537/1992 Zb.

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech Kanady a Česko-Slovenska, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.

Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z častí príjmu alebo majetku, včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, dane z celkovej sumy mzdy alebo platu platené podnikmi a dane z prírastku hodnoty.

Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:

Táto Zmluva sa vzťahuje tiež na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu Zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje v zmysle tejto Zmluvy každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodov svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta zriadenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz tiež zahŕňa vládu zmluvného štátu alebo správny útvar alebo miestny orgán alebo každé zastúpenie alebo inštitúciu tejto vlády, útvaru alebo orgánu.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie v súlade s nasledujúcimi pravidlami:

Ak iná osoba než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, tak:

Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje v zmysle tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.

Výraz „stála prevádzkáreň“ zahŕňa najmä:

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenie tohto článku výraz „stála prevádzkáreň“ nebude zahŕňať:

Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, osoba - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 - koná v zmluvnom štáte prevažne na účet podniku druhého zmluvného štátu, považuje sa táto osoba vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré vykonáva pre podnik, za stálu prevádzkáreň podniku v prv spomenutom štáte, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na činnosti uvedené v odseku 3, ktoré, pokiaľ by sa uskutočňovali v trvalom zariadení, by z tohto trvalého zariadenia nerobili stálu prevádzkáreň podľa ustanovenia tohto odseku.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Príjmy, ktoré plynú rezidentovi zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

Na účely tejto Zmluvy výraz „nehnuteľný majetok“ sa definuje v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia všeobecného práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za privolenie na ťaženie nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenia odseku 1 sa použijú pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa takisto použijú pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.

Zisky podnikov jedného zmluvného štátu budú zdanené len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával svoju činnosť týmto spôsobom, možno zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

Pri určení ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať tie odpočítateľné náklady, ktoré sa vynaložili na činnosť tejto stálej prevádzkárne, včítane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či vznikli v štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.

Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú riadne a dodatočné dôvody pre iný postup.

Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdania len v tomto štáte.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 a článku 7 príjmy plynúce z prevádzkovania lodí a lietadiel, ktoré sa používajú prevažne na dopravu cestujúcich alebo tovaru výhradne medzi miestami v jednom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto štáte.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia tiež pre zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Ak

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu - a vzápätí zdaní - zisky, ktoré sa podniku druhého zmluvného štátu zdanili v tomto druhom štáte, a zisky takto zahrnuté sú ziskami, ktoré by bol dosiahol podnik prv spomenutého štátu, keby podmienky dojednané medzi oboma podnikmi boli také, aké by sa boli dojednali medzi nezávislými podnikmi, upraví druhý štát primerane sumu dane ním uloženej z týchto ziskov. Pri určení tejto úpravy sa vezme náležitý zreteľ na iné ustanovenia tejto Zmluvy, a ak to bude treba, príslušné úrady zmluvných štátov sa za tým účelom vzájomne poradia.

Zmluvný štát nezmení zisky podniku za okolností uvedených v odseku 1 po uplynutí lehoty ustanovenej jeho právnymi predpismi a v žiadnom prípade po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom získal podnik tohto štátu zisky, ktoré by boli predmetom takejto zmeny.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa neuplatnia v prípade podvodu, vedomého zanedbania alebo nedbanlivosti.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osoba, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Tieto dividendy však môžu byť takisto zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nepresiahne:

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, s ktorými sa podľa daňového práva štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, nakladá rovnako ako s príjmami z akcií.

Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávisle povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na takú stálu prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ibaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov majúcich zdroj v tomto druhom štáte.

Žiadne ustanovenie tejto Zmluvy sa nebude vykladať tak, že by bránilo jednému zmluvnému štátu zdaniť výnosy spoločnosti, plynúce zo stálej prevádzkárne v tomto štáte, popri daní z výnosov, ktorá by bola uložená spoločnosti, ktorá má štátnu príslušnosť v tomto štáte, za predpokladu, že táto dodatková daň neprekročí 10 % sumy takýchto výnosov, ktoré neboli zdanené touto dodatkovou daňou v predchádzajúcich daňových rokoch. Na účely tohto ustanovenia znamená výraz „výnosy“ zisky, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkárni v zmluvnom štáte v bežnom roku a v predchádzajúcich rokoch po odpočítaní všetkých daní, iných než tu spomenutá dodatková daň, ukladaných z týchto ziskov uvedeným štátom.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Také úroky sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a obzvlášť príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií a dlhopisov včítane prémií a výher spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami a dlhopismi, a takisto príjmy, z ktorými sa nakladá z daňového hľadiska ako s príjmami z požičaných peňazí podľa právnych predpisov štátu, v ktorom majú tieto príjmy zdroj. Výraz „úroky“ však nezahŕňa príjmy, o ktorých sa hovorí v článku 10.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa prípadu.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platiteľ je rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však platiteľ, či je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, na ktorého základe sa úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov, alebo ktoré udržiavajú jeden aj druhý s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Tieto licenčné poplatky sa však môžu tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, nepresiahne daň takto určená 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov.

Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, poplatky za autorské práva a iné podobné platby súvisiace s uvedením alebo znovuuvedením akéhokoľvek literárneho, dramatického, hudobného alebo iného umeleckého diela majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, ktorý tam z nich podlieha dani, sa zdania iba v tomto druhom štáte.

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu, včítane filmov, patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s takouto stálou prevádzkárňou alebo stálou základňou skutočne spojené. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom je rezident tohto štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitých vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol dlžník so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Výnosy a zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného majetku, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento nehnuteľný majetok umiestnený.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia majetku uvedené v odseku 3 článku 22 však budú zdanené iba v zmluvnom štáte, v ktorom je takýto hnuteľný majetok zdaniteľný v súlade s uvedeným odsekom.

Zisky zo scudzenia

Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Ustanovenie odseku 4 nebude mať dopad na právo žiadneho zmluvného štátu vyberať podľa jeho zákonov daň zo zisku zo scudzenia akéhokoľvek majetku plynúceho osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte a bola rezidentom v prv spomenutom štáte kedykoľvek počas šiestich rokov bezprostredne predchádzajúcich scudzeniu majetku.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej činnosti nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojej činnosti. Ak príjemca má alebo mal takú stálu základňu, jeho príjmy môžu byť zdanené v druhom štáte, ale len taká ich časť, ktorú možno pripočítať tejto stálej základni. Na účely tohto odseku sa bude predpokladať, že osoba, ktorá je prítomná v zmluvnom štáte aspoň 183 dní v každom období dvanástich mesiacov začínajúcom alebo končiacom v kalendárnom roku, má stálu základňu v tomto štáte v tomto roku.

Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa obzvlášť nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomenutom štáte, ak:

Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave rezidentom jedného zmluvného štátu zdaniť len v tomto štáte.

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelci, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci zo svojej činnosti vykonávanej osobne v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.

Ak príjmy z činnosti, ktorú osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, možno tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní, ak je ustanovené, že ani umelec alebo športovec, ani osoby s ním spojené sa nepodieľajú priamo alebo nepriamo na ziskoch osoby uvedenej v uvedenom odseku.

Príjmy umelcov a športovcov, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, z činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte v rámci kultúrnej výmeny na základe kultúrnej dohody uzavretej oboma zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v tomto druhom štáte.

Penzie a annuity majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.

Penzie a annuity majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu možno tiež zdaniť v štáte, v ktorom majú zdroj, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu. V prípade opakujúcich sa platieb penzií a annuit však daň takto vyberaná nepresiahne 15 % hrubej sumy platby. Toto obmedzenie sa však nepoužije na paušálne platby plynúce zo vzdania sa, zrušenia, vykúpenia, predaja alebo iného spôsobu scudzenia penzijného poistenia alebo annuity.

Bez ohľadu na čokoľvek v tejto Zmluve:

1.

Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na odmeny za služby preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom.

Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je prítomný v jednom zmluvnom štáte iba za účelom výuky alebo výcviku a ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do tohto štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo výcviku, nebudú zdanené v prv spomenutom štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj kdekoľvek, ktoré sa výslovne nespomínajú v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa zdania len v tomto štáte.

Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sa výslovne nespomínajú v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy a majúce zdroj v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť takisto v tomto druhom štáte. V prípade príjmu zo zverejneného majetku alebo pozostalosti osoby, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, však výška kanadskej dane nepresiahne 15 % hrubej sumy príjmov.

Nehnuteľný majetok možno zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.

Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok prislúchajúci k stálej základni, ktorú má k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom štáte na výkon nezávislého povolania, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

Lode a lietadlá prevádzkované rezidentom jedného zmluvného štátu v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Všetky ostatné časti majetku rezidenta jedného zmluvného štátu budú zdanené iba v tomto štáte.

V prípade Kanady sa dvojaké zdanenie zamedzí takto:

V prípade Česko-Slovenska sa dvojaké zdanenie zamedzí takto:

Na účely tohto článku bude platiť, že zisky, príjmy a výnosy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sú zdanené v druhom zmluvnom štáte v súlade s touto Zmluvou, majú zdroj v tomto druhom štáte.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii.

Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.

Žiadne ustanovenie tohto článku sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentovi druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia na daňové účely z dôvodov osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.

Spoločnosti, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, ktorých imanie úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo viac osôb, ktoré sú rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prv spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné spoločnosti, ktoré sú rezidentmi prv spomenutého štátu a ktorých imanie úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo viaceré osoby, ktoré sú rezidentmi tretieho štátu.

Výraz „zdanenie“ uvedený v tomto článku označuje dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.

Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, písomnú žiadosť uvádzajúcu dôvody pre revíziu tohto zdanenia. Aby takáto žiadosť mohla byť prijatá, musí sa predložiť do 2 rokov od prvého oznámenia opatrenia vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou.

Ak príslušný úrad uvedený v odseku 1 bude považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode so Zmluvou.

Jeden zmluvný štát nezvýši po uplynutí lehoty ustanovenej v jeho vnútroštátnych predpisoch a v žiadnom prípade po 5 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol získaný príslušný príjem, daňový základ rezidentovi ktoréhokoľvek zmluvného štátu tým, že by doňho zahrnul príjmy, ktoré už boli zdanené v druhom zmluvnom štáte. Tento odsek sa nepoužije v prípade podvodu, vedomého zanedbania alebo nedbanlivosti.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia zdanenia v prípadoch neupravených v Zmluve.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu dostať do priameho styku za účelom dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom Zmluvy, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade so Zmluvou. Rozsah výmeny nie je obmedzený článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú udržiavané v tajnosti rovnakým spôsobom ako tajné informácie dôjdené na základe vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa iba osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním, vymáhaním alebo riešením odvolaní vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Tieto osoby alebo úrady použijú tieto informácie iba na takéto účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych pojednávaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť:

Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 bude fyzická osoba, ktorá je členom diplomatickej misie, konzulárneho úradu alebo stálej misie jedného zmluvného štátu umiestnenej v druhom zmluvnom štáte alebo v treťom štáte, považovaná na účely tejto Zmluvy za rezidenta vysielajúceho štátu, pokiaľ bude vo vysielajúcom štáte podliehať rovnakým povinnostiam pri zdanení jej celkového príjmu ako rezidenti tohto vysielajúceho štátu.

Táto Zmluva sa nepoužije na medzinárodné organizácie, ich orgány alebo úradníkov a na osoby, ktoré sú členmi diplomatických misií, konzulárnych úradov alebo stálych misií tretieho štátu alebo skupiny štátov, prítomné v jednom zmluvnom štáte, a ktoré nepodliehajú v žiadnom zmluvnom štáte rovnakým povinnostiam pri zdanení ich celkového príjmu ako ich rezidenti.

Ustanovenia tejto Zmluvy nebudú žiadnym spôsobom obmedzovať akékoľvek úľavy, zápočty alebo iné odpočty poskytované

Nič v tejto Zmluve nebude brániť zmluvnému štátu pri ukladaní daní na sumy zahrnuté do príjmov rezidenta tohto štátu z titulu účasti na osobnej spoločnosti, zverenom majetku alebo ovládané zahraničnou afiláciou, na ktorej má rezident podiel.

Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Ottawe.

Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú uplatňovať:

Odsek 1 článku 9 Zmluvy medzi Kanadou a Československom o leteckej doprave podpísanej v Prahe 20. marca 1969 prestane uplatňovať dňom, keď nadobudnú účinnosť ustanovenia tejto Zmluvy.

Táto Zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú, každý zmluvný štát ju však môže druhému zmluvnému štátu vypovedať písomne diplomatickou cestou k 30. júnu alebo skôr každý kalendárny rok začínajúci po uplynutí obdobia piatich rokov odo dňa, v ktorom Zmluva nadobudla platnosť; v takom prípade Zmluva stratí účinnosť:

v Kanade:

pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy platené alebo preddavkované osobám, ktoré tu nie sú rezidentmi, od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku; a

pokiaľ ide o iné kanadské dane, na daňové roky začínajúce 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka alebo neskôr.

v Česko-Slovensku:

pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy plynúce od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka;

pokiaľ ide o iné dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané za všetky daňové roky začínajúce 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka alebo neskôr.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.

Dané v Prahe 30. augusta 1990 vo dvoch vyhotoveniach v českom, anglickom a francúzskom jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť.