Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 26. augusta 1986 bola v Brazílii
podpísaná Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej
federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v
odbore daní z príjmu a Protokol k nej.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ju ratifikoval. Ratifikačné
listiny boli vymenené v Prahe 14. novembra 1990.
Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 28 ods. 2 dňom 14. novembra 1990.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
200/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.05.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 30.05.1991 - |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 200/1991 Zb. |
Názov: | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a Protokolu k nej |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 30.05.1991 |
Dátum účinnosti od: | 30.05.1991 |
Autor: | Federálne ministerstvo zahraničných vecí |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
200
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
ZMLUVA medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej
republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní
z príjmu
Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Brazílskej federatívnej republiky
prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmu
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch
zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje
1.
Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zo zmluvných
štátov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.
2.
Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:
a)
v Brazílii:
– federálna daň z príjmu, s výnimkou dane z dodatkových príjmov a dane na činnosti
menšieho významu
(ďalej nazývaná „brazílska daň“)
(ďalej nazývaná „brazílska daň“)
b)
v Československu:
– dane zo zisku;
– daň zo mzdy;
– daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
– poľnohospodárska daň;
– daň z príjmov obyvateľstva;
– domová daň
(ďalej nazývané „československá daň“).
(ďalej nazývané „československá daň“).
3.
Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú
vyberať popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov
si vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:
a)
výraz „Brazília“ označuje územie Brazílskej federatívnej republiky, čo je územie
pevniny a ostrovov a jemu zodpovedajúci vzdušný priestor a takisto výsostné vody a
im zodpovedajúce morské dno a podložie včítane vzdušného priestoru nad výsostným územím,
nad ktorým sa v súlade s medzinárodným právom a brazílskymi zákonmi môžu vykonávať
brazílske práva;
b)
výraz „Československo“ označuje Československú socialistickú republiku;
c)
výraz „štátni príslušníci“ označuje:
I - všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
II - všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia osôb, ktoré boli zriadené
podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte;
d)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Brazíliu
alebo Československo;
e)
výraz „osoba“ zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné združenia osôb;
f)
výraz „spoločnosť“ označuje organizačné útvary, osoby alebo nositeľov práv považované
na účely zdanenia za organizačné útvary;
g)
výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú
podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný
rezidentom druhého zmluvného štátu;
h)
výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo
lietadlom, ktorú prevádzkuje podnik, ktorého miesto skutočného vedenia je umiestnené
v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi
miestami v druhom zmluvnom štáte;
i)
výraz „daň“ znamená podľa súvislosti brazílsku daň alebo československú daň;
j)
výraz „príslušný úrad“ označuje:
I - v Brazílii: ministra financií, sekretára štátnych príjmov alebo ich splnomocnených
zástupcov;
II - v Československu: ministra financií Československej socialistickej republiky
alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2.
Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré
sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Daňová príslušnosť
1.
Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje podľa tejto Zmluvy každú osobu,
ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho
bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
2.
Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch,
určí sa jeho postavenie takto:
a)
predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály
byt. Ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v
tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných
záujmov);
b)
ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom
v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava;
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom;
d)
ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, vynasnažia
sa príslušné úrady zmluvných štátov upraviť otázku vzájomnou dohodou.
3.
Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom je miesto jej skutočného
vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkáreň
1.
Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie,
ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.
2.
Výraz „stála prevádzkáreň“ zahŕňa obzvlášť
a)
miesto vedenia;
b)
závod;
c)
kanceláriu;
d)
továreň;
e)
dielňu;
f)
baňu, lom alebo každé iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
g)
stavenisko alebo montáž alebo inštalácie zariadení, ak trvajú dlhšie ako 6 mesiacov.
3.
Výraz „stála prevádzkáreň“ nezahŕňa:
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie tovaru
patriaceho podniku;
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržuje iba za účelom uskladnenia, vystavenia
alebo dodania;
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržuje iba za účelom spracovania iným
podnikom;
d)
trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva iba za účelom nákupu tovaru alebo
zhromažďovania informácií pre podnik;
e)
trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom reklamy,
poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo na vykonávanie podobných činností,
ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter.
4.
Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného štátu –
iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 – sa považuje za „stálu
prevádzkáreň“ v skôr spomenutom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom,
ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ
činnosť tejto osoby nie je obmedzená nákupmi tovaru pre podnik.
5.
Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte len
preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára
alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej
činnosti.
6.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo
ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak),
neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov
môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
2.a)
s výhradou ustanovení podoodsekov b) a c) sa definuje výraz „nehnuteľný majetok“
v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza;
b)
tento výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, mŕtvy a živý
inventár poľnohospodárskych a lesných podnikov a práva, pre ktoré platia predpisy
občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo požívania nehnuteľného majetku a
práva na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných
ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov;
c)
lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného
spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku
a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.
Článok 7
Zisky podnikov
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu budú zdanené len v tom štáte, pokiaľ podnik
nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne,
ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu byť
zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, však iba v takom rozsahu, v akom ich možno
pripočítať tejto stálej prevádzkárni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou
ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré
by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné
činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom,
ktorého je stálou prevádzkárňou.
3.
Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na
ciele sledované touto prevádzkárňou včítane výdavkov vedenia a všeobecných správnych
výdavkov.
4.
Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba
nakupovala tovar pre podnik.
5.
Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy,
nebudú ustanovenia tých článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1.
Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave budú zdanené
len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
2.
Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode, považuje
sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav tejto lode,
alebo ak domovského prístavu niet, v zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode
rezidentom.
3.
Ustanovenie odseku 1 platí tiež pre zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke
alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Združené podniky
Ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole
alebo imaní podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b)
tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní
podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch
viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,
ktoré by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu byť do ziskov tohto podniku
včlenené a následkom toho zdanené zisky, ktoré by bol bez týchto podmienok docielil
jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky docieliť nemohli.
Článok 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe,
ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť,
ktorá ich vypláca, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným
vlastníkom dividend, daň takto určená nemôže presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.
Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktoré slúžia na výplatu dividend.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak vlastník dividend, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom
spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo slobodné povolanie prostredníctvom
stálej základne tam umiestnenej, a ak účasť, na ktorej základe sa dividendy vyplácajú,
skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni, alebo k tejto stálej základni. V takom
prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
4.
Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, požitkových akcií
alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských podielov alebo iných práv s výnimkou
pohľadávok, podielov na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa
daňového práva štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom,
postavené na roveň príjmom z akcií.
5.
Pokiaľ má rezident Československa stálu prevádzkáreň v Brazílii, môže byť táto stála
prevádzkáreň podrobená zrážkovej dani pri zdroji v súlade s brazílskymi zákonmi. Táto
daň však nemôže presiahnuť 15 % hrubej sumy ziskov tejto stálej prevádzkárne po zaplatení
dane z príjmu spoločnosti, ktorá sa viaže k týmto ziskom.
6.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané
spoločnosťou, ibaže tieto dividendy sa vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto
druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej
prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani
podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z
príjmov docielených v tomto druhom štáte.
7.
Obmedzenie daňovej sadzby vyplývajúce z odsekov 2 a 5 sa nebude aplikovať na dividendy
alebo zisky vyplácané alebo poukazované pred uplynutím tretieho kalendárneho roka
po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom
v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Také úroky však môžu byť zdanené tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a
to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom úrokov,
daň takto ukladaná nepresiahne:
a)
10 %, pokiaľ ide o pôžičky a úvery poskytované bankou na obdobie najmenej 10 rokov
v spojení s predajom priemyselného zariadenia alebo štúdie, inštaláciou alebo vybavením
priemyselných alebo vedeckých jednotiek a v spojení s verejnými prácami;
b)
15 % hrubej sumy úrokov vo všetkých ostatných prípadoch.
3.
Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2:
a)
úroky plynúce z jedného zmluvného štátu a platené vláde druhého zmluvného štátu,
jeho správnemu útvaru alebo inej inštitúcii (včítane finančnej) patriacej tejto vláde
alebo správnemu útvaru sú oslobodené od dane v skôr spomenutom štáte, pokiaľ sa nepoužije
ustanovenie pododseku b);
b)
úroky plynúce z cenných papierov, obligácií alebo dlžných úpisov vydaných vládou
jedného zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo inštitúciou (včítane finančnej)
patriace tejto vláde alebo správnemu útvaru budú zdanené iba v tomto štáte.
4.
Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z vládnych cenných papierov,
obligácií alebo dlhopisov zabezpečených aj nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti
alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka, pohľadávky každého druhu a takisto všetky
iné príjmy postavené na roveň príjmom z peňažných pôžičiek podľa daňových predpisov
zmluvného štátu, z ktorého príjem plynie.
5.
Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak vlastník úrokov, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj,
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam
umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej
a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni
alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
6.
Obmedzenie ustanovené v odseku 2 sa nepoužije na úroky plynúce z jedného zmluvného
štátu a platené stálej prevádzkárni patriacej podniku druhého zmluvného štátu, ktorá
je umiestnená v treťom štáte.
7.
Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platiteľom je
tento štát sám, jeho správny útvar alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte.
Ak však platiteľ, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v
jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu,
na ktorého základe sa úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá
sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.
8.
Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným príjemcom
úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol
dohodol platiteľ so skutočným príjemcom, keby neboli také vzťahy, použijú sa ustanovenia
tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje,
môže byť v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu
a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
1.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Tieto licenčné poplatky môžu byť však zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj,
a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom
licenčných poplatkov, daň takto určená nepresiahne:
a)
25 % hrubej sumy licenčných poplatkov za použitie alebo za právo na použitie ochranných
známok;
b)
15 % hrubej sumy licenčných poplatkov vo všetkých ostatných prípadoch.
3.
Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu
platené za použitie alebo za právo na použitie autorských práv k literárnemu, umeleckému
alebo vedeckému dielu (včítane kinematografických filmov, televíznych alebo rozhlasových
záznamov), patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov, plánov tajných vzorcov
alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného
alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté
v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom
v tomto štáte. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je alebo nie je rezidentom
v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu
základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky
platia, a ktorá nesie na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že
tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň
umiestnená.
5.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov, ktorý je
rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú
licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú, alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej
základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom,
sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
6.
Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenia, za ktoré sú platené,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
príjemcom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by
bol dohodol dlžník so skutočným príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá
ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného
štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.
7.
Obmedzenie daňovej sadzby uvedené v odseku 2b) tohto článku sa nepoužije na licenčné
poplatky platené pred koncom piateho kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
táto Zmluva nadobudne platnosť, pokiaľ také licenčné poplatky sa budú platiť osobe,
ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a ktorá vlastní priamo alebo nepriamo
aspoň 50 % podielov s hlasovacím právom na spoločnosti vyplácajúcej licenčné poplatky.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1.
Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
2.
Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej prevádzkárne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného
majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má
v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených
zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo
takej stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia lodí
alebo lietadiel využívaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži
prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, však budú zdanené len v zmluvnom štáte, v ktorom
je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
3.
Zisky zo scudzenia iného majetku alebo práva, než je uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu
byť zdanené v oboch zmluvných štátoch.
Článok 14
Nezávislé povolania
1.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo
inej nezávislej činnosti obdobného charakteru, budú zdanené len v tomto štáte, pokiaľ
platby za takéto povolania alebo činnosti nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne umiestnenej
v druhom zmluvnom štáte alebo spoločnosti, ktorá je v ňom rezidentom. V tomto prípade
môžu byť príjmy zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa obzvlášť nezávisle vykonávané vedecké, literárne,
umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov,
právnych zástupcov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.
Článok 15
Zamestnanie
1.
Platby, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá
z dôvodu plateného zamestnania, môžu byť s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdanené len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte.
Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodov plateného zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť
len v skôr spomenutom štáte, ak
a)
príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu
spolu 183 dní v daňovom roku, a
b)
odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom
v druhom štáte, a
c)
odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ
v druhom štáte.
3.
Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu
zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť
v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen
správnej rady alebo iného poradného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom
zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu, ako na verejnosti vystupujúci
umelci, ako napr. divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo
ako športovci zo svojej činnosti vykonávanej osobne, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia
článkov 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, kde sa táto činnosť vykonáva.
2.
Pokiaľ činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku sa vykonávajú v jednom zmluvnom štáte
prostredníctvom organizácie druhého zmluvného štátu, môže sa príjem plynúci z vykonávania
týchto činností, bez ohľadu na iné ustanovenia tejto Zmluvy, zdaniť v skôr spomenutom
zmluvnom štáte. Príjem plynúci z vykonávania týchto činností prostredníctvom organizácie
sa vyjme zo zdanenia v skôr spomenutom zmluvnom štáte, ak sa táto organizácia priamo
alebo nepriamo, úplne alebo podstatne udržiava z verejných prostriedkov druhého zmluvného
štátu.
3.
Príjmy z činností definovaných v odseku 1 sa bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1
a 2 tohto článku oslobodzujú od zdanenia v štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú,
ak sa tieto činnosti vykonávajú v rámci kultúrnej dohody dojednanej medzi zmluvnými
štátmi.
Článok 18
Penzie a renty
1.
Penzie a iné obdobné platy nepresahujúce sumu zodpovedajúcu 3000 USD v kalendárnom
roku, výživné nepresahujúce sumu 3000 USD v kalendárnom roku a renty nepresahujúce
sumu 3000 USD v kalendárnom roku vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu sa
môžu s výhradou ustanovenia článku 19 zdaniť iba v tomto štáte.
Suma presahujúca spomenuté limity sa môže zdaniť v oboch zmluvných štátoch.
2.
Na účely tohto článku:
a)
výraz „penzie a iné obdobné platy“ označuje opakujúce sa platby uskutočňované po
odchode do dôchodku, ako odmena za predchádzajúce zamestnanie alebo ako náhrady za
zranenia utrpené v súvislosti s predchádzajúcim zamestnaním;
b)
výraz „renty“ označuje určené sumy vyplácané opakovane v určených termínoch po dobu
života alebo počas presne určeného alebo určiteľného obdobia na základe záväzku uskutočniť
toto plnenie ako náhradu za plne zodpovedajúcu hodnotu v peniazoch alebo peniazmi
oceniteľnú (inú ako poskytnuté služby).
Článok 19
Verejné funkcie
1.
Odmeny, iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo
miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukazované tomuto štátu, jeho
správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu sa môžu zdaniť iba v tomto štáte.
Také odmeny však budú zdanené iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby vykonávajú
v tomto štáte a príjemca, ktorý je rezidentom tohto štátu,
a)
je štátnym občanom tohto štátu, alebo
b)
nezískal bydlisko v tomto štáte len z dôvodov vykonávania týchto služieb.
2.
Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom
tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané
tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu, sa môžu zdaniť len v tomto
štáte.
Také penzie sa však zdania iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca je rezidentom
a štátnym občanom tohto štátu.
3.
Akékoľvek penzie vyplácané na základe systému sociálneho zabezpečenia jedného zmluvného
štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené iba v skôr spomenutom štáte.
4.
Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej
činnosti vykonávanej niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom
tohto štátu.
Článok 20
Profesori a výskumní pracovníci
Odmeny, ktoré osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného
štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá na pozvanie skôr spomenutého štátu
alebo univerzity, výskumného ústavu, školy, múzea alebo inej kultúrnej inštitúcie
skôr spomenutého štátu alebo na základe zmluvy o kultúrnej výmene je prítomná v tomto
štáte po dobu neprekračujúcu dva roky výlučne za účelom výuky, prednášok alebo uskutočňovania
výskumu v takej inštitúcii, poberá z tejto činnosti, budú oslobodené od dane v tomto
štáte za predpokladu, že sa vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 21
Študenti a učni
Platy, ktoré osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred svojím príchodom do jedného
zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa zdržiava v skôr spomenutom
štáte iba
a)
ako študent na univerzite alebo škole skôr spomenutého štátu,
b)
ako príjemca štipendia alebo podpory za účelom štúdia alebo výskumu poskytovanej
náboženskou, dobročinnou, vedeckou alebo výchovnou organizáciou,
c)
ako účastník na programe technickej spolupráce dohodnutom s vládou druhého zmluvného
štátu, alebo
d)
ako učeň
poberá za účelom úhrady nákladov výživy, výchovy alebo výcviku, budú oslobodené od
dane v skôr spomenutom štáte za predpokladu, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Článok 22
Iné príjmy
Príjmy osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, plynúce z druhého zmluvného
štátu, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa môžu zdaniť
v tomto druhom štáte.
Článok 23
Spôsob vylúčenia dvojakého zdanenia
1.
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Brazílii, poberá príjmy, ktoré sa môžu v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy zdaniť v Československu, povolí Brazília tomuto rezidentovi
odpočítať sumu zodpovedajúcu dani zaplatenej v Československu z jeho daňovej povinnosti.
Suma, ktorá sa odpočíta, nemôže však presiahnuť podiel dane vypočítanej predtým, než
je odpočet vykonaný, ktorá pripadá na príjem, ktorý sa môže zdaniť v Československu.
2.
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjem iný, než uvedený v
odseku 3, ktorý v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy sa môže zdaniť v Brazílii, vyjme
skôr spomenutý štát takýto príjem zo zdanenia.
3.
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjem, ktorý je v súlade
s ustanoveniami článkov 11, 12, 16 a 17, môže sa zdaniť v Brazílii, povolí Československo znížiť sumu dane pripadajúcej na
tento príjem o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Brazílii.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť dane vypočítanej pred jej znížením,
ktorá pripadá na príjem plynúci z Brazílie.
4.
Na účely zníženia sumy dane uvedenej v odseku 3 pri zdaňovaní úrokov a licenčných
poplatkov sa bude brazílska daň vždy považovať za zaplatenú vo výške 25 %.
5.
Nerozdelené zisky spoločnosti jedného zmluvného štátu, ktorej majetok celkom alebo
čiastočne vlastní alebo kontroluje priamo alebo nepriamo jeden alebo viac rezidentov
druhého zmluvného štátu, nebudú podliehať dani v naposledy spomenutom štáte.
6.
Hodnota akcií vydaných spoločnosťou jedného zmluvného štátu, ktorej majetok celkom
alebo čiastočne vlastní alebo kontroluje, priamo alebo nepriamo, jeden alebo viac
rezidentov druhého zmluvného štátu, nebude podliehať dani z príjmu v naposledy spomenutom
štáte.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťažšie ako
je zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobení štátni
príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii.
2.
Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie, ako je zdanenie podnikov tohto
druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.
Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal
rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane z dôvodov
osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.
3.
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie celkom alebo sčasti, priamo alebo
nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte,
alebo väčší počet takých osôb, nebudú podrobené v skôr spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu
alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťažšie, ako je zdanenie a s
ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné podniky
skôr spomenutého štátu.
4.
Výraz „zdanenie“ uvedený v tomto článku označuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto
Zmluva.
Článok 25
Riešenie prípadov cestou dohody
1.
Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo obidvoch zmluvných štátov
vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy,
môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto
štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom.
2.
Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť
uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s príslušným úradom
druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode s touto
Zmluvou.
3.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť dohodou ťažkosti alebo pochybnosti,
ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii tejto Zmluvy.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť v priamy styk za účelom dosiahnutia dohody
podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 26
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu
ustanovení tejto Zmluvy. Všetky informácie takto poskytnuté sa budú udržiavať v tajnosti
a nemôžu sa oznámiť iným osobám alebo úradom alebo súdom, ako tým, ktoré sa zaoberajú
vyrubovaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, alebo rozhodovaním
o opravných prostriedkoch alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú zmluvnému
štátu povinnosť:
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax
tohto alebo druhého štátu;
b)
oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo
v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;
c)
oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske alebo výrobné
tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore
s verejným poriadkom.
Článok 27
Diplomatickí a konzulárni úradníci
Táto Zmluva sa nedotýka daňových výsad, ktoré patria členom diplomatických misií a
konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe
osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto Zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe čo najskôr.
2.
Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú
uplatňovať:
a)
pri daniach vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy vyplatené alebo poukázané začínajúc
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť;
b)
pri ostatných daniach, o ktorých hovorí táto Zmluva, na každý daňový rok začínajúci
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom Zmluva nadobudne platnosť.
Článok 29
Výpoveď
Každý zmluvný štát môže, po uplynutí troch rokov od nadobudnutia platnosti Zmluvy,
túto Zmluvu vypovedať písomným oznámením daným druhému zmluvnému štátu diplomatickou
cestou najneskôr tridsiateho dňa mesiaca júna kalendárneho roka.
V tomto prípade sa Zmluva bude uplatňovať naposledy:
a)
pri daniach vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy vyplatené alebo poukázané pred
uplynutím kalendárneho roka, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi;
b)
pri ostatných daniach, o ktorých hovorí táto Zmluva, na sumy dôjdené v priebehu daňového
roka začínajúceho v kalendárnom roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Dané v Brazílii 26. augusta 1986 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom, portugalskom
a anglickom jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť. V prípade akýchkoľvek
rozdielností výkladu bude rozhodujúci anglický text.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
J. Žák v. r.
Za vládu
Brazílskej federatívnej republiky:
C. Sodré v. r.
Československej socialistickej republiky:
J. Žák v. r.
Za vládu
Brazílskej federatívnej republiky:
C. Sodré v. r.
PROTOKOL
V okamihu podpisu Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou
Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému
úniku v odbore daní z príjmu, podpísaní, na to riadne splnomocnení, dohodli nasledujúce
ustanovenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť tejto Zmluvy.
1.
Rozumie sa, že ustanovenie odseku 3 článku 7 sa bude vykladať tak, že náklady vynaložené na ciele sledované stálou prevádzkárňou
včítane výdavkov vedenia a všeobecných správnych výdavkov, budú povolené odpočítať,
či už vznikli v štáte, kde je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.
2.
Rozumie sa, že výraz „inštitúcia patriaca vláde“ označuje:
a)
v prípade Československa, Československú obchodnú banku;
b)
v prípade Brazílie, Banco Central do Brasil a banco do Brasil.
3.
Rozumie sa, že ustanovenie odseku 3 článku 12 sa bude používať na príjem za poskytovanie technickej pomoci a technických služieb.
4.
Rozumie sa, že ustanovenia článku 14 sa použijú, aj keď činnosti vykonáva spoločnosť zriadená podľa občianskeho práva
(„sociedade civil“).
5.
Rozumie sa, že ustanovenia odseku 5 článku 10 nie sú v rozpore s ustanoveniami odseku 2 článku 24.
6.
Ustanovenia brazílskych zákonov, ktoré nepovoľujú, aby licenčné poplatky definované
v odseku 3 článku 12 vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v Brazílii, osobe, ktorá je rezidentom
v Československu a ktorá vlastní najmenej 50 % podielov s hlasovacím právom tejto
spoločnosti, boli odpočítavané pri určovaní zdaniteľného príjmu spoločnosti, ktorá
je rezidentom v Brazílii, nie sú v rozpore s ustanoveniami odseku 3 článku 24 tejto Zmluvy.
Dané v Brazílii 26. augusta 1986 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom, portugalskom
a anglickom jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť. V prípade akýchkoľvek
rozdielností výkladu bude rozhodujúci anglický text.
Za vládu
Československej socialistickej republiky:
J. Žák v. r.
Za vládu
Brazílskej federatívnej republiky:
C. Sodré v. r.
Československej socialistickej republiky:
J. Žák v. r.
Za vládu
Brazílskej federatívnej republiky:
C. Sodré v. r.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.