164/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 15.04.1992 do 31.12.1997
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 15.04.1992 - 31.12.1997 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 164/1992 Zb. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 10.03.1992 |
Dátum vyhlásenia: | 15.04.1992 |
Dátum účinnosti od: | 15.04.1992 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1997 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
92/1949 Zb. | Branný zákon. |
21/1958 Zb. | Nariadenie, ktorým sa vykonáva Branný zákon |
164
ZÁKON
z 10. marca 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Čl. I
Branný zákon č. 92/1949 Zb. (úplné znenie č. 309/1990 Zb.) v znení zákona č. 227/1991
Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 4 sa v druhej vete slová „príslušníci Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú
slovom „policajti“.
2.
Odkaz 1) uvedený v poznámke pod čiarou znie:
„1)
Zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície.“.
3.
V § 2 ods. 1 sa slová „osoby podliehajúce brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú
brannej výchove,“ vypúšťajú.
4.
V § 5 ods. 4 znie:
„(4)
Osobný rozsah brannej povinnosti môže byť upravený ústavným činiteľom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a generálnemu inšpektorovi ozbrojených síl Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky na základe tohto zákona.“.
5.
V § 9 sa vypúšťa odsek 3 včítane odkazu 2) uvedeného v poznámke pod čiarou.
6.
V § 10 doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3 a doterajší odsek 3 sa označuje
ako odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Od povinnosti ustanoviť sa na odvod sú oslobodené osoby
a)
bez končatiny,
b)
nevidomé,
c)
hluchonemé, hluché a nemé,
d)
pozbavené spôsobilosti na právne úkony,
e)
postihnuté chybou, ktorá ich robí trvalo neschopnými samostatne sa pohybovať,
f)
postihnuté nevyliečiteľnou a život ohrozujúcou chorobou.“.
7.
V § 10 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Skutočnosti uvedené v odseku 4 sa zisťujú pri zápise (§ 15). Náčelník okresnej vojenskej
správy branca vyzve, aby na účely zápisu predložil doklady, na ktorých základe možno
rozhodnúť, že osoba uvedená v odseku 4 sa nemusí ustanoviť na odvod.“.
8.
V § 11 ods. 3 sa slová „česko-slovenské štátne občianstvo“ nahrádzajú slovami „štátne
občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.
9.
V § 14 ods. 1 sa pripájajú štvrtá a piata veta, ktoré znejú: „Povolenie na dobrovoľný
vstup do vojska sa môže udeliť občanovi začínajúc 1. januárom roka, v ktorom dovŕši
17 rokov. Maloletí potrebujú na dobrovoľný vstup do vojska súhlas zákonného zástupcu.“.
10.
V § 14 ods. 4 znie:
„(4)
Osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
môžu dobrovoľne vstúpiť do vojska len s povolením prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ak vyhovujú podmienkam ustanoveným pre dobrovoľný vstup. Žiadosti sa podávajú
na Federálnom ministerstve obrany. K žiadosti sa pripájajú:
a)
rodný (krstný) list alebo doklady ho nahrádzajúce,
b)
písomné povolenie príslušného úradu alebo orgánu domovského štátu žiadateľa na dobrovoľný
vstup do vojska, ak neodpustilo Federálne ministerstvo obrany predloženie tohto dokladu,
c)
vyhlásenie, ktorým sa uchádzač zaväzuje na vojenskú činnú službu,
d)
doklady o dosiahnutom vzdelaní.“.
11.
V § 15 ods. 4 znie:
„(4)
Na vykonávanie pravidelných odvodov sa zriaďujú na okresných vojenských správach
okresné odvodné komisie v zložení:
a)
predseda-náčelník okresnej vojenskej správy alebo ním určený zástupca,
b)
členovia
1.
zástupca okresného úradu alebo jemu na roveň postaveného územného orgánu štátnej
správy,
2.
dvaja lekári, ktorých zabezpečí príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy na žiadosť
náčelníka okresnej vojenskej správy; Federálne ministerstvo obrany môže po dohode
s Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky alebo s Ministerstvom zdravotníctva
Slovenskej republiky určiť namiesto jedného lekára štátnej zdravotníckej správy lekára
vojenskej správy.“.
12.
V § 15 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 10, ktoré znejú:
„(5)
Na odvodnom konaní môžu byť prítomní tiež zástupcovia orgánov obcí, z ktorých sa
branci predvolávajú na odvod.
(6)
Okrem osôb uvedených v odsekoch 4 a 5 a branca, ktorý sa ustanovil na odvod, smú
byť v odvodnej miestnosti prítomné len osoby, ktoré na to dostanú poverenie orgánov
nadriadených okresnej vojenskej správe.
(7)
Okresný úrad alebo jemu na roveň postavený územný orgán štátnej správy zabezpečí
na žiadosť náčelníka okresnej vojenskej správy materiálne prostriedky a potrebný personál
na vykonávanie lekárskych prehliadok.
(8)
Zloženie vyššej odvodnej komisie2) určí orgán nadriadený okresným vojenským správam. Jej členmi sú zástupcovia územného
orgánu vojenskej správy a lekári vojenskej správy.
(9)
Vyššia odvodná komisia
a)
riadi a kontroluje činnosť okresných odvodných komisií,
b)
rozhoduje o odvolaní odvedencov proti odvodnému rozhodnutiu,
c)
rozhoduje o sťažnostiach členov okresných odvodných komisií proti odvodnému rozhodnutiu
týchto komisií,
d)
preskúmava konečné odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec nebol odvedený, ak je
odôvodnená domnienka, že toto rozhodnutie je nesprávne,
e)
rieši sťažnosti na neurčenie na náhradnú službu a odvolanie proti nepovoleniu odkladu
základnej (náhradnej) služby.
(10)
Predseda vyššej odvodnej komisie vyhlasuje rozhodnutie komisie. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je opravný prostriedok.“.
13.
Odkaz 3) uvedený v poznámke pod čiarou sa označuje ako odkaz 2).
14.
V § 16 sa za odsek 2 dopĺňajú nové odseky 3 až 10, ktoré znejú:
„(3)
Okresné vojenské správy zapisujú na pravidelný odvod každoročne občanov, ktorí do
31. decembra bežného roka dovŕšia 18 rokov.
(4)
Zoznamy občanov podľa odseku 3, na ktorých sa vzťahuje pravidelná odvodná povinnosť,
vyhotovujú každoročne k 1. januáru obce poverené výkonom štátnej správy, v ktorých
obvode sú občania prihlásení na trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno a priezvisko, deň,
mesiac a rok narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a predkladá
sa príslušnej okresnej vojenskej správe do 15. januára.
(5)
Zoznamy občanov podľa odseku 3, na ktorých sa vzťahuje pravidelná odvodná povinnosť
a ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, vyhotovujú zastupiteľské úrady, v ktorých obvode
občania žijú. Zoznam s údajmi podľa odseku 4 sa zasiela prostredníctvom Federálneho
ministerstva zahraničných vecí Federálnemu ministerstvu obrany do 31. januára každého
roka.
(6)
O tom, že sa majú ustanoviť na odvod, upovedomujú sa občania povolávacím rozkazom,
prípadne verejnou vyhláškou. Občania podliehajúci odvodu sú povinní ustanoviť sa naň
na miesto a v čase určenom povolávacím rozkazom alebo vo verejnej vyhláške a preukázať
svoju totožnosť.
(7)
Za vážne príčiny, ktoré nedovoľujú občanovi ustanoviť sa na odvod, možno považovať
len
a)
chorobu občana, ktorá je podľa lekárskeho potvrdenia prekážkou, aby sa ustanovil,
b)
trvalý pobyt v zahraničí,
c)
zaistenie, zadržanie, zatknutie, väzbu a výkon trestu odňatia slobody,
d)
iné prekážky vzniknuté nezávisle od neho, ktoré mu bránia ustanoviť sa včas; o tom
však musí občan predložiť potvrdenie obecného úradu, polície alebo iného príslušného
orgánu miesta, kde prekážka vznikla.
Občania, ktorí podliehajú odvodnej povinnosti, sú povinní bezodkladne hlásiť okresnej
vojenskej správe miesta ich trvalého pobytu zaniknutie prekážok, ktoré im bránili
ustanoviť sa na odvod. Odvodu sa podrobia dodatočne.
(8)
Branci povolaní na odvod sa podrobia lekárskej prehliadke, ktorú vykonávajú lekári-členovia
okresnej odvodnej komisie. Ak lekári nemôžu zistiť presne zdravotný stav branca, odošlú
ho na dopĺňajúce odborné lekárske vyšetrenie. U brancov, ktorí sa dlhodobo liečia,
zabezpečí štátna zdravotnícka správa najneskôr do 14 dní pred začatím odvodného konania
odborné vyšetrenie tak, aby odvodná komisia mohla komplexne posúdiť ich zdravotný
stav. Výsledky zdravotného vyšetrenia s príslušným návrhom odovzdá lekár okresnej
vojenskej správe miesta trvalého pobytu branca. Brancov, u ktorých lekári zistia dočasnú
neschopnosť na vojenskú činnú službu pre chorobu (chybu), určuje náčelník okresnej
vojenskej správy na liečebnú starostlivosť. Týmto brancom sa poskytuje bezplatná liečebná
starostlivosť v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Českej
republiky alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Federálnym
ministerstvom obrany.
(9)
Podľa výsledku lekárskej prehliadky vyhlási predseda komisie odvodné rozhodnutie:
a)
o schopnosti branca na vojenskú činnú službu, alebo
b)
o trvalej neschopnosti branca na vojenskú činnú službu, alebo
c)
o odročení odvodu pri dočasnej neschopnosti branca pre chorobu (chybu).
(10)
Branci sú po dobu svojho trvalého pobytu v zahraničí oslobodení od povinnosti ustanoviť
sa do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby splnili pravidelnú odvodnú povinnosť.
Odvodu sa podrobia po návrate na trvalý pobyt do Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.“.
15.
V § 17 ods. 1 sa v druhej vete vypúšťajú slová „a nariadením vydaným vládou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky na jeho vykonanie“; na konci odseku sa dopĺňa
veta: „Proti odvodnému rozhodnutiu nie je opravný prostriedok.“.
16.
V § 17 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
O mimoriadnych odvodoch platia obdobne ustanovenia o pravidelných odvodoch. Ak sa
nariaďujú mimoriadne odvody, sú osoby im podliehajúce povinné prihlásiť sa na ne na
orgáne obce poverenej výkonom štátnej správy príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.“.
17.
V § 17 doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a na konci sa pripája táto veta:
„O dobrovoľných odvodoch platia obdobne ustanovenia o pravidelných odvodoch.“.
18.
V § 18 ods. 3 znie:
„(3)
Preskúšanie nariaďujú orgány nadriadené okresným vojenským správam,
a)
ak je podozrenie, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec nebol odvedený, bolo
vydané v dôsledku konania, ktoré je trestným činom,
b)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti odvodného konania, v ktorom branec nebol odvedený.“.
19.
V § 18 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 až 6, ktoré znejú:
„(4)
Ak sa vedie trestné konanie pre podozrenie, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého
branec nebol odvedený, bolo spôsobené trestným činom, oznámi orgán činný v trestnom
konaní, ktorí vo veci vydal právoplatné rozhodnutie, výsledok konania orgánu nadriadenému
okresnej vojenskej správe, v ktorej obvode bol branec podrobený odvodu.
(5)
Preskúšanie vykonáva vyššia odvodná komisia. Jej členom nesmie byť osoba, ktorá bola
v tej istej veci členom okresnej odvodnej komisie.
(6)
O preskúšacom konaní platia obdobne ustanovenia o odvodnom konaní. Ak treba odborné
lekárske vyšetrenie, môže sa branec odoslať aj do iného zdravotníckeho zariadenia.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 7.
20.
§ 19 včítane nadpisu znie:
„§ 19
Náklady spojené so zápisom, odvodom a preskúšaním
(1)
Brancovi sa pri použití verejných dopravných prostriedkov uhrádzajú preukázané výdavky
vynaložené na cestu z miesta trvalého alebo prechodného bydliska na zápis, odvod,
preskúšanie alebo na dopĺňajúce odborné vyšetrenie zdravotného stavu a späť. Brancovi
sa uhrádza cestovné autobusom alebo cestovné v najnižšej triede osobného vlaku alebo
rýchlika. Cestovné na zápis, odvod a preskúšanie uhrádza obecný úrad miesta trvalého
pobytu občana; cestovné na dopĺňajúce odborné vyšetrenie zdravotného stavu uhrádza
vojenská správa. Pokiaľ povolanie na úkon zavinil občan zanedbaním alebo obchádzaním
povinnosti alebo uvádzaním komisie do omylu, cestovné sa neuhrádza.
(2)
Osoba, ktorá sa neustanovila bez vážneho dôvodu na preskúšanie, alebo ak bolo preskúšanie
nariadené preto, že rozhodnutie o neschopnosti na vojenskú činnú službu bolo vydané
v dôsledku konania tejto osoby, ktoré je trestným činom, je povinná nahradiť náklady
vynaložené na preskúšanie. Ak je pri odoslaní niektorej osoby do vojenskej nemocnice
potrebné sprevádzanie pre jej odpor alebo pre podozrenie z úteku, uhrádza náklady
za sprevádzanie dotknutá osoba.
(3)
Priestory a miestnosti na vykonávanie odvodu, ich vykurovanie a udržiavanie po dobu
úradného konania zabezpečuje a vzniknuté náklady uhrádza na žiadosť okresnej vojenskej
správy okresný úrad alebo jemu na roveň postavený orgán štátnej správy.
(4)
Náklady vzniknuté obciam alebo okresným úradom pri plnení úloh podľa tohto zákona,
ktoré nemožno pokryť z ich rozpočtov, sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu federácie.“.
21.
V § 21 nadpis znie: „Začiatok, koniec a oslobodenie od služobnej povinnosti“.
22.
V § 21 ods. 4 včítane odkazu znie:
„(4)
Od služobnej povinnosti sú oslobodené osoby, ktoré podali vyhlásenie o odmietnutí
základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia.3)
3)
§ 1 ods. 1 a § 2 zákona č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.“.
23.
V § 22 ods. 1 písm. c) sa za slovo „sa“ vkladajú slová „na základe prieskumného konania“.
24.
V § 22 sa vypúšťa odsek 2 a odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
25.
§ 23 včítane nadpisu znie:
„§ 23
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumným konaním sa zisťuje zdravotná schopnosť alebo neschopnosť vojakov na vojenskú
činnú službu.
(2)
Prieskumné konanie vykonávajú prieskumné komisie pri okresných vojenských správach,
orgánoch nadriadených okresným vojenským správam a vo vojenských nemocniciach. Ich
zriaďovanie, zloženie a činnosť ustanoví Federálne ministerstvo obrany všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(3)
Členmi prieskumných komisií pri okresných vojenských správach sú lekári obdobne ako
pri odvodných komisiách.
(4)
Povolaní vojaci sú povinní ustanoviť sa na prieskumné konanie. Cestovné v najnižšej
triede osobného vlaku alebo rýchlika alebo cestovné autobusom z miesta pobytu do miesta
prieskumu a späť uhrádza vojenská správa.“.
26.
Za § 23 sa vkladá nový § 23a, ktorý včítane nadpisu znie:
„§ 23a
Úľavy zo služobnej povinnosti
(1)
Prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, poslancom Federálneho zhromaždenia
- členom výborov Federálneho zhromaždenia zriadených pre brannú politiku, predsedovi
a členom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, predsedovi a členom Rady
obrany štátu, sudcom Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
sudcom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálnemu prokurátorovi
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a generálnemu inšpektorovi ozbrojených
síl Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa po dobu výkonu funkcie preruší alebo
odloží výkon vojenskej činnej služby.
(2)
Ak osoby uvedené v odseku 1 neprevezmú dobrovoľne služobnú povinnosť, môže sa im
uložiť iba za mimoriadnych opatrení a v čase brannej pohotovosti štátu (§ 46 až 49).
(3)
Ustanovenie o dobrovoľnom prevzatí služobnej povinnosti podľa odseku 2 platí i po
ukončení funkčného obdobia.“.
27.
V § 24 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Dočasné úľavy zo služobnej povinnosti“.
28.
V § 24 ods. 1 sa dopĺňa veta, ktorá znie: „Obdobne sa postupuje pri zvolení do platenej
funkcie v obecnom zastupiteľstve.“.
29.
§ 26 včítane nadpisu znie:
„§ 26
Oslobodenie od služobnej povinnosti príslušníkov Federálneho policajného zboru, Polície
Českej republiky, Policajného zboru Slovenskej republiky, Zboru hradnej polície, Federálnej
bezpečnostnej informačnej služby, Zboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a opatrenia pri ich prepustení (uvoľnení)
zo služobného pomeru
(1)
Príslušníci Federálneho policajného zboru, Polície Českej republiky, Policajného
zboru Slovenskej republiky, Zboru hradnej polície, Federálnej bezpečnostnej informačnej
služby, Zboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len „zbory a bezpečnostná služba“), ktorí vykonali základnú
službu, sú po dobu služobného pomeru v zbore alebo bezpečnostnej službe oslobodení
od služobnej povinnosti (§ 20), ktorou by inak boli povinní.
(2)
Osoby, ktorých služobný pomer v zbore alebo bezpečnostnej službe sa skončil, majú
služobnú povinnosť ako vojaci v zálohe.
(3)
Hodnosti, ktoré dosiahli príslušníci zborov alebo bezpečnostnej služby vo vojsku,
sa spravidla nemenia po dobu ich služby v týchto zboroch alebo bezpečnostnej službe,
ani pri ich prepustení alebo uvoľnení zo služobného pomeru, ibaže by sa im táto vojenská
hodnosť nemohla podľa všeobecne záväzných právnych predpisov ponechať.
(4)
Na žiadosť osoby uvedenej v odseku 3, podanú po jej prepustení alebo uvoľnení zo
služobného pomeru v zbore alebo bezpečnostnej službe, môže sa vojenská hodnosť upraviť
podľa hodnosti, ktorú dosiahla v týchto zboroch alebo bezpečnostnej službe. Úprava
hodnosti sa môže vykonať aj na návrh orgánu, ktorý osobu prepúšťa (uvoľňuje) zo služobného
pomeru.
(5)
Personálne útvary zborov alebo bezpečnostnej služby oznámia prepustenie alebo uvoľnenie
zo služobného pomeru príslušnej okresnej vojenskej správe.“.
30.
V § 27 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Doba trvania základnej služby
a)
absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium štátnou skúškou,
sa určuje na 12 mesiacov,
b)
absolventov vysokých škôl, ktorí boli zaradení do vojenskej prípravy na vysokých
školách a ukončili časť tejto prípravy zápočtom, sa určuje na 11 mesiacov,
c)
absolventov vysokých škôl, ktorí boli zaradení do vojenskej prípravy na vysokých
školách a ukončili túto prípravu záverečnými skúškami, žien, ktoré dobrovoľne vstúpili
do vojska, a vojakov, ktorí prevzali záväzok na ďalšiu službu, sa určuje na 9 mesiacov.“.
31.
V § 27 sa doterajší odsek 3 označuje ako odsek 4.
32.
Za § 28 sa vkladá nový § 28a, ktorý včítane nadpisu znie:
„§ 28a
Započítanie základnej (náhradnej) služby
Osobám, ktoré už slúžili vo vojsku a boli z neho prepustené, sa základná (náhradná)
služba už vykonaná započítava do základnej (náhradnej) služby.“.
33.
V § 30 ods. 3 druhá veta znie: „Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok.“.
34.
§ 36 včítane nadpisu znie:
„§ 36
Trvalá dovolenka
(1)
Vojakmi na trvalej dovolenke sú vojaci, ktorí boli zo základnej (náhradnej) služby
predčasne prepustení a neboli doteraz preložení do zálohy. Okrem dôvodu uvedeného
v § 32 ods. 1 možno predčasne prepustiť zo základnej služby na trvalú dovolenku vojakov,
a)
ak sa majú odstrániť ich prebytočné počty,
b)
ak ide o hromadné prepustenie príslušníkov jedného nástupného ročníka pred ich preložením
do zálohy,
c)
ak tak rozhodne prieskumná komisia,
d)
ktorým bol dodatočne povolený odklad,
e)
ktorým sa mala udeliť zdravotná dovolenka najmenej na dobu, ktorá zvyšuje na dokončenie
základnej služby,
f)
ženy, u ktorých bolo zistené tehotenstvo,
g)
ktorí boli vzatí do väzby,
h)
ktorí boli právoplatne odsúdení na trest odňatia slobody, dňom nástupu trestu.
(2)
Z náhradnej služby možno predčasne prepustiť na trvalú dovolenku vojakov z dôvodov
uvedených v odseku 1 písm. b) až h) a vojakov, ktorí nemôžu vykonávať náhradnú službu
pre chorobu nepretržite po dobu dlhšiu ako 28 dní, ak podľa vyjadrenia odborného lekára
nie je pravdepodobné, že sa uzdravia najneskôr v ďalších 14 dňoch.
(3)
Prepustením na trvalú dovolenku sa základná (náhradná) služba prerušuje. Vojaci na
trvalej dovolenke sú povinní nastúpiť na pokračovanie v základnej (náhradnej) službe
v najbližšom nástupnom termíne, ktorý nasleduje po zaniknutí dôvodov, pre ktoré boli
prepustení na trvalú dovolenku.“.
35.
Za § 36 sa vkladá nový § 36a, ktorý včítane nadpisu znie:
„§ 36a
Odpustenie zvyšku základnej (náhradnej) služby
(1)
Vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa § 36 ods. 1 písm. a), b), e), a f)
sa zvyšok základnej služby odpúšťa, ak nepresahuje šesť mesiacov. Zvyšok náhradnej
služby vojakom uvedeným v § 36 ods. 2 sa odpúšťa v prípade, že k prepusteniu dôjde
v poslednom mesiaci náhradnej služby.
(2)
Ak pri prepustení podľa § 36 ods. 1 písm. b) ide o dobu kratšiu ako 10 dní, započítava
sa táto doba ako vykonaná vojenská činná služba.
(3)
Vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa § 36 ods. 1 písm. c) a d) môže Federálne
ministerstvo obrany odpustiť zvyšok základnej služby, ak nepresahuje šesť mesiacov,
a vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa § 36 ods. 1 písm. g) a h) zvyšok základnej
služby do jedného mesiaca.“.
36.
§ 37 včítane nadpisu znie:
„§ 37
Ďalšia služba
(1)
Vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali
ďalšiu službu. Vojakom, ktorí vykonali len náhradnú službu, možno toto povolenie udeliť,
len ak boli na náhradnú službu určení podľa § 29 alebo 31.
(2)
Na ďalšiu službu sú povinní vojaci,
a)
ak sú na svoju žiadosť vzdelávaní alebo cvičení pre vojenskú službu alebo
b)
ak prevzali záväzok na takú službu.
(3)
Do ďalšej služby sa prijímajú vojaci podľa odseku 2 písm. b) na dobu 2 až 5 rokov.“.
37.
Za § 37 sa vkladá nový § 37a, ktorý včítane nadpisu znie:
„§ 37a
Náhrada nákladov
(1)
Vojaci v ďalšej službe, ktorí sú na vlastnú žiadosť alebo z dôvodu právoplatného
odsúdenia súdom pre trestný čin alebo pre služobnú nespôsobilosť prepustení pred splnením
povinnosti na ďalšiu službu alebo pred splnením prevzatého záväzku, sú povinní vrátiť
sumu, ktorá sa rovná nákladom vynaloženým na materiálne a finančné zabezpečenie ich
vzdelania alebo vycvičenia (ďalej len „náhrada nákladov“).
(2)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia všeobecne
záväzným právnym predpisom podmienky zníženia alebo odpustenia náhrady nákladov a
po dohode s Federálnym ministerstvom financií výšku náhrady nákladov.“.
38.
V § 39 ods. 3 znie:
„(3)
Vojaci v zálohe sa povolávajú spravidla na štyri pravidelné cvičenia po troch alebo
štyroch týždňoch. Federálne ministerstvo obrany ustanoví počet a dĺžku jednotlivých
cvičení s ohľadom na potreby výcviku alebo zabezpečenia pripravenosti ozbrojených
síl tak, aby sa neprekročil úhrnný čas podľa odseku 1 alebo 2; môže odpustiť vojakom
v zálohe konanie cvičení, pokiaľ je vycvičených viac osôb alebo pokiaľ vzhľadom na
vykonávané zamestnanie alebo inú prípravu sú v potrebnom rozsahu vycvičení. Ak mimoriadna
alebo zvláštna služba presahuje šesť mesiacov, môže je Federálne ministerstvo obrany
započítať ako jedno alebo dve cvičenia.“.
39.
V § 39 ods. 5 znie:
„(5)
Vojaci v zálohe, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, sa nepovolávajú po túto
dobu na cvičenia, sú však povinní ich vykonať po návrate zo zahraničia. Federálne
ministerstvo obrany môže týmto vojakom z dôvodov hodných osobitého zreteľa odpustiť
vykonanie všetkých alebo niektorých cvičení.“.
40.
V § 39 ods. 6 sa pripája druhá veta, ktorá znie: „Dobrovoľné cvičenia sa nezapočítavajú
do úhrnného času cvičení.“.
41.
V § 39 sa za odsek 7 dopĺňajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
„(8)
Vojakom v zálohe môže na ich žiadosť okresná vojenská správa povoliť odklad vykonania
cvičenia na iné obdobie roka, prípadne na nasledujúci rok. O odklad cvičenia môže
sa súhlasom vojaka žiadať aj zamestnávateľ. Podanie žiadosti nemá odkladný účinok.
(9)
Z cvičenia sa predčasne prepustia vojaci, ktorí sa z dôvodu choroby alebo úrazu stanú
na zostávajúcu dobu neschopnými na vojenskú činnú službu, ktorí boli počas cvičenia
vzatí do väzby alebo ktorým sa počas cvičenia povolil odklad cvičenia. Doba, po ktorú
konali cvičenie, sa im započíta do úhrnného času cvičení.“.
42.
§ 40 včítane nadpisu znie:
„§ 40
Nahrádzanie zameškanej základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia
(1)
Vojaci konajúci základnú (náhradnú) službu alebo vojenské cvičenie sú povinní plne
nahradiť službu, ktorú zameškali prekročením riadnej a osobitnej dovolenky, dovolenkou
bez nároku na peňažné náležitosti, výkonom disciplinárneho trestu väzenia, zbehnutím
alebo svojmocným odlúčením.
(2)
Nahrádzanie vojenskej činnej služby podľa odseku 1 možno odpustiť. Nemožno však odpustiť
dobu zameškanú zbehnutím a svojmocným odlúčením.
(3)
Základná (náhradná) služba alebo vojenské cvičenie zameškané chorobou, úrazom alebo
zdravotnou dovolenkou sa nenahrádza, ak choroba alebo úraz nevznikli alebo sa nezhoršili
vlastnou vinou vojaka.“.
43.
V § 41 písm. b) sa slová „a osobami podliehajúcimi brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú
brannej výchove“ vypúšťajú.
44.
§ 45 včítane nadpisu znie:
„§ 45
Rozsah povolania
(1)
Osobnými úkonmi pre potreby ozbrojených síl sa rozumie činnosť vojakov v zálohe súvisiaca
s vyhlásením mimoriadnych opatrení.
(2)
Ak bolo nariadené akékoľvek mimoriadne opatrenie podľa tohto zákona, možno pre potreby
ozbrojených síl požadovať osobné úkony od vojakov v zálohe, ktorí môžu byť pre tento
prípad vopred určení. Títo vojaci podliehajú po dobu plnenia osobných úkonov vojenskej
disciplinárnej a súdnej právomoci.
(3)
Povolaním vojakom v zálohe do mimoriadnej služby sa zrušuje ich určenie na osobné
úkony.
(4)
Vojaci v zálohe vopred určení na osobné úkony vykonávajú namiesto vojenských cvičení
nevyhnutnú prípravu.
(5)
O povolaní na osobné úkony, o náhrade cestovného povolaných osôb, o nastúpení na
výkon osobných úkonov a prepustení z nich platia obdobne ustanovenia o mimoriadnej
službe a vojenských cvičeniach.“.
45.
V § 46 ods. 2 prvej vete sa slová, „ako i osoby podliehajúce brannej povinnosti,
ktoré sa podrobujú brannej výchove,“ vypúšťajú.
46.
V § 46 sa odsek 3 vypúšťa a odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
47.
V § 49 ods. 1 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Toto ustanovenie sa nevzťahuje na
osoby uvedené v § 22 ods. 1 písm. e).“.
48.
V § 50 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Zamestnávatelia môžu požiadať o oslobodenie od povinnosti mimoriadnej služby pre
svojich zamestnancov okresnú vojenskú správu, v ktorej obvode majú sídlo. Orgány štátnej
správy môžu vyžadovať oslobodenie pre občanov, pokiaľ však ide o osoby v pracovnom
alebo obdobnom pomere, až po prerokovaní s ich zamestnávateľom.
(3)
Od povinnosti na mimoriadnu službu možno oslobodiť vopred alebo až za mimoriadnych
opatrení. Oslobodenie nadobúda účinnosť, ak sa vykoná vopred, dňom vyhlásenia mimoriadnych
opatrení, ak sa vykoná až za mimoriadnych opatrení dňom, keď príslušný orgán vojenskej
správy rozhodol o oslobodení. Zamestnávatelia a orgány štátnej správy sú povinní oznámiť
zaniknutie dôvodov, pre ktoré sa oslobodenie vykonalo, okresnej vojenskej správe,
ktorá oslobodenie vykonala, a okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu oslobodenej
osoby.“.
49.
V § 50 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Oslobodenie možno obmedziť na určitú dobu. Rozhodnutie, ktorým sa povolilo oslobodenie,
možno po zaniknutí dôvodov alebo v dôležitom záujme ozbrojených síl zrušiť.“.
50.
§ 51 včítane nadpisu znie:
„§ 51
Ohlasovacia povinnosť a vojenská evidencia
(1)
Branci, vojaci a osoby, ktoré boli určené na zvláštnu službu a boli o tomto svojom
určení upovedomené, sú povinní bezodkladne hlásiť skutočnosti dôležité pre vojenskú
evidenciu, a to zmeny miesta trvalého a prechodného pobytu, zamestnávateľa, zamestnania,
úrazy a vážne ochorenia majúce vplyv na výkon ich brannej povinnosti a zmeny údajov
uvedených vo vojenských preukazoch orgánom vojenskej správy, na ktorých sú vedení
v evidencii.
(2)
Vojenskú evidenciu vojakov v činnej službe vedú príslušné orgány ozbrojených síl,
ostatných osôb uvedených v odseku 1 okresné vojenské správy. Spôsob vedenia vojenskej
evidencie ustanoví Federálne ministerstvo obrany všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zastupiteľské úrady vedú vojenskú evidenciu občanov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky žijúcich v zahraničí.
(3)
Orgány, ktoré vedú evidenciu obyvateľstva, spolupracujú s okresnými vojenskými správami
pri vedení vojenskej evidencie, najmä oznamujú príslušným okresným vojenským správam,
ktorí branci a vojaci mimo činnej služby sa prihlásili na trvalý pobyt alebo sa z
neho odhlásili.
(4)
Orgány činné v trestnom konaní oznamujú vzatie do väzby alebo právoplatné odsúdenie
branca alebo vojaka mimo činnej služby okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu;
nápravnovýchovné ústavy Ministerstva spravodlivosti Českej republiky a ústavy Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky oznamujú prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
(5)
Orgán poverený vedením matriky príslušný podľa miesta trvalého pobytu branca alebo
vojaka mimo činnej služby oznamuje jeho úmrtie príslušnej okresnej vojenskej správe.
Pri úmrtí vojaka v činnej službe zasiela kópiu úmrtného listu vojenskému útvaru, ktorého
bol vojak príslušníkom.
(6)
Zamestnávatelia môžu vyžadovať od svojich zamestnancov predloženie vojenského preukazu
na zistenie údajov potrebných pre ich oslobodenie (§ 50) a zabezpečenie ostatných
úloh pre dobu mimoriadnych opatrení.“.
51.
V § 52 ods. 2 znie:
„(2)
Povolanie sa vykonáva povolávacím rozkazom, prípadne verejnou vyhláškou; pri mobilizácii
tiež mobilizačnou výzvou. Druhy povolávacích rozkazov ustanoví Federálne ministerstvo
obrany. Povolávacie rozkazy sa doručujú poštou alebo prostredníctvom orgánov obcí
poverených výkonom štátnej správy; pri mimoriadnych opatreniach takisto prostredníctvom
vojakov v zálohe určených na osobné úkony. Ak pri povolaní na mimoriadnu službu nebude
ustanovené inak, sú povolané osoby povinné do štyroch hodín po upovedomení nastúpiť
cestu do určeného miesta.“.
52.
§ 53 včítane nadpisu znie:
„§ 53
Vojenské preukazy
(1)
Na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám a pre potreby vojenskej evidencie
osôb podliehajúcich služobnej povinnosti sa vydáva vojenský preukaz. Pri služobnom
styku a v prípadoch, keď to vyplýva z účelu úkonu, je vojak v činnej službe povinný
preukázať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám vojenským preukazom.
(2)
Osobám trvalo neschopným na vojenskú činnú službu sa vydáva preukaz o neschopnosti
na vojenskú činnú službu, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého
pobytu a deň prepustenia osoby z vojska.
(3)
Vojenské preukazy vydáva Federálne ministerstvo obrany. Vo vojenských preukazoch
pre osoby podliehajúce služobnej povinnosti sa uvádza meno, priezvisko, rodné číslo,
miesto trvalého pobytu vojaka, vojenská hodnosť a vojenský útvar; v preukazoch pre
vojakoch v základnej (náhradnej) službe a v zálohe sa ďalej uvádzajú údaje o druhu
služobnej povinnosti, vojenskej odbornosti a iné osobitné záznamy (zdravotné a pod.).
(4)
Vojenský preukaz nemožno pripojiť ako prílohu k podaniam, odovzdať nepovolaným osobám
ani vyviezť do zahraničia. Stratu vojenského preukazu je občan povinný hlásiť vojenskej
správe bez zbytočného odkladu.“.
53.
§ 54 včítane nadpisu znie:
„§ 54
Styk občanov s orgánmi vojenskej správy
(1)
Branci, odvedenci, vojaci na trvalej dovolenke a v zálohe predkladajú všetky podania
vo veciach svojho branného pomeru okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu.
Rozhodnutia orgánov vojenskej správy a doklady sa občanom doručujú priamo, poštou
alebo prostredníctvom obecných úradov poverených výkonom štátnej správy.
(2)
Okresné vojenské správy môžu povolať občanov na rokovanie v prípade vzniku pochybností
o splnení ich brannej povinnosti.“.
54.
§ 55 včítane nadpisu znie:
„§ 55
Cestovanie do zahraničia
V dobe mimoriadnych opatrení musia mať osoby podliehajúce brannej povinnosti na cestovanie
do zahraničia súhlas vojenskej správy.“.
55.
V § 76 ods. 1 prvej vete sa slová „veliteľstvá vojenských okruhoch4)“ nahrádzajú slovami „orgány nadriadené okresným vojenským správam“ a odkaz 4) sa
vypúšťa.
56.
V § 76 ods. 1 sa doterajší odkaz 5) označuje ako odkaz 4).
57.
V § 76 ods. 4 sa slová „Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovami „Polície Českej
republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky“ a slovo „miestnych“ sa nahrádza
slovom „okresných“.
Čl. II
Záväzky na ďalšiu službu uzavreté predo dňom účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa
predpisov platných v čase ich vzniku.
Čl. III
Zrušujú sa:
1.
§ 1 až 14, § 16 až 18, § 19 ods. 4, § 20 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2, § 29, 30, 32 až
37, 39 a 40, 42 až 45, 47 a 48, 52 až 55, 61, 62, 64 až 67 vládneho nariadenia č.
21/1958 Zb., ktorým sa vykonáva Branný zákon.
2.
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 17/1990 Zb. o zmene
doby trvania základnej služby.
3.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 230/1990 Zb., ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 17/1990
Zb. o zmene doby trvania základnej služby.
Čl. IV
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo
úplné znenie branného zákona č. 92/1949 Zb., ako vyplýva z neskorších zákonov.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.