528/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 28.07.1993 do 30.09.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 528/1990 Zb. |
Názov: | Devízový zákon |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.11.1990 |
Dátum vyhlásenia: | 21.12.1990 |
Dátum účinnosti od: | 28.07.1993 |
Dátum účinnosti do: | 30.09.1994 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
583/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa vykonáva devízový zákon |
303/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa vykonáva devízový zákon |
304/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií o vyporiadaní nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zostatkov účtov v nich vedených |
c103-p1/1992 Zb. | Opatrenie Štátnej banky česko-slovenskej, ktorým sa ustanovuje postup devízových tuzemcov - právnických osôb v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej evidencie a výkazníctva |
30/1993 Z. z. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní niektorých úhrad voči devízovému cudzozemcovi |
233/1993 Z. z. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o rozšírení úhrad vo voľne vymeniteľnej mene pri reexportných operáciách |
291/1993 Z. z. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Štátnej bynky česko-slovenskej z 9. septembra 1992, ktorým sa určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní niektorých úhrad voči devízovému cudzozemcovi v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 30/1993 Z. z. |
403/1990 Zb. | Zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd |
427/1990 Zb. | Zákon o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby |
228/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. |
264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
26/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona |
106/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z. |
161/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov |
249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
202/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
528
DEVÍZOVÝ ZÁKON
z 28. novembra 1990
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
Oddiel 1
Pojmy
§ 1
(1)
Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo
devíz.
(2)
Valutami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných
mincí.
(3)
Devízami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo
zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných
platobných dokumentov [§ 2 písm. a)].
§ 2
Na účely tohto zákona sa rozumejú:
a)
zahraničnými platobnými dokumentmi doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné
plnenie v cudzej mene (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky, platobné karty a pod.);
b)
zlatom zlaté mince a zlato vo svetovo-obchodovateľných zliatkoch, ktorého rýdzosť
je zaručená na tento účel svetovo uznávanou právnickou osobou odtlačkom jej značky
alebo pripojeným osvedčením;
c)
cennými papiermi dokumenty, s ktorými je spojené právo týkajúce sa účasti na majetku
(akcie, podielové listy a pod.), dlhopisy (štátu, verejných inštitúcií, bánk, priemyselných
a iných podnikov), ako aj dividendové a úrokové kupóny a talóny;
d)
zahraničnými cennými papiermi cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, ako
aj znejúce na plnenie v zahraničí; cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných
predpisov1a) nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu1b); uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou1c);
e)
devízovými hodnotami valuty, devízy, zahraničné platobné dokumenty, zlato, zahraničné
cenné papiere, vkladové listy znejúce na cudziu menu a vkladné knižky znejúce na cudziu
menu;
f)
obchodom s devízovými hodnotami kúpa, predaj devízových hodnôt za česko-slovenskú
menu, ako aj vzájomná výmena devízových hodnôt a nakladanie s devízovými hodnotami
vo všetkých druhoch obchodu (napr. záruky, arbitrážne operácie, úver);
g)
peňažnou pohľadávku devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi pohľadávka, ktorej
plnenie sa uskutočňuje v česko-slovenskej alebo v cudzej mene;
h)
peňažným záväzkom devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi záväzok, ktorý
sa má splniť v česko-slovenskej alebo v cudzej mene.
§ 3
(1)
Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka
zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka1) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku
so zahraničím.
(2)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky
zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov -
právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej
z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.
§ 4
Devízovým povolením je povolenie udelené devízovým orgánom (§ 6) na žiadosť podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona. Devízové povolenie možno
vydať tiež na opakované úkony.
§ 5
(1)
Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.
(2)
Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami
sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť
v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.3)
(3)
Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na
devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi3a) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.
Oddiel 2
Devízové orgány a ich pôsobnosť
§ 6
(1)
Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií
Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
(2)
Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je ustanované inak,
a)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu
k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským
spoločnostiam4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou,
a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť.
b)
Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám
- podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.
(3)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje devízové súpisy a podklady
pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečujú vnútroštátne
vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
DRUHÁ ČASŤ
OBCHOD S DEVÍZOVÝMI HODNOTAMI A PLATOBNÝ STYK
§ 7
(1)
Devízové peňažné ústavy môžu obchodovať s devízovými hodnotami [§ 2 písm. f)] v rozsahu ustanovenom Štátnou bankou česko-slovenskou.
(2)
Devízoví tuzemci, ktorí nie sú devízovým peňažným ústavom, môžu obchodovať bez devízového
povolenia:
a)
s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (§ 11 ods. 1, § 17 ods. 1) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (§ 12 ods. 3, § 17 ods. 7) a vydala im o tom potvrdenie,
b)
so zlatými mincami.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odseku 2 môžu devízoví tuzemci, ktorí
nie sú devízovým peňažným ústavom, obchodovať s devízovými hodnotami, pokiaľ jedným
z účastníkov týchto obchodov nie je devízový peňažný ústav, len s devízovým povolením
Štátnej banky česko-slovenskej.
(4)
Devízoví cudzozemci môžu navzájom obchodovať s devízovými hodnotami za česko-slovenskú
menu, ako aj uskutočňovať tieto obchody s devízovými tuzemcami len s devízovým povolením
Štátnej banky česko-slovenskej.
(5)
Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie
s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu
tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna
banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre
vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.
(6)
Banky môžu nakupovať a predávať devízové hodnoty za česko-slovenskú menu bez devízového
povolenia. Pri tejto činnosti majú postavenie devízového peňažného ústavu.
§ 8
(1)
Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ
z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z
povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou
nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk
uskutočňuje bezhotovostne.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 nie je potrebné na poskytovanie peňažných služieb pošty
v medzinárodnom styku.5)
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI DEVÍZOVÝCH TUZEMCOV – PRÁVNICKÝCH OSÔB
Oddiel 1
§ 9
Ohlasovacia povinnosť
(1)
Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť
do evidencie
a)
svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,
b)
svoje nehnuteľnosti v zahraničí, ako aj prehľad o svojich príjmoch a výdavkov spojených
s týmito nehnuteľnosťami,
c)
svoje majetkové účasti v zahraničí,
d)
svoje zahraničné cenné papiere.
(2)
Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku
1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených
prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne
alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.
Oddiel 2
Prevod pohľadávok devízového tuzemca – právnickej osoby do tuzemska
§ 10
(1)
Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu najneskôr do 10
pracovných dní všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu
jej pohľadávky a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch
sa previedli do tuzemska alebo doviezli do tuzemska. Uvedenú povinnosť nemá organizačná
zložka devízového tuzemca - právnickej osoby na použitie prostriedkov podľa § 13a ods. 2.
(2)
Devízový tuzemec - právnická osoba je povinná zabezpečiť, aby suma zaplatená v tretej
krajine na úhradu jej pohľadávky, realizovanej prostredníctvom devízového cudzozemca
z druhej krajiny, bola prevedená do tuzemska v devízových prostriedkoch tretej krajiny,
pokiaľ bola uzavretá medzinárodná zmluva o platbách v národnej mene, ktorou je Slovenská
republika viazaná, a je publikovaná v Zbierke zákonov; sprostredkovateľskú odmenu
pre devízového cudzozemca zaplatí devízový tuzemec - právnická osoba v národnej mene
devízového cudzozemca.
(3)
Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec - právnická osoba nemá povinnosť
uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec - právnická
osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.
Oddiel 3
Ponuková povinnosť a právo úhrady
§ 11
(1)
Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná ponúknuť devízovému peňažnému ústavu
(§ 3) na kúpu devízové prostriedky a zlato s výnimkou zlatých mincí za česko-slovenskú
menu v celkovom rozsahu nadobudnutých devízových prostriedkov a zlata.
(2)
Devízový peňažný ústav je povinný ponúknuť Štátnej banke česko-slovenskej na kúpu
za česko-slovenskú menu devízové prostriedky a zlato, ktoré kúpil od devízových tuzemcov
a devízových cudzozemcov za česko-slovenskú menu, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví Štátna banka česko-slovenská.
(3)
Ponukovej povinnosti nepodliehajú devízové prostriedky a zlato, ktorými sa devízový
cudzozemec podieľa vkladom do základného imania na podniku v tuzemsku podľa osobitných
predpisov.6)
(4)
Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec – právnická osoba nemá povinnosť
ustanovenú v odsekoch 1 a 2 alebo predĺžiť lehotu na jej plnenie podľa § 12. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec – právnická osoba zbavená tejto
povinnosti udelením devízového povolenia.
(5)
Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná devízové prostriedky a protihodnotu
zlata v cudzej mene, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti (odseky 3 a 4), uložiť
na devízový účet v devízovom peňažnom ústave, pokiaľ vykonávací predpis alebo devízové
povolenie neustanovuje inak.
(6)
Devízové prostriedky uložené na devízovom účte nepodliehajú ponukovej povinnosti
podľa odsekov 1 a 2 a vlastník ich môže použiť bez obmedzenia, s výnimkou prípadov
uvedených v § 7 ods. 3 a § 14 ods. 1, a pokiaľ sa nevydalo devízové povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia
týchto devízových prostriedkov.
§ 12
(1)
Povinnosť ustanovenú v § 11 je devízový tuzemec – právnická osoba povinná splniť pri valutách a zlate do 30 dní
po ich nadobudnutí alebo po tom, čo sa o ich nadobudnutí dozvedela, prípadne keď sa
stala devízovým tuzemcom. Pri devízach je ponuková povinnosť splnená prevodom protihodnoty
nadobudnutých devízových prostriedkov na účet devízového tuzemca – právnickej osoby,
vedený v česko-slovenskej mene devízovým peňažným ústavom.
(2)
Kúpa valút a zlata sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre nákup valút alebo podľa
trhovej ceny zlata platných v deň, keď sa valuty a zlato ponúkli devízovému peňažnému
ústavu na kúpu. Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň uvedený v platobnom
príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa
kurzu platného v deň, keď devízová banka dostala platobný príkaz zahraničnej banky
v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby. Iba v prípade, keď devízová banka
nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou bankou v prospech devízového tuzemca -
právnickej osoby inak ako na základe výpisu z príslušného účtu, prepočíta sa táto
suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise z účtu zahraničnej banky.
(3)
Ak devízový peňažný ústav odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca – právnickej
osoby kúpiť, vydá mu o tom potvrdenie. Devízový tuzemec – právnická osoba môže s týmito
devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku aj v zahraničí bez obmedzenia.
§ 13
(1)
Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému
cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne
záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového
tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové
prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému
cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok
devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú
menu so splatnosťou do jedného roka.
(2)
Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného
v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku.
Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa
kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou.
V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu
devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.
(3)
Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad
podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.
§ 13a
(1)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi -právnickej osobe za česko-slovenskú
menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním
na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom
predpise.6a)
(2)
Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkov
zodpovedajúcu protihodnote česko-slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom - právnickou
osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.
(3)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe na jej žiadosť
devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi
v rozsahu nevyhnutnom
a)
na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,
b)
na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného
ruchu a platených v zahraničí.
(4)
Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom - právnickým osobám je devízová
banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových
prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).
§ 13b
Devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové
povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov nad rámec prípadov uvedených
v § 13 ods. 1 alebo § 13a ods. 1 až 3.
§ 13c
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové
prostriedky nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských
cenných papierov znejúcich na cudziu menu.6b)
Oddiel 4
Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov voči devízovým cudzozemcom a ich platenie
§ 14
(1)
Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku
použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou:
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov,
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická
osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení
devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré
sa toto povolenie nevyžaduje.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI DEVÍZOVÝCH TUZEMCOV – FYZICKÝCH OSÔB
Oddiel 1
Ohlasovacia povinnosť
§ 15
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej
republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie
a)
svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,
b)
svoje nehnuteľnosti v zahraničí a prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré jej
vznikli v danom období v súvislosti s touto nehnuteľnosťou,
c)
majetkové účasti v zahraničí,
d)
svoje zahraničné cenné papiere.
V prípade, ak je výzva všeobecného charakteru, uverejní sa ako opatrenie v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky.
(2)
Ak sa splnenie peňažnej pohľadávky devízového tuzemca – fyzickej osoby uskutočňuje
prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku do devízovej evidencie
táto právnická osoba.
Oddiel 2
Prevod plnenia z pohľadávok do tuzemska
§ 16
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba je povinná urobiť bez odkladu všetky úkony potrebné
na to, aby suma uhradená v zahraničí na splnenie jej pohľadávky a devízové prostriedky
na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch boli prevedené do tuzemska alebo dovezené
do tuzemska.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú
v odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po končení tejto nepretržitej
pracovnej činnosti v zahraničí.
(3)
Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec – fyzická osoba nemá povinnosť
uvedenú v odseku 1. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec – fyzická osoba
tejto povinnosti zbavená udelením devízového povolenia.
Oddiel 3
Povinnosť uložiť alebo ponúknuť devízové prostriedky a právo na kúpu devízových prostriedkov
§ 17
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba je povinná v lehote ustanovenej v odseku 3 svoje
devízové prostriedky, ktoré prevyšujú protihodnotu sumy 5000 Kčs,
a)
uložiť na devízový účet alebo na vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu v devízovej
banke alebo
b)
ponúknuť devízovému peňažnému ústavu na kúpu za česko-slovenskú menu.
Devízový peňažný ústav je povinný oznámiť devízovému tuzemcovi na požiadanie, aká
suma v príslušnej cudzej mene zodpovedá sume 5000 Kčs.
(2)
Devízový tuzemec – fyzická osoba je povinná v lehote ustanovenej v odseku 3 ponúknuť
devízovému peňažnému ústavu na kúpu zlato (§ 2 písm. b)) za česko-slovenskú menu alebo za devízové prostriedky. Ponuková povinnosť sa nevzťahuje
na zlaté mince.
(3)
Povinnosť podľa odsekov 1 a 2 je devízový tuzemec – fyzická osoba povinná splniť
do 30 dní po nadobudnutí devízových prostriedkov a zlata alebo potom, keď sa o ich
nadobudnutí dozvedela alebo keď sa stala devízovým tuzemcom. Devízové prostriedky
a zlato, ktoré devízový tuzemec – fyzická osoba nadobudla počas svojho pobytu v zahraničí
a doviezla ich do tuzemska, je povinná zložiť na devízový účet alebo ponúknuť devízovému
peňažnému ústavu na kúpu do 30 dní po svojom návrate zo zahraničia.
(4)
Devízové prostriedky, ktoré neprevyšujú protihodnotu 5000,– Kčs, môže devízový tuzemec
– fyzická osoba použiť, s výnimkou prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23.
(5)
Pre výpočet protihodnoty sumy 5000,– Kčs je rozhodný kurz platný pre nákup valút
alebo devíz v deň, keď začína plynúť lehota pre splnenie povinností podľa odsekov
1 a 2.
(6)
Povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú devízové prostriedky predané alebo vydané
devízovým peňažným ústavom do šiestich mesiacov odo dňa ich kúpy alebo vydania uvedenom
v potvrdení devízového peňažného ústavu. V uvedenej lehote môže devízový tuzemec –
fyzická osoba s týmito devízovými prostriedkami nakladať, s výnimkou prípadov uvedených
v § 7 ods. 3 a § 23.
(7)
Ak devízový peňažný ústav odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca – fyzickej
osoby kúpiť, je povinný vydať jej o tom potvrdenie. Devízový tuzemec – fyzická osoba
môže s týmito devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku aj v zahraničí bez obmedzenia.
§ 18
Devízový peňažný ústav neskúma, či sa pri plnení povinnosti podľa § 17 dodržala lehota ustanovená v § 17 ods. 3 a nezisťuje pôvod nadobudnutia ponúkaných alebo ukladaných devízových prostriedkov.
§ 19
(1)
Vykonávací predpis môže ustanoviť úľavy z povinností, ktoré má devízový tuzemec –
fyzická osoba podľa § 17.
(2)
Udelením devízového povolenia môže byť devízový tuzemec – fyzická osoba zbavená povinností
ustanovených v § 17 alebo sa jej môže predĺžiť lehota na ich splnenie.
§ 20
(1)
Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a
devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených
v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v
odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. a).
(2)
Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného
pre predaj valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň predaja.
§ 21
(1)
Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe za
česko-slovenskú menu devízové prostriedky za účelom platenia výdavkov spojených so
zahraničnou cestou v rozsahu vyhlásenom Štátnou bankou česko-slovenskou pre určené
obdobie a vydať jej o tom potvrdenie.
(2)
Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného
pre predaj valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď zloží devízový
tuzemec – fyzická osoba protihodnotu kupovaných devízových prostriedkov v česko-slovenskej
mene v devízovom peňažnom ústave.
Oddiel 4
Devízové účty
§ 22
(1)
Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový
účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú
knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená
na meno alebo doručiteľa.
(2)
Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 môže jeho vlastník
alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec – fyzická osoba používať,
s výnimkou prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23.
(3)
Devízové účty zriadené podľa odseku 1 sa úročia v mene, v ktorej sa vedú. Úroky a
výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú
vedené.
Oddiel 5
Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov a ich plnenie
§ 23
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, s výnimkou nákupu nehnuteľností
v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia úveru od devízového cudzozemca,
ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom:
a)
devízové prostriedky uložené na devízovom účte alebo na vkladnej knižke znejúcej
na cudziu menu v devízovej banke,
b)
devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa § 20 a 21,
c)
devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom
potvrdenie,
d)
devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,
e)
devízové prostriedky, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie v česko-slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi, s výnimkou
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov a
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, sa môže devízový tuzemec - fyzická
osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení
devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých
sa toto povolenie nevyžaduje.
Oddiel 6
Nakladanie s niektorými hodnotami
§ 24
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže len s devízovým povolením bezodplatne prevádzať
na devízového cudzozemca alebo sa vzdať v prospech devízového cudzozemca svojich
a)
peňažných pohľadávok voči devízovému cudzozemcovi,
b)
nehnuteľností v zahraničí.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje pre nakladanie s hodnotami uvedenými
v odseku 1 pre prípad smrti.
(3)
Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa
odseku 1 nevyžaduje.
§ 25
Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike iba:
a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide i nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých
iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec
- fyzická osoba od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej
hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
e)
pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,6d)
f)
pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,
g)
pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.7)
PIATA ČASŤ
Oddiel 1
Dovoz a vývoz devízových a iných hodnôt
§ 26
(1)
Na dovoz devízových hodnôt (§ 1 a 2) do tuzemska netreba devízové povolenie.
(2)
Dovoz zlata je devízový cudzozemec povinný si nechať potvrdiť orgánmi colnej správy.
§ 27
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia pri svojej ceste do
zahraničia vyviezť
a)
devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízového peňažného ústavu nie staršom
ako šesť mesiacov, že jej ich predal alebo vydal,
b)
devízové prostriedky neprevyšujúce protihodnotu 5000,– Kčs podľa kurzu platného pre
nákup valút a devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď sa tieto peňažné prostriedky
vyvážajú,
c)
devízové prostriedky uvedené v potvrdení devízového peňažného ústavu, že ich od nej
odmietol kúpiť,
d)
platobné karty znejúce na meno devízového tuzemca vydané devízovým peňažným ústavom.
e)
vkladné knižky znejúce na cudziu menu zriadené na meno vlastníka.
(2)
Devízový cudzozemec môže vyvážať alebo prevádzať do zahraničia bez devízového povolenia
devízové prostriedky, zahraničné platobné dokumenty, zahraničné cenné papiere a vkladné
knižky znejúce na cudziu menu, s výnimkou prípadu, keď ich získal v tuzemsku v rozpore
s česko-slovenským právnym poriadkom.
(3)
Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyviezť zlato [§ 2 písm. b)], ktoré do tuzemska doviezol a nechal si jeho dovoz potvrdiť orgánmi colnej správy,
a zlaté mince takisto v prípade, že preukáže, že ich v tuzemsku nadobudol nákupom
od osoby, ktorá je oprávnená na ich predaj. Vývoz zdedených zlatých mincí upravuje
§ 31 ods. 3 a 4.
§ 28
Devízový tuzemec zdržujúci sa v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu
povolania, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového
povolenia vyvážať do zahraničia valuty, zahraničné platobné dokumenty, vkladné knižky
znejúce na cudziu menu a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli počas
tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní nechať si potvrdiť pri dovoze orgánmi colnej
správy.
§ 29
(1)
Na vývoz devízových hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 27 a 28, sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky česko-slovenskej.
(2)
Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa
odseku 1 nevyžaduje.
(3)
Štátna banka česko-slovenská môže ustanoviť opatrením v Zbierke zákonov maximálne
sumy devízových prostriedkov, ktoré možno vyviezť do zahraničia v hotovosti.
Oddiel 2
Vývoz a dovoz česko-slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich na česko-slovenskú menu
§ 30
(1)
Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a
do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s
devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich
na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska,
s výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich
na slovenskú menu.1b)
(2)
Bez devízového povolenia možno doviezť hodnoty uvedené v odseku 1, ktoré boli v súlade
s týmto zákonom z tuzemska vyvezené.
(3)
Bez devízového povolenia môže devízový tuzemec a devízový cudzozemec vyviezť do zahraničia
česko-slovenskú menu v sumách ustanovených vo vykonávacom predpise.
(4)
Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa na vývoz a dovoz hodnôt
uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyžaduje devízové povolenie.
ŠIESTA ČASŤ
PREVODY DEVÍZOVÝCH PROSTRIEDKOV A INÝCH DEVÍZOVÝCH HODNÔT
Oddiel 1
Prevod dedičstva do zahraničia
§ 31
(1)
Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia previesť alebo vyviezť do zahraničia
pri splnení podmienok uvedených v odseku 2
a)
devízové prostriedky, ktoré zdedil,
b)
devízovú protihodnotu zdedených peňažných prostriedkov v česko-slovenskej mene,
c)
devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov získaných predajom zdedených nehnuteľností,
d)
devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov získaných za hnuteľnosti predané do
skončenia dedičského konania.
(2)
Prevod alebo vývoz devízových prostriedkov podľa odseku 1 možno uskutočniť, pokiaľ
a)
nadobudnutie dedičstva súd potvrdil, schválil alebo vyporiadal a všetky poplatky
týkajúce sa dedičstva boli uhradené alebo
b)
nadobudnutie dedičstva schválil zahraničný pozostalostný orgán a
c)
prevod sa má uskutočniť do štátu, v ktorom tieto prevody do tuzemska nepodliehajú
devízovému obmedzeniu alebo sú podmienené vzájomnosťou.
(3)
Pri splnení podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 si devízový cudzozemec môže bez
povolenia takisto
a)
previesť do zahraničia v cudzej mene úroky a výhry patriace k zdedeným vkladom,
b)
previesť alebo vyviezť do zahraničia zdedené zlaté mince, pokiaľ predložil vyjadrenie
právnickej osoby uvedenej vo vykonávacom predpise, že nejde o historické mince.
(4)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3, sa vyžaduje devízové
povolenie vydané ministerstvom financií republiky, na ktorej území sa konalo dedičské
konanie.
Oddiel 2
Prevody výživného do zahraničia
§ 32
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu
povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu
príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie
a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody
do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 možno plniť vo výške ustanovenej rozhodnutím súdu alebo
súdnym zmierom. Výšku vyživovacej povinnosti, do ktorej možno plniť na základe dohody
strán a spôsob tohto plnenia, ustanoví vykonávací predpis.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, môže devízový tuzemec platiť výživné
devízovému cudzozemcovi do zahraničia len s devízovým povolením. Vykonávací predpis
môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto povolenie nevyžaduje.
Oddiel 3
Ostatné prevody
§ 33
(1)
Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia
a)
vrátiť plnenie uskutočnené devízovým cudzozemcom devízovému tuzemcovi bez právneho
dôvodu,
b)
platiť výdavky súvisiace so súdnym alebo iným právnym konaním v zahraničí, ktoré
sa začalo proti devízovému tuzemcovi alebo devízovým tuzemcom pri plnení povinnosti
podľa tohto zákona včítane výdavkov súvisiacich s právnym zastúpením,
c)
platiť do zahraničia, pokiaľ je na túto platbu povinný podľa vykonateľného rozhodnutia
súdu alebo vykonateľného rozhodnutia iného oprávneného česko-slovenského orgánu alebo
ak táto platba je ustanovená vo všeobecne záväznom česko-slovenskom právnom predpise.8)
(2)
Prevody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, môže devízový tuzemec uskutočňovať len po
udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď
sa toto povolenie nevyžaduje.
SIEDMA ČASŤ
MAJETKOVÁ ÚČASŤ V ZAHRANIČÍ
§ 34
(1)
Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením
Národnej banky Slovenska, vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky
a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.
(2)
Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel
devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková
účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je
spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa
na strate.
(3)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca
len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym
ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(4)
Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej
a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie
podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové
povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádyajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14 a § 23 ods. 3, prípadne podľa § 10 ods. 2 a § 16 ods. 3.
(5)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť vzniknutú na území bývalej
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa osobitných predpisov1a) na devízových cudzozemcov bez devízového povolenia podľa odseku 3. Peňažné prostriedky
získané z predaja akcií získaných za investičné kupóny je možné použiť na území Českej
republiky na nákup cenných papierov bez devízového povolenia podľa § 10 ods. 3 a § 16 ods. 3 tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ÚČTY DEVÍZOVÝCH CUDZOZEMCOV
§ 35
(1)
Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej
alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup
devízovej banky podľa osobitného predpisu.6c)
(2)
Za cudzozemský účet sa považuje takisto:
a)
vkladový účet v banke8a) v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový
cudzozemec zdedil,
b)
vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom
alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.
§ 36
(1)
Devízový cudzozemec môže bez obmedzenia použiť devízové prostriedky, ktoré má uložené
na svojom cudzozemskom účte vedenom v cudzej mene, na platby do zahraničia a v tuzemsku,
s výnimkou obchodovania (§ 7 ods. 3).
(2)
Devízový cudzozemec môže bez obmedzenia použiť peňažné prostriedky, ktoré má uložené
na svojom cudzozemskom účte vedenom v česko-slovenskej mene, na platby v tuzemsku.
(3)
Na platby do zahraničia z cudzozemského účtu vedeného v česko-slovenskej mene sa
vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky česko-slovenskej. Toto povolenie sa nevyžaduje,
ak ide o prevod dedičstva alebo výživného (§ 31 a 32). Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.
DEVIATA ČASŤ
DEVÍZOVÁ KONTROLA A KONTROLA PRI DOVOZE A VÝVOZE HODNÔT
Oddiel 1
Devízová kontrola
§ 37
(1)
Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti Štátna banka česko-slovenská
a ostatné devízové orgány.
(2)
Devízové orgány sledujú pri vykonávaní devízovej kontroly, či a ako sa plnia povinnosti
ustanovené týmto zákonom a predpismi ho vykonávajúcimi.
(3)
Osoby, ktoré majú povinnosti podľa tohto zákona, sú povinné poskytnúť devízovému
orgánu v súvislosti s devízovou kontrolou potrebnú súčinnosť, najmä mu podávať na
výzvu hlásenia, správy a vysvetlenia k okolnostiam, ktoré majú priamy alebo nepriamy
význam pre posúdenie prípadu s možnými devízovými dôsledkami, a predložiť na to potrebné
doklady, ako aj umožniť orgánom vykonávajúcim devízovú kontrolu za tým účelom nahliadať
do účtovných, evidenčných a iných dokladov tak, aby nedochádzalo k porušeniu bankového
tajomstva.
§ 38
(1)
Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa § 37, porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené
nedostatky v určenej lehote odstránila.
(2)
Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe, ktorá porušila
povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu až do výšky 1 milióna Kčs. Devízový
orgán pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní.8b)
(3)
Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa
odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby,
ktorej sa pokuta uložila.
(4)
Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa zistenia
porušenia tohto zákona, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, v ktorom sa povinnosť
porušila.
Oddiel 2
Kontrola dovozu a vývozu hodnôt upravených týmto zákonom
§ 39
(1)
Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu o dovoze
a vývoze devízových hodnôt (§ 26 a 27), česko-slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich na česko-slovenskú menu (§ 30) vykonávajú orgány colnej správy. Túto kontrolu uskutočňujú v súlade s predpismi
o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.
(2)
Orgány colnej správy sú oprávnené požadovať prihlásenie a predloženie dovážaných
a vyvážaných hodnôt podľa tohto zákona. Zároveň môžu od osôb, ktoré dovážajú alebo
vyvážajú také hodnoty, požadovať predloženie potrebných dokladov.
(3)
Ak je dovoz alebo vývoz devízových hodnôt, česko-slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich
na česko-slovenskú menu viazaný na povolenie alebo podmienený potvrdením alebo iným
dokladom, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná tieto doklady pri dovoze alebo
vývoze predložiť orgánom colnej správy.
§ 40
Listové zásielky odosielané do zahraničia, ktoré obsahujú devízové hodnoty, na ktorých
vývoz treba devízové povolenie, česko-slovenskú menu a iné hodnoty znejúce na česko-slovenskú
menu, je odosielateľ povinný pred podaním na poštovú prepravu predložiť príslušnému
orgánu colnej správy na kontrolu podľa tohto zákona. Po vykonaní kontroly orgány colnej
správy opatria zásielku colnou uzáverou.
§ 41
(1)
Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy hodnoty, na ktorých
vývoz sa vyžaduje povolenie (§ 27, 29 a 30), ak osoba cestujúca do zahraničia toto povolenie nemá a vzhľadom na miesto alebo
dobu prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty odovzdať do úschovy devízovému peňažnému
ústavu na hraničnom priechode alebo vrátiť do tuzemska.
(2)
Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto česko-slovenskú
menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska
toto povolenie nemá.
(3)
Úschova podľa odseku 1 a 2 sa spravuje Občianskym zákonníkom. Právo vydania predmetu
úschovy však zaniká a tento predmet pripadne štátu, ak uschovateľ nepožiada o jeho
vrátenie do jedného roka od dňa, keď orgán colnej správy prevzal predmet do úschovy.
§ 42
(1)
V prípadoch, keď podľa osobitných predpisov9) platí oslobodenie od colnej prehliadky alebo sa colná prehliadka nevykonáva, nevykonáva
sa ani kontrola podľa tohto zákona.
(2)
Orgány colnej správy sú povinné na požiadanie potvrdiť dovoz devízových hodnôt, ktorých
vývoz bez devízového povolenia je podmienený podľa § 26 ods. 2, § 27 ods. 3 a § 28 ich predchádzajúcom dovozom.
DESIATA ČASŤ
DEVÍZOVÉ PRIESTUPKY A KONANIE O DEVÍZOVYCH PRIESTUPKOCH
Oddiel 1
Devízové priestupky
§ 43
Devízového priestupku sa dopúšťa ten, kto v rozpore s ustanovením tohto zákona
a)
devízové hodnoty neoprávnene kúpi, predá, zamení alebo inak s nimi obchoduje (§ 7),
b)
platí do zahraničia a prijíma do zahraničia platby bez prostredníctva devízového
peňažného ústavu (§ 8),
d)
f)
g)
bezodplatne prevádza alebo sa vzdá v prospech devízového cudzozemca pohľadávky voči
devízovému cudzozemcovi alebo nehnuteľnosti v zahraničí (§ 24),
h)
nadobúda tuzemské nehnuteľnosti (§ 25),
i)
uskutočňuje prevody do zahraničia (§ 33 ods. 2),
j)
zúčastňuje sa majetkovo na podnikaní v zahraničí alebo prevedie svoj majetkový podiel
v zahraničí na devízového cudzozemca (§ 34),
l)
dováža alebo vyváža česko-slovenskú menu a iné hodnoty znejúce na česko-slovenskú
menu (§ 30),
m)
neprihlási alebo nepredloží hodnoty na výzvu orgánov colnej správy (§ 39 ods. 2),
n)
neposkytuje súčinnosť devízovému orgánu vykonávajúcemu devízovú kontrolu (§ 37 ods. 3).
ak nejde o trestný čin.
Oddiel 2
Konanie o devízových priestupkoch
§ 44
(1)
Devízové priestupky podľa § 43 písm. a) až j) prejednávajú príslušné orgány miestnej správy,10) priestupky podľa § 43 písm. k), l), m) orgány colnej správy, a ak ide o devízový priestupok podľa § 43 písm. n), devízové orgány. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných
predpisov,11) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Priestupok podľa § 43 písm. a) objasňujú orgány polície.11a)
(3)
Spôsob evidencie postihu devízových priestupkov podľa § 43 písm. a) upraví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
§ 45
(1)
Orgány uvedené v § 44 ods. 1 uložia s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť:
a)
napomenutie za devízové priestupky uvedené v § 43,
b)
pokutu až do výšky 20 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v § 43 písm. b) až n),
c)
pokutu až do výšky 50 000,– Kčs za devízový priestupok uvedený v § 43 písm. a),
d)
prepadnutie veci za devízové priestupky uvedené v § 43 písm. a), k), l), m).
(2)
Trest prepadnutia veci možno za devízový priestupok uložiť samostatne alebo s iným
trestom. Tento trest sa môže uložiť len vtedy, ak vec patrí páchateľovi a vec
a)
bola na spáchanie priestupku použitá alebo určená alebo
b)
bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec priestupkom získanú.
(3)
Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe
priestupku.
§ 46
(1)
Ak sa neuložil trest prepadnutia veci podľa § 45 ods. 2, možno rozhodnúť, že sa taká vec zhabe, ak
a)
patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo
b)
nepatrí páchateľovi priestupku alebo
c)
páchateľ priestupku nie je známy.
(2)
Zhabať nemožno vec, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.
Oddiel 3
§ 46a
Blokové konanie
Devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí dohovorenie osobe,
ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v § 44 so súhlasom tejto osoby prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do
výšky 5 000 Kčs.
JEDENÁSTA ČASŤ
VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 47
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktorá bola uverejnená
v Zbierke zákonov.
§ 48
(1)
Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom
konaní,8b) s výnimkou uvedenou v odseku 2.
(2)
Rozhodnutie devízového orgánu je konečné a nemožno proti nemu podať odvolanie.
§ 49
Všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona vydávajú spoločne Ministerstvo
financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska, ak tento zákon neustanovuje
inak.
§ 49a
(1)
Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou a Federálnym
ministerstvom zahraničného obchodu upraví vykonávacím predpisom spôsob vyporiadania
nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zo zostatkov účtov
v nich vedených.
(2)
Nároky podľa odseku 1 možno uplatniť do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 49b
Štátna banka česko-slovenská po dohode s Federálnym ministerstvom financií ustanoví
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov postup devízových tuzemcov - právnických osôb
v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej
evidencie a výkazníctva.
§ 50
Devízové povolenie udelené devízovému tuzemcovi alebo devízovému cudzozemcovi podľa
doterajších devízových predpisov sa považuje za devízové povolenie podľa tohto zákona,
ak sa aj podľa jeho ustanovení naďalej vyžaduje.
§ 51
(1)
Devízové účty devízových tuzemcov – fyzických osôb zriadené podľa doterajších predpisov
zostávajú zachované a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa spravujú jeho ustanoveniami.
(2)
Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb (§ 5 ods. 1 a 2) zriadené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových
účtov zriadených podľa § 11 ods. 3, do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch platí ustanovenie
§ 11 ods. 6. Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb zriadené na základe devízového
povolenia sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto povolení.
§ 52
Zrušujú sa
a)
devízový zákon č. 162/1989 Zb. v znení zákona č. 109/1990 Zb.,
b)
ustanovenie § 24 č. 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd,
c)
ustanovenie § 26 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby alebo fyzické
osoby,
d)
vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 169/1989 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon, v znení vyhlášky č. 234/1990 Zb.
§ 53
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.
Čl. II
Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým
naďalej „devízová banka“.
Čl. II
Kde sa v jednotlivých ustanoveniach používajú slová „česko-slovenská mena“, „Štátna
banka česko-slovenská“, „Federálne ministerstvo financií“ a „Federálne ministerstvo
zahraničného obchodu“, rozumejú sa tým slová „slovenská mena“, „Národná banka Slovenska“,
„Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky“.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
1)
§ 6 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
1a)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Nariadenie
vlády ČSFR č. 383/1991 Zb. o vydávaní a použití investičných kupónov v znení nariadenia vlády ČSFR č. 69/1992
Zb.
1b)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.
1c)
Oznámenie č. 33 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Platobnej
zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o používaní peňažných prostriedkov v národných menách v oblasti
vzájomného cestovného ruchu.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Zákon č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
3)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej
republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
3a)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
4)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
5)
Zákona č. 222/1946 Zb. o pošte (poštový zákon).
6a)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
6b)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.
6d)
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplne znenie č. 47/1992 Zb.).
7)
Napr. Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov,
zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby
v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb.
8)
Napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
8a)
Zákon č. 21/1992 Zb.
8b)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
9)
Zákon č. 44/1974 Zb. colný zákon v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon Českej národnej rady č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb. Zákon Českej
národnej rady č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a niektorých ďalších opatreniach s tým
súvisiacich.Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.
11)
Zákon Českej národnej rady č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb.
11a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.
12)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).