Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. novembra 1989 bol v New
Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30. septembra 1990.
S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná
listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN, depozitára Dohovoru, 7. januára
1991.
Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 49 ods. 1 dňom 2. septembra 1990. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
104/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 18.11.2002
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 08.04.1991 - 17.11.2002 | |
3. | 18.11.2002 - | 50/2003 Z. z. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 104/1991 Zb. |
Názov: | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Dohovoru o právach dieťaťa |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 08.04.1991 |
Dátum účinnosti od: | 18.11.2002 |
Autor: | Federálne ministerstvo zahraničných vecí |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
50/2003 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o Zmene článku 43 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa |
104
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru,
majúc na zreteli, že podľa zásad vyhlásených v Charte Spojených národov je uznanie
prirodzenej dôstojnosti a rovných a nescudziteľných práv všetkých príslušníkov ľudskej
rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete,
majúc na mysli, že ľud Spojených národov v Charte znovu potvrdil svoju vieru v základné
ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a že vyjadril svoje odhodlanie
podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode,
uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v medzinárodných
paktoch o ľudských právach vyhlásili a dohodli sa na tom, že každému prislúchajú v
nich ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby pleti,
pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia,
pamätajúc, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Spojené národy vyhlásili, že
detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc,
presvedčené, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie
pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú
ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti,
uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať
v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,
majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom
a vychované v duchu ideálov vyhlásených v Charte Spojených národov, a to najmä v duchu
mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity,
majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť bola zakotvená
v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa z r. 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatej
Spojenými národmi v r. 1959 a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom
pakte o občianskych a politických právach (najmä v článkoch 23 a 24), v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (najmä v
článku 10) a v štatútoch a príslušných dokumentoch odborných organizácií a medzinárodných organizácií
zaoberajúcich sa starostlivosťou o blaho detí,
majúc na mysli, že, ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením
Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, „dieťa pre svoju telesnú a duševnú
nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu
pred narodením aj po ňom“,
pamätajúc na ustanovenia Deklarácie sociálnych a právnych zásad ochrany a zabezpečenia
blaha detí, s osobitným ohľadom na vnútroštátnu a medzinárodnú úpravu umiestňovania
do inštitúcií náhradnej starostlivosti, Minimálnych štandardných pravidiel OSN týkajúcich
sa výkonu súdnictva za účasti mladistvých (Pekingské pravidlá), Deklarácie o ochrane
žien a detí za mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov,
uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta sú deti žijúce vo výnimočne obťažných podmienkach
a že tieto deti vyžadujú osobitnú pozornosť,
berúc náležitý ohľad na význam tradícií a kultúrnych hodnôt každého národa pre ochranu
a harmonický rozvoj dieťaťa,
uznávajúc význam medzinárodnej spolupráce pre zlepšovanie životných podmienok detí
v každej krajine a najmä v rozvojových krajinách,
dohodli sa na nasledujúcom:
ČASŤ I
Článok 1
Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť
rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť
dosiahnutá skôr.
Článok 2
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť
práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou
bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu,
majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo
jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné opatrenia na to,
aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré
vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov,
zákonných zástupcov alebo členov rodiny.
Článok 3
1.
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu
a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti
jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných,
a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia
zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými
úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho
personálu, ako aj kompetentného dozoru.
Článok 4
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne
a iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske,
sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uskutočňujú
také opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v
rámci medzinárodnej spolupráce.
Článok 5
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva
a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou,
členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných
za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv
podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
Článok 6
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené
právo na život.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie
života a rozvoj dieťaťa.
Článok 7
1.
Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo
na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto práv v
súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi
z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom
na to, aby dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti.
Článok 8
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa
na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
2.
Ak je dieťa protizákonne alebo úplne pozbavené svojej totožnosti, zabezpečia mu štáty,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre jej urýchlené obnovenie.
Článok 9
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené
od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia
a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné
v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade,
napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia
žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
2.
V akomkoľvek konaní podľa odseku 1 sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť
zúčastniť sa na konaní a oznámiť svoje stanoviská.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného
alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by
to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
4.
Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je
zmluvnou stranou Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie, deportácia alebo
smrť (včítane smrti, ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď dotyčná osoba
bola v opatrovaní štátu) jedného alebo oboch rodičov dieťaťa, tento štát, ktorý je
zmluvnou stranou Dohovoru, na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu, alebo prípadne
inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného (neprítomných)
člena (členov) rodiny, ibaže by poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, okrem toho zabezpečia, aby podanie takej
žiadosti samo o sebe nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre dotknutú osobu (dotknuté
osoby).
Článok 10
1.
Za účelom spojenia rodiny a v súlade so záväzkom podľa čl. 9 ods. 1 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho
rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, alebo o jeho
opustenie pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, ďalej zabezpečia, aby podanie takej žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky
pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.
2.
Dieťa, ktorého rodičia sa zdržiavajú v rôznych štátoch, má až na výnimočné okolnosti
právo udržiavať pravidelné osobné kontakty a priame styky s oboma rodičmi. Za tým
účelom a v súlade so svojím záväzkom podľa čl. 9 ods. 2 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa a jeho rodičov
opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vstúpiť do svojej vlastnej krajiny.
Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu podlieha iba takým obmedzeniam, ktoré ustanovuje
zákon a ktoré sú potrebné na ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného
zdravia alebo morálky alebo práv a slobôd iných a ktoré sú v súlade s ostatnými právami
uznanými v tomto Dohovore.
Článok 11
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia na potieranie nezákonného
premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.
2.
Za tým účelom sa budú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, usilovať o uzavretie
dvojstranných a mnohostranných dohôd a o prístup k existujúcim dohodám.
Článok 12
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
2.
Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom
alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom
zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi
pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Článok 13
1.
Dieťa má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať
a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne,
písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami
podľa voľby dieťaťa.
2.
Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, ale tieto obmedzenia budú iba
také, aké ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné:
a)
na rešpektovanie práv alebo povesti iných;
b)
na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo
morálky.
Článok 14
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu myslenia,
svedomia a náboženstva.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú práva a povinnosti rodičov, a
v zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, usmerňovať dieťa pri výkone jeho
práva spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.
3.
Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená iba takým obmedzeniam,
aké predpisuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku,
zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.
Článok 15
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu združovania
a slobodu pokojného zhromažďovania.
2.
Výkon týchto práv nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých obmedzení,
ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo
morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Článok 16
1.
Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života,
rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.
2.
Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.
Článok 17
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných oznamovacích
prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných
a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného
a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za tým účelom
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, povzbudzujú:
a)
hromadné oznamovacie prostriedky k šíreniu informácií a materiálov, ktoré sú pre
dieťa sociálne a kultúrne prospešné a ktoré zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,
b)
medzinárodnú spoluprácu pri tvorbe, výmene a rozširovaní takých informácií a materiálov
z rôznych kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,
c)
tvorbu a rozširovanie kníh pre deti,
d)
hromadné oznamovacie prostriedky k tomu aby brali osobitný ohľad na jazykové potreby
detí patriacich k menšinovej skupine alebo domorodému obyvateľstvu,
e)
tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami a materiálmi škodlivými
pre jeho blaho, majúc na mysli ustanovenia článkov 13 a 18 Dohovoru.
Článok 18
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.
2.
Za účelom zaručenia a podpory práv ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri
plnení ich úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb
starostlivosti o deti.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to,
aby sa zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti
o deti, ktoré sú pre ne určené.
Článok 19
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne,
sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným
násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním
alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú
v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek
iných osôb starajúcich sa o dieťa.
2.
Tieto ochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych
programov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa zverilo,
ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia, oznámenia, postúpenia, vyšetrovania,
liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého zaobchádzania s deťmi zahŕňajú
takisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.
Článok 20
1.
Dieťa dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia alebo dieťa, ktoré
vo vlastnom záujme nemôže byť ponechané v tomto prostredí, má právo na osobitnú ochranu
a pomoc poskytovanú štátom.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia takému dieťaťu v súlade so
svojím vnútroštátnym zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.
3.
Táto starostlivosť môže okrem iného zahŕňať odovzdanie do výchovy, inštitút „kafala“
podľa islamského práva, osvojenie a v potrebných prípadoch umiestnenie do vhodného
zariadenia starostlivosti o deti. Pri voľbe riešenia treba brať potrebný ohľad na
žiadúcu kontinuitu vo výchove dieťaťa a na jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový
pôvod.
Článok 21
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru a ktoré uznávajú a (alebo) povoľujú systém
osvojenia, zabezpečia, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, a:
a)
zabezpečia, aby osvojenie dieťaťa povoľovali len na to kompetentné orgány, ktoré
v súlade s príslušným zákonom a v ustanovenom konaní na základe všetkých zodpovedajúcich
a spoľahlivých informácií určia, že osvojenie je prípustné z hľadiska postavenia dieťaťa
vo vzťahu k rodičom, príbuzným a zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, dotknuté
osoby dali vedomý súhlas na osvojenie po takom prejednaní, ktoré sa môže ukázať ako
potrebné;
b)
uznávajú, že osvojenie v cudzej krajine možno považovať za náhradný spôsob starostlivosti
o dieťa, pokiaľ dieťa nemožno odovzdať do výchovy v zariadení starostlivosti o deti
alebo rodine osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným vhodným spôsobom v krajine
jeho pôvodu;
c)
zabezpečia, aby dieťa osvojené v inej krajine využívalo rovnaké záruky a práva, ktoré
by platili v prípade osvojenia vo vlastnej krajine;
d)
robia všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby osvojenie v cudzej krajine
neviedlo k neoprávnenému finančnému zisku zúčastnených osôb;
e)
podporujú v nevyhnutných prípadoch ciele tohto článku uzavieraním dvojstranných alebo
mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa usilujú o to, aby umiestnenie dieťaťa
do starostlivosti v inej krajine uskutočňovali na to príslušné úrady alebo orgány.
Článok 22
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade
s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca,
nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú
ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými
dokumentami v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého
sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
2.
Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú, ak to budú považovať
za potrebné, súčinnosť v úsilí Spojených národov a iných príslušných medzivládnych
organizácií alebo nevládnych organizácií spolupracujúcich so Spojenými národmi na
ochranu a pomoc takému dieťaťu a na vyhľadávanie rodičov alebo iných členov rodiny
dieťaťa – utečenca s cieľom získať informácie potrebné na jeho opätovné spojenie s
rodinou. Ak rodičov alebo iných členov rodiny nemožno nájsť, poskytuje sa dieťaťu
rovnaká ochrana ako každému inému dieťaťu z akéhokoľvek dôvodu trvale alebo prechodne
zbavenému svojej rodiny, ako je ustanovené týmto Dohovorom.
Článok 23
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté
dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich
sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na
osobitnú starostlivosť, v závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov podporujú a zabezpečujú
oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc zodpovedajúcu
stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
3.
Uznávajúc osobitné potreby postihnutého dieťaťa sa pomoc v súlade s odsekom 2 poskytuje
podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré
sa o dieťa starajú, a je určená na zabezpečenie účinného prístupu postihnutého dieťaťa
k vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti,
príprave na zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho
zapojenia dieťaťa do spoločnosti a čo najvyššieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane
jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.
4.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v duchu medzinárodnej spolupráce podporujú
výmenu zodpovedajúcich informácií v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti
a medicínskeho, psychologického a funkčného liečenia v prípade postihnutých detí,
včítane rozširovania a prístupu k informáciám týkajúcim sa metód rehabilitačnej výchovy
a profesionálnej prípravy na to, aby štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, mohli
zlepšovať svoje možnosti a znalosti a prehĺbiť tak svoje skúsenosti v týchto oblastiach.
V tomto smere sa berie osobitný ohľad na potreby rozvojových krajín.
Článok 24
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie
najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných
zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o zabezpečenie toho,
aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sledujú plné uskutočňovanie tohto práva
a najmä robia potrebné opatrenia:
a)
na znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti;
b)
na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre všetky
deti s dôrazom na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti;
c)
na potieranie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti,
okrem iného tiež využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne
výživnej stravy a čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká
znečistenia životného prostredia;
d)
na poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti matkám pred aj po pôrode;
e)
na zabezpečenie toho, aby všetky zložky spoločnosti, najmä rodičia a deti, boli informované
o zdraví a výžive detí, prednostiach kojenia, hygiene, sanitárnych podmienkach prostredia
detí aj o predchádzaní nešťastným prípadom, a aby mali prístup k vzdelaniu a boli
podporované pri využívaní týchto základných znalostí;
f)
na rozvoj osvety a služieb v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, poradenskej
služby pre rodičov a výchovy k plánovanému rodičovstvu.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky účinné a potrebné opatrenia
na odstránenie všetkých tradičných praktík škodiacich zdraviu detí.
4.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu
na postupné dosiahnutie plného uskutočňovania práva uznaného v tomto článku. V tejto
súvislosti sa berie osobitný zreteľ na potreby rozvojových krajín.
Článok 25
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, ktoré zverili príslušné
orgány do starostlivosti, ochrany alebo liečenia telesného alebo duševného zdravia
náhradnému zariadeniu, na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých
ďalších okolností spojených s jeho umiestnením.
Článok 26
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na výhody
sociálneho zabezpečenia včítane sociálneho poistenia a robia nevyhnutné opatrenia
na dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.
2.
Tieto výhody sa podľa situácie poskytujú s ohľadom na zdroje a možnosti dieťaťa a
osôb, ktoré sa oň starajú, ako aj s ohľadom na všetky ďalšie hľadiská, ktoré sú spojené
so žiadosťou o poskytnutie týchto výhod podanou dieťaťom alebo v prospech dieťaťa.
Článok 27
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú
úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
2.
Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností
a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných
pre rozvoj dieťaťa.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v súlade s podmienkami daného štátu a
v rámci svojich možností robia potrebné opatrenia pre poskytovanie pomoci rodičom
a iným osobám, ktoré sa o dieťa starajú, na uskutočňovanie tohto práva a v prípade
potreby poskytujú materiálnu pomoc a podporné programy, najmä v oblasti zabezpečenia
potravín, šatstva a bývania.
4.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie
obnovy starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré nesú za dieťa
finančnú zodpovednosť, nech už na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru,
alebo v zahraničí. Najmä v tých prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú
zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
podporujú prístup k medzinárodným dohodám alebo uzavieranie takých dohôd a takisto
tak dosahujú iné zodpovedajúce dohody.
Článok 28
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a
s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä:
a)
zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie;
b)
podnecujú rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania zahŕňajúceho všeobecné a odborné
vzdelanie, robia ho prijateľným a dostupným pre každé dieťa a prijímajú iné zodpovedajúce
opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného vzdelania a, v prípade potreby, poskytovanie
finančnej podpory;
c)
všetkými vhodnými prostriedkami sprístupňujú vysokoškolské vzdelanie pre všetky podľa
schopností;
d)
sprístupňujú všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti vzdelania a odbornej
prípravy na povolanie;
e)
prijímajú opatrenie na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu
tých, ktorí školu nedokončia.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na to,
aby sa disciplína v škole zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou
dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rozvíjajú a podporujú medzinárodnú spoluprácu
vo veciach týkajúcich sa vzdelania, najmä s cieľom prispieť k odstráneniu nevedomosti
a negramotnosti vo svete a s cieľom uľahčiť prístup k vedecko-technickým poznatkom
a moderným metódam výuky. V súvislosti s tým sa bude brať osobitný ohľad na rozvojové
krajiny.
Článok 29
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova dieťaťa má smerovať
k:
a)
rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo
najširšom objeme;
b)
výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, a tiež
k zásadám zakotveným v Charte Spojených národov;
c)
výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, k svojej vlastnej kultúre,
jazyku a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu, ako aj krajiny jeho
pôvodu, a k iným civilizáciám;
d)
príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia,
mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými,
národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu;
e)
výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.
2.
Žiadna časť tohto článku alebo článku 28 sa nesmie vykladať spôsobom obmedzujúcim slobodu jednotlivcov a organizácií zriaďovať
a riadiť výchovné inštitúcie. Za všetkých okolností je však potrebné zabezpečiť dodržiavanie
princípov ustanovených v odseku 1 tohto článku a podmienok, aby vzdelanie poskytované
týmito inštitúciami zodpovedalo minimálnym štandardom ustanoveným štátom.
Článok 30
V tých štátoch, v ktorých existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny alebo
osoby domorodého pôvodu, nesmie sa dieťaťu patriacemu k takejto menšine alebo domorodému
obyvateľstvu odopierať právo spoločne s príslušníkmi svojej skupiny používať vlastnú
kultúru, vyznávať a praktikovať svoje vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný
jazyk.
Článok 31
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a
voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj
na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú a zabezpečujú právo dieťaťa na
všestrannú účasť na kultúrnom a umeleckom živote a napomáhajú to, aby sa deťom poskytovali
zodpovedajúce a rovné možnosti v kultúrnej, umeleckej oblasti, oddychovej činnosti
a využívaní voľného času.
Článok 32
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred
hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť preň
nebezpečná, alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa
alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú zákonodarné, správne, sociálne
a výchovné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto článku. Za tým účelom a s ohľadom
na príslušné ustanovenia iných medzinárodných dokumentov štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, najmä:
a)
určia najnižšiu vekovú hranicu alebo hranice pre vstup do zamestnania;
b)
určia zodpovedajúcu úpravu pracovného času a podmienok zamestnania;
c)
určia zodpovedajúce pokuty alebo iné sankcie na účinné zabezpečenie plnenia tohto
článku.
Článok 33
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia,
včítane zákonodarných, správnych, sociálnych a kultúrnych opatrení, na ochranu detí
pred nezákonným užívaním narkotických a psychotropných látok definovaných príslušnými
medzinárodnými zmluvami a na zabránenie využívania detí pri ich nezákonnej výrobe
a obchodovaní s týmito látkami.
Článok 34
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými
formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Na zabezpečenie tohto
záväzku štáty najmä prijímajú nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné
medzinárodné opatrenia na zabránenie:
a)
zvádzania alebo donucovania detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej činnosti;
b)
využívania detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky za účelom
finančného obohacovania;
c)
využívania detí v pornografii a pri výrobe pornografických materiálov za účelom finančného
obohacovania.
Článok 35
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné vnútroštátne,
dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí a obchodovaniu
s nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek podobe.
Článok 36
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, chránia dieťa pred všetkými ostatnými formami
vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.
Článok 37
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby:
a)
žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestaniu. Za trestné činy spáchané osobami mladšími ako osemnásť
rokov sa nebude ukladať trest smrti a trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti
prepustenia na slobodu;
b)
žiadne dieťa nebolo nezákonne alebo svojvoľne pozbavené slobody. Zatknutie, zadržanie
alebo uväznenie dieťaťa sa vykonáva v súlade so zákonom a používa sa len ako krajné
opatrenie a na najkratší potrebný čas;
c)
s každým dieťaťom pozbaveným slobody sa zaobchádzalo s ľudskosťou a s úctou k vrodenej
dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie ohľad na potreby osoby daného
veku. Predovšetkým musí byť každé také dieťa umiestnené oddelene od dospelých, iba
ak by sa uvážilo, že neoddeľovať ho od dospelých je v jeho vlastnom záujme, a s výnimkou
závažných okolností musí mať právo udržiavať písomný a priamy styk so svojou rodinou;
d)
každé dieťa pozbavené slobody malo právo okamžitého prístupu k právnej alebo inej
zodpovedajúcej pomoci, ako aj na právo odvolávať sa na súd alebo iný právomocný, nezávislý
a nestranný orgán proti rozhodnutiu o odňatí slobody a v každom takom prípade na prijatie
neodkladného rozhodnutia.
Článok 38
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú uznávať a zabezpečovať dodržovanie
noriem medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa na ne vzťahujú v prípade ozbrojených
konfliktov a ktoré sa dotýkajú dieťaťa.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky vykonateľné opatrenia na
zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré nedosiahli vek pätnástich rokov, priamo nezúčastnili
na bojových akciách.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zdržujú povolávania do svojich ozbrojených
síl osôb mladších ako pätnásť rokov. Pri povolávaní osôb, ktoré dosiahli vek pätnásť
rokov, ale mladších ako osemnásť rokov, prijímajú prednostne osoby staršie.
4.
V súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva, ktoré majú
vzťah k ochrane civilného obyvateľstva za ozbrojených konfliktov, štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky vykonateľné opatrenia na zabezpečenie
ochrany detí postihnutých konfliktom a starostlivosti o ne.
Článok 39
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky nevyhnutné opatrenia na podporu
telesného a duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie dieťaťa, ktoré je obeťou
akejkoľvek formy zanedbania, využívania za účelom finančného obohacovania alebo zneužívania,
mučenia alebo inej formy krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania alebo ozbrojeného konfliktu. Zotavenie a reintegrácia sa uskutočňujú v mieste
a prostredí podporujúcom zdravie, sebaúctu a dôstojnosť dieťaťa.
Článok 40
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa obvineného, obžalovaného
alebo uznaného za vinné z porušenia trestného práva na také zaobchádzanie, ktoré rozvíja
zmysel dieťaťa pre dôstojnosť a česť, ktoré znovu posilňuje úctu dieťaťa k ľudským
právam a základným slobodám iných a berie ohľad na vek dieťaťa, napomáha znovuzačlenenie
a zapojenie dieťaťa do prospešného pôsobenia v spoločnosti.
2.
Za tým účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia medzinárodnoprávnych dokumentov
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, najmä zabezpečujú, aby:
a)
žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného
práva pre konanie alebo opomenutie, ktoré nezakazovalo vnútroštátne alebo medzinárodné
právo v čase, keď k nim došlo;
b)
každé dieťa obvinené alebo obžalované z porušenia trestného práva malo prinajmenšom
tieto nasledujúce záruky:
i)
považovať ho za nevinné až dovtedy, keď je podľa zákona preukázaná vina;
ii)
okamžite a priamo v potrebných prípadoch prostredníctvom jeho rodičov alebo zákonného
zástupcu informovať ho o obvineniach proti nemu vznášaných, a mať pri príprave a uplatnení
svojej obhajoby právnu alebo inú potrebnú pomoc;
iii)
aby vec bez odkladu rozhodol v súlade so zákonom príslušný, nezávislý a nestranný
úrad alebo súdny orgán v spravodlivom procese v prítomnosti právneho zástupcu alebo
inej zodpovedajúcej osoby a v prítomnosti rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa,
ibaže by sa zvážilo, že ich prítomnosť, najmä s ohľadom na vek a situáciu dieťaťa,
nie je v jeho záujme;
iv)
aby nebolo nútené vypovedať alebo priznávať vinu; aby sa mohlo oboznamovať s výpoveďami
svedkov buď priamo, alebo prostredníctvom iných a aby sa zabezpečila rovnoprávna účasť
svedkov obhajoby a hodnotenie ich výpovedí;
v)
ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto rozhodnutie,
ako aj akékoľvek v dôsledku toho prijaté opatrenia, boli v súlade so zákonom preskúmateľné
vyšším právoplatným, nezávislým a nestranným orgánom alebo súdnym orgánom;
vi)
aby sa mu zabezpečila bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa nerozumie jazyku používanému
v konaní alebo ním nehovorí;
vii)
aby sa vo všetkých štádiách konania plne uznávalo jeho súkromie.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o vypracovanie zákonov a zákonných
procedúr, o zriaďovanie orgánov a inštitúcií osobitne určených pre deti obvinené,
obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva a najmä o:
a)
určenie najnižšej vekovej hranice, pred ktorej dosiahnutím sa deti považujú za nespôsobilé
porušiť trestné právo;
b)
v prípade potreby prijatia opatrení na zaobchádzanie s takými deťmi bez použitia
súdnej procedúry za predpokladu plného dodržiavania ľudských práv a právnych záruk.
4.
Je nevyhnutné vytvoriť rôzne záruky, ako je opatrovateľská služba, pravidlá o poradenstve
a dozore; konzultatívne služby; zavedenie skúšobnej lehoty; náhradná starostlivosť;
programy vzdelávania a prípravy zabezpečenia takého zaobchádzania s deťmi, ktoré zodpovedá
ich blahu, ako aj ich pomerom a spáchanému deliktu.
Článok 41
Nič v tomto Dohovore sa nedotýka ustanovení, ktoré vo väčšej miere napomáhajú uskutočnenie
práv dieťaťa a ktoré môžu byť obsiahnuté v
a)
právnom poriadku štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo
b)
medzinárodnom práve, ktoré je pre taký štát záväzné.
ČASŤ II
Článok 42
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú s využitím zodpovedajúcich
prostriedkov široko informovať o zásadách a ustanoveniach tohto Dohovoru tak medzi
dospelými, ako aj medzi deťmi.
Článok 43
1.
Pre zisťovanie pokroku dosiahnutého štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, pri
plnení záväzkov prijatých týmto Dohovorom sa zriaďuje Výbor pre práva dieťaťa, ktorý
vykonáva určené funkcie.
2.
Výbor sa skladá z osemnástich odborníkov vysokého morálneho charakteru a uznávaných
schopností v oblasti, ktorá je predmetom tohto Dohovoru. Členov výboru volia štáty,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, z radov ich štátnych príslušníkov a vykonávajú
túto funkciu ako súkromné osoby, pričom sa berie ohľad na spravodlivé zemepisné rozdelenie
a na zastúpenie hlavných právnych systémov.
3.
Členovia výboru sa volia tajným hlasovaním zo zoznamu osôb navrhnutých štátmi, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže
zo svojich občanov vymenovať jednu osobu.
4.
Prvé voľby do výboru sa konajú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď tento
Dohovor nadobudne účinnosť, a potom každé dva roky. Najmenej štyri mesiace predo dňom
konania každých volieb generálny tajomník Spojených národov listom vyzve štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, aby do dvoch mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny
tajomník potom pripraví zoznam všetkých takto navrhnutých osôb v abecednom poriadku
s udaním štátu, ktoré tieto osoby navrhli, a predloží ho štátom, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru.
5.
Voľby sa konajú na zasadaniach štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zvolaných
generálnym tajomníkom do sídla Spojených národov. Na týchto zasadaniach, na ktorých
dve tretiny štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, tvoria kvórum, sú do výboru
zvolené tie osoby, ktoré dostanú najväčší počet hlasov a absolútnu väčšinu hlasov
prítomných a hlasujúcich zástupcov štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.
6.
Členovia výboru sa volia na obdobie štyroch rokov. Vystupujúceho člena možno voliť
znova, ak je navrhnutý. Funkčné obdobie piatich členov výboru zvolených v prvých voľbách
uplynie koncom druhého roka; bez meškania po prvých voľbách predseda vyžrebuje na
zasadaní mená týchto piatich členov.
7.
Ak člen výboru zomrie alebo odstúpi alebo oznámi, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže
ďalej plniť svoje povinnosti vo výbore, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru a
ktorý ho navrhol za kandidáta, vymenuje iného svojho občana, ktorý so súhlasom výboru
vykonáva funkciu po zvyšok funkčného obdobia.
8.
Výbor vypracuje vlastný rokovací poriadok.
9.
Výbor zvolí svojich funkcionárov na obdobie dvoch rokov.
10.
Zasadania výboru sa normálne konajú v sídle Spojených národov alebo v inom vyhovujúcom
mieste určenom výborom. Výbor sa pravidelne schádza raz ročne. Dobu trvania zasadania
výboru určujú a v prípade potreby kontrolujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
na svojom zasadaní, s výhradou schválenie Valným zhromaždením.
11.
Generálny tajomník Spojených národov poskytne personál a zariadenie potrebné na účinné
plnenie funkcií výboru podľa tohto Dohovoru.
12.
So súhlasom Valného zhromaždenia dostanú členovia výboru utvoreného podľa tohto Dohovoru
odmenu z prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné zhromaždenie.
Článok 44
1.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú predkladať prostredníctvom
generálneho tajomníka Spojených národov správy o opatreniach prijatých na uvedenie
práv uznaných v tomto Dohovore do života a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri používaní
týchto práv:
a)
do dvoch rokov odo dňa, čo sa stali zmluvnou stranou Dohovoru;
b)
potom každých päť rokov.
2.
V správach podľa tohto článku sa poukáže na prípadné skutočnosti a ťažkosti, ktoré
sa týkajú stupňa plnenia záväzkov podľa tohto Dohovoru. Správy takisto obsahujú informácie
dostatočné na to, aby sa zabezpečil úplný prehľad výboru o vykonávaní Dohovoru v príslušnej
krajine.
3.
Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ktorý predložil výboru komplexnú úvodnú
správu, nemusí v nasledujúcich správach predložených na základe odseku 1 písm. b)
opakovať základné informácie prv poskytnuté.
4.
Výbor môže od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, požadovať ďalšie informácie
významné pre vykonávanie Dohovoru.
5.
Výbor prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej Rady predkladá Valnému zhromaždeniu
Spojených národov každé dva roky správu o svojej činnosti.
6.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, svoje správy sprístupňujú širokej verejnosti
vo vlastnej krajine.
Článok 45
Pre zabezpečenie účinného vykonávania Dohovoru a podnecovania medzinárodnej spolupráce
v oblasti upravenej týmto Dohovorom:
a)
Odborné organizácie, UNICEF a iné orgány Spojených národov majú právo byť prítomné
na rokovaní o vykonávaní tých ustanovení tohto Dohovoru, ktoré spadajú do oblasti
ich činnosti. Výbor môže vyzvať odborné organizácie, UNICEF a iné príslušné orgány
podľa svojej úvahy, aby podali názory odborníkov na vykonávanie Dohovoru v oblastiach
spadajúcich do ich činnosti.
b)
Výbor podľa svojej úvahy postupuje odborným organizáciám, UNICEF a iným príslušným
orgánom správy, ktoré došli od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, obsahujúce
požiadavku alebo ukazujúce na potrebu technickej rady alebo pomoci, prípadne doplnené
o poznámky alebo návrhy výboru týkajúce sa týchto požiadaviek alebo oznámení.
c)
Výbor môže odporučiť Valnému zhromaždeniu, aby požiadalo generálneho tajomníka, aby
z poverenia Valného zhromaždenia vykonal zisťovania týkajúce sa špecifických otázok,
ktoré majú vzťah k právam dieťaťa.
d)
Výbor môže robiť návrhy a všeobecné odporúčania založené na informáciách získaných
na základe článkov 44 a 45 tohto Dohovoru. Tieto návrhy a všeobecné odporúčania sa postupujú dotknutému štátu,
ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, a oznamujú Valnému zhromaždeniu zároveň s prípadnými
pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.
ČASŤ III
Článok 46
Tento Dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom.
Článok 47
Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa ukladajú u generálneho
tajomníka Spojených národov.
Článok 48
Tento Dohovor zostáva otvorený na prístup všetkým štátom. Listiny o prístupe sa ukladajú
u generálneho tajomníka Spojených národov.
Článok 49
1.
Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej
listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikoval alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť tridsiaty
deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 50
1.
Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže navrhnúť zmenu Dohovoru
a predložiť ju generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Generálny tajomník potom
oboznámi s pozmeňovacím návrhom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, so žiadosťou,
aby mu oznámili, či sú pre zvolanie konferencie štátov, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, ktorá by návrh posúdila a rozhodla o ňom. Generálny tajomník zvolá túto
konferenciu pod záštitou Organizácie Spojených národov, ak sa vysloví aspoň tretina
štátov pre jej usporiadanie. Každý pozmeňovací návrh prijatý väčšinou štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, prítomných a hlasujúcich na konferencii sa predloží
Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov na schválenie.
2.
Zmena odsúhlasená na základe odseku 1 tohto článku nadobudne platnosť, ak bude schválená
Valným zhromaždením Spojených národov a prijatá dvojtretinovou väčšinou štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru.
3.
Ak nadobudne zmena platnosť, stáva sa záväznou pre štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, ktoré ho prijali. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sú
naďalej viazané len ustanoveniami tohto Dohovoru a ktorýmikoľvek predchádzajúcimi
zmenami, ktoré prijali.
Článok 51
1.
Generálny tajomník Spojených národov prijíma a rozosiela všetkým štátom text výhrad,
ktoré štáty urobili pri ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.
2.
Výhrada nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru, sa nepripúšťa.
3.
Výhrady môžu byť kedykoľvek odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Spojených
národov, ktorý o tom informuje všetky štáty. Také oznámenie je účinné dňom, v ktorom
bolo doručené generálnemu tajomníkovi.
Článok 52
Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže tento Dohovor vypovedať písomným oznámením
generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Vypovedanie sa stane účinným jeden rok
po dni, v ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.
Článok 53
Tento Dohovor bude uložený u generálneho tajomníka Spojených národov.
Článok 54
U generálneho tajomníka Spojených národov bude uložený pôvodný text tohto Dohovoru,
ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú
platnosť.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, ktorí sú na to riadne poverení svojimi vládami,
podpísali tento Dohovor.
Dané v New Yorku 20. novembra 1989.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad