Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 8. júna 1977 boli v Ženeve prijaté
Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných
ozbrojených konfliktov (Protokol I) a Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12.
augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter
(Protokol II). V mene Československej socialistickej republiky boli Dodatkové protokoly
podpísané v Berne 6. decembra 1978.
S Dodatkovými protokolmi vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Československej socialistickej republiky ich ratifikoval. Ratifikačné
listiny boli uložené u Švajčiarskej spolkovej rady, depozitára dohovorov, 14. februára
1990.
Dodatkové protokoly nadobudli platnosť na základe svojich článkov 95 ods. 1 a 23 ods. 1 dňom 7. decembra 1978. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudli platnosť
v súlade so svojimi článkami 95 ods. 2 a 23 ods. 2 dňom 14. augusta 1990.
České preklady Dodatkových protokolov sa vyhlasujú súčasne.*)
168/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 23.05.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 23.05.1991 - |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 168/1991 Zb. |
Názov: | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o viazanosti Českej a Slovenskej Federatívnej republiky Dodatkovými protokolmi I a II k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov a konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter, prijatých v Ženeve 8. júna 1977 |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 23.05.1991 |
Dátum účinnosti od: | 23.05.1991 |
Autor: | Federálne ministerstvo zahraničných vecí |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
168
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
DODATKOVÝ PROTOKOL k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných
ozbrojených konfliktov (Protokol I)
Vysoké zmluvné strany,
vyhlasujúc, že si naliehavo prajú, aby národy žili v mieri,
pripomínajúc, že každý štát má povinnosť v súlade s Chartou Organizácie Spojených
národov vystríhať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia
sily tak proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek
štátu, ako aj akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Organizácie Spojených
národov,
považujúc však za nutné znovu potvrdiť a rozvinúť ustanovenia chrániace obete ozbrojených
konfliktov a doplniť opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich účinnejšej aplikácie,
vyjadrujúc svoje presvedčenie, že žiadne ustanovenie tohto Protokolu alebo Ženevských
dohovorov z 12. augusta 1949 nebude vykladané, akoby ospravedlňovalo alebo umožňovalo
akýkoľvek čin agresie alebo akékoľvek iné použitie sily nezlučiteľné s Chartou Organizácie
Spojených národov,
potvrdzujúc taktiež, že ustanovenia Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949 a tohto
Protokolu musia byť plne aplikované za každých okolností na všetky osoby, ktoré sú
chránené týmito dokumentmi, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu založeného na povahe
alebo pôvode ozbrojeného konfliktu alebo na príčinách, ktorých sa dovolávajú alebo
ktoré im pripisujú strany v konflikte,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Všeobecné zásady a rozsah aplikácie
1.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že za všetkých okolností budú zachovávať tento
Protokol a zabezpečia jeho zachovávanie.
2.
V prípadoch, ktoré neupravuje tento Protokol alebo iné medzinárodné dohody, zostávajú
civilné osoby a kombatanti pod ochranou a v rámci pôsobnosti zásad medzinárodného
práva vyplývajúcich z ustálených obyčají, zo zásad ľudskosti a z požiadaviek spoločenského
svedomia.
3.
Tento Protokol, ktorý dopĺňa Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 o ochrane obetí
vojny, bude aplikovaný na situácie uvedené v spoločnom článku 2 týchto dohovorov.
4.
Situáciami uvedenými v predchádzajúcom odseku sa rozumejú ozbrojené konflikty, v
ktorých národy bojujú proti koloniálnej nadvláde a cudzej okupácii a proti rasistickým
režimom, aby uplatnili svoje právo na sebaurčenie, ako je zakotvené v Charte Organizácie
Spojených národov a v Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských
vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.
Článok 2
Definície
Na účely tohto Protokolu:
a)
„Prvý dohovor“, „Druhý dohovor“, „Tretí dohovor“ a „Štvrtý dohovor“ sú označením
pre Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených
síl v poli z 12. augusta 1949, Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých
a stroskotancov ozbrojených síl na mori z 12. augusta 1949, Ženevský dohovor o zaobchádzaní
s vojnovými zajatcami z 12. augusta 1949, Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb
za vojny z 12. augusta 1949; výraz „dohovory“ označuje tieto štyri Ženevské dohovory
z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny;
b)
„Normy medzinárodného práva aplikovateľné v ozbrojených konfliktoch“ sú označením
pre normy aplikovateľné v ozbrojených konfliktoch, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných
dohodách, ktorých stranami sú strany v konflikte, a všeobecne uznávané zásady a normy
medzinárodného práva aplikovateľné v ozbrojených konfliktoch;
c)
„Ochranná mocnosť“ je neutrálny alebo iný štát, ktorý nie je stranou v konflikte,
ktorý bol jednou stranou v konflikte vymenovaný a druhou stranou v konflikte prijatý
a ktorý súhlasil s tým, že bude vykonávať funkcie predpísané dohovormi a týmto Protokolom
pre ochrannú mocnosť;
d)
„Substitút“ je organizácia konajúca v zastúpení ochrannej mocnosti v súlade s článkom 5.
Článok 3
Začiatok a koniec aplikácie
Bez ujmy na ustanoveniach, ktoré sa aplikujú v akomkoľvek čase:
a)
Dohovory a tento Protokol budú aplikované od začiatku ktorejkoľvek situácie uvedenej
v článku 1 tohto Protokolu;
b)
Aplikácia dohovorov a tohto Protokolu sa skončí na území strán v konflikte pri všeobecnom
ukončení vojenských operácií a na okupovaných územiach pri ukončení okupácie. Výnimku
tvoria v obidvoch prípadoch tie osoby, ku ktorých definitívnemu prepusteniu, repatriácii
alebo znovuusídleniu dôjde neskoršie. Tieto osoby budú naďalej požívať výhody príslušných
ustanovení týchto dohovorov a tohto Protokolu až do svojho definitívneho prepustenia,
repatriácie alebo znovuusídlenia.
Článok 4
Právne postavenie strán v konflikte
Aplikácie dohovorov a tohto Protokolu, ako aj uzavretie dohôd predvídaných týmito
dokumentmi, nebudú mať vplyv na právne postavenie strán v konflikte. Okupácia územia
ani aplikácia dohovorov a tohto Protokolu nebudú mať vplyv na právne postavenie tohto
územia.
Článok 5
Vymenovanie ochranných mocností a ich substitútov
1.
Povinnosťou strán v konflikte od začiatku konfliktu medzi nimi je zabezpečiť kontrolu
aj aplikáciu dohovorov a tohto Protokolu použitím systému ochranných mocností, ktorý
zahŕňa najmä vymenovanie a prijatie týchto mocností v súlade s nasledujúcimi odsekmi.
Ochranné mocnosti budú mať povinnosť hájiť záujmy strán v konflikte.
2.
Od začiatku situácie uvedenej v článku 1 každá strana v konflikte vymenuje bez meškania ochrannú mocnosť za účelom aplikácie
dohovorov a tohto Protokolu a takisto bez meškania a za rovnakým účelom dovolí činnosť
ochrannej mocnosti, ktorú schválila a s ktorej vymenovaním súhlasila druhá strana.
3.
Keď ochranná mocnosť nebola vymenovaná alebo prijatá od začiatku situácie uvedenej
v článku 1, Medzinárodný výbor Červeného kríža bez toho, aby tým bolo dotknuté právo ktorejkoľvek
inej nestrannej humanitárnej organizácie postupovať podobne, ponúkne svoje dobré služby
stranám v konflikte za účelom bezodkladného vymenovania ochrannej mocnosti, s ktorou
by strany v konflikte súhlasili. Za tým účelom bude môcť okrem iného požiadať každú
stranu, aby mu dodala zoznam aspoň piatich štátov, ktoré považuje za prijateľné, aby
v jej mene konali ako ochranná mocnosť vo vzťahu k druhej strane, a požiadať každú
druhú stranu, aby mu dodala zoznam najmenej piatich štátov, ktoré by prijala ako ochrannú
mocnosť druhej strany. Tieto zoznamy musia byť zaslané výboru do dvoch týždňov od
dôjdenia žiadosti. Výbor zoznamy porovná a vyžiada si súhlas každého štátu, ktorého
meno sa na týchto zoznamoch vyskytuje.
4.
Ak bez ohľadu na predtým uvedené nebude existovať ochranná mocnosť, prijmú strany
v konflikte bez meškania ponuku, ktorú bude môcť vykonať Medzinárodný výbor Červeného
kríža alebo ktorákoľvek iná organizácia, ktorá poskytuje všetky záruky nestrannosti
a schopnosti, konať ako substitút, po náležitých konzultáciách s uvedenými stranami
a so zreteľom na výsledok týchto konzultácií. Činnosť takého substitúta podlieha súhlasu
strán v konflikte; strany v konflikte vynaložia všetko úsilie, aby uľahčovali činnosť
substitúta pri plnení jeho úloh v súlade s dohovormi a týmto Protokolom.
5.
V súlade s článkom 4 nebude mať vymenovanie a prijatie ochranných mocností za účelom aplikácie dohovorov
a tohto Protokolu vplyv na právne postavenie strán v konflikte alebo ktoréhokoľvek
územia, včítane okupovaného územia.
6.
Udržovanie diplomatických stykov medzi stranami v konflikte alebo poverenie tretieho
štátu ochranou záujmov niektorej strany a záujmov ich príslušníkov v súlade s normami
medzinárodného práva o diplomatických stykoch nie je prekážkou vymenovania ochranných
mocností za účelom aplikácie dohovorov a tohto Protokolu.
7.
Každá zmienka o ochrannej mocnosti v tomto Protokole označuje tiež substitúta.
Článok 6
Kvalifikovaný personál
1.
Vysoké zmluvné strany budú usilovať aj v čase mieru o to, aby za pomoci národných
spoločností Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnka) bol pripravený
kvalifikovaný personál, ktorý by napomáhal aplikáciu dohovorov a tohto Protokolu a
osobitne činnosti ochranných mocností.
2.
Nábor a príprava takého personálu sú vo vnútroštátnej právomoci.
3.
Medzinárodný výbor Červeného kríža bude mať pre Vysoké zmluvné strany k dispozícii
zoznamy takto pripravených osôb, ktoré zostavia a na tento účel mu odovzdajú Vysoké
zmluvné strany.
4.
Podmienky upravujúce využívanie týchto osôb mimo štátneho územia v každom prípade
budú upravené v osobitných dohodách medzi príslušnými stranami.
Článok 7
Schôdza
Depozitár tohto Protokolu zvolá na žiadosť jednej alebo niekoľkých Vysokých zmluvných
strán a po súhlase väčšiny týchto strán schôdzu týchto Vysokých zmluvných strán za
účelom prerokovania všeobecných problémov týkajúcich sa aplikácie Dohovorov a tohto
Protokolu.
ČASŤ II
RANENÍ, CHORÍ A STROSKOTANCI
ODDIEL I
VŠEOBECNÁ OCHRANA
Článok 8
Definícia pojmov
Na účely tohto Protokolu:
a)
„Ranení“ a „chorí“ sú vojenské alebo civilné osoby, ktoré pre zranenie, chorobu alebo
iné fyzické alebo duševné poruchy alebo neschopnosť potrebujú lekársku pomoc alebo
starostlivosť a ktoré sa zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti. Tieto pojmy sa
tiež vzťahujú na rodičky, novorodencov a iné osoby, ktoré by mohli potrebovať okamžitú
lekársku pomoc alebo starostlivosť, ako choré osoby alebo tehotné ženy, a ktoré sa
zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti;
b)
„Stroskotanci“ sú vojenské alebo civilné osoby, ktoré sú v nebezpečnej situácii na
mori alebo v iných vodách v dôsledku nešťastia, ktoré postihlo ich alebo loď alebo
lietadlo, ktorými sa prepravovali, a ktoré sa zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti.
Tieto osoby, za podmienky, že sa naďalej zdržujú akejkoľvek nepriateľskej činnosti,
sú naďalej považované po dobu záchranných akcií za stroskotancov až do tej doby, než
podľa dohovorov alebo tohto Protokolu nadobudnú iný status;
c)
„Zdravotnícky personál“ sú osoby, ktoré sú stranou v konflikte určené výhradne na
zdravotnícke účely vymenované v odseku e) alebo na správu zdravotníckych jednotiek
alebo na riadenie alebo správu zdravotníckych prepravných prostriedkov. Toto určenie
môže byť trvalé alebo dočasné. Tento termín zahŕňa:
i)
zdravotnícky personál strany v konflikte, vojenský alebo civilný, včítane personálu,
ktorý je uvedený v Prvom a Druhom dohovore a ktorý je pridelený k organizáciám civilnej
obrany;
ii)
zdravotnícky personál národných spoločností Červeného kríža (Červeného polmesiaca,
Červeného leva a slnka) a ďalších národných dobrovoľných organizácií riadne uznaných
a splnomocnených stranou v konflikte;
iii)
zdravotnícky personál zdravotníckych jednotiek alebo zdravotníckych prepravných prostriedkov
uvedených v článku 9 odsek 2;
d)
„Duchovný personál“ sú vojenské alebo civilné osoby, ako sú kňazi, ktoré sa výhradne
zaoberajú duchovnou činnosťou a sú pridelené:
i)
k ozbrojeným silám strany v konflikte; alebo
ii)
ku zdravotníckym jednotkám alebo zdravotníckym prepravným prostriedkom strany v konflikte;
alebo
iii)
ku zdravotníckym jednotkám alebo zdravotníckym prepravným prostriedkom uvedeným v článku 9, odsek 2; alebo
iv)
k organizáciám civilnej obrany strany v konflikte.
Duchovný personál môže byť pridelený trvale alebo dočasne a vzťahujú sa naň príslušné
ustanovenia uvedené v odseku k);
e)
„Zdravotnícke jednotky“ sú zariadenia a iné jednotky, vojenské alebo civilné, organizované
na zdravotnícke účely, a to na vyhľadávanie, zbieranie, prepravu, určenie diagnózy
alebo liečenie i na poskytovanie prvej pomoci raneným, chorým a stroskotancom alebo
na prevenciu chorôb. Tento termín zahŕňa okrem iného nemocnice a iné podobné jednotky,
transfúzne strediská, strediská a ústavy lekárskej prevencie, zdravotnícke skladištia
a zdravotnícke a farmaceutické sklady takých jednotiek. Zdravotnícke jednotky môžu
byť nepohyblivé alebo pojazdné, trvalé alebo dočasné;
f)
„Zdravotnícka preprava“ je preprava ranených, chorých, stroskotancov, zdravotníckeho
personálu, duchovného personálu, zdravotníckeho zariadenia a zdravotníckych zásielok
chránených Dohovormi a týmto Protokolom po zemi, vode alebo vzduchom;
g)
„Zdravotnícke prepravné prostriedky“ sú akékoľvek prepravné prostriedky vojenské
alebo civilné, trvalé alebo dočasné, určené výhradne pre zdravotnícku prepravu a kontrolované
príslušným orgánom strany v konflikte;
h)
„Zdravotnícke vozidlá“ sú pozemné prostriedky zdravotníckej prepravy;
i)
„Zdravotnícke lode a plavidlá“ sú všetky prostriedky zdravotníckej prepravy po vode;
j)
„Zdravotnícke lietadlá“ sú všetky prostriedky zdravotníckej prepravy vzduchom;
k)
„Stály zdravotnícky personál“, „stále zdravotnícke jednotky“ a „stále zdravotnícke
prepravné prostriedky“ sú také, ktoré sú určené výhradne na zdravotnícke účely na
nevymedzené obdobie. „Dočasný zdravotnícky personál“, „dočasné zdravotnícke jednotky“
a „dočasné zdravotnícke prepravné prostriedky“ sú také, ktoré sú určené výhradne na
zdravotnícke účely na obmedzené obdobie a po celú dobu takých období. Pokiaľ nie je
ustanovené inak, pojmy „zdravotnícky personál“, „zdravotnícke jednotky“ a „zdravotnícke
prepravné prostriedky“ zahŕňajú tak stále, ako aj dočasné kategórie;
l)
„Rozoznávací znak“ je osobitné označenie Červeného kríža, Červeného polmesiaca alebo
Červeného leva a slnka na bielom pozadí, pokiaľ sa používa na účely ochrany zdravotníckych
jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov alebo zdravotníckeho a duchovného
personálu, zariadení alebo zásielok;
m)
„Rozoznávací signál“ je akýkoľvek signalizačný prostriedok určený na identifikáciu
výhradne zdravotníckych jednotiek alebo zdravotníckych prepravných prostriedkov v
súlade s kapitolou III prílohy I k tomuto Protokolu.
Článok 9
Rozsah aplikácie
1.
Táto časť, ktorej ustanovenia sledujú cieľ zlepšiť osud ranených, chorých a stroskotancov,
bude aplikovaná na všetky osoby, ktoré sa dostali do situácie spomenutej v článku 1, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu založeného na rase, farbe, pohlaví, jazyku,
náboženstve alebo viere, politických alebo iných názoroch, národnom alebo sociálnom
pôvode, majetku, rodovom pôvode alebo inom stave alebo na iných podobných kritériách.
2.
Príslušné ustanovenia článkov 27 a 32 Prvého dohovoru sa budú vzťahovať na stále zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné
prostriedky (s výnimkou nemocničných lodí, na ktoré sa vzťahuje článok 25 Druhého dohovoru) a ich personál daný k dispozícii strane v konflikte na humanitárne
účely:
a)
neutrálnym alebo iným štátom, ktorý nie je stranou v konflikte;
b)
uznanou a splnomocnenou dobrovoľnou organizáciou takého štátu;
c)
nestrannou medzinárodnou humanitárnou organizáciou.
Článok 10
Ochrana a starostlivosť
1.
Všetci ranení, chorí a stroskotanci, nech patria ku ktorejkoľvek strane, budú sa
rešpektovať a chrániť.
2.
Za všetkých okolností sa bude s nimi zaobchádzať ľudsky a poskytne sa im v čo najväčšej
možnej miere a čo najrýchlejšie lekárska starostlivosť a ošetrenie, ktoré vyžaduje
ich stav. Nebude sa medzi nimi robiť žiadny rozdiel z iných ako zdravotných dôvodov.
Článok 11
Ochrana osôb
1.
Zdravie a telesná alebo duševná integrita osôb, ktoré sa nachádzajú v moci druhej
strany alebo ktoré sú internované, uväznené alebo iným spôsobom zbavené slobody v
dôsledku situácie spomenutej v článku 1, nebudú ohrozené žiadnym neopodstatneným konaním alebo opomenutím. Je preto zakázané
podrobovať osoby uvedené v tomto článku lekárskemu zákroku, ktorý nie je zdôvodnený
zdravotným stavom týchto osôb a ktorý je v rozpore s všeobecne prijatými lekárskymi
normami aplikovateľnými za podobných liečebných okolností u osôb, ktoré sú príslušníkmi,
nezbavenými slobody, strany, ktorá taký zákrok vykonáva.
2.
Osobitne je zakázané tieto osoby, a to dokonca i s ich súhlasom:
a)
telesne mrzačiť,
b)
používať na lekárske alebo vedecké pokusy,
c)
odoberať im tkanivá alebo orgány za účelom transplantácie, s výnimkou tých prípadov,
ktoré sú v súlade s podmienkami ustanovenými v odseku 1.
3.
Výnimky zo zákazu podľa odseku 2 c) môžu sa urobiť len v prípade darovania krvi na
transfúziu alebo kože na transplantáciu za predpokladu, že darovanie je dobrovoľné
a je vykonané bez akéhokoľvek donucovania alebo nátlaku, a to len na liečebné účely
a za podmienok, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými lekárskymi normami, a pod
dozorom slúžiacim tak na prospech darcu, ako aj príjemcu.
4.
Akékoľvek úmyselné konanie alebo opomenutie vážne ohrozujúce zdravie, telesnú alebo
duševnú integritu osoby, ktorá sa nachádza v moci inej strany, ako tej, ku ktorej
patrí, a ktorá buď poruší zákazy uvedené v odsekoch 1 a 2, alebo nesplní požiadavky
odseku 3, je vážnym porušením tohto Protokolu.
5.
Osoby uvedené v odseku 1 majú právo odmietnuť akýkoľvek chirurgický zákrok. V prípade
odmietnutia je potrebné, aby zdravotnícky personál získal príslušné písomné vyhlásenie
podpísané alebo potvrdené pacientom.
6.
Každá strana v konflikte povedie lekárske záznamy o každom darovaní krvi na transfúziu
alebo kože na transplantáciu osobami uvedenými v odseku 1, ak je za vykonanie takého
darovania zodpovedná. Okrem toho sa každá strana v konflikte vynasnaží viesť záznamy
o všetkých lekárskych zákrokoch vykonaných na osobách, ktoré sú internované, väznené
alebo iným spôsobom zbavené slobody v dôsledku situácie spomenutej v článku 1. Tieto záznamy budú kedykoľvek k dispozícii ochrannej mocnosti za účelom inšpekcie.
Článok 12
Ochrana zdravotníckych jednotiek
1.
Zdravotnícke jednotky budú vždy rešpektované a chránené a nestanú sa predmetom útoku.
2.
Odsek 1 bude aplikovaný na civilné zdravotnícke jednotky za predpokladu, že
a)
patria jednej zo strán v konflikte;
b)
sú uznané a splnomocnené príslušným orgánom jednej zo strán v konflikte, alebo
c)
sú splnomocnené v súlade s článkom 9, odsek 2 tohto Protokolu alebo s článkom 27 Prvého dohovoru.
3.
Strany v konflikte sa vyzývajú, aby sa vzájomne informovali o umiestnení svojich
stálych zdravotníckych jednotiek. Neposkytnutie tejto informácie nezbavuje žiadnu
stranu povinnosti dodržiavať ustanovenie odseku 1.
4.
Za žiadnych okolností nesmú byť zdravotnícke jednotky použité na to, aby sa pokúsili
chrániť svojou prítomnosťou vojenské objekty pred útokmi. Pokiaľ to bude možné, strany
v konflikte zabezpečia, aby zdravotnícke jednotky boli umiestnené tak, aby útoky na
vojenské objekty neohrozili ich bezpečnosť.
Článok 13
Prerušenie ochrany civilných zdravotníckych jednotiek
1.
Ochrana, na ktorú majú civilné zdravotnícke jednotky právo, bude prerušená len v
prípade, ak budú použité mimo rámca ich humanitárnych funkcií na činy, ktoré poškodzujú
protivníka. Ochrana však môže byť prerušená až vtedy, keď bude vydané varovanie, ktoré
ustanoví v príslušných prípadoch rozumnú lehotu, a len potom, keď toto varovanie nebude
poslúchnuté.
2.
Za akty poškodzujúce protivníka nebude považované:
a)
ak personál jednotky bude vyzbrojený ľahkými osobnými zbraňami na sebaobranu alebo
obranu ranených a chorých, ktorí sú v ich starostlivosti;
b)
ak jednotka bude strážená strážnou jednotkou, strážnikmi alebo ozbrojeným sprievodom;
c)
ak ručné zbrane a strelivo odobrané raneným a chorým neboli ešte odovzdané príslušným
službám a boli nájdené v jednotkách;
d)
ak sa členovia ozbrojených síl alebo ostatní kombatanti nachádzajú v jednotke zo
zdravotných dôvodov.
Článok 14
Obmedzenie v zhabaní civilných zdravotníckych jednotiek
1.
Okupačná mocnosť má povinnosť zabezpečiť, aby boli naďalej zabezpečované zdravotnícke
potreby civilného obyvateľstva na okupovanom území.
2.
Okupačná mocnosť preto nemôže zabrať civilné zdravotnícke jednotky, ich zariadenie,
materiál alebo nútiť ich personál k inej práci, pokiaľ sú potrebné na poskytovanie
zodpovedajúcich zdravotníckych služieb civilnému obyvateľstvu a na zabezpečenie ďalšej
starostlivosti o ranených a chorých, ktorí sa už liečia.
3.
Za predpokladu, že všeobecné pravidlo uvedené v odseku 2 je dodržované, môže okupačná
mocnosť zabrať uvedené prostriedky za týchto konkrétnych podmienok:
a)
ak tieto prostriedky sú nutné pre okamžité a zodpovedajúce lekárske ošetrenie ranených
a chorých členov ozbrojených síl okupačnej mocnosti alebo vojnových zajatcov;
b)
ak zabratie trvá len po dobu, keď taká potreba existuje;
c)
ak sa urobia okamžité opatrenia na to, aby sa naďalej zabezpečovali zdravotnícke
potreby civilného obyvateľstva, ako aj ranených a chorých, ktorí sa už liečia a ktorí
by boli zabratím postihnutí.
Článok 15
Ochrana civilného zdravotníckeho a duchovného personálu
1.
Civilný zdravotnícky personál bude rešpektovaný a chránený.
2.
V oblasti, kde sú narušené civilné zdravotnícke služby pre bojovú činnosť, bude poskytovaná
v prípade potreby civilnému zdravotníckemu personálu všetka možná pomoc.
3.
Okupačná mocnosť poskytne civilnému zdravotníckemu personálu na okupovanom území
všetku pomoc tak, aby mohol čo možno najlepšie plniť svoje humanitárne funkcie. Okupačná
mocnosť nemôže vyžadovať, aby tento personál pri plnení svojich funkcií dával prednosť
akejkoľvek osobe z iných ako zdravotných dôvodov. Tento personál sa nemôže nútiť,
aby plnil úlohy, ktoré sú nezlučiteľné s jeho humanitárnym poslaním.
4.
Civilný zdravotnícky personál bude mať prístup všade tam, kde sú jeho služby potrebné,
za podmienky, že bude dodržiavať kontrolné a bezpečnostné opatrenia, ktoré príslušná
strana v konflikte môže považovať za nevyhnutné.
5.
Civilný duchovný personál bude rešpektovaný a chránený. Ustanovenia dohovorov a tohto
Protokolu o ochrane a identifikácii zdravotníckeho personálu sa vzťahujú aj na tieto
osoby.
Článok 16
Všeobecná ochrana osôb, ktoré vykonávajú zdravotnícku činnosť
1.
Za žiadnych okolností nebude potrestaná žiadna osoba za vykonanie zdravotníckych
úkonov, ktoré sú v súlade s lekárskou etikou, bez ohľadu na okolnosti a na osoby,
ktorým sa taká služba poskytuje.
2.
Osoby, ktoré vykonávajú zdravotnícku činnosť, nebudú nútené vykonávať úkony alebo
vykonávať práce, ktoré nie sú v súlade s pravidlami lekárskej etiky alebo inými pravidlami
určenými v prospech ranených a chorých alebo ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami
dohovorov alebo tohto Protokolu, ani k tomu, aby nevykonávali úkony, ktoré tieto pravidlá
a ustanovenia vyžadujú.
3.
Žiadna z osôb, ktoré vykonávajú zdravotnícku činnosť, nebude nútená poskytovať komukoľvek
z druhej strany alebo zo svojej vlastnej strany s výnimkou prípadov, keď to vyžadujú
zákony tejto strany, akúkoľvek informáciu o ranených a chorých, ktorí sú alebo boli
v jej starostlivosti, keby podľa jej názoru takáto informácia mohla poškodiť týmto
pacientom alebo ich rodinám. Budú sa však dodržiavať predpisy o povinnom hlásení infekčných
chorôb.
Článok 17
Úloha civilného obyvateľstva a pomocných spoločností
1.
Civilné obyvateľstvo bude rešpektovať ranených, chorých a stroskotancov, aj keď patria
k druhej strane, a nesmie proti nim používať násilie. Civilnému obyvateľstvu a pomocným
spoločnostiam, ako je národná spoločnosť Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného
leva a slnka), bude dovolené, aby aj zo svojej iniciatívy zbierali ranených, chorých
a stroskotancov, a to aj v napadnutých alebo okupovaných oblastiach, a starali sa
o nich. Nikto nebude prenasledovaný, stíhaný, odsúdený alebo potrestaný za takú humanitárnu
činnosť.
2.
Strany v konflikte môžu vyzývať civilné obyvateľstvo a pomocné spoločnosti uvedené
v odseku 1, aby zbierali ranených, chorých a stroskotancov, starali sa o nich, pátrali
po mŕtvych a podali správu o tom, kde sa nachádzajú; tým, ktorí na takú výzvu odpovedia,
poskytnú ochranu i nutné prostriedky. Ak druhá strana získa alebo obnoví kontrolu
nad takou oblasťou, bude tiež poskytovať, pokiaľ to bude treba, rovnakú ochranu a
prostriedky.
Článok 18
Identifikácia
1.
Každá strana v konflikte sa vynasnaží zabezpečiť, aby zdravotnícky a duchový personál
a zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky bolo možné identifikovať.
2.
Každá strana v konflikte bude tiež dbať o prijatie a aplikovanie metód a spôsobov,
umožňujúcich rozlíšenie zdravotníckych jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov,
ktoré používajú rozoznávacie znaky a rozoznávacie signály.
3.
Na okupovaných územiach a v oblastiach, kde dochádza alebo môže dôjsť k boju, sa
civilný zdravotnícky personál a civilný duchovný personál obvykle pozná podľa rozoznávacieho
znaku a preukazu totožnosti potvrdzujúceho ich status.
4.
Zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky budú so súhlasom príslušného
orgánu označené rozoznávacím znakom. Lode a plavidlá spomenuté v článku 22 tohto Protokolu budú označené v súlade s ustanoveniami Druhého dohovoru.
5.
Okrem rozoznávacích znakov môže bojujúca strana v súlade s kapitolou III prílohy
I tohto Protokolu dovoliť používanie rozoznávacích signálov pre identifikáciu zdravotníckych
jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov. Výnimočne, v osobitných prípadoch
predvídaných v spomenutej kapitole, môžu zdravotnícke prepravné prostriedky používať
rozoznávacie signály bez toho, aby používali rozoznávacie znaky.
6.
Aplikácia ustanovení odsekov 1 až 5 tohto článku sa riadi kapitolami I a III prílohy
I tohto Protokolu. Signály ustanovené v kapitole III prílohy a určené výhradne pre
použitie zdravotníckymi jednotkami a zdravotníckymi prepravnými prostriedkami nesmú
byť použité s výnimkou prípadov tam uvedených na iný účel, ako je identifikácia zdravotníckych
jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tejto kapitole.
7.
Tento článok neoprávňuje na širšie použitie rozoznávacieho znaku v mierovej dobe,
než ako je ustanovené v článku 44 Prvého dohovoru.
8.
Ustanovenia dohovorov a tohto Protokolu týkajúce sa kontroly používania rozoznávacieho
znaku, predchádzania a postihu za jeho zneužitie sa vzťahujú taktiež na rozoznávajúce
signály.
Článok 19
Neutrálne a ostatné štáty, ktoré nie sú stranami v konflikte
Neutrálne a ostatné štáty, ktoré nie sú stranami v konflikte, budú aplikovať príslušné
ustanovenia tohto Protokolu na osoby chránené touto časťou, ktoré sú prijímané alebo
internované na ich území, a na mŕtve osoby v konflikte, ktoré nájdu.
Článok 20
Zákaz represálií
Represálie proti osobám alebo predmetom chráneným touto časťou sú zakázané.
ODDIEL II
ZDRAVOTNÍCKA PREPRAVA
Článok 21
Zdravotnícke vozidlá
Zdravotnícke vozidlá budú rešpektované a chránené rovnakým spôsobom ako pojazdné zdravotnícke
jednotky podľa dohovorov a tohto Protokolu.
Článok 22
Nemocničné lode a pobrežné záchranné plavidlá
1.
Ustanovenia dohovorov, ktoré sa vzťahujú na:
a)
lode uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 27 Druhého dohovoru,
b)
ich záchranné člny a malé plavidlá,
c)
ich personál a posádky a
d)
ranených, chorých a stroskotancov, ktorí sú na ich palube,
budú aplikované tiež v prípade, keď tieto lode, člny alebo plavidlá dopravujú civilných
ranených, chorých a stroskotancov, ktorí nepatria do žiadnych z kategórií uvedených
v článku 13 Druhého dohovoru. Tieto civilné osoby však nemôžu byť vydané strane, ktorá
nie je ich stranou, ani zajaté na mori. Ak sa ocitnú v moci strany v konflikte, ktorá
nie je ich stranou, bude sa na ne vzťahovať Štvrtý dohovor a tento Protokol.
2.
Ochrana poskytovaná dohovormi lodiam uvedeným v článku 25 Druhého dohovoru sa rozširuje
na nemocničné lode, ktoré dá k dispozícii strane v konflikte na humanitárne účely:
a)
neutrálny alebo iný štát, ktorý nie je stranou v konflikte, alebo
b)
nestranná medzinárodná humanitárna organizácia,
za predpokladu, že sú v obidvoch prípadoch splnené požiadavky obsiahnuté v spomenutom
článku.
3.
Malé plavidlá uvedené v článku 27 Druhého dohovoru budú chránené, aj keď sa nevykoná
notifikácia predvídaná týmto článkom. Strany v konflikte sa napriek tomu vyzývajú,
aby sa navzájom informovali o podrobnostiach týkajúcich sa takých plavidiel, ktoré
by uľahčili ich identifikáciu a rozoznanie.
Článok 23
Ostatné zdravotnícke lode a plavidlá
1.
Zdravotnícke lode a plavidlá, ktoré nie sú totožné s tými, o ktorých sa hovorí v
článku 22 tohto Protokolu a v článku 38 Druhého dohovoru – či už sa nachádzajú na mori alebo
v iných vodách – budú rešpektované a chránené rovnakým spôsobom ako pojazdné zdravotnícke
jednotky v súlade s dohovormi a týmto Protokolom. Keďže táto ochrana môže byť účinná
len v prípade, že budú identifikované a rozoznané ako zdravotnícke lode alebo plavidlá,
musia byť tieto lode označené rozoznávacím znakom, a pokiaľ možno dodržiavať ustanovenia
článku 43 odsek 2 Druhého dohovoru.
2.
Lode a plavidlá uvedené v odseku 1 naďalej podliehajú zákonom vojny. Ktorákoľvek
vojnová loď plávajúca po hladine, ktorá je schopná prinútiť ich okamžite na splnenie
svojho príkazu, môže im nariadiť, aby sa zastavili, opustili oblasť alebo zaujali
určitý kurz. Tieto lode a plavidlá musia každý taký príkaz poslúchnuť. Nemôžu však
v žiadnom prípade byť odvádzané od plnenia svojho zdravotníckeho poslania, pokiaľ
je to nevyhnutné pre ranených, chorých a stroskotancov, ktorí sú na ich palube.
3.
Ochrana zakotvená v odseku 1 prestane byť poskytovaná len za podmienok ustanovených
v článkoch 34 a 35 Druhého dohovoru. Zrejmé odmietnutie poslúchnuť rozkaz daný v súlade
s odsekom 2 bude považované za čin poškodzujúci protivníka podľa článku 34 Druhého
dohovoru.
4.
Strana v konflikte môže čo možno najskôr pred vyplávaním informovať druhú stranu
o mene, technických údajoch, očakávanej dobe vyplávania, kurze a predpokladanej rýchlosti
zdravotníckej lode alebo plavidla, predovšetkým v prípade lodí s hmotnosťou viac ako
2000 brutto ton, a môže poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie, ktoré by uľahčili identifikáciu
a rozoznanie. Druhá strana potvrdí príjem takých informácií.
5.
Ustanovenia článku 37 Druhého dohovoru sa vzťahujú na zdravotnícky a duchovný personál,
ktorý sa nachádza na takých lodiach a plavidlách.
6.
Ustanovenia Druhého dohovoru sa vzťahujú na ranených, chorých a stroskotancov uvedených
v článku 13 Druhého dohovoru a v článku 44 tohto Protokolu, ktorí sa nachádzajú na palube takých zdravotníckych lodí a plavidiel.
Civilní ranení, chorí a stroskotanci, ktorí nepatria do žiadnej z kategórií uvedených
v článku 13 Druhého dohovoru, nebudú, pokiaľ sa nachádzajú na mori, vydaní strane,
ktorá nie je ich vlastnou stranou, ani donútení opustiť tieto lode alebo plavidlá.
Ak sa však ocitnú v moci strany v konflikte, ktorá nie je ich vlastnou stranou, bude
sa na ne vzťahovať Štvrtý dohovor a tento Protokol.
Článok 24
Ochrana zdravotníckych lietadiel
Zdravotnícke lietadlá sa budú rešpektovať a chrániť v súlade s ustanoveniami tejto
časti.
Článok 25
Zdravotnícke lietadlá v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou druhej strany
V pozemných oblastiach a vo vzdušnom priestore nad nimi, ktoré sú fyzicky kontrolované
spriatelenými silami, alebo v morských oblastiach a vo vzdušnom priestore nad nimi,
ktoré nie sú fyzicky kontrolované druhou stranou, rešpektovanie a ochrana zdravotníckych
lietadiel strany v konflikte nie sú závislé od dohody s druhou stranou. Strana v konflikte,
ktorá používa svoje zdravotnícke lietadlá v takýchto oblastiach, však môže pre väčšiu
bezpečnosť informovať v súlade s článkom 29 druhú stranu, najmä keď sa tieto lietadlá v priebehu letu dostávajú do sféry dosahu
systému zbraní „zem-vzduch“ druhej strany.
Článok 26
Zdravotnícke lietadlá v dotykových alebo podobných zónach
1.
V tých častiach dotykovej zóny, ktorá je fyzicky kontrolovaná spriatelenými silami,
a nad týmito časťami a v tých oblastiach, nad ktorými fyzická kontrola nie je presne
ustanovená, a v príslušnom vzdušnom priestore môže byť ochrana zdravotníckych lietadiel
plne účinná len na základe predchádzajúcej dohody medzi príslušnými vojenskými orgánmi
strán v konflikte, ako ustanovuje článok 29. Aj keď nedôjde k takej dohode, budú sa zdravotnícke lietadlá lietajúce na vlastné
nebezpečenstvo rešpektovať, pokiaľ budú ako také rozoznané.
2.
„Dotyková zóna“ je každá oblasť na zemi, kde predné jednotky proti sebe stojacich
strán sú navzájom v dotyku, osobitne tam, kde sú vystavené priamej palbe zo zeme.
Článok 27
Zdravotnícke lietadlá v oblastiach kontrolovaných druhou stranou
1.
Zdravotnícke lietadlá strany v konflikte budú chránené pri lete nad zemou alebo morskou
oblasťou, ktorá je fyzicky kontrolovaná druhou stranou, za predpokladu, že bol získaný
predchádzajúci súhlas príslušných orgánov druhej strany s takými letmi.
2.
Zdravotnícke lietadlo, ktoré letí nad oblasťou kontrolovanou fyzicky druhou stranou
bez toho, že má na to súhlas predvídaný v odseku 1, alebo sa odchýlilo od podmienok,
na základe ktorých bol taký súhlas daný, v dôsledku navigačnej chyby alebo v dôsledku
výnimočnej okolnosti, ktorá súvisí s bezpečnosťou letu, sa bude snažiť o svoju identifikáciu
a o to, aby informovalo druhú stranu o takých okolnostiach. Len čo zdravotnícke lietadlo
druhá strana rozozná, vynaloží táto strana všetko primerané úsilie, aby dala príkaz
na pristátie na zem alebo na vodu, ako to predvída článok 30 odsek 1, alebo aby urobila iné opatrenia na ochranu svojich záujmov, a v každom prípade poskytne
lietadlu čas na splnenie príkazu skôr, ako sa rozhodne na lietadlo zaútočiť.
Článok 28
Obmedzenie používania zdravotníckych lietadiel
1.
Stranám v konflikte sa zakazuje, aby používali svoje zdravotnícke lietadlá na dosiahnutie
akejkoľvek vojenskej výhody nad druhou stranou. Prítomnosť zdravotníckych lietadiel
sa nesmie využívať na ochranu vojenských objektov pred útokom.
2.
Zdravotnícke lietadlá sa nesmú používať na zhromažďovanie alebo odovzdávanie správ
vojenského charakteru a nesmú mať na palube zariadenie určené na taký účel. Zakazuje
sa im prepravovať osoby alebo náklady, ktoré nie sú zahrnuté v definícii obsiahnutej
v článku 8 písmeno b. Preprava osobných zvrškov osôb, ktoré sú na palube, alebo zariadenia určeného len
na účely navigácie, spojov alebo identifikácie sa nepovažuje za zakázanú.
3.
Zdravotnícke lietadlá nesmú prepravovať zbrane s výnimkou ručných zbraní a streliva,
ktoré boli odňaté raneným, chorým a stroskotancom, ktorí sú na palube, a ktoré ešte
neboli odovzdané príslušným službám, a ľahkých osobných zbraní potrebných na to, aby
zdravotnícky personál, ktorý je na palube, mohol brániť seba i ranených, chorých a
stroskotancov, ktorí sú v jeho starostlivosti.
4.
Pri letoch uvedených v článkoch 26 a 27 nesmú sa zdravotnícke lietadlá používať na pátranie po ranených, chorých a stroskotancoch,
pokiaľ na to nedala druhá strana predchádzajúci súhlas.
Článok 29
Notifikácia a dohody o zdravotníckych lietadlách
1.
Notifikácia podľa článku 25 alebo žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa článkov 26, 27, 28 odsek 4 alebo 31 musí obsahovať údaje o predpokladanom počte zdravotníckych lietadiel, ich letových
plánoch a prostriedkoch identifikácie a musí obsahovať ubezpečenie, že každý let sa
bude uskutočňovať v súlade s článkom 28.
2.
Strana, ktorá dostane notifikáciu uvedenú v článku 25, okamžite potvrdí jej príjem.
3.
Strana, ktorá dostane žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa článkov 26, 27, 28 odsek 4 alebo 31, oznámi čo možno najrýchlejšie žiadajúcej strane:
a)
že žiadosti vyhovuje,
b)
že žiadosť zamieta, alebo
c)
primerané alternatívne návrhy ako odpoveď na žiadosť. Môže tiež navrhnúť zákaz alebo
obmedzenie ostatných letov v príslušnej oblasti v zodpovedajúcej dobe. Ak žiadajúca
strana prijme alternatívne návrhy, oznámi ich prijatie druhej strane.
4.
Strany urobia potrebné opatrenia, aby notifikácia a dohody boli vykonané čo najrýchlejšie.
5.
Strany urobia tiež potrebné opatrenia, aby čo možno najrýchlejšie informovali o podstate
takých notifikácií a dohôd príslušné vojenské jednotky a inštruovali ich o prostriedkoch
identifikácie, ktoré tieto zdravotnícke lietadlá použijú.
Článok 30
Pristátie a prehliadka zdravotníckych lietadiel
1.
Zdravotníckym lietadlám letiacim nad oblasťami fyzicky kontrolovanými druhou stranou
alebo nad oblasťami, ktorých fyzická kontrola nie je presne vymedzená, môže sa prikázať,
aby podľa situácie pristáli na zemi alebo na vode, aby mohli byť podrobené prehliadke
v súlade s nasledujúcimi odsekmi. Zdravotnícke lietadlá musia taký príkaz poslúchnuť.
2.
Ak také lietadlo pristane na zemi alebo na vode na základe príkazu alebo z iných
dôvodov, môže byť predmetom prehliadky iba za tým účelom, aby sa zistilo, či zodpovedá
podmienkam uvedeným v odsekoch 3 a 4. Taká prehliadka sa musí začať bez odkladu a
musí prebiehať rýchlo. Strana, ktorá vykonáva prehliadku, nebude požadovať, aby ranení
a chorí opustili lietadlo, pokiaľ to nie je potrebné na splnenie účelu prehliadky.
Táto strana v každom prípade zabezpečí, aby stav ranených a chorých nebol nepriaznivo
ovplyvnený prehliadkou alebo ich odchodom z lietadla.
3.
Ak sa pri prehliadke ukáže, že lietadlo:
a)
je zdravotníckym lietadlom podľa článku 8 písmeno j),
b)
neporušuje podmienky predpísané v článku 28 a
c)
neletelo bez predchádzajúceho súhlasu alebo v rozpore s týmto súhlasom v prípadoch,
keď sa taký súhlas vyžaduje,
bude môcť lietadlo a osoby na jeho palube patriace druhej strane alebo neutrálnemu
alebo inému štátu, ktorý nie je stranou v konflikte, čo najskôr pokračovať v lete.
4.
Ak sa pri prehliadke ukáže, že lietadlo:
a)
nie je zdravotníckym lietadlom podľa článku 8 písmeno j),
b)
porušuje podmienky predpísané v článku 28, alebo
c)
letelo bez predchádzajúceho súhlasu alebo v rozpore s týmto súhlasom v prípadoch,
keď sa taký súhlas vyžaduje,
môže sa lietadlo zadržať. S osobami na jeho palube sa bude zaobchádzať podľa príslušných
ustanovení dohovorov a tohto Protokolu. Zadržané lietadlo, ktoré bolo predtým označené
ako stále zdravotnícke lietadlo, môže sa potom používať už len ako zdravotnícke lietadlo.
Článok 31
Neutrálne alebo iné štáty, ktoré nie sú stranami v konflikte
1.
Zdravotnícke lietadlá môžu lietať nad územím neutrálneho alebo iného štátu, ktorý
nie je stranou v konflikte, a na takom území pristávať len na základe predchádzajúcej
dohody. Pokiaľ taká dohoda existuje, budú sa tieto lietadlá rešpektovať po celý čas
ich letu aj v priebehu prípadných zastávok na takom území. Musia však poslúchnuť podľa
okolností prípadné príkazy na pristátie na zemi alebo na vode.
2.
Ak zdravotnícke lietadlo letí nad územím neutrálneho alebo iného štátu, ktorý nie
je stranou v konflikte, bez predchádzajúcej dohody alebo sa odchyľuje od podmienok
ustanovených dohodou z dôvodov navigačnej chyby alebo pre výnimočné okolnosti súvisiace
s bezpečnosťou letu, urobí všetko pre to, aby podalo informáciu o svojom lete a svojej
identifikácii. Akonáhle je také zdravotnícke lietadlo identifikované, urobí tento
štát primerané kroky, aby vydal príkaz na pristátie na zemi alebo na vode v súlade
s článkom 30 odsekom 1 alebo iné kroky na zabezpečenie svojich vlastných záujmov, v každom prípade však
poskytne lietadlu čas na splnenie príkazu skôr, ako proti nemu začne útok.
3.
Ak zdravotnícke lietadlo na základe dohody alebo za okolností uvedených v odseku
2 pristane na zemi alebo na vode na území neutrálneho alebo iného štátu, ktorý nie
je stranou v konflikte, a to podľa príkazu alebo z iných dôvodov, bude podrobené prehliadke
za účelom zistenia, či ide skutočne o zdravotnícke lietadlo. Prehliadka sa musí začať
bez odkladu a musí sa vykonať rýchlo. Strana, ktorá vykonáva prehliadku, nebude požadovať,
aby ranení a chorí patriaci strane, ktorá lietadlo vyslala, opustili lietadlo, pokiaľ
to však nie je pre prehliadku potrebné. Strana, ktorá vykonáva prehliadku v každom
prípade zabezpečí, aby stav ranených a chorých nebol nepriaznivo ovplyvnený prehliadkou
alebo odchodom z lietadla. Ak sa pri prehliadke ukáže, že lietadlo je skutočne zdravotníckym
lietadlom, bude toto lietadlo môcť s osobami na palube, s výnimkou tých, ktoré sa
musia zadržať v súlade s normami medzinárodného práva aplikovateľnými v ozbrojených
konfliktoch, pokračovať v lete a vytvoria sa mu na to potrebné podmienky. Ak sa počas
prehliadky ukáže, že také lietadlo nie je zdravotníckym lietadlom, bude zadržané a
s osobami na jeho palube sa bude zaobchádzať v súlade s odsekom 4.
4.
Ranení, chorí a stroskotanci s výnimkou tých, ktorí museli dočasne opustiť zdravotnícke
lietadlo, budú so súhlasom miestnych orgánov na území neutrálneho alebo iného štátu,
ktorý nie je stranou v konflikte, pokiaľ sa nedohodne inak medzi týmto štátom a stranami
v konflikte, zadržaní týmto štátom, pokiaľ to vyžadujú normy medzinárodného práva
aplikovateľné v ozbrojených konfliktoch, a to tak, aby sa nemohli znovu zúčastniť
na nepriateľských akciách. Náklady na nemocničné liečenie a internáciu uhradí štát,
ku ktorému tieto osoby patria.
5.
Neutrálne alebo iné štáty, ktoré nie sú stranami v konflikte, budú aplikovať podmienky
a prípadné obmedzenia týkajúce sa preletov zdravotníckych lietadiel nad svojím územím
alebo pristátie zdravotníckych lietadiel na svojom území rovnakým spôsobom pre všetky
strany v konflikte.
ODDIEL III
NEZVESTNÉ A ZOMRETÉ OSOBY
Článok 32
Všeobecná zásada
Pri aplikácii tohto oddielu bude činnosť Vysokých zmluvných strán, strán v konflikte
a medzinárodných humanitárnych organizácií uvedených v dohovoroch a v tomto Protokole
vychádzať predovšetkým z práva rodín mať informácie o osude svojich príbuzných.
Článok 33
Nezvestné osoby
1.
Len čo to okolnosti dovolia, najneskoršie však po skončení nepriateľských akcií,
každá strana v konflikte bude pátrať po osobách, ktoré boli vyhlásené za nezvestné
druhou stranou. Táto druhá strana odovzdá všetky potrebné informácie o takých osobách
za účelom uľahčenia pátrania po nich.
2.
Na to, aby bolo uľahčené zhromažďovanie informácií podľa predchádzajúceho odseku,
každá strana v konflikte bude, pokiaľ ide o osoby, ktoré nebudú požívať priaznivejšie
podmienky podľa dohovorov a tohto Protokolu:
a)
zaznamenávať informácie uvedené v článku 138 Štvrtého dohovoru o tých osobách, ktoré
boli zadržané, uväznené alebo iným spôsobom zbavené slobody na viac ako dva týždne
v dôsledku nepriateľských akcií alebo okupácie alebo ktoré zomreli počas zajatia;
b)
v čo najväčšej možnej miere uľahčovať, a ak bude treba, vyhľadávať a zaznamenávať
informácie týkajúce sa takýchto osôb, ak tieto osoby zomreli za iných okolností v
dôsledku nepriateľských akcií alebo okupácie.
3.
Informácie o osobách vyhlásených za nezvestné podľa odseku 1 a žiadosti o také informácie
budú odovzdané priamo alebo prostredníctvom ochrannej mocnosti alebo Ústrednej pátracej
služby Medzinárodného výboru Červeného kríža alebo národných spoločností Červeného
kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnka). Pokiaľ informácie nebudú odovzdané
prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža a jeho ústrednej pátracej služby,
zabezpečí každá strana v konflikte, aby také informácie boli tiež odovzdané Ústrednej
pátracej službe.
4.
Strany v konflikte sa budú usilovať o dosiahnutie dohody o ustanovení skupín pre
pátranie, identifikáciu a zbieranie mŕtvych z bojísk, včítane dohody, pokiaľ to bude
vhodné, o sprevádzaní týchto skupín personálom druhej strany pri vykonávaní tohto
poslania v oblastiach kontrolovaných druhou stranou. Personál takých skupín bude rešpektovaný
a chránený výhradne pri výkone tohto poslania.
Článok 34
Pozostatky zomretých osôb
1.
Telesné pozostatky osôb, ktoré zomreli v dôsledku okupácie alebo zadržania vyplývajúceho
z okupácie alebo nepriateľských akcií, a tých osôb, ktoré nie sú občanmi krajiny,
v ktorej zomreli v dôsledku nepriateľských akcií, sa budú šetrne uchovávať a hroby
týchto osôb sa budú udržiavať a označovať podľa ustanovenia článku 130 Štvrtého dohovoru,
pokiaľ tieto pozostatky alebo hroby nemajú nárok na priaznivejšie zaobchádzanie podľa
dohovorov a tohto Protokolu.
2.
Len čo to okolnosti a vzťahy medzi stranami v konflikte dovolia, Vysoké zmluvné strany,
na ktorých území sú umiestnené hroby alebo tiež iné miesta obsahujúce telesné pozostatky
osôb, ktoré zomreli v dôsledku nepriateľských akcií alebo počas okupácie alebo vo
väzbe, uzavrú dohody za účelom:
a)
uľahčenia prístupu príbuzných zomretých osôb a zástupcov oficiálnych služieb pre
registráciu hrobov k hrobom a ustanovenia praktických opatrení na zabezpečenie takého
prístupu,
b)
stálej ochrany a udržiavania takých hrobov,
c)
uľahčenia vrátenia pozostatkov zomretých a ich osobných zvrškov do vlasti na žiadosť
tejto krajiny alebo, pokiaľ táto krajina nemá námietky, na žiadosť najbližších príbuzných
zomretých osôb.
3.
Ak neexistujú dohody predvídané v odseku 2 b) alebo c) a ak domovská krajina zomretého
nie je ochotná zabezpečovať udržiavanie týchto hrobov na vlastné náklady, Vysoká zmluvná
strana, na ktorej území sú hroby umiestnené, môže navrhnúť, že uľahčí návrat telesných
pozostatkov týchto zomretých do domovskej krajiny. Ak taká ponuka nie je prijatá,
Vysoká zmluvná strana môže po uplynutí piatich rokov od dátumu takej ponuky a po príslušnom
oznámení domovskej krajine prijať opatrenie ustanovené v jej vlastných zákonoch týkajúcich
sa cintorínov a hrobov.
4.
Vysoká zmluvná strana, na ktorej území sa nachádzajú hroby spomenuté v tomto článku,
bude môcť exhumovať pozostatky len:
a)
v súlade s odsekmi 2 c) a 3, alebo
b)
ak je exhumácia motivovaná vyšším verejným záujmom, včítane prípadov zdravotnej nevyhnutnosti
alebo prípadov administratívneho alebo súdneho vyšetrovania; v tomto prípade však
Vysoká zmluvná strana bude vždy rešpektovať pozostatky a bude informovať domovskú
krajinu o svojom úmysle exhumovať pozostatky, ako aj o podrobnostiach o zamýšľanom
mieste ich nového uloženia.
ČASŤ III
SPÔSOBY A PROSTRIEDKY VEDENIA VOJNY STATUS KOMBATANTOV A VOJNOVÝCH ZAJATCOV
ODDIEL I
SPÔSOBY A PROSTRIEDKY VEDENIA VOJNY
Článok 35
Základné pravidlá
1.
V ozbrojenom konflikte nemajú strany v konflikte neobmedzené právo voľby spôsobov
a prostriedkov vedenia vojny.
2.
Zakazuje sa používať zbrane, muníciu, materiál a spôsoby vedenia vojny, ktoré by
svojou povahou spôsobovali nadmerné zranenia alebo zbytočné útrapy.
3.
Zakazuje sa používať spôsoby alebo prostriedky vedenia vojny, ktorých cieľom je spôsobiť
alebo pri ktorých sa dá očakávať, že môžu spôsobiť rozsiahle, dlhodobé a vážne škody
na životnom prostredí.
Článok 36
Nové druhy zbraní
Pri štúdiu, vývoji, získavaní alebo zavádzaní nových druhov zbraní, prostriedkov alebo
spôsobov vedenia vojny je Vysoká zmluvná strana povinná určiť, či ich použitie nie
je za niektorých alebo za všetkých okolností zakázané týmto Protokolom alebo inou
normou medzinárodného práva aplikovateľnou na túto Vysokú zmluvnú stranu.
Článok 37
Zákaz vierolomnosti
1.
Zakazuje sa zabiť, zraniť alebo zajať protivníka s použitím vierolomnosti. Za vierolomné
činy sa považujú tie, ktoré zneužívajú dobromyseľnosť protivníka vyvolať u neho chybnú
domnienku, že má právo na ochranu alebo že je povinný takúto ochranu poskytnúť podľa
noriem medzinárodného práva aplikovaných v ozbrojených konfliktoch. Príkladmi vierolomnosti
sú tieto činy:
a)
predstieranie úmyslu vyjednávať pod vlajkou parlamentárov alebo predstieranie kapitulácie,
b)
predstieranie neschopnosti v dôsledku zranenia alebo choroby,
c)
predstieranie statusu civilnej osoby alebo nekombatanta,
d)
predstieranie statusu chránenej osoby použitím značiek, označenia alebo uniforiem
Organizácie Spojených národov alebo neutrálnych alebo iných štátov, ktoré nie sú stranami
v konflikte.
2.
Vojnové lsti nie sú zakázané. Lsťou sa rozumejú také činy, ktorých účelom je uviesť
protivníka do omylu alebo ho prinútiť k nerozvážnemu konaniu, ktoré však nepredstavujú
porušenie noriem medzinárodného práva aplikovateľných v ozbrojených konfliktoch a
ktoré nie sú vierolomné, pretože nezneužívajú dobromyseľnosť protivníka, pokiaľ ide
o poskytnutie ochrany podľa tohto práva. Príkladmi takej vojnovej lsti sú: použitie
kamufláže, pasce, predstieranej operácie a dezinformácie.
Článok 38
Uznávané znaky
1.
Zakazuje sa zneužiť rozlišovacie znaky Červeného kríža, Červeného polmesiaca, Červeného
leva a slnka alebo iných znakov, značiek alebo signálov ustanovených dohovormi alebo
týmto Protokolom. Tiež sa zakazuje úmyselne zneužívať v ozbrojenom konflikte iné medzinárodne
uznávané ochranné znaky, značky alebo signály včítane vlajky parlamentárov a ochranného
znaku kultúrnych hodnôt.
2.
Zakazuje sa používať rozlišovacie označenia Organizácie Spojených národov s výnimkou
prípadov, ktoré táto organizácia povolila.
Článok 39
Štátne znaky
1.
Zakazuje sa používať v ozbrojenom konflikte vlajky alebo vojenské znaky, insígnie
alebo uniformy neutrálnych alebo iných štátov, ktoré nie sú stranami v konflikte.
2.
Zakazuje sa používať vlajky alebo vojenské znaky, insígnie alebo uniformy druhej
strany v dobe útoku alebo za účelom zamaskovania, podpory, ochrany alebo sťažovania
vojenských operácií.
3.
Žiadne ustanovenia tohto článku alebo článku 37 odsek 1 d) nemá vplyv na existujúce všeobecne uznávané normy medzinárodného práva aplikovateľné
na špionáž alebo na používanie vlajok pri vedení ozbrojeného konfliktu na mori.
Článok 40
Milosť
Zakazuje sa vydať rozkaz, že nebude nikto ušetrený, hroziť tým protivníkovi alebo
viesť nepriateľské akcie na tomto základe.
Článok 41
Ochrana osôb druhej strany vyradených z boja (hors de combat)
1.
Osoba, ktorá je uznaná alebo za daných okolností by mala byť uznaná za osobu vyradenú
z boja, nemôže byť predmetom útoku.
2.
Osoba je osobu vyradenou z boja, ak:
a)
je v moci druhej strany,
b)
jasne vyslovila úmysel vzdať sa, alebo
c)
padla do bezvedomia alebo je inak vyradená z dôvodov zranenia alebo choroby, a je
teda neschopná sa brániť,
za predpokladu, že sa vo všetkých týchto prípadoch zdržiava akýchkoľvek nepriateľských
činov a nepokúša sa o útek.
3.
Ak sa osoby majúce právo na ochranu ako vojnoví zajatci, ocitnú v moci druhej strany
za neobvyklých podmienok boja, ktoré znemožňujú ich evakuáciu, ako ustanovuje časť
III oddiel I Tretieho dohovoru, budú prepustené a budú urobené všetky možné opatrenia
na zaistenie ich bezpečnosti.
Článok 42
Osoby cestujúce v lietadle
1.
Osoba, ktorá zoskakuje padákom z lietadla, ktorému hrozí zničenie, sa nesmie počas
zoskoku stať predmetom útoku.
2.
Po dosiahnutí zeme na území kontrolovanom druhou stranou, bude osobe, ktoré zoskočila
padákom z lietadla, ktorému hrozí zničenie, daná možnosť vzdať sa skôr, ako sa stane
predmetom útoku, pokiaľ nie je zrejmé, že sa dopúšťa nepriateľského činu.
3.
Výsadkové jednotky týmto článkom nie sú chránené.
ODDIEL II
STATUS KOMBATANTOV A VOJNOVÝCH ZAJATCOV
Článok 43
Ozbrojené sily
1.
Ozbrojené sily strany v konflikte sa skladajú zo všetkých organizovaných ozbrojených
síl, skupín a jednotiek, ktoré sú pod velením osôb zodpovedných tejto strane za konanie
svojich podriadených, a to aj v prípadoch, keď stranu zastupuje vláda alebo orgán,
ktorý druhá strana neuznáva. Tieto ozbrojené sily budú podliehať vnútornému disciplinárnemu
systému, ktorý okrem iného presadzuje dodržiavanie noriem medzinárodného práva aplikovaných
v ozbrojených konfliktoch.
2.
Príslušníci ozbrojených síl strany v konflikte (s výnimkou zdravotníckeho a duchovného
personálu, ako o tom hovorí článok 33 Tretieho dohovoru) sú kombatanti, t.j., že majú
právo priamo sa zúčastniť na nepriateľských akciách.
3.
Ak strana v konflikte zahrnie pomocnú vojenskú jednotku alebo ozbrojenú zložku poverenú
ochranou verejného poriadku do svojich ozbrojených síl, upovedomí o tom druhé strany
v konflikte.
Článok 44
Kombatanti a vojnoví zajatci
1.
Každý kombatant, ako je definovaný v článku 43, sa stáva vojnovým zajatcom, ak sa ocitne v moci druhej strany.
2.
Aj keď všetci kombatanti sú povinní dodržiavať normy medzinárodného práva aplikovateľné
v ozbrojených konfliktoch, nezbavuje porušenie týchto pravidiel kombatanta jeho práva
byť považovaný za kombatanta, alebo ak sa ocitne v moci druhej strany, jeho práva
byť považovaný za vojnového zajatca s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.
3.
Za účelom posilnenia ochrany civilného obyvateľstva pred následkami nepriateľských
akcií sú kombatanti povinní odlíšiť sa od civilného obyvateľstva v čase útoku alebo
vojenskej operácie slúžiacej na prípravu útoku. Však s prihliadnutím na to, že sú
situácie v ozbrojených v konfliktoch, keď v dôsledku povahy nepriateľských akcií sa
nemôže ozbrojený kombatant odlíšiť od civilného obyvateľstva, zachováva si status
kombatanta za predpokladu, že v takých situáciách nosí verejne zbraň:
a)
počas každého vojenského stretnutia,
b)
počas doby, keď môže byť videný protivníkom pri zaujímaní bojovej zostavy pred útokom,
na ktorom sa má zúčastniť.
Činy, ktoré sú v súlade s požiadavkami tohto odseku, nebudú sa pokladať za vierolomné
v zmysle článku 37 odsek 1 c).
4.
Kombatant, ktorý sa ocitne v moci druhej strany v dobe, v ktorej nespĺňa požiadavky
ustanovené v druhej vete odseku 3, stráca právo byť považovaný za vojnového zajatca,
ale napriek tomu sa mu poskytne ochrana rovnajúca sa vo všetkých smeroch ochrane poskytovanej
vojnovým zajatcom v súlade s Tretím dohovorom a týmto Protokolom. Táto ochrana zahŕňa
ochranu, ktorá sa rovná ochrane poskytovanej vojnovým zajatcom v súlade s Tretím dohovorom
v prípade, keď taká osoba je súdená a potrestaná za akékoľvek protiprávne konanie,
ktorého sa dopustila.
5.
Kombatant, ktorý sa ocitne v moci druhej strany v dobe, keď sa nezúčastní na útoku
alebo na vojenskej operácii slúžiacej na prípravu útoku, nestráca právo byť považovaný
za kombatanta a vojnového zajatca v dôsledku svojej predchádzajúcej činnosti.
6.
Tento článok nezbavuje žiadnu osobu práva, aby bola považovaná za vojnového zajatca
podľa článku 4 Tretieho dohovoru.
7.
Tento článok nemá za účel zmeniť všeobecne prijatú prax štátov týkajúcu sa uniformy,
ktorú majú nosiť kombatanti pridelení do pravidelných, uniformovaných ozbrojených
jednotiek strany v konflikte.
8.
Okrem kategórií osôb uvedených v článku 13 Prvého a Druhého dohovoru budú mať všetci
príslušníci ozbrojených síl strany v konflikte, ako sú definovaní v článku 43 tohto Protokolu, právo na ochranu v súlade s týmito dohovormi, ak sú ranení alebo
chorí, alebo v prípade Druhého dohovoru, ak stroskotali na mori alebo v iných vodách.
Článok 45
Ochrana osôb, ktoré sa zúčastnili na nepriateľských akciách
1.
Osoba, ktorá sa zúčastní na nepriateľských akciách a ocitne sa v moci druhej strany,
bude sa pokladať za vojnového zajatca, a teda bude chránená Tretím dohovorom, ak požiada
o status vojnového zajatca alebo ak sa ukáže, že na taký status má právo, alebo ak
strana, od ktorej je závislá, požiada pre ňu o taký status na základe notifikácie
adresovanej mocnosti, v ktorej moci sa príslušná osoba nachádza, alebo na základe
notifikácie adresovanej ochrannej mocnosti. Ak dôjde k pochybnosti o tom, či taká
osoba má právo na status vojnového zajatca, bude táto osoba naďalej taký status mať,
a bude teda chránená Tretím dohovorom a týmto Protokolom až do doby, keď jej status
určí príslušný súd.
2.
Ak osoba, ktorá sa ocitla v moci druhej strany, nie je zadržaná ako vojnový zajatec
a má byť touto stranou súdená za protiprávne konanie súvisiace s nepriateľskými akciami,
bude táto osoba oprávnená domáhať sa svojho práva na status vojnového zajatca pred
súdom a práva na vynesenie súdneho rozhodnutia o tejto otázke. Ak to nebude v rozpore
s aplikovaným konaním, bude toto rozhodnutie urobené pred vlastným súdnym výrokom
o uvedenom protiprávnom konaní. Zástupcovia ochrannej mocnosti budú mať právo zúčastniť
sa na súdnom konaní, na ktorom sa rozhodne o tejto otázke, pokiaľ vo výnimočných prípadoch
a v záujme štátnej bezpečnosti toto konanie neprebieha na neverejnom zasadaní. V takom
prípade mocnosť, v ktorej moci sa príslušná osoba nachádza, oznámi túto skutočnosť
náležitým spôsobom ochrannej mocnosti.
3.
Osoba, ktorá sa zúčastnila na nepriateľských akciách a ktorá nemá právo na status
vojnového zajatca a ani právo na priaznivejšie zaobchádzanie v súlade so Štvrtým dohovorom,
bude mať vo všetkých prípadoch právo na ochranu podľa článku 75 tohto Protokolu. Na okupovanom území bude mať taká osoba, pokiaľ nie je držaná ako
vyzvedač, bez ohľadu na článok 5 Štvrtého dohovoru, tiež právo na spojenie podľa tohto
Dohovoru.
Článok 46
Vyzvedači
1.
Bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia dohovorov alebo tohto Protokolu žiadny
príslušník ozbrojených síl strany v konflikte, ktorý sa ocitne v moci druhej strany
v čase, keď sa zaoberal vyzvedačstvom, nebude mať právo na status vojnového zajatca
a môže sa s ním zaobchádzať ako s vyzvedačom.
2.
Príslušník ozbrojených síl strany v konflikte, ktorý pre túto stranu na území kontrolovanom
druhou stranou zhromažďuje alebo sa pokúša zhromažďovať informácie, nebude sa považovať
za osobu, ktorá sa zaoberá vyzvedačstvom, ak pri tejto činnosti nosí uniformu svojich
ozbrojených síl.
3.
Príslušník ozbrojených síl strany v konflikte, ktorý býva na území okupovanom druhou
stranou a ktorý pre stranu, od ktorej je závislý, zhromažďuje alebo sa pokúša zhromažďovať
informácie vojenskej povahy na tomto území, sa nebude považovať za osobu, ktorá sa
zaoberá vyzvedačstvom, pokiaľ tak nekoná podvodným spôsobom alebo sa úmyselne neuchyľuje
k tajným metódam. Okrem toho taká osoba nestráca právo na status vojnového zajatca
a nemôže sa s ňou zaobchádzať ako s vyzvedačom, pokiaľ nie je zajatá pri vyzvedačskej
činnosti.
4.
Príslušník ozbrojených síl strany v konflikte, ktorý nebýva na území okupovanom druhou
stranou a ktorý sa zaoberal vyzvedačstvom na tomto území, nestráca svoje právo na
status vojnového zajatca a nesmie sa s ním zaobchádzať ako s vyzvedačom, pokiaľ nebol
zajatý skôr, ako sa pripojil k ozbrojeným silám, ku ktorým patrí.
Článok 47
Žoldnieri
1.
Žoldnier nemá právo na status kombatanta alebo vojnového zajatca.
2.
Žoldnier je osoba, ktorá:
a)
je špeciálne najatá v mieste alebo v zahraničí na to, aby bojovala v ozbrojenom konflikte;
b)
skutočne sa priamo zúčastňuje na nepriateľských akciách;
c)
svoju účasť na nepriateľských akciách motivuje hlavne osobným ziskom a stranou v
konflikte alebo v jej mene je jej skutočne sľúbená materiálna odmena podstatne prevyšujúca
odmenu sľúbenú alebo platenú kombatantom podobných hodností a funkcií v ozbrojených
silách tejto strany;
d)
nie je občanom strany v konflikte ani nemá trvalé bydlisko na území kontrolovanom
stranou v konflikte;
e)
nie je príslušníkom ozbrojených síl strany v konflikte a
f)
nebola vyslaná štátom, ktorý nie je stranou v konflikte na plnenie oficiálnych úloh
ako príslušník jeho ozbrojených síl.
ČASŤ IV
CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO
ODDIEL I
VŠEOBECNÁ OCHRANA PROTI NÁSLEDKOM NEPRIATEĽSKÝCH AKCIÍ
Kapitola I
Základné pravidlo a rozsah aplikácie
Článok 48
Základné pravidlo
Na zabezpečenie rešpektovania a ochrany civilného obyvateľstva a objektov civilného
rázu budú strany v konflikte vždy robiť rozdiel medzi civilným obyvateľstvom a kombatantmi
a medzi objektmi civilného rázu a vojenskými objektmi a v súlade s tým budú viesť
svoje operácie len proti vojenským objektom.
Článok 49
Definícia útokov a rozsah aplikácie
1.
„Útoky“ sú násilné činy proti protivníkovi, a to tak útočnej, ako aj obrannej povahy.
2.
Ustanovenia tohto Protokolu týkajúce sa útokov sa vzťahujú na všetky útoky vedené
na ktoromkoľvek území, včítane štátneho územia strany v konflikte, ktoré je však pod
kontrolou druhej strany.
3.
Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú na ktorúkoľvek pozemnú, vzdušnú alebo námornú
vojenskú operáciu, ktorá môže postihnúť civilné obyvateľstvo, jednotlivé civilné osoby
alebo objekty civilného rázu na zemi. Ďalej sa vzťahujú na všetky útoky z mora alebo
zo vzduchu proti objektom na zemi, ale nedotýkajú sa iným spôsobom noriem medzinárodného
práva aplikovateľných v ozbrojených konfliktoch na mori alebo vo vzduchu.
4.
Ustanovenia tohto oddielu dopĺňajú pravidlá týkajúce sa humanitárnej ochrany obsiahnuté
vo Štvrtom dohovore, predovšetkým v jeho časti II, a v ďalších medzinárodných dohodách
záväzných pre Vysoké zmluvné strany, ako aj ostatné normy medzinárodného práva vzťahujúce
sa na ochranu civilných osôb a objektov civilného rázu na zemi, mori, alebo vo vzduchu
pred účinkami nepriateľských akcií.
Kapitola II
Civilné osoby a civilné obyvateľstvo
Článok 50
Definícia civilných osôb a civilného obyvateľstva
1.
Civilná osoba je osoba, ktorá nepatrí do žiadnej z kategórií osôb uvedených v článku
4 A) 1), 2), 3), 6) Tretieho dohovoru a v článku 43 tohto Protokolu. V prípade pochybnosti či osoba je civilnou osobou, bude taká osoba
považovaná za civilnú osobu.
2.
Civilným obyvateľstvom sú všetky osoby, ktoré sú civilnými osobami.
3.
Prítomnosť jednotlivcov nezodpovedajúcich definícii civilnej osoby vnútri civilného
obyvateľstva nezbavuje obyvateľstvo jeho civilného charakteru.
Článok 51
Ochrana civilného obyvateľstva
1.
Civilné obyvateľstvo a jednotlivé civilné osoby požívajú všeobecnú ochranu proti
nebezpečenstvám vznikajúcim v dôsledku vojenských operácií. Aby táto ochrana bola
účinná, musia sa za všetkých okolností dodržiavať nasledujúce normy, ktoré dopĺňajú
ostatné aplikovateľné normy medzinárodného práva.
2.
Civilné obyvateľstvo ako také, ako aj jednotlivé civilné osoby nesmú byť predmetom
útoku. Násilné činy alebo hrozby násilnými činmi, ktorých základným cieľom je terorizovanie
civilného obyvateľstva, sa zakazujú.
3.
Civilné osoby požívajú ochranu poskytovanú týmto oddielom s výnimkou prípadu, keď
sa priamo zúčastňujú na nepriateľských akciách a po dobu týchto akcií.
4.
Nerozlišujúce útoky sa zakazujú. K nerozlišujúcim útokom patria:
a)
útoky, ktoré sa nezameriavajú na konkrétne vojenské objekty;
b)
útoky, pri ktorých sa používajú bojové spôsoby alebo prostriedky, ktoré nemôžu byť
zamerané na konkrétne vojenské objekty, alebo
c)
útoky, pri ktorých sa používajú bojové spôsoby alebo prostriedky, ktorých účinky
sa nemôžu obmedziť, ako požaduje tento Protokol, takže v každom takom prípade zasahujú
vojenské objekty aj civilné osoby alebo objekty civilného rázu bez rozdielu.
5.
Okrem iného treba považovať za nerozlišujúce tieto druhy útokov:
a)
útoky bombardovaním bez ohľadu na použité spôsoby alebo prostriedky, pri ktorých
sa považuje za jedinný vojenský objekt rad zreteľne oddelených a rozlíšiteľných vojenských
objektov umiestnených v meste, dedine alebo v inej oblasti, v ktorej sú sústredené
civilné osoby alebo objekty civilného rázu, a
b)
útoky, pri ktorých sa dá očakávať, že môžu spôsobiť straty na životoch civilných
osôb, ich zranenie, poškodenie objektov civilného rázu alebo kombinácia týchto prípadov,
ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu.
6.
Útoky proti civilnému obyvateľstvu alebo civilným osobám z dôvodov represálií sú
zakázané.
7.
Prítomnosť alebo pohyb civilného obyvateľstva alebo jednotlivých civilných osôb sa
nesmie využiť na ochranu určitých bodov alebo oblastí pred vojenskými operáciami,
predovšetkým na pokusy ochrániť vojenské objekty pred útokmi alebo na zamaskovanie,
zvýhodňovanie alebo narušovanie vojenských operácií. Strany v konflikte nebudú viesť
pohyb civilného obyvateľstva alebo jednotlivých civilných osôb tak, aby tým chránili
vojenské objekty pred útokom alebo aby tým zamaskovali vojenské operácie.
8.
Žiadne porušenie týchto ustanovení nezbavuje bojujúce strany ich právnych záväzkov
k civilnému obyvateľstvu a civilným osobám, včítane záväzkov robiť preventívne bezpečnostné
opatrenia ustanovené článkom 57.
Kapitola III
Objekty civilného rázu
Článok 52
Všeobecná ochrana objektov civilného rázu
1.
Objekty civilného rázu nesmú byť predmetom útoku alebo represálií. Objekty civilného
rázu sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými objektami, ako sú definované v odseku
2.
2.
Útoky musia byť prísne obmedzené na vojenské objekty. Pokiaľ ide o objekty, obmedzujú
sa vojenské objekty na tie objekty, ktoré svojou povahou, umiestnením, účelom alebo
použitím predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné
zničenie, obsadzenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú
výhodu.
3.
V prípade pochybnosti, či sa objekt, ktorý je obyčajne určený na civilné účely, ako
je miesto pre konanie bohoslužieb, dom, alebo iné obydlie alebo škola, používa na
účinnú podporu vojenských akcií, sa predpokladá, že tento objekt nie je využívaný
na podporu vojenských akcií.
Článok 53
Ochrana kultúrnych majetkov a miest pre konanie bohoslužieb
Bez ujmy na ustanoveniach Haagského dohovoru o ochrane kultúrnych majetkov pri ozbrojenom
konflikte zo 14. mája 1954 a ostatných príslušných medzinárodných dokumentov sa zakazuje:
a)
vykonávať akékoľvek nepriateľské činy namierené proti historickým pamiatkam, umeleckým
cieľom alebo miestam pre konanie bohoslužieb, ktoré sú kultúrnym alebo duchovným dedičstvom
národov;
b)
využívať také objekty na podporu vojenského úsilia;
c)
urobiť také objekty predmetom represálií.
Článok 54
Ochrana objektov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva
1.
Zakazuje sa používať hladovanie civilných osôb ako spôsob vedenia vojny.
2.
Zakazuje sa útočiť na objekty a ničiť, odstraňovať alebo znehodnocovať objekty nevyhnutné
na prežitie civilného obyvateľstva, ako sú zásoby potravín, poľnohospodárske oblasti
slúžiace na produkciu potravín, zber, dobytok, zariadenie na dodávky vody a zásobovanie
vodou a zavlažovacie zariadenia s cieľom nepripustiť ich používanie civilným obyvateľstvom
alebo druhou stranou a to bez ohľadu na motív, či už sa to deje s úmyslom vyhladovania
civilných osôb, prinútenia ich na odchod alebo z iných dôvodov.
3.
Zákazy obsiahnuté v odseku 2 sa nebudú vzťahovať na objekty v tomto odseku uvedené,
ktoré používa druhá strana:
a)
výhradne ako existenčné prostriedky pre príslušníkov svojich ozbrojených síl, alebo
b)
ak nejde o existenčné prostriedky, tak aspoň pre priamu podporu vojenských akcií,
ale za predpokladu, že v žiadnom prípade sa nebudú proti takým objektom uskutočňovať
akcie, ktoré by mohli vo svojom dôsledku ponechať civilné obyvateľstvo bez dostatočného
množstva potravín a vody, čo by spôsobilo jeho hladovanie alebo by ho prinútilo na
vyprázdnenie miesta.
4.
Tieto objekty nesmú byť predmetom represálií.
5.
Vychádzajúc z uznávania životne dôležitých požiadaviek každej strany v konflikte
pri obrane svojho štátneho územia proti invázii, môže strana v konflikte derogovať
zákazy obsiahnuté v odseku 2 na takom území pod svojou vlastnou kontrolou, ak to vyžaduje
naliehavá vojenská potreba.
Článok 55
Ochrana životného prostredia
1.
Pri vedení vojenských akcií treba dbať na ochranu životného prostredia pred rozsiahlymi,
dlhodobými a vážnymi škodami. Táto ochrana zahŕňa zákaz používania spôsobov alebo
prostriedkov vedenia vojny, ktorých cieľom je spôsobiť také škody na životnom prostredí,
alebo pri ktorých sa dá očakávať spôsobenie takých škôd, že tým ohrozia zdravie alebo
prežitie obyvateľstva.
2.
Útoky proti životnému prostrediu z dôvodov represálií sa zakazujú.
Článok 56
Ochrana stavieb a zariadení obsahujúcich nebezpečné sily
1.
Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily, osobitne priehrady, hrádze a
atómové elektrárne, nesmú byť predmetom útokov, aj keď sú vojenskými objektmi, pokiaľ
taký útok môže spôsobiť uvoľnenie nebezpečných síl a viesť v dôsledku toho k vážnym
stratám na civilnom obyvateľstve. Ostatné vojenské objekty umiestnené pri týchto stavbách
alebo zariadeniach alebo v ich blízkosti nemôžu byť predmetom útoku, pokiaľ taký útok
môže spôsobiť uvoľnenie nebezpečných síl z týchto stavieb alebo zariadení a viesť
v dôsledku toho k vážnym stratám na civilnom obyvateľstve.
2.
Osobitná ochrana pred útokom ustanovená odsekom 1 stratí platnosť:
a)
v prípade priehrad alebo hrádzí len vtedy, ak sa používajú na iné ako svoje normálne
funkcie a ak slúžia na pravidelnú, významnú a priamu podporu vojenských operácií a
ak je taký útok jediným možným spôsobom, ako znemožniť takú podporu;
b)
v prípade atómových elektrární len vtedy, ak vyrábajú elektrickú energiu pre pravidelnú,
významnú a priamu podporu vojenských operácií a ak je taký útok jediným možným spôsobom,
ako znemožniť takú podporu;
c)
v prípade iných vojenských objektov umiestnených v týchto stavbách alebo zariadeniach
alebo v ich blízkosti len vtedy, ak sa používajú pre pravidelnú, významnú a priamu
podporu vojenských operácií a ak je taký útok jediným možným spôsobom, ako znemožniť
takú podporu.
3.
Civilné obyvateľstvo a jednotlivé civilné osoby majú vo všetkých prípadoch naďalej
právo na plnú ochranu priznanú im medzinárodným právom včítane ochrany na základe
preventívnych opatrení ustanovených článkom 57. Ak táto ochrana prestáva byť platnou a stavby, zariadenia alebo vojenské objekty
uvedené v odseku 1 sú predmetom útoku, urobia sa všetky praktické opatrenia, aby sa
uvoľneniu nebezpečných síl zabránilo.
4.
Zakazuje sa, aby sa stavby, zariadenia alebo vojenské objekty uvedené v odseku 1
stali predmetom represálií.
5.
Strany v konflikte sa majú snažiť o to, aby neumiestňovali vojenské objekty v blízkosti
stavieb alebo zariadení uvedených v odseku 1. Dovoľujú sa však zariadenia vybudované
len na obranu chránených stavieb alebo zariadení proti útokom, ktoré sa nestanú predmetom
útoku za podmienky, že sa nepoužívajú na vedenie nepriateľských akcií, s výnimkou
obranných akcií nevyhnutných na odrazenie útokov proti chráneným stavbám alebo zariadeniam,
a že sú vyzbrojené výlučne zbraňami schopnými len odraziť útok protivníka proti chráneným
stavbám alebo zariadeniam.
6.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte sa vyzývajú, aby uzavierali medzi sebou
ďalšie dohody za účelom zabezpečenia ďalšej ochrany objektov obsahujúcich nebezpečné
sily.
7.
Aby bola uľahčená identifikácia objektov chránených týmto článkom, môžu ich strany
v konflikte označiť osobitným znamením zloženým zo skupiny troch jasne oranžových
kruhov umiestnených na rovnakej ose, ako ustanovuje článok 16 prílohy I tohto Protokolu.
Neexistencia takého označenia v žiadnom prípade nezbavuje strany v konflikte ich povinností
vyplývajúcich z tohto článku.
Kapitola IV
Preventívne opatrenia
Článok 57
Preventívne opatrenie pri útoku
1.
Pri vedení vojenských operácií musí byť venovaná neustála starostlivosť tomu, aby
sa ušetrilo civilné obyvateľstvo, civilné osoby a objekty civilného rázu.
2.
Pokiaľ ide o útoky, je potrebné urobiť tieto preventívne opatrenia:
a)
tí, ktorí plánujú útok alebo o ňom rozhodujú:
i)
urobia všetko možné, aby si overili, že cieľom útoku nie sú civilné osoby, ani objekty
civilného rázu, ani predmety osobitnej ochrany, ale že sú to vojenské objekty v zmysle
odseku 2 článku 52 a že nie je zakázané v súlade s ustanoveniami tohto Protokolu na ne útočiť;
ii)
urobia všetky možné preventívne opatrenia pri voľbe prostriedkov a spôsobov útokov
s cieľom zabrániť, a v každom prípade maximálne obmedziť náhodné straty na životoch
civilných osôb, na počte zranených civilných osôb a poškodenie objektov civilného
rázu;
iii)
nezačnú útok, pri ktorom sa dá predpokladať, že spôsobí náhodné straty na životoch
civilných osôb, zranenie civilných osôb, poškodenie objektov civilného rázu alebo
kombináciu týchto prípadov, ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu
vojenskú výhodu;
b)
útok sa odvolá alebo preruší, ak sa stane zrejmé, že objekt nie je vojenským objektom
alebo podlieha osobitnej ochrane alebo že by útok mohol spôsobiť náhodné straty na
životoch civilných osôb, zranenie civilných osôb, poškodenie objektov civilného rázu
alebo kombináciu týchto prípadov, ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu
vojenskú výhodu;
c)
je potrebné vydať v náležitom časovom predstihu a pôsobivými prostriedkami varovanie
pred útokmi, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo, ledaže to okolnosti nedovolia.
3.
Ak je možnosť voliť medzi niekoľkými vojenskými objektmi na dosiahnutie rovnakej
vojenskej výhody, vyberie sa ten objekt, pri ktorom sa dá očakávať, že útok naň spôsobí
najmenšie ohrozenie životov civilných osôb a objektov civilného rázu.
4.
Pri vedení vojenských operácií na mori alebo vo vzduchu urobí každá strana v konflikte
v súlade so svojimi právami a povinnosťami podľa noriem medzinárodného práva aplikovateľných
v ozbrojených konfliktov všetky rozumné preventívne opatrenia, aby sa zabránilo stratám
na životoch civilného obyvateľstva a poškodeniu objektov civilného rázu.
5.
Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo na útoky
proti civilnému obyvateľstvu, civilným osobám alebo objektom civilného rázu.
Článok 58
Preventívne opatrenia proti následkom útokov
Strany v konflikte v maximálnej možnej miere:
a)
bez toho, aby tým bol dotknutý článok 49 Štvrtého dohovoru, urobia opatrenia, aby
z blízkosti vojenských objektov boli premiestnené jednotlivé civilné osoby, civilné
obyvateľstvo a objekty civilného rázu pod ich kontrolou;
b)
sa vyvarujú umiestňovania vojenských objektov do husto obývaných oblastí alebo do
ich blízkostí;
c)
urobia ostatné potrebné preventívne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva,
jednotlivých civilných osôb a objektov civilného rázu pod ich kontrolou pred nebezpečenstvom
vznikajúcim z vojenských operácií.
Kapitola V
Miesta a zóny pod osobitnou ochranou
Článok 59
Nebránené miesta
1.
Stranám v konflikte sa zakazuje útočiť akýmikoľvek prostriedkami na nebránené miesta.
2.
Príslušné orgány strany v konflikte môžu vyhlásiť za nebránené miesto ktorékoľvek
obývané miesto v zóne styku ozbrojených síl alebo v jej blízkosti, ktoré je otvorené
pre okupáciu druhou stranou. Takéto miesto musí spĺňať tieto podmienky:
a)
všetci kombatanti, ako aj mobilné bojové prostriedky a mobilná vojenská výzbroj musia
byť evakuované;
b)
stále vojenské stavby alebo zariadenia sa nesmú použiť na nepriateľské akcie;
c)
orgány alebo obyvateľstvo sa nesmú dopúšťať nepriateľských činov;
c)
nesmú sa vykonávať akcie na podporu vojenských operácií.
3.
Prítomnosť osôb osobitne chránených podľa dohovorov a tohto Protokolu a policajných
síl ponechaných za účelom udržiavania zákonnosti a poriadku na takom mieste nie je
v rozpore s podmienkami ustanovenými v odseku 2.
4.
Vyhlásenie urobené podľa odseku 2 musí byť adresované druhej strane a musí definovať
a popisovať čo možno najpresnejšie hranice nebráneného miesta. Strana v konflikte,
ktorej je také vyhlásenie adresované, potvrdí jeho príjem a bude s týmto miestom zaobchádzať
ako s nebráneným, iba ak by podmienky ustanovené v odseku 2 neboli v skutočnosti splnené,
pričom v tomto prípade bude o tom okamžite informovať stranu, ktorá vyhlásenie urobila.
Aj keď podmienky ustanovené v odseku 2 nie sú splnené, také miesto bude naďalej požívať
ochranu poskytovanú ostatnými ustanoveniami tohto Protokolu a ostatnými normami medzinárodného
práva aplikovateľnými v ozbrojených konfliktoch.
5.
Strany v konflikte sa môžu dohodnúť na zriadení nebránených miest aj vtedy, ak také
miesta nespĺňajú podmienky ustanovené v odseku 2. Dohoda bude definovať a opisovať
čo možno najpresnejšie hranice nebráneného miesta; v prípade potreby môže ustanoviť
spôsoby kontroly.
6.
Strana, ktorá kontroluje miesto, ktoré je predmetom dohody, ho vyznačí, nakoľko je
to možné, znameniami, ktoré môžu byť dohodnuté s druhou stranou a ktoré budú umiestnené
na jasne viditeľných miestach, predovšetkým po jeho obvode, na hraniciach a cestách.
7.
Oblasť stráca status nebráneného miesta, keď prestáva spĺňať podmienky ustanovené
odsekom 2 alebo dohodou, o ktorej sa hovorí v odseku 5. V tomto prípade bude toto
miesto naďalej požívať ochranu poskytovanú inými ustanoveniami tohto Protokolu a inými
normami medzinárodného práva aplikovateľnými v ozbrojených konfliktoch.
Článok 60
Demilitarizované zóny
1.
Stranám v konflikte sa zakazuje rozširovať vojenské operácie do zón, ktorým po dohode
poskytli status demilitarizovanej zóny, ak je také rozšírenie v rozpore s podmienkami
tejto dohody.
2.
Táto dohoda musí byť dohodou výslovnou, môže sa uzavrieť v ústnej alebo písomnej
forme, priamo alebo prostredníctvom ochrannej mocnosti alebo nestrannej humanitárnej
organizácie a môže mať podobu vzájomných a zhodných vyhlásení. Dohoda sa môže uzavrieť
v dobe mieru, ako aj po vypuknutí nepriateľstva a musí definovať a opisovať čo možno
najpresnejšie hranice demilitarizovanej zóny a v prípade potreby ustanoviť spôsoby
kontroly.
3.
Predmetom takejto dohody môže byť akákoľvek zóna, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)
všetci kombatanti, ako aj mobilné bojové prostriedky a mobilné vojenské zariadenia
musia byť evakuované;
b)
stále vojenské stavby a zariadenia sa nesmú použiť na nepriateľské akcie;
c)
orgány a obyvateľstvo sa nesmú dopúšťať nepriateľských činov a
d)
všetka činnosť spojená s vojenským úsilím musí byť zastavená.
Strany v konflikte sa dohodnú na výklade podmienok ustanovených v pododseku d) a na
osobách, ktoré okrem osôb spomenutých v odseku 4 budú vpustené do demilitarizovanej
zóny.
4.
Prítomnosť osôb osobitne chránených podľa dohovorov a tohto Protokolu a policajných
síl ponechaných za účelom udržiavania zákonnosti a poriadku v tejto zóne nie je v
rozpore s podmienkami ustanovenými v odseku 2.
5.
Strana, v ktorej moci sa taká zóna nachádza, ju vyznačí, nakoľko je to možné, znameniami,
ktoré sa môžu dohodnúť s druhou stranou a ktoré budú umiestnené na jasne viditeľných
miestach, predovšetkým po jej obvode, na hraniciach a cestách.
6.
Ak sa boje priblížia k demilitarizovanej zóne a pokiaľ sa strany v konflikte tak
dohodli, žiadna z nich nesmie použiť zónu na účely, ktoré súvisia s vedením vojenských
akcií, alebo jednostranne zrušiť jej status.
7.
Ak sa jedna zo strán v konflikte dopustí hrubého porušenia ustanovení odsekov 3 alebo
6, druhá strana sa tým zbaví svojich záväzkov podľa dohody udeľujúcej takej zóne status
demilitarizovanej zóny. V takom prípade zóna stráca svoj status, ale bude naďalej
požívať ochranu poskytovanú ostatnými ustanoveniami tohto Protokolu a ostatnými normami
medzinárodného práva aplikovateľnými v ozbrojených konfliktoch.
Kapitola VI
Civilná obrana
Článok 61
Definícia a rozsah
Na účely tohto Protokolu:
1.
„Civilná obrana“ je plnenie niektorých alebo všetkých uvedených humanitárnych úloh,
ktorých cieľom je chrániť civilné obyvateľstvo pred nebezpečenstvom, pomôcť mu odstrániť
bezprostredné účinky nepriateľských akcií alebo pohrôm a tiež vytvoriť potrebné podmienky
pre jeho prežitie. Týmito úlohami sú:
a)
hlásne služby;
b)
evakuácia;
c)
organizovanie a poskytovanie úkrytov;
d)
zatemňovanie;
e)
záchranné práce;
f)
zdravotnícke služby včítane prvej pomoci a tiež náboženská pomoc;
g)
boj s požiarmi;
h)
zisťovanie a označovanie nebezpečných oblastí;
i)
dekontaminácia a podobné ochranné opatrenia;
j)
poskytovanie núdzového ubytovania a zásobovania;
k)
okamžitá pomoc pri obnove a udržiavaní poriadku v postihnutých oblastiach;
l)
okamžitá oprava potrebných verejných zariadení;
m)
bezodkladné pohrebné služby;
n)
pomoc pri ochrane predmetov nevyhnutných na prežitie;
o)
dopĺňajúca činnosť potrebná na splnenie uvedených úloh, včítane plánovania a organizovania,
ale neobmedzujúca sa len na túto činnosť.
2.
„Organizácie civilnej obrany“ sú inštitúcie a jednotky, ktoré sú organizované alebo
splnomocnené príslušnými orgánmi strany v konflikte na plnenie úloh uvedených v odseku
1 a ktoré sú určené a využívané výhradne na plnenie týchto úloh.
3.
„Personál“ organizácií civilnej obrany sú osoby určené stranou v konflikte výhradne
na plnenie úloh uvedených v odseku 1, včítane personálu určeného príslušnými orgánmi
tejto strany výhradne na riadenie týchto organizácií.
4.
„Materiál“ organizácií civilnej obrany je zariadenie, zásoby a prepravné prostriedky
používané týmito organizáciami na plnenie úloh uvedených v odseku 1.
Článok 62
Všeobecná ochrana
1.
Civilné organizácie civilnej obrany a ich personál budú rešpektované a chránené v
súlade s ustanoveniami tohto Protokolu, predovšetkým ustanoveniami tohto oddielu.
Budú mať právo plniť im uložené úlohy civilnej obrany s výnimkou prípadov naliehavej
vojenskej nutnosti.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa tiež bude vzťahovať na civilné osoby, ktoré, aj keď nie sú
členmi civilných organizácií civilnej obrany, plnia úlohy civilnej obrany na základe
výzvy príslušných orgánov a pod ich kontrolou.
3.
Článok 52 tohto Protokolu sa vzťahuje na budovy a materiál používaný na účely civilnej obrany
a tiež na úkryty poskytované civilnému obyvateľstvu. Objekty používané na účely civilnej
obrany nesmie nikto okrem tej strany, ktorej patria, zničiť alebo určiť na iné použitie.
Článok 63
Civilná obrana na okupovaných územiach
1.
Na okupovaných územiach dostanú civilné organizácie civilnej obrany od príslušných
inštitúcií podporu nevyhnutnú pre plnenie svojich úloh. V žiadnom prípade sa nesmie
ich personál nútiť na činnosť, ktorá by sťažovala náležité plnenie týchto úloh. Okupačná
mocnosť nesmie vykonávať zmeny v štruktúre alebo v personále týchto organizácií tak,
aby to ohrozilo účinné plnenie ich úloh. Od týchto organizácií nemožno požadovať,
aby dávali prednosť občanom alebo záujmom tejto mocnosti.
2.
Okupačná mocnosť nesmie nútiť, donucovať alebo pobádať civilné organizácie civilnej
obrany, aby plnili svoje úlohy spôsobom, ktorý by bol na ujmu záujmom civilného obyvateľstva.
3.
Okupačná mocnosť môže odzbrojiť personál civilnej obrany z dôvodov bezpečnosti.
4.
Okupačná mocnosť nesmie používať budovy alebo materiál patriaci alebo používaný organizáciou
civilnej obrany na iný účel, ani ho zhabať, ak by toto iné použitie alebo zhabanie
poškodzovalo civilné obyvateľstvo.
5.
Za predpokladu, že všeobecné pravidlo odseku 4 sa aj naďalej plní, môže okupačná
mocnosť tieto prostriedky zhabať alebo určiť na iný účel za týchto osobitných podmienok:
a)
že budovy alebo materiál sú potrebné na iné potreby civilného obyvateľstva a
b)
že zhabanie alebo iné určenie trvá len po dobu takej potreby.
6.
Okupačná mocnosť nesmie používať na iné účely úkryty určené alebo potrebné pre civilné
obyvateľstvo a ani ich nezhabe.
Článok 64
Civilná organizácia civilnej obrany neutrálnych alebo iných štátov, ktoré nie sú stranami
v konflikte, a medzinárodné organizácie pre koordináciu civilnej obrany
1.
Články 62, 63, 65 a 66 sa tiež vzťahujú na personál a materiál civilných organizácií civilnej obrany neutrálnych
alebo iných štátov, ktoré nie sú stranami v konflikte a ktoré plnia úlohy civilnej
obrany uvedené v článku 61 na území strany v konflikte so súhlasom a pod kontrolou tejto strany. Oznámenie o
takej pomoci sa musí urobiť čo možno najskôr všetkým príslušným druhým stranám. V
žiadnom prípade nie je možné považovať túto činnosť za vmiešavanie sa do konfliktu,
táto činnosť sa však musí vykonávať s patričným ohľadom na bezpečnostné záujmy príslušných
strán v konflikte.
2.
Strany v konflikte, ktoré dostávajú pomoc uvedenú v odseku 1, a Vysoké zmluvné strany,
ktoré takú pomoc poskytujú, musia v prípade potreby uľahčiť medzinárodnú koordináciu
takej činnosti v oblasti civilnej obrany. V takých prípadoch sa na príslušné medzinárodné
organizácie vzťahujú ustanovenia tejto kapitoly.
3.
Na okupovanom území môže okupačná mocnosť vylúčiť alebo obmedziť činnosť civilných
organizácií civilnej obrany neutrálnych alebo iných štátov, ktoré nie sú stranami
v konflikte, a medzinárodných koordinačných organizácií len v tom prípade, ak môže
zabezpečiť zodpovedajúce plnenie úloh civilnej obrany zo svojich vlastných zdrojov
alebo zo zdrojov na okupovanom území.
Článok 65
Ukončenie ochrany
1.
Ochrana, na ktorú majú právo civilné organizácie civilnej obrany, ich personál, budovy,
úkryty a materiál sa skončí len v tom prípade, ak okrem svojich vlastných úloh vykonávajú
činnosť, alebo sú využívané na činnosť, ktorá poškodzuje protivníka. Ochrana však
môže skončiť až po varovaní, v ktorom sa v prípade potreby ustanoví primeraná lehota,
a potom, keď toto varovanie zostalo bez účinku.
2.
Za činnosť poškodzujúcu protivníka sa nepovažuje táto činnosť:
a)
plnenie úloh civilnej obrany pod vedením alebo kontrolou vojenských orgánov;
b)
spolupráca civilného personálu civilnej obrany s vojenským personálom pri plnení
úloh civilnej obrany alebo pridelenie určitého vojenského personálu k civilným organizáciám
civilnej obrany;
c)
okolnosť, že plnenie úloh civilnej obrany môže byť zároveň prospešné pre vojenské
obete, predovšetkým pre tie, ktoré sú vyradené z boja.
3.
Za akt poškodzujúci protivníka sa tiež nepovažuje, ak civilný personál civilnej obrany
má k dispozícii ľahké osobné zbrane na udržiavanie poriadku alebo sebaobranu. V oblastiach,
kde dochádza k pozemným bojom alebo kde k takým bojom pravdepodobne dôjde, však musia
strany v konflikte urobiť potrebné opatrenia na obmedzenie týchto zbraní na ručné
zbrane, ako sú pištole alebo revolvery, aby sa ľahšie odlíšil personál civilnej obrany
od kombatantov. Aj keď personál civilnej obrany v takých oblastiach má k dispozícii
iné ľahké osobné zbrane, bude však rešpektovaný a chránený, akonáhle bude ako taký
rozpoznaný.
4.
Vytváranie civilných organizácií civilnej obrany podľa vojenského vzoru a ani okolnosť,
že služba v nich je vyhlásená za povinnú, nezbavujú civilné organizácie civilnej obrany
ochrany poskytovanej touto kapitolou.
Článok 66
Identifikácia
1.
Každá strana v konflikte sa vynasnaží zabezpečiť, aby jej organizácie civilnej obrany,
ich personál, budovy a materiál boli identifikovateľné, ak sú výlučne určené na plnenie
úloh civilnej obrany. Rovnako tak majú byť identifikovateľné úkryty určené pre civilné
obyvateľstvo.
2.
Každá strana v konflikte sa tiež vynasnaží prijať a aplikovať spôsoby a procedúry,
ktoré umožnia rozoznanie civilných úkrytov a tiež personál civilnej obrany, budov
a materiálov, na ktorých je umiestnený medzinárodný rozoznávací znak civilnej obrany.
3.
Na okupovanom území a v oblastiach, kde dochádza k bojom alebo kde k bojom pravdepodobne
dôjde, musí byť civilný personál civilnej obrany identifikovateľný pomocou medzinárodných
rozoznávacích znakov civilnej obrany a preukazov totožnosti potvrdzujúcich ich status.
4.
Medzinárodným rozoznávacím znakom civilnej obrany je, pokiaľ sa používa na ochranu
organizácií civilnej obrany, ich personálu, budov a materiálu a pre civilné úkryty,
modrý rovnoramenný trojuholník na oranžovom pozadí.
5.
Okrem tohto rozoznávacieho znaku sa môžu strany v konflikte dohodnúť na používaní
rozoznávacích signálov na účely identifikácie civilnej obrany.
6.
Použitie ustanovení odsekov 1 až 4 je upravené kapitolou V prílohy tohto Protokolu.
7.
V dobe mieru sa môže rozoznávací znak opísaný v odseku 4 použiť so súhlasom príslušných
štátnych orgánov na účely identifikácie civilnej obrany.
8.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte urobia opatrenia potrebné pre kontrolu
umiestňovania medzinárodných rozoznávacích znakov civilnej obrany a pre zabránenie
a postih ich zneužitia.
9.
Identifikácia zdravotníckeho a duchovného personálu civilnej obrany, zdravotníckych
jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov je upravená tiež článkom 18.
Článok 67
Príslušníci ozbrojených síl a vojenských jednotiek pridelených k organizáciám civilnej
obrany
1.
Príslušníci ozbrojených síl a vojenské jednotky pridelené k organizáciám civilnej
obrany budú rešpektovaní a chránení za predpokladu, že:
a)
tento personál a tieto jednotky sú trvale pridelené a že sa výlučne venujú plneniu
úloh uvedených v článku 61;
b)
tento personál neplní iné vojenské povinnosti v priebehu konfliktu, ak je takto pridelený;
c)
tento personál sa zreteľne odlišuje od ostatných príslušníkov ozbrojených síl tým,
že je označený dostatočne veľkým medzinárodným rozoznávacím znakom civilnej obrany
noseným na viditeľnom mieste a že tento personál je vybavený preukazmi totožnosti
potvrdzujúcimi status jednotlivých členov personálu, o ktorých sa hovorí v kapitole
V prílohy I tohto Protokolu;
d)
tento personál a tieto jednotky sú vyzbrojené len ľahkými osobnými zbraňami na udržiavanie
poriadku alebo na sebaobranu. Ustanovenia článku 65 odsek 3 sa aplikujú tiež v tomto prípade;
e)
tento personál sa priamo nezúčastňuje na nepriateľských akciách a okrem svojich úloh
civilnej obrany nevykonáva alebo sa nepoužíva na činnosť, ktorá by poškodzovala druhú
stranu;
f)
tento personál a tieto jednotky plnia svoje úlohy civilnej obrany len na štátnom
území svojej strany.
Nedodržiavanie podmienok uvedených v bode e) ktorýmkoľvek príslušníkom ozbrojených
síl, ktorý je viazaný podmienkami ustanovenými v odseku 1 a) a 1 b), je zakázané.
2.
Vojenský personál slúžiaci v organizáciách civilnej obrany bude mať status vojnového
zajatca, ak sa ocitne v moci druhej strany. Na okupovanom území sa môže použiť, pokiaľ
by to bolo potrebné pre úlohy civilnej obrany, ale len v záujme civilného obyvateľstva
takého územia, avšak ak je taká práca nebezpečná, potom len za predpokladu, že úlohy
s tým spojené bude plniť dobrovoľne.
3.
Budovy, veľké zariadenia a prepravné prostriedky vojenských jednotiek pridelených
organizáciám civilnej obrany musia byť jasne označené medzinárodným rozoznávacím znakom
civilnej obrany. Tento rozoznávací znak musí byť dostatočne veľký.
4.
Materiál a budovy vojenských jednotiek trvale pridelených organizáciám civilnej obrany
a určených výlučne na plnenie úloh civilnej obrany budú naďalej podliehať zákonom
vojny, ak padnú do rúk druhej strany. Nemôžu sa použiť inak ako na účely civilnej
obrany, pokiaľ sú potrebné na plnenie úloh civilnej obrany s výnimkou prípadov naliehavej
vojenskej nevyhnutnosti, pokiaľ neboli predtým urobené opatrenia na zabezpečenie potrieb
civilného obyvateľstva.
ODDIEL II
POMOC V PROSPECH CIVILNÉHO OBYVATEĽSTVA
Článok 68
Rozsah aplikácie
Ustanovenia tohto oddielu sa aplikujú na civilné obyvateľstvo, ako je definované v
tomto Protokole, a dopĺňajú článkami 23, 55, 59, 60, 61 a 62 a ostatné príslušné ustanovenia
Štvrtého dohovoru.
Článok 69
Základné potreby na okupovaných územiach
1.
Okrem povinností vymenovaných v článku 35 Štvrtého dohovoru týkajúcich sa zásobovania
potravinami a zdravotníckymi potrebami zabezpečí okupačná mocnosť tiež v najvyššej
možnej miere z prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a bez akéhokoľvek nepriaznivého
rozdielu oblečenie, posteľnú bielizeň, prístrešie a ďalšie základné prostriedky potrebné
na prežitie civilného obyvateľstva okupovaného územia, a tiež predmety potrebné na
konanie bohoslužieb.
2.
Pomocné akcie v prospech civilného obyvateľstva okupovaného územia sú upravené článkami
59, 60, 61, 62, 108, 109, 110 a 111 Štvrtého dohovoru a článkom 71 tohto Protokolu a musia sa realizovať bezodkladne.
Článok 70
Pomocné akcie
1.
Ak civilné obyvateľstvo akéhokoľvek územia, ktoré bez toho, aby bolo okupovaným územím,
sa nachádza pod kontrolou jednej zo strán v konflikte, nebude dostatočne zabezpečené
zásobami uvedenými v článku 69, podniknú sa pomocné akcie humanitárneho a nestranného charakteru, ktoré sa budú
vykonávať bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu na základe dohody strán, ktorých
sa tieto pomocné akcie týkajú. Ponuky takejto pomoci sa nebudú považovať za vmiešavanie
sa do ozbrojeného konfliktu alebo za nepriateľské akty. Pri rozdeľovaní dodávok v
rámci tejto pomoci sa bude dávať prednosť takým osobám, ako sú deti, tehotné ženy,
rodičky a dojčiace matky, ktoré podľa Štvrtého dohovoru alebo podľa tohto Protokolu
požívajú osobitné výhody alebo osobitnú ochranu.
2.
Strany v konflikte a každá Vysoká zmluvná strana dovolí a uľahčí rýchlu a hladkú
prepravu všetkých dodávok, zariadení a personálu v súlade s týmto oddielom, a to aj
v prípade, že táto pomoc je určená pre civilné obyvateľstvo druhej strany.
3.
Strany v konflikte a každá Vysoká zmluvná strana, ktorá povolí prepravu dodávok,
zariadení a personálu s cieľom poskytnúť pomoc v súlade s odsekom 2:
a)
bude mať právo určiť technické opatrenia, včítane prehliadky, ktorej splnenie bude
podmienkou pre povolenie tejto prepravy;
b)
bude môcť podmieniť toto povolenie tým, že rozdelenie tejto pomoci sa vykoná pod
miestnou kontrolou ochrannej mocnosti;
c)
žiadnym spôsobom nevyužije dodávky v rámci tejto pomoci na iný účel, ako na ktorý
sú určené, a nebude zadržovať ich dodanie, s výnimkou prípadov naliehavej potreby
v záujme civilného obyvateľstva, ktorého sa to týka.
4.
Strany v konflikte budú chrániť dodávky v rámci pomoci a uľahčovať ich rýchle rozdelenie.
5.
Strany v konflikte a každá Vysoká zmluvná strana, ktorej sa to týka, bude podporovať
a uľahčovať účinnú medzinárodnú koordináciu týchto pomocných akcií uvedených v odseku
1.
Článok 71
Personál zúčastňujúci sa na pomocných akciách
1.
V prípade potreby môže pomocný personál tvoriť súčasť pomoci poskytnutej v rámci
akejkoľvek pomocnej akcie, a to predovšetkým za účelom prepravy a rozdelenia dodávok
v rámci tejto pomoci. Účasť takého personálu bude závislá od súhlasu strany, na ktorej
území má personál vykonávať svoje povinnosti.
2.
Tento personál sa bude rešpektovať a chrániť.
3.
Pri prevzatí dodávok v rámci tejto pomoci bude každá strana v najvyššej možnej miere
napomáhať personálu uvedenému v odseku 1 pri výkone jeho poslania. Len v prípade naliehavej
vojenskej potreby sa môže činnosť tohto personálu alebo jeho pohyb dočasne obmedziť.
4.
Za žiadnych okolností nesmie tento personál prekročiť rozsah svojho poslania podľa
tohto Protokolu. Predovšetkým musí brať do úvahy bezpečnostné požiadavky strany, na
ktorej území vykonáva svoje povinnosti. Činnosť ktoréhokoľvek člena personálu, ktorý
nerešpektuje tieto podmienky, sa môže zastaviť.
ODDIEL III
ZAOBCHÁDZANIE S OSOBAMI, KTORÉ SÚ V MOCI STRANY V KONFLIKTE
Kapitola I
Rozsah aplikácie a ochrana osôb a objektov
Článok 72
Rozsah aplikácie
Ustanovenia tohto oddielu dopĺňajú pravidlá humanitárnej ochrany civilných osôb a
objektov civilného rázu, ktoré sú v moci strany v konflikte, obsiahnuté vo Štvrtom
dohovore, predovšetkým v jeho časti I a III, ako aj ostatné normy medzinárodného práva
aplikovateľné na ochranu základných ľudských práv v medzinárodných ozbrojených konfliktoch.
Článok 73
Utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti
Osoby, ktoré boli pred začatím nepriateľských akcií považované za osoby bez štátnej
príslušnosti alebo za utečencov v súlade s príslušnými medzinárodnými dokumentmi prijatými
príslušnými stranami alebo v súlade so zákonodarstvom štátu, do ktorého utiekli, alebo
štátu, v ktorom majú bydlisko, budú chránenými osobami v zmysle časti I a III Štvrtého
dohovoru za všetkých okolností a bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu.
Článok 74
Zlučovanie rozdelených rodín
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte všemožne uľahčia zlúčenie rodín rozdelených
v dôsledku ozbrojených konfliktov a budú podporovať predovšetkým činnosť humanitárnych
organizácií zaoberajúcich sa touto úlohou v súlade s ustanoveniami dohovorov a tohto
Protokolu a v súlade s ich príslušnými bezpečnostnými predpismi.
Článok 75
Základné záruky
1.
Osoby, ktoré sú v moci strany v konflikte, majú pokiaľ sú postihnuté situáciou uvedenou
v článku 1 tohto Protokolu a nedostáva sa im priaznivejšie zaobchádzanie v súlade s dohovormi
alebo týmto Protokolom, právo na ľudské zaobchádzanie za všetkých okolností a prinajmenšom
budú požívať ochranu ustanovenú týmto článkom bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu
založeného na rase, farbe, pohlaví, jazyku, náboženstve alebo viere, politických alebo
iných názoroch, národnom alebo sociálnom pôvode, majetku, rodovom pôvode alebo inom
stave alebo na iných podobných kritériách. Každá strana bude rešpektovať osobu, česť,
presvedčenie a náboženské úkony všetkých týchto osôb.
2.
V každej dobe a na každom mieste bez ohľadu na to, či sú spáchané predstaviteľmi
civilných alebo vojenských orgánov, sú a zostanú zakázané tieto činy:
a)
ohrozenie života, zdravia, fyzického alebo duševného stavu osôb, osobitne;
i)
vražda;
ii)
mučenie každého druhu, či už telesné alebo duševné;
iii)
telesné tresty a
iv)
zmrzačenie;
b)
urážka osobnej dôstojnosti, predovšetkým ponižujúce a urážajúce zaobchádzanie, nútená
prostitúcia a akákoľvek forma nemravného konania;
c)
branie rukojemníkov;
d)
kolektívne tresty a
e)
hrozby vykonať ktorýkoľvek z uvedených činov.
3.
Ktorákoľvek osoba zadržaná, uväznená alebo internovaná za činy súvisiace s ozbrojeným
konfliktom bude v jazyku, ktorému rozumie, okamžite informovaná, prečo sa tieto opatrenia
urobili. S výnimkou prípadov uväznenia alebo zadržania za trestné činy budú tieto
osoby prepustené v čo možno najkratšej lehote a v každom prípade okamžite potom, keď
pominú okolnosti oprávňujúce uväznenie, zatknutie alebo internáciu.
4.
Žiadny rozsudok sa nesmie vyniesť a žiadny trest sa nesmie vykonať na osobe, ktorá
bola uznaná za vinnú z trestného činu súvisiaceho s ozbrojeným konfliktom s výnimkou
prípadov, keď rozsudok vyniesol nestranný a riadne ustanovený súd rešpektujúci všeobecne
uznávané zásady riadneho súdneho konania, ktoré zahŕňajú záruky, že
a)
súdne konanie poskytne obžalovanému možnosť byť bezodkladne informovaný o podrobnostiach
trestného činu, z ktorého je obžalovaný, a poskytne obžalovanému pred konaním a v
priebehu konania všetky potrebné práva a prostriedky obhajoby;
b)
nikto nebude odsúdený za trestný čin inak ako na základe osobnej trestnej zodpovednosti;
c)
nikto nebude obžalovaný alebo odsúdený za konanie alebo opomenutie, ktoré neboli
trestným činom podľa zákonodarstva štátu alebo medzinárodného práva, aplikovateľného
na takú osobu v čase spáchania spomenutého konania alebo opomenutia. Rovnako tak nebude
uložený trest ťažší, než aký mohol byť uložený v čase, keď bol trestný čin spáchaný.
Ak ustanovuje zákon vydaný po spáchaní trestného činu ľahší trest, bude tento zákon
aplikovaný v prospech páchateľa;
d)
každý obžalovaný sa bude považovať za nevinného, pokiaľ nebude v súlade so zákonom
preukázaná jeho vina;
e)
každý obžalovaný bude mať právo, aby sa súdne konanie konalo v jeho prítomnosti;
f)
nikto nebude nútený, aby svedčil proti sebe alebo aby sa priznal k vine;
g)
každý obžalovaný má právo vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov svedčiacich proti nemu
a právo na predvedenie a výsluch svedkov svedčiacich v jeho prospech za rovnakých
podmienok ako svedkov svedčiacich proti nemu;
h)
nikto nebude stíhaný alebo trestaný rovnakou stranou za trestný čin, za ktorý už
bol vynesený konečný rozsudok oslobodzujúci alebo odsudzujúci túto osobu podľa rovnakého
zákona a súdneho konania;
i)
každý obžalovaný má právo, aby sa rozsudok vyniesol verejne;
j)
odsúdenej osobe sa pri vynesení rozsudku oznámi, aké má právne a ostatné opravné
prostriedky a lehoty, v ktorých ich môže uplatniť.
5.
Ženy, ktorých sloboda je obmedzená z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom,
sa umiestnia oddelene od mužov. Budú pod bezprostredným dozorom žien. Jednako len
v prípadoch, keď sú zadržané alebo internované rodiny, budú v prípade možnosti umiestnené
na rovnakom mieste a ubytované ako rodinné celky.
6.
Osoby, ktoré sú uväznené, zadržané alebo internované z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným
konfliktom, budú požívať ochranu ustanovenú týmto článkom aj po ukončení ozbrojeného
konfliktu až do svojho definitívneho prepustenia, repatriácie alebo znovuusídlenia.
7.
Aby nedochádzalo k akýmkoľvek pochybnostiam týkajúcim sa stíhania a súdenia osôb
obžalovaných z vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti, budú sa aplikovať
tieto zásady:
a)
osoby obžalované z týchto zločinov sa budú stíhať a súdiť v súlade s platnými normami
medzinárodného práva a
b)
so všetkými osobami, ktoré nepožívajú priaznivejšie zaobchádzanie v súlade s dohovormi
alebo týmto Protokolom, sa bude zaobchádzať podľa tohto článku bez ohľadu na to, či
zločiny, z ktorých sú obžalovaní, sú alebo nie sú vážnym porušením dohovorov alebo
tohto Protokolu.
8.
Žiadne z ustanovení tohto článku nesmie sa vykladať ako obmedzujúce alebo narušujúce
akékoľvek iné priaznivejšie ustanovenie poskytujúce v súlade s platnými normami medzinárodného
práva väčšiu ochranu osobám, o ktorých sa hovorí v odseku 1.
Kapitola II
Opatrenia v prospech žien a detí
Článok 76
Ochrana žien
1.
Na ženy sa bude brať osobitný ohľad a budú chránené predovšetkým pred znásilnením,
nútenou prostitúciou a akýmikoľvek inými formami nemravného konania.
2.
Tehotné ženy a matky malých a od nich závislých detí, ktoré boli uväznené, zadržané
alebo internované z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, majú právo na to,
aby sa ich prípad prejednal prednostne.
3.
Strany v konflikte sa budú v najvyššej možnej miere snažiť o to, aby nebol vynesený
trest smrti nad tehotnými ženami alebo matkami malých a od nich závislých detí za
trestný čin súvisiaci s ozbrojeným konfliktom. Trest smrti za také činy nebude na
týchto ženách vykonaný.
Článok 77
Ochrana detí
1.
Na deti sa bude brať osobitný ohľad a budú sa chrániť pred akýmikoľvek formami nemravného
konania. Strany v konflikte im zabezpečia ochranu a pomoc, ktorú potrebujú vzhľadom
na svoj vek a ostatné dôvody.
2.
Strany v konflikte urobia všetky možné opatrenia, aby deti, ktoré nedosiahli vek
15 rokov, sa priamo nezúčastnili na nepriateľských akciách, a predovšetkým sa zdržia
toho, aby ich povolávali do svojich ozbrojených síl. Pri povolávaní osôb, ktoré dosiahli
vek 15 rokov, ale nedosiahli vek 18 rokov, sa budú strany v konflikte snažiť dávať
prednosť starším osobám.
3.
Ak vo výnimočných prípadoch a napriek ustanoveniu odseku 2, deti, ktoré nedosiahli
vek 15 rokov, sa bezprostredne zúčastnia na nepriateľských akciách a padnú do moci
druhej strany, budú naďalej požívať osobitnú ochranu poskytovanú týmto článkom bez
ohľadu na to, či sú vojnovými zajatcami.
4.
V prípade uväznenia, zadržania alebo internácie z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným
konfliktom budú deti umiestnené oddelene od dospelých, s výnimkou tých prípadov, keď
budú rodiny ubytované ako rodinné celky v súlade s článkom 75 odsek 5.
5.
Trest smrti za trestný čin súvisiaci s ozbrojeným konfliktom sa nevykoná na osobách,
ktoré nedosiahli vek 18 rokov v čase, keď bol tento čin spáchaný.
Článok 78
Evakuácia detí
1.
Žiadna strana v konflikte neurobí opatrenia na evakuáciu iných detí ako detí svojich
príslušníkov do cudzej krajiny s výnimkou dočasnej evakuácie z naliehavých dôvodov,
ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo liečením detí alebo, ak sa nachádzajú na
okupovanom území, s ich bezpečnosťou. V prípadoch, keď môžu byť nájdení rodičia alebo
zákonní poručníci, treba na túto evakuáciu ich písomný súhlas. Pokiaľ sa tieto osoby
nemôžu nájsť, je potrebný písomný súhlas s touto evakuáciou od osôb, ktoré podľa zákona
alebo zvyklostí nesú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti. Nad každou takou
evakuáciou bude mať dozor ochranná mocnosť po dohode so zúčastnenými stranami, predovšetkým
so stranou zabezpečujúcou evakuáciu, stranou prijímajúcou deti a stranami, ktorých
príslušníci sú evakuovaní. V každom prípade urobia všetky strany v konflikte všetky
možné preventívne opatrenia, aby evakuácia nebola ohrozená.
2.
Vo všetkých prípadoch evakuácie vykonanej podľa odseku 1 bude každému dieťaťu po
celú dobu s čo možno najväčšou kontinuitou poskytované vzdelanie včítane náboženskej
a morálnej výchovy podľa priania jeho rodičov.
3.
Aby sa uľahčil návrat detí evakuovaných v súlade s týmto článkom k ich rodinám a
do ich krajiny, orgány strany zabezpečujúce evakuáciu, a ak to bude účelné, orgány
prijímajúcej krajiny vystavia každému dieťaťu preukážku s fotografiami, ktorá bude
zaslaná Ústrednej pátracej službe Medzinárodného Červeného kríža. Každá preukážka
bude obsahovať podľa možností, a pokiaľ to nebude znamenať ujmu alebo riziko pre bezpečnosť
dieťaťa, tieto informácie:
a)
priezvisko dieťaťa;
b)
meno (príp. mená);
c)
pohlavie dieťaťa;
d)
miesto a dátum narodenia (pokiaľ nie je dátum známy, teda približný vek);
e)
plné meno otca;
f)
plné meno matky a jej dievčenské meno;
g)
najbližších príbuzných dieťaťa;
h)
národnosť dieťaťa;
i)
rodný jazyk dieťaťa a všetky ostatné jazyky, ktorými hovorí;
j)
adresu rodiny dieťaťa;
k)
akékoľvek identifikačné číslo dieťaťa;
l)
zdravotný stav dieťaťa;
m)
krvnú skupinu;
n)
zvláštne znamenie;
o)
dátum a miesto, kde bolo dieťa nájdené;
p)
dátum a miesto, kde dieťa opustilo krajinu;
q)
náboženstvo dieťaťa, pokiaľ ho má;
r)
terajšiu adresu dieťaťa v prijímajúcej krajine;
s)
v prípade úmrtia dieťaťa pred návratom dátum, miesto a okolnosti smrti a miesto jeho
pochovania.
Kapitola III
Novinári
Článok 79
Opatrenia na ochranu novinárov
1.
Novinári plniaci nebezpečné profesionálne úlohy v oblastiach ozbrojeného konfliktu
sa budú považovať za civilné osoby v zmysle článku 50 odsek 1.
2.
Ako takí budú chránení dohovormi a týmto Protokolom za predpokladu, že nepodniknú
žiadne akcie nezlučiteľné s ich statusom civilných osôb, pričom nie je dotknuté právo
vojnových dopisovateľov akreditovaných pri ozbrojených silách na požívanie statusu
v zmysle článku 4 A), 4) Tretieho dohovoru.
3.
Môžu dostať osobný preukaz podľa vzoru uvedeného v prílohe II tohto Protokolu. Tento
preukaz, ktorý vydá vláda štátu, ktorého príslušníkom novinár je, alebo na ktorého
území má trvalé bydlisko alebo na ktorého území je umiestnená informačná agentúra,
ktorá ho zamestnáva, bude potvrdzovať jeho status novinára.
ČASŤ V
VYKONÁVANIE DOHOVOROV A TOHTO PROTOKOLU
ODDIEL I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 80
Vykonávacie opatrenia
1.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte urobia bezodkladne všetky potrebné opatrenia
na vykonávanie záväzkov, ktoré sú im uložené dohovormi a týmto Protokolom.
2.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte vydajú príkazy a pokyny na zabezpečenie
dodržiavania dohovorov a tohto Protokolu a budú dohliadať na ich vykonávanie.
Článok 81
Činnosť Červeného kríža a ostatných humanitárnych organizácií
1.
Strany v konflikte poskytnú Medzinárodnému výboru Červeného kríža v rámci svojich
možností všetky prostriedky na výkon humanitárnych funkcií, ktoré mu boli uložené
dohovormi a týmto Protokolom za účelom zabezpečenia ochrany a pomoci obetiam konfliktov.
Medzinárodný výbor Červeného kríža môže taktiež vykonávať akúkoľvek inú humanitárnu
činnosť v prospech týchto obetí so súhlasom príslušných strán v konflikte.
2.
Strany v konflikte poskytnú svojim príslušným organizáciám Červeného kríža (Červeného
polmesiaca, Červeného leva a slnka) prostriedky potrebné pre výkon ich humanitárnej
činnosti v prospech obetí konfliktov v súlade s ustanoveniami dohovorov a tohto Protokolu
a základnými zásadami Červeného kríža sformulovanými na medzinárodných konferenciách
Červeného kríža.
3.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte všetkými možnými spôsobmi napomôžu organizáciám
Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnka) a Lige spoločností
Červeného kríža pri poskytovaní pomoci obetiam konfliktov v súlade s ustanoveniami
dohovorov a tohto Protokolu a so základnými zásadami Červeného kríža sformulovanými
na medzinárodných konferenciách Červeného kríža.
4.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte poskytnú, pokiaľ to bude možné, prostriedky
podobné tým, o ktorých sa hovorí v odsekoch 2 a 3, ostatným humanitárnym organizáciám
uvedeným v dohovoroch a v tomto Protokole, ktoré sú náležite splnomocnené príslušnými
stranami v konflikte a ktoré vykonávajú svoju humanitárnu činnosť v súlade s ustanoveniami
dohovorov a tohto Protokolu.
Článok 82
Právni poradcovia v ozbrojených silách
Vysoké zmluvné strany v každej dobe a strany v konflikte v dobe ozbrojeného konfliktu
zabezpečia, aby boli k dispozícii právni poradcovia, ktorí by mohli v prípade potreby
poskytovať vojenským veliteľom na príslušnej úrovni právne porady, pokiaľ ide o aplikáciu
dohovorov a tohto Protokolu a o príslušné pokyny, ktoré majú byť v tomto smere ozbrojeným
silám udelené.
Článok 83
Šírenie dohovorov
1.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že budú v dobe mieru, ako aj v dobe ozbrojených
konfliktov šíriť vo svojich krajinách dohovory a tento Protokol v čo najväčšej miere
a že predovšetkým ich štúdium zahrnú do programov vojenskej prípravy a budú podporovať
ich štúdium civilným obyvateľstvom tak, aby sa s týmito dokumentmi oboznámili ozbrojené
sily i civilné obyvateľstvo.
2.
Vojenské alebo civilné orgány, ktoré v dobe ozbrojeného konfliktu prevezmú zodpovednosť
za aplikáciu dohovorov a tohto Protokolu, sa musia plne oboznámiť s ich textami.
Článok 84
Pravidlá aplikácie
Vysoké zmluvné strany si navzájom odovzdajú čo možno najskôr prostredníctvom depozitára,
prípadne prostredníctvom ochranných mocností svoje oficiálne preklady tohto Protokolu,
ako i zákony a nariadenia, ktoré prijali na zabezpečenie jeho aplikácie.
ODDIEL II
STÍHANIE ZA PORUŠOVANIE DOHOVOROV A TOHTO PROTOKOLU
Článok 85
Stíhanie za porušovanie tohto Protokolu
1.
Ustanovenia dohovorov, ktoré sa týkajú stíhania za porušenie a vážne porušenia, doplnené
týmto oddielom, sa budú vzťahovať na stíhanie za porušenie a vážne porušenia tohto
Protokolu.
2.
Činy kvalifikované ako vážne porušenia v dohovoroch sú vážnymi porušeniami tohto
Protokolu, ak sú spáchané proti osobám v moci druhej strany chráneným článkom 44, 45 a 73 tohto Protokolu alebo proti raneným, chorým a stroskotancom druhej strany chráneným
týmto Protokolom, alebo proti zdravotníckemu alebo duchovnému personálu, zdravotníckym
jednotkám alebo zdravotníckym prepravným prostriedkom, ktoré sú pod kontrolou druhej
strany a sú chránené týmto Protokolom.
3.
Za dodatok k vážnym porušeniam definovaným v článku 11 sa budú považovať za vážne porušenia tohto Protokolu, ak budú spáchané úmyselne,
predstavujúc tak porušenie príslušných ustanovení tohto Protokolu, a ak spôsobia smrť
alebo vážne telesné zranenie alebo ujmu na zdraví, tieto činy:
a)
napadnutie civilného obyvateľstva alebo jednotlivých civilných osôb;
b)
začatie nerozlišujúceho útoku postihujúceho civilné obyvateľstvo alebo objekty civilného
rázu, a to s vedomím, že taký útok spôsobí nadmerné straty na životoch, zranenie civilných
osôb alebo poškodenie objektov civilného rázu, ako je to definované v článku 58 odsek 2 a) iii);
c)
začatie útoku proti stavbám a zariadeniam obsahujúcim nebezpečné sily, pokiaľ je
známe, že taký útok spôsobí nadmerné straty na životoch, zranenie civilných osôb alebo
poškodenie objektov civilného rázu, ako je to definované v článku 57 odsek 2 a) iii);
d)
napadnutie nechránených miest a demilitarizovaných zón;
e)
napadnutie osoby, o ktorej je známe, že je neschopná boja;
f)
vierolomné používanie rozoznávacieho znaku Červeného kríža, Červeného polmesiaca
alebo Červeného leva a slnka alebo iných ochranných znakov uznávaných dohovormi a
týmto Protokolom, a tým i porušenie článku 37.
4.
Okrem vážnych porušení definovaných v predchádzajúcich odsekoch a v dohovoroch sa
budú považovať za vážne porušenia tohto Protokolu, ak budú spáchané úmyselne, predstavujúc
tak porušenie dohovorov alebo tohto Protokolu, tieto činy:
a)
premiestnenie časti vlastného civilného obyvateľstva okupačnej mocnosti na územie,
ktoré okupuje, deportácia alebo premiestnenie všetkého alebo časti obyvateľstva okupovaného
územia vo vnútri alebo mimo tohto územia, čo je porušením článku 49 Štvrtého dohovoru;
b)
neodôvodnené zdržovanie repatriácie vojnových zajatcov alebo civilných osôb;
c)
uplatňovanie apartheidu alebo páchanie iných neľudských a ponižujúcich činov, včítane
urážok ľudskej dôstojnosti založených na rasovej diskriminácii;
d)
napadnutie jasne rozoznateľných historických pamätníkov, umeleckých diel a miest
pre konanie bohoslužby, ktoré sú kultúrnym a duchovným dedičstvom národov a ktorým
bola osobitnou dohodou uzavretou napr. v rámci príslušnej medzinárodnej organizácie
poskytnutá osobitná ochrana, a v ktorého dôsledku došlo k ich značnému poškodeniu,
ak neexistuje dôkaz, že druhá strana porušila článok 53 odsek b), a ak také historické pamätníky, umelecké diela a miesta pre konanie bohoslužby sa
nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti vojenských objektov;
e)
zbavenie osoby chránenej dohovormi alebo uvedenej v odseku 2 tohto článku práva na
riadne a nestranné súdne konanie.
5.
Bez ujmy aplikácie dohovorov a tohto Protokolu budú vážne porušenia týchto dokumentov
považované za vojnové zločiny.
Článok 86
Opomenutie
1.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte musia stíhať vážne porušenia a prijímať
potrebné opatrenia na stíhanie všetkých ostatných porušení dohovorov alebo tohto Protokolu,
ktoré vznikli z opomenutia povinnosti konať.
2.
Skutočnosť, že porušenie dohovorov alebo tohto Protokolu bolo spáchané podriadenou
osobou, nezbavuje jeho nadriadených trestnej alebo disciplinárnej zodpovednosti, a
to podľa toho, či vedeli alebo mali informácie, ktoré by im umožňovali za okolností
existujúcich v tej dobe dôjsť k záveru, že podriadená osoba spáchala alebo sa chystá
spáchať také porušenie, a ak neurobili všetky možné opatrenia v rámci svojich možností
na zabránenie porušenia alebo na jeho stíhanie.
Článok 87
Povinnosť veliteľov
1.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte budú požadovať, aby vojenskí velitelia,
pokiaľ ide o príslušníkov ozbrojených síl pod ich velením a ostatné osoby im podriadené,
netrpeli porušovanie dohovorov a tohto Protokolu a aby v prípade potreby tieto porušovania
stíhali a podávali o nich príslušným orgánom správy.
2.
Aby sa predišlo a zabránilo porušovaniu, budú Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte
od veliteľov požadovať, aby v rámci svojej zodpovednosti zabezpečili, aby sa príslušníci
ozbrojených síl pod ich velením oboznámili so svojimi povinnosťami podľa dohovorov
a tohto Protokolu.
3.
Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte budú požadovať, aby veliteľ, ktorý si
je vedomý toho, že jeho podriadení alebo ostatné osoby pod jeho kontrolou sa chystajú
porušiť alebo porušili dohovory alebo tento Protokol, urobil potrebné kroky na to,
aby zabránil takému porušovaniu dohovorov alebo tohto Protokolu, a tam, kde je potrebné,
aby začal disciplinárne alebo trestné stíhanie tých, ktorí sa týchto porušení dopustili.
Článok 88
Vzájomná právna pomoc v trestných veciach
1.
Vysoké zmluvné strany si vzájomne poskytnú čo najväčšiu právnu pomoc v trestnom konaní
začatom v prípadoch vážneho porušenia dohovorov alebo tohto Protokolu.
2.
Bez ujmy na právach a povinnostiach ustanovených v dohovoroch a v článku 85 odsek 1 tohto Protokolu Vysoké zmluvné strany budú, ak to dovolia okolnosti, spolupracovať
v otázke extradície. Náležite zvážia žiadosť štátu, na ktorého území k údajnému porušeniu
záväzkov došlo.
3.
Zákony dožiadanej Vysokej zmluvnej strany sa budú vo všetkých prípadoch aplikovať.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov však nebudú mať vplyv na povinnosti vyplývajúce
z ustanovení inej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy, ktorou sa plne alebo čiastočne
upravuje alebo bude upravovať vzájomná právna pomoc v trestných veciach.
Článok 89
Spolupráca
V prípade vážneho porušenia dohovorov alebo tohto Protokolu sa Vysoké zmluvné strany
zaväzujú, že budú konať spoločne alebo individuálne v spolupráci s Organizáciou Spojených
národov a v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.
Článok 90
Medzinárodná vyšetrovacia komisia
1.
a) Bude vytvorená Medzinárodná vyšetrovacia komisia (ďalej nazývaná „Komisia“), zložená
z pätnástich členov vysokých morálnych kvalít a uznávanej nestrannosti.
b)
Potom, keď sa nie menej ako dvadsať Vysokých zmluvných strán dohodne prijať kompetenciu
Komisie v súlade s odsekom 2, depozitár zvolá a potom v intervale každých päť rokov
bude znovu zvolávať konferenciu zástupcov týchto Vysokých zmluvných strán za účelom
voľby členov Komisie. Na konferencii zvolia uvedení zástupcovia členov Komisie tajným
hlasovaním zo zoznamu osôb, do ktorého môže každá z týchto Vysokých zmluvných strán
navrhnúť jednu osobu.
c)
Členovia Komisie budú in persona plniť svoje funkcie až do voľby nových členov na
nasledujúcej konferencii.
d)
Pri voľbách Vysoké zmluvné strany zabezpečia, aby osoby, ktoré majú byť zvolené do
Komisie, mali požadovanú kvalifikáciu a aby v Komisii ako celku bolo zabezpečené spravodlivé
geografické zastúpenie.
e)
V prípade, že dôjde k uvoľneniu miesta, Komisia sama toto voľné miesto zaplní s náležitým
prihliadnutím na ustanovenia predchádzajúcich odsekov.
f)
Depozitár dá Komisii k dispozícii potrebné administratívne zariadenia pre výkon jej
funkcií.
2.
a) Vysoké zmluvné strany môžu v dobe podpisu, ratifikácie alebo prístupu k Protokolu
alebo kedykoľvek neskoršie vyhlásiť, že uznávajú ipso facto a bez osobitnej dohody
s ktoroukoľvek inou Vysokou zmluvnou stranou prijímajúcou rovnaký záväzok, príslušnosť
Komisie vyšetriť tvrdenie druhej strany, ako na to oprávňuje tento článok;
b)
Uvedené vyhlásenia budú uložené u depozitára, ktorý odovzdá ich kópie Vysokým zmluvným
stranám.
c)
Komisia je príslušná:
i)
vyšetrovať skutočnosti, ktoré majú byť údajne vážnym porušením, ako je definované
dohovormi a týmto Protokolom, alebo iné vážne porušenia dohovorov alebo tohto Protokolu;
ii)
napomáhať poskytnutím svojich dobrých služieb obnoviť situáciu, keď sú rešpektované
dohovory a tento Protokol.
d)
V ostatných situáciách začne vyšetrovanie na žiadosť strany v konflikte len so súhlasom
druhej strany alebo príslušných druhých strán.
e)
Bez ujmy na predchádzajúcich ustanoveniach tohto odseku budú sa naďalej aplikovať
ustanovenia článku 52 Prvého dohovoru, článku 53 Druhého dohovoru, článku 132 Tretieho
dohovoru a článku 149 Štvrtého dohovoru pri údajnom porušení dohovorov a pri údajnom
porušení tohto Protokolu.
3.a) Pokiaľ sa príslušné strany nedohodnú inak, všetky vyšetrovania bude vykonávať
Komora zložená zo siedmych členov vymenovaných takto:
i)
päť členov Komisie, ktorí nemajú byť občanmi žiadnej strany v konflikte, vymenuje
predseda Komisie na základe spravodlivého geografického zastúpenia po konzultácii
so stranami v konflikte,
ii)
dvaja ad hoc členovia, ktorí nemajú byť občanmi žiadnej strany v konflikte, sa vymenujú
tak, že každá strana navrhne jedného.
b)
Po dôjdení žiadosti o vyšetrovanie ustanoví predseda Komisie termín pre vytvorenie
Komory. Ak nebude niektorý z ad hoc členov vymenovaný v ustanovenom termíne, predseda
okamžite vymenuje v záujme úplnosti zloženia Komory doplňujúceho člena alebo doplňujúcich
členov Komisie.
4.
a) Komora vytvorená podľa odseku 3 na vykonanie vyšetrovania vyzve strany v konflikte,
aby jej pomáhali a predložili dôkazy. Komora tiež môže zisťovať ďalšie dôkazy, ktoré
pokladá za dôležité, a môže vykonávať vyšetrovanie situácie na mieste.
b)
Strany budú plne oboznámené so všetkými dôkazmi a budú mať právo predkladať svoje
pripomienky Komisii k týmto dôkazom.
c)
Každá strana bude mať právo vzniesť námietky proti takým dôkazom.
5.
a) Komisia predloží stranám správu o skutočnostiach zistených Komorou spolu s odporúčaniami,
ktoré považuje za vhodné.
b)
Ak Komora nemá možnosť zabezpečiť si dostatočné dôkazy pre objektívne a nestranné
závery, musí uviesť dôvody, prečo sa tak nestalo.
c)
Komisia nebude zverejňovať svoje závery, pokiaľ všetky strany v konflikte nepožiadajú,
aby tak Komisia urobila.
6.
Komisia ustanoví svoj vlastný rokovací poriadok, včítane pravidiel týkajúcich sa
predsedníctva Komisie a predsedníctva Komory. Tento rokovací poriadok má zabezpečiť,
aby sa povinnosti predsedu Komisie vykonávali v každej dobe a aby v prípade vyšetrovania
boli vykonávané osobou, ktorá nie je občanom strany v konflikte.
7.
Správne výdavky Komisie budú uhrádzané z príspevkov Vysokých zmluvných strán, ktoré
urobili vyhlásenie podľa odseku 2, a z dobrovoľných príspevkov. Strana v konflikte
alebo strany v konflikte požadujúce vyšetrovanie poskytnú formou preddavku potrebné
prostriedky na výdavky Komory a tie im budú uhradené stranou alebo stranami, proti
ktorým bolo tvrdenie vznesené, a to v rozsahu päťdesiatich percent výdavkov Komory.
Ak sa Komore predložia i protitvrdenia, poskytne každá strana päťdesiat percent nutných
prostriedkov.
Článok 91
Zodpovednosť
Strana v konflikte, ktorá poruší ustanovenia dohovorov, alebo tohto Protokolu, bude
povinná nahradiť škodu, pokiaľ k nej došlo. Bude zodpovedná za všetky škody spáchané
osobami patriacimi k jej ozbrojeným silám.
ČASŤ VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 92
Podpis
Tento Protokol bude otvorený na podpis stranami dohovorov šesť mesiacov po podpise
Záverečného aktu a zostane otvorený na podpis po dobu dvanásť mesiacov.
Článok 93
Ratifikácia
Tento Protokol bude ratifikovaný čo možno najskôr. Ratifikačné listiny budú uložené
u Švajčiarskej spolkovej rady, depozitára dohovorov.
Článok 94
Prístup
Tento Protokol bude otvorený na prístup ktorejkoľvek strane dohovorov, ktorá ho nepodpísala.
Listiny o prístupe budú uložené u depozitára.
Článok 95
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento Protokol nadobudne platnosť šesť mesiacov po uložení dvoch ratifikačných listín
alebo listín o prístupe.
2.
Pre každú stranu dohovorov, ktorá ratifikuje tento Protokol alebo k nemu pristúpi
neskôr, nadobudne platnosť šesť mesiacov po uložení jej ratifikačnej listiny alebo
listiny o prístupe.
Článok 96
Zmluvné vzťahy po nadobudnutí platnosti tohto Protokolu
1.
Ak strany dohovorov sú zároveň stranami tohto Protokolu, potom sa dohovory budú aplikovať
tak, ako sú doplnené týmto Protokolom.
2.
Ak jedna zo strán v konflikte nie je viazaná týmto Protokolom, strany Protokolu budú
naďalej viazané týmto Protokolom vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú ďalej viazané
týmto Protokolom vo vzťahu ku každej zo strán, ktoré ním nie sú viazané, pokiaľ také
strany prijmú a budú aplikovať ustanovenia tohto Protokolu.
3.
Orgán, ktorý je predstaviteľom národu bojujúceho proti niektorej Vysokej zmluvnej
strane v ozbrojenom konflikte typu, o ktorom hovorí článok 1 odsek 4, sa môže jednostranným vyhlásením adresovaným depozitárovi zaviazať, že bude v tomto
konflikte aplikovať dohovory a tento Protokol. Také vyhlásenie bude vo vzťahu k tomuto
konfliktu mať po jeho dôjdení depozitárovi tieto účinky:
a)
Dohovory a tento Protokol nadobúdajú platnosť pre uvedený orgán ako stranu v konflikte
s okamžitou účinnosťou;
b)
Uvedený orgán má rovnaké práva a povinnosti ako Vysoké zmluvné strany dohovorov a
tohto Protokolu a
c)
Dohovory a tento Protokol sú rovnako záväzné pre všetky strany v konflikte.
Článok 97
Zmeny
1.
Každá Vysoká zmluvná strana môže navrhovať zmeny tohto Protokolu. Text navrhovanej
zmeny bude zaslaný depozitárovi, ktorý po konzultácii so všetkými Vysokými zmluvnými
stranami a Medzinárodným výborom Červeného kríža rozhodne, či treba zvolať konferenciu
na posúdenie navrhovanej zmeny.
2.
Depozitár pozve na túto konferenciu všetky Vysoké zmluvné strany, ako aj strany dohovorov
bez ohľadu na to, či tento Protokol podpísali alebo nie.
Článok 98
Revízia prílohy I
1.
Nie neskoršie, ako štyri roky po nadobudnutí platnosti tohto Protokolu a potom v
intervaloch nie kratších ako štyri roky bude Medzinárodný výbor Červeného kríža konzultovať
Vysoké zmluvné strany, pokiaľ ide o prílohu I tohto Protokolu, a pokiaľ to bude považovať
za potrebné, môže zvolať poradu technických expertov za účelom revízie prílohy I a
navrhnutia takých zmien v nej, ktoré môžu byť žiadúce. Pokiaľ v priebehu šiestich
mesiacov od oznámenia Vysokým zmluvným stranám o návrhu na zvolanie porady nemá jedna
tretina z nich námietky, Medzinárodný výbor Červeného kríža takúto poradu zvolá a
zároveň pozve pozorovateľov príslušných medzinárodných organizácií. Takú poradu môže
tiež zvolať Medzinárodný výbor Červeného kríža v ktorejkoľvek dobe na žiadosť jednej
tretiny Vysokých zmluvných strán.
2.
Depozitár zvolá konferenciu Vysokých zmluvných strán a strán týchto dohovorov na
prerokovanie zmien navrhnutých na porade technických expertov, ak po takej porade
o to požiada Medzinárodný výbor Červeného kríža alebo jedna tretina Vysokých zmluvných
strán.
3.
Zmeny v prílohe I môžu na takej konferencii byť prijaté dvojtretinovou väčšinou prítomných
a hlasujúcich Vysokých zmluvných strán.
4.
Depozitár oznámi každú takto prijatú zmenu Vysokým zmluvným stranám a stranám dohovorov.
Zmeny budú považované za prijaté po uplynutí jedného roka od takého oznámenia, pokiaľ
v tomto období nedošlo depozitárovi vyhlásenie o neprijatí zmien najmenej jednou tretinou
Vysokých zmluvných strán.
5.
Zmena považovaná za prijatú v súlade s odsekom 4 nadobudne platnosť tri mesiace po
jej prijatí pre všetky Vysoké zmluvné strany okrem tých, ktoré urobili vyhlásenie
o neprijatí týchto zmien v súlade s týmto odsekom. Strana, ktorá urobila také vyhlásenie,
ho môže v ktorejkoľvek dobe odvolať a zmena v tomto prípade pre stranu nadobudne platnosť
tri mesiace po takom odvolaní.
6.
Depozitár bude informovať Vysoké zmluvné strany a strany dohovorov o nadobudnutí
platnosti zmien, o tom, ktoré strany sú nimi viazané, o dátume nadobudnutí platnosti
týchto zmien vo vzťahu ku každej strane, o vyhláseniach o neprijatí zmien urobených
v súlade s odsekom 4 a o odvolaniach takých vyhlásení.
Článok 99
Výpoveď
1.
V prípade, že Vysoká zmluvná strana vypovie tento Protokol, výpoveď nadobudne platnosť
až za rok od dôjdenia listiny o výpovedi. Pokiaľ sa však vypovedajúca strana po uplynutí
tohto roka nachádza v niektorej zo situácií uvedených v článku 1, výpoveď nenadobudne platnosť pred ukončením ozbrojeného konfliktu alebo okupácie
a v žiadnom prípade pred ukončením operácií spojených s definitívnym prepustením,
repatriáciou alebo usídlením osôb chránených dohovormi a týmto Protokolom.
2.
Výpoveď sa musí oznámiť písomne depozitárovi, ktorý ju odovzdá všetkým Vysokým zmluvným
stranám.
3.
Výpoveď má platnosť len pre vypovedajúcu stranu.
4.
Výpoveď podľa odseku 1 nebude mať vplyv na povinnosti, ktoré už vznikli z dôvodu
ozbrojeného konfliktu podľa tohto Protokolu pre takú vypovedajúcu stranu, pokiaľ ide
o činy spáchané pred tým, ako výpoveď nadobudla platnosť.
Článok 100
Notifikácia
Depozitár bude informovať Vysoké zmluvné strany, ako aj strany dohovorov bez ohľadu
na to, či sú signatármi tohto Protokolu alebo nie:
a)
o podpisoch pripojených k tomuto Protokolu a uložení ratifikačných listín alebo listín
o prístupe v súlade s článkami 93 a 94;
b)
o dátume nadobudnutia platnosti tohto Protokolu v súlade s článkom 95;
c)
d)
o vyhláseniach dôjdených podľa článku 96 odsek 3, ktoré musia byť oznámené čo najrýchlejším spôsobom a
e)
o výpovedi v súlade s článkom 99.
Článok 101
Registrácia
1.
Po nadobudnutí platnosti zašle depozitár tento Protokol sekretariátu Organizácie
Spojených národov na zaregistrovanie a publikovanie v súlade s článkom 102 Charty
Organizácie Spojených národov.
2.
Depozitár bude taktiež informovať sekretariát Organizácie Spojených národov o všetkých
ratifikáciách, prístupoch a výpovediach, ktoré dostal v súvislosti s týmto Protokolom.
Článok 102
Autentické texty
Originál tohto Protokolu, ktorého anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský a španielsky
text má rovnakú platnosť, sa uloží u depozitára, ktorý zašle jeho overené kópie všetkým
stranám dohovorov.
Príloha 1
PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA ZISŤOVANIA TOTOŽNOSTI
Kapitola 1
Preukazy totožnosti
Článok 1
00Preukaz totožnosti
pre stály civilný zdravotnícky a duchovný personál
pre stály civilný zdravotnícky a duchovný personál
1.
Preukaz totožnosti pre stály civilný zdravotnícky a duchovný personál uvedený v článku
18 odsek 2 Protokolu by mal:
a)
mať rozoznávací znak a takú veľkosť, aby sa mohol nosiť vo vrecku;
b)
byť čo možno najtrvanlivejším;
c)
byť vyplnený v národnom alebo v úradnom jazyku (a môže byť navyše vypísaný v ďalších
jazykoch);
d)
uvádzať meno, dátum narodenia (alebo pokiaľ tento dátum nie je k dispozícii, vek
v dobe vydania) a rodné číslo držiteľa, pokiaľ ho má;
e)
uvádzať, v akom rozsahu je držiteľ oprávnený požívať ochranu dohovorov a tohto Protokolu;
f)
obsahovať fotografiu držiteľa, ako aj jeho podpis alebo odtlačok palca, alebo oboje;
g)
mať pečiatku a podpis príslušného štátneho orgánu;
h)
mať dátum vydania a dátum skončenia platnosti tohto preukazu.
2.
Preukaz totožnosti bude jednotný pre celé územie každej Vysokej zmluvnej strany,
a ak to bude možné, bude rovnakého druhu pre všetky strany v konflikte. Strany v konflikte
sa môžu riadiť jednoznačným vzorom uvedeným v tabuľke 1. Na začiatku nepriateľských
akcií si navzájom odovzdajú vzor preukazu, ktorý používajú, pokiaľ sa tento vzor líši
od vzoru uvedeného v tabuľke 1. Preukazy totožnosti sa budú vydávať, pokiaľ to bude
možné, v duplikáte; jednu kópiu bude mať v úschove vydávajúci orgán, ktorý by mal
vykonávať kontrolu nad preukazmi, ktoré vydal.
3.
Za žiadnych okolností nesmie sa stálemu civilnému zdravotníckemu a duchovnému personálu
jeho preukaz totožnosti odobrať. Pre prípad straty preukazu bude mať nárok na vydanie
duplikátu.
Článok 2
Preukaz totožnosti pre dočasný civilný zdravotnícky a duchovný personál
1.
Preukaz totožnosti dočasného civilného zdravotníckeho a duchovného personálu by mal
byť, pokiaľ to bude možné, podobný preukazu, ktorý je ustanovený článkom 1 týchto
pravidiel. Účastníci konfliktu sa môžu riadiť vzorom uvedeným v tabuľke 1.
2.
Pokiaľ okolnosti neumožňujú vydať pre dočasný civilný zdravotnícky a duchovný personál
preukazy totožnosti podobné tým, ktoré sú opísané v článku 1 týchto pravidiel, môže
sa tomuto personálu vydať potvrdenie podpísané príslušným orgánom, ktorým sa potvrdzuje,
že osoba, ktorej je preukaz vydaný, je určená na plnenie povinností ako dočasný personál,
a ktoré, pokiaľ možno, obsahuje oznámenie o dĺžke trvania tejto úlohy a o práve tejto
osoby nosiť rozoznávací znak. Potvrdenie by malo obsahovať meno držiteľa, dátum jeho
narodenia (alebo, pokiaľ tento dátum nie je k dispozícii, jeho vek v dobe vydania
preukazu), jeho funkciu a rodné číslo, pokiaľ ho má. Bude obsahovať jeho podpis alebo
odtlačok palca, alebo oboje.
Kapitola 2
Rozoznávací znak
Článok 3
Tvar a povaha
1.
Rozoznávací znak (červený na bielom podklade) bude tak veľký, ako to budú vyžadovať
okolnosti. Pokiaľ ide o tvar červeného kríža, polmesiaca alebo leva a slnka, môžu
sa Vysoké zmluvné strany riadiť vzormi uvedenými v tabuľke 2.
2.
V noci alebo za zníženej viditeľnosti môže byť rozoznávací znak rozsvietený alebo
osvetlený; taktiež môže byť zhotovený z takých materiálov, aby ho bolo možné zistiť
technickými detekčnými prostriedkami.
Tabuľka 2. Červené rozoznávacie znaky na bielom podklade
Článok 4
Použitie
1.
Rozoznávací znak sa bude, pokiaľ to bude možné, umiestňovať na hladký podklad alebo
na vlajky viditeľné zo všetkých smerov a na tak veľkú vzdialenosť, ako to len bude
možné.
2.
V závislosti od pokynov príslušného orgánu bude zdravotnícky a duchovný personál
vykonávajúci svoje povinnosti v oblasti bojov, pokiaľ to bude možné, nosiť pokrývku
hlavy a oblek s rozoznávacím znakom.
Kapitola 3
Rozoznávacie signály
Článok 5
Dobrovoľné používanie
1.
Bez ujmy na ustanoveniach článku 6 týchto pravidiel nebudú signály určené v tejto
kapitole na výhradné použitie zdravotníckymi jednotkami a zdravotníckymi prepravnými
prostriedkami používané na žiadne iné účely. Používanie všetkých signálov uvedených
v tejto kapitole je dobrovoľné.
2.
Dočasné zdravotnícke lietadlo, ktoré z nedostatku času alebo pre svoje parametre
nemôže byť označené rozoznávacím znakom, môže použiť rozoznávacie signály povolené
v tejto kapitole. Najlepšou metódou účinnej identifikácie a rozoznávania zdravotníckeho
lietadla je však použitie vizuálneho signálu, buď rozoznávacieho znaku, alebo svetelného
signálu určeného v článku 6, alebo obidvoch, doplnených ostatnými signálmi uvedenými
v článkoch 7 a 8 týchto pravidiel.
Článok 6
Svetelný signál
1.
Svetelný signál skladajúci sa z prerušovaného modrého svetla je určený na použitie
zdravotníckym lietadlom na jeho identifikáciu. Tento signál nebudú používať žiadne
iné lietadlá. Odporúčaná modrá farba sa získava použitím týchto troch chromatických
koordinátorov:
hranica zelenej farby y = 0.065 + 0.805
hranica bielej farby y = 0.400 - x
hranica fialovej farby x = 0.133 + 0.600 y
Odporúčaná frekvencia zábleskov modrého svetla je medzi 60 a 100 zábleskami za jednu
minútu.
2.
Zdravotnícke lietadlo by malo byť vybavené svetlami potrebnými na to, aby bol svetelný
signál vidieť z toľkých smerov, ako je to len možné.
3.
Pokiaľ medzi stranami v konflikte neexistuje osobitná dohoda vyhradzujúca použitie
prerušovaného modrého svetla pre identifikáciu zdravotníckych vozidiel, lodí a plavidiel,
nie je použitie takých signálov pre ostatné vozidlá a lode zakázané.
Článok 7
Rádiové signály
1.
Rádiový signál sa bude skladať z rádiotelefonickej alebo rádiotelegrafickej správy,
ktorej bude predchádzať zreteľný rozoznávací prednostný signál, ktorý určí a schváli
Svetová administratívna rozhlasová konferencia Medzinárodnej telekomunikačnej únie.
Bude vyslaný trikrát pred volacím znakom príslušného zdravotníckeho prostriedku. Táto
správa sa bude vysielať v angličtine v príslušných intervaloch na kmitočte alebo kmitočtoch
určených v súlade s odsekom 3. Použitie prednostného signálu bude povolené len zdravotníckym
jednotkám a zdravotníckym prepravným prostriedkom.
2.
Rozhlasová správa, ktorej bude predchádzať zreteľný prednostný signál spomenutý v
odseku 1, bude obsahovať nasledujúce údaje:
a)
volací znak zdravotníckeho prepravného prostriedku;
b)
stanovište zdravotníckeho prepravného prostriedku;
c)
počet a druh zdravotníckych prepravných prostriedkov;
d)
zamýšľanú trasu presunu;
e)
podľa okolností odhadované časy v priebehu presunu a čas odchodu a príchodu;
f)
akékoľvek ďalšie informácie ako letová výška, kontrolované rádiové kmitočty, dohodnuté
jazyky, spôsoby práce a kódy systému druhotnej rádiolokačnej kontroly.
3.
Aby sa uľahčilo odovzdanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2, ako i správ uvedených
v článkoch 22, 23, 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31 tohto Protokolu, Vysoké zmluvné strany,
ktoré sú stranami v konflikte, alebo jedna strana v konflikte konajúca po dohode alebo
samostatne, môžu v súlade s Prehľadom pridelených kmitočtov v Rádiových pravidlách
pripojených k Medzinárodnému telekomunikačnému dohovoru určiť a zverejniť vybrané
národné kmitočty, ktoré budú na takéto oznámenia používať. Tieto kmitočty sa oznámia
Medzinárodnej telekomunikačnej únii v súlade s postupom, ktorý schváli Svetová administratívna
rozhlasová konferencia.
Článok 8
Elektronická identifikácia
1.
Systém druhotnej rádiolokačnej kontroly, ako je opísaný v prílohe 10 k Chicagskému
dohovoru o medzinárodnej civilnej leteckej preprave zo 7. decembra 1944 spolu s neskoršími
zmenami, môže sa použiť na identifikáciu a na sledovanie letového kurzu zdravotníckeho
lietadla. Spôsob práce a kód systému SSR určenej na výlučné použitie zdravotníckymi
lietadlami ustanovia Vysoké zmluvné strany, strany v konflikte alebo jedna zo strán
v konflikte konajúce po dohode alebo samostatne v súlade s postupom, ktorý bude odporučený
Medzinárodnou organizáciou civilného letectva.
2.
Strany v konflikte môžu medzi sebou uzavrieť osobitnú dohodu a v nej ustanoviť použitie
obdobného elektronického systému na identifikáciu zdravotníckych vozidiel a zdravotníckych
lodí a plavidiel.
Kapitola 4
Spojenie
Článok 9
Rádiové spojenie
Prednostný signál ustanovený v článku 7 týchto pravidiel môže predchádzať príslušné
rádiové oznámenie vysielané zdravotníckymi jednotkami a zdravotníckymi prepravnými
prostriedkami pri použití postupu ustanoveného v článkoch 22, 23, 25, 26, 27, 28,
29, 30 a 31 Protokolu.
Článok 10
Používanie medzinárodných kódov
Zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky môžu taktiež používať kódy
a signály ustanovené Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Medzinárodnou organizáciou
civilného letectva a Medzivládnou námornou poradnou organizáciou. Tieto kódy a signály
sa budú používať v súlade s normami, praxou a postupmi ustanovenými týmito organizáciami.
Článok 11
Iné prostriedky spojenia
Ak nie je možné obojsmerné rádiové spojenie, môžu sa používať signály ustanovené Medzinárodným
signálnym kódom prijatým Medzivládnou námornou poradnou organizáciou alebo príslušnou
prílohou k Chicagskému dohovoru o medzinárodnej civilnej leteckej preprave zo 7. decembra
1944 spolu s neskoršími zmenami.
Článok 12
Letové plány
Dohody a oznámenia týkajúce sa letových plánov ustanovených článkom 29 Protokolu budú
podľa možností formulované v súlade s postupmi ustanovenými Medzinárodnou organizáciou
civilného letectva.
Článok 13
Signály a postupy na zadržanie zdravotníckeho lietadla
Pokiaľ sa zadržujúce lietadlo použije na overenie totožnosti zdravotníckeho lietadla
pri lete alebo na to, aby ho požiadalo o pristátie v súlade s článkami 30 a 31 Protokolu,
malo by zadržujúce a zdravotnícke lietadlo použiť štandardné vizuálne a rádiové postupy
na zadržiavanie predpísané prílohou 2 Chicagského dohovoru o medzinárodnej civilnej
leteckej preprave zo 7. decembra 1944 spolu s neskoršími zmenami.
Kapitola 5
Civilná obrana
Článok 14
Preukaz totožnosti
1.
Preukaz totožnosti personálu civilnej obrany ustanovený článkom 66 odsek 3 Protokolu
sa spravuje príslušnými ustanoveniami článku 1 týchto pravidiel.
2.
Preukaz totožnosti pre personál civilnej obrany sa môže spravovať vzorom uvedeným
v tabuľke 3.
3.
Pokiaľ sa personálu civilnej obrany povolí nosiť ľahké osobné zbrane, mala by o tom
byť zmienka v preukaze.
Článok 15
Medzinárodný rozoznávací znak
1.
Medzinárodným rozoznávacím znakom civilnej obrany ustanoveným v článku 66 odsek 4
Protokolu je rovnoramenný modrý trojuholník na oranžovom pozadí. Vzor je uvedený v
tabuľke 4.
Tabuľka 4. Modrý trojuholník na oranžovom pozadí
2.
Odporúča sa, aby:
a)
pokiaľ je modrý trojuholník na vlajke, páske alebo odeve, pozadie trojuholníka tvorila
oranžová vlajka, páska alebo odev;
b)
jeden z uhlov trojuholníka smeroval vertikálne hore;
c)
žiadny z uhlov trojuholníka sa nedotýkal okraja oranžového pozadia.
3.
Medzinárodný rozoznávací znak bude tak veľký, ako to budú vyžadovať okolnosti. Rozoznávací
znak bude, pokiaľ to bude možné, umiestnený na rovný podklad alebo na vlajky viditeľné
zo všetkých smerov a na takú vzdialenosť, ako je to len možné. V súlade s inštrukciami
príslušného orgánu bude personál civilnej obrany nosiť, pokiaľ to bude možné, pokrývku
hlavy a odev s medzinárodným rozoznávacím znakom. V noci alebo za zníženej viditeľnosti
môže znak svietiť alebo byť osvetlený; taktiež sa môže vyrobiť z materiálov umožňujúcich
jeho zistenie technickými detekčnými prostriedkami.
Kapitola 6
Stavby a zariadenia obsahujúce nebezpečné sily
Článok 16
Medzinárodný osobitný znak
1.
Medzinárodný osobitný znak pre stavby a zariadenia obsahujúce nebezpečné sily, ako
je ustanovené v článku 56 odsek 7 Protokolu, sa bude skladať zo skupiny 3 jasných
oranžových kruhov rovnakej veľkosti položených na rovnakej ose, pričom vzdialenosť
medzi každým kruhom bude jeden polomer v súlade s tabuľkou 5 vyobrazenou nižšie.
2.
Znak bude tak veľký, ako to budú vyžadovať okolnosti. Ak je umiestnený na väčšej
ploche, môže byť opakovaný tak často, ako to budú vyžadovať okolnosti. Pokiaľ to bude
možné bude umiestnený na rovnom povrchu alebo na vlajkách tak, aby bol viditeľný zo
všetkých smerov a na takú vzdialenosť, ako to len bude možné.
3.
Na vlajke bude vzdialenosť medzi vonkajšími okrajmi znaku a priľahlými stranami vlajky
jeden polomer kruhu. Vlajka bude pravouhlá s bielym pozadím.
4.
V noci alebo za zníženej viditeľnosti môže byť znak rozsvietený alebo osvetlený.
Môže byť taktiež vyrobený z materiálov umožňujúcich zistiť ho technickými detekčnými
prostriedkami.
Tabuľka 5.
Medzinárodný osobitný znak pre stavbu a zariadenia obsahujúce nebezpečné sily
DODATKOVÝ PROTOKOL k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených
konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter (Protokol II)
Vysoké zmluvné strany
pripomínajúc, že humanitárne zásady zakotvené v spoločnom článku 3 Ženevských dohovorov
z 12. augusta 1949 tvoria základ úcty k ľudskej osobnosti v prípadoch ozbrojeného
konfliktu, ktorý nemá medzinárodný charakter,
pripomínajúc ďalej, že medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa na ľudské práva poskytujú
základnú ochranu ľudskej osobnosti,
zdôrazňujúc potrebu zabezpečiť lepšiu ochranu obetiam týchto ozbrojených konfliktov,
pripomínajúc, že v prípadoch, ktoré neupravuje platné právo, zostáva ľudská osobnosť
pod ochranou zásad humánnosti a požiadaviek spoločenského vedomia,
dohodli sa takto
ČASŤ I
ROZSAH APLIKÁCIE TOHTO PROTOKOLU
Článok 1
Materiálny rozsah aplikácie
1.
Tento Protokol, ktorý rozvíja a dopĺňa spoločný článok 3 Ženevských dohovorov z 12.
augusta 1949 a nemení existujúce podmienky jeho aplikácie, sa bude vzťahovať na všetky
ozbrojené konflikty, ktoré nie sú obsiahnuté v článku 1 Dodatkového protokolu k Ženevským
dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov
(Protokol I) a ku ktorým dochádza na území Vysokej zmluvnej strany medzi jej ozbrojenými
silami a disidentskými ozbrojenými silami alebo inými organizovanými ozbrojenými skupinami
vykonávajúcimi pod zodpovedným velením takú kontrolu nad časťou jej územia, ktorá
im umožňuje viesť trvalé a koordinované vojenské operácie a aplikovať tento Protokol.
2.
Tento Protokol sa nebude aplikovať v prípade vnútorných nepokojov a napätia, ako
sú vzbury, izolované a sporadické násilné činy a ostatné činy podobnej povahy, ktoré
sa nepovažujú za ozbrojené konflikty.
Článok 2
Personálny rozsah aplikácie
1.
Tento Protokol sa bude aplikovať bez akéhokoľvek nepriaznivého rozdielu založeného
na rase, farbe, pohlaví, jazyku, náboženstve alebo viere, politických alebo iných
názoroch, národnom alebo sociálnom pôvode, majetku, rodovom pôvode alebo inom stave,
alebo na iných podobných kritériách (ďalej uvádzaných ako „nepriaznivý rozdiel“) na
všetky osoby postihnuté ozbrojeným konfliktom v zmysle uvedenom v článku 1.
2.
Na konci ozbrojeného konfliktu budú všetky osoby zbavené slobody alebo osoby, ktorých
sloboda bola obmedzená z dôvodov súvisiacich s takým konfliktom, ako aj osoby, ktoré
boli zbavené svojej slobody alebo ktorých sloboda bola obmedzená po konflikte z tých
istých dôvodov, požívať ochranu podľa článkov 5 a 6, dokiaľ sa také zbavenie alebo obmedzenie slobody neskončí.
Článok 3
Nevmiešavanie sa
1.
Žiadne ustanovenie tohto Protokolu sa nebude uplatňovať s cieľom zasiahnuť do suverenity
štátu alebo povinnosti vlády udržiavať a znovu zavádzať všetkými zákonnými prostriedkami
právo a poriadok v štáte alebo brániť národnú jednotu a územnú celistvosť štátu.
2.
Žiadne ustanovenie tohto Protokolu sa nebude vykladať ako oprávnenie na priame alebo
nepriame vmiešavanie sa z akéhokoľvek dôvodu do ozbrojeného konfliktu alebo do vnútorných
alebo zahraničných záležitostí Vysokej zmluvnej strany, na ktorej území k tomuto konfliktu
došlo.
ČASŤ II
HUMÁNNE ZAOBCHÁDZANIE
Článok 4
Základné záruky
1.
Všetky osoby, ktoré sa priamo nezúčastnia alebo ktoré sa prestali zúčastňovať na
nepriateľských akciách bez ohľadu na to, či bola ich sloboda obmedzená alebo nie,
majú právo na rešpektovanie svojej osoby, cti, presvedčenia a náboženského vyznania.
Za všetkých okolností sa bude s nimi zaobchádzať humánne bez akéhokoľvek nepriaznivého
rozdielu. Zakazuje sa vydať rozkaz, že nikto nezostane nažive.
2.
Bez ujmy na všeobecných uvedených ustanoveniach sú a zostanú zakázané v každej dobe
a na každom mieste tieto činy proti osobám spomenutým v odseku 1:
a)
ohrozovanie života, zdravotného a fyzického alebo duševného stavu osôb, osobitne
vražda, ako aj kruté zaobchádzanie ako mučenie, mrzačenie alebo akákoľvek forma telesných
trestov;
b)
kolektívne tresty;
c)
branie rukojemníkov;
d)
teroristické činy;
e)
urážky osobnej dôstojnosti, predovšetkým ponižujúce a urážajúce zaobchádzanie, znásilnenie,
nútená prostitúcia a akákoľvek forma nemravného konania;
f)
otroctvo a obchod s otrokmi vo všetkých svojich formách;
g)
plienenie;
h)
hrozby vykonať akýkoľvek z uvedených činov;
3.
Deťom sa poskytne starostlivosť a pomoc, ktorú vyžadujú a osobitne:
a)
poskytne sa im vzdelanie, včítane náboženskej a morálnej výchovy, v súlade s prianím
ich rodičov alebo v neprítomnosti rodičov tých, kto sú zodpovední za starostlivosť
o ne;
b)
urobia sa všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa uľahčilo zjednocovanie rodín, ktoré
sú dočasne rozdelené;
c)
deti do veku 15 rokov nebudú povolávané do ozbrojených síl alebo skupín a nebude
im dovolené zúčastniť sa na nepriateľských akciách;
d)
osobitná ochrana, ktorú poskytuje tento článok deťom do veku 15 rokov, sa na ne bude
vzťahovať aj vtedy, ak sa zúčastnili priamo na nepriateľských akciách bez ohľadu na
ustanovenie odseku c) a budú zajaté;
e)
v prípade nutnosti sa urobia opatrenia, a to pokiaľ možno vždy so súhlasom ich rodičov
alebo osôb, ktoré za ne na základe práva alebo zvyku predovšetkým zodpovedajú, aby
deti boli dočasne premiestnené z oblasti, v ktorej dochádza k nepriateľským akciám,
do bezpečnejšej oblasti v krajine, a aby sa zabezpečilo, že ich budú sprevádzať osoby
zodpovedné za ich bezpečnosť a blaho.
Článok 5
Osoby, ktorých sloboda bola obmedzená
1.
Okrem ustanovení článku 4 sa budú prinajmenšom dodržiavať tieto ustanovenia týkajúce sa osôb zbavených slobody
z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, či sú internované alebo zadržané:
a)
s ranenými a chorými sa bude zaobchádzať v súlade s článkom 7;
b)
osobám uvedeným v tomto odseku sa budú v rovnakom rozsahu ako miestnemu civilnému
obyvateľstvu poskytovať potraviny a pitná voda a poskytnú sa im záruky týkajúce sa
zdravia, hygieny a ochrany proti nepriazni podnebia a nebezpečenstvám vyplývajúcim
z ozbrojeného konfliktu;
c)
umožní sa im prijímať individuálnu alebo kolektívnu podporu;
d)
umožní sa im vykonávať ich náboženské obrady, a ak o to požiadajú a ak to bude možné,
prijímať duchovnú pomoc od osôb vykonávajúcich náboženské úkony, napr. od kňazov a
pod.;
e)
ak budú prinútené pracovať, budú mať pracovné podmienky a záruky podobné tým, aké
má miestne civilné obyvateľstvo.
2.
Tí, kto sú zodpovední za internovanie alebo zadržanie osôb uvedených v odseku 1,
budú v rámci svojich možností takisto zachovávať nasledujúce ustanovenia týkajúce
sa týchto osôb:
a)
okrem prípadov, keď sú muži a ženy z jednej rodiny ubytovaní spoločne, budú ženy
ubytované v priestoroch oddelených od mužov a budú pod bezprostredným dozorom žien;
b)
osoby uvedené v odseku 1 sú oprávnené odosielať a prijímať listy a pohľadnice, ktorých
množstvo môže obmedziť príslušný orgán, pokiaľ to považuje za potrebné;
c)
priestory na internovanie a zadržanie nebudú umiestnené v blízkosti oblasti bojov.
Osoby uvedené v odseku 1 budú evakuované, ak priestory, kde sú internované alebo zadržané,
budú osobitne vystavené nebezpečenstvu vyplývajúcemu z ozbrojeného konfliktu, pokiaľ
sa môže ich evakuácia vykonať za dostatočne bezpečných podmienok;
d)
budú mať právo na lekárske prehliadky;
e)
ich zdravie a ich telesná alebo duševná integrita nebudú ohrozené žiadnym neoprávneným
činom alebo opomenutím. Zakazuje sa teda podrobovať osoby uvedené v tomto článku akémukoľvek
lekárskemu zákroku, ktorý zdravotný stav príslušnej osoby nevyžaduje a ktorý nie je
v súlade so všeobecne prijatými lekárskymi normami používanými vo vzťahu k slobodným
osobám za obdobných zdravotníckych podmienok.
3.
S osobami, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, ale ktorých sloboda bola akýmkoľvek spôsobom
obmedzená z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, sa bude zaobchádzať humánne
v súlade s článkom 4 a s odsekmi 1 a), c) a d) a 2 b) tohto článku.
4.
Ak bude rozhodnuté prepustiť osoby zbavené slobody, prijmú tí, čo tak rozhodli, potrebné
opatrenia na zaistenie ich bezpečnosti.
Článok 6
Trestné stíhanie
1.
Tento článok sa týka stíhania a trestania trestných činov súvisiacich s ozbrojeným
konfliktom.
2.
Nad osobami, ktoré boli uznané za vinné z trestného činu, sa nebudú vynášať rozsudky
a vykonávať tresty okrem prípadov, keď rozsudok vyniesol súd, ktorý poskytuje základné
záruky nezávislosti a nestrannosti, najmä:
a)
súdne konanie poskytne obžalovanému možnosť byť bezodkladne informovaný o podrobnostiach
trestného činu, z ktorého je obžalovaný, a poskytne obžalovanému pred konaním a počas
konania všetky nevyhnutné práva a prostriedky obhajoby;
b)
nikto nebude odsúdený za trestný čin inak než na základe osobnej trestnej zodpovednosti;
c)
nikto nebude odsúdený za konania alebo opomenutia, ktoré neboli podľa zákona trestným
činom v dobe jeho spáchania. Rovnako tak nebude uložený trest ťažší, než aký mohol
byť uložený v dobe, keď bol trestný čin spáchaný. Ak zákon vydaný po spáchaní trestného
činu ustanovuje ľahší trest, bude sa tento zákon aplikovať v prospech páchateľa;
d)
každý obžalovaný bude považovaný za nevinného, dokiaľ nebude v súlade so zákonom
preukázaná jeho vina;
e)
každý obžalovaný bude mať právo, aby sa súdne konanie uskutočňovalo v jeho prítomnosti;
f)
nikto nebude nútený, aby svedčil proti sebe alebo aby sa priznal k vine.
3.
Odsúdenej osobe sa pri vynesení rozsudku oznámi, aké má právne a iné opravné prostriedky
a lehoty, v ktorých ich môže uplatniť.
4.
Trest smrti nebude vynesený nad osobami mladšími ako 18 rokov v čase spáchania trestného
činu a nebude vykonaný na tehotných ženách a na matkách malých detí.
5.
Po skončení nepriateľských akcií sa budú vládnuce orgány snažiť udeliť amnestiu v
najširšej možnej miere osobám, ktoré sa zúčastnili na ozbrojenom konflikte, alebo
tým, ktoré boli zbavené slobody z dôvodov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom, bez
ohľadu na to, či boli internované alebo zadržané.
ČASŤ III
RANENÍ, CHORÍ A STROSKOTANCI
Článok 7
Ochrana a starostlivosť
1.
Všetci ranení, chorí a stroskotanci bez ohľadu na to, či sa zúčastnili na ozbrojenom
konflikte alebo nie, budú rešpektovaní a chránení.
2.
Za všetkých okolností sa bude s nimi zaobchádzať ľudsky a poskytne sa im v čo najväčšej
možnej miere a čo najrýchlejšie lekárska starostlivosť a ošetrenie, ktoré vyžaduje
ich stav. Nebude sa medzi nimi robiť rozdiel z iných dôvodov než zdravotných.
Článok 8
Pátranie
Kedykoľvek to okolnosti umožnia, a osobitne po skončení boja, sa bezodkladne urobia
všetky možné opatrenia na vypátranie a zobranie ranených, chorých a stroskotancov,
aby boli ochránení pred plienením a zlým zaobchádzaním a aby sa mohla zabezpečiť patričná
starostlivosť o nich, ako aj na pátranie po mŕtvych, aby sa zabránilo ich okradnutiu
a aby boli dôstojne pochovaní.
Článok 9
Ochrana zdravotníckeho a duchovného personálu
1.
Zdravotnícky a duchovný personál bude rešpektovaný a chránený a pri výkone jeho povinností
sa mu poskytne všetka možná pomoc. Nemôže byť nútený, aby plnil úlohy, ktoré sú nezlučiteľné
s jeho humanitárnym poslaním.
2.
Nemožno žiadať, aby zdravotnícky personál pri plnení svojich funkcií dával prednosť
akejkoľvek osobe z iných než zdravotných dôvodov.
Článok 10
Všeobecná ochrana osôb, ktoré vykonávajú zdravotnícku činnosť
1.
Za žiadnych okolností nebude trestaná žiadna osoba za vykonanie zdravotníckych úkonov,
ktoré sú v súlade s lekárskou etikou, bez ohľadu na to, v prospech ktorej osoby sa
táto činnosť vykonáva.
2.
Osoby, ktoré vykonávajú zdravotnícku činnosť, nebudú nútené robiť úkony alebo vykonávať
práce, ktoré nie sú v súlade s pravidlami lekárskej etiky alebo s inými pravidlami
určenými na prospech ranených a chorých alebo s ustanoveniami tohto Protokolu, ani
nebudú nútené k tomu, aby nerobili úkony, ktoré tieto pravidlá a ustanovenia vyžadujú.
3.
Profesionálne povinnosti osôb vykonávajúcich lekársku činnosť, pokiaľ ide o informácie,
ktoré môžu získať o ranených a chorých v ich starostlivosti, sa budú rešpektovať s
výhradou vnútroštátneho práva.
4.
S výhradou vnútroštátneho práva nesmú byť akokoľvek trestané osoby vykonávajúce zdravotnícku
činnosť za to, že odmietnu poskytnúť alebo že neposkytnú informácie o ranených a chorých,
ktorí sú alebo boli v ich starostlivosti.
Článok 11
Ochrana zdravotníckych jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov
1.
Zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky budú vždy rešpektované
a chránené a nestanú sa predmetom útoku.
2.
Ochrana, na ktorú majú zdravotnícke jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky
nárok, bude prerušená iba v tom prípade, ak sa použijú na nepriateľské činy mimo rámca
ich humanitárneho poslania. Ochrana však bude prerušená, až keď bude vydané varovanie,
ktoré v prípade potreby určí rozumnú lehotu, a iba potom, keď sa toto varovanie neposlúchne.
Článok 12
Rozoznávací znak
Pod kontrolou príslušného orgánu budú zdravotnícky a duchovný personál i zdravotnícke
jednotky a zdravotnícke prepravné prostriedky označené rozoznávacím znakom Červeného
kríža, Červeného polmesiaca alebo Červeného leva a slnka na bielom pozadí. Bude rešpektovaný
za všetkých podmienok a nepoužije sa nepatričným spôsobom.
ČASŤ IV
CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO
Článok 13
Ochrana civilného obyvateľstva
1.
Civilné obyvateľstvo a jednotlivé civilné osoby požívajú všeobecnú ochranu proti
nebezpečenstvám vznikajúcim v dôsledku vojenských operácií. Aby táto ochrana bola
účinná, musia sa za všetkých okolností dodržiavať nasledujúce pravidlá.
2.
Civilné obyvateľstvo ako také, ako aj jednotlivé civilné osoby nesmú byť predmetom
útoku. Násilné činy alebo hrozby násilím, ktorých hlavným cieľom je terorizovanie
civilného obyvateľstva, sa zakazujú.
3.
Civilné osoby požívajú ochranu poskytovanú týmto článkom, s výnimkou prípadu, keď
sa priamo zúčastňujú na nepriateľských akciách a po dobu týchto akcií.
Článok 14
Ochrana predmetov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva
Zakazuje sa používať hladovanie civilných osôb ako spôsob vedenia vojny. Zakazuje
sa teda útočiť na objekty, ničiť, odstraňovať alebo znehodnocovať objekty nevyhnutné
na prežitie civilného obyvateľstva, ako sú zásoby potravín, poľnohospodárske oblasti
slúžiace na produkciu potravín, zber, dobytok, zariadenia na dodávku vody a zásobovanie
vodou a zavlažovacie zariadenia.
Článok 15
Ochrana stavieb a zariadení obsahujúcich nebezpečné sily
Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily, osobitne priehrady, hrádze a atómové
elektrárne, nesmú byť predmetom útoku, aj keď sú vojenskými objektmi, pokiaľ taký
útok môže spôsobiť uvoľnenie nebezpečných síl a viesť v dôsledku toho k vážnym stratám
na civilnom obyvateľstve.
Článok 16
Ochrana kultúrnych majetkov a miest na konanie bohoslužieb
Bez ujmy na ustanoveniach Haagskeho Dohovoru o ochrane kultúrnych majetkov za ozbrojeného
konfliktu zo 14. mája 1954 sa zakazuje vykonávať akékoľvek nepriateľské činy namierené
proti historickým pamiatkam, umeleckým dielam alebo miestam na konanie bohoslužieb,
ktoré sú kultúrnym a duchovným dedičstvom národov, a využívať ich na podporu vojenského
úsilia.
Článok 17
Zákaz núteného premiestňovania civilných osôb
1.
Z dôvodov vzťahujúcich sa na daný konflikt sa nesmie nariaďovať premiestňovanie civilného
obyvateľstva, pokiaľ to nevyžaduje bezpečnosť príslušných civilných osôb alebo nevyhnutné
vojenské dôvody. Ak bude potrebné také premiestnenie vykonať, urobia sa všetky opatrenia,
aby civilné obyvateľstvo mohlo byť prijaté na určenom mieste za uspokojujúcich podmienok,
pokiaľ ide o ubytovanie, hygienu, zdravie, bezpečie a výživu.
2.
Civilné osoby nebudú nútené opúšťať svoje vlastné územie z dôvodov vzťahujúcich sa
na konflikt.
Článok 18
Pomocné organizácie a pomocné akcie
1.
Pomocné organizácie, ktoré sa nachádzajú na území Vysokej zmluvnej strany, ako sú
organizácie Červeného kríža, Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnka, môžu ponuknúť
svoje služby s cieľom vykonávať svoje tradičné funkcie vo vzťahu k obetiam ozbrojeného
konfliktu. Civilné obyvateľstvo môže aj zo svojej vlastnej iniciatívy ponúknuť, že
bude zbierať ranených, chorých a stroskotancov a že sa bude o nich starať.
2.
Pokiaľ civilné obyvateľstvo trpí nadmernou núdzou v dôsledku nedostatku zásob potrebných
na jeho prežitie, ako sú zásoby potravín a liekov, podniknú sa s výhradou súhlasu
príslušnej Vysokej zmluvnej strany pomocné akcie pre civilné obyvateľstvo, ktoré sú
však výlučne humanitárnej a nestrannej povahy a vykonávajú sa bez akéhokoľvek nepriaznivého
rozdielu.
ČASŤ V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 19
Šírenie
Tento Protokol sa bude šíriť v čo možno najväčšej miere.
Článok 20
Podpis
Tento Protokol bude otvorený stranám dohovorov na podpis šesť mesiacov po podpise
Záverečného aktu a zostane otvorený po dobu dvanástich mesiacov.
Článok 21
Ratifikácia
Tento Protokol bude ratifikovaný čo možno najskôr. Ratifikačné listiny budú uložené
u Švajčiarskej spolkovej rady, depozitára dohovorov.
Článok 22
Prístup
Tento Protokol bude otvorený na prístup ktorejkoľvek strane dohovorov, ktorá ho nepodpísala.
Listiny o prístupe budú uložené u depozitára.
Článok 23
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento Protokol nadobudne platnosť šesť mesiacov po uložení dvoch ratifikačných listín
alebo listín o prístupe.
2.
Pre každú stranu dohovorov, ktorá ratifikuje tento Protokol alebo k nemu pristúpi
neskôr, nadobudne platnosť šesť mesiacov po uložení jej ratifikačnej listiny alebo
listiny o prístupe.
Článok 24
Zmeny
1.
Každá Vysoká zmluvná strana môže navrhnúť zmeny tohto Protokolu. Text navrhovanej
zmeny sa zašle depozitárovi, ktorý po konzultácii so všetkými Vysokými zmluvnými stranami
a s Medzinárodným výborom Červeného kríža rozhodne, či treba zvolať konferenciu na
posúdenie navrhovanej zmeny.
2.
Depozitár pozve na túto konferenciu všetky Vysoké zmluvné strany, ako aj strany dohovorov
bez ohľadu na to, či tento Protokol podpísali alebo nie.
Článok 25
Výpoveď
1.
V prípade, že Vysoká zmluvná strana vypovie tento Protokol, nadobudne výpoveď platnosť
až po uplynutí šiestich mesiacov po tom, čo dostane listinu o výpovedi. Pokiaľ sa
však vypovedajúca strana po uplynutí šiestich mesiacov nachádza v situácii uvedenej
v článku 1, výpoveď nenadobudne platnosť pred ukončením ozbrojeného konfliktu. Osoby, ktoré
boli zbavené slobody alebo ktorých sloboda bola obmedzená z dôvodov vzťahujúcich sa
na konflikt, budú však naďalej požívať výhody z ustanovení tohto Protokolu až do svojho
konečného prepustenia.
2.
Výpoveď sa písomne oznámi depozitárovi, ktorí ju zašle všetkým Vysokým zmluvným stranám.
Článok 26
Notifikácia
Depozitár bude informovať Vysoké zmluvné strany, ako aj strany dohovorov bez ohľadu
na to, či sú signatármi tohto Protokolu alebo nie:
a)
o podpisoch pripojených k tomuto Protokolu a o uložení ratifikačných listín alebo
listín o prístupe v súlade s článkami 21 a 22;
b)
o dátume nadobudnutia platnosti tohto Protokolu v súlade s článkom 23;
c)
o oznámeniach a vyhláseniach, ktoré dostal v súlade s článkom 24.
Článok 27
Registrácia
1.
Po nadobudnutí platnosti zašle tento Protokol depozitár sekretariátu Organizácie
Spojených národov na registráciu a na publikáciu v súlade s článkom 102 Charty Organizácie
Spojených národov.
2.
Depozitár bude takisto informovať sekretariát Organizácie Spojených národov o všetkých
ratifikáciách a prístupoch, ktoré dostal v súvislosti s týmto Protokolom.
Článok 28
Autentické texty
Originál tohto Protokolu, ktorého anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský a španielsky
text má rovnakú platnosť, bude uložený u depozitára, ktorý zašle jeho overené kópie
všetkým stranám dohovorov.
*)
Tu sa uverejňujú slovenské preklady.