227/1993 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 14.10.1993 - |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 227/1993 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 14.10.1993 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
227
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. marca 1992 bola
v Luxemburgu podpísaná Dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Dohoda nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín 30. decembra 1992 na základe
článku 29 ods. 2.
DOHODA
medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
a z majetku
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vláda Luxemburského veľkovojvodstva,
prajúc si uzavrieť Dohodu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmov a z majetku,
sa dohodli takto:
Čl. 1
Osoby, na ktoré sa Dohoda vzťahuje
Táto Dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v
oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Čl. 2
Dane, na ktoré sa Dohoda vzťahuje
1.
Táto Dohoda sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku vyberané v prospech každého
zmluvného štátu alebo jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob
vyberania akýkoľvek.
2.
Za dane z príjmu a z majetku sa považujú dane vyberané z celkového príjmu a z celkového
majetku alebo z časti príjmu alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného
alebo nehnuteľného majetku, dane z celkovej sumy miezd alebo platov platené podnikmi
a dane z prírastku hodnoty.
3.
Dane, na ktoré sa táto Dohoda bude vzťahovať, sú predovšetkým
a)
v Česko-Slovensku:
dane zo zisku,
daň zo mzdy,
daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
poľnohospodárska daň,
daň z príjmov obyvateľstva a
domová daň
(ďalej len „česko-slovenská daň“);
dane zo zisku,
daň zo mzdy,
daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,
poľnohospodárska daň,
daň z príjmov obyvateľstva a
domová daň
(ďalej len „česko-slovenská daň“);
b)
v Luxembursku:
daň z príjmov fyzických osôb,
daň z príjmov právnických osôb,
daň z odmien riaditeľov spoločností,
daň z majetku,
daň z miestneho obchodu
(ďalej len „luxemburská daň“).
daň z príjmov fyzických osôb,
daň z príjmov právnických osôb,
daň z odmien riaditeľov spoločností,
daň z majetku,
daň z miestneho obchodu
(ďalej len „luxemburská daň“).
4.
Dohoda sa bude vzťahovať aj na všetky totožné alebo svojou podstatou obdobné dane,
ktoré sa budú ukladať po podpise tejto Dohody popri existujúcich daniach alebo namiesto
nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú oznamovať všetky významné zmeny, ktoré
sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Čl. 3
Všeobecné definície
1.
V tejto Dohode, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
výraz „Česko-Slovensko“ označuje Českú a Slovensku Federatívnu Republiku;
b)
výraz „Luxembursko“ označuje Luxemburské veľkovojvodstvo;
c)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú Česko-Slovensko alebo
Luxembursko, ako to vyžaduje súvislosť;
d)
výraz „osoba“ zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné združenia osôb;
e)
výraz „spoločnosť“ označuje právnické osoby alebo nositeľov práv považovaných na
účely zdanenia za právnické osoby;
f)
výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú
podľa situácie podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik
prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
g)
výraz „štátny príslušník“ označuje
i)
všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu,
ii)
všetky právnické osoby, osobné spoločnosti alebo združenia osôb, ktoré boli zriadené
podľa právneho poriadku platného v niektorom zmluvnom štáte;
h)
výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo
lietadlom, prevádzkovanú podnikom, ktorý má miesto skutočného vedenia v jednom zmluvnom
štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom
zmluvnom štáte;
i)
výraz „príslušný úrad“ označuje
i)
v prípade Česko-Slovenska ministra financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii)
v prípade Luxemburska ministra financií Luxemburského veľkovojvodstva alebo jeho
splnomocneného zástupcu.
2.
Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pri aplikácii tejto Dohody zmluvným
štátom význam, ktorý mu patrí podľa právnych predpisov toho štátu, ktoré upravujú
dane, na ktoré sa vzťahuje táto Dohoda, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Čl. 4
Daňový domicil
1.
Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje v zmysle tejto Dohody každú osobu,
ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho
bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
Tento termín však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá je podrobená zdaneniu v tomto štáte
iba z dôvodov príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku v ňom umiestnenom.
2.
Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 2 rezidentom v oboch zmluvných štátoch,
bude sa tento prípad posudzovať v súlade s nasledujúcimi pravidlami:
a)
Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má k dispozícii
stály byt. Ak má k dispozícii stály byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa,
že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má najužšie osobné a hospodárske
vzťahy (stredisko životných záujmov).
b)
Ak sa nemôže určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stredisko svojich životných
záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, predpokladá
sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava.
c)
Ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich,
predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d)
Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich,
upravia príslušné úrady zmluvných štátov otázku vzájomnou dohodou.
3.
Ak osoba iná než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných
štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza
miesto jej skutočného vedenia.
Čl. 5
Stála prevádzkáreň
1.
Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje v zmysle tejto Dohody trvalé zariadenie pre podnikanie,
v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť.
2.
Výraz „stála prevádzkareň“ bude zahŕňať najmä
a)
miesto vedenia,
b)
závod,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu,
f)
baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g)
stavenisko, stavbu alebo montáž, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov.
3.
Výraz „stála prevádzkareň“ nebude zahŕňať
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru
patriaceho podniku;
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom uskladnenia, vystavenia
alebo dodania;
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba za účelom spracovania iným
podnikom;
d)
trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom nákupu tovaru alebo
zhromažďovania informácií pre podnik;
e)
trvalé zariadenie pre podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy, poskytovania
informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú pre podnik prípravný
alebo pomocný charakter.
4.
Osoba - iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 - ktorá koná v
jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, sa považuje za stálu
prevádzkáreň podniku v prvom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré
tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať dohody v mene podniku, pokiaľ činnosť
tejto osoby nie je obmedzená na nákup tovaru pre podnik.
5.
Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkáreň v druhom
zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho
komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej
riadnej činnosti.
6.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo
ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkárne,
alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň
druhej spoločnosti.
Čl. 6
Príjem z nehnuteľného majetku
1.
Príjem z nehnuteľného majetku (vrátane príjmu z poľnohospodárskych a lesných podnikov)
sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.
2.
a) Výraz „nehnuteľný majetok“ sa pri dodržaní ustanovení pododsekov b) a c) určí
v zhode s právom uvedeného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený.
b)
Výraz „nehnuteľný majetok“ zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku,
živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré
platia ustanovenia všeobecného práva vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného
majetku a právo na premenlivé alebo pevné platby za ťaženie alebo za povolenie na
ťaženie nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov.
c)
Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa použijú na príjem plynúci z priameho užívania,
nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú takisto na príjem z nehnuteľného
majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku užívaného na výkon slobodného povolania.
Čl. 7
Zisky podnikov
1.
Zisky podnikov jedného zmluvného štátu budú zdanené len v tom štáte, pokiaľ podnik
nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá
je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku
zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať
tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom
stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa v každom zmluvnom štáte
tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla podľa očakávania docieliť, keby bola
ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo
obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3.
Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady, ktoré boli vynaložené
na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladou na vedenie a všeobecných správnych
výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v ktorom je stála prevádzkareň
umiestnená, alebo inde.
4.
Ak je v zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni
na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie
odseku 2, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto obvyklým
spôsobom. Použitý spôsob rozdelenia ziskov musí byť však taký, aby výsledok bol v
súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.
5.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba
nakupovala tovar pre podnik.
6.
Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich
odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú riadne a dostatočné dôvody
na iný postup.
7.
Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Dohody,
nebudú ustanovenia oných článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Čl. 8
Lodná a letecká doprava
1.
Zisky z prevádzkovania lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave budú zdanené len
v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
2.
Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode, považuje
sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav tejto lode,
alebo ak nie je domovský prístav, v zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode
rezidentom.
3.
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzkarni
alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Čl. 9
Združené podniky
1.
Ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole
alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b)
tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo majetku
podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch
viazané podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,
ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, môžu sa do ziskov tohto podniku
včleniť a následkom toho zdaniť zisky, ktoré by bez týchto podmienok bol docielil
jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky docieliť nemohli.
2.
Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a vzápätí zdaní zisky,
ktoré sa podniku druhého zmluvného štátu zdanili v tomto druhom štáte, a zisky takto
zahrnuté sú ziskami, ktoré by bol dosiahol podnik prvého štátu, keby podmienky dohodnuté
medzi oboma podnikmi boli také, aké by sa boli dohodli medzi nezávislými podnikmi,
upraví druhý štát primerane sumu dane ním uloženej z týchto ziskov. Pri určení tejto
úpravy sa vezme náležitý zreteľ na iné ustanovenia tejto Dohody, a ak to bude treba,
príslušné úrady zmluvných štátov sa za tým účelom vzájomne poradia.
Čl. 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe,
ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá
ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca
je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nepresiahne
a)
5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá vlastní priamo
najmenej 25 % podielov majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy;
b)
15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktorej slúži na
výplatu dividend.
3.
Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, z požitkových listov
alebo požitkových práv, kuksov, zakladateľských podielov alebo iných práv s výnimkou
pohľadávok s podielom na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, s ktorými
sa podľa práva štátu, v ktorom je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, nakladá
rovnako ako s príjmami z akcií.
4.
Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužije, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom
spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom
stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte
nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak účasť, pre
ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkáreň alebo na
túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.
5.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané
spoločnosťou, iba ak sa tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto
druhom štáte, alebo ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej
prevádzkarni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani
podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané
dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z
príjmov majúcich zdroj v tomto druhom štáte.
Čl. 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom
v druhom zmluvnom štáte, budú zdanené iba v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu,
zabezpečených i nezabezpečených záložným právom alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka,
a obzvlášť príjmy z vládnych cenných papierov a príjem z obligácií a dlhopisov vrátane
prémií a výher spojených s obligáciami alebo dlhopismi.
3.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom
v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj,
priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam
umiestnená alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom
stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne
viaže k tejto stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa
použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.
4.
Ak suma úrokov posudzovaných so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje
v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom
úrokov, alebo ktoré udržiavajú jeden aj druhý s treťou osobou, sumu, ktorú by bol
dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, používajú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá
ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa práva každého zmluvného štátu a
s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Dohody.
Čl. 12
Licenčné poplatky
1.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je
rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Licenčné poplatky uvedené v pododseku a) odseku 3 môžu byť však zdanené v zmluvnom
štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu, ale daň takto určená nepresiahne
10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3.
Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu
platené za použitie alebo za právo na použitie
a)
patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného
postupu alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo
za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností;
b)
autorského práva k dielu literárnemu, umeleckému alebo vedeckému vrátane kinematografických
filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne a rozhlasové vysielanie.
4.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov,
ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie
prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú
vznik licenčným poplatkom, sú s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou
skutočne spojené. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.
5.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom
je tento zmluvný štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto
zmluvného štátu. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky, či už je, alebo nie
je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň
alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné
poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá
sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň
alebo stála základňa umiestnená.
6.
Ak suma licenčných poplatkov posudzovaná so zreteľom na plnenie, za ktoré sa platia,
presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným
vlastníkom, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by
bol dohodol dlžník so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa
ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá
ju presahuje, sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného
štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Dohody.
Čl. 13
Zisky z majetku
1.
Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý sa definuje v odseku 2 článku 6, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
2.
Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej prevádzkarne,
ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného
majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má
v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania vrátane takých ziskov docielených
zo scudzenia takej stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo
takej stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Ale zisky zo scudzenia
majetku uvedeného v odseku 3 článku 22 budú zdanené iba v zmluvnom štáte, v ktorom je takýto hnuteľný majetok zdaniteľný
v súlade s uvedeným článkom.
3.
Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1 a 2, sa zdania len
v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Čl. 14
Nezávislé povolanie
1.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo
iných nezávislých činností podobnej povahy, budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte,
pokiaľ príjemca nemá pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu
na výkon svojich činností. Ak má príjemca takú stálu základňu, môžu byť jeho príjmy
zdanené v druhom zmluvnom štáte, ale len tá ich časť, ktorú možno pripočítať tejto
stálej základni.
2.
Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa obzvlášť nezávislé činnosti vedecké, literárne,
umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov,
inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.
Čl. 15
Zamestnanie
1.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z
dôvodu plateného zamestnania, môžu byť s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdanené len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom
štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom
štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania
vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť
len v prvom štáte, ak
a)
príjemca sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viac období, ktoré
nepresiahnu v úhrne 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a
b)
odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom
v druhom štáte, a
c)
odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ
v druhom štáte.
3.
Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenie tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu
zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť
v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Čl. 16
Tantiémy
Tantiémy a podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen
správnej rady spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom
v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
Čl. 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci
umelci, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci alebo
ako športovci zo svojej činnosti vykonávanej osobne v druhom zmluvnom štáte, môžu
byť bez ohľadu na ustanovenia článku 14 a 15 zdanené v tomto druhom štáte.
2.
3.
Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 príjem plynúci z činností uvedených v odseku
1, vykonávaných v rámci kultúrnej výmeny medzi zmluvnými štátmi, bude vyňatý zo zdanenia
v zmluvnom štáte, v ktorom sú tieto činnosti vykonávané.
Čl. 18
Verejné funkcie
1.
Odmeny vrátane penzií vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom
alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho
správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu pri výkone verejných funkcií môžu byť zdanené
iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenia článkov 15, 16 a 19 sa však použijú na odmeny alebo penzie za služby preukázané v súvislosti s akoukoľvek
podnikateľskou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom alebo
miestnym orgánom.
Čl. 19
Penzie
S výhradou ustanovenia odseku 1 článku 18 penzie a iné obdobné odmeny vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu v súvislosti
s predchádzajúcim zamestnaním budú zdanené len v tomto štáte.
Čl. 20
Študenti, profesori a výskumní pracovníci
1.
Platy, ktoré študent alebo učeň, ktorý je prítomný v jednom zmluvnom štáte iba za
účelom výučby alebo výcviku a ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do tohto
štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia
alebo výcviku, nebudú zdanené v prvom zmluvnom štáte za predpokladu, že takéto platby
sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2.
Študent univerzity alebo inej inštitúcie pre vyššie vzdelávanie jedného zmluvného
štátu alebo učeň, ktorý je prítomný v druhom zmluvnom štáte jedno alebo viac období
nepresahujúcich 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a ktorý je alebo bol bezprostredne
pred príchodom rezidentom prvého štátu, nebude podliehať zdaneniu, pokiaľ ide o jeho
odmeny za služby vykonávané v tomto druhom štáte za predpokladu, že služby sú vykonávané
v súvislosti s jeho štúdiom alebo praxou a odmeny sú tvorené zárobkami nutnými na
úhradu nákladov jeho výživy.
3.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu dostane za výskum alebo výučbu na
univerzite, vo výskumnom ústave alebo v inom podobnom zariadení pre vyššie vzdelávanie
určenom vládou po dobu dočasného pobytu nepresahujúceho dva roky v druhom zmluvnom
štáte, nebudú zdanené v tomto zmluvnom štáte.
Čl. 21
Iné príjmy
1.
Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, o ktorých sa výslovne
nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Dohody, budú zdanené iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné než príjmy z nehnuteľného majetku
v zmysle článku 6 odsek 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva
v druhom zmluvnom štáte obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej
alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a právo
alebo majetok, pre ktoré sa príjmy platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkarni
alebo stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.
Čl. 22
Majetok
1.
Nehnuteľný majetok, tak ako je uvedený v odseku 2 článku 6, možno zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.
2.
Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku,
alebo hnuteľný majetok prislúchajúci stálej základni využívanej na výkon nezávislého
povolania môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo
stála základňa umiestnená.
3.
Lode a lietadlá prevádzkované v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci
na prevádzkovanie takých lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte,
v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
4.
Všetky ostatné časti majetku rezidenta jedného zmluvného štátu budú zdanené iba v
tomto štáte.
Čl. 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1.
V Česko-Slovensku sa dvojaké zdanenie zamedzí nasledujúcim spôsobom.
a)
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Česko-Slovensku, poberá príjmy alebo vlastní majetok,
ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto Dohody zdanené v Luxembursku, vyjme Česko-Slovensko
s výhradou ustanovení pododseku b) tohto odseku takéto príjmy alebo majetok zo zdanenia,
môže však pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov a majetku tejto osoby použiť sadzbu
dane, ktorá by sa použila, keby takto vyňaté príjmy alebo majetok neboli zo zdanenia
vyňaté.
b)
Česko-Slovensko môže pri ukladaní daní osobám, ktoré sú rezidentmi v Česko-Slovensku,
zahrnúť do základu dane, z ktorého tieto dane uložia, príjmy, ktoré možno podľa ustanovení
článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Dohody zdaniť aj v Luxembursku, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanej z tohto
základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Luxembursku. Suma, o ktorú sa daň zníži,
však nepresiahne takú časť česko-slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá
pripadá na príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami článkov 10, 12, 16 a 17 tejto Dohody možno zdaniť v Luxembursku.
2.
V Luxembursku sa dvojaké zdanenie zamedzí nasledujúcim spôsobom.
a)
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Luxembursku, poberá príjmy alebo vlastní majetok,
ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto Dohody zdanené v Česko-Slovensku, vyjme Luxembursko
s výhradou ustanovenia uvedeného v pododseku b) a c) tohto odseku takéto príjmy alebo
majetok zo zdanenia, môže však pri výpočte sumy dane z ostatných príjmov alebo majetku
tejto osoby použiť rovnakú sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby vyňaté príjmy alebo
majetok neboli zo zdanenia vyňaté.
b)
Ak osoba, ktorá je rezidentom v Luxembursku, poberá príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami
článku 10 a 12 môžu byť zdanené v Česko-Slovensku, Luxembursko povolí odpočítavať z dane z príjmu
takej osoby sumu zodpovedajúcu dani zaplatenej v Česko-Slovensku. Suma, o ktorú sa
daň zníži, však nepresiahne takú časť dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá
na príjmy, majúce zdroj v Česko-Slovensku.
c)
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v Luxembursku, poberá dividendy zo zdrojov v Česko-Slovensku,
Luxembursko vyjme takéto dividendy zo zdanenia za predpokladu, že spoločnosť, ktorá
je rezidentom v Luxembursku, vlastní od začiatku účtovného roku priamo aspoň 25 %
majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy. Vyššie uvedené podiely na česko-slovenskej
spoločnosti sú za rovnakých podmienok vyňaté z luxemburskej dane z majetku.
Čl. 24
Zákaz diskriminácie
1.
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte
žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie
ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení štátni
príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii.
2.
Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom
štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého
štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok
jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy,
zľavy a zníženia dane z dôvodov osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva
svojim rezidentom.
3.
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie je úplne alebo sčasti, priamo alebo
nepriamo vlastnené alebo kontrolované osobou alebo viacerými osobami, ktoré sú rezidentmi
v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prvom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam
s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti,
ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné podobné podniky prvého štátu.
4.
Výraz „zdanenie“ uvedený v tomto článku označuje dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.
Čl. 25
Riešenie prípadov dohodou
1.
Ak sa rezident jedného zmluvného štátu domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch
zmluvných štátov vedú alebo povedú u neho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto
Dohodou, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo
týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je
rezidentom. Prípad musí byť predložený počas troch rokov od prvého oznámenia opatrenia
vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s touto Dohodou.
2.
Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť
uspokojivé riešenie, bude sa snažiť vyriešiť prípad po dohode s príslušným úradom
druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode s Dohodou.
Dosiahnutá dohoda bude vykonaná bez ohľadu na lehoty podľa vnútroštátnych predpisov
zmluvných štátov.
3.
Príslušné úrady sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode akékoľvek ťažkosti alebo
pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní Dohody. Môžu takisto konzultovať
za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v prípadoch neupravených v Dohode.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu nadviazať priamy styk za účelom dosiahnutia
dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí na dosiahnutie
dohody účelnou, môže sa takáto výmena názorov konať v komisii zloženej zo zástupcov
príslušných úradov zmluvných štátov.
Čl. 26
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu
ustanovení tejto Dohody a vnútroštátnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú
na dane, ktoré sú predmetom Dohody, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade s
Dohodou. Všetky informácie takto vymenené budú udržiavané v tajnosti a nebudú oznámené
žiadnym osobám alebo úradom vrátane súdov iným než tým, ktoré sa zaoberajú vyrubovaním,
vyberaním, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto
Dohody.
2.
Ustanovenia odseku 2 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému
zmluvnému štátu povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax
tohto alebo druhého štátu;
b)
oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo
v normálnom správnom konaní tohto alebo druhého štátu;
c)
oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, priemyselné, hospodárske alebo profesijné
tajomstvo alebo obchodný postup alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore
s verejným poriadkom.
Čl. 27
Diplomati a konzulárni úradníci
Žiadne ustanovenia tejto Dohody sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom
a konzulárnym pracovníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo podľa
ustanovení osobitných dohôd.
Čl. 28
Vylúčenie určitých spoločností
Táto Dohoda sa nebude vzťahovať na holdingové spoločnosti v zmysle osobitných luxemburských
zákonov, v súčasnosti podľa zákona z 31.júla 1929 a výnosu zo 17.decembra 1938, ani
na spoločnosti podliehajúce v Luxembursku obdobným daňovým predpisom. Dohoda sa nebude
vzťahovať ani na príjmy plynúce česko-slovenskému rezidentovi z takých spoločností,
ani na podiely alebo iné práva týchto osôb z takých spoločností.
Čl. 29
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto Dohoda bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Luxemburgu čo
najskôr.
2.
Dohoda nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú
uplatňovať,
a)
pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na sumy plynúce od 1.januára alebo neskôr
v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom Dohoda nadobudne platnosť;
b)
pokiaľ ide o dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok
začínajúci sa 1.januárom alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom
Dohoda nadobudne platnosť.
Čl. 30
Výpoveď
Táto Dohoda zostane v platnosti, dokiaľ ju nevypovie niektorý zmluvný štát. Každý
zmluvný štát môže Dohodu vypovedať diplomatickou cestou oznámením najmenej šesť mesiacov
pred koncom každého kalendárneho roka začínajúceho sa po uplynutí piatich rokov od
dátumu nadobudnutia platnosti tejto Dohody. V tomto prípade sa Dohoda prestane uplatňovať,
a)
pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na sumy poberané k 1. januáru alebo
neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď;
b)
pokiaľ ide o ostatné dane z príjmu a dane z majetku, na dane ukladané za každý daňový
rok začínajúci sa 1.januárom alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku,
v ktorom bola daná výpoveď.
Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto Dohodu.
Dané v Luxembursku 18. marca 1991 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a francúzskom,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu
Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky:
Jozef Bakšay v. r.
Za vládu
Luxemburského
veľkovojvodstva:
Georges Wohlfart v. r.
Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky:
Jozef Bakšay v. r.
Za vládu
Luxemburského
veľkovojvodstva:
Georges Wohlfart v. r.