97/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 25.09.1989
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 25.09.1989 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 97/1989 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Čínskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 13.07.1989 |
| Dátum vyhlásenia: | 25.09.1989 |
| Dátum účinnosti od: | 25.09.1989 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 69/1961 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnej zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Čínskou ľudovou republikou |
97
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 13. júla 1989
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Čínskou ľudovou
republikou
Dňa 5. septembra 1988 bol v Pekingu podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
socialistickou republikou a Čínskou ľudovou republikou.
S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval. Ratifikačné
listiny boli vymenené v Prahe 5. júna 1989.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 54 ods. 1 dňom 5. júla 1989. Týmto dňom stratila platnosť Konzulárna zmluva medzi Československou
republikou a Čínskou ľudovou republikou zo 7. mája 1960, vyhlásená č. 69/1961 Zb.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Judr. Johanes v. r.
Judr. Johanes v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Čínskou ľudovou republikou
Československá socialistická republika a Čínska ľudová republika
vedené spoločným cieľom udržiavať, posilňovať a prehlbovať vzájomné vzťahy v duchu
priateľstva a spolupráce, na základe rešpektovania zvrchovanosti, rovnosti a vzájomnej
výhodnosti a nevmiešavania sa do vnútorných záležitostí,
vychádzajúc z vedomia nevyhnutnosti novelizácie Konzulárnej zmluvy medzi Československou
republikou a Čínskou ľudovou republikou podpísanej oboma krajinami v Prahe 7. mája
1960,
v záujme ďalšieho rozvoja svojich konzulárnych stykov za účelom ochrany národných
práv a záujmov oboch štátov a práv a záujmov svojich občanov
rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a dohodli sa takto:
HLAVA I
DEFINÍCIE
Článok 1
Definície
Na účely tohto dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam:
1)
„konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne
zastupiteľstvo;
2)
„konzulárny obvod“ je územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií;
3)
„vedúci konzulárneho úradu“ je osoba poverená vysielajúcim štátom vedením konzulárneho
úradu;
4)
„konzulárny úradník“ je každá osoba včítane vedúceho konzulárneho úradu poverená
výkonom konzulárnych funkcií;
5)
„konzulárny zamestnanec“ je každá osoba, ktorá vykonáva administratívne alebo technické
práce na konzulárnom úrade;
6)
„člen služobného personálu“ je každá osoba, ktorá vykonáva služobné práce na konzulárnom
úrade;
7)
„členovia konzulárneho úradu“ sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a členovia
služobného personálu;
8)
„člen súkromného personálu“ je osoba zamestnaná v súkromných službách člena konzulárneho
úradu;
9)
„rodinní príslušníci“ sú manžel, deti a rodičia člena konzulárneho úradu, ktorí s
ním žijú v spoločnej domácnosti;
10)
„konzulárne miestnosti“ sú budovy alebo časti budov a pozemky k nim patriace používané
výlučne na účely konzulárneho úradu, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom;
11)
„konzulárne archívy“ sú všetky listiny, dokumenty, korešpondencia, telegramy, knihy,
pečate, filmy, záznamové pásky, registre, kódy a šifry, kartotéky konzulárneho úradu
spolu s ktoroukoľvek časťou zariadenia určenou na ich ochranu a uloženie;
12)
„štátny občan vysielajúceho štátu“ je každá fyzická osoba majúca štátne občianstvo
vysielajúceho štátu a tam, kde to prichádza do úvahy, aj právnická osoba;
13)
„loď vysielajúceho štátu“ je každá loď plávajúca pod vlajkou vysielajúceho štátu
v súlade s jeho právnym poriadkom, s výnimkou vojenských lodí;
14)
„lietadlo vysielajúceho štátu“ je každé lietadlo, ktoré je registrované v tomto štáte
v súlade s jeho zákonmi a právnymi predpismi a ktoré nesie jeho označenie, s výnimkou
vojenských lietadiel.
HLAVA II
KONZULÁRNE STYKY VŠEOBECNE
Článok 2
Zriadenie konzulárneho úradu
1.
Vysielajúci štát môže zriadiť konzulárny úrad na území prijímajúceho štátu len so
súhlasom tohto štátu.
2.
Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a konzulárny obvod, ako aj ich akékoľvek
zmeny určuje vysielajúci štát a podliehajú súhlasu prijímajúceho štátu.
3.
Predchádzajúci výslovný súhlas prijímajúceho štátu je potrebný aj na zriadenie úradovne
tvoriacej časť konzulárneho úradu umiestnenej mimo sídla tohto úradu.
Článok 3
Vymenovanie a prijatie vedúceho konzulárneho úradu
1.
Vysielajúci štát odovzdá diplomatickou cestou prijímajúcemu štátu patent o vymenovaní
vedúceho konzulárneho úradu. Tento patent musí osvedčovať plné meno, kategóriu a triedu
vedúceho konzulárneho úradu, sídlo konzulárneho úradu a konzulárny obvod.
2.
Prijímajúci štát po tom, čo dostane patent o vymenovaní vedúceho konzulárneho úradu,
v čo najkratšej dobe udelí exequatur. Pokiaľ odmietne poskytnúť exequatur, nie je
povinný oznamovať dôvody takého odmietnutia.
3.
Vedúci konzulárneho úradu môže po udelení exequatur vykonávať svoje funkcie. Pred
tým, čo dostane exequatur, môže vykonávať svoje funkcie dočasne so súhlasom prijímajúceho
štátu podľa ustanovení tohto dohovoru.
4.
Po prijatí vedúceho konzulárneho úradu prijímajúcim štátom alebo po tom, čo sa mu
povolilo vykonávať svoje funkcie dočasne, prijímajúci štát bez meškania upovedomí
príslušné orgány konzulárneho obvodu a prijme všetky nevyhnutné opatrenia, aby vedúci
konzulárneho úradu mohol vykonávať svoje funkcie a požívať práva, výhody, výsady a
imunity zakotvené v tomto dohovore.
Článok 4
Dočasný výkon funkcií vedúceho konzulárneho úradu
1.
Ak z akéhokoľvek dôvodu nie je vedúci konzulárneho úradu schopný vykonávať svoje
funkcie alebo jeho miesto je dočasne uprázdnené, môže vysielajúci štát určiť konzulárneho
úradníka tohto úradu alebo iného konzulárneho úradu v prijímajúcom štáte alebo člena
diplomatického personálu svojej diplomatickej misie v prijímajúcom štáte ako dočasného
vedúceho konzulárneho úradu. Vysielajúci štát oznámi vopred prijímajúcemu štátu plné
meno a doterajšie zaradenie dočasného vedúceho konzulárneho úradu.
2.
Dočasný vedúci konzulárneho úradu môže dočasne konať ako vedúci konzulárneho úradu
a požíva rovnaké práva, výhody, výsady a imunity, ktoré tento dohovor poskytuje vedúcemu
konzulárneho úradu.
3.
Člen diplomatického personálu určený ako dočasný vedúci konzulárneho úradu aj naďalej
požíva diplomatické výsady a imunity.
Článok 5
Oznámenie o vymenovaní, príchode a odchode
Vysielajúci štát oznamuje v primeranej lehote písomne príslušnému orgánu prijímajúceho
štátu nasledujúce:
1)
plné meno a zaradenie členov konzulárneho úradu, ich príchod a ich definitívny odchod
alebo ukončenie ich funkcií rovnako ako akékoľvek zmeny ich funkcií počas ich služby
na konzulárnom úrade;
2)
plné meno, štátne občianstvo, príchod a definitívny odchod rodinného príslušníka
člena konzulárneho úradu a skutočnosť, že akákoľvek osoba sa stane alebo prestane
byť takým rodinným príslušníkom člena konzulárneho úradu;
3)
plné meno, štátne občianstvo, pracovnú náplň, príchod a definitívny odchod člena
súkromného personálu, prípadne nástup a skončenie jeho služby;
4)
začiatok a ukončenie zamestnania konzulárneho zamestnanca alebo člena služobného
personálu konzulárneho úradu, ktorý je štátnym občanom prijímajúceho štátu alebo v
ňom má trvalý pobyt.
Článok 6
Preukážky
Príslušné orgány prijímajúceho štátu vydajú v súlade so svojimi predpismi členom konzulárneho
úradu a ich rodinným príslušníkom zodpovedajúce preukážky, s výnimkou tých osôb, ktoré
sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt.
Článok 7
Štátne občianstvo členov konzulárneho úradu a súkromného personálu
1.
Konzulárnym úradníkom môže byť iba štátny občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalý
pobyt v prijímajúcom štáte.
2.
Konzulárnym zamestnancom alebo členom služobného personálu alebo súkromného personálu
konzulárneho úradu môže byť buď občan vysielajúceho štátu, alebo občan prijímajúceho
štátu, alebo, so súhlasom prijímajúceho štátu, aj štátny občan tretieho štátu.
Článok 8
Osoby vyhlásené za non grata
1.
Prijímajúci štát môže kedykoľvek oznámiť diplomatickou cestou vysielajúcemu štátu,
že konzulárny úradník je persona non grata, alebo že ktorýkoľvek iný člen konzulárneho
úradu je neprijateľný. V takom prípade vysielajúci štát buď takú osobu odvolá, alebo
ukončí jej funkcie na konzulárnom úrade.
2.
Ak vysielajúci štát opomenie v primeranej dobe vyhovieť svojim povinnostiam podľa
odseku 1 tohto článku, môže prijímajúci štát podľa povahy prípadu buď odvolať exequatur
príslušné osoby, alebo ju prestať považovať za člena konzulárneho úradu.
3.
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku nie je prijímajúci štát povinný
oznámiť vysielajúcemu štátu dôvody svojho rozhodnutia.
Článok 9
Skončenie funkcií člena konzulárneho úradu
Funkcie člena konzulárneho úradu sa končia okrem iného:
1)
oznámením vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu, že funkcie člena konzulárneho
úradu sa skončili;
2)
odvolaním exequatur;
3)
oznámením prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že prijímajúci štát ho prestal
považovať za člena konzulárneho úradu.
HLAVA III
KONZULÁRNE FUNKCIE
Článok 10
Základné konzulárne funkcie
Konzulárne funkcie spočívajú najmä:
1)
v ochrane práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho štátnych občanov v prijímajúcom
štáte;
2)
v podpore rozvoja hospodárskych, obchodných, vedecko-technických, kultúrnych, školských
a turistických stykov medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom a v inom rozvíjaní
ich priateľských stykov a spolupráce;
3)
v zisťovaní všetkými zákonnými prostriedkami v prijímajúcom štáte stavu v hospodárskej,
v obchodnej, vedecko-technickej, kultúrnej, školskej, turistickej oblasti a v iných
oblastiach a v podávaní správ o tom vláde vysielajúceho štátu.
Článok 11
Funkcie vo veciach osobného stavu
1.
Konzulárny úradník je oprávnený:
1)
prijímať žiadosti a vyhlásenia týkajúce sa štátneho občianstva a vydávať príslušné
doklady;
2)
registrovať štátnych občanov vysielajúceho štátu, ktorí majú trvalé alebo prechodné
bydlisko v jeho konzulárnom obvode;
3)
registrovať narodenia a úmrtia štátnych občanov vysielajúceho štátu a obstarávať
rodné a úmrtné listy;
4)
uzavierať manželstvo medzi štátnymi občanmi vysielajúceho štátu a vydávať o tom príslušné
doklady;
5)
prijímať vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov a obstarávať doklady o osobnom
stave štátnych občanov vysielajúceho štátu.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú čo možno najskôr na žiadosť zasielať konzulárnemu
úradu odpisy a výpisy z matrík týkajúce sa štátnych občanov vysielajúceho štátu.
Článok 12
Pasy a víza
Konzulárny úradník je oprávnený:
1)
vydávať, predlžovať, meniť, zrušovať, odnímať alebo zadržiavať pasy a iné cestovné
doklady štátnych občanov vysielajúceho štátu;
2)
vydávať príslušné víza osobám, ktoré si želajú cestovať do vysielajúceho štátu alebo
ním prechádzať, meniť a zrušovať ich platnosť.
Článok 13
Notárske a overovacie funkcie
1.
Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať na konzulárnom úrade, v byte štátneho občana
vysielajúceho štátu, na palube lietadla alebo lode vysielajúceho štátu, ak to nie
je v rozpore so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu, nasledujúce funkcie:
1)
prijímať, spisovať, osvedčovať, prekladať a overovať listiny štátnych občanov vysielajúceho
štátu, za predpokladu, že nejde o listiny zakladajúce alebo prevádzajúce právo na
nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu;
2)
spisovať, overovať alebo prijímať do úschovy závety alebo iné listiny o jednostranných
právnych aktoch urobených štátnymi občanmi vysielajúceho štátu v súlade so zákonmi
ich krajiny;
3)
overovať podpisy štátnych občanov vysielajúceho štátu;
4)
overovať podpisy a pečate na listinách vydaných orgánmi vysielajúceho štátu alebo
prijímajúceho štátu a osvedčovať kópie, preklady týchto dokumentov alebo výpisy z
nich;
5)
overovať osvedčenia pôvodu a obchodné účty tovaru vyvážaného z prijímajúceho štátu
alebo iné podobné dokumenty;
6)
vykonávať iné notárske funkcie zverené vysielajúcim štátom.
2.
Pri použití v prijímajúcom štáte majú listiny vystavené, osvedčené alebo overené
konzulárnym úradníkom v súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto článku rovnakú právnu
platnosť ako listiny vystavené, osvedčené alebo overené príslušnými orgánmi prijímajúceho
štátu.
Článok 14
Pomoc štátnym občanom vysielajúceho štátu
Konzulárny úradník je oprávnený prijímať alebo brať do dočasnej úschovy peniaze, cennosti
a doklady štátnych občanov vysielajúceho štátu a iný ich hnuteľný majetok za predpokladu,
že to nie je v rozpore so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Článok 15
Spojenie so štátnymi občanmi vysielajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník má právo na spojenie s ktorýmkoľvek štátnym občanom vysielajúceho
štátu v konzulárnom obvode a na prístup k nemu. Štátni občania vysielajúceho štátu
majú rovnaké právo, pokiaľ ide o spojenie s konzulárnymi úradníkmi vysielajúceho štátu
a prístup k nim.
2.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu budú čo možno najskôr, najneskôr však do 7 dní,
informovať konzulárny úrad o prípadoch, keď v jeho konzulárnom obvode bol týmito orgánmi
zadržaný, zatknutý alebo akokoľvek inak zbavený slobody štátny občan vysielajúceho
štátu. Takisto každú správu, ktorú určil pre konzulárny úrad taký štátny občan, doručia
uvedené orgány bez meškania. Tieto orgány musia bez meškania informovať osobu, ktorej
sa to týka, o jej právach, ktoré má podľa tohto ustanovenia.
3.
Konzulárny úradník má právo navštíviť štátneho občana vysielajúceho štátu, ktorý
je zadržaný, zatknutý alebo akokoľvek inak zbavený slobody, aby s ním mohol hovoriť
alebo byť v spojení a mohol zabezpečiť pre neho právnu pomoc. Príslušné orgány prijímajúceho
štátu umožnia návštevu tohto štátneho občana konzulárnym úradníkom čo možno najskôr,
najneskôr však do 15 dní od podania žiadosti.
4.
Konzulárny úradník má právo navštevovať štátneho občana vysielajúceho štátu, ktorý
je vo výkone trestu odňatia slobody.
5.
Pri výkone funkcií uvedených v tomto článku je konzulárny úradník povinný dodržiavať
príslušné zákony a právne predpisy prijímajúceho štátu. Avšak vykonávanie týchto zákonov
a právnych predpisov prijímajúceho štátu nesmie obmedzovať výkon práv uvedených v
tomto článku.
Článok 16
Poručníctvo a opatrovníctvo
1.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu oznámia písomne konzulárnemu úradu, ak je v konzulárnom
obvode potrebný poručník alebo opatrovník pre štátneho občana vysielajúceho štátu
(včítane maloletých štátnych občanov), ktorý nemá spôsobilosť alebo má obmedzenú spôsobilosť
konať vo svojom mene.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený, v rozsahu dovolenom zákonmi a právnymi predpismi
prijímajúceho štátu, chrániť práva a záujmy štátnych občanov vysielajúceho štátu (včítane
maloletých štátnych občanov), ktorí nemajú spôsobilosť alebo majú obmedzenú spôsobilosť
konať vo svojom mene, a tam, kde je to potrebné, odporučiť poručníka alebo opatrovníka
príslušným osobám, dohliadať na činnosť týkajúcu sa poručníctva alebo opatrovníctva
a tiež prevziať starostlivosť nad uvedenými štátnymi občanmi.
Článok 17
Zastupovanie štátnych občanov vysielajúceho štátu pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho
štátu
1.
V súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu má konzulárny úradník právo zastupovať
alebo robiť opatrenia na zabezpečenie príslušného zastúpenia štátnych občanov vysielajúceho
štátu pred súdmi alebo inými orgánmi prijímajúceho štátu v prípadoch, keď vzhľadom
na neprítomnosť alebo z iných dôvodov nie sú títo občania schopný ujať sa včas hájenia
svojich práv a záujmov.
2.
Zastupovanie podľa odseku 1 tohto článku sa končí, len čo zastupované osoby vymenujú
svojho splnomocnenca alebo si samy zabezpečia hájenie svojich práv a záujmov.
Článok 18
Funkcie v dedičských veciach
1.
Príslušný orgán prijímajúceho štátu upovedomí konzulárny úrad čo možno najskôr, ak
sa dozvie o úmrtí štátneho občana vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte, a zašle
mu úmrtný list alebo akúkoľvek inú listinu osvedčujúcu úmrtie a poskytne mu dostupné
informácie o dedičstve, dedičoch a závete, len čo sú k dispozícii.
2.
Ak zomretý štátny občan vysielajúceho štátu zanechá majetok v prijímajúcom štáte
a ak nie sú v prijímajúcom štáte ani dedič ani vykonávateľ závetu, príslušné orgány
prijímajúceho štátu bez meškania poskytnú konzulárnemu úradu zodpovedajúce informácie
o majetku včítane majetku zomretého štátneho občana v tretej krajine.
3.
V prípade uvedenom v odseku 2 tohto článku príslušný orgán prijímajúceho štátu upovedomí
konzulárny úrad vysielajúceho štátu o opatreniach prijatých na zabezpečenie a správu
dedičstva zanechaného na území prijímajúceho štátu zomretým štátnym občanom vysielajúceho
štátu. Konzulárny úradník môže priamo alebo prostredníctvom povereného zástupcu poskytnúť
pomoc pri vykonávaní opatrení zabezpečujúcich práva štátnych občanov vysielajúceho
štátu na dedičstvo. Konzulárny úradník má právo byť prítomný pri súpise a pečatení
spomenutého majetku príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu.
4.
Ak je v prijímajúcom štáte štátny občan vysielajúceho štátu oprávnený ako dedič alebo
odkazovník zdediť alebo dostať majetok alebo odkázaný dar od poručiteľa akéhokoľvek
štátneho občianstva a nie je na území prijímajúceho štátu, príslušné orgány prijímajúceho
štátu upovedomia konzulárny úrad o takom dostaní dedičstva, majetku alebo odkázaného
daru spomenutým štátnym občanom.
5.
V prípade, keď štátny občan vysielajúceho štátu má právo alebo uplatňuje nárok na
dedičstvo majetku v prijímajúcom štáte a ak ani on, ani jeho zástupca nemôže byť prítomný
na dedičskom konaní, konzulárny úradník je oprávnený sám alebo prostredníctvom osoby
ním splnomocnenej zastupovať štátneho občana pred súdom alebo iným príslušným orgánom
prijímajúceho štátu.
6.
Konzulárny úradník je oprávnený v prijímajúcom štáte prijať v mene štátneho občana
vysielajúceho štátu, ktorý nemá v prijímajúcom štáte trvalý pobyt, akékoľvek dedičstvo
alebo odkázaný dar, ktorý spomenutému štátnemu občanovi patrí po zaplatení všetkých
dlhov, poplatkov za dedičstvo alebo odkázaný dar a daní, a odovzdá toto dedičstvo
alebo odkázaný dar tomuto štátnemu občanovi.
7.
Ak štátny občan vysielajúceho štátu, ktorý nemá trvalý pobyt v prijímajúcom štáte,
zomrie počas svojho prechodného pobytu v prijímajúcom štáte alebo v čase, keď ním
prechádza, a v prijímajúcom štáte nie je jeho príbuzný alebo zákonný zástupca, je
konzulárny úradník oprávnený prevziať všetky dokumenty, peniaze a osobné veci, ktoré
patrili zomretému štátnemu občanovi, aby ich odovzdal jeho dedičovi, vykonávateľovi
jeho závetu alebo iným osobám oprávneným prijať majetok.
Článok 19
Pomoc lodiam vysielajúceho štátu
1.
Konzulárny úradník je oprávnený poskytovať pomoc lodiam vysielajúceho štátu, ktoré
sa nachádzajú vo vnútorných vodách alebo teritoriálnom mori prijímajúceho štátu, rovnako
ako ich kapitánom a členom posádky a tiež:
1)
vstúpiť na palubu lode po tom, čo bol lodi povolený vstup do prístavu, a vypočuť
kapitána alebo člena posádky v záležitostiach týkajúcich sa lode, jej nákladu a cesty;
2)
vyšetrovať, bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc príslušných orgánov prijímajúceho
štátu, akúkoľvek udalosť, ku ktorej došlo počas plavby;
3)
riešiť spory medzi kapitánom a posádkou;
4)
prijímať návštevy kapitána alebo členov posádky a tam, kde je to potrebné, urobiť
opatrenia na zabezpečenie lekárskej starostlivosti o nich alebo na ich návrat domov;
5)
prijímať, kontrolovať, vyhotovovať, podpisovať alebo overovať listiny týkajúce sa
lode, jej nákladu a cesty;
6)
vybavovať iné záležitosti týkajúce sa lode, ktoré mu zverili príslušné orgány vysielajúceho
štátu.
2.
Orgány prijímajúceho štátu na žiadosť konzulárneho úradníka poskytnú nevyhnutnú pomoc.
3.
Kapitán lode alebo členovia posádky sa môžu spojiť s konzulárnym úradníkom, môžu
tiež bez osobitného povolenia navštíviť konzulárny úrad za predpokladu, že to nie
je v rozpore so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu týkajúcimi sa správy
prístavu a cudzincov.
Článok 20
Ochrana v prípade donucovacích opatrení proti lodi vysielajúceho štátu
1.
Ak súdy alebo iné príslušné orgány prijímajúceho štátu majú v úmysle prijať donucovacie
opatrenia alebo začať oficiálne vyšetrovanie vo vzťahu k lodi vysielajúceho štátu
alebo na jej palube, upovedomia konzulárny úrad vopred tak, aby konzulárny úradník
alebo jeho zástupca mohol byť prítomný pri prijímaní opatrení. Ak je záležitosť naliehavá
alebo ak konzulárny úradník nemôže byť z iných dôvodov prítomný, musí sa mu zaslať
podrobná správa o vykonaní uvedených opatrení.
2.
Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa obdobne vzťahuje na podobné opatrenia prijaté
príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu na brehu proti kapitánovi alebo členom posádky.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nevzťahujú na bežnú prehliadku vykonávanú
príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o colnú, zdravotnú alebo pohraničnú
kontrolu alebo o správu prístavu.
4.
Bez požiadania alebo súhlasu kapitána alebo konzulárneho úradníka sa príslušné orgány
prijímajúceho štátu nevmiešavajú do vnútorných záležitostí lode vysielajúceho štátu
za predpokladu, že pokoj, bezpečnosť a verejný poriadok prijímajúceho štátu nie sú
porušené.
Článok 21
Pomoc lodiam vysielajúceho štátu v prípade nehody
1.
Ak loď vysielajúceho štátu utrpí vo vnútorných vodách alebo v teritoriálnom mori
prijímajúceho štátu nehodu, príslušné orgány prijímajúceho štátu podajú správu konzulárnemu
úradu bez meškania a oboznámia ho s tým, aké opatrenia sa urobili na záchranu lode,
osôb na jej palube, jej nákladu a ďalšieho majetku.
2.
Konzulárny úradník je oprávnený urobiť opatrenia na poskytnutie pomoci akejkoľvek
lodi vysielajúceho štátu, jej posádke a cestujúcim v prípade nehody a požiadať v tejto
súvislosti o pomoc príslušné orgány prijímajúceho štátu. Príslušné orgány prijímajúceho
štátu poskytnú konzulárnemu úradníkovi nevyhnutnú pomoc pri príprave a vykonaní príslušných
opatrení.
3.
Ak sa stroskotaná loď vysielajúceho štátu alebo jej tovar alebo náklad nájdu v blízkosti
pobrežia prijímajúceho štátu alebo sa dopravia do jeho prístavu a ak ani kapitán,
majiteľ alebo prevádzkovateľ lode, ani akýkoľvek zástupca lodnej spoločnosti alebo
jej poisťovacej spoločnosti nie je prítomný, alebo nie je schopný urobiť opatrenia
na ich ochranu alebo ďalšie zaobchádzanie s nimi, príslušné orgány prijímajúceho štátu
podajú správu konzulárnemu úradu čo možno najskôr. Konzulárny úradník môže prijať
príslušné opatrenia v mene majiteľa alebo prevádzkovateľa lode.
4.
Ak stroskotaná loď patrí tretej krajine, vzťahujú sa ustanovenia odseku 3 tohto článku
aj na náklad patriaci vysielajúcemu štátu alebo jeho štátnemu príslušníkovi a umiestnený
na spomenutej lodi, ktorý sa nájde v blízkosti pobrežia prijímajúceho štátu, alebo
sa dopraví do jeho prístavu.
5.
Stroskotaná loď vysielajúceho štátu a jej náklad a tovar nepodliehajú colným poplatkom
alebo iným podobným dávkam prijímajúceho štátu, pokiaľ sa nevykladajú na predaj alebo
na použitie v tomto štáte.
Článok 22
Lietadlo vysielajúceho štátu
Ustanovenia článkov 19-21 tohto dohovoru sa primerane použijú na lietadlá vysielajúceho štátu.
Článok 23
Doručovanie písomností a vybavovanie dožiadaní
Konzulárny úradník je oprávnený doručovať súdne a mimosúdne písomnosti alebo vybavovať
dožiadania alebo poverenia na vykonanie dôkazu pre súdy vysielajúceho štátu v zhode
s platnými medzinárodnými dohodami alebo, pokiaľ také medzinárodné dohody neexistujú,
iným spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
Článok 24
Výkon konzulárnych funkcií
1.
Konzulárny úradník vykonáva svoje konzulárne funkcie iba v konzulárnom obvode. So
súhlasom prijímajúceho štátu môže tiež vykonávať svoje funkcie mimo konzulárneho obvodu.
2.
Konzulárny úradník môže vykonávať iné konzulárne funkcie, ktoré mu zveril vysielajúci
štát a ktoré nie sú ustanovené týmto dohovorom, ak s tým prijímajúci štát vopred súhlasí.
Článok 25
Spojenie s orgánmi prijímajúceho štátu
Konzulárny úradník sa môže pri výkone svojich funkcií obracať na príslušné miestne
orgány konzulárneho obvodu. Pokiaľ je to potrebné, môže sa obracať na príslušné ústredné
orgány prijímajúceho štátu v rozsahu povolenom zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho
štátu a obvyklou praxou prijímajúceho štátu alebo príslušnými medzinárodnými zmluvami.
HLAVA IV
VÝHODY, VÝSADY A IMUNITY
Článok 26
Výhody poskytované konzulárnemu úradu
1.
Prijímajúci štát poskytne plné výhody na výkon funkcií konzulárneho úradu.
2.
Prijímajúci štát bude rokovať s členmi konzulárneho úradu s náležitou úctou a urobí
príslušné opatrenia, aby uľahčil výkon funkcií členom konzulárneho úradu a zaručil
ich práva, výhody, výsady a imunity, ako sú ustanovené týmto dohovorom.
Článok 27
Nadobúdanie do vlastníctva, najímanie a užívanie konzulárnych miestností
1.
Vysielajúci štát má právo v rozsahu zákonov a právnych predpisov prijímajúceho štátu:
1)
zakupovať, najímať alebo nadobúdať iným spôsobom budovy alebo časti budov a pozemky
k nim patriace pre potreby konzulárnych miestností a byty členov konzulárneho úradu,
s výnimkou bytov tých členov konzulárneho úradu, ktorí sú štátnymi občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt;
2)
stavať so súhlasom prijímajúceho štátu alebo opravovať budovy.
2.
Prijímajúci štát poskytne pomoc vysielajúcemu štátu pri nadobúdaní konzulárnych miestností,
a ak to bude potrebné, pri nadobúdaní príslušných bytov pre členov jeho konzulárneho
úradu.
3.
Pri výkone práva uvedeného v odseku 1 tohto článku vysielajúci štát nie je zbavený
povinnosti dodržiavať zákony, právne predpisy prijímajúceho štátu, ako aj opatrenia
miestnych orgánov týkajúce sa pozemkov, výstavby a územného plánovania.
Článok 28
Používanie štátnej vlajky a znaku
1.
Vysielajúci štát má právo umiestniť na konzulárnych miestnostiach svoj štátny znak
a názov konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2.
Vysielajúci štát má právo vyvesiť svoju štátnu vlajku na konzulárnych miestnostiach,
rezidencii vedúceho konzulárneho úradu a dopravných prostriedkoch používaných pri
výkone jeho služobných povinností.
3.
Pri výkone práva daného týmto článkom bude vysielajúci štát prihliadať na zákony,
právne predpisy a zvyklosti prijímajúceho štátu.
Článok 29
Nedotknuteľnosť konzulárnych miestností a bytov konzulárnych úradníkov
1.
Konzulárne miestnosti sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu nesmú vstúpiť
do konzulárnych miestností bez dovolenia vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho
diplomatickej misie vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo osoby poverenej
niektorým z nich.
2.
Prijímajúci štát urobí všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu konzulárnych miestností
proti každému napadnutiu alebo poškodeniu a na zabránenie každému rušeniu pokoja konzulárneho
úradu alebo ujme na jeho dôstojnosti.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú takisto na byty konzulárnych úradníkov.
Článok 30
Vyňatie konzulárnych miestností z rekvizície
Konzulárne miestnosti, ich zariadenie, majetok konzulárneho úradu a jeho dopravné
prostriedky nepodliehajú žiadnej forme rekvizície.
Článok 31
Nedotknuteľnosť konzulárnych archívov
Konzulárne archívy sú vždy a všade nedotknuteľné.
Článok 32
Sloboda spojenia
1.
Prijímajúci štát povolí a bude chrániť slobodu spojenia konzulárneho úradu na všetky
úradné účely. Pri spojení s vládou, diplomatickými misiami alebo ostatnými konzulárnymi
úradmi vysielajúceho štátu môže konzulárny úrad použiť všetky vhodné prostriedky spojenia,
včítane kódovaných alebo šifrovaných správ, diplomatických alebo konzulárnych kuriérov
a diplomatických alebo konzulárnych batožín. Jednako len rádiovú vysielaciu stanicu
môže konzulárny úrad zriadiť a používať iba so súhlasom prijímajúceho štátu.
2.
Pre použitie verejných spojovacích prostriedkov budú pre konzulárny úrad platiť rovnaké
sadzby ako pre diplomatickú misiu.
3.
Úradná korešpondencia konzulárneho úradu je nedotknuteľná. Konzulárne batožiny sa
nemôžu ani otvoriť ani zadržať. Konzulárne batožiny sa musia opatriť zreteľným vonkajším
označením svojej povahy a nesmú obsahovať nič iné, než úradnú korešpondenciu, úradné
dokumenty a predmety určené na úradnú potrebu.
4.
Konzulárny kuriér musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou jeho status a počet
konzulárnych batožín. Požíva v prijímajúcom štáte rovnaké práva, výhody, výsady a
imunity, aké požíva diplomatický kuriér.
5.
Konzulárne batožiny sa môžu zveriť kapitánovi lietadla alebo lode vysielajúceho štátu.
Kapitán musí byť vybavený úradnou listinou označujúcou počet konzulárnych batožín.
Nebude sa však považovať za konzulárneho kuriéra. Po dohode s príslušnými orgánmi
prijímajúceho štátu môže člen konzulárneho úradu od neho priamo a voľne konzulárne
batožiny prevziať alebo mu ich odovzdať.
Článok 33
Konzulárne poplatky a dávky
1.
Konzulárny úrad môže na území prijímajúceho štátu vyberať za konzulárne úkony poplatky
a dávky ustanovené zákonmi a právnymi predpismi vysielajúceho štátu.
2.
Poplatky a dávky uvedené v odseku 1 tohto článku a potvrdenky o ich zaplatení sú
oslobodené od všetkých daní a dávok v prijímajúcom štáte.
Článok 34
Sloboda pohybu
S výhradou zákonov a právnych predpisov prijímajúceho štátu o oblastiach, do ktorých
je prístup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov štátnej bezpečnosti, zabezpečí prijímajúci
štát všetkým členom konzulárneho úradu slobodu pohybu a cestovania na svojom území.
Článok 35
Nedotknuteľnosť konzulárnych úradníkov
Osoba konzulárneho úradníka je nedotknuteľná. Konzulárny úradník sa nesmie zadržať,
zatknúť alebo jeho osobná sloboda nesmie byť akokoľvek inak obmedzená. Prijímajúci
štát urobí všetky potrebné opatrenia, aby zabránil každému útoku proti ich slobode
a dôstojnosti.
Článok 36
Vyňatie konzulárnych úradníkov z jurisdikcie
1.
Konzulárny úradník je vyňatý z trestnej jurisdikcie prijímajúceho štátu. Je takisto
vyňatý z občianskoprávnej a správnej jurisdikcie prijímajúceho štátu s výnimkou nasledujúcich
konaní:
1)
začatých treťou stranou a týkajúcich sa škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z nehody
spôsobenej vozidlom, loďou alebo lietadlom;
2)
týkajúcich sa súkromnej nehnuteľnosti v prijímajúcom štáte, ledaže ju konzulárny
úradník vlastní ako zástupca vysielajúceho štátu a na účely konzulárneho úradu;
3)
týkajúcich sa dedičstva, na ktorom sa konzulárny úradník zúčastňuje ako súkromná
osoba;
4)
vzťahujúcich sa na povolanie alebo obchodnú činnosť vykonávanú v prijímajúcom štáte
popri svojich úradných funkciách.
2.
Prijímajúci štát neurobí exekučné opatrenia v iných prípadoch, než sú uvedené v odseku
1 tohto článku. Ak prijímajúci štát pristúpi k exekučným opatreniam v prípadoch uvedených
v odseku 1 tohto článku, nesmie sa porušiť nedotknuteľnosť osoby konzulárnych úradníkov
alebo ich bytov.
Článok 37
Vyňatie konzulárnych zamestnancov z jurisdikcie
1.
Konzulárni zamestnanci nepodliehajú trestnej jurisdikcii prijímajúceho štátu. Konzulárni
zamestnanci a členovia služobného personálu konzulárneho úradu nepodliehajú občianskoprávnej
a správnej jurisdikcii prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o výkon ich úradných funkcií.
2.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa však nevzťahujú na občianskoprávne konanie:
a)
vyplývajúce zo zmluvy uzavretej konzulárnym zamestnancom, ktorú výslovne alebo zrejme
nedojednal ako zástupca vysielajúceho štátu alebo
b)
začaté treťou stranou v prípade škody vzniknutej v prijímajúcom štáte z nehody spôsobenej
vozidlom, loďou alebo lietadlom.
Článok 38
Povinnosť podať svedectvo
1.
Konzulárny úradník nie je povinný vypovedať ako svedok.
2.
Konzulárny zamestnanec a člen služobného personálu môže byť vyzvaný, aby sa dostavil
ako svedok počas súdneho alebo správneho konania v prijímajúcom štáte. S výnimkou
prípadov uvedených v odseku 3 tohto článku nesmie odmietnuť svedectvo.
3.
Konzulárny zamestnanec a člen služobného personálu nemajú povinnosť podávať svedectvo
týkajúce sa vecí spojených s výkonom ich služobných povinností alebo predkladať úradnú
korešpondenciu a dokumenty týkajúce sa týchto vecí. Majú právo odmietnuť podať svedectvo
ako odborní znalci o zákonoch a právnych predpisoch vysielajúceho štátu.
4.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu vyžadujúce svedectvo od konzulárneho zamestnanca
alebo člena služobného personálu nebudú zasahovať do výkonu ich služobných povinností.
Tam, kde je to možné, môžu prijať také svedectvo v bytoch spomenutých osôb alebo v
konzulárnych miestnostiach, alebo prijať od nich vyhlásenie v písomnej forme.
Článok 39
Oslobodenie od osobných služieb a povinností
Člen konzulárneho úradu je v prijímajúcom štáte oslobodený od osobných služieb všetkého
druhu, verejných služieb a vojenských povinností.
Článok 40
Vyňatie z registrácie cudzincov a povolenie na pobyt
Konzulárny úradník a konzulárny zamestnanec sú vyňatí zo všetkých povinností uložených
zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu a týkajúcich sa registrácie cudzincov
a povolenia na pobyt.
Článok 41
Oslobodenie majetku od zdanenia
1.
Prijímajúci štát oslobodí od všetkých celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní
a poplatkov:
1)
konzulárne miestnosti a byty členov konzulárneho úradu nadobudnuté v mene vysielajúceho
štátu a súvisiace transakcie alebo zmluvy;
2)
hnuteľný majetok včítane konzulárneho zariadenia a dopravných prostriedkov, ktorého
vlastníkom je konzulárny úrad alebo ktorý sa nachádza v jeho používaní a ktorý je
určený výhradne na konzulárne účely.
2.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na:
1)
poplatky vyberané za poskytovanie osobitných služieb;
2)
dane, ktoré majú podľa zákonov a právnych predpisov prijímajúceho štátu platiť osoby
vstupujúce do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom.
Článok 42
Oslobodenie členov konzulárneho úradu od zdanenia
1.
Konzulárni úradníci a konzulárni zamestnanci sú oslobodení od všetkých celoštátnych,
oblastných alebo miestnych daní a poplatkov prijímajúceho štátu, a to osobných alebo
vecných, s výnimkou:
1)
nepriamych daní, ktoré bývajú obvykle zahrnuté do ceny tovaru alebo služieb;
2)
daní a poplatkov zo súkromných nehnuteľností na území prijímajúceho štátu, ledaže
ich vlastnia alebo najímajú v zastúpení vysielajúceho štátu na účely konzulárneho
úradu;
3)
pozostalostných alebo dedičských poplatkov a poplatkov z prevodu majetku s výhradou
ustanovení článku 46 tohto dohovoru;
4)
daní a poplatkov zo súkromného príjmu iného, než je príjem poberaný za plnenie služobných
povinností v prijímajúcom štáte;
5)
poplatkov vyberaných za poskytovanie osobitných služieb;
6)
registračných, súdnych, listinových, hypotečných a kolkových poplatkov s výhradou
poplatkov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ktorý vlastnia alebo najímajú v zastúpení
vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu.
2.
Členovia služobného personálu sú oslobodení v prijímajúcom štáte od daní a poplatkov
z ich mzdy, ktorú dostávajú za svoje služby na konzulárnom úrade.
3.
Členovia konzulárneho úradu, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých mzdy alebo platy nie
sú vyňaté z dane z príjmov v prijímajúcom štáte, musia plniť povinnosti, ktoré zákony
a nariadenia prijímajúceho štátu ukladajú zamestnávateľom v súvislosti s vyberaním
dane z príjmov.
Článok 43
Oslobodenie od colných dávok a prehliadky
1.
Prijímajúci štát povolí, v súlade so svojimi zákonmi a právnymi predpismi, dovoz
a poskytne oslobodenie od všetkých colných dávok, daní a s tým súvisiacich poplatkov,
okrem poplatkov za skladovanie, prepravu a podobné služby:
1)
pri predmetoch a dopravných prostriedkoch určených pre úradnú potrebu konzulátu;
2)
pri predmetoch určených pre osobnú potrebu konzulárneho úradníka včítane motorových
vozidiel;
3)
pri predmetoch dovezených v čase prvého príchodu na konzulárny úrad a určených pre
osobnú potrebu konzulárnych zamestnancov včítane motorových vozidiel.
2.
Predmety uvedené v pododsekoch 2) a 3) odseku 1 tohto článku nesmú presiahnuť množstvo
nevyhnutné pre priamu spotrebu príslušných osôb.
3.
Osobné batožiny konzulárneho úradníka sú oslobodené od prehliadky. Môžu ich prehliadnuť
príslušné orgány prijímajúceho štátu iba v prípade, ak je vážny dôvod domnievať sa,
že obsahujú iné predmety než uvedené v pododseku 2) odseku 1 tohto článku alebo predmety,
ktorých dovoz alebo vývoz je zakázaný zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho štátu
alebo na ktoré sa vzťahujú jeho zákony o karanténe. Taká prehliadka sa musí vykonať
v prítomnosti konzulárneho úradníka alebo jeho zástupcu.
Článok 44
Výsady a imunity rodinných príslušníkov
Rodinní príslušníci konzulárneho úradníka, konzulárneho zamestnanca a člena služobného
personálu používajú príslušne výsady a imunity, ktoré požívajú konzulárny úradník,
konzulárny zamestnanec alebo člen služobného personálu v súlade s ustanoveniami tohto
dohovoru.
Článok 45
Osoby, ktoré nepožívajú výsady a imunity
1.
Konzulárni zamestnanci a členovia služobného personálu, ktorí sú štátnymi občanmi
prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt, alebo ktorí vykonávajú v prijímajúcom
štáte súkromné zárobkové povolanie, nepožívajú výsady a imunity poskytované týmto
dohovorom, s výhradou odseku 3 článku 38 tohto dohovoru.
2.
Rodinní príslušníci člena konzulárneho úradu, ktorí sú štátnymi občanmi prijímajúceho
štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt, alebo ktorí vykonávajú v prijímajúcom štáte súkromné
zárobkové povolanie, nepožívajú výsady a imunity poskytované týmto dohovorom.
3.
Členovia súkromného personálu nepožívajú výsady a imunity poskytované týmto dohovorom.
Článok 46
Pozostalosť člena konzulárneho úradu
Prijímajúci štát v prípade smrti člena konzulárneho úradu alebo rodinného príslušníka:
1)
povolí vývoz hnuteľného majetku zomretého s výnimkou predmetov, ktoré získal zomretý
na území prijímajúceho štátu a ktorých vývoz bol zakázaný v čase jeho smrti;
2)
nebude vyberať celoštátne, oblastné alebo miestne pozostalostné alebo dedičské poplatky
a poplatky z prevodu majetku, pokiaľ ide o hnuteľný majetok, ktorý bol na území prijímajúceho
štátu iba v dôsledku pobytu zomretého v tomto štáte ako člena konzulárneho úradu alebo
rodinného príslušníka člena konzulárneho úradu.
Článok 47
Vyňatie zo sociálneho zabezpečenia
1.
S výhradou ustanovenia odseku 3 tohto článku sú členovia konzulárneho úradu, pokiaľ
ide o služby, ktoré vykonávajú pre vysielajúci štát, a ich rodinní príslušníci vyňatí
z ustanovení o sociálnom zabezpečení, ktoré platia v prijímajúcom štáte.
2.
Vyňatie uvedené v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na členov súkromného personálu,
ktorí sú zamestnaní jedine u členov konzulárneho úradu, a to za podmienky:
1)
že nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nemajú trvalý pobyt;
2)
že sa na nich vzťahujú predpisy o sociálnom zabezpečení platné vo vysielajúcom alebo
v treťom štáte.
3.
Členovia konzulárneho úradu zamestnávajúci osoby, na ktoré sa nevzťahuje vyňatie
uvedené v odseku 2 tohto článku, musia plniť povinnosti, ktoré ukladajú zamestnávateľom
ustanovenia o sociálnom zabezpečení prijímajúceho štátu.
4.
Vyňatie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku nevylučuje dobrovoľnú účasť na systéme
sociálneho zabezpečenia prijímajúceho štátu za predpokladu, že účasť na ňom prijímajúci
štát dovoľuje.
Článok 48
Začiatok a koniec výsad a imunít
1.
Člen konzulárneho úradu bude požívať výsady a imunity poskytované týmto dohovorom
od okamihu, keď vstúpi na územie prijímajúceho štátu pri nástupe do svojej funkcie,
alebo, ak sa už nachádza na území prijímajúceho štátu, od okamihu, keď pristúpi na
konzulárnom úrade k výkonu svojich úradných funkcií.
2.
Rodinní príslušníci člena konzulárneho úradu požívajú výsady a imunity poskytované
týmto dohovorom odo dňa, keď tento člen konzulárneho úradu požíva výsady a imunity,
alebo, pokiaľ vstúpia na územie prijímajúceho štátu alebo sa stanú rodinnými príslušníkmi
neskoršie, odo dňa ich vstupu na územie prijímajúceho štátu, alebo odo dňa, keď sa
stanú takými rodinnými príslušníkmi.
3.
Ak člen konzulárneho úradu ukončí výkon svojich úradných funkcií, jeho výsady a imunity
a výsady a imunity jeho rodinných príslušníkov sa končia odchodom z prijímajúceho
štátu, alebo po uplynutí primeraného času na odchod. Výsady a imunity rodinných príslušníkov
člena konzulárneho úradu sa končia, keď rodinní príslušníci prestanú byť členmi domácnosti.
Jednako len, ak sa také osoby potom chystajú opustiť prijímajúci štát v primeranom
čase, ich výsady a imunity trvajú až do času ich odchodu.
4.
V prípade smrti člena konzulárneho úradu jeho rodinní príslušníci naďalej požívajú
výsady a imunity, ktoré sa im poskytovali, a to až do času, keď opustia prijímajúci
štát alebo keď vyprší primeraný čas na odchod.
5.
Vyňatie člena konzulárneho úradu z jurisdikcie, ktoré požíva vo vzťahu k úkonom,
ktoré urobí pri výkone svojich funkcií v čase pôsobenia v úrade, zostáva v platnosti
na neobmedzený čas.
Článok 49
Vzdanie sa výsad a imunít
1.
Vysielajúci štát sa môže vzdať ktorýchkoľvek výsad a imunít požívaných príslušnými
osobami v súlade s článkami 36 až 38 tohto dohovoru. Vzdanie sa musí byť vo všetkých prípadoch výslovné a musí sa oznámiť prijímajúcemu
štátu písomne.
2.
Ak osoba začne konanie vo veci, v ktorej by mohla požívať vyňatie z jurisdikcie poskytované
týmto dohovorom, nemôže sa dovolávať vyňatia z jurisdikcie, pokiaľ ide o akúkoľvek
žalobu navzájom súvisiacu priamo s hlavnou žalobou.
3.
Vzdať sa vyňatia z jurisdikcie v občianskoprávnych alebo správnych veciach neznamená
vzdať sa imunity, pokiaľ ide o výkon rozsudku. Tejto imunity je potrebné písomne vzdať
sa osobitne.
HLAVA V
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 50
Dodržiavanie zákonov a právnych predpisov
1.
Bez ujmy na výsadách a imunitách všetkých osôb požívajúcich také výsady a imunity
podľa tohto dohovoru je ich povinnosťou dbať na zákony a právne predpisy prijímajúceho
štátu včítane dopravných predpisov. Majú takisto povinnosť nevmiešavať sa do vnútorných
vecí prijímajúceho štátu.
2.
Konzulárne miestnosti sa nebudú užívať na účely, ktoré by boli nezlúčiteľné s výkonom
konzulárnych funkcií.
Článok 51
Poistenie proti škodám
Dopravné prostriedky, ktorých vlastníkom je konzulárny úrad alebo jeho členovia alebo
ich rodinní príslušníci, budú v súlade so zákonmi a právnymi predpismi prijímajúceho
štátu poistené proti škodám spôsobeným tretím osobám.
Článok 52
Výkon konzulárnych funkcií diplomatickými misiami
1.
Ustanovenia tohto dohovoru sa vzťahujú, pokiaľ to súvislosť dovoľuje, takisto na
výkon konzulárnych funkcií diplomatickými misiami.
2.
Mená členov diplomatickej misie poverených prácou v konzulárnych oddeleniach alebo
inak poverených výkonom konzulárnych funkcií misie je potrebné oznamovať ministerstvu
zahraničných vecí prijímajúceho štátu alebo orgánu určenému týmto ministerstvom.
3.
Pri výkone konzulárnych funkcií sa môže diplomatická misia obracať:
1)
na miestne orgány konzulárneho obvodu;
2)
na ústredné orgány prijímajúceho štátu, pokiaľ to dovoľujú zákony, predpisy a zvyklosti
prijímajúceho štátu alebo príslušné medzinárodné zmluvy.
4.
Výsady a imunity členov diplomatickej misie uvedených v odseku 2 tohto článku sa
budú aj naďalej spravovať pravidlami medzinárodného práva týkajúcimi sa diplomatických
stykov.
Článok 53
Vzťah k Viedenskému dohovoru o konzulárnych stykoch
V otázkach, ktoré nie sú výslovne upravené týmto dohovorom, sa postupuje podľa príslušných
ustanovení Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.
HLAVA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 54
Ratifikácia, nadobudnutie platnosti a výpoveď
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.
Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni výmeny ratifikačných listín.
2.
Tento dohovor zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď
jedna zo zmluvných strán oznámi druhej zmluvnej strane v písomnej forme svoj úmysel
dohovor vypovedať.
3.
Dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru stráca platnosť Konzulárna zmluva medzi
Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou podpísaná 7. mája 1960.
Dané v Pekingu 5. septembra 1988 vo dvoch vyhotoveniach v českom a čínskom jazyku,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku:
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Čínsku ľudovú republiku:
Čchien Čchi-čchen v. r.
Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.
Za Čínsku ľudovú republiku:
Čchien Čchi-čchen v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.