126/1991 Zb.

Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami osobitných fondov

Štátne účelové fondy (ďalej len „štátne fondy“), obce, iné právnické osoby a hospodárske subjekty sa riadia touto vyhláškou len vtedy, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

Financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje osobitný predpis.

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len „zriaďovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.

Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované príjmy a plniť úlohy financované zo štátneho rozpočtu efektívne a najhospodárnejším spôsobom.

Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.

Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.¹)

Občianskym združeniam môžu poskytovať rozpočtové prostriedky len tie ústredné orgány, v ktorých vecnej pôsobnosti podľa osobitných predpisov²) tieto združenia konajú. Pritom ich môžu poskytovať len na plnenie konkrétnych úloh, ktorými ich poveril štát.

Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným ako štátnym organizáciám iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva z právnych predpisov alebo z uznesenia vlády Slovenskej republiky a na poskytnutie dotácií má zabezpečené potrebné prostriedky vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej organizácie.

Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu a viazanie rozpočtových prostriedkov.

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj operatívnu evidenciu o všetkých vykonaných rozpočtových opatreniach v priebehu roka.

Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) spolu s ročnými účtovnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonaných v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v príjmovej i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky a nie je možné ich zabezpečiť podľa § 14 písm. a) zákona, musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.

Ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti nemôže pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu.

Rozpočtová a príspevková organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť limit svojho rozpočtu, ak použije prostriedky svojich osobitných fondov a prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy alebo zmluvy o združení.³)

Prekročenie limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre rozpočtové a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu. Ak by toto prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného orgánu, postupuje tak po dohode s ministerstvom financií.

Ak má dôjsť k prekročeniu limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa, príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho rozpočtu a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu limity prekročiť.

Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Obdobne postupujú ústredné orgány pri povoľovaní prekročenia limitov rozpočtových a príspevkových organizácií v ich pôsobnosti.

Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

Rozpočtová organizácia musí viazať prostriedky svojho rozpočtu v prípade, ak

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.

Nevyčerpané rozpočtové prostriedky v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou možno previesť po ukončení rozpočtového roka na účty osobitných fondov. Do budúceho roka sa tiež prevádzajú prostriedky na osobitných účtoch schválených zriaďovateľom po dohode s ministerstvom financií.

Na ťarchu rozpočtu bežného roku sa zaúčtujú iba tie výdavky, ktoré sa hospodársky týkajú tohto roka a ktoré peňažný ústav zaúčtuje najneskôr s účinnosťou k 31. decembru tohto roku. Výdavky, ktoré nebudú k tomuto dňu peňažným ústavom zaúčtované, zaťažujú rozpočet budúceho roku.

Úhrada výdavkov na ťarchu štátneho rozpočtu bežného roka sa môže realizovať najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, ak ide o

Dodatkové úhrady výdavkov sú platby týkajúce sa rozpočtového roka, avšak splatné v nasledujúcom rozpočtovom roku najneskôr do 15. januára, prípadne platby splatné pred začiatkom budúceho roku, avšak z rozličných dôvodov neuhradené.

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov splatných po uplynutí rozpočtového roka sa nemôžu poukazovať vopred okrem prostriedkov

V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých dostane peňažný ústav platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k tomuto dňu ich aj zaúčtuje.

Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka na príjmový rozpočtový účet v peňažnom ústave.

Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď ide o náhradu rozpočtových výdavkov z minulého roka.

Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr do 6 mesiacov po ukončení úlohy.

Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v peňažnom ústave, a to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým organizáciám sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov na činnosť a na čerpanie účelového príspevku na investície.

Ústredné orgány otvárajú rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých sú zriaďovateľom. Rozpočtovej organizácii, ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových organizácií, otvára rozpočtové limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže ustanoviť podľa výsledkov plnenia štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity neinvestičných výdavkov pre ústredné orgány, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej rovnováhy štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu finančnoprávnych predpisov.

Vedúci rozpočtových organizácií sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky boli uvoľňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo jeho časť, predovšetkým ak bol limit určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené finančnoprávne predpisy.

Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia peňažnému ústavu limit výdavkov najneskôr dva dni pred začiatkom obdobia, v ktorom bude limit čerpaný.

Na financovanie štátnych objednávok v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtové limity ústredný orgán, ktorý zadáva štátnu objednávku. Ak ide o štátnu objednávku plne financovanú zo štátneho rozpočtu, môže ústredný orgán čerpať takto limitované prostriedky iba na úhradu plnenia na základe hospodárskych zmlúv a za predpokladu, že si k výsledkom riešenia štátnych objednávok zabezpečí právo hospodárenia. Ak ide o štátne objednávky financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, môžu nositelia štátnych objednávok čerpať rozpočtový limit, ktorý im pre každú jednotlivú štátnu objednávku otvorí objednávateľ vo výške zodpovedajúcej podielu prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky tohto limitu sa môžu čerpať až po úhrade podielu z vlastných prostriedkov zúčastnených organizácií.

V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi štátnej objednávky rozpočtové prostriedky na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na riešenie štátnej objednávky, musí súčasne určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia a spôsob finančného usporiadania.

Rozpočtové limity na investičné výdavky rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý rozpočtový rok.

Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu investičnej výstavby a môže čerpať finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia vlastné investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.

Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý štvrťrok rozpočtového roka.

Limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.

Zriaďovateľ poukazuje príspevkovej organizácii príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového výdavkového účtu na jej bežný účet.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa, alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená na štátny rozpočet.

Ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti môžu prevádzať prostriedky medzi štátnym rozpočtom republiky a štátnym rozpočtom federácie a medzi štátnymi rozpočtami oboch republík navzájom len prostredníctvom ministerstva financií. Organizácie financované z rôznych štátnych rozpočtov si nemôžu vzájomne prevádzať prostriedky okrem prípadov, keď ide o bežné hospodárske operácie (úhrady za dodávky, práce a služby, nájomné a pod.). Prevody v rámci zmlúv o združovaní prostriedkov³) musia byť schválené zriaďovateľom, so súhlasom ministerstva financií.

Prevody prostriedkov medzi štátnymi rozpočtami sa vykonávajú peňažne.

Ústredné orgány, ktorých sa týka prevod prostriedkov, viažu tieto vo svojom rozpočte ako trvalú úsporu. Ak ministerstvo financií prevádza prostriedky do štátneho rozpočtu federácie alebo do štátneho rozpočtu Českej republiky, poukáže tieto príslušnému ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií prijalo prevedené prostriedky, vykoná potrebné rozpočtové opatrenia v organizácii, ktorej sa rozpočtové prostriedky prevádzajú. Podľa povahy prípadov povolí buď prekročenie rozpočtu, alebo poukáže prostriedky ústrednému orgánu.

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú štátne organizácie, ktoré v rámci verejnej spotreby zabezpečujú

Príjmy a výdavky rozpočtových organizácií tvoria súčasť štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu ich zriaďovateľa.

Príjmy príspevkových organizácií sú výsledkom ich hlavnej činnosti a vlastným zdrojom financovania. Z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu sa môže poskytnúť organizácii príspevok.

Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgán alebo iná rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.⁴) Ak osobitný zákon neurčí zriaďovateľa, plní jeho funkcie podľa tejto vyhlášky ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti organizácia vznikla.

Ak hospodárskoprávna forma organizácie nevyplýva priamo zo zákona, určí ju zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií.

Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

Ak osobitný predpis neustanoví inak, zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení organizácie v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky, a to s uvedením údajov podľa odseku 3. Oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, ak by boli ohrozené záujmy obrany a bezpečnosti štátu.

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami spojené s rozpočtom zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenie.

Rozpočtové a príspevkové organizácie podliehajú odvodom, daniam a poplatkom, len ak tak ustanoví osobitný predpis.

Odmeňovanie pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií upravujú osobitné predpisy.

Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony fyzickým a právnickým osobám v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odplatne, okrem výkonov, na ktoré poskytuje zriaďovateľ prostriedky zo svojho rozpočtu.

Rozpočtové a príspevkové organizácie hospodária s majetkom.⁵) Prevody majetku vykonávajú odplatne, ak zriaďovateľ neustanoví inak.

Rozpočtové a príspevkové organizácie môžu vkladať prostriedky svojich osobitných fondov ako kapitál do činnosti iných subjektov a obstarávať cenné papiere od iných subjektov z týchto zdrojov. Rozpočtové prostriedky na tieto účely môžu použiť len so súhlasom zriaďovateľa, ústredné orgány len so súhlasom ministerstva financií.

Rozpočtové a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o svojom majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitných predpisov.⁶) Osobitné predpisy⁶) tiež určia obsah a spôsob predkladania výkazov rozpočtových a príspevkových organizácií o ich hospodárení.

Rozpočtové organizácie sú zainteresované na zvyšovaní príjmov a úsporách výdavkov vo vzťahu k úlohám a limitom štátneho rozpočtu určených zriaďovateľom. Príspevkové organizácie sú zainteresované na zlepšenom výsledku hospodárenia oproti finančnému vzťahu k štátnemu rozpočtu určenému zriaďovateľom.

Rozpočtovým organizáciám sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva prekročenie rozpočtovaných príjmov v plnom rozsahu a 50 % úspor na výdavkoch, okrem úspor mzdových prostriedkov. Príspevkovým organizáciám sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva 50 % zlepšeného výsledku hospodárenia, s výnimkou mzdových prostriedkov. Zvyšok súm sa vracia do štátneho rozpočtu, pokiaľ osobitný predpis neurčí inak. Úspora mzdových prostriedkov ostáva organizáciám v plnom rozsahu.

Predmetom hmotnej zainteresovanosti nie sú príjmy, úspory výdavkov a zlepšený výsledok hospodárenia dosiahnutým nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality poskytnutých služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli úlohy a limity organizácií určené. Príjmy, úspory a zlepšený výsledok hospodárenia, ktoré nemôže byť predmetom hmotnej zainteresovanosti organizácií, určuje zriaďovateľ vopred pri určení limitov a úloh štátneho rozpočtu na príslušný rok.

Podiely z príjmov, úspor výdavkov a zlepšeného výsledku hospodárenia ponechané organizáciám tvoria spoločný základ prídelov do osobitných fondov organizácií. Opodstatnenosť podielov pripadajúcich organizáciám na hmotnú zainteresovanosť, vo väzbe na určené úlohy a funkcie, posudzuje zriaďovateľ pri ročnej účtovnej uzávierke.

Rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďujú tieto osobitné fondy:

Rozdelenie do jednotlivých fondov sa vykoná nasledovne:

Prídely do osobitných fondov sa vykonávajú preddavkovo pri ročnej účtovnej uzávierke a po predbežnom potvrdení zriaďovateľom. Definitívne potvrdenie nárokov vykoná zriaďovateľ po finančnom usporiadaní.

Zostatky osobitných fondov koncom rozpočtového roka neprepadajú a prevádzajú sa do ďalších rokov.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami, s prostriedkami prijatými od iných subjektov, s prostriedkami prijatými zo štátnych fondov, s prostriedkami vlastných osobitných fondov a s prostriedkami zo svojej vedľajšej hospodárskej činnosti. Všetky rozpočtované príjmy odvádza do rozpočtu zriaďovateľa.

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov podľa platnej rozpočtovej skladby. Riadi sa pritom záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, napríklad:

Pri dodržaní limitov môže rozpočtová organizácia počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov.

Pre ústredné orgány sa záväzné úlohy a limity určujú v štátnom rozpočte.

Ústredný orgán môže počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov, iba ak dodrží úlohy a limity určené štátnym rozpočtom a finančné vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v jeho pôsobnosti.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Zriaďovateľ, prípadne rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Rozpočtová organizácia môže so súhlasom zriaďovateľa kompenzovať príjmy s výdavkami v prípade, ak ide o príjmy bezprostredne súvisiace s výdavkami. V ostatných prípadoch sa môžu príjmy kompenzovať s výdavkami len so súhlasom ministerstva financií.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu, zriadených v peňažnom ústave. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených touto vyhláškou, prípadne so súhlasom ministerstva financií.

Fond odmien tvorí rozpočtová organizácia z usporených mzdových prostriedkov určených na príslušný rozpočtový rok, a to vo výške dosiahnutých úspor zistených pri účtovnej uzávierke a z ďalších zdrojov podľa tejto vyhlášky.

Fond odmien sa používa podľa osobitných predpisov. Prednostne sa z neho uhradzuje prípadné prekročenie mzdového nároku.

Výdavky z fondu odmien sa nezahrňujú do limitu mzdových prostriedkov určeného pre príslušný rozpočtový rok.

Tvorba, použitie a hospodárenie s prostriedkami fondu kultúrnych a sociálnych potrieb je upravené touto vyhláškou alebo osobitnými predpismi.⁷)

Rozpočtová organizácia vytvára rezervný fond podľa § 18 ods. 2 písm. c) tejto vyhlášky. Ďalej sú zdrojom tohto fondu darované finančné prostriedky.

Rezervný fond možno použiť na

Rozpočtová organizácia uhradzuje investície⁸) v rámci limitu investičných výdavkov určeného zriaďovateľom. Na posilnenie investičných prostriedkov môže použiť prostriedky svojho fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitného predpisu,⁷) dary a príspevky od iných subjektov, prostriedky z vedľajšej hospodárskej činnosti a prostriedky od štátnych fondov. V prípade použitia doplnkových zdrojov odvedie organizácia tieto prostriedky na osobitný príjmový účet štátneho rozpočtu pre doplnkové zdroje a o výšku odvedených prostriedkov môže prekročiť určený limit investičných výdavkov. Nepoužitý zostatok takto prevedených prostriedkov vráti rozpočtová organizácia späť na účet, z ktorého boli poukázané.

Iný hmotný majetok⁸) a opravy základných prostriedkov financujú rozpočtové organizácie z neinvestičných prostriedkov.

Spôsob hospodárenia rozpočtovej organizácie s devízovými prostriedkami určuje osobitný predpis.⁹)

Hodnota devízových prostriedkov prijatých rozpočtovou organizáciou sa v rámci ponukovej povinnosti zaúčtuje v Kčs do príjmov v zmysle § 19 ods. 1 a 8.

Na nákup devízových prostriedkov používa rozpočtová organizácia prostriedky svojho rozpočtu a ostatných zdrojov.

Rozpočtová organizácia nemôže prijať úvery alebo pôžičky, ani poskytovať úvery iným organizáciám alebo vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ. Zriaďovateľ môže povoliť výnimku v prípade, ak splatenie úveru alebo pôžičky zaručí zo svojich mimorozpočtových zdrojov alebo podnikateľský subjekt, prípadne fyzická osoba zo svojich prostriedkov.

Rozpočtová organizácia je oprávnená poskytovať rozpočtové prostriedky na základe uzatvorenej zmluvy o združení³) iba v tom prípade, ak sa na združovanie použijú zdroje určené zriaďovateľom. Rozpočtová organizácia môže použiť na združovanie prostriedky osobitných fondov.

Prijaté združené prostriedky možno použiť len na dohodnutý účel a koncom roka neprepadajú.

Rozpočtová organizácia môže vykonávať vedľajšiu hospodársku činnosť, ak tak ustanovia osobitné predpisy,¹⁰) alebo so súhlasom zriaďovateľa, v súlade s plnením jej hlavnej činnosti. Výdavky na túto činnosť musia byť v plnej výške pokryté príjmami z nej. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Zostatok týchto prostriedkov sa prevádza do nasledujúceho roka.

Rozpočtová organizácia sleduje svoju vedľajšiu hospodársku činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

Príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti sa môžu použiť najmä na:

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahrňuje tiež príspevky z rozpočtu zriaďovateľa (odvody do rozpočtu zriaďovateľa), prostriedky vlastných osobitných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov a prostriedky poskytnuté zo štátnych fondov.

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, napríklad:

Príspevková organizácia uhradzuje výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu základných prostriedkov, ako aj na investície a iný hmotný majetok⁸) z vlastných zdrojov. V prípade, že tieto potreby nemôže uhradiť svojimi vlastnými príjmami, zriaďovateľ prispieva na úhradu jej prevádzkovej a bežnej investičnej činnosti.

Výška príspevku a jeho čerpanie v priebehu roku sú viazané na jednotku výkonu, ktoré určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií. Ak nie je príspevok viazaný na jednotku výkonu, je organizácia oprávnená čerpať príspevok do výšky určeného limitu. Príspevok nezahrňuje výdavky na riešenie štátnych objednávok.

Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť alebo zvýšiť určený príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a organizáciou.

Zriaďovateľ určuje príspevkovej organizácii výšku účelového príspevku na vybrané investičné akcie. V prípade, že doba realizácie presahuje rozpočtový rok, účelový príspevok sa určí záväzne na celú investičnú akciu s orientačným rozdelením na jednotlivé rozpočtové roky. Ak pri realizácii investičnej akcie dôjde k úspore investičných nákladov (nie v dôsledku zmeny projektu) alebo k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený účelový príspevok na investície sa nemení.

Príspevková organizácia môže vykonávať vedľajšiu hospodársku činnosť nad rámec svojej hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, s podmienkou, že plní úlohy určené zriaďovateľom a že prostriedky získané touto činnosťou využíva na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Riadi sa pritom obdobne ustanoveniami § 27 tejto vyhlášky.

Odvod z prevádzky sa určí organizácii, ak rozpočtované príjmy (výnosy) prekračujú rozpočtované výdavky (náklady) organizácie.

Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením rozvoja organizácie alebo s jej zrušením.

Príspevkové organizácie, ktoré sú na rozpočet zriaďovateľa zapojené odvodom, vykonávajú v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého mesiaca.

Odpisovanie základných prostriedkov upravujú osobitné predpisy.⁸)

Rozsah investičnej činnosti príspevkovej organizácie je určený finančnými prostriedkami vo fonde reprodukcie základných prostriedkov.

Zdrojmi fondu reprodukcie základných prostriedkov sú:

Okrem akcií financovaných z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb sa fond reprodukcie základných prostriedkov používa na:

Účely uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sa financujú z tohto fondu bez ohľadu na to, či sú realizované dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii organizácie.

Zdrojom fondu odmien je

Fond odmien sa používa podľa osobitných predpisov. Z fondu odmien sa prednostne uhradzuje prekročenie mzdového nároku.

Výdavky z fondu odmien sa nezahrňujú do mzdového nároku pre príslušný rozpočtový rok.

Prídely do fondu odmien z nevyčerpaného mzdového nároku sa môžu vykonať iba v prípade, že sú kryté zlepšeným výsledkom hospodárenia.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí jednotným prídelom podľa osobitného predpisu⁷) a ďalším prídelom z podielu na zlepšenom hospodárskom výsledku organizácie podľa § 18 ods. 2 písm. b) tejto vyhlášky.

Použitie a hospodárenie s prostriedkami fondu upravuje osobitný predpis.⁷)

Rezervný fond sa tvorí podielom na zlepšenom hospodárskom výsledku podľa § 18 ods. 2 písm. c) tejto vyhlášky. Ďalej sú zdrojom fondu darované finančné prostriedky.

Rezervný fond sa používa

Spôsob hospodárenia s devízovými prostriedkami príspevkových organizácií je upravený osobitnými predpismi.⁹)

Hodnota devízových prostriedkov, vyjadrená v Kčs, sa účtuje pri ich prijatí alebo nákupe do príjmov alebo výdavkov organizácie.

Príspevková organizácia môže prijímať úvery a pôžičky bez nárokov na štátny rozpočet alebo rozpočet zriaďovateľa, pokiaľ je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu hospodárenia organizácie, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery a pôžičky štátny rozpočet neručí.

Príspevková organizácia môže združovať tie prostriedky, ktoré sú podľa osobitných predpisov určené na tento účel, alebo na združovanie použiť prostriedky osobitných fondov.

Nepoužité prostriedky, ktoré príspevková organizácia dostala na základe zmluvy o združení³) s inou organizáciou, sa vedú na osobitnom účte a koncom roka neprepadajú.

Osobitné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „organizácie“) sú výdavky na

Organizácie uhradzujú osobitné výdavky zo svojich rozpočtov s výnimkou výdavkov, ktoré sa podľa osobitných predpisov uhradzujú z iných zdrojov.

V štátnom rozpočte sa môže určiť limit osobitných výdavkov súhrnne pre ústredný orgán a organizácie v jeho pôsobnosti. V rámci tohto limitu sa osobitne vyčlení limit výdavkov na reprezentačné a propagačné účely.

Organizácie sú povinné uhradzovať osobitné výdavky v najnutnejšej miere, pri zachovaní maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.

Výdavky na opravy a údržbu v zariadeniach, ktorých prevádzka je financovaná z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, uhradzujú organizácie z tohto fondu.

Náhrady za dočasné užívanie zariadení pre účely upravované touto vyhláškou uhradzujú organizácie z neinvestičných prostriedkov.

Pri vykonávaní iných činností v zariadeniach upravovaných touto vyhláškou sa vykonáva pomerná úhrada všetkých neinvestičných výdavkov v rozpočtovanej výške zo zdrojov určených pre uvedené činnosti touto vyhláškou alebo osobitnými predpismi.

Organizácie uhradzujú sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny prednostne z rezervného fondu a v prípade nedostatku zdrojov v tomto fonde z úspor vo svojom rozpočte. Ak organizácie porušia pravidlá hospodárenia so svojimi peňažnými fondmi, uhradzujú sa sankcie z týchto fondov.

Pri zriaďovaní alebo zrušovaní organizácií, ako aj pri zmene ich podriadenosti a spôsobu financovania, musia byť návrhy na zmenu spôsobu financovania predložené najneskôr do 30. júna bežného rozpočtového roka; v rovnakej lehote musia byť vzájomne odsúhlasené pripravované delimitácie a predložené delimitačné protokoly. V delimitačných protokoloch musí byť uvedené, ktoré úlohy a limity ich rozpočtu budú menené.

Výnimky z tejto vyhlášky môže povoliť na návrh zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch ministerstvo financií.