Zbierka zákonov Slovenskej republiky

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	01.01.1994 - 31.12.1999

1.

§ 1 znie:

„§ 1

Tento zákon upravuje:

a)

daň z príjmov fyzických osôb,

b)

daň z príjmov právnických osôb,

c)

spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.“.

2.

§ 2 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Daňovníci s bydliskom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.“.

3.

V § 3 ods. 4 písm. a) sa za slovo „zdedením“ vkladá odkaz „^2a)“ a za slovo „darovaním sa vkladá odkaz „^2b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^2a) a ^2b) znejú:

„2a)

Napr. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2b)

Napr. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka.“.

4.

V § 4 písm. b) znie:

„b)

príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;“.

5.

V § 4 písm. c) znie:

„c)

príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [§ 9 ods. 1 písm. b)]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8) okrem príjmov uvedených v písmenách s) a t);“.

6.

V § 4 písm. e) znie:

„e)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;“.

7.

V § 4 písm. f) sa slovo „podnikaním“ nahrádza slovami „inou samostatnou zárobkovou činnosťou“.

8.

V § 4 písm. h) sa slová „sociálneho poistenia, poistenia zamestnanosti a zdravotného poistenia“ nahrádzajú slovami „zdravotného poistenia, nemocenského poistenia^2c) a dôchodkového poistenia^2d) a z Fondu zamestnanosti“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^2c) a ^2d) znejú:

„2c)

§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia.

2d)

§ 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z.“.

9.

V § 4 písm. i) znie:

„i)

dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi^2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;^2f)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^2e) a ^2f) znejú:

„2e)

Napr. zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb. Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 117/1992 Zb.

2f)

Napr. § 42 ods. 2 písm. a) až h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z.“.

10.

V § 4 písm. u) znie:

„u)

úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;^4c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^4c) znie:

„4c)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.“.

11.

§ 4 sa dopĺňa písmenami v) a z), ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom ^4d) a ^4e) znejú:

„v)

plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl,^4d) ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí;

z)

valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby^4e).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^4d) a ^4e) znejú:

„4d)

§ 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.

4e)

§ 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.“.

12.

V § 5 ods. 4 sa vypúšťa prvá a druhá veta.

13.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.“.

14.

§ 6 vrátane nadpisu znie:

„§ 6

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)

Príjmami zo závislej činnosti sú:

a)

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;

b)

príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;

c)

odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

d)

pracovné odmeny obvinených vo väzbe^4f) a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.^4g)

(2)

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

(3)

Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.

(4)

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(6)

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

(7)

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:

a)

náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,⁵) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;

b)

hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

c)

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

d)

sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom^5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.

(8)

Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:

a)

sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;

b)

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;

c)

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;

d)

nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;

e)

poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

f)

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

g)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

h)

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu^5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)];

ch)

príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).

(9)

Funkčnými požitkami sú:

a)

funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;

b)

odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.

(10)

Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,^5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

(11)

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

(12)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:

a)

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov^5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;

b)

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

c)

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^4f), ^4g), ⁵), ^5b), ^5c) a ^5d) znejú:

„4f)

§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby.

4g)

§ 29 ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

5)

Napr. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

5b)

Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby.

5c)

Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

5d)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.

15.

V § 7 ods. 1 písm. c) sa za slovo „predpisov,“ vkladá odkaz „^7a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^7a) znie:

„7a)

Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.“.

16.

V § 7 ods. 2 písm. b) znie:

„b)

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.“.

17.

V § 7 ods. 3 znie:

„(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).“.

18.

V § 7 ods. 4 sa slová „sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia“ nahrádzajú slovami „zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti“.

19.

V § 7 ods. 6 znie:

„(6)

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

a)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov^5e) a súčasne

b)

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^5e) znie:

„5e)

§ 36 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.“.

20.

V § 7 ods. 7 sa za slová „uplatniť výdavky“ vkladajú slová „s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1“.

21.

V § 7 ods. 7 písm. a) sa slová „50 %“ nahrádzajú slovami „60 %“.

22.

V § 7 ods. 7 písm. b) sa slová „30 %“ nahrádzajú slovami „35 %“.

23.

V § 7 ods. 7 písm. c) sa slová „20 %“ nahrádzajú slovami „25 %“.

24.

V § 7 ods. 8 sa za slovo „dosahovaním“ vkladá čiarka a slová „zabezpečením a udržaním“.

25.

V § 8 ods. 1 písm. a) znie:

„a)

podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;“.

26.

V § 8 ods. 1 písm. e) sa pred slovo v zátvorke „sporožírové“ vkladá slovo „napr.“ a vypúšťajú sa slová „devízové účty“.

27.

V § 9 ods. 3 sa slová „20 % z príjmov“ nahrádzajú slovami „25 % z úhrnu príjmov“.

28.

V § 10 ods. 1 písm. a), b) a c) znejú:

„(1)

Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:

a)

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b)

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],“.

Doterajšie písmená b) až ch) sa označujú ako písmená d) až j).

29.

V § 10 ods. 1 písm. e) sa slová „podielu na základnom imaní“ nahrádzajú slovami „z prevodu členských práv“.

30.

V § 10 ods. 1 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k)

podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb.“.

31.

V § 10 ods. 2 písm. a) sa za slová „odseku 1 písm. a)“ vkladajú slová „až c)“.

32.

V § 10 ods. 3 v tretej vete sa slová „h) a ch)“ nahrádzajú slovami „i) a j)“.

33.

V § 10 ods. 3 štvrtá veta znie: „Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov.“.

34.

V § 10 ods. 4 sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. d)“.

35.

V § 10 ods. 5 sa slová „písm. c), f) a g)“ nahrádzajú slovami „písm. e), h) a ch)“ a vypúšťa sa posledná veta.

36.

V § 10 ods. 7 sa slová „písm. f) až h)“ nahrádzajú slovami „písm. h) až i)“.

37.

V § 10 ods. 8 sa slovo „podnikaním“ nahrádza slovami „inou samostatnou zárobkovou činnosťou“.

38.

V § 10 ods. 9 druhá veta znie: „Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2.“.

39.

V § 12 ods. 1 sa slová „zmluvy o združení“ nahrádzajú slovami „písomnej zmluvy o združení^12b)“ a na konci sa pripája táto veta: „Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^12b) znie:

„12b)

§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.“.

40.

V § 12 ods. 2 prvá veta znie: „Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %.“.

41.

V § 15 ods. 1 písm. a) a c) a v odseku 2 sa suma „20 400“ nahrádza sumou „21 000“.

42.

V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci za bodkočiarkou pripájajú tieto slová: „ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma na 18 000 Sk ročne. Podmienkou pre toto zvýšenie je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti;“.

43.

V § 15 ods. 1 písm. c) sa za slovo „bezvládnosť,“ vkladajú slová „podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku“.

44.

V § 15 ods. 2 sa slová „fondu sociálneho poistenia“ nahrádzajú slovami „Fondu dôchodkového poistenia“.

45.

V § 15 ods. 4 úvodná veta znie: „Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:“.

46.

V § 15 ods. 5 druhá veta znie: „Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.^12c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^12c) znie:

„12c)

§ 115 Občianskeho zákonníka.“.

47.

V § 15 ods. 6 sa v prvej vete za slovo „ho“ vkladá slovo „(ich)“.

48.

V § 15 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a ochranu“; za slovo „mládeže,“ sa vkladajú slová „na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat,“ a slovo „presiahne“ sa nahrádza slovami „je aspoň“.

49.

V § 16 sa slová „47 %“ nahrádzajú slovami „42 %“.

50.

V § 17 ods. 3 znie:

„(3)

Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska. ^13a) “.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^13a) znie:

„13a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.“.

51.

§ 18 vrátane nadpisu znie:

„§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy¹⁴) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.

(3)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,¹) zdedením^2a) alebo darovaním^2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(4)

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,^14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane [§ 19 písm. a)] a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(5)

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

(6)

Pri Fonde národného majetku¹⁵) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).“.

52.

V § 19 písm. a) sa za slová „právnických osôb“ vkladá čiarka a slová „profesnými komorami s nepovinným členstvom“.

53.

V § 19 písm. b) znie:

„b)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu^15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^15a) znie:

„^15a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

54.

V § 19 písm. d) znie:

„d)

príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;“.

55.

V § 19 písm. e) sa za slová „elektrární do“ vkladá slovo „inštalovaného“ a za slová „geotermálnej energie“ slová „zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny“.

56.

§ 19 sa dopĺňa písmenami ch), i), j), k), l) a m), ktoré znejú:

„ch) príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;^16a)

i)

hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;^16a)

j)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);

k)

úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu^4a);

l)

rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,^16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka^16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;

m)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^16a), ^16b) a ^16c) znejú:

„16a)

Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

16b)

Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 12. septembra 1991, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, uverejnené v čiastke 69 z roku 1991 Zbierky zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

16c)

§ 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.“.

57.

§ 20 vrátane nadpisu znie:

„§ 20

Základ dane

(1)

Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.

(2)

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania^16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky¹⁷) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle § 23 ods. 6.

(3)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy¹⁴) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.

(4)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.

(6)

Od základu dane možno ďalej odpočítať

a)

výdavky poisťovní na predchádzanie škodám^16e) najviac do výšky 2 % z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,

b)

príspevok do výšky 0,2 % z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. d).

(7)

Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^16d) a ^16e) znejú:

„16d)

§ 6 ods. 2 Obchodného zákonníka.

16e)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 21/1993 Z. z. o účelových poistných fondoch.“.

58.

§ 21 vrátane nadpisu znie:

„§ 21

Sadzba dane

Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.“.

59.

V § 22 ods. 1 písm. d) sa za slovo „Republiky“ vkladajú slová „a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí“.

60.

V § 22 ods. 1 písm. d) sa v bode 8 bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa bod 9, ktorý znie:

„9.

podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných spoločností.“.

61.

V § 22 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).“.

62.

V § 23 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 4 a 19)“.

63.

V § 23 ods. 4 znie:

„(4)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:

a)

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

b)

zisk (strata) z predaja dlhopisov,

c)

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,

d)

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

e)

daň z pridanej hodnoty, u ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,^18a) ak daňovník zníži o vrátenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a hodnotu zásob u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^18a) znie:

„18a)

§ 5 ods. 5 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“.

64.

V § 23 ods. 8 znie:

„(8)

U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:

a)

ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva: o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,

b)

ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h), a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.“.

65.

§ 23 sa dopĺňa odsekmi 11, 12 a 13, ktoré znejú:

„(11)

Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,^18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.

(12)

Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň z vkladných knižiek a z vkladových listov znejúcich na doručiteľa.

(13)

Príjmy plynúce daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Ak ide o príjmy, ktoré možno zaradiť tak do uplynulého zdaňovacieho obdobia, ako aj do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, považujú sa za príjmy toho zdaňovacieho obdobia, ku ktorému ich daňovník priradí. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.“.

66.

V § 24 ods. 2 písm. b) sa za slová „nehmotného majetku“ vkladajú slová „upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,¹⁷) a to“.

67.

V § 24 ods. 2 písm. f) znie:

„f)

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov^5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;“.

68.

V § 24 ods. 2 písm. h) sa bodkočiarka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;“.

69.

V § 24 ods. 2 písm. ch) sa bodkočiarka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

1.

ktorú je povinný platiteľ dane z pridanej hodnoty odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,^20a)

2.

pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na odpočet podľa osobitného predpisu,^20b) a ďalej rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty na vstupe a odpočtom dane vypočítaným podľa osobitného predpisu,^20b) ak daňovník nezvýši o zaplatenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku alebo hodnotu zásob;^20c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^20a), ^20b) a ^20c) znejú:

„20a)

§ 5 ods. 6 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

20b)

§ 19 ods. 1 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

20c)

§ 19 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

70.

V § 24 ods. 2 písm. k) úvodné slová znejú: „výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,⁵) pritom“.

71.

V § 24 ods. 2 písm. k) v bode 2 sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,“.

72.

V § 24 ods. 2 písm. k) bod 3 znie:

„3.

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,“.

73.

V § 24 ods. 2 písm. k) v bode 4 sa na konci pripájajú slová „do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,⁵)“.

74.

§ 24 ods. 2 sa dopĺňa písmenami s), t), u), v) a w), ktoré znejú:

„s)

úhrn cien nadobudnutých cenných papierov za zdaňovacie obdobie v prípade ich predaja,

t)

u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,

u)

vyplatené výhry u daňovníkov, ktorým plynú príjmy z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu,^24c)

v)

výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného majetku vylúčeného z odpisovania v § 27 písm. b) až h) a písm. i) a pozemkov v prípade ich predaja,

w)

výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^24c) znie:

„24c)

§ 2 písm. a) až d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.“.

75.

V § 25 písm. c) sa na konci pripájajú slová „s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s),“.

76.

V § 25 písm. f) znie:

„f)

platené penále a pokuty s výnimkou zmluvných pokút a prirážok k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania platené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.“.

77.

V § 25 písm. g) sa za slovom „ovzdušia²⁵)“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „a za ukladanie odpadov,²⁵)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ²⁵) znie:

„25)

Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.“.

78.

V § 25 písm. s) sa vypúšťajú slová „daň z prevodu nehnuteľností,“.

79.

V § 25 písm. t) sa na konci pripájajú slová „okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 100 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,“.

80.

V § 25 písm. v) znie:

„v)

tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,¹⁷)“.

81.

V § 25 písm. w) znie:

„w)

úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom.“.

82.

§ 25 sa dopĺňa písmenami x), y) a z), ktoré znejú:

„x)

výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,

y)

hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,

z)

daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).“.

83.

V § 26 ods. 1 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 30,“.

84.

V § 26 ods. 4 sa slovo „náklady“ nahrádza slovami „výdavky vyššie ako 20 000 Sk.“.

85.

V § 26 ods. 5 znie:

„(5)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa § 30 ods. 4. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov,^27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^27a) znie:

„27a)

Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.“.

86.

§ 26 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch (nákladoch) s výnimkou štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorých jediným zakladateľom je štát.“.

87.

V § 27 sa v úvodnej vete za slová „hmotný majetok“ vkladajú slová „a nehmotný majetok“ a v písm. d) sa slová „objekty hrádzí“ nahrádzajú slovami „ochranné hrádze“.

88.

§ 27 sa dopĺňa písmenami ch) a i), ktoré znejú:

„ch) bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,

i)

nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.).“.

89.

V § 28 ods. 1 sa slovo „vlastník“ nahrádza slovami „daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“)“.

90.

V § 28 ods. 2 znie:

„(2)

Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné aj nehnuteľné veci.“.

91.

V § 29 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.“.

92.

V § 29 ods. 3 sa za slová „vstupnú cenu“ vkladajú slová „s výnimkou uvedenou v odseku 1“.

93.

§ 29 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

„(4)

Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o:

a)

daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet podľa osobitného predpisu.^29a)

(5)

Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^29a) znie:

„29a)

§ 18 ods. 4 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

94.

V § 30 ods. 1 sa za tabuľkou pripája táto veta: „Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.“.

95.

V § 30 ods. 4 znie:

„(4)

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.“.

96.

§ 30 sa dopĺňa odsekmi 5 až 7, ktoré znejú:

„(5)

Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa § 31. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).

(6)

Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb^29b) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)

Pri formách, modeloch a šablónach (odbor 411 8, 416, 535 4) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^29b) znie:

„29b)

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.“.

97.

V § 34 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a investičných fondoch.¹⁴) “.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

98.

V § 34 ods. 4 sa slová „Možnosť odpočítania“ nahrádzajú slovami „Využitie odpočtu“.

99.

§ 35 vrátane nadpisu znie:

„§ 35

Úľava na dani

(1)

Daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 sa daň znižuje o

a)

sumu 7 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou,³¹)

b)

sumu 18 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.³¹)

(2)

U daňovníkov uvedených v § 17 zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 60 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v § 21 na polovicu.

(3)

Daňovník spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 môže uplatniť zľavy podľa odseku 1, ak sú pre neho výhodnejšie.

(4)

Pre výpočet zľavy podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet pracovníkov³²) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období. Zľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.

(5)

U daňovníkov uvedených v § 17 zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, sa znižuje sadzba dane podľa § 21 na polovicu.“.

100.

V § 36 ods. 2 a 3 znejú:

„(2)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 a 17, ak nie je v odseku 1 ustanovené inak alebo ak nejde o príjmy oslobodené od dane, je:

a)

25 %

1.

z podielov na zisku tichého spoločníka,

2.

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,

3.

z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo družstvá.

U daňovníkov uvedených v § 17 sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu;

b)

20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží (§ 10 ods. 8), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb (§ 6 ods. 5) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov (§ 8 ods. 6);

c)

15 % z príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. c) a d) a v § 10 ods. 1 písm. i), z vkladov na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie podľa § 8 ods. 1 písm. e) (napr. sporožírové účty) a

1.

z výnosov z akcií a dočasných listov,

2.

z výnosov z podielových listov, dlhopisov, vkladových listov a z vkladov postavených im na roveň,

3.

z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,

4.

z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách.
Podielom na zisku podľa bodov 3 a 4 sa rozumejú aj sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu;

d)

15 % z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a z úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch plynúcich daňovníkom uvedeným v § 18 ods. 4 a daňovníkom, ktorých vkladné knižky alebo vkladové listy sú na doručiteľa, z peňažných prostriedkov ukladaných organizáciami vykonávajúcimi poisťovaciu činnosť podľa osobitného predpisu,^32a) z peňažných prostriedkov investičných spoločností a investičných fondov¹⁴) a z peňažných prostriedkov Fondu národného majetku uložených na vkladových účtoch; ak je doručiteľom a príjemcom úroku, výhry alebo výnosu právnická osoba zdaňovaná podľa § 23 ods. 12, považuje sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane za preddavok a zostávajúca časť sa zdaní ako súčasť základu dane u daňovníka;

e)

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (§ 7 ods. 6) a z príjmov podľa § 6 ods. 4;

f)

10 % z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy.

(3)

Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol. V prípade devízových účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu ^32a) znie:

„32a)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.“.

101.

V § 36 ods. 4 sa slová „odseku 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. c)“.

102.

Doterajší text § 38 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie:

„(2)

Pri prepočte dane z príjmov z úrokov na vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 ods. 2 písm. c) bodu 2, sa použije kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska (valuty, devízy) ku dňu pripísania úrokov v prospech daňovníka. Takto vypočítaná daň sa nezaokrúhľuje.“.

103.

§ 39 znie:

„§ 39

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

a)

ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti k § 24 a 25,

b)

môže najneskôr pred začatím zdaňovacieho obdobia všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť výšku úroku za neplatenie daní (preddavkov na daň), ktorá nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej sadzby.“.

104.

§ 40 sa vypúšťa.

105.

Za § 40 sa vkladajú nové § 40a až 40r, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„ŠTVRTÁ ČASŤ

VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV

Prvý oddiel

Daň z príjmov fyzických osôb

§ 40a

Vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú činnosť^33b) alebo dňom začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo dňom poberania príjmov podliehajúcich dani.

§ 40b

Daňové priznanie

(1)

Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie^33c) (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

(2)

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 6 a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

(3)

Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, je povinný podať priznanie z týchto príjmov vtedy, ak platiteľ dane nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň.

§ 40c

Zaokrúhľovanie

(1)

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(2)

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(3)

Ostatné preddavky (§ 40d a 40n) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

(4)

Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že

a)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.

§ 40d

Platenie dane

(1)

Daňovník je povinný daň si sám vypočítať, zaplatiť správcovi dane v lehote na podanie priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.

(2)

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platia mesačné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(3)

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(4)

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 10 000 Sk.

(5)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

(6)

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení posledného (dodatočného) platobného výmeru suma určená týmto výmerom. Pri zmene poslednej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

(7)

Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru.

(8)

V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak, prípadne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie.

(9)

Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť preddavky s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane.

(10)

Proti rozhodnutiu o určení preddavkov podľa odsekov 8 a 9 je možné podať odvolanie.

(11)

Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane^33d).

(12)

Platenie dane a preddavkov podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi zo zahraničia, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

§ 40e

Minimálna výška dane

Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) alebo zrážkou preddavku na daň.

§ 40f

Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane^33e) zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo za kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o

a)

sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

b)

sumy zrazené na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a príspevok do Fondu zamestnanosti (ďalej len „poistné“),

c)

sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b),

d)

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5,

e)

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [§ 15 ods. 1 písm. c)], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku (§ 15 ods. 2), a na hodnotu darov (15 ods. 8) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

(2)

Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.

(3)

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.

(4)

Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa § 16. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c) a e). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.

(5)

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa § 6 ods. 12 písm. c).

(6)

Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky na daň.

(7)

Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.

§ 40g

Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

(2)

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení.

(3)

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.

(4)

Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(5)

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom,

a)

aké skutočnosti sú u neho dané pre priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)

či je požívateľom starobného dôchodku.

(6)

Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

§ 40h

Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane

a)

platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky (manžela) a vyživovaných detí. Ak rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, musia sa preukázať iným úradným dokladom,

b)

potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,

c)

rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok,

d)

predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník uvedený v písmene c) jeho držiteľom,

e)

rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v § 15 ods. 2,

f)

rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia regionálnej národnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že vyživuje v spoločnej domácnosti takéto dieťa,

g)

potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta trvalého pobytu daňovníka o tom, že

1.

vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa uvedené v § 15 ods. 4 písm. b) bodoch 2 a 3,

2.

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

§ 40ch

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú jednorazovú mzdu zdanenú podľa § 40f ods. 4.

(2)

U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane bez toho, aby o jeho vykonanie daňovník požiadal.

(3)

O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže daňovník požiadať alebo aj bez jeho žiadosti zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b). Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

(4)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 40b ods. 2.

(5)

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

a)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

b)

či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

c)

že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c),

d)

výšku starobného dôchodku, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 15 ods. 2,

e)

hodnotu poskytnutých darov podľa § 15 ods. 8.

(6)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b) a c), o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

(7)

Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.

(8)

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka. Za tým účelom platiteľ dane zašle tomuto správcovi dane do 30. apríla roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva, doklady o výške nedoplatku dane na ďalšie konanie, ak presiahne sumu 100 Sk.

(9)

Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

§ 40i

Povinnosti platiteľov daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

(2)

Mzdový list musí na účely dane obsahovať:

a)

meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,

b)

rodné číslo,

c)

trvalý pobyt,

d)

mená, priezviská a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,

e)

za každý kalendárny mesiac

1.

počet dní výkonu práce,

2.

úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,

3.

sumy oslobodené od dane,

4.

poistné,

5.

sumy podľa § 6 ods. 12 písm. b) a c),

6.

základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň podľa jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné),

7.

súčet údajov uvedených v bodoch 2 až 6 za celé zdaňovacie obdobie.

(3)

Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.

(4)

Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane.

§ 40j

Zodpovednosť platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. O vrátený preplatok dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.

(2)

Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka daň v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka preddavok v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.

(3)

Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(4)

Dodatočne predpísanú daň a preddavky vrátane príslušenstva je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane do piatich dní po doručení platobného výmeru.

Druhý oddiel

Daň z príjmov právnických osôb

§ 40k

Daňové priznanie

Každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), alebo o daňovníka, ktorý nevznikol za účelom podnikania (§ 18 ods. 5) a v prípade, ak tento za zdaňovacie obdobie nevykázal daň, je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie^33c) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

§ 40l

Zaokrúhľovanie

Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na desiatky nadol.

§ 40m

Platenie preddavkov a splatnosť dane

(1)

Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platia, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(2)

Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(3)

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

(4)

Novým daňovníkom, ktorí vznikli v kalendárnom roku pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníkov, ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú daň. Daňovník je povinný zahlásiť výšku predpokladanej dane do pätnástich dní pred splatnosťou prvého preddavku správcovi dane.

(5)

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný si pri platení preddavkov dopočítať daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako tri mesiace, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov podľa odseku 4.

(6)

Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dane primeraný preddavok v prípadoch, keď daň nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka, alebo určiť rovnaký spôsob platenia preddavkov, aký platí pre daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď nejde o stálu prevádzkareň.

(7)

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.

(8)

Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(9)

Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak ten nebol vydaný, uvedenej v daňovom priznaní. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, platí preddavky do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní.

(10)

Ak zaplatené preddavky podľa odseku 9 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.

(11)

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.

(12)

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňou vyplývajúcou z poslednej známej daňovej povinnosti a predpokladanou daňou sa rozumie daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 znížená o pravidelne sa opakujúce úľavy, ktoré vyplývajú priamo z § 35.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia k vyberaniu a plateniu daní z príjmov fyzických a právnických osôb

§ 40n

Daň vyberaná zrážkou

(1)

Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

(2)

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.

(3)

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(4)

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Správca dane môže platiteľovi dane určiť na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.

§ 40o

Zabezpečenie dane

(1)

Správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie.

(2)

Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 10 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (sídlo), ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 40f. Ak však ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, určuje sa preddavok na daň vo výške vypočítanej podľa § 16, ak ide o fyzickú osobu, a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.

(3)

Sumy dane (preddavkov) zrážané fyzickým alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane týchto osôb.

(4)

Správca dane môže určiť lehotu na odvod sumy dane zrazenej podľa predchádzajúcich odsekov inak.

(5)

Správca dane môže rozhodnúť o tom, že preddavok podľa predchádzajúcich odsekov bude nižší alebo sa nebude zrážať.

(6)

Zrazeným preddavkom podľa odseku 2 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.

(7)

Ak nevykoná platiteľ dane zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, prípadne zrazí preddavok v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, bude od neho vymáhaná ako jeho dlh.

§ 40p

Zápočet dane zaplatenej v cudzine

(1)

Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce z cudziny. Rovnako sa postupuje u daňovníka dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

§ 40r

Penále a úrok

(1)

Ak nebola daň (preddavky na daň) zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti a v plnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3 % z dlžnej sumy a úrok vo výške ustanovenej osobitným predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti, až do dňa platby vrátane, a to odo dňa pôvodného dňa splatnosti. Penále a úrok z preddavkov na daň sa počítajú najdlhšie do termínu na podanie daňového priznania alebo do termínu vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2)

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení penále a úroku. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

(3)

Správca dane vyrubí penále a úrok platobným výmerom najneskôr do troch rokov od doby splatnosti dane, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do jedného roka po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(4)

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.

(5)

Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom ^33b), ^33c), ^33d) a ^33e) znejú:

„33b)

Napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.

33c)

§ 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

33d)

§ 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

33e)

§ 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.“.

Doterajšia štvrtá časť sa označuje ako piata časť.

106.

§ 41 sa dopĺňa odsekmi 12 až 18, ktoré znejú:

„(12)

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa § 40ch.

(13)

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa § 40b a 40k.

(14)

Daňovníkom, ktorí majú príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 7 ods. 1), sa v prvom roku vzniku daňovej povinnosti zníži základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom a treťom roku o 30 % a vo štvrtom a piatom roku o 25 %. Ak v podnikateľskej činnosti, ktorá založila nárok na uplatnenie zníženia základu dane (čiastkového základu dane), pokračuje daňovník aspoň po dobu piatich rokov od roku, za ktorý si takto znížil daňovú povinnosť a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania^14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

(15)

Výpočet penále podľa § 40r sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne, ak nejde o nedoplatky vzniknuté za zdaňovacie obdobia do konca roka 1992 a penále za nedoplatky vyrubené v priebehu roka 1993 vzťahujúce sa na toto zdaňovacie obdobie.

(16)

Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy (výnosy), ktoré bol platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.

(17)

Hmotný a nehmotný majetok už odpisovaný k 31. decembru 1993 sa v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpisuje ďalej v tých odpisových skupinách, do ktorých ho daňovník bol povinný v roku 1993 zatriediť.

(18)

Oslobodenie príjmov absolventov stredných a vysokých škôl uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až c), na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje. Možnosť tohto oslobodenia od dane vylučuje využitie zníženia daňovej povinnosti podľa odseku 14.“.

107.

Slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ sa v texte nahrádzajú slovami „Slovenská republika“, slovo „Kčs“ slovom „Sk“, slovo „ŠBČS“ slovom „NBS“, slová „Štátna banka česko-slovenská“ slovami „Národná banka Slovenska“, slová „Federálne ministerstvo financií“ slovami „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a slovo „bydlisko“ slovami „trvalý pobyt“.

108.

V § 42 v štvrtej odrážke sa na konci pripája text: „v znení zákona č. 143/1992 Zb.,“.

109.

V prílohe zákona sa položka 3 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

„c)

zariadenia chladiace a mraziace (odbor 432) .. 2“.

110.

V prílohe zákona v položke 4 písm. a) sa slová „ručné mechanizované náradie (odbor 414)“
nahrádzajú slovami:

„nástroje rezacie, strihacie a tvarovacie normalizované a náradie a nástroje zemevrtné (odbor 411 s výnimkou 411 8)
náradie upínacie bežné (odbor 412)
náradie remeselnícke (odbor 413)
náradie ručné mechanizované (odbor 414)
náradie upínacie, rezacie a ručné, meradlá a nástroje tvarovacie, nenormalizované a nástroje diamantové (odbor 415)
prostriedky a nástroje brúsiace (odbor 421)“.

111. V prílohe zákona položka 5 znie: „(5) Prístroje a osobitné technické zariadenia (Trieda 5) .................................. 2

z toho:

a) zariadenia návesné a zabezpečovacie (odbor 404)
s výnimkou výrobkov pre zabezpečovacie zariadenia k ostrahe elektromechanickej a elektronickej (odbor 404 6) ....................... 3

b) prístroje meracie elektronické a mikroskopy elektrónové (odbor 391) ............................. 1

c) zariadenia reprografické (odbor 401) .......... 1

d) stroje, prístroje a zariadenia kancelárske (odbor 402) ................................................... 1

e) stroje na spracovanie dát (odbor 403) ........ 1”.

112. V prílohe zákona položka 7 znie: „(7) Inventár (Trieda 7) ............................. 2

z toho:

a) výrobky ortopedické a protetické, výrobky očnej optiky a ochranné pomôcky (odbor 793) ..... 1

b) výrobky ozdobní cke (odbor 746) ............... 1".

113. V prílohe zákona položka 9 znie:

„(9) Zvieratá .............................................. 1

z toho:

plemenné a dostihové kone (odbor 034 2, odbor 034 34) ......................................... 2”.

114.

V prílohe zákona sa vypúšťajú položky 12, 13 a 14 a doterajšia položka 15 sa označuje ako položka 12.

Číslo predpisu:	326/1993 Z. z.
Názov:	Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	15.12.1993
Dátum vyhlásenia:	31.12.1993
Dátum účinnosti od:	01.01.1994
Dátum účinnosti do:	31.12.1999
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Dane z príjmu
Nachádza sa v čiastke:	80/1993

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

326/1993 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1994 do 31.12.1999

Kontakt