228/1992 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.07.1992 - 30.09.1995 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 228/1992 Zb. |
Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 22.04.1992 |
Dátum vyhlásenia: | 29.05.1992 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
528/1990 Zb. | Devízový zákon |
228
ZÁKON
z 22. apríla 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Čl. I
Devízový zákon č. 528/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. e) sa za slová „zahraničné cenné papiere“ dopĺňajú čiarka a slová „vkladové
listy znejúce na cudziu menu“.
2.
V § 2 písm. f) sa spojka „a“ medzi slovami „kúpa“ a „predaj“ nahrádza čiarkou a v
texte v zátvorke sa vypúšťa slovo „pôžička“.
3.
§ 3 znie:
„§ 3
(1)
Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka
zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka1) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku
so zahraničím.
(2)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky
zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov -
právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej
z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.“.
Odkaz č. 1) znie:
„“.
1)
§ 6 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.“.
4.
§ 5 znie:
„§ 5
(1)
Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.
(2)
Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami
sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť
v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.3)
(3)
Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na
devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi3a) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.“.
Odkazy č. 2), 3) a 3a) znejú:
„“.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Zákon č. 123/1992 Zb.
o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
3)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v
Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
3a)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“.
5.
V § 6 ods. 2 písm. b) sa za slovo „cirkvám“ vkladajú čiarka a slová „náboženským
spoločnostiam4)“ a v § 6 ods. 2 písm. b) sa dopĺňajú čiarka a slová „pokiaľ nejde o ich podnikateľskú
činnosť;“
Odkaz č. 4) znie:
„4)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností.“.
6.
V § 6 ods. 2 písm. c) sa dopĺňajú slová „a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní
ich podnikateľskej činnosti;“.
7.
§ 7 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (§ 11 ods. 1, § 17
ods. 1) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (§ 12 ods. 3, § 17 ods. 7) a vydala
im o tom potvrdenie,“.
8.
V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová „- fyzické osoby“.
9.
§ 7 ods. 5 znie:
„(5)
Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie
s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu
tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna
banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre
vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.“.
10.
§ 8 ods. 1 znie:
„(1)
Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ
z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z
povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou
nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk
uskutočňuje bezhotovostne.“.
11.
Z nadpisu tretej časti sa vypúšťajú slová „a devízových cudzozemcov“.
12.
V § 9 ods. 1 sa slová „na výzvu príslušného devízového orgánu ohlásiť mu v ustanovenej
lehote“ nahrádzajú slovami „Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť“ a slová „na podnikaní“
sa vypúšťajú.
13.
§ 9 ods. 2 znie:
„(2)
Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku
1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených
prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne
alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.“.
14.
V § 11 ods. 3 sa slovo „kmeňového“ nahrádza slovom „základného“.
Odkaz č. 6) znie:
„6)
Obchodný zákonník.“.
15.
V § 11 ods. 6 sa slová „obchodovania s devízovými prostriedkami (§ 7 ods. 3)“ nahrádzajú
slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 14 ods. 1, a pokiaľ sa nevydalo devízové
povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia týchto devízových prostriedkov.“.
16.
V § 12 ods. 2 sa druhá veta nahrádza týmto textom: „Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa
kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň
uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného v deň, keď devízová banka
dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového tuzemca - právnickej
osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou
bankou v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby inak ako na základe výpisu
z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise
z účtu zahraničnej banky.“.
17.
V § 13 ods. 1 sa za slová „na základe“ vkladá slovo „iného“ a dopĺňa sa druhá veta,
ktorá znie: „To neplatí, pokiaľ ide o peňažný ústav devízového tuzemca - právnickej
osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na česko-slovenskú menu so splatnosťou do
jedného roka.“.
18.
§ 13 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného
v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku.
Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa
kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou.
V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu
devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.
(3)
Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad
podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.“.
19.
Za § 13 sa vkladajú § 13a, 13b a 13c, ktoré znejú:
„§ 13a
(1)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi -právnickej osobe za česko-slovenskú
menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním
na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom
predpise.6a)
(2)
Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkov
zodpovedajúcu protihodnote česko-slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom - právnickou
osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.
(3)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe na jej žiadosť
devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi
v rozsahu nevyhnutnom
a)
na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,
b)
na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného
ruchu a platených v zahraničí.
(4)
Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom - právnickým osobám je devízová
banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových
prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).
§ 13b
Devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému
tuzemcovi - právnickej osobe devízové povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov
nad rámec prípadov uvedených v § 13 ods. 1 alebo § 13a ods. 1 až 3.
§ 13c
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové
prostriedky nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských
cenných papierov znejúcich na cudziu menu.6b)“.
Odkazy č. 6a) a 6b) znejú:“.
„6a)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
6b)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.“.
20.
§ 14 znie:
„§ 14
(1)
Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku
použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou:
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov,
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická
osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení
devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré
sa toto povolenie nevyžaduje.“.
21.
V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „na podnikaní“.
22.
§ 15 ods. 2 sa vypúšťa.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
23.
V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú
v odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po končení tejto nepretržitej
pracovnej činnosti v zahraničí.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
24.
V § 17 ods. 4 a § 17 ods. 6 sa slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“
nahrádzajú slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.
25.
V § 20 ods. 1 sa za slovo „povolení“ vkladá čiarka a slová „na platenie devízovému
cudzozemcovi do zahraničia“ sa nahrádzajú slovami „ktoré v odôvodnených prípadoch
môže vydať devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. b).“.
26.
V § 22 ods. 1 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej
banky podľa osobitného predpisu.6c)“.
Odkaz č. 6c) znie:
„6c)
§ 37 zákona č. 21/1992 Zb.“.
27.
V § 22 ods. 2 sa nahrádzajú slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“ slovami
„prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.
28.
§ 23 znie:
„§ 23
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, s výnimkou nákupu nehnuteľností
v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia úveru od devízového cudzozemca,
ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom:
a)
devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovej banke,
b)
devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa § 20 a 21,
c)
devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom
potvrdenie,
d)
devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,
e)
devízové prostriedky, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať
na peňažné plnenie v česko-slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi, s výnimkou
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov a
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, sa môže devízový tuzemec - fyzická
osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení
devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých
sa toto povolenie nevyžaduje.“.
29.
V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „v tuzemsku a“.
30.
§ 25 znie:
„§ 25
Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike iba:
a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide i nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých
iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec
- fyzická osoba od manžela, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej
hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
e)
pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,6d)
f)
pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,
g)
pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.7)“.
Odkazy č. 6d) a 7) znejú:“.
„6d)
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplne znenie
č. 47/1992 Zb.).
7)
Napr. Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v
znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k
niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov,
zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona
č. 92/1992 Zb.“.
31.
§ 28 sa za slová „zahraničné platobné dokumenty“ vkladá čiarka a slová „vkladné knižky
znejúce na cudziu menu“.
32.
V § 29 sa za odsek 2 dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Štátna banka česko-slovenská môže ustanoviť opatrením v Zbierke zákonov maximálne
sumy devízových prostriedkov, ktoré možno vyviezť do zahraničia v hotovosti.“.
33.
V § 31. ods. 3 písm. b) sa za slovo „zdedené“ dopĺňa slovo „zlaté“.
34.
Siedma časť znie:
„SIEDMA ČASŤ
MAJETKOVÁ ÚČASŤ V ZAHRANIČÍ
§ 34
(1)
Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením
Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií
a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(2)
Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel
devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková
účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je
spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa
na strate.
(3)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca
len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym
ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(4)
Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej
a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie
podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové
povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádyajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14
a § 23 ods. 3, prípadne podľa § 10 ods. 2 a § 16 ods. 3.“.
35.
V § 35 ods. 1 sa za slová „v česko-slovenskej alebo v“ vkladá slovo „dohodnutej“
a na konci sa dopĺňa veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej banky
podľa osobitného predpisu.6c)“.
36.
§ 35 ods. 2 znie:
„(2)
Za cudzozemský účet sa považuje takisto:
a)
vkladový účet v banke8a) v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový
cudzozemec zdedil,
b)
vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom
alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.“.
Odkaz č. 8a) znie:
„“.
8a)
Zákon č. 21/1992 Zb.“.
37.
V § 36 ods. 3 sa dopĺňajú druhá a tretia veta, ktoré znejú: Toto povolenie sa nevyžaduje,
ak ide o prevod dedičstva alebo výživného (§ 31 a 32). Vykonávací predpis môže ustanoviť
ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.“.
38.
§ 38 znie:
„§ 38
(1)
Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa § 37,
porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené
nedostatky v určenej lehote odstránila.
(2)
Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe, ktorá porušila
povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu až do výšky 1 milióna Kčs. Devízový
orgán pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní.8b)
(3)
Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa
odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby,
ktorej sa pokuta uložila.
(4)
Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa zistenia
porušenia tohto zákona, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, v ktorom sa povinnosť
porušila.“.
Odkaz č. 8b) znie:
„“.
8b)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.
39.
V § 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto česko-slovenskú
menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska
toto povolenie nemá.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a vkladajú sa v ňom za slová „odseku 1“
slová „a 2“.
40.
V § 43 písm. f) sa slová „prijíma úver v devízových prostriedkoch od devízového cudzozemca“
nahrádzajú slovami „prijíma peňažný úver od devízového cudzozemca“, v písmene g) sa
na konci vypúšťajú slová „a v tuzemsku“ a za písmeno m) sa dopĺňa nové písmeno n),
ktoré znie:
„n)
neposkytuje súčinnosť devízovému orgánu vykonávajúcemu devízovú kontrolu (§ 37 ods.
3).“.
41.
§ 44 prvá veta znie: „Devízové priestupky podľa § 43 písm. a) až j) prejednávajú
príslušné orgány miestnej správy,10) priestupky podľa § 43 písm. k), l), m) orgány colnej správy, a ak ide o devízový
priestupok podľa § 43 písm. n), devízové orgány.“.
Odkaz č. 10) znie:
„10)
Zákon Českej národnej rady č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb. Zákon Českej národnej rady č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.“.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb. Zákon Českej národnej rady č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.“.
42.
V § 44 ods. 2 sa slová „Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovom „polície“11a)“.
Odkaz č. 11a) znie:
„11a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.“.
43.
§ 45 od. 1 písm. b) znie:
„b)
pokutu až do výšky 20 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v § 43 písm. b) až n),“.
44.
Za § 46 sa zaraďuje nový oddiel 3, ktorý včítane nadpisu znie:
„Oddiel 3
§ 46a
Blokové konanie
Devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí dohovorenie osobe,
ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v § 44 so súhlasom tejto osoby
prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do výšky 5 000 Kčs.“.
45.
§ 48 ods. 1 znie:
„(1)
Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom
konaní,8b) s výnimkou uvedenou v odseku 2.“.
46.
§ 48 ods. 2 sa vypúšťa a odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
47.
V § 49 sa za slová „Štátna banka česko-slovenská“ vkladajú slová „po dohode s ministerstvami
financií republík“.
48.
Za § 49 sa vkladajú nové § 49a a 49b, ktoré znejú:
„§ 49a
(1)
Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou a Federálnym
ministerstvom zahraničného obchodu upraví vykonávacím predpisom spôsob vyporiadania
nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zo zostatkov účtov
v nich vedených.
(2)
Nároky podľa odseku 1 možno uplatniť do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 49b
Štátna banka česko-slovenská po dohode s Federálnym ministerstvom financií ustanoví
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov postup devízových tuzemcov - právnických osôb
v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej
evidencie a výkazníctva.“.
49.
§ 51 ods. 2 znie:
„(2)
Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb (§ 5 ods. 1 a 2) zriadené podľa
doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových účtov zriadených
podľa § 11 ods. 3, do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch
platí ustanovenie § 11 ods. 6. Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb
zriadené na základe devízového povolenia sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto
povolení.“.
Čl. II
Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým
naďalej „devízová banka“.
Čl. III
(1)
Zrušujú sa:
1.
§ 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i) a § 22 písm. j) zákona č.
42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva
financií č. 8/1981 Zb. o odberných poukazoch PZO Tuzex,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 370/1990 Zb. o oprávnení na predaj
tovaru a poskytovanie služieb na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
za devízové prostriedky,
4.
vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 583/1990
Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon.
(2)
Povolenia na predaj tovaru a poskytovanie služieb za devízové prostriedky na území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané podľa zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych
stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov strácajú platnosť dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
Čl. IV
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo
úplné znenie devízového zákona č. 528/1990 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných
týmto zákonom.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.