616/1992 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 31.12.1992 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 616/1992 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva vnútra o stredných odborných školách Federálneho policajneho zboru |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 14.12.1992 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.12.1992 |
| Autor: | Federálne ministerstvo vnútra |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 29/1984 Zb. | Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) |
616
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva vnútra
zo 14. decembra 1992
o stredných odborných školách Federálneho policajného zboru
Federálne ministerstvo vnútra podľa § 2 ods. 2, § 19 ods. 4, § 20 ods. 3, § 21 ods. 5, § 25 ods. 7, § 26 ods. 4, so zreteľom na § 54 ods. 2 a 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákon č. 171/1990 Zb.
ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje typ a názov strednej školy v odbore pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, študijný odbor, organizáciu, druhy a formy štúdia, prijímanie
na štúdium, rozsah, podmienky a priebeh štúdia, výchovné opatrenia, hodnotenie a klasifikáciu,
organizáciu a spôsob ukončovania štúdia.
§ 2
Typ a názov stredných škôl
(1)
Typom strednej odbornej školy v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra
je „stredná odborná škola Federálneho policajného zboru“ (ďalej len „stredná škola“).
(2)
Súčasťou názvu strednej školy je názov obce, kde má stredná škola sídlo.
§ 3
Študijný odbor
Stredná škola poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie a pomaturitné vzdelanie v
študijnom odbore bezpečnostno-právna činnosť. Zameranie študijného odboru sa ustanovuje
v prílohe tejto vyhlášky.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÚDIUM NA STREDNEJ ŠKOLE
§ 4
Druhy a formy štúdia
(1)
Stredná škola umožňuje tieto druhy štúdia:
a)
úplné štúdium,
b)
nadstavbové štúdium,
c)
pomaturitné štúdium.
(2)
Úplné štúdium je štvorročné a je určené pre uchádzačov so základným vzdelaním alebo
so základmi vzdelania podľa prvších predpisov.1) Ukončuje sa maturitnou skúškou.
(3)
Nadstavbové štúdium je určené pre policajtov Federálneho policajného zboru a Zboru
hradnej polície (ďalej len „policajt“) a vojakov z povolania vojsk ministerstva vnútra
(ďalej len „vojak“) so stredným odborným vzdelaním. Štúdium trvá dva roky, pokiaľ
Federálne ministerstvo vnútra (ďalej len „ministerstvo“) neustanoví dĺžku štúdia inak,
a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(4)
Pomaturitné štúdium je
a)
kvalifikačné, určené pre policajtov a vojakov, ktorí získali úplné stredné vzdelanie
alebo úplné stredné odborné vzdelanie v inom študijnom odbore než bezpečnostno-právna
činnosť. Štúdium poskytuje bezpečnostno-právne vzdelanie na výkon funkcií priamej
bezpečnostnej povahy. Ukončuje sa maturitnou skúškou z odborných predmetov,
b)
zdokonaľovacie, určené pre policajtov a vojakov, ktorí získali úplné stredné odborné vzdelanie
v odbore, v ktorom budú zaradení aj v policajných službách. Štúdium je ukončené pomaturitnou
záverečnou skúškou z odborných predmetov,
c)
špecializačné, určené pre vybraných policajtov a vojakov s úplným stredným odborným
bezpečnostno-právnym vzdelaním. Štúdium poskytuje vedomosti a zručnosti na výkon špeciálnych
činností. Ukončuje sa pomaturitnou záverečnou skúškou z odborných predmetov.
Pomaturitné štúdium trvá 10 mesiacov, pokiaľ ministerstvo neustanoví dĺžku štúdia
inak.
(5)
Úplné štúdium sa organizuje formou denného štúdia, nadstavbové a pomaturitné štúdium
formou denného štúdia alebo štúdia popri výkone služby. Ďalšie podmienky ustanoví
ministerstvo pri schvaľovaní učebných plánov.
(6)
Denné štúdium na nadstavbovom a pomaturitnom štúdiu možno kombinovať so štúdiom popri
výkone služby (ďalej len „kombinované štúdium“). Obsah a rozsah štúdia popri výkone
služby, kombinovaného štúdia a denného štúdia je zhodný.
(7)
O organizovaní štúdia popri výkone služby a kombinovaného štúdia rozhoduje riaditeľ
strednej školy (ďalej len „riaditeľ školy“) s prihliadnutím na potreby výkonu služby.
TRETIA ČASŤ
PRIJÍMACIE KONANIE
Prijímacie konanie na úplné štúdium
§ 5
(1)
Na úplné štúdium na strednej škole sa môžu prihlásiť:
a)
žiaci základných škôl, ktorí najneskôr do 30. júna roka, v ktorom sa hlásia na štúdium,
dovŕšia vek najmenej 14 rokov,
b)
ďalší uchádzači, ktorí získali základné vzdelanie alebo základy vzdelania podľa prvších
predpisov.1)
(2)
Postup a termíny prihlasovania a prijímania uchádzačov na úplné štúdium a do vyšších
ročníkov úplného štúdia na strednej škole sa spravujú osobitnými predpismi,2) pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.
§ 6
(1)
Riaditeľ školy rozhoduje o prijatí uchádzača podľa jeho schopností, vedomostí, záujmov
a zdravotnej spôsobilosti.
(2)
Kritériá hodnotenia schopností, vedomostí a záujmov uchádzača určuje riaditeľ školy
po dohode s príslušnými odbornými útvarmi ministerstva, Federálneho policajného zboru,
Zboru hradnej polície a vojsk ministerstva vnútra (ďalej len „útvar“).
(3)
Riaditeľ školy môže pre jednotlivé zamerania študijného odboru rozhodnúť o konaní
prijímacej skúšky. Prijímacia skúška sa koná v termínoch, ktoré určí pre každý školský
rok ministerstvo.
(4)
Ak sa koná prijímacia skúška, zašle riaditeľ školy uchádzačovi pozvánku na skúšku
najneskôr dva týždne pred jej konaním. Súčasťou pozvánky sú požiadavky na prijímaciu
skúšku.
(5)
Uchádzačom, ktorí sa pre riadne doložené vážne dôvody nemôžu dostaviť na prijímaciu
skúšku v určenom termíne, určí riaditeľ školy náhradný termín.
§ 7
Riaditeľ školy odošle uchádzačovi, prípadne zákonnému zástupcovi maloletého uchádzača
písomne svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na štúdium do siedmich dní po
termíne určenom pre prijímacie skúšky. Zároveň odošle kópiu rozhodnutia o prijatí
alebo neprijatí na školu uvedenú v prihláške na druhom mieste. Uchádzač prijatý na
strednú školu v prvom termíne sa na skúškach v druhom termíne nezúčastňuje.
Prihlasovanie a prijímanie na nadstavbové a pomaturitné štúdium
§ 8
(1)
Policajti a vojaci odovzdajú prihlášku na nadstavbové a na pomaturitné štúdium svojmu
bezprostredne nadriadenému.
(2)
Služobný funkcionár, ktorý je oprávnený určiť policajta a vojaka do funkcie, postúpi
prihlášku so svojím stanoviskom riaditeľovi školy, do ktorej sa policajt alebo vojak
hlási.
(3)
Termín, v ktorom sa musia prihlášky doručiť strednej škole, určí riaditeľ školy.
§ 9
(1)
Prijímacie skúšky na nadstavbové a na pomaturitné štúdium sa spravidla nekonajú.
(2)
O konaní prijímacej skúšky, jej obsahu a kritériách hodnotenia výsledkov skúšok rozhoduje
ministerstvo s prihliadnutím na potreby výkonu služby. Termín konania prijímacej skúšky
určí riaditeľ školy a oznámi ho spolu s požiadavkami na skúšku policajtom a vojakom
prihláseným na štúdium najmenej dva týždne pred konaním skúšky.
(3)
O prijatí alebo neprijatí na štúdium rozhoduje riaditeľ školy podľa výsledkov prijímacej
skúšky, a pokiaľ sa prijímacia skúška nekonala, podľa kritérií, ktoré určil. Svoje
rozhodnutie oznámi písomne policajtovi alebo vojakovi, ktorý sa prihlásil na štúdium,
do desiatich dní odo dňa určeného na odovzdanie prihlášok alebo na konanie prijímacej
skúšky.
Odvolanie proti neprijatiu na štúdium
§ 10
(1)
Riaditeľ školy určí na účely odvolacieho konania rezervu z celkového počtu prijímaných
na príslušnú formu štúdia.
(2)
Proti rozhodnutiu riaditeľa školy o neprijatí na štúdium môže uchádzač, prípadne
zákonný zástupca maloletého uchádzača podať do ôsmich dní odo dňa doručenia prostredníctvom
riaditeľa školy odvolanie ministerstvu v lehote ustanovenej osobitným predpisom.2) Riaditeľ školy zašle ministerstvu spolu s odvolaním i kritériá, podľa ktorých postupoval
pri prijímacom konaní.
(3)
Pokiaľ ministerstvo vyhovie odvolaniu proti rozhodnutiu o neprijatí uchádzača na
školu uvedenú na prvom mieste, upovedomí o tom riaditeľa školy, ktorú uchádzač uviedol
na druhom mieste.
§ 11
Započítavanie prv absolvovaného štúdia
(1)
Prv absolvované štúdium sa započítava pre ďalšie štúdium takto:
a)
úspešne ukončené stredoškolské štúdium sa započítava v danom rozsahu po časovo neobmedzenú
dobu,
b)
štátna skúška sa započítava po časovo neobmedzenú dobu a jej vykonanie oprávňuje
na uvoľnenie z vyučovania príslušného predmetu,
c)
pri neukončenom štúdiu sa započítava štúdium úspešne ukončených ročníkov strednej
školy za predpokladu, že od tohto štúdia neuplynula doba dlhšia ako 10 rokov.
(2)
Prv absolvované štúdium započítané podľa odseku 1 písm. b) nenahrádza maturitnú skúšku
z príslušných vyučovacích predmetov.
(3)
O započítaní prv absolvovaného štúdia rozhoduje riaditeľ školy na základe predložených
dokladov.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ŠTÚDIUM NA STREDNEJ ŠKOLE
§ 12
Účasť na vyučovaní
(1)
Povinnosťou žiaka strednej školy (ďalej len „žiak“) je zúčastňovať sa na vyučovaní
všetkých povinných vyučovacích predmetov, všetkých zvolených voliteľných predmetov
a nepovinných vyučovacích predmetov (ďalej len „predmet“), ktoré si zvolil.
(2)
Ak sa žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní, požiada triedneho učiteľa o uvoľnenie z
vyučovania. O uvoľnenie maloletého žiaka požiada jeho zákonný zástupca.
(3)
Ak sa žiak nemôže zúčastniť na vyučovaní z dôvodu, ktorý nemohol vopred predpokladať,
je povinný ospravedlniť svoju neprítomnosť najneskôr do troch dní riaditeľovi školy
alebo triednemu učiteľovi. V prípade, že je žiak maloletý, je povinný ospravedlniť
jeho neprítomnosť na vyučovaní odborný učiteľ-vychovávateľ alebo zákonný zástupca
žiaka.
§ 13
(1)
Riaditeľ školy môže uvoľniť žiaka od účasti na vyučovaní predmetu alebo od telesných
úkonov spojených s výukou niektorých predmetov na základe vyjadrenia príslušného lekára.
(2)
Uvoľniť podľa predchádzajúceho odseku nemožno na celý školský rok alebo jeho prevažnú
časť od vyučovania predmetov, ktoré sú rozhodujúce pre odborné zameranie absolventa.
(3)
Riaditeľ školy môže umožniť dlhodobo chorému žiakovi prípravu a vykonanie skúšok
v termínoch a za podmienok, ktoré určí.
§ 14
Povinnosti žiakov
(1)
Povinnosťou žiaka po dobu štúdia na strednej škole je dodržiavať poriadok strednej
školy.
(2)
Poriadok strednej školy schvaľuje ministerstvo a jeho dodržiavanie kontroluje školská
inšpekcia ministerstva.
§ 15
Prerušenie štúdia
(1)
Na základe žiadosti žiaka na nadstavbovom štúdiu, žiaka alebo zákonného zástupcu
maloletého žiaka na úplnom štúdiu môže riaditeľ školy zo závažných, najmä zdravotných,
dôvodov prerušiť štúdium, a to na úplnom štúdiu až na dobu dvoch rokov a na nadstavbovom
štúdiu najviac na dobu zodpovedajúcu polovici dĺžky štúdia.
(2)
Na žiadosť žiaka alebo zákonného zástupcu maloletého žiaka môže riaditeľ školy ukončiť
prerušenie štúdia aj pred uplynutím doby, ktorá sa na prerušenie štúdia určila.
(3)
K žiadosti žiaka, ktorý je v služobnom pomere policajta alebo vojaka, o prerušenie
štúdia alebo o ukončenie prerušenia štúdia pred uplynutím doby určenej podľa odseku
1 si riaditeľ školy vyžiada vyjadrenie riaditeľa (veliteľa, náčelníka) útvaru, pre
ktorý sa žiak pripravuje.
(4)
Po uplynutí doby prerušenia štúdia alebo jej ukončenia podľa odseku 2 pokračuje žiak
v tom ročníku, v ktorom mu bolo štúdium prerušené. Ak uplynula doba prerušenia štúdia
v priebehu školského roka, umožní riaditeľ školy žiakovi dodatočne vykonať skúšky
za príslušné obdobie.
(5)
Pokiaľ žiak nenastúpi na štúdium po uplynutí doby prerušenia štúdia a do piatich
dní neoznámi žiak alebo zákonný zástupca maloletého žiaka riaditeľovi školy závažný
dôvod, pre ktorý nenastúpil, posudzuje sa, akoby štúdium zanechal, a to dňom, keď
mal na štúdium nastúpiť. Zameškanie lehoty môže riaditeľ školy v závažných prípadoch
odpustiť.
§ 16
Postup žiakov do vyššieho ročníka a opakovanie ročníka
(1)
Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý pri celkovom hodnotení prospechu na konci
predchádzajúceho ročníka aspoň prospel.
(2)
Žiakovi na úplnom štúdiu môže riaditeľ školy na základe jeho písomnej žiadosti povoliť
opakovanie ročníka.
§ 17
Zanechanie štúdia
(1)
Ak žiak hodlá zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi školy. Ak je žiak maloletý,
je súčasťou oznámenia aj súhlasné vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.
(2)
O tom, že žiak zanechal štúdium, informuje riaditeľ školy útvar, pre ktorý sa žiak
pripravuje.
(3)
Ak sa žiak nezúčastňuje na vyučovaní po dobu najmenej piatich vyučovacích dní a jeho
neúčasť na vyučovaní nie je ospravedlnená, vyzve riaditeľ jeho alebo zákonného zástupcu
maloletého žiaka, aby doložil bez meškania dôvod neprítomnosti. Ak žiak do desiatich
dní od doručenia výzvy na štúdium nenastúpi alebo nedoloží dôvod neprítomnosti, posudzuje
sa, akoby štúdium zanechal prvým dňom neospravedlnenej neprítomnosti.
(4)
Ak policajt alebo vojak zaradený na štúdium popri výkone služby zameškal viac ako
polovicu z celkového počtu plánovaných študijných sústredení na diaľkovom štúdiu a
nástupné sústredenie na externom štúdiu, oznámi mu riaditeľ školy dátum, od ktorého
sa posudzuje, akoby štúdium zanechal.
PIATA ČASŤ
VÝCHOVNO-VZDELÁVACIA ČINNOSŤ
§ 18
Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti
(1)
Stredné školy vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečujú teoretické vyučovanie,
praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania diferencovane, podľa jednotlivých študijných
zameraní. Teoretické a praktické vyučovanie sa uskutočňuje podľa učebných plánov a učebných
osnov.
(2)
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje formou odborného výcviku, odbornej praxe alebo
praktických cvičení.
(3)
Riaditeľ školy môže v rozsahu ustanovenom v učebnom pláne upravovať počty hodín jednotlivých
vyučovacích predmetov a ich obsah.
(4)
Riaditeľ školy môže so súhlasom ministerstva zaviesť nové zameranie študijného odboru
alebo ďalší predmet.
(5)
Návrh učebného plánu a učebných osnov všetkých druhov a foriem štúdia spracovaný
v spolupráci s odborníkmi útvarov predkladá riaditeľ školy na schválenie ministerstvu.
§ 19
Teoretické vyučovanie
(1)
Najvyšší počet žiakov pri teoretickom vyučovaní je tridsať. Riaditeľ školy môže pri
organizácii teoretického vyučovania v súlade s učebným plánom deliť triedy na skupiny.
Pri vyučovaní cudzích jazykov sa trieda vždy delí na skupiny.
(2)
Vyučovacia hodina trvá 45 minút.
§ 20
Praktické vyučovanie
(1)
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách, školských zariadeniach, na útvaroch
alebo v zariadeniach civilných organizácií, s ktorými útvary alebo školy spolupracujú.
Riaditeľ školy môže podľa podmienok školy, charakteru vyučovania a podmienok bezpečnosti
práce a ochrany zdravia deliť triedy na skupiny.
(2)
Vyučovacia hodina praktického vyučovania trvá 45 minút.
§ 21
Lyžiarsky výcvikový kurz
Stredné školy organizujú pre žiakov na úplnom štúdiu zimné lyžiarske výcvikové kurzy
v rozsahu určenom učebným plánom.
§ 22
Výchova mimo vyučovania a starostlivosť o žiakov v čase mimo vyučovania
(1)
Výchova mimo vyučovania poskytuje žiakom pri rešpektovaní ich záujmov aktívny odpočinok,
rozvíja ich schopnosti, nadanie a záujmy a pomáha im pri príprave na vyučovanie.
(2)
Starostlivosťou o žiakov mimo vyučovania sa rozumie poskytovanie ubytovania a stravovania
a vytváranie podmienok pre ich prípravu na výuku a pomoc pri rozvíjaní záujmovej činnosti.
ŠIESTA ČASŤ
VÝCHOVNÉ OPATRENIA, HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA, OPRAVNÉ A KOMISIONÁLNE SKÚŠKY
§ 23
Výchovné opatrenia
(1)
Žiakom možno za vzorné plnenie študijných povinností a za mimoriadnu aktivitu udeliť:
a)
písomnú pochvalu,
b)
vecný dar,
c)
peňažný dar.
(2)
Žiakom, ktorí neplnia študijné povinnosti alebo hrubým spôsobom alebo opakovane porušujú
poriadok strednej školy, možno uložiť tieto opatrenia:
a)
napomenutie alebo pokarhanie triedneho učiteľa,
b)
pokarhanie riaditeľa školy,
c)
podmienečné vylúčenie zo štúdia,
d)
vylúčenie zo štúdia.
(3)
Výchovné opatrenia podľa odseku 1 udeľuje a podľa odseku 2 písm. b), c) a d) ukladá
riaditeľ školy.
(4)
V rozhodnutí o podmienečnom vylúčení žiaka zo štúdia určí riaditeľ školy skúšobnú
lehotu, a to najdlhšie na dobu jedného roka.
(5)
O udelení a uložení výchovných opatrení upovedomí riaditeľ školy útvar, pre ktorý
sa žiak pripravuje. Ak ide o maloletého žiaka, upovedomí riaditeľ školy súčasne jeho
zákonného zástupcu.
§ 24
Hodnotenie a klasifikácia
(1)
Prospech žiaka v jednotlivých predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
1 - výborný,
2 - chválitebný,
3 - dobrý,
4 - dostatočný,
5 - nedostatočný.
(2)
Správanie sa žiaka na úplnom štúdiu sa klasifikuje týmito stupňami:
1 - veľmi dobré,
2 - uspokojivé,
3 - neuspokojivé.
(3)
Ak žiaka nemožno klasifikovať v riadnom termíne niektorého polroka pre závažné objektívne
príčiny, určí riaditeľ školy na jeho vyskúšanie náhradný termín, a to spravidla tak,
aby klasifikácia mohla byť ukončená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení daného
polroka.
(4)
Ak žiak na dennom štúdiu zamešká počas niektorého polroka viac ako 15 percent plánovaného
teoretického vyučovania niektorého predmetu, vyskúša ho v určenom náhradnom termíne
príslušný učiteľ za prítomnosti prísediaceho učiteľa s rovnakou alebo príbuznou aprobáciou,
prípadne skúšobná komisia.
(5)
Ak žiak denného štúdia zamešká v niektorom predmete viac ako 10 percent z celkového
počtu hodín praktického vyučovania organizovaného v zariadení strednej školy, rozhodne
riaditeľ školy na základe odporúčania príslušného vyučujúceho, ktoré zo zameškaných
zamestnaní praktického vyučovania musí žiak nahradiť. Náhradnému zamestnaniu sa žiak
nemusí podrobiť, ak pred vyučujúcim preukáže zvládnutie požadovaných praktických zručností.
(6)
Ak je súčasťou štúdia odborný výcvik alebo prax na útvaroch a žiak sa nezúčastní
aspoň na polovici z celkovej doby praxe, rozhodne riaditeľ školy na základe odporúčania
príslušného vyučujúceho, či žiak môže konať maturitnú alebo pomaturitnú záverečnú
skúšku v riadnom termíne.
(7)
Ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie na konci polroka, môže do troch
dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, požiadať riaditeľa školy o komisionálne
preskúšanie. Ak je žiak maloletý, môže o preskúšanie požiadať jeho zákonný zástupca.
Riaditeľ školy nariadi komisionálne preskúšanie do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti.
Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z vyučovacieho predmetu, ktorého
klasifikácia sa napadá, už komisionálne skúšaný. Riaditeľ školy nariadi komisionálne
preskúšanie z vlastného podnetu, ak zistí, že vyučujúci porušil pravidlá hodnotenia
a klasifikácie.
§ 25
Celkové hodnotenie žiaka
(1)
Celkové hodnotenie žiaka na úplnom štúdiu na konci polroka vyjadruje výsledky klasifikácie
v povinných a voliteľných predmetoch a klasifikáciu správania sa. Celkové hodnotenie
študujúceho policajta alebo vojaka vyjadruje výsledky klasifikácie v povinných a voliteľných
predmetoch. Klasifikácia v nepovinných predmetoch sa do celkového hodnotenia nezahŕňa.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka na konci polroka sa vyjadruje takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel,
c)
neprospel.
(3)
Žiak prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá horší prospech
ako chválitebný, priemerený prospech z povinných predmetov nemá horší ako 1,50 a správanie
sa žiaka na úplnom štúdiu je veľmi dobré.
(4)
Žiak prospel, ak nemá v žiadnom predmete prospech nedostatočný.
(5)
Žiak neprospel, ak má z niektorého predmetu prospech nedostatočný.
§ 26
Opravné skúšky
(1)
Žiak na úplnom a na nadstavbovom štúdiu, ktorého prospech je na konci druhého polroka
z jedného predmetu nedostatočný, koná opravnú skúšku.
(2)
Na úplnom a na nadstavbovom štúdiu koná opravnú skúšku aj žiak, ktorého prospech
je nedostatočný na konci prvého polroka z jedného predmetu, ktorý sa vyučoval iba
v prvom polroku.
(3)
Žiakovi, ktorý sa z vážnych dôvodov nemôže dostaviť na opravnú skúšku v určenom termíne,
môže riaditeľ školy povoliť náhradný termín. Žiak, ktorý sa bez vážnych dôvodov nedostaví
na vykonanie opravnej skúšky, je v predmete, z ktorého mal opravnú skúšku konať, klasifikovaný
stupňom prospechu nedostatočný.
(4)
Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby
a)
opravné skúšky sa podľa odseku 1 vykonali do 31. augusta a opravné skúšky v náhradnom
termíne najneskôr do 15. septembra,
b)
opravné skúšky podľa odseku 2 sa vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý
polrok.
§ 27
Komisionálne skúšky
(1)
Komisionálnu skúšku koná žiak v týchto prípadoch:
a)
ak koná rozdielovú skúšku,
b)
ak sa koná preskúšanie podľa § 24 ods. 7,
c)
ak koná opravné skúšky podľa § 26 ods. 1 a 2.
(2)
Komisia pre komisionálne skúšky je najmenej trojčlenná. Tvorí ju predseda, ktorým
je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ, prísediaci, ktorý má aprobáciu
pre komisionálne skúšaný predmet, a skúšajúci učiteľ. Prísediacich vymenúva riaditeľ
školy. Výsledok skúšky vyhlási predseda komisie v deň konania skúšky.
SIEDMA ČASŤ
UKONČOVANIE ŠTÚDIA NA STREDNEJ ŠKOLE
Maturitná skúška
§ 28
(1)
Maturitná skúška sa skladá z ústnej časti, z písomnej práce z českého jazyka a literatúry
alebo slovenského jazyka a literatúry a z praktickej skúšky z odborných predmetov.
Účelom maturitnej skúšky je zistiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v
rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami, a preveriť ich pripravenosť
pre výkon služby alebo pre ďalšie štúdium.
(2)
Podmienkou vykonania maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka štúdia.
(3)
Maturitné skúšky sa začínajú najskôr v apríli a ukončujú sa najneskôr 20. júna. Písomná
práca z českého jazyka a literatúry alebo slovenského jazyka a literatúry sa koná
v apríli. Termíny určí riaditeľ školy, pokiaľ nebudú ustanovené iným záväzným spôsobom.
(4)
Maturitné skúšky na nadstavbovom štúdiu sa konajú na konci štúdia v termíne, ktorý
určí riaditeľ školy.
(5)
Pred začatím ústnych skúšok alebo praktických skúšok sa žiaci na dennom štúdiu nezúčastňujú
na vyučovaní v rozsahu piatich vyučovacích dní. Táto doba je určená na prípravu na
vykonanie maturitnej skúšky.
§ 29
(1)
Maturitná skúška obsahuje skúšku z českého jazyka a literatúry alebo slovenského
jazyka a literatúry, z voliteľného predmetu, teoretickú skúšku z odborných predmetov
a praktickú skúšku z odborných predmetov. Poňatie a obsah skúšok z odborných predmetov
určí riaditeľ školy. Teoretickú skúšku z odborných predmetov možno členiť na dve samostatne
klasifikované skúšky. Jednu z dvoch teoretických skúšok možno nahradiť skúškou z cudzieho
jazyka. Praktickú skúšku z odborných predmetov vykoná žiak pred teoretickou skúškou
z odborných predmetov. Praktická skúška z odborných predmetov sa nekoná samostatne,
ak je určená ako súčasť teoretickej skúšky z odborných predmetov.
(2)
Voliteľnými predmetmi maturitnej skúšky sú predmety označené takto v učebnom pláne,
prípadne ďalšie predmety, ktoré určí riaditeľ školy.
(3)
Maturitná skúška z českého jazyka a literatúry alebo zo slovenského jazyka a literatúry
je komplexná skúška; obsahuje písomnú prácu a ústne overenie jazykových a literárnych
znalostí. Pre písomnú prácu určí riaditeľ školy štyri témy, pokiaľ nie sú ustanovené
iným záväzným spôsobom. Žiak si jednu z nich zvolí. Vypracovanie písomnej práce trvá
najdlhšie 240 minút. Výsledky písomnej práce sa žiakom oznámia najneskôr pred začatím
ústnych skúšok. Pre ústne overenie jazykových a literárnych znalostí sa určí 25 až
30 tém, z ktorých jednu si žiak vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá 15 minút a ústne
overenie najdlhšie 15 minút.
(4)
Pre jednotlivé skúšky z voliteľného predmetu a pre každú teoretickú skúšku z odborných
predmetov sa určí 25 až 30 tém. Žiak si jednu tému vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá
15 minút; ak je súčasťou skúšky grafické riešenie, môže sa táto doba predĺžiť o ďalších
15 minút. Každá skúška trvá najdlhšie 15 minút. Pokiaľ sa teoretická skúška z odborných
predmetov nečlení na dve samostatne klasifikované skúšky, trvá príprava na skúšku
30 minút a skúška trvá najdlhšie 30 minút.
(5)
V praktickej skúške preukazuje žiak úroveň praktických zručností potrebných pre výkon
služby. Počet tém praktickej skúšky určí riaditeľ školy. Žiak si jednu z určených
tém vyžrebuje. Praktickú skúšku koná žiak najdlhšie v troch po sebe nasledujúcich
dňoch.
§ 30
Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu, pomaturitná záverečná skúška
na zdokonaľovacom štúdiu a špecializačnom štúdiu
(1)
Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu alebo pomaturitná záverečná
skúška na zdokonaľovacom a špecializačnom štúdiu (ďalej len „pomaturitná záverečná
skúška“) je komplexná odborná skúška; jej účelom je zistiť, ako si žiaci osvojili
zručnosti a vedomosti v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami,
a preveriť ich pripravenosť na výkon služby.
(2)
Podmienkou pre vykonanie maturitnej skúšky na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitnej
záverečnej skúšky je úspešné ukončenie štúdia.
(3)
Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitná záverečná skúška
sa konajú v termíne určenom riaditeľom školy.
(4)
Maturitná skúška na pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu a pomaturitná záverečná skúška
sa člení na praktickú skúšku z odborných predmetov a teoretickú skúšku z odborných
predmetov. Teoretickú skúšku z odborných predmetov možno členiť na dve samostatne
klasifikované skúšky. Praktická skúška sa koná pred teoretickou skúškou. Poňatie záverečnej
skúšky, obsah a formu praktickej skúšky a odborné predmety, ktorých učivo je obsahom
teoretickej skúšky, určí riaditeľ školy. Praktická skúška z odborných predmetov sa
nekoná samostatne, ak je určená ako súčasť teoretickej skúšky z odborných predmetov.
(5)
Teoretická skúška z odborných predmetov je ústnou skúškou; súčasťou skúšky môže byť
písomné alebo grafické riešenie zadanej úlohy. Pre teoretickú skúšku z odborných predmetov
sa určí 20 až 30 tém; žiak si jednu z tém vyžrebuje. Príprava na skúšku trvá 15 až
20 minút; ak je súčasťou témy písomné alebo grafické riešenie úlohy, môže predseda
skúšobnej komisie túto dobu predĺžiť o ďalších 10 minút. Skúška trvá najdlhšie 20
minút.
(6)
Počet tém praktickej skúšky z odborných predmetov určí riaditeľ školy. Žiak si jednu
tému vyžrebuje. Skúška trvá najdlhšie 240 minút.
§ 31
Klasifikácia a hodnotenie maturitnej skúšky a pomaturitnej záverečnej skúšky
(1)
Prospech žiaka pri skúške sa klasifikuje týmito stupňami:
1 - výborný,
2 - chválitebný,
3 - dobrý,
4 - dostatočný,
5 - nedostatočný.
(2)
Klasifikáciu pri maturitnej skúške a pomaturitnej záverečnej skúške schvaľuje na
návrh jednotlivých skúšajúcich skúšobná komisia hlasovaním. Ak je súčasťou skúšky
písomná práca alebo písomná skúška alebo ak praktická skúška z odborných predmetov
nie je klasifikovaná samostatne, prihliada sa v návrhu výsledného prospechu z príslušnej
skúšky na ich hodnotenie. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu skúšobnej
komisie.
(3)
Do celkového hodnotenia sa započítava klasifikácia z jednotlivých skúšok.
(4)
Celkové hodnotenie maturitnej skúšky a pomaturitnej záverečnej skúšky vykonáva skúšobná
komisia podľa tejto stupnice:
a)
prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej
záverečnej skúške z jednotlivých skúšok výsledný stupeň prospechu horší ako chválitebný
a priemerný prospech pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške nemá
horší ako 1,50,
b)
prospel, ak žiak nemá pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej záverečnej skúške
z jednotlivých skúšok stupeň prospechu horší ako nedostatočný,
c)
neprospel, ak žiak má pri maturitnej skúške alebo pri pomaturitnej záverečnej skúške
z niektorej skúšky stupeň prospechu nedostatočný.
(5)
Do celkového hodnotenia maturitnej skúšky sa nezapočítava prospech z predmetu, z ktorého
žiak koná dobrovoľnú maturitnú skúšku podľa § 36 ods. 2.
(6)
Celkové hodnotenie maturitnej skúšky alebo pomaturitnej záverečnej skúšky včítane
hodnotenia jednotlivých skúšok oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v
ktorom skúšku ukončil.
§ 32
Opravné skúšky
(1)
Ak bol žiak pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške z jedného
predmetu klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, koná z tohto predmetu opravnú skúšku.
(2)
Opravnú skúšku koná žiak úplného štúdia v septembri v nasledujúcom školskom roku,
žiaci ostatných druhov štúdia v termíne určenom riaditeľom školy.
(3)
Ak bol žiak pri maturitnej skúške alebo pomaturitnej záverečnej skúške klasifikovaný
najmenej z dvoch predmetov stupňom 5 - nedostatočný alebo neprospel pri opravnej skúške,
opakuje celú maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku v nasledujúcom školskom
roku v termíne určenom riaditeľom školy.
(4)
Celú maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku možno opakovať iba raz.
(5)
Písomná práca z českého jazyka a literatúry a zo slovenského jazyka a literatúry
a písomná skúška z cudzieho jazyka sa v prípade konania opravnej skúšky z predmetu
opakuje iba v tom prípade, že bola klasifikovaná stupňom 5 - nedostatočný.
Skúšobná komisia
§ 33
(1)
Maturitná skúška a pomaturitná záverečná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou.
(2)
Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda,
podpredseda a triedny učiteľ. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú učiteľ príslušného
predmetu (skúšajúci) a prísediaci.
(3)
Ak je to na komplexné odborné posúdenie žiaka potrebné, prizve riaditeľ školy odborníka
z praxe.
§ 34
(1)
Predsedu skúšobnej komisie vymenúva ministerstvo. Za predsedu skúšobnej komisie je
po dohode so zamestnávateľom vymenovaný pedagogický pracovník z inej strednej odbornej
školy rezortov ministerstiev vnútra, ktorý má odbornú a pedagogickú spôsobilosť zodpovedajúcu
príslušnému alebo príbuznému študijnému odboru a najmenej päťročnú pedagogickú prax.
Za predsedu skúšobnej komisie pre maturitnú skúšku na nadstavbovom štúdiu a pre pomaturitnú
záverečnú skúšku môže byť po dohode so zamestnávateľom vymenovaný aj odborník z praxe,
ktorý má pedagogické vzdelanie. Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou.
Pri opravných skúškach a pri skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie
riaditeľ školy, v ktorej sa skúšky konajú, prípadne ním poverený zástupca.
(2)
Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva z pedagogických pracovníkov
strednej školy, v ktorej sa skúšky konajú, riaditeľ školy. Za podpredsedu skúšobnej
komisie je vymenovaný pedagogický pracovník s najmenej päťročnou pedagogickou praxou.
§ 35
(1)
Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie a zodpovedá za jej činnosť, kontroluje
pripravenosť skúšok a hodnotí ich úroveň.
(2)
Ak predseda skúšobnej komisie nemôže krátkodobo vykonávať z vážnych dôvodov svoju
funkciu, preberá jeho funkciu podpredseda.
(3)
Ministerstvo je oprávnené vyslať na skúšky svojich pracovníkov, ktorí majú právo
presvedčiť sa dopĺňajúcimi otázkami o znalostiach skúšaného; nepodieľajú sa však na
jeho hodnotení.
(4)
Pokiaľ bol na skúšku prizvaný odborník z praxe, môže klásť skúšanému otázky, ale
na jeho hodnotení sa nepodieľa.
§ 36
Spoločné ustanovenia o maturitných skúškach a pomaturitných záverečných skúškach
(1)
Žiaci študujúci v poslednom ročníku úplného alebo nadstavbového štúdia oznámia v termíne
určenom riaditeľom školy písomne triednemu učiteľovi, ktorý z voliteľných predmetov
maturitnej skúšky si zvolili. Ak zvolený predmet v určenom termíne neoznámia, určí
im voliteľný predmet triedny učiteľ.
(2)
Žiaci študujúci v poslednom ročníku úplného alebo nadstavbového štúdia, ktorí chcú
konať dobrovoľne maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, oznámia písomne triednemu učiteľovi
v termíne určenom riaditeľom školy predmet, ktorý si zvolili. Žiak môže konať so súhlasom
riaditeľa školy dobrovoľne ústnu maturitnú skúšku z jedného predmetu zaradeného v
učebnom pláne školy najneskôr do dvoch rokov po vykonaní maturitnej skúšky.
(3)
Z cudzieho jazyka môže žiak úplného štúdia konať maturitnú skúšku, pokiaľ bolo na
predmet počas štúdia vyhradených najmenej 400 vyučovacích hodín. Na nadstavbovom štúdiu
môže žiak konať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, ak sa tento jazyk vyučoval vo
všetkých ročníkoch štúdia a celkový počt vyučovacích hodín bol najmenej 250 hodín.
Hodiny povinných a nepovinných predmetov sa môžu spočítať.
(4)
Súčasťou maturitnej skúšky z cudzieho jazyka môže byť písomná skúška. O jej konaní,
obsahu a termíne rozhoduje riaditeľ školy.
(5)
Žiak môže konať maturitnú skúšku najneskôr do dvoch rokov od doby, keď mal ukončiť
riadne štúdium, a to aj v prípadoch, keď sa posudzuje, akoby štúdium zanechal.
(6)
Ak sa žiak na maturitnú skúšku, pomaturitnú záverečnú skúšku alebo na opravnú skúšku
nedostaví pre vážne dôvody, je povinný ospravedlniť sa riaditeľovi školy najneskôr
do troch dní odo dňa určeného na jej konanie. Závažnosť dôvodov, pre ktoré sa nedostavil,
posudzujú stáli členovia skúšobnej komisie. Ak uznajú ospravedlnenie, určí riaditeľ
školy náhradný termín skúšky. Ak sa žiak nedostavil na skúšku bez ospravedlnenia alebo
ak sa mu ospravedlnenie neuznalo, posudzuje sa, akoby štúdium zanechal, a to dňom,
ktorý bol určený ako deň jeho skúšky. Zameškanie lehoty môže predseda skúšobnej komisie
v závažných prípadoch odpustiť.
(7)
Ak sa žiak nedostaví zo závažných dôvodov na záverečné sústredenie externého štúdia,
ktorého súčasťou je maturitná skúška alebo pomaturitná záverečná skúška, a jeho neúčasť
je riadne ospravedlnená, môže mu riaditeľ školy povoliť náhradný termín.
(8)
Ak žiak poruší určené pravidlá skúšky, preruší predseda skúšobnej komisie alebo učiteľ
konajúci dozor jeho skúšku. Po porade komisie oznámi predseda žiakovi, či môže v skúške
pokračovať, alebo či bude skúšku v najbližšom skúšobnom období opakovať.
(9)
Skúšky sa konajú spravidla v škole, ktorú žiaci navštevovali. Praktickú skúšku možno
konať na miestach, ktoré sú vyhradené pre praktické vyučovanie.
(10)
Maturitné skúšky sú verejné, s výnimkou skúšok, pri ktorých je to z bezpečnostných
alebo služobných dôvodov vylúčené. O vylúčení verejnosti rozhodne predseda skúšobnej
komisie na odporúčanie riaditeľa školy.
(11)
Žiaci môžu pri skúškach používať pomôcky povolené v zadaní témy práce.
(12)
Pri ústnej skúške sa vyžrebovaná téma pre daný deň do osudia nevracia. Počas skúšok
možno tému vyžrebovať maximálne dvakrát.
(13)
Žiakom, ktorí úspešne vykonali maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej
skúške. Žiakom, ktorí vykonali úspešne pomaturitnú záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie
o pomaturitnej záverečnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške a pomaturitnej záverečnej
skúške má dátum ukončenia skúšky a vydá sa žiakom najneskôr do siedmich dní od záverečnej
porady skúšobnej komisie.
§ 37
Skončenie štúdia na strednej škole
(1)
Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom
a)
nasledujúcim po dni, keď bolo riaditeľovi školy doručené oznámenie o zanechaní štúdia
podľa § 17 ods. 1, alebo dňom určeným podľa § 15 ods. 5, § 17 ods. 3 a 4 a § 36 ods. 6,
b)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia riaditeľa školy o jeho vylúčení zo štúdia
podľa § 23 ods. 2, písm. d),
c)
nasledujúcim po dni, keď vykonal maturitnú skúšku alebo pomaturitnú záverečnú skúšku,
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá možnosť konať maturitnú skúšku alebo pomaturitnú
záverečnú skúšku v náhradnom termíne alebo opakovať celú maturitnú skúšku a pomaturitnú
záverečnú skúšku.
ÔSMA ČASŤ
§ 38
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:
MUDr. Čermák CSc. v. r.
MUDr. Čermák CSc. v. r.
Príloha vyhlášky č. 616/1992 Zb.
Zameranie študijného odboru stredných odborných škôl Federálneho policajného zboru
| Študijný odbor: | BEZPEČNOSTNO-PRÁVNA ČINNOSŤ |
| Kód : | 68-52-6 |
| Zameranie študijného odboru: | Služba kriminálnej polície |
| Služba pohraničnej polície | |
| Cudzinecká polícia a pasová služba | |
| Ochranná služba | |
| Pátracia služba | |
| Vojská ministerstva vnútra |
1)
§ 19 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb.
2)
Vyhláška ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky č. 30/1991 Zb. o prijímaní žiakov a ďalších uchádzačov na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky
ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky č. 65/1992 Zb.
Vyhláška ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 79/1991 Zb. o prijímaní na štúdium na stredných školách.
Vyhláška ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 79/1991 Zb. o prijímaní na štúdium na stredných školách.