517/1990 Zb.

Každá obec a jej časť má svoj názov. Obce a ich časti sa označujú v úradnom jazyku.⁴)

Určovať a meniť názvy obcí patrí vláde na návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Určovať a meniť názvy častí obcí patrí ministerstvu vnútra.

Podklady na rozhodnutia podľa odseku 2 predkladá ministerstvu vnútra okresný úrad spolu s vlastným stanoviskom k návrhu.

Rozhodnúť podľa odseku 2 možno iba so súhlasom obce.³)

Pred rozhodnutím podľa odseku 2 posúdi návrh odborná názvoslovná komisia ministerstva vnútra. Stanovisko komisie je jedným z podkladov pre rozhodnutie.

Názvy nových obcí a ich častí sa určujú spravidla podľa miestnych názvov, pomenovania významnejších prírodných útvarov, javov alebo historických udalostí súvisiacich s územím obce alebo po nežijúcich významných osobnostiach.

Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Výnimočne možno určiť aj zložený názov, ak jeho používanie nebude ťažkopádne.

Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce pred rozdelením. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce pred rozdelením, určí sa jej názov podľa odseku 1.

Neprípustné sú názvy príliš dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.

Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zmenou územia, treba obe zmeny vykonať naraz.

Názvy obcí a ich častí (§ 3 a 4) sú záväzné pre vyhotovenie a použitie orientačných a dopravných tabúľ, pre označovanie sídiel orgánov, úradov, podnikov a iných právnických osôb a miest trvalého a prechodného pobytu fyzických osôb, pre označovanie železničných staníc, letísk a prístavov, pre zostavovanie cestovných poriadkov, štatistických prehľadov, telekomunikačných lexikónov, kartografických diel, pre používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí.

Územie Slovenskej republiky sa administratívne člení na okresy. Okres je územným obvodom pre výkon pôsobnosti orgánov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.⁵)

Sídla okresov sú uvedené v prílohe tohto zákona; sú sídlami orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode okresu.

Každá obec patrí do niektorého okresu. Presun obce do iného okresu schvaľuje vláda so súhlasom obce.

Zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy po prerokovaní s obcami zostavuje a vyhlasuje ministerstvo vnútra v Zbierke zákonov⁶) spravidla raz za štyri roky; každoročne v nej vyhlasuje zmeny v tomto zozname.

V obciach, v ktorých je viac ulíc a iných verejných priestranstiev (ďalej len „ulica“), má každá ulica svoj názov.

Názvy ulíc sa určujú podľa vecí, prírodných javov, významných udalostí, miest, nežijúcich osôb a pod. s prihliadnutím na históriu obce a jej okolia. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, príliš dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne, nepriliehavé vzhľadom na historický vývin obce a jej častí alebo jej okolia.

O určovaní názvov ulíc rozhoduje obec po prerokovaní s obyvateľmi obce alebo jej časti⁷) a po vyjadrení odbornej názvoslovnej komisie. Odbornú názvoslovnú komisiu zriaďuje okresný úrad.

Ulice sú verejne označené orientačnými tabuľami s uvedením názvu, prípadne ďalších orientačných údajov vyznačujúcich smer ulice, podchody, priechody a pod. Označenie ulíc zabezpečuje obec na vlastné trovy. V každej obci možno používať orientačné tabule iba jedného vzoru.

Vlastníci a užívatelia nehnuteľností sú povinní umožniť pripevnenie orientačnej tabule s označením ulice.

Stavby spojené so zemou pevným základom⁸) (ďalej len „stavba“) majú súpisné číslo. Súpisným číslom sa označí každá samostatná stavba, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby slúžiace na iné, než obytné účely, označí sa súpisným číslom iba jedna zo stavieb, ktorej hlavný vchod vyúsťuje do ulice.

O tom, či ide o stavbu podľa odseku 1, je v pochybnostiach rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.

Časti obce môžu mať samostatné súpisné číslovanie.

Na orientáciu na uliciach označených názvami má každá stavba a v nej každý samostatný vchod aj orientačné číslo. Každá ulica označená názvom má samostatný číselný rad orientačných čísiel.

Číselný rad orientačných čísiel začína spravidla od stredu obce. Stavby na ľavej strane ulice majú nepárne čísla a na pravej strane párne čísla číselného radu orientačných čísiel.

Ak sú na ulici prieluky určené na zastavanie, treba v číselnom rade orientačných čísiel počítať s orientačnými číslami pre budúce stavby.

O číslovaní stavieb súpisnými a orientačnými číslami rozhoduje obec. Vedie aj evidenciu jednotlivých druhov číslovania, ktorú sústavne udržiava v súlade so skutočným stavom. O určení alebo zrušení čísla obec bezodkladne upovedomí stredisko geodézie.

Označiť stavbu súpisným a orientačným číslom treba do jedného mesiaca od jej kolaudácie.⁹)

Na označenie stavieb súpisným číslom sa používajú tabuľky z trvanlivého materiálu, ktoré zaobstaráva obec na vlastné trovy. V každej obci možno používať tabuľky iba jedného vzoru. Ich pripevnenie a údržbu zabezpečujú vlastníci (užívatelia) stavieb.

Označenie stavieb orientačnými číslami zaobstarávajú ich vlastníci (užívatelia) na vlastné trovy; zabezpečujú aj ich pripevnenie a údržbu. Obec používa tabuľky iba jedného vzoru.

Orientačné číslo sa umiestňuje z čelného pohľadu po pravej strane od vchodu do stavby tak, aby bolo viditeľné z verejného priestranstva. Tabuľka so súpisným číslom sa umiestňuje na vonkajšej strane stavby, ktorej sa týka.

Výnos pokút za tieto priestupky je príjmom rozpočtu obce, v ktorej boli spáchané.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.