14/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1989 do 31.12.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 14/1989 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 27.01.1989 |
| Dátum vyhlásenia: | 14.02.1989 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.1989 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
14
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 27. januára 1989
o Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona
Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti
národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej
rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva
a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. po dohode so zúčastnenými orgánmi
štátnej správy ustanovuje:
§ 1
(1)
Zriaďuje sa Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (ďalej len „oblasť“). Jej územie
je vymedzené v prílohe tejto vyhlášky.
(2)
Územie oblasti vyznačia orgány geodézie a kartografie v evidencii nehnuteľností.
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sa uložia na Ministerstve kultúry Slovenskej
socialistickej republiky, Ústredí štátnej ochrany prírody, Stredoslovenskom krajskom
národnom výbore, krajskej organizácii štátnej ochrany prírody, na okresných národných
výboroch, v obvode ktorých sa nachádza územie oblasti, na Správe Chránenej krajinnej
oblasti Strážovské vrchy, ako aj na územných orgánoch geodézie a kartografie.
§ 2
Účelom zriadenia oblasti je ochrana pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a
krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných
a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny Strážovskych a Súľovských vrchov;
zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie klimatických,
vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotnorekreačných hodnôt, bohatstva zveri,
opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných
výtvorov osobitného vedeckého, kultúrnovýchovného a estetického významu.
§ 3
(1)
Poľnohospodársky a lesný pôdny fond v oblasti možno využívať len spôsobmi, ktoré
umožňujú zachovať jej krajinný ráz, rozmanitosť prírodných javov, množstvo a pestrosť
druhov rastlín a živočíchov, a ktoré zabraňujú šíreniu vodnej erózie a zosunov pôdy.
V oblasti nemožno zriaďovať záhradkárske osady. V lesoch oblasti možno hospodáriť
len podľa lesných hospodárskych plánov vypracúvaných v súčinnosti so Správou Chránenej
krajinnej oblasti Strážovské vrchy a schvaľovaných po prerokovaní s orgánom štátnej
ochrany prírody Stredoslovenského krajského národného výboru.
(2)
Výstavbu v oblasti možno vykonávať so zreteľom na charakter krajiny a zachovanie
neurbanizovaných priestorov prírodného prostredia; pri údržbe a obnove objektov ľudovej
architektúry sa musia zachovať typické pôvodné architektonické prvky.
(3)
Ostatnú hospodársku a inú činnosť na území oblasti možno plánovať a vykonávať len
v súlade s účelom jej zriadenia.
(4)
Ochrana prírody a zachovanie krajinného rázu oblasti a dodržiavanie podmienok jej
ochrany je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na tomto území pôsobia,
ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
§ 4
(1)
Výkon štátnej ochrany prírody v oblasti zabezpečuje Stredoslovenský krajský národný
výbor a príslušné národné výbory.1) Odbornou organizáciou pre starostlivosť o oblasť je Správa Chránenej krajinnej oblasti
Strážovské vrchy v Považskej Bystrici.
(2)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti na svoje účely, sú povinné prerokovať
so Správou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy zámery, ktoré zamýšľajú uskutočniť
na tomto území, a vyžiadať si stanovisko orgánu štátnej ochrany prírody Stredoslovenského
krajského národného výboru na vykonávanie zásahov do prírodných pomerov oblasti.
§ 5
(1)
Zriadením oblasti nie je dotknutá ochrana prírody a jej častí podľa iných predpisov
o chránených územiach a ich ochranných pásmach.2)
(2)
Orgány štátnej ochrany prírody sú pri výkone svojej činnosti povinné prihliadať na
obranu a bezpečnosť štátu; pri zmenách, ktoré sa týkajú obrany a bezpečnosti štátu,
sú povinné vyžiadať si súhlas príslušných orgánov štátnej správy.
§ 6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1989.
Minister:
Koyš v. r.
Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 14/1989 Zb.
Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (ďalej len „oblasť“) sa rozprestiera na
území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch:
a) Prievidza
v katastrálnych územiach Valaská Belá, Čavoj, Tužina,
v katastrálnych územiach Valaská Belá, Čavoj, Tužina,
b) Považská Bystrica
v katastrálnych územiach Horná Poruba, Kopec, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov, Mojtín, Hloža-Podhorie, Beluša, Slopná, Tŕstie, Pružina, Ďurďové, Podskalie, Horný Moštenec, Zemianska Závada, Počarová, Domaniža, Malé Lednice, Prečín, Zemiansky Kvašov, Považská Bystrica, Podmanín, Praznov, Bodiná, Kostolec, Vrchteplá, Záskalie pri Považskej Teplej, Považská Teplá, Plevník-Drienové,
v katastrálnych územiach Horná Poruba, Kopec, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov, Mojtín, Hloža-Podhorie, Beluša, Slopná, Tŕstie, Pružina, Ďurďové, Podskalie, Horný Moštenec, Zemianska Závada, Počarová, Domaniža, Malé Lednice, Prečín, Zemiansky Kvašov, Považská Bystrica, Podmanín, Praznov, Bodiná, Kostolec, Vrchteplá, Záskalie pri Považskej Teplej, Považská Teplá, Plevník-Drienové,
c) Žilina
v katastrálnych územiach Čičmany, Fačkov, Babkov, Súľov-Hradná, Podhorie pod Súľovom, Lietava, Maršová, Predmier, Jablonové pod Súľovom, Hrabové, Hlboké nad Váhom, Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina.
v katastrálnych územiach Čičmany, Fačkov, Babkov, Súľov-Hradná, Podhorie pod Súľovom, Lietava, Maršová, Predmier, Jablonové pod Súľovom, Hrabové, Hlboké nad Váhom, Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina.
Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky
M 1 : 50 000 na týchto mapových listoch:
| 25-42 | Bytča | - 1983 |
| 25-44 | Považská Bystrica | - 1983 |
| 35-21 | Trenčín | - 1983 |
| 35-22 | Valaská Belá | - 1983 |
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu - priesečníka Závadského potoka s okrajom
lesa - juhozápadne od kóty Veľká skala (530 m) juhozápadným okrajom lesa a dolinou
do sedla južne od kóty Ostrý vrch (548 m), ďalej pokračuje dolinou južným smerom k
juhovýchodnému okraju intravilánu Hlbokého nad Váhom, odtiaľ ide južným smerom okrajom
lesa do sedla južne od kóty 547 m. Pokračuje juhozápadným smerom, pretína dolinu juhovýchodne
od Hrabového a ide až na okraj lesa severozápadne od kóty 702 m, ktorým ide južným
smerom až na východný okraj intravilánu obce Jablonové. Intravilán sleduje juhozápadným
a západným smerom na okraj lesa. Ním pokračuje južným smerom a bočnou dolinkou východne
od kóty 532 m a vystupuje západným smerom do sedla východne od kóty 532 m. Odtiaľto
ide juhozápadným smerom pravostrannou dolinou Drienovky k intravilánu osady Kremeňovci,
ktorý obchádza z južnej strany, potokom Drienovka pokračuje severozápadným smerom,
južne obchádza intravilán osady Dolina po málo výraznú dolinu na severnom svahu Malého
Manína (812 m) juhovýchodne od obce Plevník-Drienové, ktorou pokračuje južným smerom
na okraj lesa; okrajom lesa ide juhozápadným smerom cez dolinu Manínskeho potoka na
severné svahy doliny ľavostranného prítoku Manínskeho potoka až na severné svahy doliny
ľavostranného prítoku Váhu východne od južného okraja intravilánu Považskej Teplej.
Ďalej pokračuje južným smerom do doliny severne od kóty Ondrejová (509 m); touto kótou
ide juhovýchodným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje severným a juhozápadným smerom,
z juhozápadnej a južnej strany obchádza masív Veľkého Manína (891 m) do sedla južne
od Veľkého Manína. Odtiaľto ide juhovýchodným smerom do sedla severovýchodne od Podmanína,
sleduje odtiaľ opäť okraj lesa severovýchodným smerom na poľnú cestu severne od kóty
Drieňovka (482 m). Touto cestou pokračuje východným smerom na okraj lesa juhozápadne
od kóty Hoľazne (794 m) a ním ide prevažne juhozápadným smerom do doliny pravostranného
prítoku Domanižanky západne od kóty Nadskálie (583 m). Ďalej v uvedenom smere vedie
cez hlavnú dolinu Domanižanky, prekračuje cestu II. triedy Považská Bystrica-Prečín
a na severnom svahu doliny Domanižanky pokračuje západným smerom okrajom lesa a ku
Kvašovskému potoku, po jeho sútok s pravostranným prítokom juhovýchodne od Zemianskeho
Kvašova a pokračuje juhovýchodným smerom Kvašovským potom po jeho sútok s ľavostranným
prítokom západne od kóty Bukovina (601 m). Odtiaľ dolinkou pokračuje južným smerom
do sedla juho-juhovýchodne od kóty Dielec (572 m), západným smerom na okraj lesa,
ktorý sleduje juhozápadným smerom ku križovatke lesných ciest v sedle juhozápadne
od kóty Dielec (572 m). Ďalej pokračuje dolinou juho-juhozápadným smerom na okraj
lesa a ním prevažne južným smerom na južné úpätie masívu Roháč (720 m); tým istým
smerom pokračuje až k intravilánu Podskália. Ide po východnom a južnom okraji intravilánu
do doliny pravostranného prítoku potoka Pružinka, potokom tejto doliny pokračuje k
intravilánu Tŕstia na okraj lesa, ktorým ide juhovýchodným smerom po bočný chrbát
masívu Trudovač; odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom cez cestu III. triedy Tŕstie-Pružina
a potokom Pružinka na okraj lesa, ktorý sleduje po dolinu ľavostranného prítoku Pružinky
južne od Tŕstia; tu sa stáča na západ na lesnú cestu, ktorou pokračuje do záveru málo
výraznej doliny. Odtiaľto ide južným smerom na okraj lesa, ktorým južným a západným
smerom pokračuje na lesnú cestu v doline západne od kóty Tupá Malenica (678 m), ktorú
sleduje do pramennej oblasti bezmenného ľavostranného prítoku Pružinky, odkiaľ pokračuje
západným smerom po severných a severozápadných svahoch Ostrej Malenice na málo výrazný
chrbát, po ktorom pokračuje severozápadným smerom na okraj lesa východne od osady
Podmalenica. Okrajom lesa pokračuje juhozápadným smerom do pravostranného prítoku
Slatinského potoka západne od kóty Ostrá Malenica (909 m), bočným chrbtom vedie severozápadným
smerom do sedla juhovýchodne od kóty 474 m. Južným smerom ide lesnou cestou k pravostrannému
prítoku Slatinského potoka, ktorý sleduje až do sútoku so Slatinským potokom.
Odtiaľ vedie severozápadným smerom po jeho sútok s ľavostranným prítokom východne
od kóty Bukovina (562 m); dolinou tohto bezmenného toku ide juhozápadným smerom po
jeho ľavostranný prítok. Prítokom a jeho dolinou pokračuje južným smerom do sedla
severne od kóty Stupičie (799 m). Prekračuje križovatku lesných ciest a chrbtom ide
južným smerom na okraj lesa. Tu sa stáča na západ, okrajom lesa pokračuje západným
a južným smerom až na cestu III. triedy Košecké Podhradie-Košecké Rovné, ktorú sleduje
juhovýchodným smerom po pravostranný prítok Podhradského potoka južne od kóty 534
m; pokračuje po tomto toku a prekračuje spomínanú cestu do sútoku s Podhradským potokom.
Ďalej ide severozápadným smerom po toku Podhradského potoka po okraj lesa, ktorý sleduje
západným smerom do hlavnej doliny ľavostranného prítoku Podhradského potoka juho-juhovýchodne
od obce Košecké Podhradie; južným smerom bočnou dolinou vystupuje do sedla južne od
kóty 554 m a dolinou pravostranného prítoku Porubského potoka pokračuje juhozápadným
smerom po vodnom toku k východnému intravilánu obce Horná Poruba. Ním pokračuje južným
smerom po južný okraj intravilánu; odtiaľto v nezmenenom smere sleduje vodný tok na
cestu II. triedy Ilava-Valaská Belá, po ktorej ide južným smerom po hranicu Západoslovenského
a Stredoslovenského kraja, do sedla západne od kóty Štefanec, po ktorej vedie východným
smerom severne od kóty Štefanec (645 m) do priesečníka hraníc okresov Trenčín, Považská
Bystrica a Prievidza. Tu sa hranica stáča na sever a po hranici okresov Považská Bystrica
a Prievidza ide severným i východným smerom, pokračuje chrbtom prechádzajúc kótami
948 m, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa (951 m) až do záveru Strednej doliny juhovýchodne
od osady Horná Stredná. Severovýchodnými svahmi záveru Strednej doliny pokračuje juhovýchodným
smerom na križovatku lesných ciest severovýchodne od osady Kutnárovci a lesnou cestou
vedie východným a severovýchodným smerom na okraj lesa. Okraj lesa sleduje južným
smerom, východne obchádza kóty 808 m a Bedáky (826 m) na chrbát juhovýchodne od kóty
Bedáky (826 m). Pokračuje chrbtom juhovýchodne do sútoku potokov v Slávikovej doline
východne od osady Veľkí Faškovci, potokom Slávikovej doliny vedie juhovýchodným smerom
do sútoku s potokom Jasenina. Potokom Jasenina pokračuje južným smerom, asi po 100
m sa stáča na východ a prevažne východným smerom ide chrbtom, severne obchádza osadu
Sunegovci, prechádza kótou 725 m, osadou Kožkárovci do sedla východne od osady Šindliarovci;
odtiaľ ide severovýchodným smerom lesnou cestou, južne obchádza osadu Cobrial, ide
na chrbát Kolenová (824 m) - kóta 913. Po ňom hranica pokračuje severným, severovýchodným
a východným smerom, prekračuje kóty Kolenová (824 m), Čičerman (955 m), Jedľovec (849
m) a bočným chrbtom schádza do doliny Tužina severozápadne od Kostolnej doliny. Potokom
Tužina vedie severozápadným smerom po jeho prvý ľavostranný prítok. Prítokom, záverom
jeho doliny a bočným chrbtom vystupuje juhozápadne na kótu Dlhá Lúka (979 m), kde
sa hranica stáča a severným smerom ide po hlavnom chrbte cez kóty Homôlka (1063 m)
a Čelo (1016 m). Z kóty Čelo (1016 m) pokračuje cez sedlo na bezmennú kótu, z ktorej
schádza severozápadným smerom po chrbte na cestu III. triedy Čičmany-Fačkov južne
od kóty Bartošová (870 m). Touto cestou vedie západným smerom na kótu 598 m, kde sa
stáča na severozápad a dolinou Komatná pokračuje severozápadným smerom na kótu 938
m. Chrbtom ide juhozápadným a severozápadným smerom, prechádza kótu Hrubá Kečka (1037
m), sedlo západne od tejto kóty na kótu Hrádok (788 m). Z tejto kóty chrbtom pokračuje
severozápadným smerom na sútok Strážovského potoka s jeho pravostranným prítokom juhozápadne
od osady Predhorie. Týmto prítokom vedie severovýchodným smerom na okraj lesa, ktorý
sleduje severozápadne, južne obchádzajúc osady Mlynište a Riedka.
Severozápadne od osady Riedka sa hranica stáča a severovýchodným smerom pokračuje
okrajom lesa na cestu III. triedy Tŕstie-Pružina. Touto cestou ide severozápadným
smerom na križovatku s cestou III. triedy vedúcou do Ďurďového západne od kóty Michalová
(524 m). Pokračuje severovýchodným a východným smerom do bočnej doliny severozápadne
od Ďurďového. Tu sa hranica stáča na sever a dolinou pokračuje severným a východným
smerom na chrbát južne od kóty Stráne (836 m). Chrbtom vedie južným smerom a asi po
500 m severozápadne od kóty 530 m sa stáča na východ. Východným, severovýchodným a
severným smerom pokračuje po juhovýchodných a východných svahoch Močiarnej na potok
Domanižanka, ktorý sleduje severozápadným smerom na križovatku ciest II. a III. triedy
Prečín-Domaniža-Zemianska Závada. Hranica prechádza cestu II. triedy Prečín-Domaniža
severovýchodným smerom na okraj lesa a nevýraznou dolinkou pokračuje východným smerom
po južných svahoch na okraj lesa juhozápadne od kóty Dúpna (702 m). Okrajom lesa vedie
severovýchodným smerom na križovatku lesných ciest na kóte 630 m. Bočným chrbtom vystupuje
juhozápadným smerom na bezmennú kótu juhozápadne od kóty 630 m; chrbtom pokračuje
severným a severovýchodným smerom, prechádza kótu Vysoký vrch (766 m) až na kótu Žibrid
(867 m). Bočným chrbtom vedie východným a severovýchodným smerom do sedla nad pramennou
oblasťou Medníka juhozápadne od kóty Kamenný diel (652 m). Nevýraznou dolinou schádza
do suchej pravostrannej doliny južne od kóty 729 m, ktorou smeruje na severovýchod
na potok západne od kóty Veľký vŕšok (639 m). Dolinou potoka pokračuje proti toku
severozápadným smerom na okraj lesa južne od obce Babkov. Okrajom lesa vedie na sever
do pramennej oblasti potoka severozápadne od obce Babkov a Podhorie na okraj lesa,
ktorý sleduje do sedla severozápadne od kóty Vrch (560 m). Odtiaľto pokračuje naďalej
severným smerom po ľavostranný prítok Závadského potoka juhozápadne od obce Peklina
a dolinou tohto prítoku smeruje severovýchodne na okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje
na sever a severozápad do záveru doliny ľavostranného prítoku Závadského potoka južne
od kóty 564 m. Touto dolinou a okrajom lesa pokračuje na severovýchod, prekračuje
Závadský potok na cestu III. triedy Hričovské Podhradie-Peklina, kde sa hranica stáča
na juhovýchod a vedie okrajom lesa cez kótu Veľká skala (530 m), bočným chrbtom východne
od obce Hričovské Podhradie schádza do východiskového bodu.
Územie oblasti má výmeru 30 979 ha (z toho 24 104 ha lesný pôdny fond, 5906 ha poľnohospodársky
pôdny fond a 969 ha ostatné plochy).
1)
Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona č. 72/1986 Zb.
2)
Napr. zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).