142/1991 Zb.

Česko-slovenské technické normy (ďalej len „česko-slovenské normy“) určujú všeobecne technické veci a ustanovujú požiadavky na výrobky a na technické a na technicko-organizačné činnosti, pokiaľ je to účelné najmä z hľadiska akosti výrobkov, ochrany zdravia a života občanov, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany, tvorby a ochrany životného prostredia, ochrany majetku a ďalších záujmov a pokiaľ ich neustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy.

Obsah česko-slovenskej normy nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Česko-slovenské normy sa spracúvajú, prerokúvajú a schvaľujú podľa tohto zákona; ich schválenie a vydanie sa oznamuje spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Ústredným orgánom štátnej správy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre oblasť technickej normalizácie je Federálny úrad pre normalizáciu a meranie (ďalej len „Úrad“). Úrad riadi jeho predseda vymenovaný vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Úrad zastupuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku v medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa technickou normalizáciou, pokiaľ táto právomoc neprislúcha podľa osobitných predpisov iným ústredným orgánom štátnej správy.

Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikateľskú činnosť (ďalej len „organizácie“) a orgány štátnej správy sú povinné riadiť sa pri svojej činnosti tými ustanoveniami česko-slovenskej normy, ktoré sú označené ako záväzné.

Ako záväzné ustanovenia česko-slovenskej normy sa označí len to, pri čom to požaduje v rámci svojej právomoci neopomenuteľný účastník (§ 4) v stanovisku k návrhu česko-slovenskej normy; v česko-slovenskej norme sa príslušný neopomenuteľný účastník uvedie.

Podnet na spracovanie návrhu česko-slovenskej normy môže podať Úradu ktokoľvek; k podnetu je povinný pripojiť technické a ekonomické odôvodnenie.

Návrh česko-slovenskej normy spracúva organizácia alebo občan, s ktorými to Úrad dohodol, prípadne Úrad (ďalej len „spracovateľ“).

Návrh česko-slovenskej normy prerokuje spracovateľ s účastníkmi; účastníkom je vždy ten, kto podal podnet, ďalej ústredné orgány štátnej správy a organizácie, ktoré sa ako účastníci prihlásia u spracovateľa do 45 dní od zverejnenia oznámenia o začatí spracovania návrhu česko-slovenskej normy a o tom, kto je spracovateľom, vo Vestníku Federálneho úradu pre normalizáciu a meranie (ďalej len „Vestník“) alebo ktoré zašlú svoje stanoviská k zverejnenému návrhu česko-slovenskej normy. Ak návrh česko-slovenskej normy obsahuje ustanovenia týkajúce sa zdravia ľudu, potravín, tvorby a ochrany životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany, výbušnín, skúšobníctva drahých kovov, výstavby, jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, technickej spôsobilosti dopravných prostriedkov, dopravných zariadení a dopravných ciest, sú účastníkom vždy ústredné orgány zabezpečujúce výkon štátnej správy v uvedených oblastiach alebo nimi poverené orgány (ďalej len „neopomenuteľní účastníci“).

Návrh česko-slovenskej normy zasiela spracovateľ v priebehu riešenia vždy Úradu, a ak spracovateľ má pochybnosti o tom, či návrh nezasahuje do práv chránených ochrannou známkou alebo zapísaným označením pôvodu, zašle ho na posúdenie Federálnemu úradu pre vynálezy.

Účastníci a neopomenuteľní účastníci oznámia spracovateľovi stanoviská k návrhu česko-slovenskej normy formou konkrétnych pripomienok alebo vyjadrením súhlasu alebo odôvodneného nesúhlasu s obsahom návrhu v lehote určenej spracovateľom alebo v lehote určenej vo zverejnenom návrhu česko-slovenskej normy; určená lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia alebo zverejnenia návrhu. Uplatnené stanoviská alebo vyjadrenia nesúhlasu prerokuje spracovateľ s účastníkmi a s neopomenuteľnými účastníkmi.

Úrad posúdi, či návrh česko-slovenskej normy bol prerokovaný ustanoveným spôsobom a či zodpovedá požiadavkám ustanoveným týmto zákonom a podmienkam dohodnutým medzi Úradom a spracovateľom, a návrh schváli, prípadne upraví alebo vráti na dopracovanie alebo ho zamietne. Pokiaľ vznikne rozpor s neopomenuteľným účastníkom o obsah ustanovenia česko-slovenskej normy, ktorý je oprávnený upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom, Úrad rozhodne tak, aby nebola dotknutá právomoc neopomenuteľného účastníka. Ak vznikne rozpor s účastníkom, rozhodne ho Úrad.

Schválenie česko-slovenskej normy oznámi Úrad vo Vestníku a uvedie, ktoré jej články sú záväzné. Toto oznámenie a vydanie česko-slovenskej normy úradnou tlačou je podmienkou platnosti česko-slovenskej normy.

Medzinárodnou normou sa na účely tohto zákona rozumie technická norma vydaná celosvetovou alebo regionálnou organizáciou, prípadne technická norma uznávaná všeobecne v medzinárodnom obchode.

Úrad môže po prerokovaní s neopomenuteľnými účastníkmi, ktorých pôsobnosti sa obsah medzinárodnej normy týka, v súlade so záujmami česko-slovenskej ekonomiky vyhlásiť zaradenie medzinárodnej normy do sústavy česko-slovenských noriem; urobí tak vždy, ak to vyžaduje plnenie záväzku z medzinárodnej zmluvy.

Výnimku zo záväzného ustanovenia česko-slovenskej normy môže na žiadosť povoliť len neopomenuteľný účastník uvedený v česko-slovenskej norme.

Organizácie sa môžu odchýliť bez povolenia výnimky od záväzného ustanovenia česko-slovenskej normy pri dodávkach na vývoz.

Návrh na zmenu alebo zrušenie česko-slovenskej normy sa spracúva a schvaľuje podobným spôsobom ako návrh česko-slovenskej normy. Technicky a ekonomicky odôvodnený návrh na zmenu alebo zrušenie česko-slovenskej normy môže podať úradu ktokoľvek. Schválenie zmeny alebo zrušenie česko-slovenskej normy oznámi Úrad vo Vestníku.

Ak Úrad zistí, že sa záväzné ustanovenie česko-slovenskej normy dostalo do rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo so záväzným ustanovením inej česko-slovenskej normy, zruší alebo zmení takú česko-slovenskú normu po prerokovaní s neopomenuteľnými účastníkmi. Ak zistia ústredné orgány štátnej správy alebo organizácie tento rozpor, sú povinné túto skutočnosť oznámiť Úradu.

Ustanovenia štátnych noriem schválených pred účinnosťou tohto zákona sa považujú do 31. decembra 1992 za záväzné, pokiaľ Úrad do tejto doby nezverejní zmenu ich záväznosti alebo pokiaľ z ich obsahu nevyplýva, že ide o ustanovenia odporúčané. Po tomto dátume sú tieto štátne normy nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia odborových noriem schválených pred účinnosťou tohto zákona sú záväzné v doterajšom rozsahu najneskôr do 31. decembra 1992, pokiaľ nebudú skôr zrušené alebo nezmení ich záväznosť organizácia, ktorá ich schválila, alebo ústredný orgán, do ktorého pôsobnosti táto organizácia patrí, alebo Úrad.

Odborové normy schválené pred účinnosťou tohto zákona strácajú platnosť najneskôr 31. decembrom 1992.

Výnimku zo záväznosti štátnej a odborovej normy (ďalej len „štátna norma“) schválenej pred účinnosťou tohto zákona povoľuje na žiadosť organizácie Úrad, pokiaľ technická norma neustanovuje inak.

Žiadateľ v žiadosti o povolenie výnimky uvedie:

Žiadosť o povolenie výnimky musí byť prerokovaná so všetkými orgánmi štátnej správy a organizáciami, ktoré budú povolením výnimky priamo dotknuté; ich stanoviská žiadateľ priloží k žiadosti o povolenie výnimky.

Výnimku možno povoliť len vtedy,

Povolenie výnimky sa môže viazať na splnenie podmienky. Výnimka sa môže obmedziť časom aj objemom výroby, prípadne rozsahom činností, na ktoré sa vzťahuje. V týchto prípadoch možno výnimku povoliť opakovane, len ak nastanú nové skutočnosti.

Orgán oprávnený na povoľovanie výnimiek rozhodne o výnimke do 30 dní od podania žiadosti. Ak je potrebné pred rozhodnutím o výnimke doplniť žiadosť alebo si vyžiadať stanoviská, plynie nová 30-denná lehota odo dňa doručenia požadovaných dokladov.

Povolená výnimka sa oznámi vo Vestníku.

Bez povolenia výnimky sa môžu organizácie odchýliť od ustanovení štátnych noriem, ktoré sú označené ako záväzné:

Označenie „česko-slovenská technická norma“ možno používať v písmenovej skratke „ČSN“, a to aj v grafickej úprave.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. májom 1991.