Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 24. júna 1974 bol na 59. zasadaní
generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o predchádzaní
a kontrole nebezpečenstiev z povolania spôsobených karcinogénnymi látkami a činiteľmi
(č. 139). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 11.
januára 1990 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Podľa svojho článku 8 odseku 3 Dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 11. januárom
1991.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
408/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 17.10.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 408/1991 Zb. |
| Názov: | Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Dohovoru o predchádzaní a kontrole nebezpečenstiev z povolania spôsobených karcinogénnymi látkami a činiteľmi (č. 139) |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 17.10.1991 |
| Dátum účinnosti od: | 17.10.1991 |
| Autor: | Federálne ministerstvo zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
408
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
Dohovor č. 139
DOHOVOR o predchádzaní a kontrole nebezpečenstiev z povolania spôsobených karcinogénnymi
látkami a činiteľmi
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú zvolala správna rada
Medzinárodného úradu práce do Ženevy a ktorá sa tam zišla 5.júna 1974 na svojom päťdesiatom
deviatom zasadaní;
majúc na zreteli ustanovenia Dohovoru a odporúčania o ochrane proti žiareniu, 1960,
a Dohovoru a odporúčania o benzéne, 1971;
domnievajúc sa, že je žiadúce ustanoviť medzinárodné normy o ochrane proti karcinogénnym
látkam a činiteľom;
s prihliadnutím na prácu iných medzinárodných organizácií o týchto otázkach, najmä
Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodného strediska pre výskum rakoviny,
s ktorými Medzinárodná organizácia práce spolupracuje;
rozhodnúc prijať niektoré návrhy týkajúce sa predchádzania a kontroly nebezpečenstiev
z povolania spôsobených karcinogénnymi látkami a činiteľmi, ktoré sú piatym bodom
rokovacieho poriadku zasadania;
ustanovujúc, že tieto návrhy budú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma 24. júna 1974 tento Dohovor, ktorý sa bude označovať ako Dohovor o rakovine
z povolania, 1974.
Článok 1
1.
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, bude periodicky určovať karcinogénne
látky a činitele, pri ktorých vystavenie ich účinkom pri zamestnaní bude zakázané
alebo podliehať povoleniu alebo kontrole, a tie, na ktoré sa vzťahujú iné ustanovenia
tohto Dohovoru.
2.
Výnimky zo zákazu sa môžu povoliť iba rozhodnutím, ktoré pre každý jednotlivý prípad
ustanoví podmienky, ktoré je potrebné splniť.
3.
Pri určovaní látok a činiteľov podľa odseku 1 tohto článku je potrebné prihliadať
na posledné informácie obsiahnuté v zborníkoch pokynov pre prax alebo príručkách,
ktoré vypracuje Medzinárodný úrad práce, a na informácie od iných príslušných organizácií.
Článok 2
1.
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, sa vynasnaží, aby karcinogénne
látky a činitele, ktorých účinkom pracovníci môžu byť vystavení pri práci, sa nahradili
látkami alebo činiteľmi nie karcinogénnymi alebo látkami alebo činiteľmi menej škodlivými.
Pri výbere náhradných látok alebo činiteľov sa bude prihliadať ich karcinogénne, toxické
a iné vlastnosti.
2.
Počet pracovníkov vystavených účinkom karcinogénnych látok alebo činiteľov a dĺžka
a stupeň takého vystavenia sa obmedzia na minimum zlučiteľné s bezpečnosťou.
Článok 3
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, ustanoví opatrenie na ochranu
pracovníkov proti nebezpečenstvám, ktoré vznikajú tým, že sú vystavení účinkom karcinogénnych
látok a činiteľov, a zavedie vhodný systém záznamov.
Článok 4
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, urobí opatrenie, aby pracovníci,
ktorí boli, sú alebo pravdepodobne budú vystavení účinkom karcinogénnych látok alebo
činiteľov, boli všestranne poučení o nebezpečenstvách z toho plynúcich a o opatreniach,
ktoré je potrebné urobiť.
Článok 5
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, urobí opatrenie, aby sa pracovníkom
v dobe zamestnania a po ňom dostalo také lekárske alebo biologické vyšetrenie alebo
iné skúšky a vyšetrenia, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie ich expozície a na dohľad
nad ich zdravotným stavom, pokiaľ ide o nebezpečenstvo z povolania.
Článok 6
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor:
a)
Urobí pomocou zákonov alebo iných predpisov alebo iným spôsobom zlučiteľným s vnútroštátnou
praxou a podmienkami a po prerokovaní so zúčastnenými najreprezentatívnejšími organizáciami
zamestnávateľov a pracovníkov opatrenia potrebné na vykonanie ustanovení tohto Dohovoru.
b)
Určí v zhode s vnútroštátnou praxou osoby alebo organizácie, ktoré sú povinné dodržiavať
ustanovenia tohto Dohovoru.
c)
Zaväzuje sa zriadiť vhodné inšpekčné služby, ktoré budú dohliadať na vykonávanie
ustanovení tohto Dohovoru alebo si overovať, či sa vykonáva vhodná inšpekcia.
Článok 7
Formálne ratifikácie tohto Dohovoru budú oznámené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného
úradu práce a ním zapísané.
Článok 8
1.
Tento Dohovor zaväzuje len členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorých
ratifikácie zapísal generálny riaditeľ.
2.
Nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov po tom, čo generálny riaditeľ zapíše ratifikácie
dvoch členských štátov.
3.
Pre každý ďalší členský štát tento Dohovor nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov od
dátumu, keď sa jeho ratifikácia zapísala.
Článok 9
1.
Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí
desiatich rokov odo dňa, keď tento Dohovor po prvý raz nadobudol účinnosť, písomným
oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý ho zapíše. Výpoveď
nadobudne účinnosť jeden rok po dni, keď sa zapísala.
2.
Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor a ktorý nepoužije právo ho vypovedať
podľa tohto článku v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov,
ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, bude viazaný Dohovorom na ďalšie desaťročné
obdobie a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok
uvedených v tomto článku.
Článok 10
1.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členským štátom Medzinárodnej
organizácie práce zápis všetkých ratifikácií a výpovedí, ktoré mu členské štáty Organizácie
oznámia.
2.
Keď bude členským štátom Organizácie oznamovať zápis druhej ratifikácie, ktorá mu
bola oznámená, generálny riaditeľ upozorní členské štáty Organizácie na dátum, keď
tento Dohovor nadobudne účinnosť.
Článok 11
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Spojených
národov na zápis podľa článku 102 Charty Spojených národov úplné údaje o všetkých
ratifikáciách a výpovediach, ktoré zapísal podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.
Článok 12
Vždy, ak to bude považovať za potrebné, správna rada Medzinárodného úradu práce predloží
generálnej konferencii správu o vykonávaní tohto Dohovoru a preskúma, či treba dať
na program rokovania otázku jeho úplnej alebo čiastočnej revízie.
Článok 13
1.
Ak príjme generálna konferencia nový dohovor revidujúci úplne alebo čiastočne tento
Dohovor a ak neustanoví nový dohovor inak:
a)
ratifikácia nového revidujúceho dohovoru spôsobí ipso iure okamžitú výpoveď tohto
Dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 9, a to s výhradou, že nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť;
b)
od doby, keď nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť, tento Dohovor prestane byť
členským štátom otvorený na ratifikáciu.
2.
Tento Dohovor však zostane v platnosti vo svojej forme a obsahu pre tie členské štáty,
ktoré ho ratifikovali, ktoré však neratifikovali nový revidujúci dohovor.
Článok 14
Anglické a francúzske znenia tohto Dohovoru majú rovnakú platnosť.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
