193/1993 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	27.08.1993 -

Obsah

PIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Čl. 32

Čl. 33

Čl. I

Čl. II

Čl. III

Čl. IV

Čl. V

Čl. VI

Čl. VII

Otvoriť všetky

Informácie o predpise

Číslo predpisu:	193/1993 Z. z.
Názov:	Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektroých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach
Typ:	Oznámenie
Dátum vyhlásenia:	27.08.1993
Autor:	Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Trestné právo Občianske právo Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory
Nachádza sa v čiastke:	52/1993

Vzťahy predpisu

193

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. októbra 1992 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach.

So zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval.

Na základe jej článku 32 bola zmluva predbežne vykonateľná od 1. januára 1993 a nadobudla platnosť 5. aprílom 1993.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach

Slovenská republika

Česká republika

vedené želaním čo najviac upevniť a všestranne rozvíjať priateľské vzťahy, zdokonaliť právne styky a zabezpečiť účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov občanov v oboch suverénnych štátoch,

v snahe uľahčiť poskytovanie právnej pomoci medzi oboma štátmi a upraviť vzájomné právne vzťahy v občianskych a trestných veciach,

nadväzujúc na spoločné tradície česko-slovenskej štátnosti,

vychádzajúc zo záväzkov vyplývajúcich pre oba štáty z medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika v právnej oblasti,

sa rozhodli uzavrieť túto zmluvu:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

Právna ochrana

(1)

Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(2)

Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany pôsobiace v občianskych a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(3)

Ustanovenia tejto zmluvy o štátnych občanoch zmluvných strán sa vzťahujú primerane aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán, ktoré majú sídlo na území niektorej zo zmluvných strán.

Čl. 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Na účely tejto zmluvy výraz „občianske veci“ označuje veci, ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy zmluvných strán v občianskom súdnom konaní.

(2)

Na účely tejto zmluvy výraz „justičný orgán“ označuje každý štátny orgán jednej zo zmluvných strán príslušný na prejednanie vecí upravených touto zmluvou.

(3)

Na účely tejto zmluvy sú ústrednými justičnými orgánmi v Slovenskej republike Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a v Českej republike Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Generálna prokuratúra Českej republiky.

Čl. 3

Jazyk

Žiadosti podané podľa tejto zmluvy a pripojené písomnosti nie je potrebné prekladať.

Čl. 4

Platnosť listín

(1)

Listiny, ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté platí aj pre odpisy a preklady listín, ktoré boli overené.

(2)

Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín tiež na území druhej zmluvnej strany.

Čl. 5

Ochrana svedkov a znalcov

(1)

Svedok alebo znalec, ktorý sa na základe predvolania ustanoví pred dožadujúci orgán druhej zmluvnej strany, nesmie byť bez ohľadu na svoje štátne občianstvo stíhaný za trestný čin, ktorého sa dožiadanie týka, ani za iný čin, ktorý spáchal pred prekročením štátnej hranice dožadujúcej zmluvnej strany a nie je možné na ňom vykonať trest uložený za takýto trestný čin.

(2)

Ochranu uvedenú v odseku 1 svedok alebo znalec stratí, keď neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do 7 dní po tom, keď mu dožadujúci orgán oznámi, že jeho prítomnosť už nie nutná. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej svedok alebo znalec nemohol opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany bez svojho zavinenia.

(3)

Svedok alebo znalec má právo na náhradu nákladov za cestu a pobyt, ako aj svedočného alebo znalečného. V predvolaní sa uvedie, aké náhrady svedkovi alebo znalcovi patria a na jeho žiadosť sa mu poskytne záloha na náhradu nákladov.

(4)

Ak je svedok, ktorý má byť predvolaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území dožiadanej zmluvnej strany, odovzdá sa dožadujúcej zmluvnej strane na vykonanie výsluchu, pokiaľ s tým súhlasí a za podmienky, že ho dožadujúca zmluvná strana odovzdá späť v lehote, ktorú stanoví dožiadaná zmluvná strana.

Čl. 6

Rozsah právnej pomoci

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním ohliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, zisťovaním adries, získavaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, svedkov, znalcov a iných osôb.

Čl. 7

Právne informácie

Ústredné justičné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú informácie o svojich právnych predpisoch, ako aj informácie o ich právnej praxi a o iných právnych úkonoch.

DRUHÁ ČASŤ

PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH VECIACH

Čl. 8

Rozsah úpravy

Zmluvné strany právnu pomoc v občianskych veciach vykonávajú v rozsahu, za podmienok a spôsobom uvedeným v príslušných mnohostranných dohovoroch Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ak nie je na ich doplnenie v prvej a druhej časti tejto zmluvy stanovené inak.

Čl. 9

Doručovanie písomností

(1)

Zmluvné strany postupujú pri doručovaní písomností v občianskych veciach podľa haagského Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine vo veciach občianskych a obchodných z 15. novembra 1965.

(2)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri doručovaní písomností podľa dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú navzájom priamo.

(3)

Písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk.

(4)

Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu žiadnych nákladov za úkony vykonané v súvislosti s doručovaním písomností.

(5)

Ak dožiadaný justičný orgán nie je príslušný na vybavenie dožiadania, zašle dožiadanie príslušnému justičnému orgánu a vyrozumie o tom dožadujúci justičný orgán.

(6)

Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, vykoná dožiadaný justičný orgán potrebné opatrenia na jej zistenie. Ak nemôže adresu zistiť, upovedomí o tom dožadujúci justičný orgán a súčasne dožiadanie vráti.

Čl. 10

Vykonávanie dôkazov

(1)

Zmluvné strany postupujú pri vykonávaní dôkazov alebo iných procesných úkonov podľa haagského Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970.

(2)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní dôkazov alebo iných procesných úkonov podľa dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú navzájom priamo.

(3)

Na uľahčenie vykonávania dohovoru uvedeného v odseku 1 ústredné justičné orgány dohodnú vzor tlačiva, ktoré budú justičné orgány zmluvných strán používať pri žiadostiach o vykonanie dôkazov a iných procesných úkonov.

(4)

Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu nákladov za vykonanie dôkazov alebo iných procesných úkonov okrem znalečného a iných výdavkov vzniknutých v súvislosti s vykonaním znaleckých dôkazov.

Čl. 11

Oslobodenie od zálohy na trovy konania

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej zmluvnej strany, pokiaľ majú bydlisko alebo pobyt na území jednej zo zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie zálohy na trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že na území druhej zmluvnej strany nemajú bydlisko alebo pobyt.

Oslobodenie od poplatkov

Čl. 12

(1)

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa priznáva na území druhej zmluvnej strany oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalšie výhody týkajúce sa poplatkov za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym občanom. To sa vzťahuje aj na oslobodenie od platenia hotových výdavkov ustanoveného zástupcu a platenie odmeny za zastupovanie.

(2)

Oslobodenie podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia.

Čl. 13

(1)

Oslobodenie podľa článku 12 tejto zmluvy sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Toto osvedčenie vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo pobyt.

(2)

Ak žiadateľ nemá bydlisko ani pobyt na území žiadnej zo zmluvných strán, môže osvedčenie vydať diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.

(3)

Orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie, môže od orgánu, ktorý vydal osvedčenie, žiadať doplnenie údajov alebo potrebné vysvetlenia.

Čl. 14

(1)

Ak štátny občan jednej zmluvnej strany podáva žiadosť o oslobodenie podľa článku 12 tejto zmluvy pred príslušným orgánom druhej zmluvnej strany, môže tak urobiť pred príslušným orgánom podľa miesta svojho bydliska alebo pobytu. Tento orgán postúpi žiadosť spolu s osvedčením vydaným podľa článku 12 tejto zmluvy príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany.

(2)

Žiadosť o oslobodenie podľa článku 12 tejto zmluvy možno podať súčasne s návrhom na začatie konania, pre ktoré sa oslobodenie žiada.

Čl. 15

Oslobodenie podľa článku 12 tejto zmluvy, priznané príslušným orgánom jednej zmluvnej strany, sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré vykonáva v tomto konaní orgán druhej zmluvnej strany.

Čl. 16

Zisťovanie adries a iných údajov

(1)

Justičné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržujúcich sa na ich území, ak je to nutné na uplatnenie práv ich štátnych občanov.

(2)

Ak sa na justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatní nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržuje na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strane na žiadosť poskytne pomoc aj pri zisťovaní zamestnávateľa tejto osoby a výšky jej príjmu.

Čl. 17

Zasielanie listín o osobnom stave

Matričné úrady jednej zmluvnej strany zašlú justičným orgánom druhej zmluvnej strany bezplatne listiny o osobnom stave a výpisy z matrík, ako aj listiny týkajúce sa osobného stavu a spôsobilosti osôb, pokiaľ sa tieto listiny žiadajú pre potrebu súdneho konania.

Čl. 18

Vydanie veci a prevod peňazí

(1)

Vydanie, vývoz alebo prevod vecí, platobných prostriedkov alebo pohľadávok podľa ustanovení tejto zmluvy sa vykoná podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany.

(2)

Originály spisov a listín a iné veci, ktoré boli v rámci dožiadania odovzdané, budú vrátené dožiadanej zmluvnej strane, akonáhle to bude možné s výnimkou prípadov, keď sa dožiadaná zmluvná strana vrátenia vzdá.

Čl. 19

Prekážky začatého konania a veci rozhodnutej

Ak je začaté konanie v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi pred justičnými orgánmi oboch zmluvných strán, justičný orgán, na ktorom sa konanie začalo neskôr, konanie zastaví. Obdobne to platí o právoplatne rozhodnutej veci.

TRETIA ČASŤ

UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ

Čl. 20

Uznanie a výkon rozhodnutí vo veciach nemajetkovej povahy

(1)

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy v občianskych veciach, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 21 tejto zmluvy, sa uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania, ak

justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali alebo nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi,

na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada.

(2)

Na výkon týchto rozhodnutí sa obdobne použijú ustanovenia článku 23 písm. a) a c) a článku 24 tejto zmluvy o výkone rozhodnutia v majetkových veciach.

Čl. 21

Uznanie rozhodnutí o rozvodoch manželstva

Právoplatné rozhodnutia o rozvodoch manželstva jednej zmluvnej strany sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany v súlade s haagským Dohovorom o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia z 1. júna 1970.

Čl. 22

Uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach

Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany:

rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach,

rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody,

rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Čl. 23

Podmienky uznania a výkonu rozhodnutí

Rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak

rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,

justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi,

účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený,

na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada,

zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.

Čl. 24

Spôsob uznania a výkonu rozhodnutí

(1)

Návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať.

(2)

Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

(3)

Súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Čl. 25

Uznanie a výkon rozhodnutí o vyživovacej povinnosti

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany, ako aj nimi schválené zmiery v týchto veciach, sa uznávajú a vykonávajú na území druhej zmluvnej strany v súlade s haagským Dohovorom o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti z 2. októbra 1973.

Čl. 26

Výkon rozhodnutí o náhrade trov

(1)

Ak účastníkovi bolo právoplatným rozhodnutím uložené na území jednej zmluvnej strany nahradiť trovy konania druhého účastníka, príslušný súd druhej zmluvnej strany nariadi výkon rozhodnutia na vymoženie týchto trov na návrh oprávneného bezplatne.

(2)

Návrh na výkon rozhodnutia o náhrade trov konania sa podáva priamo na príslušnom súde druhej zmluvnej strany.

(3)

Súd, ktorý rozhoduje o povolení výkonu podľa ustanovenia odseku 1, sa obmedzí na zistenie, či rozhodnutie o trovách je právoplatné a vykonateľné.

(4)

Súd zmluvnej strany, na území ktorej preddavkoval trovy konania štát, požiada príslušný súd druhej zmluvnej strany, aby trovy a poplatky vymohol. Súd vymoženú sumu zašle súdu druhej zmluvnej strany.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVNA POMOC V TRESTNÝCH VECIACH, ODOVZDÁVANIE TRESTNÉHO STÍHANIA, VYDÁVANIE A ODOVZDÁVANIE ODSÚDENÝCH

Čl. 27

Rozsah úpravy

Zmluvné strany právnu pomoc v trestných veciach, odovzdávanie trestného stíhania, vydávanie na trestné konanie alebo výkon trestu a odovzdávanie odsúdených vykonávajú v rozsahu, za podmienok a spôsobom uvedeným v príslušných mnohostranných dohovoroch Rady Európy, ak nie je na ich doplnenie v prvej a štvrtej časti tejto zmluvy ustanovené inak.

Čl. 28

Právna pomoc

(1)

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc v trestných veciach podľa európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci vo veciach trestných z 20. apríla 1959.

(2)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri poskytovaní právnej pomoci v trestných veciach podľa dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú navzájom priamo.

(3)

Písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať adresátom aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk.

(4)

Ak adresa osoby, na ktorú sa má vzťahovať úkon právnej pomoci, nie je v dožiadaní uvedená presne alebo ak sa ukáže, že je nesprávna, dožiadaný justičný orgán podľa možnosti zistí správnu adresu.

(5)

Dožiadaná zmluvná strana vykoná ohliadku alebo zaistenie veci, ak

trestný čin, ktorého sa dožiadanie týka, je trestný podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán,

vykonanie dožiadania je v súlade s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

(6)

Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu orgánu a zúčastneným osobám miesto a čas vybavenia dožiadania. Zástupca dožadujúceho orgánu môže byť prítomný pri vybavení dožiadania, pokiaľ s tým dožiadaný orgán súhlasí.

(7)

Zmluvné strany sa vzájomne bezodkladne informujú o konečných a právoplatných rozhodnutiach vydaných ich justičnými orgánmi v trestných veciach proti štátnym občanom druhej zmluvnej strany. Na žiadosť si zašlú odpis takého rozhodnutia.

(8)

Zmluvné strany nebudú vykonávať prevoz vlastných štátnych občanov.

(9)

Zmluvné strany nebudú požadovať náhradu nákladov spojených s poskytovaním právnej pomoci s výnimkou znalečného. Náklady, ktoré vznikli dožiadanej zmluvnej strane v súvislosti s prevozom, uhrádza dožadujúca zmluvná strana.

Čl. 29

Odovzdávanie a prevzatie trestného stíhania

(1)

Odovzdanie a prevzatie trestného stíhania štátneho občana jednej zmluvnej strany justičným orgánom druhej zmluvnej strany sa uskutočňuje podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania z 15. mája 1972.

(2)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú prostredníctvom ústredných justičných orgánov.

(3)

K žiadosti o prevzatie trestného konania sa pripojí:

originál alebo overený odpis trestného spisu,

znenie zákona obsahujúce skutkovú podstatu, trest a premlčanie, ktoré sa použije na čin podľa práva dožadujúcej zmluvnej strany, a pri činoch spáchaných v doprave i znenie príslušných platných predpisov rozhodných pre posúdenie činu,

prehlásenie poškodeného, pokiaľ je potrebné na začatie trestného konania.

(4)

Nároky poškodených na náhradu škody uplatnené pred odovzdaním trestného stíhania na justičných orgánoch dožadujúcej zmluvnej strany budú prejednávané v konaní na území dožiadanej zmluvnej strany.

(5)

Ak obvinený v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je vo väzbe na území dožadujúcej zmluvnej strany, prevezie sa na územie dožiadanej zmluvnej strany, a ak je na slobode, dožadujúca zmluvná strana, ak je to potrebné, urobí primerané opatrenia podľa svojho právneho poriadku na jeho návrat na územie dožiadanej zmluvnej strany.

Čl. 30

Vydávanie

(1)

Vydávanie štátnych občanov zmluvných strán na trestné konanie alebo výkon trestu sa uskutočňuje podľa európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

(2)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú prostredníctvom ústredných justičných orgánov.

(3)

Vydanie sa povolí aj pre trestný čin spočívajúci v porušení predpisov o dávkach, daniach, cle, monopoloch a devízach alebo predpisov o obehu tovaru alebo o zahraničnom obchode, pokiaľ konanie, ktoré je predmetom žiadosti, je trestné aj podľa porovnateľných ustanovení právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany.

(4)

Vydanie nemožno odmietnuť len preto, že právny poriadok dožiadanej zmluvnej strany neobsahuje ustanovenie týkajúce sa dávok, daní, cla, monopolov alebo devíz alebo ustanovení o obehu tovaru alebo zahraničnom obchode tohto druhu, aké sú obsiahnuté v právnom poriadku dožadujúcej zmluvnej strany.

(5)

Ak žiadosť o vydanie neobsahuje všetky potrebné údaje, môže dožiadaná zmluvná strana žiadať o ich doplnenie, na čo určí lehotu do dvoch mesiacov. Lehota, ktorá je určená kratšie ako dva mesiace, sa môže zo závažných dôvodov predĺžiť, ani po predĺžení nesmie presahovať dva mesiace.

(6)

Dožadujúca zmluvná strana musí dočasne odovzdanú osobu držať až do spätného odovzdania vo väzbe. Táto väzba sa započítava do trestu, ktorý v dožiadanej zmluvnej strane má byť alebo bol uložený.

(7)

Zmluvná strana, ktorej bola osoba vydaná, informuje druhú zmluvnú stranu o výsledkoch trestného konania alebo skončení výkonu trestu odňatia slobody. Na žiadosť zašle odpis príslušného právoplatného rozhodnutia.

(8)

Zmluvné strany si nebudú vydávať vlastných štátnych občanov.

Čl. 31

Odovzdávanie odsúdených

(1)

Štátni občania jednej zmluvnej strany odsúdení na trest odňatia slobody na území druhej zmluvnej strany sa odovzdávajú na výkon trestu odňatia slobody na územie zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi, v súlade so štrasburským Dohovorom o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983.

(2)

Podľa dohovoru uvedeného v odseku 1 sa obdobne postupuje aj v prípade, keď odsúdený v čase podania žiadosti o odovzdanie na výkon trestu odňatia slobody sa už nenachádza na území dožiadanej zmluvnej strany.

(3)

Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní dohovoru uvedeného v odseku 1 stýkajú prostredníctvom ústredných justičných orgánov.

PIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Čl. 32

Táto zmluva nadobudne platnosť po tom, čo ju podľa svojich ústavných predpisov schvália obe zmluvné strany. Zmluva bude predbežne vykonávaná od 1. januára 1993.

Čl. 33

Táto zmluva zostáva v platnosti na neurčitú dobu, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán diplomatickou cestou nevypovie. V tom prípade stráca zmluva platnosť rok po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.

Dané v Prahe 29. októbra 1992 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a českom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Slovenskú republiku:

Vladimír Mečiar v. r.

Českú republiku:

Václav Klaus v. r.

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL

Pri podpise tejto zmluvy sa splnomocnenci Slovenskej republiky a českej republiky dohodli takto:

Čl. I

Na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia konania. V prípade rozvodu manželstva je však daná právomoc súdu, pred ktorým sa uskutočňuje konanie o rozvod manželstva.

Čl. II

Súd, ktorý má na konanie o opatrovníctve právomoc, môže preniesť opatrovníctvo na súd druhej zmluvnej strany, ak osoba, ktorej bol ustanovený opatrovník, má na území tejto zmluvnej strany bydlisko alebo pobyt alebo majetok. K preneseniu opatrovníctva dôjde, ak dožiadaný súd prevezme opatrovníctvo a upovedomí o tom dožadujúci súd. Súd, ktorý prevzal vedenie opatrovníctva, vedie ho podľa právneho poriadku svojho štátu, avšak pokiaľ ide o spôsobilosť na práva a právne úkony, postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec. Tento súd nie je oprávnený rozhodovať o osobnom stave opatrovanca, môže však rozhodnúť o povolení uzavrieť manželstvo.

Čl. III

Na konania, ktoré boli začaté v občianskych veciach na súdoch zmluvných strán pred nadobudnutím platnosti zmluvy, je daná právomoc súdov týchto zmluvných strán a tieto súdy konania dokončia. Pre uznanie a výkon rozhodnutí v týchto prípadoch platí ustanovenie čl. IV tohto záverečného protokolu.

Čl. IV

Ustanovenia článkov 19 až 26 zmluvy na nepoužijú na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia justičných orgánov zmluvných strán alebo justičných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané pred nadobudnutím platnosti zmluvy. Tieto rozhodnutia orgány zmluvných strán uznávajú a vykonávajú ako rozhodnutia vlastných justičných orgánov.

Čl. V

Ustanovenia zmluvy o odovzdávaní trestného stíhania sa nepoužijú, ak trestné stíhanie proti štátnemu občanovi jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany sa začalo pred nadobudnutím platnosti zmluvy.

Čl. VI

Ak bol v trestnom konaní uložený pred nadobudnutím platnosti zmluvy peňažný trest alebo trest zákazu činnosti a doteraz nebol tento trest úplne vykonaný, súdy oboch zmluvných strán si odovzdajú odpisy právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa štátnych občanov druhej zmluvnej strany alebo odsúdených, ktorí majú na území druhej zmluvnej strany bydlisko, spolu s oznámením, akú časť výkonu trestu zostáva vykonať a od ďalších úkonov smerujúcich k výkonu trestu upustia. Ďalší výkon týchto trestov a úkony s tým súvisiace vykonajú súdy dožiadanej zmluvnej strany.

Čl. VII

Otázky delimitácie odsúdených štátnych občanov jednej zmluvnej strany, ktorí vykonávajú trest odňatia slobody na území druhej zmluvnej strany na základe rozsudkov súdov zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi, budú riešené rezortnou dohodou medzi Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Zborom nápravnej výchovy Českej republiky.

Tento záverečný protokol je súčasťou podpísanej zmluvy.

Dané v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a českom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Slovenskú republiku:

Vladimír Mečiar v. r.

Českú republiku:

Václav Klaus v. r.