196/1989 Zb.

V záujme dosiahnutia lepších výsledkov hospodárenia, najmä zvýšenia efektívnosti práce, a v záujme lepšieho zabezpečenia potrieb pracovníkov možno v organizáciách uplatňovať pružný pracovný čas.

Pri zavedení a uplatňovaní pružného pracovného času platia ustanovenia Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ táto vyhláška neustanovuje inak.

Pri uplatnení pružného pracovného času si pracovník volí sám začiatok, prípadne aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch¹) v rámci časových úsekov určených organizáciou (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je pracovník povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas možno uplatňovať podľa tejto vyhlášky tak pri rovnomernom rozvrhnutí týždenného pracovného času na jednotlivé týždne,²) ako aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí podľa pracovnoprávneho predpisu príslušného ústredného orgánu.³)

Začiatok a koniec základného pracovného času určí organizácia tak, aby pri určenom týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny základný pracovný čas bol v jednotlivých pracovných dňoch najmenej päť hodín.

Voliteľný pracovný čas rozvrhne organizácia na začiatok a koniec pracovnej smeny tak, aby úsek voliteľného pracovného času na začiatku pracovnej smeny bol pri určenom týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny najmenej jednu hodinu.

Obdobne podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje pri skrátenom pracovnom čase pod 42 1/2 hodiny týždenne⁴) a pri kratšom pracovnom čase,⁵) prípadne pri rozvrhnutí týždenného pracovného času na iný počet než päť dní v týždni s tým, že sa dĺžka úsekov základného a voliteľného pracovného času určí v pomere k týždennému pracovnému času.

Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvoria denný prevádzkový čas. Pracovník nesmie vykonávať prácu mimo denného prevádzkového času, pokiaľ nejde o prácu nadčas (§ 5).⁶)

Pružný pracovný čas sa uplatní ako

Na prípadný výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej smeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku týždenného pracovného času a pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas [odsek 1 písm. c)] sa neprihliada, pokiaľ nejde o prácu nadčas (§ 5 ods. 1) alebo o nadpracovanie neodpracovanej časti pracovného času (§ 4 ods. 4 a § 7 ods. 2).

Prekážky v práci na strane pracovníka sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené, nie však ako výkon práce, a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

Pokiaľ právny predpis pri prekážkach v práci na strane pracovníka ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebnej doby, po ktorú pracovníkovi prislúcha pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celá táto doba; za dobu jedného dňa sa pritom považuje doba zodpovedajúca priemernej dĺžke pracovnej smeny vyplývajúcej z určeného, prípadne kratšieho týždenného pracovného času príslušného pracovníka.

Prekážky v práci na strane organizácie sa posudzujú ako výkon práce, pokiaľ zasiahli do pracovnej smeny pracovníka, a to za každý jednotlivý deň pri uplatnení

Ak pracovník neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci, uvedené v odseku 1 druhej vete, celý denný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý týždenný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného týždňa, prípadne celý pracovný čas pripadajúci na štvortýždňové obdobie (§ 3 ods. 1 písm. c)), pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch najneskôr v čase do konca budúceho kalendárneho mesiaca, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Pokiaľ pracovník nemohol nadpracovať túto neodpracovanú časť pracovného času v čase uvedenom v predchádzajúcej vete pre prekážky v práci na svojej strane, je povinný tak urobiť bez zbytočného odkladu po ich odpadnutí, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Nadpracovanie podľa predchádzajúcich viet je možné iba v dennom prevádzkovom čase (§ 2 ods. 5), ak sa nedohodol iný čas, a nie je prácou nadčas.

Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom pri uplatnení

O prácu nadčas nejde, pokiaľ pracovník prácu vykonanú podľa odseku 1 písm. a) alebo b) použil

O prácu nadčas nejde ani vtedy, ak pracovník vykonával nad určený týždenný pracovný čas [nad štvortýždňový pracovný čas uvedený v § 3 ods. 1 písm. c)] prácu, ktorú mu organizácia ako prácu nadčas nenariadila ani na ňu nedala súhlas, a bez svojho zavinenia nemohol túto prácu v priebehu zostávajúcej časti týždňa (štvortýždňového obdobia) použiť na splnenie svojej povinnosti odpracovať určený týždenný (štvortýždňový) pracovný čas, pretože mu v tom neočakávane zabránili dôvody, ktoré sa posudzujú ako výkon práce.¹⁰) Organizácia poskytne pracovníkovi za tento výkon práce mzdu a započíta mu ho do odpracovaného času v týždni (štvortýždňovom období) spravidla bezprostredne nasledujúcom po odpadnutí uvedených dôvodov.

Pri postupe podľa odseku 2 a podľa odseku 3 druhej vety je pracovník povinný dodržať základný pracovný čas určený na príslušný deň (§ 2 ods. 2).

Pracovná prestávka na jedlo a oddych sa poskytuje spravidla v základnom pracovnom čase, a to po troch hodinách od jeho začiatku.

Ak pracovník neodpracoval týždenný pracovný čas, prípadne štvortýždňový pracovný čas [§ 3 ods. 1 písm. c)], pretože mu organizácia určila pracovné prestávky na jedlo a oddych vo väčšom rozsahu, než sa započítava do pracovného času,¹¹) je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v čase uvedenom v § 4 ods. 4.