491/1991 Zb.

Pri rozhodovaní posudzuje Ústavný súd obsah právneho predpisu a skúma, či štátny orgán právny predpis prijal a vydal v medziach jeho kompetencie a spôsobom predpísaným zákonom.

Pokiaľ sa v čl. 2 písm. d) a e) ústavného zákona hovorí o zákonoch Federálneho zhromaždenia, rozumejú sa tým aj medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú prednosť pred zákonom podľa § 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ak súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podáva návrh na začatie konania podľa čl. 2 ústavného zákona, preruší konanie až do vyhlásenia nálezu podľa čl. 3 ods. 3 ústavného zákona alebo do doručenia nálezu, ktorým bol podaný návrh zamietnutý.

Návrh je neprípustný, ak právny predpis, ktorý sa má preskúmavať, stratil pred doručením návrhu Ústavnému súdu platnosť alebo dosiaľ nebol vyhlásený v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia alebo iným spôsobom ustanoveným zákonom. Ak sa má preskúmať zákonné opatrenie predsedníctva zákonodarného orgánu, nemožno konanie začať, kým také opatrenie neschválil príslušný zákonodarný orgán.

Návrh je neprípustný, ak ústavné a iné zákony Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, s ktorými podľa návrhu nie sú preskúmavané právne predpisy v súlade, stratili pred doručením návrhu Ústavnému súdu platnosť alebo dosiaľ neboli vyhlásené v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ak preskúmavané právne predpisy uvedené v čl. 2 ústavného zákona stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.

Návrh skupiny poslancov podľa čl. 8 ods. 2 ústavného zákona musí podpísať požadovaný počet poslancov a má v ňom byť uvedené, kto bude skupinu poslancov v konaní zastupovať; ak to v návrhu nie je uvedené, považuje sa za zástupcu poslanec podpísaný na návrhu ako prvý.

Účastníkom konania je tiež štátny orgán, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal.

Ak návrh podal súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, sú vedľajšími účastníkmi konania účastníci konania pred súdom, ktorý návrh podal, a ak ide o trestné konanie, osoba, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a prokurátor.

Sudca spravodajca zabezpečí, aby bol návrh bez meškania zaslaný štátnemu orgánu, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal, s tým, aby sa k návrhu v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadril.

Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov podľa čl. 3 ods.1 ústavného zákona sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však šlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí prvší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť podľa čl. 3 ods.1 ústavného zákona dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu podľa čl. 3 ods. 3 ústavného zákona.

Orgán, ktorý je povinný v zmysle čl. 3 ods.1 ústavného zákona uviesť dotknutý právny predpis do súladu, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.

Zánik platnosti právneho predpisu, jeho časti, prípadne niektorých jeho ustanovení, ktoré stratili účinnosť podľa odseku 1, nastáva po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu podľa čl. 3 ústavného zákona, pokiaľ v tejto lehote nenadobudol účinnosť právny predpis, ktorým sa dotknutý právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia menia alebo zrušujú.

Ak na základe právneho predpisu, ktorý nie je podľa rozhodnutia Ústavného súdu v súlade s ústavným alebo iným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ratifikovanými a vyhlásenými Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, bol vydaný iný právny predpis, postupuje Ústavný súd ohľadne tohto právneho predpisu obdobne ako pri právnom predpise uvedenom v návrhu.

Ak na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť podľa čl. 3 ústavného zákona, vydal súd v trestnom konaní rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, nebol však dosiaľ vykonaný, je strata účinnosti takého právneho predpisu dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; práva a povinnosti podľa takých rozhodnutí však nemožno vykonávať.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj v prípadoch, keď stratili účinnosť časti právnych predpisov, prípadne niektoré ich ustanovenia.

Inak práva a povinnosti z právnych vzťahov vzniknutých skôr, než právny predpis stratil podľa čl. 3 ústavného zákona účinnosť, zostávajú nedotknuté.

Pri prejednávaní kompetenčného sporu Ústavný súd zisťuje, ktorý z orgánov uvedených v čl. 4 ústavného zákona je kompetentný vydať právny predpis alebo rozhodnutie vo veci uvedenej v návrhu.

Ak ide o kompetenčný spor medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a orgánmi jednej alebo oboch republík alebo medzi orgánmi Českej republiky a orgánmi Slovenskej republiky, Ústavný súd nálezom vysloví, že vydanie právneho predpisu alebo rozhodnutia vo veci uvedenej v návrhu je v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Českej republiky alebo Slovenskej republiky a že kompetentný vydať právny predpis alebo rozhodnutie je preto orgán tejto republiky. V ostatných veciach Ústavný súd vo svojom náleze kompetentný orgán výslovne označí.

Ústavný súd rozhoduje sám o svojej kompetencii. Ak tak robí na návrh, vydá o tom uznesenie.

Účastníkmi konania vo veciach kompetenčných sporov sú tiež orgány uvedené v čl. 4 ústavného zákona, ktoré sa vlastnej kompetencie vydať právny predpis alebo rozhodnutie vo veci uvedenej v návrhu domáhajú alebo ktoré takú kompetenciu popierajú a sú uvedené v návrhu na začatie konania.

Ak dva alebo viac orgánov tvrdí, že je v ich vlastnej kompetencii vydať právny predpis v tej istej veci a ak niektorý z týchto orgánov už taký právny predpis vydal a vyhlásil, postupuje sa podľa prvého oddielu tejto hlavy. Ak Ústavný súd vysloví, že taký právny predpis nie je v súlade s ústavnými alebo inými zákonmi Federálneho zhromaždenia, pretože ho vydal orgán, ktorý na to nemal vlastnú kompetenciu, vysloví súčasne, ktorý z orgánov uvedených v čl. 4 ústavného zákona je kompetentný vydať právny predpis vo veci uvedenej v návrhu.

Ak ide o kompetenčný spor medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sa netýka vydania právneho predpisu, Ústavný súd vysloví, ktorý z týchto orgánov je kompetentný vydať rozhodnutie alebo robiť opatrenia alebo iné zásahy vo veci označenej v návrhu.

Ústavný súd nerozhoduje kompetenčné spory, pokiaľ podľa ústavného zákona Federálneho zhromaždenia je rozhodovanie sporov o právomoc alebo sporov o príslušnosť zverené inému štátnemu orgánu.

Spory o príslušnosť medzi federálnymi správnymi orgánmi, ktoré podliehajú tomu istému federálnemu ústrednému orgánu štátnej správy alebo priamo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa rozhodujú podľa osobitných predpisov.

Vedľajšími účastníkmi konania o zistenie kompetencie podľa § 48 ods. 1 sú osoby, ktoré preukážu právny záujem na rozhodnutí vo veci uvedenej v návrhu na začatie konania.

Ak orgán, ktorý je účastníkom konania o kompetenčnom spore, vydal rozhodnutie vo veci uvedenej v návrhu a podľa zistenia Ústavného súdu je na vydanie takého rozhodnutia kompetentný iný orgán, Ústavný súd svojím nálezom rozhodnutie zruší.

Ak orgán, ktorý je účastníkom konania o kompetenčnom spore, vydal rozhodnutie, ktorým svoju kompetenciu poprel, a podľa zistenia Ústavného súdu je na vydanie rozhodnutia vo veci kompetentný, Ústavný súd svojím nálezom rozhodnutie zruší.

Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov Federálneho zhromaždenia podľa čl. 5 ústavného zákona len vtedy, ak nemožno ochranu ústavnosti zabezpečiť konaním podľa iných ustanovení ústavného zákona.

V návrhu na podanie výkladu musí byť uvedené, ktorý ústavný zákon Federálneho zhromaždenia, prípadne ktorá jeho časť alebo ktoré ustanovenia sa majú vyložiť, z akých dôvodov je vec sporná a ktorý orgán verejnej moci podľa tvrdenia navrhovateľa ústavný zákon Federálneho zhromaždenia nesprávne vykladá.

Účastníkom konania je tiež orgán verejnej moci, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon Federálneho zhromaždenia nesprávne vykladá.

O vedľajších účastníkoch platia ustanovenia § 39 ods. 2 obdobne.

O návrhu na podanie výkladu koná senát Ústavného súdu na neverejnom pojednávaní.

Výklad prijíma senát Ústavného súdu uznesením.

Podľa predchádzajúcich ustanovení podáva Ústavný súd tiež výklad, či medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách podľa § 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak je vec sporná.

Ústavnú sťažnosť podľa čl. 6 ústavného zákona môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že opatrením, právoplatným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci sa porušilo jej základné právo alebo sloboda zaručené ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodnými zmluvami uvedenými v čl. 2 písm. b) ústavného zákona (ďalej len „sťažovateľ“).

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre ústavnú sťažnosť ustanovenia o návrhu na začatie konania a pre sťažovateľa ustanovenia o navrhovateľovi.

Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti, aj keď nie je splnená podmienka podľa predchádzajúceho odseku, ak

Ústavnú sťažnosť možno podať v lehote do 60 dní. Táto lehota sa začína dňom, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, inak dňom, keď bol sťažovateľ upovedomený o vybavení prostriedku (odsek 1), a ak takého prostriedku niet, dňom, keď došlo k porušeniu jeho základného práva alebo slobody.

V odôvodnení ústavnej sťažnosti treba uviesť, ktoré základné právo alebo sloboda boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním orgánu verejnej moci k tomuto porušeniu došlo. K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo iného písomného vybavenia (§ 55).

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Vedľajšími účastníkmi sú účastníci predchádzajúceho konania, z ktorého sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vzišlo. Ak šlo o trestné konanie pred súdom, je vedľajším účastníkom tiež príslušný prokurátor.

Ústavný súd môže priznať postavenie vedľajšieho účastníka aj iným osobám, ktoré majú na výsledku konania právny záujem.

Sťažovateľ musí byť v celom konaní včítane podania návrhu zastúpený advokátom.

Organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu ustanovuje za akých podmienok má sťažovateľ, ak je ním fyzická osoba, nárok, aby trovy zastupovania advokátom mu sčasti alebo úplne uhradil štát.

Senát Ústavného súdu môže uznesením prijatie ústavnej sťažnosti tiež odmietnuť, ak sa podala oneskorene alebo ak je zjavne neopodstatnená.

Uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti nemusí byť odôvodnené. Predseda senátu ho písomne oznámi sťažovateľovi s poukazom na dôvody odmietnutia podľa odseku 1 alebo podľa § 22.

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o ústavnej sťažnosti zastaví.

Ústavná sťažnosť nemá odkladný účinok.

Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak to nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon rozhodnutia alebo uskutočnenie oprávnenia priznaného rozhodnutím tretej osobe, znamenalo pre sťažovateľa nepomerne väčšiu ujmu, než aká pri odložení vykonateľnosti môže vzniknúť iným osobám.

Ak ústavná sťažnosť smeruje proti inému zásahu orgánu verejnej moci, než je rozhodnutie, môže Ústavný súd na odvrátenie hroziacej vážnej škody, na zabránenie hroziacemu násilnému zásahu alebo z iného závažného verejného záujmu uložiť orgánu verejnej moci, aby v zásahu nepokračoval (predbežné opatrenie).

O predbežnom opatrení môže rozhodnúť Ústavný súd bez ústneho pojednávania. V zvlášť naliehavých prípadoch sa nemusí k návrhu podľa odseku 1 vyžiadať vyjadrenie ostatných účastníkov a vedľajších účastníkov.

Rozhodnutie o predbežnom opatrení stráca platnosť vyhlásením nálezu Ústavného súdu vo veci, inak uplynutím šiestich mesiacov.

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, pokiaľ sa nerozhodne inak.

Ak ústavný súd vyhovie ústavnej sťažnosti, vysloví v náleze, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie ústavného zákona Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodnej zmluvy, uvedené v čl. 2 písm. b) ústavného zákona, boli porušené a akým konaním orgánu verejnej moci k tomuto porušeniu došlo.

Ak sa vyhovelo ústavnej sťažnosti, Ústavný súd:

Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá (§ 59), pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 2000 Kčs.

Sudca spravodajca môže sťažovateľovi uložiť, aby do jedného mesiaca zaplatil preddavok na poplatok podľa odseku 1, ak možno vážne pochybovať o opodstatnenosti ústavnej sťažnosti.

Zaplatený preddavok sa sťažovateľovi vráti, ak sa ústavná sťažnosť pri predbežnom prerokovaní prijala na ďalšie konanie.

Sudca spravodajca ústavnú sťažnosť odmietne, ak sťažovateľ nezaplatil včas preddavok, ktorý sa mu uložil podľa odseku 2. Ustanovenie § 59 ods. 2 pritom platí obdobne.

V konaní podľa čl. 7 ústavného zákona sa postupuje primerane podľa ustanovení tohto zákona o konaní o ústavných sťažnostiach.

Vedľajším účastníkom konania je štátny orgán, ktorý podal návrh na rozhodnutie, ktorým sú politická strana alebo politické hnutie dotknuté.

Návrh na začatie konania podľa čl. 8 ods. 4 ústavného zákona má odkladný účinok.

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre žiadosť o preskúmanie ústavnosti postupu referenda pred vyhlásením jeho výsledkov ustanovenia o návrhu na začatie konania a pre predsedníctvo zákonodarného zboru, ktoré žiadosť podalo, ustanovenia o navrhovateľovi.

Lehoty, v ktorých sa môže žiadosť podať, ustanovuje osobitný zákon.³)

Ďalšími účastníkmi konania sú prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a predsedníctva zákonodarných zborov republík.

Štátne orgány a orgány, ktoré sa zúčastňujú na organizácii referenda a zisťovaní jeho výsledkov,⁴) sú povinné Ústavnému súdu na jeho žiadosť poskytnúť informácie a predložiť doklady týkajúce sa prípravy a vykonávania referenda.

Predseda Ústavného súdu je oprávnený za prítomnosti sudcu spravodajcu, ďalšieho sudcu určeného plénom Ústavného súdu a predsedu príslušnej ústrednej komisie pre referendum⁴) otvoriť zapečatenú zložku s dokladmi o hlasovaní⁵) a vykonať úkony potrebné na preskúmanie ústavnosti postupu referenda.

O otvorení zložky a zistených skutočnostiach sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predseda Ústavného súdu a ostatné zúčastnené osoby (odsek 1), ktoré sú oprávnené uviesť prípadné výhrady k obsahu zápisnice.

Po vykonaní potrebných úkonov predseda Ústavného súdu zložku zapečatí.

Ak Ústavný súd zistí, že porušenie ústavnosti, ku ktorému došlo po vyhlásení referenda, rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť jeho výsledok, vysloví nálezom, že vykonané referendum je neplatné. V takom prípade právne následky rozhodnutia v referende (čl. 6 ods. 1 a 2 ústavného zákona o referende) nenastávajú a referendum sa nepovažuje za vykonané podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o referende.

O žiadosti podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona o referende rozhodne Ústavný súd do 10 dní od doručenia žiadosti.

Nález Ústavného súdu podľa § 70 sa vyhlási bez odôvodnenia v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia bez zbytočného odkladu.

Ak pri prejednávaní veci pred Ústavným súdom vznikne pochybnosť o účinnosti zákona alebo iného právneho predpisu alebo jeho jednotlivého ustanovenia pre nesúlad s Listinou základných práv a slobôd⁶) a ak Ústavný súd považuje túto pochybnosť za odôvodnenú, vyzve štátny orgán, ktorý taký právny predpis vydal, aby sa v ustanovenej lehote vyjadril.

Pokiaľ Ústavný súd zistí, že zákon alebo iný právny predpis alebo jeho jednotlivé ustanovenie stratilo účinnosť z dôvodu uvedeného v odseku 1, vysloví to v náleze, ktorým rozhodne v prejednávanej veci. Táto časť nálezu sa vyhlási v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ak osoby uvedené v čl. 8 ods. 1 a 2 ústavného zákona navrhli, aby Ústavný súd vyslovil, že zákon alebo iný právny predpis alebo jeho jednotlivé ustanovenie stratilo účinnosť z dôvodu uvedeného v § 72, postupuje sa ako pri prejednávaní návrhu podľa čl. 2 ústavného zákona s tým, že ustanovenia § 35, 41, 42 a 44 tohto zákona sa nepoužijú a ostatné ustanovenia prvého oddielu druhej hlavy druhej časti tohto zákona sa použijú primerane.

Nález pléna Ústavného súdu podľa odseku 1 sa vyhlási bez odôvodnenia v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia.