c51-p1/1992 Zb.

Zasadanie pléna zvoláva, program rokovania určuje a rokovanie vedie predseda Ústavného súdu alebo jeho zástupca (§ 8 ods. 2 zákona č. 491/1991 Zb. o organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní pred ním - ďalej len „zákon“).

Program rokovania sa musí sudcom oznámiť tak, aby mali dostatok času na prípravu na rokovanie, spravidla najmenej päť dní vopred.

Kancelária Ústavného súdu zabezpečí, aby každý sudca súčasne s oznámením programu rokovania dostal podklady na prípravu na rokovanie.

Každý sudca je oprávnený podať pri porade pred začatím hlasovania návrh na rozhodnutie.

Každý sudca je povinný hlasovať za niektorý z návrhov na rozhodnutie, ktorý sa predložil pred začatím hlasovania.

Ak bol predložený iba jediný návrh, považuje sa za schválený bez hlasovania. To neplatí, ak sa rozhoduje vo veci samej nálezom.

Ak žiadny z návrhov na rozhodnutie nezíska potrebnú väčšinu, hlasovanie sa opakuje s tým, že pred začatím hlasovania sa sudcovia, o návrhoch ktorých sa hlasovalo, vyjadria, či na svojich návrhoch zotrvávajú, a ostatní sudcovia môžu predložiť iné návrhy na rozhodnutie.

Ak postupom podľa odsekov 1 až 4 nedôjde k prijatiu rozhodnutia, hlasuje sa o dvoch návrhoch, ktoré v predchádzajúcom hlasovaní získali najviac hlasov.

Hlasovanie sa opakuje, pokiaľ niektorý z návrhov nezíska potrebnú väčšinu.

Pri tajnom hlasovaní sa hlasuje pomocou lístkov, na ktorých sudca vyznačí, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie súhlasí; spôsob vyznačenia určí predsedajúci. Pri hlasovaní sa postupuje tak, aby nebolo možné zistiť, ako ktorý sudca hlasoval.

Inak sudcovia hlasujú v abecednom poradí určenom podľa ich priezviska; predsedajúci hlasuje posledný. Toto poradie sa v každom kalendárnom mesiaci mení tak, že sudca, ktorý v predchádzajúcom mesiaci hlasoval ako druhý, hlasuje ako prvý a sudca, ktorý hlasoval ako prvý, hlasuje ako posledný. Na účely tohto ustanovenia sa mesiace júl a august považujú za jeden kalendárny mesiac.

Rozdelenie agendy medzi senáty určí na dobu kalendárneho roka predseda Ústavného súdu.

Zastupujúcimi členmi senátu (§ 10 ods. 3 zákona) sú sudcovia, ktorí neboli určení za stálych členov žiadneho senátu, pokiaľ predseda Ústavného súdu v jednotlivých prípadoch neurčí inak.

Zastupujúci člen senátu je spravidla občanom tej istej republiky ako stály člen senátu, ktorého zastupuje.

Predsedu senátu volia stáli členovia senátu na jeho ustanovujúcom zasadaní na dobu jedného roka.

Sudca, ktorý bol zvolený za predsedu senátu, nemôže byť do tejto funkcie opäť zvolený po dobu troch nasledujúcich rokov; na to sa prihliada pri určovaní stálych členov senátu podľa § 10 ods. 1 zákona.

Zasadanie senátu zvoláva, program rokovania určuje a rokovanie vedie predseda senátu.

Ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 platí pre rokovanie senátu obdobne.

Pri hlasovaní senátu sa postupuje tak, že každý sudca ústne oznámi, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie súhlasí. Ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 2 platia pre hlasovanie senátu obdobne.

Ak žiadny z návrhov na rozhodnutie nezíska väčšinu hlasov, postúpi predseda senátu vec bez zbytočného odkladu plénu na rozhodnutie [článok 14 ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 91/1991 Zb. o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - ďalej len „ústavný zákon“].

Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu obsahuje predovšetkým označenie dňa a predmetu pojednávania, mená prítomných, stručné a výstižné opísanie priebehu pojednávania včítane návrhov účastníkov a vedľajších účastníkov na rozhodnutie veci s predneseným odôvodnením a prijaté rozhodnutie. O odročenom pojednávaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.

Zápisnicu o pojednávaní pléna vyhotovuje poverený pracovník Kancelárie Ústavného súdu (ďalej len „zapisovateľ“). Zápisnicu podpisuje ten, kto viedol pojednávanie (§ 2 ods.), a zapisovateľ.

Zápisnicu o pojednávaní senátu vyhotovuje zapisovateľ. Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ.

Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje označenie dňa a predmetu pojednávania, mená prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy sudcov na rozhodnutie so stručným odôvodnením, výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko (§ 9 ods. 5, § 10 ods. 5 zákona).

O každej porade a hlasovaní sa spisuje osobitná zápisnica.

Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.

Po spísaní a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí, označí slovami „Zápisnica o porade a hlasovaní“ a číslom a opatrí odtlačkom úradnej pečiatky Ústavného súdu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní.

Obálku obsahujúcu zápisnicu o porade a hlasovaní môže otvoriť predseda Ústavného súdu iba so súhlasom pléna vo veci, ktorá bola postúpená plénu (§ 9 ods. 2); po zistení obsahu zápisnice sa postupuje podľa odseku 4.

Ak sa uvoľní miesto sudcu, pretože sa sudca svojej funkcie vzdal alebo pretože prestal byť voliteľný do Federálneho zhromaždenia, predseda Ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ak sa sudca po dobu viac ako jeden rok nezúčastňuje na rokovaniach Ústavného súdu, postupuje sa primerane podľa § 45 až 49 a § 51. Ak sa plénum uznesie na návrhu, aby bol sudca zo svojej funkcie odvolaný (čl. 17 ústavného zákona), oznámi to predseda Ústavného súdu bez meškania prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Návrh rozpočtu Ústavného súdu (§ 13 ods. 1 zákona) zostavuje Kancelária Ústavného súdu podľa pokynov predsedu Ústavného súdu. Predseda Ústavného súdu ho predloží plénu a po schválení plénom príslušným štátnym orgánom. O návrhu sa plénum uznáša väčšinou hlasov prítomných sudcov.

Ak sa plénum uznieslo, že Federálnemu zhromaždeniu predloží návrh zákona o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním alebo návrh na zmenu tohto zákona (čl. 18 ods. 2 ústavného zákona), vytvorí pre vypracovanie návrhu zásad zákona a návrhu zákona pracovnú komisiu zloženú zo sudcov; komisia môže ku svojej práci pribrať aj ďalšie osoby. Návrh zásad zákona a návrh zákona schvaľuje plénum. Federálnemu zhromaždeniu ho predkladá¹) predseda Ústavného súdu, ktorý tiež Ústavný súd zastupuje pri prerokúvaní návrhu v orgánoch Federálneho zhromaždenia.

K hotovým výdavkom účastníka (§ 33 zákona) patrí cestovné, stravné a nocľažné.

Podklady pre výpočet straty na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu.²) Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu mu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti v práci a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

U účastníka, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru, je však zárobkovo činný, tvorí podklad pre výpočet náhrady za stratu na zárobku suma vypočítaná zo základu dane z príjmov obyvateľstva delená počtom pracovných hodín ustanovených osobitným predpisom, pripadajúcich na ten istý kalendárny rok (§ 83 ods. 1 Zákonníka práce). Výšku základu dane z príjmov obyvateľstva preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, keď je nárok na náhradu uplatňovaný; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, prislúcha účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za jednu hodinu, najviac však 136 Kčs za jeden deň.

Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo chybou alebo v iných závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.

Náhrada cestovného sa prizná len účastníkovi, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržiava.

Účastníkovi sa uhrádzajú skutočné účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 28.

Ak účastník použil ešte tiež miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby sa cesta vykonala inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.³) Podľa týchto predpisov sa poskytuje aj stravné a nocľažné.

Pre určenie výšky svedočného sa použijú ustanovenia § 25 až 28 obdobne.

Pre určenie trov advokáta sa použije osobitný predpis.⁴) Výška odmeny za zastupovanie advokátom sa určí podľa ustanovení tohto predpisu o mimozmluvných odmenách.

O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platí osobitný predpis.⁵)

Nález sa vyhlasuje vždy verejne (§ 28 ods. 7 zákona) „v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“. Ak ide o nález pléna, vyhlasuje ho ten, kto pojednávanie pléna viedol (§ 2 ods. 1). Ak ide o nález senátu, vyhlasuje ho jeho predseda a v jeho neprítomnosti vekom najstarší stály člen senátu.

Pri vyhlásení sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia.

Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení pojednávania, ktoré prijatiu nálezu predchádzalo. Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní.

Vyhlásenie výroku nálezu vypočujú prítomní postojačky.

V písomnom vyhotovení nálezu (§ 30 zákona) sa po slovách „v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ uvedie, že ide o rozhodnutie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, označenie účastníkov a vedľajších účastníkov, mená a priezviská ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie a dátum a miesto vyhlásenia.

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, že ide o uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, či ide o uznesenie pléna, senátu alebo sudcu spravodajcu, označenie účastníkov a vedľajších účastníkov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, pokiaľ je zákonom predpísané, a dátum a miesto prijatia (vydania).

V odôvodnení sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne tiež vyjadrení, preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne posúdenie veci.

Písomné vyhotovenie nálezu a uznesenia pléna podpisuje ten, kto viedol jeho pojednávanie (§ 2 ods. 1), písomné vyhotovenie nálezu a uznesenie senátu podpisuje predseda senátu.

Písomné vyhotovenie sa opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky so štátnym znakom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a textom „Ústavný súd ČSFR“.

Uznesenie alebo nález pléna alebo senátu (ďalej len „rozhodnutie“) vypracuje sudca spravodajca; ak však bol prijatý návrh, ktorý sa podstatne líši od návrhu sudcu spravodajcu, vypracuje ho sudca, ktorého určí predsedajúci.

Rozhodnutie Ústavného súdu, upozornenia podľa § 23 ods. 2 zákona a upovedomenia podľa § 16 ods. 3 sa účastníkom a ich zástupcom (§ 19 zákona) doručujú do vlastných rúk.

Vedľajším účastníkom sa nedoručujú rozhodnutia (§ 31 zákona), ktoré sa týkajú iba samotných účastníkov konania.

Inak o spôsobe doručenia rozhodne podľa povahy veci sudca spravodajca alebo ten, kto podpísal rozhodnutie (§ 31 ods. 4).

Pre doručovanie platia ustanovenia § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Trovy konania účastníkov (§ 33 zákona) sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, strata na zárobku účastníkov a odmena za zastupovanie advokátom.

Trovy konania vzniknuté vykonávaním dôkazov pred Ústavným súdom sa uhrádzajú z rozpočtu Ústavného súdu.

Ak účastník alebo vedľajší účastník, ktorý je fyzickou osobou, koná alebo ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku (§ 20 zákona), priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici.

Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

Účastníci, vedľajší účastníci a ich zástupcovia majú právo nahliadať do spisu, s výnimkou zápisnice o porade a hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy.

Spisy, ktoré boli úplne alebo sčasti zničené alebo sa stratili, sa rekonštruujú, ak je to potrebné pre ďalšie vedenie konania.

Pri rekonštrukcii sa vychádza z evidenčných pomôcok Ústavného súdu a písomností vyžiadaných od účastníkov alebo vedľajších účastníkov, iných súdov alebo iných štátnych orgánov. Ak to je potrebné, vykoná sa vyšetrovanie za účelom zistenia obsahu stratených alebo zničených listín.

O vykonaní rekonštrukcie spisu rozhoduje predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu a vykoná ju sudca spravodajca, pokiaľ tým predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu nepoverí iného sudcu.

V budove Ústavného súdu alebo na mieste, kde Ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať poriadok a spravovať sa pokynmi vydanými predsedom Ústavného súdu alebo predsedom senátu.

Na zabezpečenie riadneho priebehu, ustanoveného poriadku a dôstojnosti pojednávania Ústavného súdu prijímajú predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vhodné opatrenia, ktoré sú pre prítomné osoby záväzné.

Úradnou zbierkou určenou na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia v zmysle predpisov o Ústavnom súde je Zbierka zákonov.⁶) Nálezy Ústavného súdu (ich časti) alebo jeho právne názory vyslovené v uznesení o výklade podľa čl. 5 ústavného zákona, ktoré sa majú vyhlásiť v Zbierke zákonov, odovzdáva spolu s prípadným poučením podľa § 30 ods. 4 zákona redakcii Zbierky zákonov na vyhlásenie bez meškania po ich písomnom vyhotovení predseda Ústavného súdu.

Všetky nálezy a všetky uznesenia podľa čl. 5 ústavného zákona prijaté v kalendárnom roku sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „Zbierka nálezov“) vydávanej Ústavným súdom každoročne po skončení kalendárneho roka. Iné uznesenia sa v Zbierke nálezov uverejňujú, ak sa na tom uznieslo plénum. Pokiaľ to je potrebné, môže sa Zbierka nálezov vydať po častiach počas roka.

Zverejňované nálezy a uznesenia sa v Zbierke nálezov usporiadajú v poradí podľa dňa ich prijatia Ústavným súdom a takto sa tiež v rámci každého kalendárneho roka priebežne číslujú.

Z každého nálezu a uznesenia sa uverejňujú jeho výrok a podstatný obsah odôvodnenia, z ktorého musí byť zrejmé, aký právny názor Ústavný súd zaujal a aké dôvody ho k tomu viedli. Údaje o totožnosti účastníkov a vedľajších účastníkov, ak sú nimi fyzické osoby, ich zástupcov, svedkov a znalcov sa neuverejňujú.

Vydávanie Zbierky nálezov riadi podpredseda Ústavného súdu.

Podrobnosti o vydávaní a rozširovaní Zbierky nálezov, o nahliadaní do Zbierky nálezov na Ústavnom súde a o spôsobe nahliadania do nálezov a uznesení podľa § 30 ods. 6 druhá veta zákona upravuje Organizačný poriadok Kancelárie Ústavného súdu.