ktorých sa zostavuje kalkulácia, a všetky podklady použité na určenie alebo zistenie údajov v kalkulácii tvoria kalkulačnú dokumentáciu.

V štatistike sa s použitím štatistických, prípadne matematicko-štatistických metód zhromažďujú a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu, vyhotovujú sa štatistické zostavy, porovnateľné časové rady a bilancie a ich výsledky sa hodnotia v rozboroch.

Štatistika sa v organizácii usporiada tak, aby umožňovala racionálne a viacúčelové využívanie štatistických údajov pri súčasnom použití prostriedkov výpočtovej a inej techniky.

Sociálno-ekonomické javy sa sledujú v štatistike z hmotného, hodnotového, časového hľadiska, z hľadiska vynaloženej práce, prípadne z ďalších hľadísk a ich kombinácií určených metodikou štatistiky.⁴)

V operatívnej evidencii sa plynule sledujú sociálno-ekonomické javy predovšetkým na účely riadenia a rozhodovania. Okrem toho slúži operatívna evidencia na sledovanie ukazovateľov potrebných pre štatistické zisťovania a účtovné výkazníctvo, ak ich sledovanie nie je zabezpečené v iných odboroch informačnej sústavy.

Predmet operatívnej evidencie určuje podľa vlastných potrieb organizácia sama. Sledovanie niektorých javov v tejto evidencii sa môže organizácii určiť určenou metodikou.⁴)

Zápisy v operatívnej evidencii sa opierajú o doklady alebo sa vykonávajú na základe priameho pozorovania alebo zistenia.

Operatívna evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva, prípadne v oboch týchto jednotkách.

V osobitne organizovaných evidenciách, pasportoch a registroch sociálno-ekonomických informácií sa účelovo zoskupujú údaje z odborov informačnej sústavy alebo údaje o javoch v tejto sústave inak nesledovaných.

Informácie podľa odseku 1 slúžia predovšetkým na zisťovania vykonávané orgánmi štátnej štatistiky alebo inými na to oprávnenými orgánmi a na obstarávanie podkladov pre osobitne organizované evidencie, pasporty a registre sociálno-ekonomických informácií vedené za súbory organizácií.

Organizácia oceňuje hospodárske prostriedky v účtovníctve v súlade s určenou metodikou takto:

Spôsob ocenenia hospodárskych prostriedkov v účtovníctve môžu organizácie meniť len k 1. januáru.

Zmeny v ocenení (zmeny spôsobu ocenenia alebo zmeny cien) hospodárskych prostriedkov v účtovníctve možno vykonávať len v odôvodnených prípadoch; odôvodnenosť zmien sa musí vždy riadne preukázať.

Nie je prípustné vykonávať v účtovníctve zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov, ktoré by viedli ku skreslovaniu výsledkov hospodárenia medzi jednotlivými účtovnými obdobiami.

Rozdiely zo zmien v ocenení hospodárskych prostriedkov v účtovníctve sa zúčtujú do hospodárskeho výsledku organizácie, pokiaľ nie je všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovené inak.

V rozpočtovníctve, v kalkulácii, v štatistike a operatívnej evidencii sa pre oceňovanie používajú primerane zásady ustanovené v § 27 a 28 tohto nariadenia; pritom sa musí zabezpečovať nadväznosť na spôsoby oceňovania použité v účtovníctve.

Vecná správnosť zápisov o stavoch hospodárskych prostriedkov v účtovníctve a v operatívnej evidencii sa overuje inventarizáciami hospodárskych prostriedkov.

Hospodárske prostriedky sa inventarizujú raz za kalendárny rok, pokladničné hotovosti a ceniny sa inventarizujú raz za štvrťrok.

Odchylne od ustanovenia odseku 1 môže vedúci organizácie

Pre jednotné a racionálne vedenie údajov o sociálno-ekonomických javoch v informačnej sústave sa zjednocujú vzory prvotných záznamov a bežných zápisov (ďalej len „vzory záznamov a zápisov“); pritom sa zároveň prihliada na potreby podnikového a vnútropodnikového riadenia.

Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia presahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného ústredného orgánu zjednocujú

Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia nepresahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného ústredného orgánu federácie alebo republík môže zjednocovať ústredný orgán, ktorý zabezpečí aj ich vyhlásenie.

Vzory záznamov a zápisov podľa odseku 1 písm. a) vyhlasuje Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií; vzory podľa odseku 1 písm. b) vyhlasujú spoločne Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií a príslušný ústredný orgán v publikačných prostriedkoch ústredných orgánov.

Ústredné orgány príslušné podľa § 33 ods. 1 a 2 tohto nariadenia určia pri zjednocovaní tiež záväznosť vzoru alebo záznamu a záväznosť údajov, ktoré obsahujú, a okruh organizácií, ktoré ich zavedú.

Záväznosť údajov, ktorá vyplýva z iných všeobecne záväzných predpisov, nie je zjednocovaním dotknutá.

Organizácie zavedú vzory záznamov a zápisov v súlade s ich vyhlásením (§ 33 ods. 3 toho nariadenia).

Písomnosti informačnej sústavy a záznamy na technických nosičoch dát ich nahrádzajúce (§ 5 ods. 3 tohto nariadenia) sa ukladajú a uschovávajú v podnikovom archíve podľa osobitných predpisov⁸) po dobu ďalej ustanovenú.

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok a záväzkov, sa uschovávajú v podnikových archívoch aj dlhšie ako päť rokov, ak trvá záručná lehota, autorské právo alebo nie je skončené reklamačné, arbitrážne, súdne alebo iné konanie alebo nie je pohľadávka zaplatená alebo záväzok splnený, a to do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto okolnosti pominuli.

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, sa uschovávajú v podnikových archívoch, dokiaľ Federálne ministerstvo financií nedá samo alebo na žiadosť organizácie súhlas na ich vyradenie. Tieto písomnosti nesmú byť nahradené záznamami na technických nosičoch dát.

Kalkulačná dokumentácia, pokiaľ nie je súčasne účtovným dokladom, sa uschováva v podnikových archívoch aspoň po dobu troch rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka; po rovnakú dobu sa uschovávajú aj rozpočtové písomnosti.

Písomnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie písomností informačnej sústavy, sa uschovávajú podľa osobitných predpisov.⁸)

Údaje v odboroch a okruhoch informačnej sústavy sa vedú v československej mene; v prípadoch ustanovených Federálnym ministerstvom financií alebo Federálnym štatistickým úradom aj v cudzích menách.

Zápisy v odboroch a okruhoch informačnej sústavy musia byť zrozumiteľné a prehľadné; musia sa vykonávať spôsobom zaručujúcim ich trvanlivosť.

Pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zrušení organizácie musí sa protokolárne zabezpečiť odovzdanie všetkých písomností informačnej sústavy a zachovať vecná kontinuita časových radov.⁸)⁹)

Vzory záznamov a zápisov vyhlásené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

Zrušuje sa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.