132/1990 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1990 do 30.11.1999

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:132/1990 Zb.
Názov:Zákon Slovenskej národnej rady o advokácii
Typ:Zákon
Dátum schválenia:27.04.1990
Dátum vyhlásenia:27.04.1990
Dátum účinnosti od:01.07.1990
Dátum účinnosti do:30.11.1999
Autor:Slovenská národná rada
Právna oblasť:
  • Advokácia
Nachádza sa v čiastke:

26/1990

240/1990 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
44/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
163/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

302/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii

586/2003 Z. z. Zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
132
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 27. apríla 1990
o advokácii
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
§ 1
Poslanie advokácie
(1)
Advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy občanov a právnických osôb v súlade s Ústavou a zákonmi.
(2)
Úlohy advokácie plnia advokáti najmä tým, že obhajujú občanov v trestnom konaní, zastupujú občanov a právnické osoby pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektami, spisujú listiny, poskytujú právne rady a spracúvajú právne rozbory.
(3)
Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.
(4)
Poskytovanie právnej pomoci podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.
DRUHÁ ČASŤ
ADVOKÁT
Predpoklady výkonu advokácie
§ 2
Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „Komora“).
§ 3
(1)
Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej obdržania toho, kto
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
c)
vykonal päťročnú právnickú prax, z toho najmenej tri roky ako advokátsky koncipient,
d)
zložil advokátsku skúšku,
e)
je bezúhonný,
f)
zložil sľub do rúk predsedu Komory v tomto znení:
„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu a ostatné zákony, svedomite plniť svoje povinnosti advokáta a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s výkonom svojho povolania. Vždy budem konať v súlade s etickými princípmi advokátskeho povolania.“
(2)
Komora zapíše do dvoch mesiacov odo dňa obdržania písomnej žiadosti a po zložení sľubu [odsek 1 písm. f)] do zoznamu advokátov tiež profesorov a docentov vysokých škôl v odbore právo.
§ 4
Komora nezapíše do zoznamu advokátov toho,
a)
kto je v pracovnom, služobnom, členskom pomere alebo inom obdobnom vzťahu alebo vykonáva inú platenú činnosť s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej, umeleckej činnosti a ďalšej činnosti, ktorá svojím rozsahom nemôže ohroziť plnenie advokátskeho povolania,
b)
komu bolo právoplatne uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov [§ 24 ods. 2 písm. c)], a to na dobu určenú v rozhodnutí o uložení kárneho opatrenia,
c)
kto vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.
§ 5
Komora môže uznať za advokátsku skúšku aj justičnú, arbitrážnu a inú rovnocennú právnu skúšku a do povinnej praxe advokátskeho koncipienta započítať sčasti alebo celkom aj inú právnu prax.
§ 6
(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
c)
kto písomne požiadal Komoru o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov,
d)
kto bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin v súvislosti s výkonom advokácie,
e)
komu bolo právoplatne uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov [§ 24 ods. 2 písm. c)].
(2)
Komora môže vyčiarknuť zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin s výnimkou trestného činu uvedeného v odseku 1 písm. d).
§ 7
(1)
Komora pozastaví výkon advokácie tomu,
a)
komu po zapísaní do zoznamu advokátov vznikol pracovný, služobný, členský pomer alebo iný obdobný vzťah, alebo kto začal vykonávať inú platenú činnosť s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej, umeleckej činnosti a ďalšej činnosti, ktorá svojim rozsahom nemôže ohroziť plnenie advokátskeho povolania,
b)
kto vykonáva trest odňatia slobody alebo u neho trvá trest zákazu činnosti vykonávať advokátske povolanie.
(2)
Komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu,
a)
proti komu bola podaná obžaloba pre úmyselný trestný čin, a to až do právoplatného skončenia veci,
b)
proti komu sa začalo konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na čas do právoplatného skončenia konania.
§ 8
Pozastavenie výkonu advokácie podľa § 7 zapíše Komora advokátovi do zoznamu advokátov. Ak odpadnú dôvody uvedené v § 7, Komora pozastavenie výkonu advokácie advokátovi zruší.
§ 9
Uchádzač o výkon advokácie, ktorého Komora nezapísala do zoznamu advokátov, alebo advokát, ktorého Komora vyčiarkla zo zoznamu advokátov, s výnimkou vyčiarknutia podľa § 6 ods. 1 písm. e), alebo advokát, ktorému Komora pozastavila výkon advokácie, má právo domáhať sa ochrany na súde.
Výkon advokácie
§ 10
(1)
Advokát môže vykonávať advokáciu sám alebo spoločne s inými advokátmi. Pri spoločnom vykonávaní advokácie si advokáti upravia vzájomné právne vzťahy písomnou dohodou.
(2)
Právnu pomoc poskytujú advokáti ako spoločníci buď samostatne, alebo spoločne. Pri samostatnom poskytovaní právnej pomoci je spoločník advokáta oprávnený zastupovať ho priamo zo zákona.
§ 11
Advokát a advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu spoločne, môžu mať iba jedno sídlo.
§ 12
(1)
Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.
(2)
Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný pracovník advokáta.
(3)
Ak je advokát neschopný vykonávať advokáciu, je povinný ustanoviť za seba zástupcu, inak mu určí zástupcu Komora.
(4)
Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.
Práva a povinnosti advokátov
§ 13
(1)
Advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.
(2)
Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.
(3)
Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.
§ 14
(1)
Advokát je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej republiky.
(2)
Rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov Českej advokátskej komory.
§ 15
(1)
Každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
(2)
Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov, ktoré svedčia o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, okrem prípadov, keď bol na jej poskytovanie ustanovený.1) Odmietnutie právnej pomoci je advokát povinný klientovi odôvodniť. Opodstatnenosť odmietnutia poskytnutia právnej pomoci preskúma Komora.
(3)
Ten, komu bolo poskytnutie právnej pomoci odmietnuté, môže požiadať Komoru o určenie advokáta [§ 38 ods. 1 písm. b)].
§ 16
Advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnej pomoci, ak
a)
vo veci poskytol právnu pomoc inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o právnu pomoc žiada,
b)
protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,
c)
sa na prerokúvaní veci klienta zúčastnili osoby blízke advokátovi.2)
§ 17
(1)
Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo klientovi len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a zastupovaným. Advokát tak postupuje vždy, ak dodatočne zistí dôvody uvedené v § 16.
(2)
Advokát je povinný do 15 dní od doručenia výpovede plnomocenstva klientovi vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.
§ 18
(1)
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Aj v prípade, keď ho klient pozbaví tejto povinnosti, je povinný sám zvážiť, či porušovanie mlčanlivosti nebude v neprospech klienta.
(2)
Advokát je viazaný povinnosťou mlčanlivosti aj v prípadoch uvedených § 6 ods. 1 písm. b) až e), ods. 2 a v § 7.
(3)
Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na prípady, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
(4)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre pracovníkov advokáta a Komory.
§ 19
(1)
Advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok.
(2)
Výška odmeny a spôsob jej určenia upraví vykonávací predpis.
(3)
Právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne majú občania, u ktorých je to odôvodnené ich majetkovými pomermi. Podmienky poskytovania právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne upravuje osobitný právny predpis.3)
§ 20
Ak bol advokát ustanovený z úradnej moci, odmenu za právnu pomoc mu uhradí štát.
§ 21
(1)
Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom.
(2)
Koncipient a iný pracovník advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnej pomoci. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá.
(3)
Voči klientovi zodpovedá každý advokát samostatne s výnimkou prípadov, keď ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim pracovníkom a iným osobám zodpovedajú advokáti – spoločníci spoločne a nerozdielne.
(4)
Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
§ 22
Advokát je povinný pred začatím výkonu advokácie preukázať Komore poistnú zmluvu uzavretú o poistení zodpovednosti za škodu z výkonu povolania. Poistenie musí trvať počas celej doby výkonu advokácie.
§ 23
Advokát je povinný oznámiť Komore skutočnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) až e), ods. 2 a v § 7.
TRETIA ČASŤ
Kárne opatrenia a kárne konanie
§ 24
(1)
Kárnym previnením advokáta je závažné alebo opätovné porušenie jeho povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
(2)
Ako kárne opatrenie možno uložiť
a)
písomné napomenutie,
b)
peňažnú pokutu až do výšky 10 000 Kčs,
c)
vyčiarknutie zo zoznamu advokátov až na dobu 5 rokov.
(3)
Pokuta pripadá Komore.
§ 25
Kárne konanie vykonáva trojčlenný kárny senát.
§ 26
(1)
Kárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie.
(2)
Návrh možno podať do troch mesiacov odo dňa, kedy sa predseda revíznej komisie dozvedel o kárnom previnení, najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy došlo ku kárnemu previneniu.
(3)
Advokát si môže v kárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov.
§ 27
(1)
Proti rozhodnutiu kárneho senátu, ktorým bolo ako kárne opatrenie uložené písomné napomenutie alebo pokuta, môže advokát alebo predseda revíznej komisie podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie sa podáva kárnej komisii.
(2)
O odvolaní rozhoduje predsedníctvo Komory [§ 38 ods. 1 písm. c)], ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo zruší. Ak predsedníctvo Komory napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec kárnemu senátu na nové konanie; kárny senát je viazaný jeho právnym názorom. Rozhodnutie o odvolaní je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať.
(3)
Rozhodnutie kárneho senátu, ktorým bolo uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov;4) návrh je oprávnený podať iba advokát, ktorého sa rozhodnutie týka.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Advokátski koncipienti
§ 28
(1)
Advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Komorou.
(2)
Advokátsky koncipient vykonáva svoju prax v pracovnom pomere u advokáta podľa jeho pokynov.
(3)
Komora môže prispieť advokátovi na výchovu advokátskeho koncipienta.
§ 29
Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta do 15 dní toho, kto
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
c)
je bezúhonný,
d)
je v pracovnom pomere u advokáta.
§ 30
(1)
Zo zoznamu advokátskych koncipientov Komora vyčiarkne koncipienta, ktorému sa u advokáta skončil pracovný pomer.
(2)
Ustanovenia § 6, 7, 8 a 23 platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.
§ 31
Pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa riadi pracovnoprávnymi predpismi.
§ 32
Odborní a ostatní pracovníci advokáta
(1)
Advokát má právo zamestnávať odborných a iných pracovníkov.
(2)
Pracovné pomery pracovníkov advokáta sa riadia pracovnoprávnymi predpismi.
PIATA ČASŤ
Organizácia advokátov
Komora a jej orgány
§ 33
(1)
Zriaďuje sa Komora so sídlom v Bratislave.
(2)
Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom Komorou.
(3)
Komora je právnická osoba.
(4)
Orgánmi Komory sú:
a)
konferencia advokátov,
b)
predsedníctvo Komory,
c)
revízna komisia,
d)
kárna komisia.
§ 34
(1)
Konferencia advokátov je najvyšší orgán Komory. Ostatné orgány Komory sú ňou volené.
(2)
Volebné obdobie orgánov Komory je trojročné.
(3)
Funkcie v orgánoch Komory sú čestné; za ich výkon sa advokátom vypláca náhrada za stratu času a náhrada hotových výdavkov.
Konferencia advokátov
§ 35
(1)
Konferenciu advokátov zvoláva predsedníctvo Komory spravidla raz za rok, najmenej raz za tri roky. Ak o to požiada jedna tretina advokátov alebo revízna komisia, predsedníctvo Komory je povinné ju zvolať do dvoch mesiacov.
(2)
Advokát môže písomne poveriť iného advokáta, aby ho zastúpil na konferencii advokátov; zastúpený advokát sa považuje na konferencii za prítomného.
(3)
Konferencia advokátov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina advokátov. Na platnosť rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných advokátov.
§ 36
Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä
a)
volí a odvoláva členov predsedníctva Komory a členov ostatných orgánov Komory a určuje ich počty,
b)
schvaľuje advokátsky poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a kárny poriadok,
c)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva Komory,
d)
schvaľuje ročný príspevok advokátov na činnosť Komory,
e)
zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia,
f)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch Komory,
g)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si vyhradí.
Predsedníctvo Komory
§ 37
Predsedníctvo Komory riadi činnosť Komory medzi konferenciami advokátov.
§ 38
(1)
Predsedníctvo Komory rozhoduje o
a)
určení zástupcu advokáta podľa § 12 ods. 3,
b)
určení advokáta podľa § 15 ods. 3,
c)
odvolaní podľa § 27 ods. 2,
d)
všetkých veciach podľa tohto zákona, pokiaľ o nich nerozhodujú iné orgány Komory.
(2)
Predsedníctvo Komory ďalej
a)
zvoláva konferenciu advokátov,
b)
vedie zoznam advokátov a zoznam advokátskych koncipientov a vykonáva v týchto zoznamoch zápisy,
c)
hospodári so sociálnym fondom Komory,
d)
schvaľuje skúšobný poriadok na advokátske skúšky a vymenúva členov skúšobnej komisie z radov advokátov, prípadne zo sudcov, prokurátorov, štátnych arbitrov a ďalších odborníkov právnej praxe,
e)
spravuje majetok Komory,
f)
chráni a presadzuje záujmy advokátov vo všetkých oblastiach,
g)
pravidelne informuje advokátov o činnosti Komory; na ten účel zabezpečuje študijnú, publikačnú, dokumentačnú a informačnú činnosť,
h)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, pokiaľ nepatrí iným orgánom Komory.
(3)
Predsedníctvo Komory volí a odvoláva zo svojich členov predsedu a podpredsedov Komory. Predseda zastupuje Komoru navonok a koná jej menom vo všetkých veciach; vykonáva tiež neodkladné rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami predsedníctva Komory a riadi pracovníkov Komory. Podpredsedovia zastupujú predsedu Komory v rozsahu určenom advokátskym poriadkom.
(4)
Predsedníctvo Komory sa schádza spravidla raz za mesiac; schôdze predsedníctva Komory zvoláva predseda Komory.
§ 39
Revízna komisia
Revízna komisia
a)
kontroluje plnenie uznesení konferencie advokátov a činnosť predsedníctva Komory; na ten účel má prístup ku všetkým dokladom Komory,
b)
dohliada na riadny výkon advokácie,
c)
volí zo svojich členov predsedu, ktorý riadi činnosť komisie.
§ 40
Kárna komisia
Kárna komisia volí zo svojich členov predsedu, ktorý riadi jej činnosť; predseda kárnej komisie vymenúva z členov komisie predsedu a členov kárneho senátu.
§ 41
(1)
Podrobnosti o organizácii Komory, o počte členov predsedníctva, revíznej komisie a kárnej komisie upravuje advokátsky poriadok.
(2)
Podrobnosti o voľbách upraví volebný poriadok.
ŠIESTA ČASŤ
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 42
Advokátov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona členmi krajských združení advokátov v Slovenskej republike a Mestského združenia advokátov v Bratislave (ďalej len „združenia“), zapíše Komora do zoznamu advokátov bez žiadosti.
§ 43
Žiadateľom o zápis do zoznamu advokátov, ktorých žiadosť dôjde Komore do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa započíta do predpísanej advokátskej praxe aj prax v iných právnických povolaniach.
§ 44
Advokátskym koncipientom, ktorí boli prijatí za pracovníkov združení pred dňom účinnosti tohto zákona, sa zachováva dĺžka požadovanej právnej praxe tri roky, z toho aspoň dva roky v advokácii.
§ 45
Komora je právnym nástupcom Ústredia slovenskej advokácie a združení.
§ 46
(1)
Pohľadávky a záväzky z výkonu právnej pomoci prevedie Komora na advokátov, z ktorých činnosti vznikli.
(2)
Ostatné pohľadávky a záväzky z výkonu právnej pomoci, ktoré sa neprevedú na advokáta podľa odseku 1, prevedie Komora na iného vhodného advokáta po dohode s ním.
(3)
Iné pohľadávky a záväzky likviduje Komora na svoj účet.
§ 47
(1)
Hnuteľný majetok, ktorý slúžil na bezprostredný výkon právnej pomoci, Komora odpredá prednostne záujemcom z radov advokátov.
(2)
Ak nie je možné hodnotu majetku ku dňu prevodu zistiť inak, určí cenu znalec.
(3)
Výťažok prejde do sociálneho fondu advokácie.
§ 48
Nehnuteľný majetok Ústredia slovenskej advokácie a združení prechádza do vlastníctva Komory, ktorá zabezpečí jeho ďalšie účelné využitie v súlade so záujmami advokácie. Výťažok alebo strata z dispozície s týmto majetkom ide na účet Komory.
§ 49
Pracovníci Ústredia slovenskej advokácie a združení sa stávajú dňom účinnosti tohto zákona pracovníkmi Komory.
§ 50
(1)
Výbor Ústredia slovenskej advokácie je povinný zvolať konferenciu advokátov najneskôr do 31. decembra 1990.
(2)
Do ustanovenia orgánov Komory podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť a plní ich úlohy výbor Ústredia slovenskej advokácie, revízna komisia Ústredia a kárna komisia Ústredia.
§ 51
Pokiaľ zákony o súdnom konaní neustanovia inak, určia klientovi obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov tí advokáti, ktorých na to poverí predsedníctvo Komory, a do doby jeho zvolenia, výbor Ústredia slovenskej advokácie.
§ 52
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydá vyhlášku na vykonanie § 19 ods. 2.
§ 53
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č.133/1975 Zb. o advokácii v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 34/1985 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 133/1975 Zb. o advokácii.
§ 54
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.
R. Schuster v. r.

M. Čič v. r.