137/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1990 do 31.12.1996
Predpis bol zrušený predpisom 206/1996 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.1990 - 31.12.1996 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 137/1989 Zb. |
Názov: | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o závodnom stravovaní |
Typ: | Nariadenie vlády |
Dátum schválenia: | 16.11.1989 |
Dátum vyhlásenia: | 30.11.1989 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.1990 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1996 |
Autor: | Vláda Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
65/1965 Zb. | Zákonník práce |
206/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti |
137
NARIADENIE VLÁDY
Československej socialistickej republiky
zo 16. novembra 1989
o závodnom stravovaní
Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov
podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce v znení zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) nariaďuje:
§ 1
(1)
Socialistická organizác1) (ďalej len „organizácia“) zabezpečuje závodné stravovanie a hodnotí jeho úroveň ako
súčasť plánovitého riadenia svojej hospodárskej a sociálnej činnosti.
(2)
Príslušné orgány Revolučného odborového hnutia spolupôsobia pri všetkých opatreniach
na zabezpečenie a rozvoj závodného stravovania a vykonávajú jeho spoločenskú kontrolu.
§ 2
(1)
Závodné stravovanie zabezpečuje organizácia podávaním teplých hlavných jedál, prípadne
diétnych jedál (ďalej len „hlavné jedlá“) v priebehu pracovnej smeny, podávaním doplnkových
jedál a potravín a nápojov na občerstvenie; za pracovnú smenu sa pritom považuje výkon
práce dlhší ako tri hodiny. Ak to hygienické, bezpečnostné alebo závažné prevádzkové
dôvody nedovoľujú, môže organizácia so súhlasom príslušného odborového orgánu výnimočne
určiť, aby sa hlavné jedlá poskytovali v inom vhodnom čase.
(2)
Zariadením závodného stravovania sa rozumie závodná kuchyňa s jedálňou, závodné jedálne,
centrálne výrobne pokrmov pre závodné stravovanie, výdajne jedál, jedálne kúty, kantýny
a pomocné hospodárstva závodného stravovania.
(3)
Organizácia môže so súhlasom príslušného odborového orgánu zabezpečovať v zariadení
závodného stravovania ďalšie stravovacie služby pre svoju vlastnú potrebu alebo na
objednávku spoločenských organizácií pôsobiacich v organizácii.
(4)
Organizácia môže prostredníctvom zariadenia závodného stravovania podávať aj ochranné
nápoje a ochrannú stravu podľa pracovnoprávnych predpiso2)
(5)
Závodné stravovanie nemožno nahradiť iným plnením.
§ 3
(1)
Závodné stravovanie zabezpečuje organizácia
a)
svojim pracovníkom,
b)
žiakom stredných odborných učilíšť (osobitných odborných učilíšť), pokiaľ nie je
ich stravovanie zabezpečené podľa osobitných predpisov,
c)
žiakom, študentom a vedeckým ašpirantom po dobu ich činnosti v organizácii, pokiaľ
nie je ich stravovanie zabezpečené podľa osobitných predpisov.
(2)
Organizácia môže v súlade s kolektívnou zmluvou zabezpečovať závodné stravovanie
v stravovacích zariadeniach, v ktorých poskytuje závodné stravovanie svojim pracovníkom,
aj dôchodcom, ktorí v nej pracovali do odchodu do dôchodku, svojim pracovníkom v čase
ich ospravedlnenej neprítomnosti v práci a pracovníkom činným pre organizáciu na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
(3)
Organizácia môže so súhlasom príslušného odborového orgánu poskytnúť závodné stravovanie
aj
a)
občanom, na ktorých stravovanie sa zaviazala zmluvou o závodnom stravovaní s inou
organizáciou,
b)
pracovníkom iných organizácií a funkcionárom spoločenských organizácií, ktorí sú
v nej na pracovnej ceste alebo inak činní,
c)
rodinným príslušníkom svojich pracovníkov a dôchodcov, ktorí v nej pracovali do odchodu
do dôchodku,
d)
dôchodcom, ktorí v nej do odchodu do dôchodku nepracovali.
§ 4
Zmluvy o závodnom stravovaní
(1)
Organizácia uzaviera na zabezpečenie závodného stravovania s inou organizáciou alebo
s občanom oprávneným poskytovať stravovacie služ3) zmluvu o závodnom stravovaní. Pokiaľ sa organizácie v zmluve nedohodnú na forme spoluúčasti
pri zabezpečení závodného stravovania, môže organizácia, ktorá prevádzkuje zariadenie
závodného stravovania, účtovať k cene jedál pre stravníkov inej organizácie prirážku
až do výšky 20 % finančného limitu (§ 6 ods. 6); výška prirážky sa musí uviesť v zmluve o závodnom stravovaní.
(2)
Uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu o závodnom stravovaní môže organizácia prevádzkujúca
zariadenie závodného stravovania len so súhlasom príslušného odborového orgánu.
Náklady na závodné stravovanie a ich úhrada
§ 5
Náklady a výnosy (výdavky a príjmy) závodného stravovania vedie organizácia oddelene
od ostatných nákladov a výnosov (výdavkov a príjmov).
§ 6
(1)
Náklady na závodné stravovanie sú
a)
materiálne náklady s výnimkou nákladov uvedených v písmene c), služby nemateriálnej
povahy a finančné náklady závodného stravovania (ďalej len „vecné náklady“),
b)
mzdové a ostatné osobné náklady pracovníkov zariadenia závodného stravovania (ďalej
len „osobné náklady“),
c)
náklady na suroviny (potraviny) spotrebované na prípravu jedál pre závodné stravovanie
včítane strát vzniknutých prirodzeným úbytkom surovín (ďalej len „obstarávacia cena
surovín“),
d)
náklady na tovar určený na predaj v kantýnach,
e)
náklady na suroviny pre pomocné hospodárstva závodného stravovania.
(2)
Ak má organizácia niekoľko zariadení závodného stravovania, zahŕňajú sa do osobných
nákladov aj náklady na ich prípadné spoločné riadenie.
(3)
Vecné náklady, osobné náklady a úhradu zvýšených cien potravinárskych surovín a polotovarov
vo výške 0,60 Kčs na jedno hlavné jedlo kryje organizácia v plnej výške, a to rozpočtové
organizácie zo svojich rozpočtov, príspevkové organizácie zo svojich rozpočtových
výdavkov a ostatné organizácie na ťarchu nákladov svojej hlavnej činnosti. Z rovnakých
zdrojov kryje organizácia aj prirážku uvedenú v § 4 ods.1.
(4)
Obstarávaciu cenu surovín, náklady na tovar určený na predaj v kantýnach a priame
materiálne náklady na suroviny pre pomocné hospodárstvo kryje organizácia tržbami
a ostatnými výnosmi závodného stravovania.
(5)
Ak organizácia zabezpečuje závodné stravovanie v zariadení verejného stravovania,
kryje kalkulačnú prirážku ku kalkulačnej cene spotrebovaných surovín na jedno hlavné
jedlo z prostriedkov uvedených v odseku 3.
(6)
Organizácia určí po dohode s príslušným odborovým orgánom použitie receptúr, normy
spotreby surovín na jedno hlavné jedlo a priemerný ročný finančný limit obstarávacej
ceny surovín na jedno hlavné jedlo (ďalej len „finančný limit“), ktoré zodpovedajú
charakteru práce a pracovnému režimu, prípadne určí, že sa jedlá budú pripravovať
za obstarávacie ceny spotrebovaných surovín; ak sa jedlá pripravujú vo viacerých finančných
limitoch, sleduje sa čerpanie jednotlivých limitov oddelene.
(7)
Pri dodávkach polotovarov, hotových jedál a opracovaných surovín sa do spotreby surovín
pre prípravu jedál započítava iba obstarávacia cena surovín spotrebovaných na ich
výrobu určená osobitným cenníkom. Ostatné náklady spojené s výrobou u dodávateľa (včítane
jeho zisku) uhrádza odberateľská organizácia ako vecné náklady závodného stravovania.
Ceny jedál
§ 7
(1)
Cena jedla v zariadení závodného stravovania sa tvorí z obstarávacej ceny surovín,
vecných nákladov a osobných nákladov (ďalej len „plná cena“).
(2)
Stravníkom uvedeným v § 3 ods. 1 poskytuje organizácia
a)
hlavné jedlá za obstarávaciu cenu surovín zníženú o jej časť, ktorú uhrádza organizácia
(§ 6 ods. 3), a o poskytnutý príspevok z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb (ďalej len „znížená
cena“),
b)
doplnkové jedlá za obstarávaciu cenu surovín.
(3)
Organizácia poskytuje stravníkovi za zníženú cenu len jedno hlavné jedlo denne. Ďalšie
hlavné jedlo v tej istej pracovnej smene môže organizácia poskytnúť pracovníkovi za
zníženú cenu, len ak trvá jeho práca dlhšie ako 11 hodín.
(4)
Organizácia môže poskytnúť jedno hlavné jedlo denne za zníženú cenu v súlade s kolektívnou
zmluvou aj stravníkom uvedeným v § 3 ods. 2.
(5)
Pre jednotlivé doplnkové jedlá môže organizácia so súhlasom príslušného odborového
orgánu určiť stále ročné ceny.
(6)
Pripravované nápoje a jedlá sa v kantýne predávajú za maloobchodné ceny spotrebovaných
surovín a tovar predávaný v nezmenenom stave za maloobchodné ceny.
(7)
Ďalšie stravovacie služby (§ 2 ods. 3) sa poskytujú za cenu zodpovedajúcu maloobchodnej cene spotrebovaných surovín, vecným
nákladom a osobným nákladom.
(8)
Ak toto nariadenie neustanovuje inak, platia stravníci za odobrané jedlá plnú cenu.
§ 8
Organizácia zabezpečujúca závodné stravovanie s využitím zariadení verejného stravovania
dohodne v zmluve o závodnom stravovaní cenu hlavného jedla v cenách IV. alebo III.
cenovej skupiny. Stravníkom uvedeným v § 3 ods. 1 a 2 pritom poskytuje organizácia hlavné jedlo za dohodnutú cenu zníženú o kalkulačnú
prirážku ku kalkulačnej cene spotrebovaných surovín, o 0,60 Kčs (§ 6 ods. 3) a o poskytnutý príspevok z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
§ 9
Pracovník stravovacieho zariadenia, ktorý sa priamo podieľa na príprave alebo výdaji
jedál, uhradí organizácii jedno hlavné jedlo za každú odpracovanú smenu, pokiaľ nepreukáže,
že sa v tomto stravovacom zariadení nemôže zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov
stravovať. Ak organizácia poskytuje jedlá v rôznych cenách, určí po dohode s príslušným
odborovým orgánom cenu, ktorú pracovník stravovacieho zariadenia za jedlo uhradí.
§ 10
Organizácia môže so súhlasom príslušného odborového orgánu poskytnúť stravníkom uvedeným
v § 3 ods. 1 a 2 príspevok z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb na závodné stravovanie až do výšky
a)
polovice obstarávacej ceny surovín, ak ide o jedlo podávané v priebehu rannej alebo
odpoludňajšej smeny,
b)
obstarávacej ceny surovín zníženej o 0,60 Kčs, ak ide o jedlá podávané v priebehu
nočnej smeny.
§ 11
Zisk a strata
(1)
Rozdiel medzi nákladmi a výnosmi závodného stravovania (včítane poskytnutého príspevku
z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, prirážky uvedenej v § 4 ods. 1 o obchodných zrážok za tovar predávaný v kantýnach a za ďalšie stravovacie služby)
tvorí zisk alebo stratu zo závodného stravovania. Zisk (strata) zo závodného stravovania
sa prevádza do celkového hospodárskeho výsledku (rozpočtu) organizácie.
(2)
Organizácia zabezpečí, aby sa zisk zo závodného stravovania nedosahoval na ujmu stravníkov.
Spoločné a záverečné ustanovenia
§ 12
Organizácia zabezpečujúca závodné stravovanie podľa § 4 ods. 1 a § 8 dohodne v zmluve o závodnom stravovaní podmienky ustanovené týmto nariadením.
§ 13
Pre stravovanie v zariadeniach jednotných roľníckych družstiev, spoločných podnikov4) a iných družstiev, kde je obsahom členstva aj pracovný vzťah,5) platia ustanovenia tohto nariadenia s výnimkou § 1 ods. 2 a § 10. Kde sa v tomto nariadení hovorí o kolektívnej zmluve, rozumie sa ňou v týchto prípadoch
uznesenie členskej schôdze jednotného roľníckeho družstva, prípadne uznesenie najvyššieho
orgánu iného družstva.
§ 14
Zrušuje sa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 127/1982 Zb. o závodnom stravovaní.
§ 15
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.
Adamec v. r.
3)
Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 1/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného
výboru.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 2/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 2/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
4)
§ 68 a nasl. zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
5)
§ 16 ods. 1 zákona č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.