3/1991 Zb.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:3/1991 Zb.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce
Typ:Zákon
Dátum schválenia:05.12.1990
Dátum vyhlásenia:31.01.1991
Autor:Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Právna oblasť:
  • Pracovno-právne vzťahy
  • Mzda, odmena za prácu
Nachádza sa v čiastke:

1/1991

118/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o odměňování ředitelů organizací, které provozují podnikatelskou činnost
119/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o poskytování ročních odměn a osobního ohodnocení ředitelům rozpočtových a příspěvkových organizací
120/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se doplňují některé právní předpisy o cestovních náhradách
276/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o poskytování věrnostních stabilizačních odměn pracovníkům ve vybraných okresech a místech České republiky
347/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o zabezpečení pracovníků organizací, kteří pracují po kratší pracovní dobu pro přechodné odbytové a finanční potíže
351/1991 Zb. Oznámení ministerstva zdravotníctva České republiky o vydání výnosu, kterým se doplňuje výnos o odměňování zdravotnických pracovníků
372/1991 Zb. Oznámení ministerstva pro hospodářskou politiku a rozvoj České republiky o vydání výnosu, kterým se zrušuje výnos, kterým se vydává disciplinární řád pro pracovníky organizací veřejné silniční a městské dopravy, silničního hospodářství a automobilového opravárenství v České socialistické republice
471/1991 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se mění a doplňuje vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky č. 276/1991 Sb., o poskytování věrnostních stabilizačních odměn pracovníkům ve vybraných okresech a místech České republiky

65/1965 Zb. Zákonník práce
63/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom
172/1973 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí
195/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania
120/1990 Zb. Zákon, ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi
3
ZÁKON
z 5. decembra 1990,
ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb. a zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) sa mení a dopĺňa takto:
1.
Preambula sa vypúšťa. V úvodnej vete zákona sa vypúšťajú slová „Vychádzajúc z týchto skutočností“.
2.
Články I a II sa vypúšťajú.
3.
Článok III znie:
„Článok III
Občania majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im prislúchajú bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie podľa rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia, sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine alebo iného postavenia. Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vzniknúť len so súhlasom občana a organizácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia; nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolupracovníkov.“.
4.
V článku IV druhá veta a v článku IX prvá a posledná veta sa slová „Socialistické organizácie“ nahrádzajú slovom „Organizácie“.
5.
Článok V znie:
„Článok V
Pracovníci majú prostredníctvom odborovej organizácie právo na informácie o činnosti organizácie a zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom organizácie.“.
6.
V článku VI sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „a tým upevňovať a prehlbovať socialistickú pracovnú disciplínu“.
7.
Článok X znie:
„Článok X
Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch včítane kolektívneho vyjednávania za podmienok ustanovených zákonom.“.
8.
Kde sa v ustanoveniach Zákonníka práce uvádzajú slová „ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“, nahrádzajú sa slovami „ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky“, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, a slová „spoločenská kontrola“ sa nahrádzajú slovom „kontrola“.
9.
V § 1 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťa slovo „socialistickými“.
10.
§ 2 ods. 1 znie:
„(2)
Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy.“.
11.
V § 5 sa slová „členov združenia advokátov“ nahrádzajú slovami „pracovníkov dopravy určených osobitným predpisom“.
12.
§ 7 sa vypúšťa.
13.
Nadpis nad § 8 znie: „Organizácie“.
14.
§ 8 ods. 1 znie:
„(1)
Organizáciami sa na účely tohto zákonníka rozumejú právnické osoby, ktoré zamestnávajú občanov v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch.“.
15.
V § 8 ods. 3 sa slovo „socialistického“ nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.
16.
V § 11 ods. 4, § 27 ods. 4, § 30 ods. 3, § 38 ods. 4 a 5, § 70 ods. 3, § 83 ods. 3, § 85b, § 94, § 97 ods. 5, § 107 ods. 2, § 110c, § 124 ods. 3 a 4, § 125 ods. 6, § 126 ods. 4, § 128 ods. 2, § 135 ods. 4 a 5, § 143 ods. 2, § 236 ods. 1, § 237 ods. 2, § 267 ods. 1 a 3 a § 275 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Ústrednou radou odborov“.
17.
§ 13 sa vypúšťa.
18.
Nadpis nad § 18 „ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE“ sa vypúšťa.
19.
§ 18 znie:
㤠18
(1)
Organizácia prerokuje s príslušným odborovým orgánom najmä
a)
opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie pracovníkov, matiek, mládeže a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou,
b)
zásadné otázky starostlivosti o pracovníkov, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia,
c)
opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu pracovníkov.
(2)
Organizácia informuje príslušný odborový orgán najmä o
a)
zásadných otázkach rozvoja organizácie,
b)
hospodárskych výsledkoch a perspektíve organizácie.
(3)
Na účely uvedené v predchádzajúcich odsekoch poskytuje organizácia príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na jeho stanoviská.
(4)
Príslušné štátne orgány prerokúvajú s odborovými orgánmi otázky týkajúce sa pracovných a životných podmienok pracovníkov a v rámci svojich možností poskytujú odborovým orgánom potrebné informácie.
(5)
Členovia príslušného odborového orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie, pokiaľ by porušením mlčanlivosti mohlo dôjsť k porušeniu štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, alebo oprávnených záujmov organizácie. Táto povinnosť trvá aj po dobu jedného roka po skončení výkonu funkcie, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.“.
20.
§ 19 znie:
㤠19
(1)
Príslušný odborový orgán spolurozhoduje s organizáciou o určení prídelu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitných predpisov13) a o jeho čerpaní.
(2)
Podľa prevádzkových možností poskytuje organizácia pre nevyhnutnú prevádzkovú činnosť odborovej organizácii bezplatne v primeranom rozsahu miestnosť (miestnosti) s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.“.
21.
§ 20 znie:
㤠20
(1)
Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv (podnikových a vyššieho stupňa) ustanovuje zákon.14)
(2)
V kolektívnych zmluvách možno upravovať mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Pokiaľ tento zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno v kolektívnych zmluvách zvyšovať alebo rozširovať pracovnoprávne nároky pracovníkov, vzťahuje sa to na organizácie, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť,15) ak sa výslovne neustanovuje inak.
(3)
Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru.“.
22.
§ 21 sa vypúšťa.
23.
V § 22 ods. 1 sa slová „Revolučné odborové hnutie svojou činnosťou vedie pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu“ nahrádzajú slovami „Odborové orgány dbajú o dodržiavanie“ a za slová „pri práci“ sa vkladajú slová „a o zamestnanosti“.
24.
§ 22 ods. 2 znie:
„(2)
Odborové orgány podľa predchádzajúceho odseku organizujú účasť pracujúcich na príprave, uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.“.
25.
V § 22 ods. 3 prvá veta znie: „Príslušné odborové orgány vykonávajú v organizáciách kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vnútorných mzdových predpisov a záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým pracovníkom.“.
V ustanovení písmena e) sa vypúšťa slovo „socialistickej“.
26.
V § 22 ods. 4 sa slová „orgány Revolučného odborového hnutia“ nahrádzajú slovami „odborové orgány“.
27.
§ 23 znie:
㤠23
(1)
Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákonníka alebo iných zákonov pracovnoprávne predpisy, robia tak po ich prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom a s príslušnou organizáciou zamestnávateľov. Federálne ústredné orgány vydávajú pracovnoprávne predpisy pre jednotlivé odvetvia po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí; ústredné orgány republík robia tak po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky. Na vydanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebná tiež dohoda s príslušným orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení.
(2)
Návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, kultúrnych a sociálnych podmienok, sa prerokúvajú s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami zamestnávateľov.
(3)
Pracovnoprávne predpisy týkajúce sa pracovných vzťahov členov družstiev vydávajú ústredné orgány po prerokovaní s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.
(4)
Pokiaľ ústredné orgány na základe tohto zákonníka vydávajú v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 3 pracovnoprávne predpisy podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vládou Českej republiky alebo vládou Slovenskej republiky, prerokúvajú sa tieto zásady s príslušným ústredným odborovým orgánom, príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.“.
28.
§ 23a sa vypúšťa.
29.
V nadpise štvrtej hlavy v prvej časti sa vypúšťajú slová „A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI“.
30.
V § 24 ods. 1 sa vypúšťajú slová „socialistickej“ a „v súlade so záujmami spoločnosti“.
31.
V § 25 sa v odseku 1 slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“ a v odseku 3 slová „k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu“ nahrádzajú slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.
32.
V § 26 sa vypúšťajú odseky 1 a 3; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
33.
V § 27 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v kolektíve pracovníkov“ a slová „a zúčastňuje sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti“.
V odseku 3 toho istého ustanovenia sa slová „ústredných orgánov“ nahrádzajú slovami „príslušných orgánov družstiev alebo“.
34.
V § 27 ods. 3 a 4 sa slová „sa môže pracovný pomer založiť“ a slová „sa môže založiť pracovný pomer len“ nahrádzajú slovami „sa pracovný pomer zakladá“.
V odseku 4 toho istého ustanovenia sa vypúšťa druhá veta.
35.
§ 27 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Vedúcimi funkciami, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, sú funkcie vedúcich pracovníkov (§ 9 ods. 3)
a)
v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho organizácie,
b)
v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho pracovníka priamo podriadeného vedúcemu organizácie za podmienky, že tomuto vedúcemu pracovníkovi je podriadený ďalší vedúci pracovník,
c)
na ústredných orgánoch.
Vymenovanie a odvolanie môže vykonávať výlučne vedúci organizácie.“.
36.
V § 30 ods. 2 sa v tretej vete vypúšťajú slová „pracovného pomeru na určitú dobu, ktorý vznikol na základe rámcovej pracovnej zmluvy (§ 34), a“.
37.
§ 34 sa vypúšťa.
38.
V § 35 ods. 2 sa za slová „pracovným poriadkom“ vkladajú slová „platným v organizácii“. V odseku 3 sa vypúšťajú slová „aby mohol kontrolovať prijímanie nových pracovníkov a ich pracovné a mzdové zaradenie“.
39.
V § 37 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „alebo právoplatného kárneho opatrenia“.
40.
V § 37 ods. 2 písm. b), § 73 písm. d), § 115 ods. 4, § 170 ods. 3 a § 233 ods. 1 písm. d) sa slová „v socialistickom vlastníctve“ nahrádzajú slovom „organizácie“.
41.
V § 38 ods. 2 tretia veta znie: „Vedúci pracovníci inej organizácie však nemôžu voči pracovníkovi robiť v mene vysielajúcej organizácie právne úkony.“.
42.
§ 41 včítane nadpisu znie:
㤠41
Účasť odborových orgánov pri prevádzaní a prekladaní
(1)
Pokiaľ organizácia pracovníka výnimočne podľa § 37 prevádza na inú prácu alebo ho podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedajú pracovnej zmluve, a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. Prerokovanie nie je potrebné, dokiaľ celková doba prevedenia nepresiahla 22 pracovných dní v kalendárnom roku, prípadne celková doba preloženia 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(2)
Pokiaľ organizácia výnimočne podľa § 38 ods. 4 prekladá do iného miesta, než zodpovedá pracovnej zmluve, člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť toto opatrenie len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu. Ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do 15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala, predpokladá sa, že súhlas bol daný. Súhlas nie je potrebný, dokiaľ celková doba preloženia nepresiahla 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(3)
Pokiaľ na preloženie pracovníka je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku, je také opatrenie bez tohto súhlasu neplatné.“.
43.
V § 45 ods. 1 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Pri výpovedi podľa § 46 ods. 1 písm. a) až c) je výpovedná doba tri mesiace.“.
44.
V § 46 ods. 1 písm. e) sa vypúšťa slovo „nevyhnutné“.
45.
§ 46 ods. 1 písm. f) znie:
f)
ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak bol v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.“.
46.
V § 46 ods. 2 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkou a ustanovenie písmena c) sa vypúšťa.
47.
V § 46 ods. 4 druhá veta znie: „Ak je na výpoveď potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy, nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď rozhodnutie orgánu štátnej správy nadobudlo právoplatnosť.“.
48.
V § 47 ods. 1 sa slová „národným výborom“ nahrádzajú slovami „príslušným orgánom štátnej správy“.
49.
V § 47 ods. 2 sa vypúšťajú slová „tehotnej pracovníčke, pracovníčke na materskej dovolenke (§ 157 ods. 1)“ a slová „z niektorého z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c)“ sa nahrádzajú slovami „z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. c)“.
50.
V § 48 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to platí obdobne v prípade civilnej služby,16)“.
51.
§ 50 znie:
㤠50
Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať organizácia výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná; tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú pracovníkovi staršiemu ako 65 rokov alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f).“.
52.
§ 53 ods. 1 písm. b) znie:
„b)
ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom,“.
53.
V § 53 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena c).
54.
V § 53 ods. 2 sa vypúšťa tretia veta.
55.
§ 59 včítane nadpisu znie:
㤠59
Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru
(1)
Výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je organizácia povinná vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.
(2)
Ak ide o člena príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať s organizáciou, v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení, je organizácia povinná požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci súhlas na opatrenie podľa predchádzajúceho odseku. Za predchádzajúci súhlas sa považuje tiež, ak príslušný odborový orgán písomne neodmietol udeliť organizácii súhlas v dobe do 15 dní odo dňa, keď oň organizácia požiadala.
(3)
Organizácia môže použiť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
(4)
Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru z tohto dôvodu neplatné; pokiaľ sú však ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého zrušenia splnené a súd v spore podľa § 64 zistí, že od organizácie nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovníka naďalej zamestnávala, sú výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru platné.
(5)
S inými prípadmi rozviazania pracovného pomeru je organizácia povinná oboznámiť príslušný odborový orgán v lehotách s ním dohodnutých.“.
56.
V § 60 ods. 1 posledná veta znie: „Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce pracovníka, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.“.
57.
V § 60 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Iné informácie je organizácia oprávnená o pracovníkovi podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak.“.
58.
V § 60 ods. 4 sa slová „v rozhodcovskej komisii“ nahrádzajú slovami „na súde“.
59.
§ 65 znie:
㤠65
(1)
Pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento pracovník doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak však pracovný pomer je založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia do funkcie v pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.
(2)
Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia prerokuje s pracovníkom jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, rozhodne o jeho zaradení na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); hmotné zabezpečenie poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.“.
60.
§ 66, 67 a § 70a sa vypúšťajú.
61.
V § 70b ods. 5 sa slová „výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva“ nahrádzajú slovami „družstva, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.
62.
§ 72 včítane nadpisu sa vypúšťa.
63.
V § 73 sa v ustanovení písmena a) slová „súdružskej spolupráce“ nahrádzajú slovami „spolupráce s ostatnými pracovníkmi“ a v ustanovení písmena d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie.“.
64.
§ 74 ods. 1 písm. d) znie:
„d)
zabezpečovať odmeňovanie pracovníkov podľa mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv a diferencovať mzdu pracovníkov podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce,“.
64a.
V § 74 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena e) a doterajšie ustanovenia písmen f) až h) sa označujú písmenami e) až g).
65.
§ 74 ods. 1 písm. g) a h) znejú:
„g)
zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť pracovníkov k pracovnej disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a pracovné úsilie, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a k neplneniu povinností,
h)
zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku organizácie.“.
66.
V § 74 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
67.
§ 75 až 81 včítane nadpisov sa vypúšťajú.
68.
§ 82 ods. 1 znie:
„(1)
Organizácie môžu vydávať pracovné poriadky.“.
69.
V § 82 ods. 3 sa slová „je organizácia povinná vydať“ nahrádzajú slovami „môže organizácia vydať “.
70.
§ 82 ods. 6 sa vypúšťa.
71.
V § 83 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
72.
V § 83 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(ustanovený týždenný pracovný čas)“.
73.
§ 83 ods. 4 znie:
„(4)
Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod rozsah ustanovený v odseku 2 alebo podľa odseku 3 povoľuje príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva republiky a po prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom, s príslušnou organizáciou zamestnávateľov, prípadne s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev.“.
74.
§ 83 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Ďalšie skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy pod rozsah ustanovený v odseku 2 alebo podľa odsekov 3 a 4 možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.
(6)
Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas podľa predchádzajúcich odsekov.“.
75.
V § 84 ods. 1, § 85 ods. 1 a 2 a § 85b v druhej vete sa slová „po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom“.
76.
V § 84 v odseku 2 prvá veta znie: „Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť a pol hodiny; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.“ a druhá veta odseku 2 sa označuje ako odsek 3.
77.
V § 85 ods. 1 prvej vete sa za slová „na jednotlivé týždne“ pripájajú v zátvorke slová „(§ 84 ods. 2)“ a za slová „ústredným orgánom“ sa vkladajú slová „prípadne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.
78.
V § 85 ods. 2 sa za slová „ústredným orgánom“ vkladajú slová „prípadne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa“.
79.
V § 86 ods. 3 sa slová „deväť hodín“ nahrádzajú slovami „deväť a pol hodiny“.
80.
V § 87 ods. 2 a 3, § 89 ods. 2 a 3 a v § 91 ods. 2 sa slová „s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom“.
81.
V § 89 ods. 2 sa slovo „obed“ nahrádza slovom „jedenie“.
82.
§ 89 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci smeny.
(5)
Poskytnuté prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu 30 minút za smenu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že pri smene presahujúcej desať a pol hodiny sa do pracovného času započíta ďalších najviac pätnásť minút; to platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.“.
83.
V § 92 ods. 3 úvodná časť vety znie: „Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky pre ostatné organizácie môžu ustanoviť nariadením,“.
84.
V § 93 sa slová „krajského národného výboru“ nahrádzajú slovami „príslušného orgánu štátnej správy“ a slová „po dohode“ sa nahrádzajú slovami „po prerokovaní“.
85.
§ 95 ods. 1 znie:
„(1)
Pracovnú pohotovosť môže organizácia pracovníkovi nariadiť iba v prípadoch, za podmienok a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise alebo v kolektívnej zmluve; to platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť. V ostatných prípadoch možno s pracovníkom pracovnú pohotovosť dohodnúť.“.
86.
V § 95 ods. 2 prvá veta znie: „Federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť a v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť započítava do pracovného času.“.
87.
V § 95 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú slová „alebo príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky.“.
88.
§ 95 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno určiť úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov, než ustanovuje pracovnoprávny predpis, v podnikovej kolektívnej zmluve možno určiť úpravu priaznivejšiu pre pracovníkov, než ustanovuje pracovnoprávny predpis alebo kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
(4)
Odmeňovanie pracovnej pohotovosti sa spravuje mzdovými predpismi a kolektívnymi zmluvami (§ 20 ods. 2 a § 112 ods. 1).“.
89.
§ 97 ods. 4 znie:
„(4)
Ústredné orgány po prerokovaní s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami zamestnávateľov môžu pre organizácie svojich odvetví určiť, v ktorých činnostiach a v akom rozsahu sa na prechodnú dobu z vážnych dôvodov povoľuje výkon dohodnutej práce nadčas nad hranice určené v predchádzajúcich odsekoch. V kolektívnych zmluvách možno určiť bližšie podmienky výkonu tejto práce.“.
90.
§ 98 znie:
㤠98
Celkový rozsah nadčasovej práce pre organizáciu, jednotlivé organizačné útvary alebo pracoviská a jeho prípadné prekročenie určí vedúci organizácie po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.“.
91.
§ 99a znie:
㤠99a
Pokiaľ opatrenia týkajúce sa hromadnej úpravy pracovného času (§ 84 ods. 1, § 85 ods. 1 a 2, § 85b, § 87 ods. 2 a 3 a § 89 ods. 2 a 3), nariadenia práce v dňoch pracovného pokoja (§ 91 ods. 2) a práce nadčas (§ 98) upravuje kolektívna zmluva, nevyžaduje sa na nich uplatnenie prerokovanie s príslušným odborovým orgánom.“.
92.
V § 102 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
V kolektívnej zmluve možno predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v predchádzajúcich odsekoch. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanoviť nariadením predĺženie dovolenky podľa predchádzajúcej vety v organizáciách, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.“.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
93.
§ 102 ods. 4 znie:
„(4)
Dovolenka učiteľov včítane riaditeľov škôl a ich zástupcov je osem týždňov;17) dovolenka učiteľov materských škôl včítane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je šesť týždňov v kalendárnom roku.
94.
§ 103 ods. 1 písm. a) znie:
„“.
a)
trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,“.
95.
V § 103 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo výkonu civilnej služby,“.
96.
§ 103 ods. 1 písm. e) znie:
„e)
členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,“.
97.
V § 103 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „národného výboru“.
98.
V § 103 ods. 1 sa na konci pripája ustanovenie písmena j), ktoré znie:
„j)
činnosti samostatne zárobkovo činných osôb.18)“.
99.
§ 103 ods. 2 znie:
„(2)
Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené v cudzine, sa započítavajú do doby rozhodnej pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby pracovník pracoval na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.“.
100.
V § 103 ods. 3 sa vypúšťajú slová „daným po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou“.
101.
V § 105 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“ a v odseku 2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republík“.
102.
§ 108 ods. 1 tretia veta znie: „Ak sa pracovníkovi poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej dva týždne, pokiaľ sa pracovník s organizáciou nedohodne inak.“.
103.
V § 108 ods. 3 sa za slová „vojenskú činnú službu“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú službu“.
104.
V § 110 ods. 1 sa za slová „v ozbrojených silách“ vkladajú tieto slová „alebo civilnú službu“.
105.
V § 110a sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
106.
§ 110b ods. 4 znie:
„(4)
Pracovníkom uvedeným v § 102 ods. 4 prislúcha náhrada mzdy najviac za štyri týždne nevyčerpanej dovolenky.“.
107.
§ 111 znie:
㤠111
(1)
Pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
(2)
Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
(3)
Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením výšku, prípadne podmienky pre určenie minimálnej mzdy a jej výšky.
(4)
Organizácie samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.“.
108.
§ 112 znie:
㤠112
(1)
Organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.
(2)
Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.
(3)
Organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.“.
109.
§ 113 včítane nadpisu znie:
㤠113
Osobný účet mzdy
(1)
Organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, môže pracovníkovi po dohode s ním zriadiť osobný účet mzdy.
(2)
Na osobný účet sa prevádza dohodnutá časť mzdy, na ktorú by inak pracovníkovi vznikol nárok; nemožno však naň prevádzať tarifnú mzdu a mzdové príplatky, prípadne ďalšie mzdové zložky, o ktorých to ustanovuje mzdový predpis alebo kolektívna zmluva. V kolektívnej zmluve možno tiež obmedziť okruh pracovníkov, ktorým možno osobný účet mzdy zriadiť.
(3)
Dohoda musí obsahovať určenie časti mzdy, ktorá sa na osobný účet prevádza, rozsah a podmienky krátenia prevedenej časti mzdy a termíny výplaty mzdy z osobného účtu. Dohoda o zriadení osobného účtu sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Mzdový predpis, prípadne kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže ustanoviť záväzné podmienky krátenia prevedenej časti mzdy.
(4)
Ak sa pracovný pomer skončí pred uplynutím výplatného termínu uvedeného v dohode, vyplatí sa mzda z osobného účtu v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým podmienkam najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po skončení pracovného pomeru. Mzda na osobnom účte sa zahŕňa do priemerného zárobku až pri jej výplate.“.
110.
§ 114 včítane nadpisu znie:
㤠114
Normovanie práce
(1)
Organizácia môže ustanoviť normy spotreby práce; pritom musí vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby, jedenie a oddych.
(2)
Organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa predpoklady pre uplatnenie noriem vytvorili pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia pracovníkom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou.“.
111.
V § 115 sa v odseku 1 za slová „mzdové predpisy“ vkladajú slová „prípadne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa“ a v odseku 2 v druhej vete sa slová „V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje“ nahrádzajú slovami „V mzdových predpisoch, v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci sa v podnikových kolektívnych zmluvách ustanovuje“.
112.
§ 115 ods. 6 druhá veta znie: „Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu ustanoviť nariadením, za akých podmienok uhradí príslušný orgán štátnej správy náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.“.
113.
§ 116 včítane nadpisu znie:
㤠116
Mzda a náhradné voľno za prácu nadčas
(1)
Za prácu nadčas (§ 96) poskytuje organizácia pracovníkovi popri dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej tarify.
(2)
Organizácia môže pracovníkovi po dohode s ním poskytnúť za dobu práce nadčas namiesto príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, pokiaľ sa nedojednala iná doba. Ak organizácia neposkytne pracovníkovi náhradné voľno v dobe uvedenej v predchádzajúcej vete, prislúcha mu popri dosiahnutej mzde za prácu nadčas príplatok podľa odseku 1.
(3)
V mzdových predpisoch alebo v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, prípadne v ich rámci v podnikových kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, v ktorých prípadoch možno za prácu nadčas poskytovať vyššie príplatky, než ustanovuje odsek 1, jednotný príplatok vo výške najmenej 33 % mzdovej tarify, prípadne tiež primeranú paušálnu sumu.
(4)
Niektorým skupinám pracovníkov, najmä vykonávajúcim riadiace práce alebo práce spojené so zvýšenou zodpovednosťou, možno v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa ustanoviť mzdu tak, aby sa v nej už prihliadlo na prípadnú prácu nadčas. To neplatí o práci nadčas vykonávanej v noci alebo v deň pracovného pokoja, prípadne v ďalších prípadoch ustanovených mzdovými predpismi, prípadne kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. V mzde vedúceho organizácie sa vždy prihliadne na všetku prácu nadčas.“.
114.
Za § 116 sa vkladá nový § 116a, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠116a
Mzda za nočnú prácu a za prácu vo výškach
Za nočnú prácu (§ 99) a za prácu vo výškach je organizácia povinná poskytovať pracovníkom mzdové príplatky. Ich výšku a podmienky pre ich poskytovanie ustanovujú mzdové predpisy alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.“.
115.
V § 118 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
116.
§ 119 ods. 1 znie:
„(1)
Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva financií vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.“.
117.
V § 121 ods. 1 písm. j) sa slová „materského“ a „materskom“ nahrádzajú slovami „rodičovského“ a „rodičovskom“.
118.
§ 122 včítane nadpisu znie:
㤠122
Účasť odborových orgánov pri vykonávaní mzdových opatrení
Uplatnenie mzdových zložiek, foriem mzdy a ich zmien, ustanovenie konkrétnych podmienok pre poskytovanie príslušnej mzdovej zložky, zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy vykonáva organizácia po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom, ak nie je príslušná úprava vykonaná v kolektívnej zmluve.“.
119.
§ 123 znie:
㤠123
(1)
Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi:
a)
podmienky usmerňovania vývoja miezd,
b)
príspevky, prípadne postup organizácií v súvislosti so vznikom, zmenou a skončením pracovného pomeru,
c)
náhrady výdavkov spojených s výkonom práce včítane výšky náhrady mzdy za čas strávený cestou v pracovnom čase na pracovnej ceste a náhrady za používanie vlastných vozidiel, náradia, zariadenia a predmetov potrebných pre výkon práce,
d)
naturálne požitky,
e)
minimálne mzdové tarify a mzdové príplatky a ich minimálnu výšku pre pracovníkov organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť.
(2)
Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí mzdovými predpismi pre pracovníkov organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi:
a)
ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť
1.
odmeny za pracovnú pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky, než sú uvedené v odseku 1,
2.
druhy mzdových foriem,
3.
podmienky hmotnej zainteresovanosti vedúceho organizácie,
4.
podmienky pre prevádzanie mzdových zložiek na osobný účet mzdy,
b)
ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť
1.
mzdové tarify, hodnotenie a triedenie prác, mzdové príplatky, odmeny za pracovnú pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky, než sú uvedené v odseku 1,
2.
druhy mzdových foriem,
3.
hmotnú zainteresovanosť vedúceho organizácie.
(3)
Podľa zásad schválených vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky vydáva príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky pracovnoprávne predpisy podľa odseku 1 písm. b) až d), pokiaľ nie je vydaný predpis Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, a podľa odseku 2 pre pracovníkov organizácií, ktoré nie sú riadené federálnymi ústrednými orgánmi.
(4)
Ostatné federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky môžu podľa zásad schválených príslušnou vládou vydávať pracovnoprávne predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a v odseku 2.“.
120.
V § 124 ods. 2 prvá veta znie: „Krátkodobo uvoľnenému pracovníkovi pre výkon verejnej funkcie a občianskej povinnosti poskytne organizácia, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.“.
Z druhej vety sa vypúšťajú slová „alebo pre inú činnosť pre spoločenskú organizáciu“.
121.
V § 124 ods. 4 sa slová „rozsah a podmienky poskytovania pracovného voľna.“ nahrádzajú slovami „rozsah a podmienky krátkodobého uvoľnenia a poskytovania náhrady mzdy.“.
122.
§ 124 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku 4, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, ktoré organizácia posudzuje ako iné úkony vo všeobecnom záujme, a ustanoviť pre pracovníkov priaznivejšie podmienky poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne ustanoviť priaznivejšie podmienky pre jeho poskytovanie.“.
123.
V § 125 nadpis znie:
„Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby“.
124.
V § 125 ods. 1 sa v prvej vete za slová „vojenskú základnú (náhradnú) službu“ vkladajú slová „alebo civilnú službu“ a na konci vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť nárok pracovníka na náhradu mzdy za ďalšiu dobu, prípadne možnosť organizácie náhradu mzdy za ďalšiu dobu poskytnúť.“; v druhej vete sa vypúšťa slovo „vojenskej“.
125.
V § 125 ods. 2 sa za slová „vojenskej služby“ vkladajú slová „alebo civilnej služby“ a slová „kráti mu organizácia náhradu mzdy za jeden až tri dni;“ sa nahrádzajú slovami „môže mu organizácia skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni;“.
126.
V § 125 ods. 3 sa za slová „s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby“ vkladajú slová „a pri výkone civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,“ a na konci sa pripája táto veta: „V kolektívnych zmluvách možno výšku náhrady mzdy ustanovenej podľa predchádzajúcej vety zvýšiť; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku.“.
127.
V § 125 ods. 4 sa za slová „službu toho istého alebo iného druhu“ vkladajú slová „alebo civilnú službu“ a v časti vety za bodkočiarkou sa za slovo „ak vykonáva“ vkladá slovo „vojenskú“ a za slovo „časti“ sa vkladá slovo „tejto“.
128.
V § 125 ods. 5 a 6 sa za slová „služby v ozbrojených silách“ vkladajú slová „alebo civilnej služby“.
129.
§ 125 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Náhradu mzdy vyplatenú pracovníkovi podľa odsekov 1 až 4 pri výkone služby v ozbrojených silách uhradí organizácii príslušný štátny orgán vojenskej správy a pri výkone civilnej služby príslušný orgán štátnej správy. Neuhrádza sa náhrada mzdy vyplatená rozpočtovou organizáciou a náhrada mzdy vyplývajúca z kolektívnej zmluvy nad rozsah ustanovený právnym predpisom.“.
130.
§ 126 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Ak nie sú pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie pracovníkov pri účasti na školení a štúdiu popri zamestnaní uvedených v odseku 2 upravené právnym predpisom, možno ich ustanoviť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa; možno v nej tiež ustanoviť pre pracovníkov priaznivejšie podmienky poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, než ustanovuje právny predpis. Náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku a náhrada cestovných výdavkov výšku ustanovenú pracovnoprávnymi predpismi. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť alebo priaznivejšie upraviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.“.
131.
V § 127 ods. 2 sa slová „o materskom príspevku“ nahrádzajú slovami „o rodičovskom príspevku, najdlhšie však do troch rokov veku dieťaťa;“.
132.
V § 128 ods. 2 sa vypúšťajú slová „za podmienok uvedených v § 125 ods. 4“.
133.
§ 128 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
V kolektívnych zmluvách možno zvýšiť nároky pracovníkov na pracovné voľno, prípadne náhradu mzdy nad rozsah ustanovený v pracovnoprávnom predpise vydanom podľa odseku 2, prípadne rozšíriť ich okruh o ďalšie prípady, keď pracovníkovi vznikne nárok na pracovné voľno, prípadne na náhradu mzdy; náhrada mzdy nesmie pritom prekročiť výšku priemerného zárobku. Pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, možno takto ustanoviť iba nároky na pracovné voľno bez náhrady mzdy.“.
134.
V § 133 ods. 1 sa v prvej vete za slovo „sú“ vkladajú slová „v rozsahu svojej pôsobnosti“ a na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena f), ktoré znie:
„f)
neposudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak pracovník nevykonal prácu, o ktorej sa dôvodne domnieval, že bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie.“.
135.
V § 133 ods. 2 v prvej vete sa slová „ochrannú stravu“ nahrádzajú slovami „špecifické účinné doplnky stravy“.
136.
V § 133 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „v pracovných poriadkoch“.
137.
§ 133 ods. 6 znie:
„(6)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením ďalšie povinnosti organizáciám na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa zásad schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky ustanoviť pracovnoprávnym predpisom ďalšie povinnosti organizácií na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií republiky ustanoví pracovnoprávnym predpisom rozsah a bližšie podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, ochranných nápojov a špecifických účinných doplnkov stravy.“.
138.
§ 135 ods. 1 druhá veta znie: „Túto aktívnu účasť zabezpečujú odborové orgány v spolupráci s organizáciou.“.
139.
V § 135 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom.“.
140.
V § 135 ods. 4 sa slová „po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí a s ministerstvami zdravotníctva republík“.
141.
V § 136 nadpis znie:
„Kontrola odborových orgánov“.
V odseku 1 sa slová „orgány Revolučného odborového hnutia“ nahrádzajú slovami „odborové orgány“.
142.
V § 137 sa slová „Vo výrobných družstvách a v jednotných roľníckych družstvách“ nahrádzajú slovami „V družstvách, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.
143.
§ 139 ods. 3 znie:
„(3)
Organizácie zriaďujú, udržujú a zlepšujú zariadenia pre pracovníkov podľa právnych predpisov. Organizácie zriaďujú a udržujú zdravotnícke zariadenia v rozsahu a za podmienok ustanovených právnymi predpismi.“.
144.
V § 139 sa vypúšťa odsek 4.
145.
V § 140 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.
146.
V § 140 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
147.
§ 141 znie:
㤠141
Organizácie sa starajú o prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov (§ 126 ods. 3), prípadne o jej zvyšovanie (§ 126 ods. 2 a § 142b) a dbajú na to, aby pracovníci boli zamestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.“.
148.
V § 142 sa vypúšťa odsek 3.
149.
§ 142a sa vypúšťa.
150.
V § 142b v odseku 1 sa vypúšťajú slová „len vtedy,“.
151.
V § 142b v odseku 2 sa v časti vety za bodkočiarkou slová „je povinná“ nahrádzajú slovom „môže“.
152.
V § 143 ods. 4 prvá veta znie: „Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto nej, doba ďalšej materskej dovolenky a doba, po ktorú organizácia podľa § 127 ods. 2 ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok.“.
153.
§ 143 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
V kolektívnej zmluve možno ustanoviť ďalšie prípady, keď nevzniká povinnosť pracovníka na úhradu nákladov; pritom je rozhodná kolektívna zmluva, ktorá bola účinná v čase uzavretia dohody podľa odseku 1. To platí aj pre organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.“.
154.
V § 144 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.
155.
V § 147 sa slová „s výnimkou základnej služby“ nahrádzajú slovami „s výnimkou vojenskej základnej služby a civilnej služby“.
156.
§ 148a znie:
㤠148a
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Federálnym ministerstvom financií, ministerstvami práce a sociálnych vecí, ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami financií republík ustanoví vyhláškou okruh pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, podmienky ich pracovného uplatnenia, hmotného zabezpečenia, ako aj povinnosti organizácií s tým súvisiace.“.
157.
§ 149 znie:
㤠149
Organizácie sú povinné zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia pre ženy.“.
158.
V § 150 ods. 2 sa v druhej vete slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republiky“.
159.
V § 152 ods. 1 sa za slovami „staršie ako 18 rokov“ nahrádza čiarka bodkočiarkou a pred slová „ak ide“ sa vkladajú slová „nočnú prácu im možno nariadiť, len“.
160.
§ 152 ods. 2 znie:
„(2)
Pokiaľ to vyžaduje naliehavý záujem spoločnosti a ak ide o práce menej namáhavé, môžu ústredné orgány po dohode s ústrednými odborovými orgánmi a príslušnými organizáciami zamestnávateľov ustanoviť pre organizácie vo svojich odvetviach, v ktorých činnostiach a za akých podmienok sa povoľuje výkon dohodnutej nočnej práce žien starších ako 18 rokov.“.
161.
§ 152 ods. 3 znie:
„(3)
Organizácia potrebuje na zamestnávanie žien nočnou prácou predchádzajúci súhlas príslušného odborového orgánu, ktorý môže viazať udelenie súhlasu na splnenie podmienok.“.
162.
V § 162, § 206 ods. 2 a § 270a ods. 5 sa vypúšťa slovo „národnej“.
163.
V § 163 druhej vete sa vypúšťajú slová „so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže, a“.
164.
V § 165 sa vypúšťa odsek 2; súčasne sa zrušuje číslovanie odsekov.
164a.
V § 167 ods. 1 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
165.
V § 167 ods. 2 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republiky“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republiky“.
166.
V § 168 ods. 1 písm. b) sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva“ a slová „po dohode s Českou odborovou radou alebo so Slovenskou odborovou radou“ sa vypúšťajú.
167.
V § 176 ods. 4 sa slovo „ustanovia“ nahrádza slovami „môžu ustanoviť“.
168.
V § 178a ods. 3, § 179 ods. 3, § 187 ods. 1 a § 240 ods. 3 sa slovo „socialistického“ nahrádza slovami „slušnosti a občianskeho“.
169.
V § 183 ods. 1 sa vypúšťajú v prvej vete slová „,rozhodcovská komisia“ a v druhej vete slová „rozhodcovskou komisiou alebo“.
170.
V § 183 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a k socialistickému vlastníctvu“.
171.
V § 195 ods. 2 sa v poslednej vete vypúšťajú slová „rozhodcovská komisia alebo“.
172.
V § 202 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po dohode s Ústrednou radou odborov“.
173.
V § 203 sa slová „zdravotníctva a sociálnych vecí republík“ nahrádzajú slovami „zdravotníctva republík“.
174.
Nadpis nad § 207 „Právomoc prejednávať pracovné spory“ sa vypúšťa.
175.
§ 207 znie:
㤠207
Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú súdy.“.
176.
§ 208 až 216 včítane nadpisov sa vypúšťajú.
177.
V § 227 sa v prvej vete slová „(osobitného odborného učilišťa)“ nahrádzajú slovami „učilišťa alebo odborného učilišťa (ďalej len „učilište“)“.
178.
V § 227a ods. 1 sa v prvej vete slová „stredného odborného učilišťa (osobitného odborného učilišťa)“ nahrádzajú slovom „učilišťa“.
179.
V § 227a ods. 2 sa slová „k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu“ nahrádzajú slovami „k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah“.
180.
V § 227a ods. 3 sa slová „v strednom odbornom učilišti (osobitnom odbornom učilišti).“ nahrádzajú slovami „v učilišti.“.
181.
V § 227a ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie písmena f), ktoré znie:
„f)
z údajov predchádzajúcej organizácie v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšej organizácii vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady.“.
182.
§ 239 sa vypúšťa.
183.
§ 239b znie:
㤠239b
Podľa zásad schválených vládou Českej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky a podľa zásad schválených vládou Slovenskej republiky Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“.
184.
§ 243a sa vypúšťa.
185.
V § 261 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“.
186.
V § 261 sa v odsekoch 3 a 4 vypúšťajú slová „v rozhodcovskej komisii alebo“ a v odseku 4 slová „§ 70a ods. 3, § 79 ods. 1 a 2, § 81 ods. 1 a 5, § 118 ods. 2, § 239 ods. 3 a § 243a ods. 2“. V § 261 ods. 4 sa slová „§ 59 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 59 ods. 3“ a slová „§ 102 ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 102 ods. 5“.
187.
V § 265 sa vypúšťa odsek 1; zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
188.
V § 266 ods. 4 sa vypúšťajú slová „rozhodcovskej komisii alebo“.
189.
V § 266a ods. 1 sa vypúšťajú slová „ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia“.
190.
V § 267 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „, prípadne poskytovanie mzdy (odmeny), náhrady mzdy a náhrad výdavkov v inej než česko-slovenskej mene.“.
191.
V § 267 ods. 5 sa vypúšťajú slová „po prerokovaní s Českou odborovou radou a Slovenskou odborovou radou“.
192.
§ 268 sa vypúšťa.
193.
V § 269 ods. 1 sa vypúšťa v písmene c) časť vety pred bodkočiarkou a ustanovenie písmena f); doterajšie ustanovenie písmena g) sa označuje písmenom f).
194.
§ 269 ods. 2 znie:
„(2)
Medzi občanmi možno dojednať pracovný pomer, prípadne uzavrieť niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak nejde o poskytovanie služieb pre osobnú potrebu. Tieto pracovnoprávne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákonníka; vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže ustanoviť nariadením potrebné odchýlky.12)“.
195.
§ 269 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Pracovnoprávny vzťah nemôže vzniknúť medzi manželmi.“.
196.
V § 270a ods. 1 sa vypúšťa prvá veta. Druhá veta znie: „Ministerstvá práce a sociálnych vecí republík a ďalšie orgány, o ktorých to ustanovuje zákon národnej rady, sú oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území príslušnej republiky.“.
197.
V § 270a sa v odseku 5 vypúšťajú slová „a životného prostredia“ a v odseku 6 slová „ods. 2“.
198.
V § 270b ods. 1 sa v prvej vete slová „Národný výbor“ nahrádzajú slovami „Orgán uvedený v § 270a ods. 1“ a vypúšťajú sa slová „a právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl“, v druhej vete sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „príslušný orgán“ a tretia veta sa vypúšťa.
199.
V § 270b ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl“.
200.
§ 271 znie:
㤠271
Príslušnou organizáciou zamestnávateľov a príslušnou záujmovou organizáciou družstiev sa rozumejú tieto organizácie vytvorené na úrovni federácie alebo republík.“.
201.
V § 272 ods. 3 sa druhá veta ukončuje bodkou za slovami „a sociálnych vecí republiky“ a ďalšie vety sa vypúšťajú.
202.
§ 272 ods. 4 znie:
„(4)
Nadriadeným orgánom sa na účely tohto zákonníka rozumie ten orgán, ktorý je podľa osobitných predpisov oprávnený vykonávať voči organizácii riadiacu pôsobnosť pri plnení jej úloh.“.
203.
§ 272 ods. 5 znie:
„(5)
Príslušným odborovým orgánom, príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušným ústredným odborovým orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie; príslušným ústredným odborovým orgánom sa rozumie tiež orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušného zväzu odborových organizácií.19)“.
204.
§ 272 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Pre organizácie, ktoré nie sú v pôsobnosti odvetvových ústredných orgánov, povoľuje výkon dohodnutej práce nadčas podľa § 97 ods. 4 a výkon dohodnutej nočnej práce žien podľa § 152 ods. 2
a)
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, ak ide o organizácie v pôsobnosti federácie,
b)
príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky, ak ide o ostatné organizácie.“.
205.
§ 279 ods. 4 sa vypúšťa.
Čl. II
1.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú tiež pracovné pomery vzniknuté a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavreté pred 1. februárom 1991, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak; ich vznik, ako aj nároky z nich vzniknuté a právne úkony urobené pred 1. februárom 1991 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
2.
Konanie o uložení kárneho opatrenia, prípadne o preskúmaní kárneho opatrenia rozhodcovskou komisiou alebo súdom začaté pred 1. februárom 1991, sa k tomuto dňu zastavuje. Výkon rozhodnutia o kárnom opatrení, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred týmto dňom, sa nevykoná. Rozhodnutie o uloženom kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu pracovníka. V žiadnych informáciách, dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa pracovníka nemožno uvádzať, že sa mu uložilo kárne opatrenie.
3.
Rozhodcovské konanie, ktoré sa právoplatne neskončilo pred 1. februárom 1991, sa považuje za bezvýsledné; príslušný odborový orgán je povinný najneskôr do 28. februára 1991 postúpiť spor na ďalšie prejednanie súdu, v ktorého obvode má sídlo; to neplatí o sporoch podľa bodu 2, kde sa konanie zastavilo. Konanie na súde sa začne dňom, keď postúpená vec došla súdu. Ak príslušný odborový orgán nesplní túto povinnosť, môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd, a to najneskôr do 30. júna 1991.
4.
Právoplatné rozhodnutie rozhodcovskej komisie a schválenie zmieru touto komisiou môže zrušiť súd, ak je v rozpore s právnymi predpismi; ak dôjde k zrušeniu, rozhodne súd tiež vo veci samej. Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.
5.
Zbavovací dôvod podľa § 227a ods. 4 písm. f) sa uplatní aj vtedy, ak sa dohoda dojednala pred 1. februárom 1991, pokiaľ sa potvrdenie o zamestnaní vydalo po 31. januári 1991.
6.
Podľa doterajších predpisov sa postupuje pri rozhodovaní o návrhoch prokurátora podľa doterajšieho § 243a podaných na súde pred 1. februárom 1991.
7.
Po 31. januári 1991 sa posudzuje nočná práca žien podľa doterajšieho povolenia platného k tomuto dňu, a to najdlhšie do 30. júna 1991.
8.
U mladistvých pracovníkov starších ako 16 rokov sa pri prácach v podzemí nevyhnutných pre ich prípravu na povolanie do 30. septembra 1991 postupuje podľa doterajšieho ustanovenia § 83 ods. 2 druhej vety a § 167 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou.
Čl. III
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia,
2.
§ 3 ods. 3 a 4 a § 4 zákona č. 120/1990 Zb., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi,
3.
zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 362/1990 Zb. o rozšírení okruhu vedúcich funkcií obsadzovaných vymenovaním,
4.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 82/1989 Zb. o kolektívnych zmluvách,
5.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 8/1967 Zb. o poskytovaní pracovného voľna a hospodárskom zabezpečení pracovníkov pri účasti na odbornom školení organizovanom formou krátkodobého internátneho sústredenia,
6.
bod 12 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 63/1968 Zb. o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, ktorá znie: „Dĺžka smeny nesmie presiahnuť 9 hodín a“,
7.
vyhláška Ústrednej rady odborov č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami v znení vyhlášky č. 25/1983 Zb.,
8.
§ 5 a § 6 ods. 2 vyhlášky Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí,
9.
vyhláška Ústrednej rady odborov č. 97/1967 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom poistení,
10.
§ 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania,
11.
smernice Federálneho ministerstva financií z 28. augusta 1973 č. II/18668/1973 o hmotnom zabezpečení funkcionárov a pracovníkov pri účasti na politickom školení (reg. v čiastke 32/1973 Zb.) v znení úpravy Federálneho ministerstva financií zo 14. januára 1975 č. II/634/75 (reg. v čiastke 10/1975 Zb.),
12.
smernice Federálneho ministerstva financií z 25. apríla 1972 č. II/7042/72 o uhrádzaní vyplácaných náhrad miezd pri niektorých prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu (reg. v čiastke 11/1972 Zb.).
Čl. IV
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších zákonov.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
13)
§ 9 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 210/1989 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.
14)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
15)
§ 2 Hospodárskeho zákonníka.
16)
Zákon č. 73/1990 Zb. o civilnej službe.
17)
§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
18)
§ 61 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb. a č. 260/1990 Zb.
12)
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov v znení nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 14/1991 Zb.
19)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb.