330/1990 Zb.

Podľa článkov 3 až 6 môžu lode jednej strany plávať po vnútrozemských vodných cestách druhej strany v pôsobnosti tejto Dohody, ako aj používať prístavy a úradne povolené úväziská. Toto platí tiež primerane pre prepravu plávajúcich zariadení a plávajúcich telies, ako aj pre prevážanie novostavieb plavidiel.

Na Labe zostáva doterajšia plavebná prax s prihliadnutím na článok 3 ods. 3 nedotknutá.

Lode oboch strán môžu prepravovať osoby a/alebo náklady medzi prístavmi jednej strany a prístavmi druhej strany, ako aj naopak, po vnútrozemských vodných cestách, ktoré ich spájajú (vzájomná preprava).
Československé lode môžu prepravovať osoby a/alebo náklady len medzi česko-slovenskými prístavmi a/ alebo jedným z nasledujúcich prístavov druhej strany, ako aj naopak:

Vo vzájomnej doprave sa podieľajú plavebné podniky oboch strán v priebehu roka plynule vždy polovicou na objemoch prepráv. Pri vykonávaní deľby nákladov spôsob prepočtu určí Zmiešaný výbor.

Z odseku 2 sú vyňaté prepravy loďami československej strany po Labe z Československej socialistickej republiky do námorného prístavu Hamburg a naopak. Pri ďalších prepravách tranzitného tovaru cez námorné prístavy Spolkovej republiky Nemecko môže sa odchylne od odseku 2 vykonávať tiež pre česko-slovenskú stranu výhodnejšie podieľovanie objemu tovaru. Pokiaľ ide o loco tovar z a do prístavu Hamburg, bude sa česko-slovenská strana usilovať o to, aby sa plavebné podniky druhej strany podieľali na týchto prepravách. Podrobnosti vykonávania sa dohodnú v Zmiešanom výbore.

Na žiadosť príslušného úradu jednej strany sa na návrh Zmiešaného výboru odsúhlasia záväzné ekonomicky zdôvodnené minimálne – maximálne sadzby dovozného a vedľajšie podmienky.

Každá strana môže pre plavbu na svojich vodných cestách vo vzájomnej doprave určiť po porade v Zmiešanom výbore najvyšší počet jázd, pokiaľ to vyžadujú mimoriadne dôvody, ktoré súvisia s vykonávaním vnútrozemskej vodnej dopravy.

Iné lode než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 písmene a), budú pripustené na účasť vo vzájomnej doprave medzi prístavmi oboch strán, len pokiaľ to strany dohodnú na návrh Zmiešaného výboru.

Bez toho, aby boli porušené jestvujúce mnohostranné zmluvy, môžu lode oboch strán prepravovať osoby a// alebo náklady cez územie druhej strany na traťových úsekoch, o ktorých sa príslušné úrady dohodnú na základe návrhu Zmiešaného výboru (tranzitná doprava).

Každá strana môže pre plavbu na svojich vodných cestách v tranzitnej doprave určiť po prerokovaní v Zmiešanom výbore najvyšší počet jázd, pokiaľ to vyžadujú mimoriadne dôvody v tranzitnej doprave.

Plavba sa spravuje právnymi predpismi tej strany, po ktorej vnútrozemských vodných cestách sa uskutočňuje.

Platia však tieto výnimky:

Lode môžu prepravovať nebezpečný tovar, len pokiaľ majú pre príslušnú vodnú cestu predpísané platné osvedčenie.

Plavebné podniky oboch strán môžu zriadiť na územie druhej strany, v súlade s tam platným právom po schválení príslušným úradom na základe vzájomnosti, agentúry na zabezpečenie starostlivosti o lode a posádky.

Plavebné podniky oboch strán môžu za účelom zvýšenia hospodárnosti svojej prevádzky dojednávať medzi sebou dojednania o prevádzkovej, technickej a komerčnej spolupráci.

Činnosť jestvujúcich agentúr nebude dotknutá.

Členovia posádok lodí oboch strán potrebujú na prechod hraníc cestovný doklad a vopred udelené vízum.

Na nákladných lodiach smú byť iba členovia posádky. Na osobných aj nákladných lodiach môžu spolu s členmi posádky prekračovať hranice ich manželia a ich slobodné maloleté deti, pokiaľ majú dokumenty uvedené v odseku 1 a vízum. Deti mladšie ako 15 rokov môžu byť zapísané do cestovného dokladu jedného z rodičov.

Na Dunaji nepotrebujú členovia posádok lodí oboch strán pre prekročenie hraníc a pre pobyt na palube a na území dunajských prístavov vízum, pokiaľ sú držiteľmi plaveckej knižky pre Dunaj a sú uvedení v zozname členov posádky. To isté platí pre tých rodinných príslušníkov členov posádky, ktorí sú zapísaní v ich plaveckej knižke pre Dunaj, ako aj tých rodinných príslušníkov, ktorí sú držiteľmi vlastnej plaveckej knižky pre Dunaj.

Všetky osoby na palube uvedené v odsekoch 1 až 3 musia byť zapísaní v zozname posádky.

Obe strany si vymenia vzory dokumentov uvedených v odsekoch 1 a 3.

Ak právne predpisy jednej strany o vstupe a pobyte cudzincov obsahujú priaznivejšie úpravy, dáva sa im prednosť.

Lode oboch strán môžu byť vyväzované a môžu nocovať na týchto miestach:

V prípade havárie, nehody, ťažkej choroby osoby na palube alebo z iných dôvodov, ktoré znemožnia pokračovanie v plavbe, môžu lode pristať na ktoromkoľvek vhodnom mieste. V takých prípadoch má vodca plavidla alebo ním splnomocnená osoba neodkladne upovedomiť najbližší pohraničný, colný alebo policajný úrad.

Príslušné úrady poskytnú potrebnú pomoc pri haváriach alebo nehodách, na ktorých sa podieľali lode druhej strany alebo osoby na týchto lodiach. Pri ťažkých haváriach alebo nehodách lodí jednej strany alebo osôb na týchto lodiach na území druhej strany, upovedomí o tom strana, na ktorej území k tejto udalosti došlo, bezodkladne druhú stranu, podnikne potrebné opatrenia pre vyšetrenie príčin udalostí a o výsledku upovedomí druhú stranu.

Členovia lodných posádok a ich rodinní príslušníci, ktorí ich sprevádzajú, môžu v prípade ochorenia alebo nehody na území druhej strany požadovať lekársku pomoc, prípadne nemocničné ošetrenie a liečivá.

Na plnenie a kontrolu vykonávania tejto Dohody sa zriaďuje Zmiešaný výbor, ktorý bude zasadať aspoň jedenkrát ročne, striedavo na území jednej zo strán. Každá strana vyšle troch členov, ktorých vždy určia príslušné úrady. Každá strana môže na porady Zmiešaného výboru prizvať znalca. Zmiešaný výbor si ustanoví rokovací poriadok. Zmiešanému výboru predsedá vždy striedavo zástupca príslušného úradu jednej aj druhej strany.

Zmiešaný výbor má za úlohu najmä:

Minimálne – maximálne sadzby dovozného včítane vedľajších podmienok, na ktorých sa Zmiešaný výbor dohodol, predloží výbor príslušným úradom na schválenie. Príslušné úrady dohodnú nadobudnutie platnosti týchto záverov Zmiešaného výboru a oznámia si bez meškania, kedy nadobudnú podľa vnútroštátnych predpisov účinnosť.

Zmiešaný výbor má ďalej za úlohu predkladať príslušným úradom návrhy na prispôsobenie tejto Dohody rozvoju vnútrozemskej vodnej dopravy a na riešenie všetkých otázok, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tejto Dohody.

Ak nebude možné dosiahnuť zhodné stanovisko v Zmiešanom výbore, zídu sa na žiadosť jednej strany zástupcovia príslušných úradov v priebehu štyroch týždňov na konzultácie.

Táto Dohoda nadobudne platnosť dňom, keď si obe strany vzájomne písomne diplomatickou cestou oznámia, že sa splnili vnútroštátne predpoklady pre nadobudnutie platnosti Dohody.

Táto Dohoda sa dojednáva na neurčitú dobu.

Túto Dohodu môže každá strana písomne diplomatickou cestou vypovedať v lehote šiestich mesiacov pred koncom kalendárneho roka. V tomto prípade Dohoda stratí platnosť uplynutím kalendárneho roka.