161/1993 Z. z.

„cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov^1a) nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu^1b); uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou^1c);“.

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.“.

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.“.

Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa.“.

„Úroky a výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú vedené.“.

Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, s výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich na slovenskú menu.^1b)“.

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.“.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.“.

Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť vzniknutú na území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa osobitných predpisov^1a) na devízových cudzozemcov bez devízového povolenia podľa odseku 3. Peňažné prostriedky získané z predaja akcií získaných za investičné kupóny je možné použiť na území Českej republiky na nákup cenných papierov bez devízového povolenia podľa § 10 ods. 3 a § 16 ods. 3 tohto zákona.“.

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu.^6c)“.