178/1990 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1990 do 31.12.2005

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:178/1990 Zb.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok
Typ:Zákon
Dátum schválenia:02.05.1990
Dátum vyhlásenia:18.05.1990
Dátum účinnosti od:01.07.1990
Dátum účinnosti do:31.12.2005
Autor:Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Právna oblasť:
  • Trestné konanie
Nachádza sa v čiastke:

32/1990

141/1961 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
178
ZÁKON
z 2. mája 1990,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákonov č. 57/1965 Zb., č. 58/1969 Zb., č. 149/1969 Zb., č. 48/1973 Zb., č. 29/1978 Zb., č. 43/1980 Zb. a č. 159/1989 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 druhej vete sa vypúšťa slovo „socialistickej“ a slovo „socialistického“ sa nahrádza slovom „občianskeho“.
V odseku 2 sa vypúšťajú slová „a spoločenských organizácií“.
2.
V § 2 ods. 7 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.
V odseku 10 sa slovo „pracujúci“ nahrádza slovom „občania“.
3.
Nadpis nad § 3 znie:
„Spolupráca so záujmovými združeniami občanov“.
4.
V § 3 ods. 1 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.
V odseku 2 v prvej vete sa slová „Spoločenské organizácie“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia občanov“ a slovo „socialistickej“ sa vypúšťa. V tretej vete sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“, slovo „pracujúcich“ sa nahrádza slovom „občanov“, slová „tieto organizácie“ sa nahrádzajú slovami „tieto združenia“ a vypúšťajú sa slová „pri výkone trestu nápravného opatrenia“ a „pracujúceho človeka“.
5.
V § 4 ods. 1 prvej vete sa slová „Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a mládežnícke organizácie“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia občanov, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú najmä odborové a iné spoločenské organizácie, pracovné kolektívy a cirkvi, s výnimkou politických strán a politických hnutí“, a slovo „pracujúcich“ sa vypúšťa. Druhá veta sa vypúšťa.
V tretej vete sa slová „pracovným kolektívom“ nahrádzajú slovami „kolektívom záujmového združenia občanov“. V poslednej vete sa slová „uložiť trest nápravného opatrenia alebo“ nahrádzajú slovami „alebo uložiť“.
V odseku 2 sa slová „Organizácia, ktorá prevzala“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenie, ktoré prevzalo“ a slovo „jej“ nahrádza slovom „mu“.
6.
V § 5 slová „Organizácie uvedené“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia uvedené“, slová „pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu“ sa nahrádzajú slovami „pred okresným a krajským súdom ako odvolacím súdom svojho zástupcu“ a slovo „pracujúcich“ sa nahrádza slovami „ich kolektívu“.
7.
V § 6 ods. 1 prvej vete sa slová „Organizácie uvedené“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia uvedené“.
V odseku 2 sa slová „Uvedené organizácie“ nahrádzajú slovami „Uvedené záujmové združenia“ a odkaz v zátvorke na „(§ 73 ods. 1)“ sa nahrádza odkazom „(§ 73)“.
8.
§ 8 ods. 1 znie:
„(1)
Štátne orgány a všetky organizácie sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam. Štátné orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo orgánom Zboru národnej bezpečnosti skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.“.
9.
V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia vydala pri plnení úloh štátneho orgánu“.
10.
V § 10 ods. 1 sa slová „diplomatické imunity a výsady“ nahrádzajú slovami „výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva“.
11.
V § 11 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena g), doterajšie ustanovenie pod písmenom h) sa označuje písmenom g) a pripájajú sa nové ustanovenia h) a ch), ktoré znejú:
„h)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť (§ 163a), alebo
ch)
ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná“.
12.
V § 12 ods. 1 sa čiarka za slovom „orgán“ nahrádza bodkou a slová „ako aj orgán vykonávajúci objasňovanie“ sa vypúšťajú.
V odseku 5 sa slová „obžalobca, prípadne spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zástupca“.
Odstavce 10 a 11 sa vypúšťajú.
Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 10 a slová „Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky“ sa nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Českej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky“.
Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 11 a slová „generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky“ sa nahrádzajú slovami „generálny prokurátor Českej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky“.
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 12.
13.
V § 13 sa slová „Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky“.
14.
V § 14 ods. 3 ustanovenie písmena b) znie:
„b)
pre trestné činy vyzvedačstva (§ 105 Tr. zák.) a ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106, 107 Tr. zák.), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti“.
15.
V § 17 ods. 1 v prvej vete sa slová „trest smrti“ nahrádzajú slovami „výnimočný trest“ a v druhej vete sa slová „podvracania republiky“ a „poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy“ vypúšťajú.
16.
V § 20 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a prečine“ a slovo „ktorých“ sa nahrádza slovom „ktorom“.
17.
V § 30 ods. 2 sa slovo „obžalobca“ nahrádza slovom „zástupca“ a slová „spoločenský obhajca“ sa vypúšťajú.
18.
§ 33 ods. 1 znie:
„(1)
Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (§ 165, 169). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.“.
Za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.“.
19.
V § 34 sa doterajší text paragrafu označuje ako odsek 1 a pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor môže na výkon týchto práv ustanoviť obvinenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.“.
20.
V § 35 sa vypúšťa odsek 1. Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 1, ktorý znie:
„(1)
Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak sa v trestnom konaní preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť obhajcom iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom. Výber týchto advokátov vykonávajú orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
21.
V § 36 sa nadpis „Nutná obhajoba“ presúva nad číselné označenie paragrafu.
V odseku 4 sa čiarka za slovom „cudziny“ nahrádza slovom „a“, čiarka za slovom „liečenie“ sa nahrádza bodkou a slová „pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické, a v stannom konaní“ sa vypúšťajú.
22.
Za § 36 sa vkládá nový § 36a, ktorý znie:
㤠36a
(1)
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu,
a)
ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b)
ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania nedovŕšil devätnásty rok,
c)
ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo
d)
ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2)
V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní o návrhu na povolenie obnovy musí mať odsúdený obhajcu,
a)
ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 1 písm. a) alebo b),
b)
ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,
c)
ak je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o sťažnosti pre porušenie zákona alebo o návrhu na povolenie obnovy nedovŕšil devätnásty rok, alebo
d)
ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.“.
23.
V § 38 ods. 1 prvej vete sa odkaz v zátvorke na „(§ 36)“ nahrádza odkazom na „(§ 36 a 36a)“.
24.
§ 39 znie:
㤠39
Ak to je potrebné, ustanoví obhajcu prokurátor a v konaní pred súdom predseda súdu.“.
25.
V § 40 sa na konci pripája táto veta:
„O oslobodení rozhodne prokurátor a v konaní pred súdom predseda súdu.“.
26.
V § 41 sa dopĺňa nový odsek 6 tohto znenia:
„(6)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu alebo priepis protokolu (§ 55) o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní (§ 12 ods. 1) sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, keď to nie je z technických dôvodov možné. Náklady s tým spojené je povinný voči štátu uhradiť.“.
27.
V § 43 sa vypúšťa odsek 3.
28.
V § 44 ods. 2 sa vypúšťa prvá veta.
29.
V § 45 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor môže na výkon týchto práv poškodenému ustanoviť opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
30.
V § 47 ods. 4 posledná veta znie: „V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.“.
31.
V § 50 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3 a citácia „§ 35 ods. 2“ sa nahrádza citáciou „§ 35 ods. 1“.
32.
V § 58 ods. 4 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo predseda najvyššieho súdu“.
33.
V § 60 ods. 3 sa za slová „na deň pracovného pokoja“ vkladajú slová „alebo pracovného voľna“.
34.
V § 62 ods. 5 sa slová „diplomatické výsady a imunity“ nahrádzajú slovami „výsady a imunity podľa medzinárodného práva“.
35.
V § 65 ods. 1 prvá veta znie: „Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský zástupca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou protokolu o hlasovaní, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí.“.
36.
§ 66 znie:
㤠66
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 1 000 Kčs.
(2)
Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi na disciplinárne potrestanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi väznice alebo nápravnovýchovného ústavu na uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne potrestanie. Príslušný veliteľ alebo náčelník je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní.
(3)
Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí obhajca alebo v konaní pred súdom prokurátor, odovzdá sa príslušnému orgánu na kárny postih. Tento orgán je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
37.
V § 67 v uvádzacej vete sa pred slovo „skutočnosti“ vkladá slovo „konkrétne“; v ustanovení pod písmenom a) sa vypúšťajú slová „alebo zamestnanie“.
38.
§ 69 včítane nadpisu znie:
㤠69
Príkaz na zatknutie
(1)
Ak je dostatočne odôvodnená obava zakladajúca niektorý z dôvodov väzby podľa § 67 a ak nemožno obvineného predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluchu, vydá prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu príkaz, aby obvinený bol zatknutý.
(2)
Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.
(3)
Zatknutie vykonajú na podklade príkazu orgány Zboru národnej bezpečnosti, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(4)
Orgán Zboru národnej bezpečnosti, ktorý obvineného na základe príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, nejneskôr však do 24 hodín, dodať orgánu, ktorý príkaz vydal; ak to nie je možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta zatknutia od sídla orgánu, ktorý príkaz vydal, musí byť obvinený dodaný nejneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne príslušnému súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(5)
Orgán, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 24 hodín od doby, keď mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný orgán, informuje o jeho výsledku orgán, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento orgán po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom orgánu vykonávajúceho výsluch obvinenému. Rozhodnutie o väzbe sa musí obvinenému oznámiť do 24 hodín od doby, keď bol obvinený dodaný orgánu, ktorý ho vyslúchol. Ak sa obvinenému rozhodnutie o väzbe neoznámi do 24 hodín od doby, keď bol dodaný orgánu vykonávajúcemu jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(6)
V konaní pred súdom rozhodne o väzbe zatknutého predseda senátu.
(7)
Ak to je potrebné, vykonajú dodanie obvineného do miesta výkonu väzby orgány Zboru národnej bezpečnosti.“.
39.
V § 71 ods. 1 druhej vete sa slová „vždy najdlhšie o jeden mesiac, najviac však na jeden rok“ nahrádzajú slovami „najviac na šesť mesiacov“. V tretej vete sa slová „vždy najdlhšie o jeden mesiac väzbu predĺžiť iba generálny prokurátor Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „väzbu predĺžiť iba generálny pokurátor“. V piatej vete sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.
V odseku 2 prvá veta znie: „V konaní pred súdom môže väzba trvať najviac jeden rok.“.
V odseku 3 sa na konci pripája táto veta: „Vo veci, v ktorej bol obvinený vzatý do väzby už v prípravnom konaní, sa počíta lehota podľa odseku 2 odo dňa, keď bola súdu doručená obžaloba.“.
40.
§ 73 včítane nadpisu znie:
㤠73
Nahradenie väzby zárukou alebo sľubom
(1)
Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) alebo c), môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak
a)
združenie uvedené v § 4 ods. 1 alebo dôveryhodná osoba schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného, ponúknu prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že sa obvinený na vyzvanie dostaví na súd, k prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu a že vždy vopred oznámi vzdialenie sa z miesta pobytu a súd alebo v prípravnom konaní prokurátor považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, alebo
b)
obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní prokurátor považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho.
(2)
Súd a v prípravnom konaní prokurátor oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky pre jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.“.
41.
Za § 73 sa vkladá nový § 73a, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠73a
Majetková záruka
(1)
Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a), môže súd a v prípravnom konaní prokurátor ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu aj vtedy, ak obvinený alebo s jeho súhlasom iná osoba ponúkne majetkovú záruku vo forme peňazí alebo voľne zameniteľných cenných papierov a súd alebo v prípravnom konaní prokurátor ju považuje vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju. Ak majetkovú záruku ponúkne iná osoba než obvinený, musí sa pred jej prijatím oboznámiť s podstatou obvinenia a skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
(2)
S prihliadnutím na majetkové pomery obvineného alebo toho, kto majetkovú záruku ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody, určí súd a v prípravnom konaní prokurátor formu a výšku majetkovej záruky v rozmedzí od 10 000 do 1 000 000 Kčs, lehotu, do ktorej sa musí zložiť, a dobu jej trvania.
(3)
Ak majetkovú záruku zložila iná osoba než obvinený, môže od nej odstúpiť. Odstúpenie je účinné až prijatím novej majetkovej záruky alebo rozhodnutím o jej zrušení.
(4)
Ak obvinený ujde alebo sa skrýva alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania alebo inej písomnosti súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, pripadá majetková záruka štátu. Na tento následok sa musí obvinený a osoba, ktorá majetkovú záruku zložila, vopred upozorniť.
(5)
Majetkovú záruku zruší na návrh obvineného alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní prokurátor, pokiaľ pominuli dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, môže súd rozhodnúť, že majetková záruka trvá do dňa, keď obvinený nastúpi výkon trestu.
(6)
Proti rozhodnutiu o majetkovej záruke je prípustná sťažnosť. Odkladný účinok má iba sťažnosť proti rozhodnutiu o pripadnutí majetkovej záruky štátu.“.
42.
Za § 74 sa vkladá nový § 74a, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠74a
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1)
Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa § 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(2)
Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.
(3)
Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia § 71, 72 a 74.“.
43.
V § 75 druhej vete sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
44.
V § 76 ods. 2 druhej vete sa slová „prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovami „prokurátorovi, vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu orgánu alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti“.
V odseku 4 druhej vete sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
V odseku 5 sa na konci pripája táto veta: „Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania; má tiež právo, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4 a pri výsluchu vykonávanom prokurátorom pred rozhodnutím o väzbe (§ 77), ledaže je obhajca v lehotách tam uvedených nedosiahnuteľný.“.
45.
V § 77 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
46.
V § 83 ods. 1 poslednej vete sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
V odseku 3 prvej vete sa slová „príkaz na dodanie do väzby“ nahrádzajú slovami „príkaz na zatknutie“.
47.
V § 85 ods. 4 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
48.
V štvrtej hlave sa za piaty oddiel vkladá nový šiesty oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:
„Šiesty oddiel
Odpočúvanie telefónnych hovorov
§ 88
(1)
Po začatí trestného stíhania pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého stíhanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť odpočúvanie telefónných hovorov, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že nimi budú oznámené významné skutočnosti pre trestné konanie. Nemožno však vykonávať odpočúvanie telefónnych hovorov medzi obhajcom a obvineným.
(2)
Príkaz na odpočúvanie telefónnych hovorov sa musí vydať písomne a odôvodniť. Súčasne v ňom musí byť určená doba, po ktorú sa bude odpočúvanie telefónnych hovorov vykonávať. Odpočúvanie zabezpečí orgán Zboru národnej bezpečnosti.
(3)
Ak sa vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže orgán činný v trestnom konaní nariadiť odpočúvanie telefónnych hovorov len so súhlasom účastníka odpočúvanej telefónnej stanice.
(4)
Ak sa má záznam telefónneho hovoru použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť protokol s uvedením údajov o mieste, čase, spôsobe a obsahu vykonaného záznamu, ako aj o osobe, ktorá záznam vyhotovila.“.
49.
V § 89 sa za odsek 2 pripája nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.“.
50.
V § 105 ods. 1 prvej vete sa slová „priberie sa znalec“ nahrádzajú slovami „rozhodne orgán činný v trestnom konaní o pribraní znalca“.
Za odsek 2 sa pripája nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Proti rozhodnutiu o pribraní znalca je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
51.
V § 107 ods. 2 sa na konci dopĺňa nová veta tohto znenia: „Posudok sa doručuje obhajcovi, a to na trovy obhajoby.“.
52.
V § 120 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „a ak nejde o rozsudok pléna najvyššieho súdu“.
53.
V § 122 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „spoločenskej organizácie“.
54.
V § 125 piatej vete sa slová „Ak ponúkla spoločenská organizácia“ nahrádzajú slovami „Ak ponúklo záujmové združenie občanov“.
55.
V § 126 v ustanovení pod písmenom f) sa slová „spoločenskou organizáciou“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.
56.
§ 130 ods. 4 znie:
„(4)
Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský zástupca, doručí sa odpis rozsudku aj záujmovému združeniu občanov, ktoré ho vyslalo.“.
57.
V § 141 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta a za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistenie osôb alebo majetku podľa § 146a. O sťažnosti rozhoduje príslušný najvyšší súd.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
58.
V § 146a sa za ustanovenie písmena a) vkladá nové ustanovenie pod písmenom b), ktoré znie:
„b)
prokurátor uložil obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody obmedzenie alebo zamietol žiadosť obvineného o ich zrušenie (§ 74a),“.
Doterajšie ustanovenia pod písmenami b), c), d) sa označujú písmenami c), d), e).
59.
V § 151 sa slovo „pribraním“ nahrádza slovom „zvolením“; doterajší text paragrafu sa označuje ako odsek 1 a pripájajú sa nové odseky 2, 3, 4, ktoré znejú:
„(2)
Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify.
(3)
O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
60.
V § 152 ods. 1 sa za ustanovenie písmena a) vkladá nové ustanovenie písmena b), ktoré znie:
„b)
odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi štátom, pokiaľ nemá nárok na bezplatnú obhajobu.“.
Doterajšie ustanovenia pod písmenami b), c) sa označujú písmenami c), d).
V odseku 3 sa slová „písm. c)“ nahrádzajú slovami „písm. d)“.
61.
V § 155 sa za slovo „väzby“ vkladajú slová „a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených ustanovenému obhajcovi štátom“, a odkaz v zátvorke na „[§ 152 ods. 1 písm. a)]“ sa nahrádza odkazom „[§ 152 ods. 1 písm. a), b)]“.
62.
V § 156 sa odkaz v zátvorke na „[§ 152 ods. 1 písm. c) a § 153 ods. 1]“ nahrádza odkazom „[§ 152 ods. 1 písm. d) a § 153 ods. 1]“.
63.
Z názvu druhej časti sa vypúšťajú slová „a objasňovanie prečinov“.
64.
V § 157 sa vypúšťajú slová „a orgán vykonávajúci objasňovanie“ a čiarka za slovom „vyšetrovateľ“ sa nahrádza slovom „a“.
65.
V § 158 v odsekoch 1 a 3 sa slová „o trestných činoch“ nahrádzajú slovami „o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.
66.
V § 159 ods. 4 prvá veta znie: „Uznesenie o odložení veci sa musí doručiť vždy oznamovateľovi a poškodenému, ktorí proti nemu môžu podať sťažnosť.“.
67.
V § 163 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak pre tento skutok dosiaľ nebolo začaté trestné stíhanie, treba najprv rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.“.
68.
Za § 163 sa vkladá nový § 163a, ktorý znie:
㤠163a
(1)
Trestné stíhanie pre trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208, poškodzovania cudzích práv podľa § 209, ublíženia na zdraví podľa § 221, 223 a 224, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 226, krádeže podľa § 247, sprenevery podľa § 248, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249, podvodu podľa § 250, podielníctva podľa § 251 a 252, úžery podľa § 253, zatajenia veci podľa § 254, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255, poškodzovania veriteľa podľa § 256 a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 Tr. zák., proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému príbuzným v priamom pokolení, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom alebo druhom a trestné stíhanie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému manželom alebo druhom, možno začať a už v začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, postačí súhlas len jedného z nich.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť.
(3)
Ak poškodený nepredloží svoje vyjadrenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu písomne, zaznamená sa jeho obsah do protokolu. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.“.
69.
V § 164 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „štvrtej a“.
V § 164 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta.
70.
V § 165 ods. 1 sa vypúšťa zbytok vety za druhou bodkočiarkou.
Odsek 3 znie:
„(3)
Obhajcovi mladistvej osoby a osoby, ktorá pre svoje telesné alebo duševné chyby nie je schopná sama sa náležite obhajovať, nemožno odoprieť účasť pri vykonávaní ktoréhokoľvek vyšetrovacieho úkonu.“.
71.
V § 166 ods. 2 sa vypúšťajú slová „ a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti tretej osoby“.
72.
§ 168 ods. 1 znie:
„(1)
Vyhľadávanie sa vykonáva o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok.“.
V odseku 2 ustanovenie písmena c) znie:
„c) v ozbrojených silách aj velitelia alebo orgány nimi poverené o trestných činoch osôb podliehajúcich ich veliteľskej právomoci.“.
73.
§ 169 písm. c) znie:
„c)
ustanovenie § 164 ods. 4 sa nepoužije; oprávnenie podľa § 165 ods. 1 a 4 obhajcovi prislúcha pri výsluchu obvineného, výsluchu znalca a pri vykonávaní konfrontácie, rekognície, vyšetrovacieho pokusu, rekonštrukcie a pri obhliadke;“.
74.
V § 171 ods. 1 sa slová „ani o prečin“ vypúšťajú a slová „priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať“ sa nahrádzajú slovami „skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok alebo kárne previnenie“.
V odseku 2 sa vypúšťajú slová „alebo o prečin“.
75.
V § 172 ods. 3 prvá veta znie: „Odpis uznesenia o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému, poškodenému, a pokiaľ ide o uznesenie vyšetrovateľa, aj do 48 hodín prokurátorovi.“.
76.
V § 175 ods. 1 sa v ustanovení písmena a) vypúšťajú slová „alebo návrh na potrestanie“ a ustanovenie písmena b) znie:
„b)
vydať príkaz na zatknutie a rozhodovať o väzbe,“.
77.
V § 176 ods. 1 sa na konci dopĺňa táto veta: „O podaní obžaloby upovedomí obvineného a obhajcu.“.
78.
V § 177 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
79.
V desiatej hlave sa vypúšťa ôsmy oddiel (§ 179a až 179f).
80.
V § 183 ods. 1 znie:
„(1)
Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 môžu navrhnúť, aby sa na prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom alebo na verejnom zasadaní konanom o odvolaní pred krajským súdom zúčastnil ich zástupca na výkon práva podľa § 5. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť záujmovému združeniu občanov na podklade spisu na to potrebné informácie.“.
V odseku 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „spoločenskej organizácie“; v druhej vete sa slová „obžalobca, prípadne spoločenský obhajca sú oprávnení“ nahrádzajú slovami „zástupca je oprávnený“ a slovo „ich“ sa nahrádza slovom „jeho“; v poslednej vete sa slová „obžalobcovi, prípadne spoločenskému obhajcovi“ nahrádzajú slovom „zástupcovi“.
V odseku 3 sa slová „obžalobca, prípadne spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zastupca“ a slová „socialistickému štátnemu zriadeniu“ sa nahrádzajú slovami „ústavnému zriadeniu republiky“.
81.
V § 184 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
82.
V § 187 ods. 1 sa slová „na neverejnom zasadnutí“ nahrádzajú slovami „na verejnom zasadnutí, o ktorom sa upovedomí prokurátor, obhajca, a pokiaľ obvinený obhajcu nemá, aj obvinený“.
83.
V § 188 ods. 3 sa slová „môže prokurátor“ nahrádzajú slovami „môžu prokurátor aj obvinený“.
84.
V § 196 ods. 1 sa v prvej vete za bodkočiarkou vypúšťa slovo „socialistická“; v poslednej vete sa slová „obžalobcu alebo spoločenského obhajcu“ nahrádzajú slovom „zástupcu“ a slová „príslušnej spoločenskej organizácii“ sa nahrádzajú slovami „príslušnému záujmového združeniu občanov“.
85.
V § 198 ods. 1 v prvej vete sa slová „päťdňovú lehotu“ nahrádzajú slovami „lehotu piatich pracovných dní“. V odseku 2 v tretej vete sa vypúšťajú slová „na podklade návrhu prokurátora, ak sa taký návrh urobil v obžalobe alebo“; v poslednej vete sa slová „obžalobca alebo spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zástupca“ a slová „spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala“ sa nahrádzajú slovami „záujmové združenie občanov, ktoré ho vyslalo“.
86.
V § 199 ods. 2 prvej vete sa slovo „pracujúcim“ nahrádza slovom, „občanom“; v poslednej vete sa slová „spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich“ nahrádzajú slovami „záujmové združenie, ktoré môže účasť občanov“.
87.
V § 206 ods. 2 sa vypúšťa prvá veta a druhá veta znie: „Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu.“.
88.
V § 215 ods. 1 sa slová „obžalobca, spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zástupca“.
89.
V § 216 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „spoločenský obžalobca“ a slová „spoločenský obhajca“ sa nahrádzajú slovami „spoločenský zástupca“.
V odseku 3 sa slovo „obžalobca“ nahrádza slovom „zástupca“.
90.
§ 222 ods. 2 znie:
„(2)
Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale zažalovaný skutok by mohol iný orgán posúdiť ako priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.“.
91.
V § 233 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval spoločenský zástupca, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadaní konanom o odvolaní aj záujmové združenie občanov, ktoré spoločenského zástupcu vyslalo.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
92.
V § 239 sa nadpis „Ochranné liečenie a zhabanie veci“ presúva nad číselne označenie paragrafu.
93.
Za § 239 sa vkladá nový § 239a, ktorý znie:
㤠239a
(1)
Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.
(2)
Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka veci na verejné zasadanie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadanie sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník veci o ňom dozvedel.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.“.
94.
V § 257 v ustanovení písmena a) sa odkaz v zátvorke na „(§ 222 ods. 1 až 3)“ nahrádza odkazom na „(§ 222 ods. 1 a 2)“.
95.
V § 259 ods. 3 ustanovenie pod písmenom c) znie:
„c)
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, ak ich neuložil už súd prvého stupňa.“.
96.
§ 264 ods. 2 znie:
„(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospechu obžalovaného, nemôže byť obžalovanému uložený v novom konaní prísnejší trest, než aký mu bol uložený zrušeným rozsudkom.“.
97.
V § 266 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4, 5, 6, ktoré znejú:
„(4)
Sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného proti právoplatnému rozhodnutiu súdu nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval v súlade s § 259 ods. 4, § 264 ods. 2, § 273 alebo § 289 písm. b).
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa použije primerane aj na rozhodnutie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu urobené v súlade s § 150 ods. 1 alebo 3.
(6)
Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môže vziať späť sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal, a to až do doby, než sa najvyšší súd odoberie na záverečnú poradu. Späťvzatie sťažnosti vezme uznesením na vedomie predseda senátu najvyššieho súdu.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 7.
98.
V § 271 ods. 1 ustanovenie pod písmenom c) znie:
„c)
uložiť obvinenému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.“.
99.
V § 276 štvrtej vete sa slová „príkazu na dodanie do väzby“ nahrádzajú slovami „príkazu na zatknutie“.
100.
V § 282 ods. 2 druhej vete sa slová „príkazu na dodanie do väzby“ nahrádzajú slovami „príkazu na zatknutie“.
Odsek 3 znie:
„(3)
Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností z dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon trestu právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.“.
101.
§ 301 ods. 3 znie:
„(3)
Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa nepoužije
a)
v odbore vojenského súdnictva,
b)
vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.“.
102.
V devätnástej hlave sa vypúšťa tretí oddiel (§ 307 až § 314).
103.
§ 314a ods. 1 znie:
„(1)
Samosudca vykonáva konanie o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok.“.
V odseku 2 sa vypúšťajú slová „proti osobe, ktorá bola už súdom odsúdená ako obzvlášť nebezpečný recidivista“.
104.
§ 314b znie:
㤠314b
(1)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(2)
Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.
105.
§ 314c znie:
㤠314c
(1)
Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v § 181 ods. 1 a § 186. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca
a)
urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 písm. a) až e),
b)
môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2 alebo
c)
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak vyhľadávaním neboli objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine.
(2)
Ustanovenia § 189 až 191 sa použijú aj na konanie pred samosudcom.
(3)
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní obžaloby vždy tiež o ďalšom trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné pojednávanie.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.“.
104.
§ 314d znie:
㤠314d
(1)
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1, nariadi hlavné pojednávanie.
(2)
Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.“.
105.
V devätnástej hlave sa vypúšťa piaty oddiel (§ 314e až 314g).
106.
V dvadsiatej hlave sa vypúšťa prvý oddiel (§ 316 až 319).
107.
V § 321 ods. 3 sa citácia „§ 69 ods. 2“ nahrádza citáciou „§ 69 ods. 3“.
108.
§ 322 ods. 2 znie:
„(2)
Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene a na matke novonarodeného dieťaťa predseda senátu odloží na dobu jedného roka po pôrode.“.
Odsek 3 sa vypúšťa.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3 a slová „podľa odsekov 1 až 3“ sa nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 a 2“.
109.
V § 325 ods. 1 text za bodkočiarkou znie:
„predseda senátu vždy preruší výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.“.
110.
§ 329 ods. 1 znie:
„(1)
Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov zaručilo za nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku záujmovému združeniu, ktoré záruku prevzalo, a požiada ho o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň, aby v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených súdom alebo z iných príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje rozhodnutie súdu.“.
V odseku 2 sa slová „Spoločenskú organizáciu činnú“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenie občanov činné“ a slovo „jej“ sa nahrádza slovom „jeho“.
V odseku 3 sa slová „spoločenských organizácií“ nahrádzajú slovami „záujmových združení občanov“.
111.
V § 330 ods. 1 druhej vete sa slová „spoločenskej organizácie“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.
V odseku 2 sa slová „spoločenskej organizácie“ nahrádzajú slovami „záujmové združenia občanov“.
112.
V § 331 ods. 2 v prvej vete sa slová „organizácia uvedená“ nahrádzajú slovami „záujmové združenie občanov uvedené“ a druhej vete sa slovo „jej“ nahrádza slovom „mu“.
V odseku 3 sa slová „spoločenskej organizácie“ nahrádzajú slovami „záujmového združenia občanov“.
113.
V § 332 ods. 1 prvej vete sa slová „spoločenskou organizáciou“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.
V odseku 2 sa slová „spoločenskej organizácie“ nahrádzajú slovami „záujmového združenia občanov“.
114.
Za § 334 sa vkladá nový § 335, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠335
Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare
(1)
O upustení od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare rozhoduje na verejnom zasadaní vojenský súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora alebo náčelníka vojenského nápravného útvaru alebo na žiadosť odsúdeného.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
115.
V dvadsiatej hlave sa vypúšťa tretí oddiel (§ 336 až 340).
116.
V § 344 ods. 1 sa slová „ak je zjavné, že by vymáhanie nemalo výsledok alebo že“ nahrádzajú slovami „alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo“.
V odseku 2 sa za slovo „zaplatený“ vkladá čiarka a slová „a ak je zjavné, že by sa výkon tohto trestu alebo jeho časti mohol zmariť“ sa nahrádzajú slovami „ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo § 342 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku“.
117.
§ 350 včítane nadpisu znie:
㤠350
Výkon trestu zákazu činnosti
(1)
Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti, o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov, alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia § 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).
118.
§ 359 včítane nadpisu znie:“.
§ 359
Upustenie od potrestania v dôsledku záruky
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.“.
119.
V § 363 sa slová „organizácie uvedenej“ nahrádzajú slovami „záujmového združenia uvedeného“.
120.
V § 364 ods. 3 sa za slovom „stupni“ nahrádza čiarka bodkou a slová „a ak ide o podmienečne prepusteného, súd, ktorý vyslovil, že sa podmienečne prepustený mladistvý osvedčil,“ sa vypúšťajú.
121.
V § 369 poslednej vete sa slová „spoločenskými organizáciemi“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.
122.
§ 370a včítane nadpisu sa vypúšťa.
123.
V § 377 ods. 2 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.
124.
V § 378 sa v odseku 3 vypúšťa posledná veta a pripájajú sa nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Ak cudzí štát vydá na výkon trestu alebo ochranného opatrenia osobu, ktorej bol právoplatným rozsudkom uložený trest alebo ochranné opatrenie, a ak pri tom urobí výhradu vzťahujúcu sa na rozsudok alebo konanie mu predchádzajúce, krajský súd po prevzatí odsúdeného orgánmi Zboru národnej bezpečnosti na neverejnom zasadaní rozsudok v potrebnom rozsahu zruší a rozhodne o ďalšom postupe tak, aby sa vyhovelo výhrade. Ak zruší celý rozsudok alebo len výrok o treste, rozhodne zároveň o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.“.
125.
V § 381 ods. 1 prvej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „pokiaľ tak už neurobil prokurátor podľa odseku 1.“.
Doterajší odsek 1 sa označuje ako odsek 2 a doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 1.
126.
§ 382 ods. 2 znie:
„(2)
Vydanie po jeho povolení a s tým súvisiace prepustenie osoby, o ktorej vydanie ide, z väzby, zariadi predseda senátu krajského súdu.“.
127.
V dvadsiatej štvrtej hlave sa za druhý oddiel vkladá nový tretí oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:
Tretí oddiel
Prevzatie a odovzdanie trestnej veci
§ 383a
Prevzatie trestnej veci z cudziny
O návrhu príslušného orgánu cudzieho štátu, aby trestné stíhanie česko-slovenského občana, ktorý na území tohto štátu spáchal súdne trestný čin, prevzali príslušné česko-slovenské orgány, rozhoduje Generálna prokurátúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ňou poverená zložka prokuratúry, ktorá v prípade kladného rozhodnutia o návrhu dá bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnému orgánu na trestné stíhanie podľa ustanovení tohto zákona.
§ 383b
Odovzdanie trestnej veci do cudziny
Ak sa proti štátnemu občanovi cudzieho štátu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti odovzdať trestné stíhanie príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom.“.
Doterajší tretí oddiel sa označuje ako štvrtý oddiel a doterajší štvrtý oddiel ako piaty oddiel.
128.
§ 385 znie:
㤠385
Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred týmto dňom použiť len v medziach ustanovení tejto časti.
129.
§ 386 znie:
㤠386
(1)
Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu doručený návrh na potrestanie pred 1. júlom 1990, sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.
(2)
Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred 1. júlom 1990 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.
(3)
Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú doterajšími predpismi.“.
130.
§ 389 znie:
㤠389
(1)
Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa nevykoná trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(2)
Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa pomerne skráti trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na trest odňatia slobody, rozhodne o spôsobe jeho výkonu na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
131.
Za § 391 sa vkladajú nové § 391a a 391b, ktoré znejú:
㤠391a
(1)
Federálne ministerstvo národnej obrany sa splnomocňuje vydať rokovací poriadok pre vojenské súdy, ktorým podrobnejšie upraví postup vojenských súdov pri vybavovaní trestných vecí.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňujú vydať rokovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým podrobnejšie upravia postup okresných a krajských súdov pri vybavovaní trestných vecí.
§ 391b
Ministerstvo financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej republiky sa splnomocňujú upraviť po dohode s Generálnou prokuratúrou Českej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a s Federálnym ministerstvom národnej obrany všeobecne záväzným právnym predpisom postup národných výborov pri zabezpečovaní a správe zaisteného majetku.“.
Čl. II
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Trestného poriadku, ako vyplýva z neskorších zákonov.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.