412/1991 Zb.

Sudca je kárne zodpovedný za kárne previnenie a za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov (ďalej len „priestupok“).¹)

Konanie uvedené v odseku 1 je závažným kárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

Za kárne previnenie možno uložiť niektoré z týchto kárnych opatrení:

Za priestupok možno uložiť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi²) tieto kárne opatrenia:

Za závažné kárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného kárneho previnenia, možno uložiť ako kárne opatrenie:

Kárne opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť aj sudcovi, ktorý bol odsúdený za trestný čin, ak také odsúdenie nie je dôvodom zániku funkcie zo zákona.⁴)

Drobné nedostatky v práci alebo drobné poklesky v správaní alebo priestupok môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie kárneho konania, vybaviť tým, že ich sudcovi vytkne, ak je to postačujúce.⁵)

Zodpovednosť sudcu za kárne previnenie alebo za priestupok zaniká, ak uplynul od ich spáchania alebo v prípade uvedenom v § 3 ods. 4 od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku jeden rok.

Kárnu zodpovednosť zisťujú a kárne opatrenia ukladajú kárne súdy. Kárne súdy tiež zisťujú, či sú dané dôvody zbavenia funkcie sudcu podľa osobitných predpisov^3a), alebo nie.

Kárnymi súdmi sú:

Kárne súdy rozhodujú v kárnych senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov.

Predsedu kárneho senátu, jeho zástupcu, členov kárneho senátu a potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky predseda príslušného kárneho súdu zo sudcov tohto súdu. Ak kárny senát vykonal úkony v kárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, kárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.

Kárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno kárne konanie začať len v prípade, ak vec kárnemu senátu postúpil orgán činný v trestnom konaní.⁶)

Návrh na začatie kárneho konania je oprávnený podať:

Ak sa orgán oprávnený podať návrh na začatie kárneho konania domnieva, že je namieste podať návrh na uloženie kárneho opatrenia preloženia alebo odvolania sudcu [§ 3 ods. 3 písm. b) a c)], a ak nie je sám oprávnený podať taký návrh, predloží vec orgánu, ktorý je na to oprávnený.

Pre priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami, ako aj pre priestupok ublíženia na cti orgán uvedený v odseku 2 podá návrh na začatie kárneho konania len z podnetu poškodeného, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až do doby, než sa kárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát, odoberie na poradu.

Návrh na začatie kárneho konania sa musí podať na príslušnom kárnom súde do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o kárnom previnení, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania kárneho previnenia. Ak ide o priestupok, možno podať návrh najneskôr do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Návrh na uloženie kárneho opatrenia podľa § 3 ods. 4 sa musí podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie kárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa. K návrhu sa pripoja dôkazy, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.

Sudca kárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Sudca, ktorý rozhodoval vec v kárnom senáte súdu nižšieho stupňa, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v kárnom senáte súdu vyššieho stupňa a naopak.

Len čo sa sudca kárneho senátu dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bez meškania predsedovi kárneho súdu. Dôvod predpojatosti podľa odsekov 1 a 2 môže uplatniť aj sudca, proti ktorému sa podal návrh na začatie kárneho konania, ako aj orgán, ktorý návrh podal; námietku musia uplatniť bez meškania, len čo sa dozvedeli o dôvode predpojatosti. Ak sa predseda kárneho súdu dozvie, že je daný dôvod na vylúčenie sudcu, určí do kárneho senátu sudcu v poradí prvého z počtu náhradníkov, a ak je vyčerpaný aj počet náhradníkov, ďalšieho sudcu kárneho súdu.

Ak nie je vyšší vojenský súd pre vylúčenie sudcov uznášaniaschopný, jeho predseda predloží vec na prejednanie kárnemu senátu najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodne sám.

O začatí kárneho konania upovedomí predseda kárneho senátu sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, doručením návrhu na začatie kárneho konania do vlastných rúk a poučí ho o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu. Ak nepodali návrh na začatie kárneho konania, o začatí kárneho konania sa upovedomí tiež minister a predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému návrh smeruje, činný.

Ak obsah návrhu na začatie kárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie tvrdených skutočností, predseda kárneho senátu alebo ním poverený člen kárneho senátu vykoná potrebné vyšetrovania. Môže najmä zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ak v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.

Ak sa kárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, kárne konanie preruší a vec predloží príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, a ak ide o čin spáchaný pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie, orgánu, ktorý je oprávnený dať súhlas na trestné stíhanie.¹⁰)

Kárny senát preruší kárne konanie tiež vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa kárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné stíhanie.

Prerušenie kárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom stíhaní. Kárny senát pokračuje v kárnom konaní, ak mu vec postúpil orgán činný v trestnom konaní, ak bol sudca právoplatne odsúdený pre trestný čin a bol podaný návrh na uloženie kárneho opatrenia podľa § 3 ods. 3, 4 alebo ak bol sudca oslobodený preto, že skutok nie je trestným činom; inak kárne konanie zastaví.

Po vykonaní predbežného vyšetrovania (§ 10), alebo ak nie je také vyšetrovanie potrebné, určí predseda kárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak má sudca obhajcu, tiež jeho obhajcu. Ak ide o kárne konanie pre priestupok, upovedomí sa o termíne ústneho pojednávania tiež poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník. Pokiaľ sa tak už nestalo, doručí sa sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, a poškodenému alebo jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi návrh na začatie kárneho konania spolu s poučením o ich právach (§ 9 a § 14 ods. 3); ak má sudca obhajcu, doručí sa návrh na začatie kárneho konania tiež obhajcovi.

Ak treba vyslúchnuť svedkov, predvolá ich predseda kárneho senátu na ústne pojednávanie.

Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť orgánu, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania, a poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí tiež predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa vedie kárne konanie, činný, ďalej minister, a ak ide o sudcu vojenského súdu, aj minister obrany, ak neboli upovedomení už ako navrhovatelia.

Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak odmietne dostaviť sa pred kárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.

Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie kárneho konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie kárneho konania predseda kárneho senátu alebo ním určený člen kárneho senátu; obdobne sa postupuje, ak vec kárnemu senátu postúpil orgán činný v trestnom konaní.

Ak sa vedie kárne konanie pre priestupok, môže poškodený, ktorému bola spôsobená majetková škoda, uplatniť pred začatím dokazovania nárok na jej náhradu. Predseda kárneho senátu poučí poškodeného o jeho práve, pokiaľ sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní (§ 13 ods. 1).

Ak sa vykonalo predbežné vyšetrovanie (§ 10), predseda kárneho senátu alebo ním určený člen kárneho senátu oboznámi kárny senát a účastníkov konania s jeho výsledkami.

Predseda kárneho senátu vyslúchne sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie dostaviť a pred kárnym senátom vypovedať.

Sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva prislúchajú aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, obhajca a sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, vždy patrí posledné slovo.

Ústne pojednávanie pred kárnym senátom je verejné.

O ústnom pojednávaní pred kárnym senátom a o porade kárneho senátu sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda kárneho senátu a zapisovateľ, zápisnicu o porade predseda kárneho senátu, členovia kárneho senátu a zapisovateľ.

Rozhodnutie kárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie kárneho konania, a pokiaľ nepodali návrh na začatie kárneho konania, tiež predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný, a ministrovi, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu, aj ministrovi obrany. Rozhodnutie kárneho senátu sa doručí tiež poškodenému, ktorý podal podnet na začatie kárneho konania (§ 6 ods. 4), ako aj poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody (§ 14 ods. 3).

Odvolanie môže podať

O odvolaní rozhoduje kárny senát najvyššieho súdu.

V konaní o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 7, 8, 10 až 17. Ak odvolací kárny súd odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a rozhodne sám vo veci.

Proti rozhodnutiu kárneho senátu najvyššieho súdu nie je odvolanie prípustné.

V lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia kárneho senátu podľa § 16 ods. 1 a 3 môže sudca podať návrh na obnovu kárneho konania. Návrh na obnovu kárneho konania môže sudca podať proti rozhodnutiu podľa § 16 ods. 3 tiež preto, že právoplatný odsudzujúci rozsudok bol zrušený.

Iný opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu kárneho senátu nie je prípustný.

Opatrenia potrebné na výkon uloženého kárneho opatrenia vykoná príslušný orgán štátnej správy súdov.

Výnos pokút uložených podľa § 3 ods. 2 písm. b) je príjmom štátneho rozpočtu.

Kárne opatrenia podľa § 3 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonajú aj vtedy, ak sudcovi, ktorému sa uložili, funkcia sudcu zanikla.¹¹) Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa osobitných predpisov¹²) je príslušný kárny súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Kárne opatrenie uložené za priestupok alebo jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Ak nejde o kárne opatrenie podľa § 3 ods. 3, kárne opatrenie alebo jeho zvyšok sa nevykoná, ak dodatočne vyjde najavo, že sudca bol pre ten istý skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní.

Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu (§ 16 ods. 2) možno vykonať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia.

Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia sa hľadí na sudcu, ako by nebol pre kárne previnenie alebo priestupok stíhaný. Ak sa výkon kárneho opatrenia do tej doby neskončil, kárny postih sa zahladzuje vykonaním kárneho opatrenia alebo právoplatnosťou rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti (§ 20 ods. 3).

Ak sa sudca, ktorému zdravotný stav trvale nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti, nevzdá sám svojej funkcie, navrhne minister¹³) príslušnému kárnemu súdu (§ 5), aby rozhodol, či sú dané dôvody zbavenia podľa osobitných predpisov^3a), alebo nie. Ustanovenia tretej časti o kárnom konaní sa použijú primerane.

Rozhodnutia kárnych sudcov alebo kárnych senátov vydané v čase od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 proti sudcom pre ich demokratické politické zmýšľanie alebo preto, že sa pri svojom rozhodovaní riadili princípmi sudcovskej nezávislosti, sa zo zákona zrušujú.

Ak tento zákon neustanovuje niečo iné alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, v kárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.

Kárne súdy rozhodujú v konaní podľa tohto zákona tiež o odvolaní a preložení sudcu podľa osobitných predpisov¹⁴).

Ustanovenia tohto zákona platia aj pre kárne konania začaté podľa doterajších predpisov a dosiaľ neskončené a pre kárne previnenia a pre priestupky spáchané predo dňom jeho účinnosti. Sudcovi nemožno uložiť za kárne previnenie (§ 3 ods. 1) prísnejšie kárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.