Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 17. júna 1970 bola vo Washingtone
prijatá Zmluva o patentovej spolupráci a Vykonávací predpis k nej.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a listina o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve
o patentovej spolupráci bola uložená u depozitára, generálneho riaditeľa Svetovej
organizácie duševného vlastníctva, 20. marca 1991.
Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 63 ods. 1 dňom 1. júna 1978. Pre
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobúda platnosť na základe svojho článku
63 ods. 2 dňom 20. júna 1991.
Český preklad Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
296/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2009 do 30.06.2010
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 296/1991 Zb. |
Názov: | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 31.07.1991 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.2009 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2010 |
Autor: | Federálne ministerstvo zahraničných vecí |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
169/2016 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci (oznámenie č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien |
244/2008 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci |
157/2011 Z. z. | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci |
296
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
ZMLUVA O PATENTOVEJ SPOLUPRÁCI
prijatá vo Washingtone 17. júna 1970, zmenená v roku 1979 a 1984
Zmluvné štáty
prajúc si prispieť k pokroku vedy a techniky,
prajúc si zdokonaliť právnu ochranu vynálezov,
prajúc si zjednodušiť a zhospodárniť získanie ochrany pre vynálezy tam, kde sa ochrana
požaduje vo viacerých krajinách,
prajúc si uľahčiť a urýchliť prístup verejnosti k technickým informáciám obsiahnutým
v listinách opisujúcich nové vynálezy,
prajúc si podporiť a urýchliť hospodársky pokrok rozvojových krajín prijatím opatrení
na zvýšenie účinnosti ich národných alebo regionálnych právnych systémov pre ochranu
vynálezov, poskytovaním ľahko prístupných informácií o existencii technických riešení
zodpovedajúcich ich špecifickým potrebám a uľahčením prístupu k stále vzrastajúcemu
rozsahu modernej techniky,
v presvedčení, že spolupráca medzi národmi podstatne uľahčí dosiahnutie týchto cieľov,
uzavreli túto Zmluvu.
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Zriadenie Únie
(1)
Štáty, ktoré sú členmi Zmluvy (ďalej len „zmluvné štáty“), vytvárajú Úniu pre spoluprácu
pri podávaní prihlášok na ochranu vynálezov, pri vykonávaní rešerší k nim a pri ich
prieskume, ako aj pre poskytovanie špeciálnych technických služieb. Táto Únia sa nazýva
Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu.
(2)
Žiadne ustanovenie Zmluvy nemožno vykladať tak, že by to bolo na úkor práv podľa
ustanovení Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva občana krajiny,
ktorá je členom tohto dohovoru, alebo toho, kto má v takej krajine pobyt.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak:
(i)
pojmom „prihláška“ sa rozumie prihláška na ochranu vynálezu; všetkými odkazmi na
„prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení patentu na vynález, autorského
osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor, úžitkového vzoru, dodatkového
patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález a dodatkového
osvedčenia na úžitkový vzor;
(ii)
odkazmi na pojem „patent“ sa rozumejú odkazy na patent na vynález, na autorské osvedčenie
na vynález, na osvedčenie na úžitkový vzor, na úžitkový vzor, na dodatkový patent
alebo osvedčenie, na dodatkové autorské osvedčenie na vynález a na dodatkové osvedčenie
na úžitkový vzor;
(iii)
pojmom „národný patent“ sa rozumie patent udelený národným úradom;
(iv)
pojmom „regionálny patent“ sa rozumie patent udelený národným alebo medzivládnym
orgánom oprávneným udeľovať patenty s účinkami vo viacerých než jednom štáte;
(v)
pojmom „regionálna prihláška“ sa rozumie prihláška na regionálny patent;
(vi)
odkazmi na „národnú prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení národných
patentov a regionálnych patentov s výnimkou prihlášok podaných podľa Zmluvy;
(vii)
pojmom „medzinárodná prihláška“ sa rozumie prihláška podaná podľa Zmluvy;
(viii)
všetky odkazy na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na medzinárodné prihlášky alebo národné
prihlášky;
(ix)
všetky odkazy na „patent“ sa rozumejú odkazy na národné patenty a regionálne patenty;
(x)
všetky odkazy na „národné zákonodarstvo“ sa rozumejú odkazy na národné zákonodarstvo
zmluvného štátu alebo, ak ide o regionálnu prihlášku alebo o regionálny patent, na
zmluvu, ktorá upravuje podávanie regionálnych prihlášok alebo udeľovanie regionálnych
patentov;
(xi)
pojmom „dátum priority“ na účely počítania lehôt sa rozumie:
(a)
pri medzinárodnej prihláške, v ktorej bola uplatnená priorita podľa článku 8, dátum podania prihlášky, ktorej priorita sa takto uplatňuje;
(b)
pri medzinárodnej prihláške s niekoľkými uplatnenými prioritami podľa článku 8 dátum podania najstaršej prihlášky, ktorej priorita sa takto uplatňuje;
(c)
pri medzinárodnej prihláške bez uplatnenej priority podľa článku 8 dátum medzinárodného podania takej prihlášky;
(xii)
pojmom „národný úrad“ sa rozumie vládny orgán zmluvného štátu poverený udeľovaním
patentov; odkazmi na „národný úrad“ sa rozumejú takisto odkazy na akýkoľvek medzivládny
orgán poverený viacerými štátmi udeľovaním regionálnych patentov, ak aspoň jeden z
týchto štátov je zmluvným štátom a ak tieto štáty poverili uvedený orgán výkonom povinností
a práv, ktoré táto Zmluva a Vykonávací predpis ustanovujú pre národné úrady;
(xiii)
pojmom „určený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu určeného prihlasovateľom podľa
ustanovení hlavy I Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;
(xiv)
pojmom „zvolený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu zvoleného prihlasovateľom podľa
ustanovení hlavy II Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát;
(xv)
pojmom „prijímací úrad“ sa rozumie národný úrad alebo medzivládna organizácia, kde
sa podala medzinárodná prihláška;
(xvi)
pojmom „Únia“ sa rozumie Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu;
(xvii)
pojmom „Zhromaždenie“ sa rozumie Zhromaždenie Únie;
(xviii)
pojmom „Organizácia“ sa rozumie Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo;
(xix)
pojmom „Medzinárodný úrad“ sa rozumie Medzinárodný úrad Organizácie a po dobu ich
existencie Medzinárodné spojené úrady pre ochranu duševného vlastníctva (BIRPI);
(xx)
pojmom „generálny riaditeľ“ sa rozumie generálny riaditeľ Organizácie a po dobu existencie
BIRPI – riaditeľ BIRPI.
HLAVA I
MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÁ REŠERŠ
Článok 3
Medzinárodná prihláška
(1)
Prihlášky na ochranu vynálezov v ktoromkoľvek zmluvnom štáte sa môžu podávať ako
medzinárodné prihlášky podľa tejto Zmluvy.
(2)
Medzinárodná prihláška obsahuje v súlade s touto Zmluvou a Vykonávacím predpisom
žiadosť, opis, jeden alebo viac nárokov, jeden alebo viac výkresov (kde to treba)
a anotáciu.
(3)
Účelom anotácie je len technická informácia a nemožno ju použiť na iný účel, najmä
nie na výklad rozsahu požadovanej ochrany.
(4)
Medzinárodná prihláška musí
(i)
byť v predpísanom jazyku;
(ii)
zodpovedať predpísaným požiadavkám na vonkajšiu úpravu;
(iii)
zodpovedať predpísanej požiadavke jednotnosti vynálezu;
(iv)
byť podrobená úhrade predpísaných poplatkov.
Článok 4
Žiadosť
(1)
Žiadosť musí obsahovať:
(i)
návrh, aby medzinárodná prihláška bola prerokovaná podľa Zmluvy;
(ii)
určenie zmluvného štátu alebo štátov, kde sa požaduje ochrana vynálezu na základe
medzinárodnej prihlášky („určené štáty“); ak možno v niektorom určenom štáte získať
regionálny patent a ak si prihlasovateľ praje získať radšej regionálny patent než
národný, treba to uviesť v žiadosti; ak prihlasovateľ nemôže obmedziť podľa Zmluvy
o regionálnom patente svoju prihlášku len na niektoré účastnícke štáty Zmluvy, potom
určenie jedného z týchto štátov a požiadavka na udelenie regionálneho patentu sa budú
posudzovať ako určenie všetkých spomenutých štátov; ak podľa národného zákonodarstva
určeného štátu sa považuje určenie tohto štátu za regionálnu prihlášku, potom také
určenie sa bude posudzovať ako požiadavka na udelenie regionálneho patentu;
(iii)
meno a ďalšie predpísané údaje o prihlasovateľovi a zástupcovi (ak je prihlasovateľ
zastúpený);
(iv)
názov vynálezu;
(v)
meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, pokiaľ národné zákonodarstvo aspoň
jedného z určených štátov vyžaduje uvedenie týchto údajov pri podaní národnej prihlášky.
Inak možno uvedené údaje uviesť buď v žiadosti, alebo v osobitných podaniach zaslaných
každému z určených úradov, ktorých národné zákonodarstvo tieto údaje vyžaduje, ale
dovoľuje ich predloženie neskôr ako pri podaní národnej prihlášky.
(2)
Určenie každého zmluvného štátu podlieha zaplateniu predpísaného poplatku v predpísanej
lehote.
(3)
Pokiaľ prihlasovateľ nežiada o iné druhy ochrany podľa článku 43, platí, že určením sa požaduje ochrana spočívajúca v udelení patentu určeným štátom
alebo pre určený štát. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).
(4)
Ak v žiadosti nie je uvedené meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, nebude
to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo síce tieto údaje
vyžaduje, ale dovoľuje ich predloženie neskôr než pri podaní národnej prihlášky. Ak
tieto údaje nie sú uvedené v osobitnom podaní, nebude to mať žiadne následky v tých
určených štátoch, ktorých národné právo tieto údaje nevyžaduje.
Článok 5
Opis
V opise sa musí vynález vysvetliť dostatočne jasne a úplne tak, aby podľa vynálezu
mohol postupovať odborník.
Článok 6
Nároky
Nárok alebo nároky musia definovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada. Nároky musia
byť jasné a stručné. Musia sa úplne opierať o opis.
Článok 7
Výkresy
(1)
S výhradou ustanovenia ods. (2) (ii) sa výkresy požadujú vtedy, ak sú potrebné pre
pochopenie vynálezu.
(2)
V prípade, keď to nie je potrebné pre pochopenie vynálezu, ale povaha vynálezu pripúšťa
vysvetlenie pomocou výkresov:
(i)
prihlasovateľ môže pripojiť také výkresy k medzinárodnej prihláške pri podaní;
(ii)
každý určený úrad môže požadovať, aby mu prihlasovateľ také výkresy predložil v určenej
lehote.
Článok 8
Uplatnenie priority
(1)
Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu,
ktorým sa uplatňuje priorita jednej alebo viacerých prvších prihlášok podaných v niektorom
členskom štáte Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva alebo s účinnosťou
pre taký štát.
(2)
(a)
S výhradou ustanovenia pododseku (b) podmienky a účinky priority uplatnené vyhlásením
podľa odseku (1) sa spravujú ustanovením článku 4 Stockholmského znenia Parížskeho
dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.
(b)
Medzinárodná prihláška, pre ktorú sa uplatňuje priorita jednej alebo niekoľkých prvších
prihlášok podaných v zmluvnom štáte alebo s účinnosťou pre zmluvný štát, môže obsahovať
určenie tohto štátu. V prípade, že sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita
jednej alebo niekoľkých národných prihlášok podaných v určenom štáte alebo s účinnosťou
pre určený štát, alebo priorita medzinárodnej prihlášky, v ktorej bol určený len jeden
štát, podmienky a účinky uplatnenia priority v tomto štáte sa spravujú národným právom
tohto štátu.
Článok 9
Prihlasovateľ
(1)
Každý občan zmluvného štátu alebo ten, kto má v zmluvnom štáte pobyt, môže podať
medzinárodnú prihlášku.
(2)
Zhromaždenie môže rozhodnúť o tom, že sa občanom ktorejkoľvek členskej krajiny Parížskeho
dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, ktorá nie je účastníkom tejto Zmluvy,
a tým, čo majú v takej krajine pobyt, povoľuje podávať medzinárodné prihlášky.
(3)
Pojmy pobytu a občianstva, ako aj aplikáciu týchto pojmov v prípadoch, kde ide o
niekoľkých prihlasovateľov alebo keď nejde o tých istých prihlasovateľov pre všetky
určené štáty, ustanovuje Vykonávací predpis.
Článok 10
Prijímací úrad
Medzinárodná prihláška sa podáva na ustanovenom prijímacom úrade, ktorý ju preskúma
a prerokuje tak, ako je ustanovené v Zmluve a vo Vykonávacom predpise.
Článok 11
Dátum podania a účinky medzinárodnej prihlášky
(1)
Prijímací úrad uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď medzinárodná prihláška
došla, a to za predpokladu, že k okamihu jej prijatia zistí, že:
(i)
prihlasovateľ nie je zrejme pozbavený práva, a to z dôvodu pobytu alebo občianstva,
podať medzinárodnú prihlášku na prijímacom úrade;
(ii)
medzinárodná prihláška je v predpísanom jazyku;
(iii)
medzinárodná prihláška obsahuje aspoň tieto náležitosti:
(a)
údaj, že ide o medzinárodnú prihlášku
(b)
určenie aspoň jedného zmluvného štátu
(c)
meno prihlasovateľa určeným spôsobom
(d)
časť, ktorá je zjavne opisom
(e)
časť, ktorá je zjavne nárokom alebo nárokmi.
(2)
(a)
Ak prijímací úrad zistí, že medzinárodná prihláška v čase, keď došla, nespĺňala požiadavky
uvedené v odseku (1), vyzve prihlasovateľa, aby predložil podľa Vykonávacieho predpisu
požadovanú opravu.
(b)
Ak prihlasovateľ tejto výzve podľa Vykonávacieho predpisu vyhovie, prijímací úrad
uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď došla požadovaná oprava.
(3)
S výhradou článku 64 (4) má každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky bodov (i) až (iii) odseku
(1) a pri ktorej bol uznaný dátum medzinárodného podania, účinky ako riadna národná
prihláška v každom určenom štáte od dátumu medzinárodného podania, pričom sa tento
dátum považuje za dátum skutočného podania v každom určenom štáte.
(4)
Každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v bodoch (i) až (iii)
odseku (1), má rovnaké účinky ako riadna národná prihláška podľa Parížskeho dohovoru
na ochranu priemyslového vlastníctva.
Článok 12
Odovzdanie medzinárodnej prihlášky Medzinárodnému úradu a orgánu pre medzinárodnú
rešerš
(1)
Jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky si ponechá prijímací úrad („prijímacie
vyhotovenie“), jedno vyhotovenie („archívne vyhotovenie“) sa odovzdá Medzinárodnému
úradu a ďalšie vyhotovenie („rešeršové vyhotovenie“) sa odovzdá príslušnému orgánu
pre medzinárodnú rešerš uvedenému v článku 16, podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu.
(2)
Archívne vyhotovenie sa považuje za autentické vyhotovenie medzinárodnej prihlášky.
(3)
Medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, ak Medzinárodný úrad nedostane
archívne vyhotovenie v predpísanej lehote.
Článok 13
Vyhotovenie medzinárodnej prihlášky pre určené úrady
(1)
Každý určený úrad môže požiadať Medzinárodný úrad, aby mu odovzdal vyhotovenie medzinárodnej
prihlášky ešte pred oznámením podľa článku 20 a Medzinárodný úrad odovzdá určenému úradu toto vyhotovenie v čo najkratšom čase
po uplynutí jedného roka od dátumu priority.
(2)
(a)
Prihlasovateľ môže odovzdať vyhotovenie svojej medzinárodnej prihlášky ktorémukoľvek
určenému úradu kedykoľvek.
(b)
Prihlasovateľ môže kedykoľvek požiadať Medzinárodný úrad, aby odovzdal vyhotovenie
jeho medzinárodnej prihlášky ktorémukoľvek určenému úradu, a Medzinárodný úrad zašle
toto vyhotovenie určenému úradu v čo najkratšom čase.
(c)
Každý národný úrad môže oznámiť Medzinárodnému úradu, že si nepraje dostávať vyhotovenie
podľa pododseku (b); v tomto prípade tento pododsek sa na uvedený úrad nevzťahuje.
Článok 14
Niektoré nedostatky medzinárodnej prihlášky
(1)
(a)
Prijímací úrad preskúma, či medzinárodná prihláška:
(i)
je podpísaná v súlade s Vykonávacím predpisom;
(ii)
obsahuje predpísané údaje o prihlasovateľovi;
(iii)
obsahuje názov vynálezu;
(iv)
obsahuje anotáciu;
(v)
zodpovedá v rozsahu ustanovenom Vykonávacím predpisom požiadavkám na vonkajšiu úpravu.
(b)
Ak prijímací úrad zistí v tomto smere nejaký nedostatok, vyzve prihlasovateľa, aby
opravil medzinárodnú prihlášku v predpísanej lehote; v prípade, že sa tak nestane,
bude sa prihláška považovať za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.
(2)
Ak medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti nie sú k prihláške
pripojené, prijímací úrad o tom upovedomí prihlasovateľa, a ten ich môže predložiť
v predpísanej lehote; ak tak urobí, považuje sa za dátum medzinárodného podania prihlášky
dátum, keď prijímaciemu úradu výkresy došli. Inak platí, že odkaz na výkresy sa neurobil.
(3)
(a)
Ak prijímací úrad zistí, že poplatky podľa článku 3 (4) (iv) neboli zaplatené v predpísaných lehotách alebo sa nezaplatil poplatok podľa článku 4 (2) za žiadny z určených štátov, považuje sa medzinárodná prihláška za vzatú späť a prijímací
úrad o tom vydá uznesenie.
(b)
Ak prijímací úrad zistí, že poplatok podľa článku 4 (2) bol v predpísanej lehote zaplatený za jeden alebo viac určených štátov, nie však
za všetky, potom určenie tých štátov, za ktoré nebolo v lehote zaplatené, sa považuje
za vzaté späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.
(4)
Ak po uznaní dátumu medzinárodného podania prijímací úrad v predpísanej lehote zistí,
že niektorá z požiadaviek uvedených v bodoch (i) až (iii) článku 11 (1) nebola k tomuto dátumu splnená, bude sa taká prihláška považovať za vzatú späť a
prijímací úrad o tom vydá uznesenie.
Článok 15
Medzinárodná rešerš
(1)
Každá medzinárodná prihláška sa podrobí medzinárodnej rešerši.
(2)
Cieľom medzinárodnej rešerše je zistenie relevantného známeho stavu techniky.
(3)
Medzinárodná rešerš sa vykoná na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné
výkresy.
(4)
Orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16 zistí podľa svojich možností v maximálnej možnej miere relevantný známy stav techniky
a v každom prípade preskúma dokumentáciu ustanovenú vo Vykonávacom predpise.
(5)
(a)
Ak to pripúšťa národné zákonodarstvo zmluvného štátu, na ktorého národnom úrade alebo
úrade pre neho činnom podáva prihlasovateľ národnú prihlášku, môže prihlasovateľ takej
národnej prihlášky za podmienok ustanovených národným zákonodarstvom žiadať, aby sa
na túto prihlášku vykonala rešerš obdobná medzinárodnej rešerši („rešerš medzinárodného
typu“).
(b)
Národný úrad zmluvného štátu alebo úrad činný pre tento štát môže, pokiaľ to dovoľuje
národné zákonodarstvo tohto štátu, podrobiť rešerši medzinárodného typu všetky národné
prihlášky na ňom podané.
(c)
Rešerš medzinárodného typu vykoná orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16, ktorý by bol príslušný pre vykonanie medzinárodnej rešerše, keby bola národná prihláška
medzinárodnou prihláškou a podala sa na úrade uvedenom v pododsekoch (a) a (b). Ak
je národná prihláška spísaná v jazyku, v ktorom orgán pre medzinárodnú rešerš prihlášky
neprerokúva, rešerš medzinárodného typu sa vykoná na podklade prihlasovateľom predloženého
prekladu do jazyka predpísaného pre medzinárodné prihlášky, v ktorom sa tento orgán
zaviazal medzinárodné prihlášky prijímať. Národná prihláška a preklad, ak sa požaduje,
sa predkladajú vo forme predpísanej pre medzinárodné prihlášky.
Článok 16
Orgán pre medzinárodnú rešerš
(1)
Medzinárodnú rešerš vykonáva orgán pre medzinárodnú rešerš; môže to byť buď národný
úrad, alebo medzivládna organizácia, ako Medzinárodný patentový inštitút, ku ktorých
úlohám patrí zostavovanie správ o rešeršiach vykonaných v materiáloch ku stavu techniky
v súvislosti s vynálezmi, ktoré sú predmetom prihlasovacieho konania.
(2)
Ak pred vytvorením jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš, existuje niekoľko orgánov
pre medzinárodnú rešerš, potom každý prijímací úrad určí orgán alebo orgány pre medzinárodnú
rešerš príslušné na vykonanie rešerše na medzinárodné prihlášky podané na tomto úrade,
a to v súlade s príslušnou dohodou podľa odseku (3) (b).
(3)
(a)
Orgány pre medzinárodnú rešerš určí Zhromaždenie. Každý národný úrad a každá medzivládna
organizácia, ktoré vyhovujú požiadavkám uvedeným v pododseku (c), môžu byť určené
ako orgán pre medzinárodnú rešerš.
(b)
Podmienkou určenia je súhlas príslušného národného úradu alebo medzivládnej organizácie
a uzavretie dohody medzi takým úradom alebo organizáciou a Medzinárodným úradom, pričom
dohodu schvaľuje Zhromaždenie. Dohoda ustanovuje práva a povinnosti strán, najmä právny
záväzok spomenutého úradu alebo organizácie, že bude aplikovať a dodržiavať všetky
všeobecné pravidlá pre vykonávanie medzinárodnej rešerše.
(c)
Vykonávací predpis ustanovuje minimálne požiadavky, najmä pokiaľ ide o pracovné sily
a dokumentáciu, ktoré musí každý úrad alebo organizácia splniť skôr, než dôjde k určeniu,
a ktorým musia vyhovovať po celý čas určenia.
(d)
Určenie platí pre určené obdobie a možno ho predĺžiť o ďalšie obdobie.
(e)
Skôr než Zhromaždenie rozhodne o určení niektorého národného úradu alebo medzivládnej
organizácie, alebo o predĺžení určenia, alebo skôr než dá súhlas na skončenie určenia,
vypočuje Zhromaždenie príslušný úrad alebo organizáciu a zistí názor výboru pre technickú
spoluprácu uvedeného v článku 56 hneď po jeho zriadení.
Článok 17
Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš
(1)
Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho
predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad s uvedeným orgánom v súlade so
Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(2)
(a)
Ak sa orgán pre medzinárodnú rešerš domnieva:
(i)
že sa medzinárodná prihláška týka predmetu, na ktorý sa rešeršová povinnosť orgánu
pre medzinárodnú rešerš podľa Vykonávacieho predpisu nevzťahuje, pričom orgán v takom
konkrétnom prípade rozhodne, že rešerš vykonávať nebude, alebo
(ii)
že opis, nároky alebo výkresy nezodpovedajú predpísaným požiadavkám do tej miery,
že nemožno vykonať riadnu rešerš, vydá o tom uvedený orgán uznesenie a upovedomí prihlasovateľa
a Medzinárodný úrad o tom, že medzinárodná rešeršová správa sa nespracuje.
(b)
Ak sa zistí, že niektorý z prípadov uvedených v odseku (a) nastal len v súvislosti
s niektorými nárokmi, budú v medzinárodnej rešeršovej správe tieto nároky označené,
zatiaľ čo o ostatných nárokoch sa správa spracuje podľa článku 18.
(3)
(a)
Ak podľa názoru orgánu pre medzinárodnú rešerš nezodpovedá medzinárodná prihláška
požiadavke jednotnosti vynálezu, ustanovenej Vykonávacím predpisom, vyzve orgán prihlasovateľa,
aby zaplatil dodatočné poplatky. Orgán pre medzinárodnú rešerš spracuje medzinárodnú
rešeršovú správu pre tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa týkajú vynálezu uvedeného
v nárokoch na prvom mieste („hlavný vynález“), a ak sa vyžiadané dodatočné poplatky
zaplatili v predpísanej lehote, aj pre tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa
týkajú vynálezov, za ktoré sa uvedené poplatky zaplatili.
(b)
Národné zákonodarstvo ktoréhokoľvek určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch,
keď národný úrad tohto štátu zistí, že výzvu podľa pododseku (a) urobil orgán pre
medzinárodnú rešerš oprávnene a že prihlasovateľ nezaplatil všetky dodatočné poplatky,
budú sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré v dôsledku toho neboli predmetom
rešerše, považovať, pokiaľ ide o účinky v tomto štáte, za vzaté späť, pokiaľ prihlasovateľ
nezaplatí osobitný poplatok národnému úradu tohto štátu.
Článok 18
Medzinárodná rešeršová správa
(1)
Medzinárodná rešeršová správa sa musí spracovať v predpísanej lehote a predpísanou
formou.
(2)
Medzinárodnú rešeršovú správu odovzdá orgán pre medzinárodnú rešerš prihlasovateľovi
a Medzinárodnému úradu hneď po spracovaní.
(3)
Medzinárodnú rešeršovú správu alebo rozhodnutie podľa článku 17 (2) (a) treba preložiť podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu. Preklady musí urobiť Medzinárodný
úrad alebo musí za ne zodpovedať.
Článok 19
Úprava nárokov v konaní pred Medzinárodným úradom
(1)
Po tom, čo prihlasovateľ dostal medzinárodnú rešeršovú správu, má právo na jednu
úpravu nárokov medzinárodnej prihlášky tým, že upravené nároky podá v predpísanej
lehote na Medzinárodnom úrade. Súčasne môže predložiť spôsobom ustanoveným vo Vykonávacom
predpise stručné oznámenie, v ktorom podá vysvetlenie k úpravám a označí, aký vplyv
majú úpravy na opis a výkresy.
(2)
Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní.
(3)
Ak národné právo niektorého z určených štátov dovoľuje úpravy nad uvedený rozsah,
nedodržanie odseku (2) nemá v tomto štáte žiadne následky.
Článok 20
Postúpenie určeným úradom
(1)
(a)
Medzinárodná prihláška spolu s medzinárodnou rešeršovou správou včítane označenia
nárokov podľa článku 17 (2) (b) alebo s rozhodnutím podľa článku 17 (2) (a) sa postúpi každému určenému úradu podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu, pokiaľ
sa určený úrad tejto požiadavky sčasti alebo úplne nevzdá.
(b)
Postupuje sa tiež preklad (ak je predpísaný) uvedenej správy alebo uznesenia.
(2)
Ak nároky boli upravené podľa ustanovení článku 19 (1), postúpi sa buď plný text nárokov pôvodne podaných aj upravených, alebo plný text
nárokov pôvodne podaných s uvedením úprav a takisto prípadné oznámenie podľa článku 19 (1).
(3)
Na žiadosť určeného úradu alebo prihlasovateľa zašle im orgán pre medzinárodnú rešerš,
v súlade s ustanovením Vykonávacieho predpisu, kópiu materiálov citovaných v medzinárodnej
rešeršovej správe.
Článok 21
Medzinárodné zverejnenie
(1)
Medzinárodný úrad zverejňuje medzinárodné prihlášky.
(2)
(a)
S výhradou ustanovení uvedených v pododseku (b) a článku 64 (3) sa medzinárodné zverejnenie medzinárodnej prihlášky vykoná ihneď po uplynutí 18 mesiacov
od dátumu priority takej prihlášky.
(b)
Prihlasovateľ môže požiadať Medzinárodný úrad, aby zverejnil jeho medzinárodnú prihlášku
kedykoľvek pred uplynutím lehoty uvedenej v pododseku (a). Medzinárodný úrad bude
potom postupovať tak, ako je ustanovené vo Vykonávacom predpise.
(3)
Medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutia uvedené v článku 17 (2) (a) sa musia zverejniť tak, ako je predpísané vo Vykonávacom predpise.
(4)
Jazyk a forma medzinárodného zverejnenia a ostatné podrobnosti sa spravujú ustanoveniami
Vykonávacieho predpisu.
(5)
Medzinárodné zverejnenie sa neuskutoční, ak sa medzinárodná prihláška vzala späť
alebo ak sa predpokladá, že sa vzala späť skôr, než sa urobili technické prípravy
pre zverejnenie.
(6)
Ak medzinárodná prihláška obsahuje výrazy alebo výkresy, ktoré podľa názoru Medzinárodného
úradu odporujú dobrým mravom alebo verejnému poriadku alebo ktoré sú podľa jeho názoru
hanlivé podľa Vykonávacieho predpisu, môže Medzinárodný úrad také výkresy, výrazy
alebo údaje vylúčiť zo zverejnenia s tým, že uvedie miesto a počet slov alebo výkresov,
ktoré boli vylúčené, a dodá na žiadosť jednotlivé vyhotovenia vylúčených miest.
Článok 22
Kópia, preklad a poplatky určeným úradom
(1)
Prihlasovateľ dodá jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky každému určenému úradu
(ak už nedošlo k jeho postúpeniu podľa článku 20), ako aj jej preklad (v súlade s predpismi) a zaplatí národný poplatok (ak nejaký
je) každému určenému úradu, a to najneskôr do 30 mesiacov od dátumu priority. V prípade,
že národné zákonodarstvo určeného štátu vyžaduje meno a ďalšie predpísané údaje o
vynálezcovi, ale netreba ich oznámiť už pri podaní prihlášky, je prihlasovateľ povinný,
ak tak neurobil v žiadosti, zaslať tieto údaje národnému úradu tohto štátu alebo úradu
preň činnému najneskôr do 30 mesiacov od dátumu priority.
(2)
Ak orgán pre medzinárodnú rešerš vydá rozhodnutie podľa ustanovenia článku 17(2)(a), že sa nespracuje správa o medzinárodnej rešerši, lehota na vykonanie úkonov uvedených
v odseku (1) tohto článku je zhodná s lehotou uvedenou v odseku (1).
(3)
Zákonodarstvo každého zmluvného štátu môže na vykonanie úkonov uvedených v odsekoch
(1) a (2) určiť dlhšie lehoty, ako sú lehoty tam uvedené.
Článok 23
Odklad národného konania
(1)
Žiadny určený úrad nebude vybavovať medzinárodnú prihlášku ani vykonávať jej prieskum
pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22.
(2)
Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad vybavovať medzinárodnú
prihlášku a vykonávať jej prieskum kedykoľvek na výslovnú žiadosť prihlasovateľa.
Článok 24
Možnosť straty účinku v určených štátoch
(1)
S výhradou ustanovenia článku 25 v prípade uvedenom v pododseku (ii) stráca medzinárodná prihláška účinok ustanovený
v článku 11 (3) v každom určenom štáte a táto strata účinku má rovnaké dôsledky ako späťvzatie národnej
prihlášky v tomto štáte:
(i)
ak prihlasovateľ vezme späť svoju medzinárodnú prihlášku alebo určenie tohto štátu;
(ii)
ak sa medzinárodná prihláška považuje za vzatú späť podľa ustanovení článkov 12 (3), 14 (1) (b), 14 (3) (a) alebo 14 (4) alebo ak sa považuje za vzaté späť určenie toho štátu podľa ustanovenia článku 14 (3) (b);
(iii)
ak prihlasovateľ nevykoná v príslušnej lehote úkony uvedené v článku 22.
(2)
Bez zreteľa na ustanovenie odseku (1) môže každý určený úrad zachovať účinok ustanovený
v článku 11 (3) aj v tom prípade, keď sa nepožaduje zachovanie takého účinku na základe článku 25 (2).
Článok 25
Preskúmanie určenými úradmi
(1)
(a)
Ak prijímací úrad odmietol uznať dátum medzinárodného podania alebo vydal uznesenie,
že medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, alebo keď Medzinárodný úrad urobil
zistenie podľa článku 12 (3), zašle Medzinárodný úrad na žiadosť prihlasovateľa ihneď kópie všetkých dokladov
založených v spise každému z určených úradov, ktoré prihlasovateľ uvedie.
(b)
Ak prijímací úrad vydal uznesenie, že určenie niektorého štátu sa považuje za vzaté
späť, zašle Medzinárodný úrad na žiadosť prihlasovateľa ihneď kópie všetkých dokladov
založených v spise národnému úradu tohto štátu.
(c)
Žiadosť uvedenú v pododseku (a) alebo (b) treba podať v predpísanej lehote.
(2)
(a)
S výhradou ustanovenia pododseku (b) a za predpokladu, že prípadný národný poplatok
bol zaplatený a prípadne predpísaný preklad predložený v určenej lehote, rozhodne
každý určený úrad, či odmietnutie, uznesenie alebo zistenie uvedené v odseku (1) bolo
oprávnené podľa ustanovení Zmluvy a Vykonávacieho predpisu; ak zistí, že odmietnutie
alebo uznesenie bolo dôsledkom omylu alebo opomenutia na strane prijímacieho úradu
alebo že zistenie bolo dôsledkom omylu alebo opomenutia na strane Medzinárodného úradu,
prerokuje medzinárodnú prihlášku, pokiaľ ide o účinky v štáte určeného úradu tak,
ako keby k omylu alebo opomenutiu nedošlo.
(b)
Ak archívne vyhotovenie došlo Medzinárodnému úradu po uplynutí lehoty predpísanej
v článku 12 (3) v dôsledku omylu alebo opomenutia na strane prihlasovateľa, platí ustanovenie pododseku
(a) iba za okolností uvedených v článku 48 (2).
Článok 26
Možnosť vykonávania opráv na určených úradoch
Žiadny určený úrad nezamietne medzinárodnú prihlášku z toho dôvodu, že sa nesplnili
požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, bez toho, aby pred tým dal prihlasovateľovi
možnosť opraviť uvedenú prihlášku v rozsahu a v konaní ustanovenom národným zákonodarstvom
pre rovnaké alebo obdobné prípady pri národných prihláškach.
Článok 27
Národné požiadavky
(1)
Žiadne národné zákonodarstvo nesmie požadovať, aby medzinárodná prihláška vyhovovala,
po stránke formálnej alebo obsahovej, iným alebo ďalším požiadavkám, než ustanovuje
táto Zmluva a Vykonávací predpis.
(2)
Ustanovenia odseku (1) sa nedotýkajú ani použitia ustanovenia článku 7 (2) ani nebránia žiadnemu národnému zákonodarstvu, aby po začatí konania o medzinárodnej
prihláške na určenom úrade požadovalo predloženie:
(i)
mena fyzickej osoby, ktorá je oprávnená prihlasovateľa ako právnickú osobu zastupovať,
pokiaľ prihlasovateľ právnickou osobou je;
(ii)
dokladov, ktoré nie sú súčasťou medzinárodnej prihlášky, ale ktoré sú dôkazom o tvrdeniach
alebo vyhláseniach v tejto prihláške urobených, včítane potvrdenia medzinárodnej prihlášky
podpisom prihlasovateľa, ak túto prihlášku pri podaní podpísal jeho splnomocnenec
alebo zástupca.
(3)
Ak prihlasovateľ nie je pre niektorý určený štát podľa národného práva tohto štátu
oprávnený podať národnú prihlášku vynálezu preto, že nie je vynálezcom, môže určený
úrad medzinárodnú prihlášku zamietnuť.
(4)
Ak národné zákonodarstvo, pokiaľ ide o formu a obsah národnej prihlášky, ustanoví
také požiadavky, ktoré sú z hľadiska prihlasovateľov výhodnejšie než požiadavky ustanovené
v Zmluve a Vykonávacom predpise pre medzinárodné prihlášky, môžu národný úrad, súdy
alebo iné príslušné orgány tohto štátu alebo pre tento štát činné aplikovať na medzinárodné
prihlášky výhodnejšie požiadavky národného zákonodarstva s výnimkou prípadov, keď
sám prihlasovateľ trvá na tom, aby sa na jeho medzinárodnú prihlášku aplikovali požiadavky
ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(5)
Nič v tejto Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby si každý zmluvný štát
určil také hmotnoprávne podmienky patentovateľnosti, aké si praje. Najmä ustanovenia
tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu týkajúce sa známeho stavu techniky slúžia výlučne
na účely medzinárodného konania a každý zmluvný štát môže teda pri rozhodovaní o patentovateľnosti
vynálezu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, aplikovať svoje národné požiadavky,
pokiaľ ide o známy stav techniky, a ostatné podmienky patentovateľnosti, pokiaľ nejde
o požiadavky na formu a obsah prihlášok.
(6)
Národné právo môže požadovať, aby prihlasovateľ predložil taký dôkaz o splnení hmotnoprávnych
podmienok patentovateľnosti, aký toto právo predpisuje.
(7)
Každý prijímací úrad a každý určený úrad, ktorý začal vybavovať medzinárodnú prihlášku,
môže aplikovať svoje národné právo, pokiaľ ide o požiadavky na zastúpenie prihlasovateľa
zástupcom oprávneným zastupovať pred týmto úradom a pokiaľ ide o povinnosť prihlasovateľa
mať v určenom štáte adresu pre doručovanie.
(8)
Nič v Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby každý zmluvný štát použil
také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojej národnej bezpečnosti,
alebo obmedzil na ochranu svojich hospodárskych záujmov právo svojich občanov alebo
tých, čo majú v tomto štáte pobyt, podať medzinárodnú prihlášku.
Článok 28
Úprava nárokov, opisu a výkresov na určených úradoch
(1)
Prihlasovateľovi bude daná možnosť, aby upravil nároky, opis a výkresy na každom
určenom úrade v predpísanej lehote. Žiadny určený úrad neudelí patent alebo neodmietne
udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty s výnimkou výslovného súhlasu prihlasovateľa.
(2)
Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu, ako bol uvedený v medzinárodnej prihláške
pri podaní, ibaže to národné zákonodarstvo určeného štátu pripúšťa.
(3)
Úpravy sa urobia v súlade s národným zákonodarstvom určeného štátu, pokiaľ nie je
inak ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(4)
Pokiaľ určený úrad vyžaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia sa úpravy urobiť
v jazyku prekladu.
Článok 29
Účinky medzinárodného zverejnenia
(1)
Pokiaľ ide o ochranu akýchkoľvek práv prihlasovateľa v určenom štáte, účinky medzinárodného
zverejnenia medzinárodnej prihlášky sú v tomto štáte s výhradou ustanovení odsekov
(2) až (4) rovnaké ako účinky, ktoré ustanovuje národné právo určeného štátu pre povinné
národné zverejnenie národných prihlášok bez prieskumu.
(2)
Ak jazyk, v ktorom sa urobilo medzinárodné zverejnenie, je iný než jazyk, v ktorom
je predpísané zverejnenie podľa národného zákonodarstva určeného štátu, môže národné
zákonodarstvo takého štátu ustanoviť, že účinky uvedené v odseku (1) nastanú až od
doby, keď:
(i)
preklad do druhého jazyka bol zverejnený podľa ustanovení národného zákonodarstva
alebo
(ii)
preklad do druhého jazyka sa sprístupnil verejnosti vyložením na verejné nahliadnutie
podľa ustanovení národného zákonodarstva alebo
(iii)
preklad do druhého jazyka odovzdal prihlasovateľ skutočnému alebo prípadnému neoprávnenému
užívateľovi vynálezu, ktorý bol predmetom medzinárodnej prihlášky, alebo
(iv)
sa vykonali oba úkony uvedené v pododseku (i) a (iii) alebo oba úkony uvedené v pododseku
(ii) a (iii).
(3)
Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch, keď
došlo na žiadosť prihlasovateľa k medzinárodnému zverejneniu pred uplynutím 18 mesiacov
od dátumu priority, nastanú účinky ustanovené v odseku (1) až po uplynutí lehoty 18
mesiacov od dátumu priority.
(4)
Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že účinky uvedené v
odseku (1) nastanú až odo dňa, keď vyhotovenie medzinárodnej prihlášky zverejnenej
podľa článku 21 došlo národnému úradu alebo úradu činnému pre taký štát. Uvedený úrad zverejní dátum,
keď prihláška došla, v čo najkratšom čase vo svojom Vestníku.
Článok 30
Dôverný charakter medzinárodnej prihlášky
(1)
(a)
S výhradou ustanovenia pododseku (b) nedovolí Medzinárodný úrad a orgány pre medzinárodnú
rešerš prístup k medzinárodnej prihláške žiadnej osobe ani orgánu pred jej medzinárodným
zverejnením, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ.
(2)
(a)
Žiadny národný úrad nepovolí tretím osobám prístup k medzinárodnej prihláške, ibaže
o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, a to pred uplynutím prvého z ďalej uvedených
dátumov:
(i)
dátum medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky;
(ii)
dátum, keď došla postúpená medzinárodná prihláška podľa článku 20;
(iii)
dátum, keď došlo vyhotovenie medzinárodnej prihlášky podľa článku 22.
(b)
Ustanovenie pododseku (a) nebráni žiadnemu národnému úradu, aby informoval tretie
strany o tom, že bol určený alebo aby túto skutočnosť zverejnil. Také informácie alebo
zverejnenie smie však obsahovať iba tieto údaje: názov prijímacieho úradu, meno prihlasovateľa,
dátum medzinárodného podania, číslo medzinárodnej prihlášky a názov vynálezu.
(c)
Ustanovenie pododseku (a) nebráni určenému úradu, aby umožnil prístup k medzinárodnej
prihláške na účely súdnych orgánov.
(3)
Ustanovenie odseku (2) (a) sa vzťahuje na každý prijímací úrad s výnimkou odovzdania
podľa článku 12 (1).
(4)
Na účely tohto článku pod pojem „prístup“ sa zahŕňa každý spôsob získania poznatkov
treťou stranou včítane individuálneho oznámenia alebo všeobecného zverejnenia, pričom
platí, že žiadny národný úrad zásadne nezverejní medzinárodnú prihlášku alebo jej
preklad pred medzinárodným zverejnením alebo pred uplynutím lehoty 20 mesiacov od
dátumu priority, pokiaľ v tejto lehote k medzinárodnému zverejneniu nedošlo.
HLAVA II
MEDZINÁRODNÝ PREDBEŽNÝ PRIESKUM
Článok 31
Návrh na medzinárodný predbežný prieskum
(1)
Na návrh prihlasovateľa je jeho medzinárodná prihláška podrobená medzinárodnému predbežnému
prieskumu, ako je ustanovené ďalej v uvedených ustanoveniach a vo Vykonávacom predpise.
(2)
(a)
Prihlasovateľ, ktorý je podľa definície obsiahnutej vo Vykonávacom predpise občanom
zmluvného štátu viazaného ustanoveniami hlavy II alebo osobou, ktorá tam má pobyt,
a ktorého medzinárodná prihláška sa podala na prijímacom úrade takého štátu alebo
úradu činného pre tento štát, môže podať návrh na medzinárodný predbežný prieskum.
(b)
Zhromaždenie môže rozhodnúť, že osobám, ktoré sú oprávnené podávať medzinárodné prihlášky,
sa povoľuje podávať návrh na medzinárodný predbežný prieskum, aj keď sú občanmi štátu
alebo osobami, ktoré majú pobyt v štáte, ktorý nie je zmluvným štátom alebo ktorý
nie je viazaný hlavou II Zmluvy.
(3)
Návrh na medzinárodný predbežný prieskum sa podáva oddelene od medzinárodnej prihlášky.
Návrh musí obsahovať predpísané údaje v predpísanom jazyku a forme.
(4)
(a)
V návrhu sa uvedie zmluvný štát alebo zmluvné štáty, v ktorých hodlá prihlasovateľ
využiť výsledky medzinárodného predbežného prieskumu („zvolené štáty“). Ďalšie zmluvné
štáty sa môžu zvoliť neskôr. Voľba sa môže týkať len zmluvných štátov už skôr určených
podľa ustanovenia článku 4.
(b)
Prihlasovatelia uvedení v odseku (2) (a) môžu zvoliť každý zmluvný štát viazaný hlavou
II. Prihlasovatelia uvedení v odseku (2) (b) môžu zvoliť iba tie zmluvné štáty viazané
hlavou II, ktoré vyhlásili, že sú s voľbou urobenou týmito prihlasovateľmi uzrozumení.
(5)
Návrh podlieha predpísaným poplatkom, ktoré sa platia v predpísanej lehote.
(6)
(a)
Návrh sa podáva na príslušnom orgáne pre medzinárodný predbežný prieskum uvedenom
v článku 32.
(b)
Každá neskoršia voľba sa predkladá Medzinárodnému úradu.
(7)
Každý zvolený úrad dostane správu o tom, že bol zvolený.
Článok 32
Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum
(1)
Medzinárodný predbežný prieskum vykonáva orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.
(2)
Pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (a) prijímací úrad a pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31 (2) (b) Zhromaždenie určí v súlade s príslušnou dohodou uzavretou medzi orgánom alebo orgánmi
pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodným úradom ten orgán alebo orgány
pre medzinárodný predbežný prieskum, ktoré budú príslušné na vykonanie predbežného
prieskumu.
(3)
Ustanovenia článku 16 (3) sa primerane použijú aj pre orgány pre medzinárodný predbežný prieskum.
Článok 33
Medzinárodný predbežný prieskum
(1)
Cieľom medzinárodného predbežného prieskumu je podať predbežný a nezáväzný názor
na otázku, či prihlásený vynález je nový, vyznačuje sa vynálezcovskou činnosťou (nesamozrejmosťou)
a je priemyselne využiteľný.
(2)
Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za nový,
ak nie je obsiahnutý v známom stave techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise.
(3)
Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za vynález
zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak nie je s ohľadom na známy stav techniky, ako
je definovaný vo Vykonávacom predpise, k predpísanému rozhodnému dátumu naporúdzi
pre odborníka.
(4)
Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za priemyselne
využiteľný, ak ho možno podľa jeho povahy vyrábať alebo používať (v technickom zmysle)
v niektorom odvetví priemyslu. Pojem „priemysel“ sa chápe v najširšom zmysle, a to
ako v Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva.
(5)
Uvedené zásady slúžia iba na účely medzinárodného predbežného prieskumu. Každý zmluvný
štát môže použiť ďalšie alebo odlišné zásady pre rozhodnutie, či je prihlásený vynález
v tomto štáte patentovateľný alebo nie.
(6)
Pri medzinárodnom predbežnom prieskume sa vezmú do úvahy všetky podklady uvedené
v medzinárodnej rešeršovej správe. Do úvahy možno vziať aj všetky ďalšie podklady,
ktoré sa v konkrétnom prípade pokladajú za rozhodné.
Článok 34
Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum
(1)
Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum sa spravuje ustanoveniami
Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad podľa Zmluvy
a Vykonávacieho predpisu s uvedeným orgánom.
(2)
(a)
Prihlasovateľ má právo na písomný aj ústny styk s orgánom pre medzinárodný predbežný
prieskum.
(b)
Prihlasovateľ má právo upraviť nároky, opis a výkresy, a to predpísaným spôsobom
a v predpísanej lehote pred spracovaním správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.
Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní.
(c)
Prihlasovateľ dostane od orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum aspoň jeden písomný
posudok, s výnimkou, keď podľa názoru tohto orgánu sa splnili všetky tieto podmienky:
(i)
vynález vyhovuje predpokladom uvedeným v článku 33 (1);
(ii)
medzinárodná prihláška spĺňa požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu v rozsahu
preskúmavanom týmto orgánom;
(iii)
nie sú žiadne pripomienky podľa článku 35 (2), posledná veta.
(d)
Prihlasovateľ môže na písomný posudok podať odpoveď.
(3)
(a)
Ak podľa názoru orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum medzinárodná prihláška
nevyhovuje požiadavke jednotnosti vynálezu ustanovenej vo Vykonávacom predpise, môže
orgán vyzvať prihlasovateľa, aby podľa svojej voľby buď obmedzil svoje nároky tak,
aby uvedenej požiadavke vyhovovali, alebo zaplatil dodatočné poplatky.
(b)
Národné zákonodarstvo každého zvoleného štátu môže ustanoviť, že v tých prípadoch,
keď sa prihlasovateľ rozhodne obmedziť svoje nároky podľa ustanovenia pododseku (a),
budú sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré v dôsledku obmedzenia nie sú predmetom
medzinárodného predbežného prieskumu, pokiaľ ide o účinky v tomto štáte, považovať
za vzaté späť, ibaže prihlasovateľ zaplatí národnému úradu tohto štátu osobitný poplatok.
(c)
Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve uvedenej v pododseku (a) v predpísanej lehote, orgán
pre medzinárodný predbežný prieskum spracuje správu o medzinárodnom predbežnom prieskume
k tým častiam medzinárodnej prihlášky, ktoré možno považovať za hlavný vynález, a
v správe uvedie rozhodné skutočnosti. Národné zákonodarstvo každého zvoleného štátu
môže ustanoviť, že v prípade, keď jeho národný úrad uzná výzvu za oprávnenú, budú
sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa netýkajú hlavného vynálezu, pokiaľ
ide o účinky v tomto štáte, považovať za vzaté späť, ibaže prihlasovateľ zaplatí tomuto
úradu osobitný poplatok.
(4)
(a)
Ak sa orgán pre medzinárodný prieskum domnieva:
(i)
že sa medzinárodná prihláška týka predmetu, na ktorý sa prieskumná povinnosť orgánu
pre medzinárodný predbežný prieskum podľa Vykonávacieho predpisu nevzťahuje, pričom
orgán v takom konkrétnom prípade rozhodne, že prieskum vykonávať nebude, alebo
(ii)
že opis, nároky alebo výkresy sú tak nejasné alebo nároky sú tak neprimerane vysvetlené
opisom, že nemožno vypracovať riadny posudok o novosti, vynálezcovskej činnosti (nesamozrejmosti),
alebo priemyselnej využiteľnosti prihláseného vynálezu, nebude sa uvedený orgán zaoberať
otázkami spomenutými v článku 33 (1) a upovedomí o tom prihlasovateľa s uvedením dôvodov.
(b)
Ak sa zistí, že niektorý z prípadov uvedených v pododseku (a) nastal len v niektorých
nárokoch alebo v súvislosti s niektorými nárokmi, ustanovenia spomenutého pododseku
sa použijú iba na uvedené nároky.
Článok 35
Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume
(1)
Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume sa spracuje v určenej lehote a v predpísanej
forme.
(2)
Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume neobsahuje žiadnu zmienku o tom, či prihlásený
vynález je alebo sa zdá byť patentovateľný, či nepatentovateľný podľa národného zákonodarstva
niektorého štátu. Je v nej uvedené, s výhradou ustanovenia odseku (3), pokiaľ ide
o každý nárok, či tento nárok ukazuje, že spĺňa požiadavky novosti, vynálezcovskej
činnosti (nie naporúdzi existujúceho riešenia) a priemyselnej využiteľnosti, ako sú
na účely medzinárodného predbežného prieskumu ustanovené v článku 33 (1) až (4). Správa bude obsahovať citáciu materiálov, o ktorých sa predpokladá, že podporujú
v nej uvedený záver, a vysvetlenia podľa okolností prípadu. Správa môže obsahovať
aj iné pripomienky ustanovené Vykonávacím predpisom.
(3)
(a)
Ak sa v čase spracovania správy o medzinárodnom predbežnom prieskume orgán pre medzinárodný
predbežný prieskum domnieva, že nastala niektorá okolnosť uvedená v článku 34 (4) (a), uvedie to v správe s udaním dôvodov. Správa nebude obsahovať náležitosti podľa odseku
(2).
(b)
Ak sa zistí, že nastali okolnosti podľa článku 34 (4) (b), bude mať správa o medzinárodnom predbežnom prieskume obsah podľa pododseku (a),
pokiaľ ide o príslušné nároky, zatiaľ čo, pokiaľ ide o ostatné nároky, bude jej obsah
zodpovedať odseku (2).
Článok 36
Odovzdanie, preklad a oznámenie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume
(1)
Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísanými prílohami sa odovzdá
prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu.
(2)
(a)
Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume a jej prílohy sa preložia do predpísaných
jazykov.
(b)
Preklad uvedenej správy vyhotoví Medzinárodný úrad alebo bude za jeho vyhotovenie
zodpovedný, preklad uvedených príloh však vyhotoví prihlasovateľ.
(3)
(a)
Správu o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísaným prekladom a jej prílohy
(v pôvodnom jazyku) oznámi Medzinárodný úrad každému zvolenému úradu.
(b)
Predpísaný preklad príloh odovzdá v predpísanej lehote zvoleným úradom prihlasovateľ.
(4)
Ustanovenie článku 20 (3) sa primerane použije aj pri kópiách všetkých materiálov uvedených v správe o medzinárodnom
predbežnom prieskume, pokiaľ neboli uvedené už v medzinárodnej rešeršovej správe.
Článok 37
Späťvzatie návrhu alebo voľby
(1)
Prihlasovateľ môže vziať späť každú urobenú voľbu aj všetky voľby.
(2)
Ak vezme späť voľbu všetkých zvolených štátov, predpokladá sa, že sa vzal späť aj
návrh na medzinárodný predbežný prieskum.
(3)
(a)
Každé späťvzatie treba oznámiť Medzinárodnému úradu.
(b)
Medzinárodný úrad informuje v tom zmysle príslušné zvolené úrady a príslušný orgán
pre medzinárodný predbežný prieskum.
(4)
(a)
S výhradou ustanovenia pododseku (b) sa späťvzatie návrhu na medzinárodný predbežný
prieskum alebo voľby zmluvného štátu považuje za späťvzatie medzinárodnej prihlášky,
pokiaľ ide o tento štát, ibaže národné zákonodarstvo tohto štátu ustanovuje niečo
iné.
(b)
Späťvzatie návrhu na medzinárodný predbežný prieskum alebo voľby sa nepovažuje za
späťvzatie medzinárodnej prihlášky, ak dôjde k späťvzatiu pred uplynutím príslušnej
lehoty podľa článku 22; každý zmluvný štát môže však ustanoviť vo svojom národnom zákonodarstve, že to platí
len vtedy, ak dostal jeho národný úrad v uvedenej lehote vyhotovenie medzinárodnej
prihlášky spolu s prípadným prekladom a platbou na národný poplatok.
Článok 38
Dôverný charakter medzinárodného predbežného prieskumu
(1)
Ani Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nepovolí podľa
a s výhradou článku 30 (4) prístup k spisu o medzinárodnom predbežnom prieskume žiadnej osobe ani orgánu, ibaže
o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, s výnimkou zvolených úradov po spracovaní
správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.
(2)
S výhradou ustanovení odseku (1) a článku 36 (1) a (3) a článku 37 (3) (b) Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum neposkytuje informácie
o tom, či bola alebo nebola vydaná správa o medzinárodnom predbežnom prieskume, či
bol alebo nebol vzatý späť návrh na medzinárodný predbežný prieskum alebo niektorá
voľba, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ.
Článok 39
Vyhotovenie, preklad a poplatok pre zvolené úrady
(1)
(a)
Ak došlo k voľbe zmluvného štátu pred uplynutím devätnásteho mesiaca od dátumu priority,
nevzťahujú sa na tento štát ustanovenia článku 22 a prihlasovateľ predloží každému zvolenému úradu jedno vyhotovenie medzinárodnej
prihlášky (pokiaľ už nedošlo k postúpeniu uvedenému v článku 20) a jej prípadný preklad a uhradí mu prípadný národný poplatok, a to najneskôr pred
uplynutím lehoty tridsiatich mesiacov od dátumu priority.
(b)
Národné zákonodarstvo môže na vykonanie úkonov uvedených v pododseku (a) určiť lehoty
dlhšie, než je lehota tam uvedená
(2)
Strata účinku ustanoveného v článku 11 (3) nastane vo zvolenom štáte s rovnakými dôsledkami ako späťvzatie národnej prihlášky
v tomto štáte, ak prihlasovateľ nevykoná úkony podľa odseku (1) (a) v príslušnej lehote
podľa odseku (1) (a) alebo (b).
(3)
Každý zvolený úrad môže zachovať účinok ustanovený v článku 11 (3) aj vtedy, keď prihlasovateľ nesplní požiadavky ustanovené v odsekoch (1) (a) alebo
(b).
Článok 40
Odklad národného prieskumu a ďalšieho konania
(1)
Ak došlo k voľbe niektorého zmluvného štátu pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu
priority, nevzťahujú sa ustanovenia článku 23 na tento štát a národný úrad tohto štátu alebo úrad činný pre tento štát neprikročí,
s výnimkou ustanovenia odseku (2), k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k ďalšiemu
konaniu o nej skôr, než uplynie príslušná lehota podľa článku 39.
(2)
Bez ohľadu na ustanovenie (1) môže každý zvolený úrad pristúpiť na výslovnú žiadosť
prihlasovateľa k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k jej ďalšiemu konaniu kedykoľvek.
Článok 41
Úprava nárokov, opisu a výkresov na zvolených úradoch
(1)
Prihlasovateľ má možnosť upraviť nároky, opis a výkresy na každom zvolenom úrade
v predpísanej lehote. Zvolený úrad neudelí patent alebo neodoprie udelenie patentu
pred uplynutím tejto lehoty, ibaže na to prihlasovateľ udelí výslovný súhlas.
(2)
Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní,
ibaže národné právo zvoleného štátu dovoľuje, aby úpravy tento rozsah presahovali.
(3)
Úpravy musia byť v súlade s národným zákonodarstvom zvoleného štátu vo všetkom, čo
nie je upravené Zmluvou alebo Vykonávacím predpisom.
(4)
Ak zvolený úrad požaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia byť úpravy v jazyku
prekladu.
Článok 42
Výsledky národného prieskumu na zvolených úradoch
Žiadny zvolený úrad, ktorý dostane správu o medzinárodnom predbežnom prieskume, nesmie
požadovať, aby prihlasovateľ predložil kópie akýchkoľvek dokladov súvisiacich s prieskumom
tej istej medzinárodnej prihlášky na niektorom inom zvolenom úrade alebo aby poskytol
informácie o ich obsahu.
HLAVA III
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 43
Žiadosť o určitý druh ochrany
Prihlasovateľ môže v súlade s Vykonávacím predpisom, pokiaľ ide o každý určený alebo
zvolený štát, v ktorom sa určitý druh ochrany pripúšťa, oznámiť, že jeho medzinárodná
prihláška smeruje k udeleniu autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový
vzor alebo úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu; alebo môže oznámiť, že smeruje
k udeleniu dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia
na vynález alebo dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor, pričom výsledný účinok sa
bude riadiť výberom prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení
Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).
Článok 44
Žiadosť o dva druhy ochrany
Vo všetkých určených alebo zvolených štátoch, ktorých zákonodarstvo pripúšťa jedinú
prihlášku smerujúcu tak k udeleniu patentu alebo iného druhu ochrany uvedeného v článku 43, ako aj k udeleniu ďalšieho spomenutého druhu ochrany, môže prihlasovateľ v súlade
s Vykonávacím predpisom oznámiť dva druhy ochrany, ktorých udelenie požaduje, a výsledný
účinok sa bude riadiť oznámením prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných
ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii).
Článok 45
Zmluvy o regionálnom patente
(1)
Každá zmluva, podľa ktorej sa predpokladá udeľovanie regionálnych patentov („zmluva
o regionálnom patente“) a ktorá dáva všetkým osobám oprávneným podľa článku 9 na podávanie medzinárodných prihlášok právo podávať prihlášky smerujúce k udeleniu
takých patentov, môže ustanoviť, že medzinárodné prihlášky s určením alebo voľbou
štátu, ktorý je súčasne účastníkom zmluvy o regionálnom patente a Zmluvy, možno podať
ako prihlášky smerujúce k udeleniu regionálneho patentu.
(2)
Národné zákonodarstvo takého určeného alebo zvoleného štátu môže ustanoviť, že každé
určenie alebo zvolenie tohto štátu v medzinárodnej prihláške sa považuje za oznámenie,
že prihlasovateľ chce získať regionálny patent podľa zmluvy o regionálnom patente.
Článok 46
Nesprávny preklad medzinárodnej prihlášky
Ak v dôsledku nesprávneho prekladu medzinárodnej prihlášky presahuje rozsah niektorého
patentu udeleného na základe tejto prihlášky rozsah medzinárodnej prihlášky v jej
pôvodnom jazyku, príslušné orgány príslušného zmluvného štátu môžu primerane a so
spätnou platnosťou obmedziť rozsah patentu a vyhlásiť ho za neplatný a zrušený v tej
miere, v ktorej jeho rozsah prekročil rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom
jazyku.
Článok 47
Lehoty
(1)
Podrobnosti o počítaní lehôt uvedených v Zmluve sa spravujú Vykonávacím predpisom.
(2)
(a)
Všetky lehoty uvedené v hlave I a II tejto Zmluvy môžu byť zmenené rozhodnutím zmluvných
štátov, a to bez revízie Zmluvy podľa článku 60.
(b)
Také rozhodnutia sa prijmú v Zhromaždení alebo na základe písomného hlasovania a
musia byť jednomyseľné.
(c)
Podrobnosti o tomto konaní ustanovuje Vykonávací predpis.
Článok 48
Nedodržanie niektorých lehôt
(1)
Ak sa niektorá lehota ustanovená v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise nedodržala
v dôsledku prerušenia poštového styku alebo neodvrátiteľnej straty alebo oneskorenia
v poštovej doprave, bude sa lehota pokladať za dodržanú v prípadoch ustanovených Vykonávacím
predpisom, ktorý ustanovuje aj dôkazy a iné podmienky.
(2)
(a)
Každý zmluvný štát, pokiaľ sa jeho týka, ospravedlní nedodržanie lehoty z tých dôvodov,
ktoré pripúšťa jeho národné zákonodarstvo.
(b)
Každý zmluvný štát, pokiaľ sa jeho týka, môže ospravedlniť nedodržanie lehoty, ku
ktorému došlo z iných dôvodov než tých, ktoré sú uvedené v pododseku (a).
Článok 49
Právo vystupovať pred medzinárodnými orgánmi
Každý právny zástupca, patentový zástupca alebo iná osoba oprávnená vystupovať pred
národným úradom, kde bola medzinárodná prihláška podaná, je oprávnená vystupovať pred
Medzinárodným úradom, príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš aj príslušným orgánom
pre medzinárodný predbežný prieskum, pokiaľ ide o túto prihlášku.
HLAVA IV
TECHNICKÉ SLUŽBY
Článok 50
Patentové informačné služby
(1)
Medzinárodný úrad môže poskytovať služby (nazývané v tomto článku „informačné služby“)
dodávaním technických a iných príslušných informácií, ktoré má k dispozícii na základe
uverejnených materiálov, najmä patentov a zverejnených prihlášok.
(2)
Medzinárodný úrad môže poskytovať tieto informačné služby buď priamo, alebo prostredníctvom
jedného alebo niekoľkých orgánov pre medzinárodnú rešerš alebo iných národných alebo
medzinárodných špecializovaných inštitúcií, s ktorými môže uzavrieť zmluvy.
(3)
Informačné služby sa uskutočňujú tak, aby umožňovali najmä tým zmluvným štátom, ktoré
patria k rozvojovým krajinám, získanie technických poznatkov a techniky včítane existujúceho
zverejneného „know-how“.
(4)
Informačné služby sa poskytujú vládam zmluvných štátov, ich občanom a osobám, ktoré
v nich majú pobyt. Zhromaždenie môže rozhodnúť o poskytovaní týchto služieb nad tento
rámec.
(5)
(a)
Všetky služby vládam zmluvných štátov sa poskytujú za úhradu hotových výdavkov; pre
vlády zmluvných štátov, ktoré patria k rozvojovým krajinám, sa však služby poskytujú
za úhradu nižšiu, pokiaľ možno rozdiel kryť ziskom, ktorý vznikne za služby poskytované
iným odberateľom než vládam zmluvných štátov, alebo z prostriedkov uvedených v článku 54 (4).
(b)
Hotové výdavky uvedené v pododseku (a) sú výdavky presahujúce obvyklé náklady za
služby národného úradu alebo záväzky orgánu pre medzinárodnú rešerš.
(6)
V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a
v medziach ním určených rozhodnutím pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie na
ten účel zriadiť.
(7)
Ak to považuje za potrebné, odporučí Zhromaždenie ďalšie spôsoby získavania prostriedkov
okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku (5).
Článok 51
Technická pomoc
(1)
Zhromaždenie vytvorí výbor pre technickú pomoc (nazývaný v tomto článku „výbor“).
(2)
(a)
Členovia výboru sa volia zo zmluvných štátov s patričným ohľadom na zastúpenie rozvojových
krajín.
(b)
Generálny riaditeľ pozýva z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť výboru zástupcov
medzivládnych organizácií zaoberajúcich sa technickou pomocou rozvojovým krajinám,
aby sa zúčastnili na prácach výboru.
(3)
(a)
Úlohou výboru je organizovať a dohliadať na technickú pomoc zmluvným štátom, ktoré
patria k rozvojovým krajinám, za účelom rozvoja ich patentových systémov, a to buď
na národnom, alebo na regionálnom základe.
(b)
Technická pomoc zahŕňa najmä výchovu špecialistov, vysielanie expertov a dodávku
pomôcok tak za účelom predvedenia, ako aj pre prevádzku.
(4)
Pre financovanie projektov podľa tohto článku sa bude Medzinárodný úrad usilovať
o uzavretie zmlúv jednak s medzinárodnými finančnými organizáciami a medzivládnymi
organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov, agentúrami Spojených národov
a so špecializovanými inštitúciami Spojených národov, ktoré sa zaoberajú technickou
pomocou, jednak s vládami štátov, ktoré technickú pomoc dostávajú.
(5)
V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a
v medziach ním určených rozhodnutiami tých pracovných skupín, ktoré Zhromaždenie na
ten účel zriaďuje.
Článok 52
Vzťahy k ostatným ustanoveniam Zmluvy
Ustanovenia tejto hlavy sa nedotýkajú finančných ustanovení obsiahnutých v ostatných
hlavách tejto Zmluvy. Tieto ustanovenia nemožno použiť pre túto hlavu ani pre jej
vykonanie.
HLAVA V
ADMINISTRATÍVNE USTANOVENIA
Článok 53
Zhromaždenie
(1)
(a)
Zhromaždenie sa skladá, s výhradou článku 57 (8), zo zmluvných štátov.
(b)
Vláda každého zmluvného štátu je zastúpená jedným delegátom, ktorému môžu pomáhať
zástupcovia, poradcovia a experti.
(2)
(a)
Zhromaždenie:
(i)
prerokúva všetky záležitosti, ktoré sa týkajú udržiavania a rozvoja Únie a vykonávania
Zmluvy;
(ii)
plní tie úlohy, ktoré sú mu menovite uložené inými ustanoveniami Zmluvy;
(iii)
dáva pokyny Medzinárodnému úradu, pokiaľ ide o prípravu revíznych konferencií;
(iv)
reviduje a schvaľuje správy a činnosť generálneho riaditeľa, pokiaľ sa týkajú Únie,
a dáva mu všetky potrebné inštrukcie vo veciach, ktoré sú v kompetencii Únie;
(v)
reviduje a schvaľuje správy a činnosť výkonného výboru zriadeného podľa odseku (9)
a dáva mu inštrukcie;
(vi)
určuje plán, prijíma dvojročný rozpočet Únie a schvaľuje konečné vyúčtovanie;
(vii)
prijíma finančné opatrenia Únie;
(viii)
vytvára také výbory a pracovné skupiny, ktoré považuje za vhodné na dosiahnutie cieľov
Únie;
(ix)
ustanovuje, ktoré iné než zmluvné štáty, a s prihliadnutím na ustanovenie odseku
(8), ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie majú právo účasti na jeho
schôdzach ako pozorovatelia;
(x)
vykonáva všetku potrebnú činnosť na dosiahnutie cieľov Únie a také ďalšie úlohy,
ktoré sú vhodné podľa Zmluvy.
(b)
Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré zaujímajú takisto iné Únie riadené Organizáciou,
zhromaždenie robí svoje rozhodnutia až potom, keď vypočulo odporúčanie koordinačného
výboru Organizácie.
(3)
Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.
(4)
Každý zmluvný štát má jeden zmluvný hlas.
(5)
(a)
Polovica zmluvných štátov tvorí kvórum.
(b)
V prípade nedostatku kvóra, môže Zhromaždenie robiť rozhodnutia, ale tieto rozhodnutia
s výnimkou tých, ktoré sa týkajú jeho vlastného konania, nadobudnú účinnosť, len keď
sa získa kvórum a požadovaná väčšina hlasov písomným hlasovaním, ako je uvedené vo
Vykonávacom predpise.
(6)
(a)
S výhradou ustanovení článkov 47 (2) (b), 58 (2) (b), 58 (3) a 61 (2) (b) sa pre rozhodnutie Zhromaždenia vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov.
(b)
Abstencie sa nepovažujú za hlasy.
(7)
Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa výlučne týkajú štátov viazaných ustanoveniami
hlavy II, každá zmienka o zmluvných štátoch urobená v odsekoch (4), (5) a (6) sa vzťahuje
len na štáty viazané ustanoveniami hlavy II.
(8)
Každá medzivládna organizácia určená za orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán
pre medzinárodný predbežný prieskum má na schôdzach Zhromaždenia právo účasti ako
pozorovateľ.
(9)
Len čo počet zmluvných štátov prekročí štyridsať, Zhromaždenie zriadi výkonný výbor.
Každá zmienka o výkonnom výbore v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise sa uplatní,
len pokiaľ bol už výbor zriadený.
(10)
Až do zriadenia výkonného výboru Zhromaždenie schvaľuje v medziach plánu a dvojročného
rozpočtu ročné plány a ročné rozpočty pripravené generálnym riaditeľom.
(11)
(a)
Zhromaždenie sa schádza každý druhý kalendárny rok na riadnom zasadaní zvolanom generálnym
riaditeľom, a ak nedôjde k výnimočným okolnostiam, v rovnakej dobe a na tom istom
mieste ako generálne zhromaždenie Organizácie.
(b)
Zhromaždenie sa schádza na mimoriadnom zasadaní zvolenom generálnym riaditeľom na
žiadosť výkonného výboru alebo na žiadosť jednej štvrtiny zmluvných štátov.
(12)
Zhromaždenia prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.
Článok 54
Výkonný výbor
(1)
Len čo zhromaždenie zriadi výkonný výbor, riadi sa tento výbor ďalej uvedenými ustanoveniami.
(2)
(a)
Výkonný výbor s výhradou ustanovení článku 57 (8) tvoria štáty zvolené Zhromaždením zo štátov, ktoré sú členmi Zhromaždenia.
(b)
Vláda každého štátu, ktorý je členom výkonného výboru, je zastúpená jedným delegátom,
ktorému môžu pomáhať zástupcovia, poradcovia a experti.
(3)
Počet štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru, zodpovedá štvrtine počtu štátov,
ktoré sú členmi Zhromaždenia. Pri určovaní počtu miest sa zvyšok, ktorý zostáva po
vydelení štyrmi, neberie do úvahy.
(4)
Pri voľbe členov výkonného výboru prihliada Zhromaždenie na spravodlivé zemepisné
rozdelenie.
(5)
(a)
Každý člen výkonného výboru zostáva vo funkcii od skončenia zasadania Zhromaždenia,
na ktorom bol zvolený, až do skončenia nasledujúceho riadneho zasadania Zhromaždenia.
(b)
Členovia výkonného výboru môžu byť zvolení znova, ale najviac v počte dvoch tretín
takých členov
(c)
Zhromaždenie prijme podrobné pravidlá voľby a prípadného znovuzvolenia člena výkonného
výboru.
(6)
(a)
Výkonný výbor:
(i)
pripravuje návrh rokovacieho programu Zhromaždenia;
(ii)
predkladá Zhromaždeniu návrh plánu a dvojročného rozpočtu Únie, pripravených generálnym
riaditeľom;
(iii)
(zrušené)
(iv)
predkladá Zhromaždeniu pravidelné správy generálneho riaditeľa a ročné revízne účtovné
správy s príslušným komentárom;
(v)
podniká všetky potrebné opatrenia na vykonávanie plánu Únie generálnym riaditeľom
v súlade s rozhodnutiami Zhromaždenia a podľa okolností, ktoré vznikli medzi dvoma
riadnymi zasadaniami Zhromaždenia;
(vi)
vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré sú mu v rámci tejto Zmluvy zverené.
(b)
Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré zaujímajú takisto iné únie riadené Organizáciou,
výkonný výbor robí svoje rozhodnutia až potom, čo vypočul odporúčanie koordinačného
výboru Organizácie.
(7)
(a)
Výkonný výbor sa schádza raz za rok na riadnom zasadaní, ktoré zvolá generálny riaditeľ,
pokiaľ možno v rovnakej dobe a na tom istom mieste ako koordinačný výbor Organizácie.
(b)
Výkonný výbor sa schádza na mimoriadnom zasadaní, ktoré zvolá generálny riaditeľ
buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť predsedu výkonného výboru alebo
na žiadosť jednej štvrtiny jeho členov.
(8)
(a)
Každý štát, ktorý je členom výkonného výboru, má jeden hlas.
(b)
Polovica štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru tvoria kvórum.
(c)
Rozhodnutia sa prijímajú prostou väčšinou odovzdaných hlasov.
(d)
Abstencie sa nepovažujú za hlasy.
(e)
Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.
(9)
Zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi výkonného výboru, majú právo účasti na jeho zasadaní
ako pozorovatelia, rovnako ako všetky medzivládne organizácie určené za orgán pre
medzinárodnú rešerš, alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.
(10)
Výkonný výbor prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.
Článok 55
Medzinárodný úrad
(1)
Administratívne úlohy, ktoré sa týkajú Únie, vykonáva Medzinárodný úrad.
(2)
Medzinárodný úrad zabezpečuje sekretariát pre rôzne orgány Únie.
(3)
Generálny riaditeľ je vedúci funkcionár Únie a zastupuje Úniu navonok.
(4)
Medzinárodný úrad vydáva Vestník a iné publikácie uvedené vo Vykonávacom predpise
alebo vyžiadané Zhromaždením.
(5)
Vo Vykonávacom predpise sa ustanovuje, aké služby sú povinné poskytovať národné úrady
Medzinárodnému úradu a orgánom pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum
pri plnení ich úloh podľa Zmluvy.
(6)
Generálny riaditeľ a člen aparátu ním určený sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva
na všetkých zasadaniach Zhromaždenia, výkonného výboru alebo iného výboru alebo pracovnej
skupiny zriadenej podľa Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu. Generálny riaditeľ alebo
ním určený člen aparátu je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.
(7)
(a)
Medzinárodný úrad vykonáva prípravy pre revízne konferencie podľa inštrukcií Zhromaždenia
a v spolupráci s výkonným výborom.
(b)
Medzinárodný úrad môže vo veci príprav revíznej konferencie konzultovať medzivládne
a medzinárodne nevládne organizácie.
(c)
Generálny riaditeľ a osoby ním určené sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na rokovaniach
revíznych konferencií.
(d)
Medzinárodný úrad vykonáva aj ďalšie úlohy, ktoré mu budú pridelené.
Článok 56
Výbor pre technickú spoluprácu
(1)
Zhromaždenie zriadi výbor pre technickú spoluprácu (v tomto článku ďalej len „výbor“).
(2)
(a)
Zhromaždenie určí zloženie výboru a vymenuje jeho členov, pričom prihliada na spravodlivé
zastúpenie rozvojových krajín.
(b)
Orgány pre medzinárodnú rešerš a orgány pre medzinárodný predbežný prieskum sú členmi
výboru z úradnej povinnosti. Ak je taký orgán národným úradom zmluvného štátu, nemôže
mať tento štát vo výbore už žiadneho iného zástupcu.
(c)
Ak to počet zmluvných štátov umožňuje, je celkový počet členov výboru väčší než dvojnásobok
počtu členov z úradnej povinnosti.
(d)
Generálny riaditeľ vyzve z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť výboru zástupcov
zainteresovaných organizácií, aby sa zúčastnili na rokovaniach, o ktoré majú záujem.
(3)
Cieľom výboru je prispievať radami a odporúčaniami:
(i)
k trvalému zlepšovaniu služieb určených v Zmluve;
(ii)
pokiaľ je niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš a niekoľko orgánov pre medzinárodný
predbežný prieskum, k maximálnej jednotnosti ich dokumentácie a pracovných metód a
k maximálne jednotnej a vysokej kvalite ich správ;
(iii)
na výzvu Zhromaždenia alebo výkonného výboru k riešeniu technických problémov špecifických
pre vytvorenie jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš.
(4)
Každý zmluvný štát a každá zainteresovaná medzinárodná organizácia sa môže obrátiť
písomne na výbor s otázkami, ktoré prislúchajú do právomoci výboru.
(5)
Výbor sa môže so svojou radou alebo odporúčaním obrátiť na generálneho riaditeľa
alebo jeho prostredníctvom na Zhromaždenie, výkonný výbor, na všetky alebo niektoré
orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a na všetky alebo
niektoré prijímacie úrady.
(6)
(a)
Generálny riaditeľ odovzdá výkonnému výboru vo všetkých prípadoch texty všetkých
rád a odporúčaní výboru. Sám môže k takým textom pripojiť komentár.
(b)
Výkonný výbor sa môže vyjadriť ku každej rade, odporúčaniu alebo k inej činnosti
výboru a môže vyzvať výbor, aby preštudoval otázky, ktoré patria do jeho kompetencie,
a podal o tom správu. Výkonný výbor môže odovzdať Zhromaždeniu rady, odporúčania a
správy výboru s príslušným komentárom.
(7)
Do zriadenia výkonného výboru sa odkaz na výkonný výbor v odseku (6) považuje za
odkaz na Zhromaždenie.
(8)
Postup výboru sa v podrobnostiach riadi rozhodnutiami Zhromaždenia.
Článok 57
Financovanie
(1)
(a)
Únia má rozpočet.
(b)
Rozpočet Únie zahŕňa vlastné príjmy a vydania Únie a jej príspevok na rozpočet spoločných
výdavkov únií riadených Organizáciou.
(c)
Výdavky, ktoré sa nedotýkajú výlučne Únie, ale tiež jednej alebo viacerých únií riadených
Organizáciou, sa považujú za spoločné výdavky únií. Podiel Únie na takých spoločných
výdavkoch je úmerný tomu, aký má na nich Únia záujem.
(2)
Rozpočet Únie sa zostavuje so zreteľom na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných
únií riadených Organizáciou.
(3)
S výhradou ustanovenia odseku (5) je rozpočet Únie financovaný z týchto zdrojov:
(i)
z poplatkov a dávok za služby poskytované Medzinárodným úradom vo vzťahu k Únii;
(ii)
z predaja publikácií Medzinárodného úradu vo vzťahu k Únii a z honorárov za ne;
(iii)
z darov, odkazov a subvencií;
(iv)
z nájomného, úrokov a iných rôznych príjmov.
(4)
Výška poplatkov a dávok, ktoré patria Medzinárodnému úradu, a ceny za jeho publikácie
sa určia tak, aby za normálnych okolností postačili na krytie všetkých výdavkov Medzinárodného
úradu spojených so správou tejto Zmluvy.
(5)
(a)
V prípade, že niektorý finančný rok sa skončí so schodkom, zaplatia zmluvné štáty,
s výhradou ustanovení pododsekov (b) a (c), príspevok na jeho krytie.
(b)
O výške príspevku každého zmluvného štátu rozhodne Zhromaždenie, pričom vezme do
úvahy počet medzinárodných prihlášok, ktoré vyšli z každého z týchto štátov v príslušnom
roku.
(c)
Ak je zabezpečené buď úplné, alebo čiastočné provizórne krytie schodku inými prostriedkami,
môže Zhromaždenie rozhodnúť, že sa schodok prevedie a od zmluvných štátov sa nebude
žiadať platenie príspevkov.
(d)
Ak to umožňuje finančná situácia Únie, môže Zhromaždenie rozhodnúť, že príspevky
zaplatené podľa ustanovenia pododseku (a) sa vrátia štátom, ktoré ich zaplatili.
(e)
Zmluvný štát, ktorý nezaplatil do dvoch rokov od dátumu splatnosti určeného zhromaždením
svoj príspevok podľa pododseku (b), nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo v žiadnom
orgáne Únie. Napriek tomu však každý orgán Únie môže dovoliť, aby taký štát vykonával
svoje hlasovacie právo v tomto orgáne dovtedy potiaľ, pokiaľ uzná, že zdržanie platby
bolo spôsobené výnimočnými a neodvrátiteľnými okolnosťami.
(6)
Ak k prijatiu rozpočtu nedôjde pred začiatkom nového finančného obdobia, zostane
v tej istej výške ako rozpočet predchádzajúceho roka, ako je ustanovené vo finančných
predpisoch.
(7)
(a)
Únia má prevádzkový fond zriadený jednorazovou platbou každého zmluvného štátu. Ak
tento fond nebude postačovať, urobí Zhromaždenie opatrenie na jeho zvýšenie. Ak časť
tohto fondu nie je ďalej potrebná, vráti sa.
(b)
Výška začiatočnej platby každého zmluvného štátu na uvedený fond alebo jeho podiel
na zvýšenie fondu určí Zhromaždenie podľa podobných zásad, aké sú uvedené v odseku
(5) (b).
(c)
Platobné podmienky určí Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa a po vypočutí
odporúčania koordinačného výboru Organizácie.
(d)
Každá vrátená suma bude úmerná sumám zaplateným každým zmluvným štátom, pričom sa
vezme do úvahy dátum zaplatenia týchto súm.
(8)
(a)
V dohode o ústrednom sídle uzavretej so štátom, na ktorého území má Organizácia svoje
ústredie, sa ustanovuje, že tento štát poskytne preddavky, ak nebudú prevádzkové fondy
postačovať. Výška týchto preddavkov a podmienky, za ktorých sa poskytujú, budú predmetom
osobitných dohôd uzavieraných z prípadu na prípad medzi týmto štátom a Organizáciou.
Pokiaľ trvá jeho záväzok poskytovať preddavky, bude tento štát mať z úradnej povinnosti
miesto v Zhromaždení a vo výkonnom výbore.
(b)
Štát uvedený v pododseku (a) a Organizácia majú právo písomne vypovedať záväzok poskytovať
preddavky. Výpoveď nadobudne účinnosť za tri roky od konca toho roku, v ktorom bola
podaná.
(9)
Revíziu účtov vykonáva jeden alebo viac zmluvných štátov alebo externých revízorov,
ako je ustanovené vo finančných predpisoch. Určí ich s ich súhlasom Zhromaždenie.
Článok 58
Vykonávací predpis
(1)
Vykonávací predpis pripojený k Zmluve obsahuje pravidlá:
(i)
týkajúce sa záležitostí, v ktorých Zmluva výslovne odkazuje na Vykonávací predpis
alebo výslovne ustanovuje, že také pravidlá sú alebo budú predpísané;
(ii)
týkajúce sa administratívnych náležitostí, záležitostí alebo konania;
(iii)
týkajúce sa podrobností pri aplikácii ustanovení Zmluvy.
(2)
(a)
Zhromaždenie môže vykonať zmenu Vykonávacieho predpisu.
(b)
S výhradou ustanovenia odseku (3) sa na vykonanie zmien požaduje trojštvrtinová väčšina
odovzdaných hlasov.
(3)
(a)
Vo Vykonávacom predpise sú uvedené pravidlá, ktoré sa môžu zmeniť:
(i)
iba jednomyseľným súhlasom alebo
(ii)
iba vtedy, keď žiaden zo zmluvných štátov, ktorých národný úrad pôsobí ako orgán
pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, neprejaví
nesúhlas, a pokiaľ taký orgán je medzivládnou organizáciou, ak neprejaví nesúhlas
ten zmluvný štát, ktorý je členom tejto medzivládnej organizácie a je na to splnomocnený
ostatnými členskými štátmi združenými v príslušnom orgáne tejto organizácie.
(b)
Ak sa má také pravidlo naďalej z uvedeného špeciálneho režimu vylúčiť, musia byť
splnené podmienky uvedené v pododseku (a) (i) alebo v pododseku (a) (ii) podľa okolností.
(c)
Ak sa má nejaké pravidlo naďalej do jedného alebo druhého špeciálneho režimu podľa
pododseku (a) zahrnúť, musí byť na to jednomyseľný súhlas.
(4)
Vykonávací predpis ustanovuje, že generálny riaditeľ vydá pod dohľadom Zhromaždenia
Administratívne smernice.
(5)
V prípade rozporu medzi ustanoveniami Zmluvy a ustanoveniami Vykonávacieho predpisu
má znenie Zmluvy prednosť.
HLAVA VI
SPORY
Článok 59
Spory
S výhradou článku 64 (5) môže každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi, ktorý sa týka výkladu
alebo aplikácie Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu a ktorý nebol vybavený zmierom,
predložiť jeden z týchto štátov na Medzinárodnom súdnom dvore ako návrh podľa poriadku
tohto súdu, ibaže sa tieto štáty dohodnú na inom spôsobe riešenia. Zmluvný štát, ktorý
spor predkladá súdu, bude o tom informovať Medzinárodný úrad. Medzinárodný úrad upozorní
na túto záležitosť ostatné zmluvné štáty.
HLAVA VII
REVÍZIE A ZMENY
Článok 60
Revízia Zmluvy
(1)
Zmluvu možno periodicky revidovať na osobitnej konferencii zmluvných štátov.
(2)
O zvolení revíznej konferencie rozhodne Zhromaždenie.
(3)
Medzivládna organizácia určená ako orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre
medzinárodný predbežný prieskum má právo účasti na revíznej konferencii ako pozorovateľ.
(4)
Články 53 (5), (9) a (11), 54, 55 (4) až (8), 56 a 57 môže zmeniť buď revízna konferencia, alebo sa môžu zmeniť podľa ustanovení článku 61.
Článok 61
Zmena niektorých ustanovení Zmluvy
(1)
(a)
Návrhy na zmenu článkov 53 (5), (9) a (11), 54, 55 (4) až (8), 56 a 57 môžu vychádzať z iniciatívy každého štátu, ktorý je členom Zhromaždenia, z iniciatívy
výkonného výboru alebo generálneho riaditeľa.
(b)
Také návrhy oznámi generálny riaditeľ zmluvným štátom aspoň šesť mesiacov pred ich
prerokovaním na Zhromaždení.
(2)
(a)
Zmeny článkov uvedených v odseku (1) musí schváliť Zhromaždenie.
(b)
Na schválenie sa vyžaduje trojštvrtinová väčšina odovzdaných hlasov.
(3)
(a)
Zmena článkov uvedených v odseku (1) nadobúda účinnosť jeden mesiac po tom, čo generálny
riaditeľ dostane písomné oznámenia o prijatí zmien v príslušnom ústavnom konaní od
troch štvrtín štátov, ktoré boli členmi Zhromaždenia v čase prijatia zmeny.
(b)
Každá takto prijatá zmena v uvedených článkoch je záväzná pre všetky štáty, ktoré
sú členmi Zhromaždenia v čase, keď zmena nadobúda účinnosť, s tým, že akákoľvek zmena,
ktorá znamená zvýšenie finančných záväzkov zmluvných štátov, zaväzuje iba tie štáty,
ktoré podali oznámenie o prijatí takej zmeny.
(b)
Každá zmena prijatá podľa pododseku (a) zaväzuje všetky štáty, ktoré sa stanú členmi
Zhromaždenia po dátume, keď zmena nadobudla účinnosť podľa ustanovenia pododseku (a).
HLAVA VIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 62
Členstvo v Zmluve
(1)
Každý štát, ktorý je členom Medzinárodnej Únie na ochranu priemyselného vlastníctva,
sa môže stať členom tejto Zmluvy:
(i)
jej podpisom a dodatočným uložením ratifikačnej listiny alebo
(ii)
uložením listiny o prístupy k Zmluve.
(2)
Listiny o ratifikácii alebo o prístupe sa uložia u generálneho riaditeľa.
(3)
Ustanovenia článku 24 Stockholmského znenia Parížskeho Dohovoru na ochranu priemyslového
vlastníctva platia aj pre túto Zmluvu.
(4)
Odsek (3) nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že obsahuje uznanie alebo tichý
súhlas zmluvného štátu s faktickou situáciou na území, na ktorom Zmluvu aplikuje iný
zmluvný štát v dôsledku uvedeného článku.
Článok 63
Účinnosť Zmluvy
(1)
(a)
S výhradou ustanovenia odseku (3) nadobúda táto Zmluva účinnosť tri mesiace po tom,
čo osem štátov uložilo svoje ratifikačné listiny alebo listiny o prístupe za predpokladu,
že aspoň štyri z týchto štátov spĺňajú jednu z nasledujúcich podmienok:
(i)
počet prihlášok podaných v tomto štáte presiahol podľa posledných ročných štatistík
zverejnených Medzinárodným úradom 40 000;
(ii)
občania tohto štátu alebo osoby, ktoré tam majú pobyt, podľa posledných ročných štatistík
zverejnených Medzinárodným úradom podali aspoň 1000 prihlášok v jednej cudzej krajine;
(iii)
národný úrad tohto štátu dostal podľa posledných ročných štatistík uverejnených Medzinárodným
úradom aspoň 10 000 prihlášok od občanov cudzích krajín alebo osôb, ktoré v nich majú
pobyt.
(b)
Na účely tohto odseku výraz „prihlášky“ nezahŕňa prihlášky úžitkových vzorov.
(2)
S výhradou odseku (3) je pre každý štát, ktorý sa nestal členom Zmluvy v okamihu,
keď nadobudla účinnosť podľa ustanovenia odseku (1), táto Zmluva záväzná tri mesiace
po tom, čo uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe.
(3)
Ustanovenia hlavy II a zodpovedajúce pravidlá Vykonávacieho predpisu pripojeného
k Zmluve sa však použijú až po dátume, keď tri štáty, z ktorých každý spĺňa aspoň
jednu z podmienok uvedených v odseku (1), sa stanú členmi tejto Zmluvy bez toho, aby
podľa ustanovenia článku 64 (1) vyhlásili, že nechcú byť viazané ustanoveniami hlavy II. Tento dátum však nemôže
predchádzať prvotné nadobudnutie účinnosti podľa odseku (1).
Článok 64
Výhrady
(1)
(a)
Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný ustanoveniami hlavy II.
(b)
Štáty, ktoré urobia vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku (a), nie sú viazané ustanoveniami
hlavy II ani zodpovedajúcimi ustanoveniami Vykonávacieho predpisu.
(2)
(a)
Každý štát, ktorý neurobil vyhlásenie podľa odseku (1) (a), môže vyhlásiť, že:
(i)
nie je viazaný ustanoveniami článku 39 (1), pokiaľ ide o predloženie vyhotovenia medzinárodnej prihlášky a jej prípadného prekladu;
(ii)
záväzok týkajúci sa odkladu národného konania, ako je ustanovený v článku 40, nebude na prekážku zverejnenia medzinárodnej prihlášky alebo jej prekladu národným
úradom alebo jeho prostredníctvom, pričom sa však rozumie, že tento štát nie je oslobodený
od povinností ustanovených v článkoch 30 a 38.
(b)
Štáty, ktoré urobia také vyhlásenie, budú ním viazané.
(3)
(a)
Každý štát môže vyhlásiť, že pokiaľ ide oň, nevyžaduje medzinárodné zverejnenie medzinárodnej
prihlášky.
(b)
V prípadoch, keď pri uplynutí 18 mesiacov od dátumu priority obsahuje medzinárodná
prihláška určenia iba takých štátov, ktoré urobili vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku
(a), nebude medzinárodná prihláška podľa článku 21 (2) zverejnená.
(c)
Aj v prípadoch, kde platí ustanovenie pododseku (b), zverejní Medzinárodný úrad medzinárodnú
prihlášku:
(i)
na žiadosť prihlasovateľa, ako je ustanovené vo Vykonávacom predpise;
(ii)
v prípade, že národnú prihlášku alebo patent založený na medzinárodnej prihláške
zverejnil ten národný úrad niektorého určeného štátu alebo v jeho mene, ktorý urobil
vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku (a), a to ihneď po takom zverejnení, nie však
skôr, než po uplynutí 18 mesiacov od dátumu priority.
(4)
(a)
Každý štát, ktorého národné zákonodarstvo priznáva jeho patentom účinok na známy
stav techniky od doby pred zverejnením, ale nezrovnoprávňuje na účely známeho stavu
techniky dátum priority uplatňovanej podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného
vlastníctva s dátumom skutočného podania v tomto štáte, môže vyhlásiť, že podanie
medzinárodnej prihlášky, v ktorej je tento štát určený, mimo jeho územia, nie je na
účely známeho stavu techniky rovnoprávne s prihláškou skutočne podanou na jeho území.
(b)
Každý štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa pododseku (a), nebude v tomto rozsahu viazaný
článkom 11 (3).
(c)
Každý štát, ktorý urobí vyhlásenie uvedené v pododseku (a), uvedie zároveň písomne
dátum a podmienky, od ktorého a podľa ktorých na jeho území nastáva účinok na známy
stav techniky tých medzinárodných prihlášok, v ktorých bol označený. Toto vyhlásenie
možno kedykoľvek zmeniť oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.
(5)
Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný článkom 59. Pokiaľ sa týka sporov medzi zmluvným štátom, ktorý urobil také vyhlásenie, s ostatnými
zmluvnými štátmi, neplatia ustanovenia článku 59.
(6)
(a)
Každé vyhlásenie podľa tohto článku musí sa urobiť písomne. Môže sa urobiť pri podpise
Zmluvy, pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe alebo, s výnimkou
prípadu uvedeného v odseku (5), kedykoľvek neskôr oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.
V prípade takého oznámenia nadobúda vyhlásenie účinnosť šesť mesiacov po tom, čo došlo
generálnemu riaditeľovi, a nebude mať vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred
uplynutím uvedenej šesťmesačnej lehoty.
(b)
Každé vyhlásenie podľa tohto článku možno kedykoľvek vziať späť oznámením zaslaným
generálnemu riaditeľovi. Také späťvzatie nadobúda účinnosť tri mesiace po tom, čo
došlo generálnemu riaditeľovi, a v prípade späťvzatia vyhlásenia podľa odseku (3)
to nebude mať vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred uplynutím uvedenej trojmesačnej
lehoty.
(7)
Iné výhrady k Zmluve okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch (1) až (5), sú neprípustné.
Článok 65
Postupné uplatňovanie Zmluvy
(1)
Ak dohoda s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum
ustanovuje prechodné obmedzenie počtu alebo druhu medzinárodných prihlášok, ktoré
sa tieto orgány zaväzujú vybaviť, Zhromaždenie prijme potrebné opatrenia na postupné
uplatňovanie Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ ide o dané kategórie medzinárodných
prihlášok. Toto opatrenie platí aj pre žiadosti o rešerš medzinárodného typu podľa
článku 15 (5).
(2)
Zhromaždenie určí lehoty, od ktorých s výhradou ustanovenia odseku (1) môže podávať
medzinárodné prihlášky a predkladať návrhy na medzinárodný predbežný prieskum. Tieto
lehoty nesmú byť dlhšie ako šesť mesiacov od dátumu, keď Zmluva nadobudla účinnosť
podľa ustanovení článku 63 (1), prípadne keď hlava II sa začala používať podľa článku 63 (3).
Článok 66
Výpoveď
(1)
Každý zmluvný štát môže vypovedať Zmluvu oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.
(2)
Výpoveď nadobúda účinnosť šesť mesiacov po tom, čo oznámenie došlo generálnemu riaditeľovi.
Nebudú tým dotknuté účinky medzinárodnej prihlášky vo vypovedajúcom štáte, pokiaľ
sa medzinárodná prihláška podala pred uplynutím tejto šesťmesačnej lehoty alebo pokiaľ
sa pred jej uplynutím urobila voľba vypovedajúceho štátu.
Článok 67
Podpisy a úradné jazyky
(1)
(a)
Zmluva sa podpisuje v jednom vyhotovení v anglickom a francúzskom jazyku, pričom
oba texty sú rovnako autentické.
(b)
Úradné texty vyhotoví generálny riaditeľ po konzultácii s príslušnými vládami v nemeckom,
japonskom, portugalskom, ruskom a španielskom jazyku a v ďalších jazykoch, ktoré určí
Zhromaždenie.
(2)
Zmluva je prístupná na podpis vo Washingtone do 31. decembra 1970.
Článok 68
Uloženie Zmluvy
(1)
Originál Zmluvy sa uloží u generálneho riaditeľa po tom, čo už nebude prístupná na
podpis.
(2)
Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia Zmluvy a k nej pripojeného
Vykonávacieho predpisu vládam všetkých štátov, ktoré sú členmi Parížskeho dohovoru
na ochranu priemyslového vlastníctva, a na požiadanie vládam iných štátov.
(3)
Generálny riaditeľ vykoná registráciu Zmluvy na sekretariáte Spojených národov.
(4)
Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia každej zmeny Zmluvy a Vykonávacieho
predpisu vládam všetkých zmluvných štátov a na požiadanie aj vládam iných štátov.
Článok 69
Oznámenie
Generálny riaditeľ oznámi vládam všetkých členských štátov Parížskeho dohovoru na
ochranu priemyslového vlastníctva:
(i)
podpisy podľa článku 62;
(ii)
uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe podľa článku 62;
(iii)
dátum, keď Zmluva nadobudla účinnosť, a dátum, od ktorého sa použije hlava II podľa
článku 63 (3);
(iv)
vyhlásenia urobené podľa článku 64 (1) až (5);
(v)
späťvzatie vyhlásení urobené podľa článku 64 (6) (b);
(vi)
výpovede, ktoré došli podľa článku 66;
(vii)
vyhlásenia urobené podľa článku 31 (4).
SADZOBNÍK POPLATKOV
Poplatky | Suma | |
1. | Poplatok za medzinárodné podanie: (Pravidlo15.2) |
1.330,– švajčiarskych frankov plus |
15,– švajčiarskych frankov za každý list nad 30 listov | ||
2. | Manipulačný poplatok za doplnkovú rešerš (Pravidlo 45bis.2) |
200,– švajčiarskych frankov |
3. | Manipulačný poplatok (Pravidlo 57.2) |
200,– švajčiarskych frankov |
Zľavy
4.
Poplatok za medzinárodné podanie je znížený o nasledujúcu sumu, ak je medzinárodná
prihláška v súlade s administratívnymi smernicami podaná:
(a) na papieri spolu s kópiou v elektronickej forme, ak žiadosť a anotácia sú kódované v znakovom formáte: | 100,– švajčiarskych frankov, |
(b) v elektronickej forme, žiadosť nie je kódovaná v znakovom formáte: | 100,– švajčiarskych frankov, |
(c) v elektronickej forme, žiadosť je kódovaná v znakovom formáte: | 200,– švajčiarskych frankov, |
(d) v elektronickej forme, žiadosť, opis, nároky a anotácia sú kódované v znakovom formáte: | 300,– švajčiarskych frankov. |
5.
Medzinárodný poplatok za podanie podľa bodu 1 (prípadne znížený podľa bodu 4), manipulačný
poplatok za doplnkovú rešerš podľa bodu 2 a manipulačný poplatok podľa bodu 3 sú znížené
o 90 %, ak je medzinárodná prihláška podaná
(a)
prihlasovateľom, ktorý je fyzickou osobou a ktorý je občanom a má sídlo v štáte,
ktorého národný dôchodok na osobu je nižší ako 3 000 USD (podľa výpočtu priemerného
národného dôchodku použitého Organizáciou Spojených národov na určenie ich kritérií
hodnotenia výšky príspevkov splatných v rokoch 1995, 1996, 1997), alebo počas platnosti
rozhodnutia Zhromaždenia Medzinárodnej únie pre patentovú spoluprácu týkajúceho sa
uplatnenia zliav podľa tohto odseku v jednom z nasledujúcich štátov: Antigua a Barbuda,
Bahrajn, Barbados, Líbya, Omán, Seychely, Singapur, Trinidad a Tobago a Spojené arabské
emiráty, alebo
(b)
prihlasovateľom, či je alebo nie je fyzickou osobou, ktorý je občanom a má sídlo
v štáte, ktorý je klasifikovaný Organizáciou Spojených národov ako najmenej rozvinutá
krajina,
za predpokladu, že ak je niekoľko prihlasovateľov, každý musí spĺňať kritériá uvedené
v písmene (a) alebo (b).
ROZHODNUTIA TÝKAJÚCE SA NADOBUDNUTIA PLATNOSTI A PRECHODNÉ OPATRENIA
(1)
Zmeny lehôt stanovených v článku 22(1) s výnimkou odsekov (2) a (3) nadobudnú platnosť 1. apríla 2002. Zmeny sa zatiaľ budú
aplikovať na určené úrady, ktorých sa to týka, na všetky medzinárodné prihlášky, pokiaľ
ide o uplynutie 20-mesačnej lehoty od dátumu priority, ktorá uplynie k dátumu alebo
po dátume nadobudnutia platnosti zmien vo vzťahu k tomuto úradu, a pokiaľ ide o úkony
podľa článku 22(1), ktoré prihlasovateľ nevykonal.
(2)
Ak 3. októbra 2001 ktorákoľvek z týchto zmien nie je zlučiteľná s národným zákonom,
ktorý sa uplatňuje v úrade, nebude sa vzťahovať na tento úrad dovtedy, kým nebude
zlučiteľná s týmto zákonom, za predpokladu, že dotknutý úrad bude o tom informovať
Medzinárodný úrad do 31. januára 2002. Medzinárodný úrad prijaté oznámenie promptne
zverejní vo vestníku.
(3)
Každé oznámenie zaslané Medzinárodnému úradu podľa odseku (2) môže byť kedykoľvek
vzaté späť. Takéto späťvzatie Medzinárodný úrad promptne zverejní vo vestníku a zmeny
nadobudnú platnosť dva mesiace od dátumu zverejnenia alebo skôr, alebo neskôr od dátumu,
ktorý sa môže uviesť v oznámení o späťvzatí.
(4)
Každému zmluvnému štátu, ktorého národný zákon nie je zlučiteľný so zmenami, sa odporúča,
aby bezodkladne novelizoval zákon tak, aby bol zlučiteľný so zmenami, aby nemusel
predkladať oznámenie podľa odseku (2), alebo ak je toto oznámenie nutné, aby mohlo
byť následne vzaté späť čím skôr podľa odseku (3).
(5)
Zmeny pravidla 90bis nadobudnú platnosť 1. apríla 2002.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
2)
Pravidlo 94 sa v plnom znení bude aplikovať iba na medzinárodné prihlášky podané 1. júla 1998
a po tomto dátume. Pravidlo 94 nadobudne platnosť pred 1. júlom 1998 a bude sa aplikovať po tomto dátume na medzinárodné
prihlášky podané pred týmto dátumom.
3)
Sadzobník poplatkov na tejto strane nadobudne platnosť 1. januára 1998. S platnosťou
od 1. júla 1998 bude novelizovaný tak, že sa zruší bod 3 a prečísluje sa bod 4 na
bod 3 (pozri sadzobník poplatkov platný od 1. júla 1998).
4)
Nová suma základného poplatku a poplatku za určenie platí iba pre medzinárodné prihlášky
podané od 1. januára 1998 a po tomto dátume.
5)
Výška poplatkov uvedená na tejto strane nadobudne platnosť 1. júla 1998.
6)
Nový základný poplatok a poplatok za určenie platia iba za medzinárodné prihlášky
podané 1. januára 1998 alebo po tomto dátume.
7)
Pozri aj pravidlo 15.5(a) pre potvrdzovací poplatok, ktorý je tiež splatný.