6/1993 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:6/1993 Z. z.
Názov:Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok
Typ:Zákon
Dátum schválenia:16.12.1992
Dátum vyhlásenia:01.01.1993
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Všeobecné súdnictvo
  • Trestné konanie
Nachádza sa v čiastke:

2/1993

141/1961 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
6
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 16. decembra 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb. a zákona č. 558/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 1 písm. ch) sa slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ nahrádzajú slovami „Slovenská republika“.
2.
§ 12 ods. 2 znie:
„(2)
Policajnými orgánmi sa rozumejú orgány Policajného zboru Slovenskej republiky3) (ďalej len „policajný zbor“).“.
Poznámky pod čiarou č. 1 a 2 sa vypúšťajú.“.
3.
V § 12 ods. 3 sa slová „najvyššie súdy“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)“.
4.
V § 12 ods. 4 sa vypúšťajú slová „Mestský súd v Prahe a“.
5.
V § 12 ods. 5 sa vypúšťajú slová „mestský prokurátor v Prahe a“.
6.
V § 12 sa vypúšťajú odseky 11 a 12; doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 11.
7.
V § 12 ods. 11 sa slová „Federálne ministerstvo obrany“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“)“.
8.
§ 13 vrátane nadpisu znie:
㤠13
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanoví osobitný zákon.“.
9.
V § 18 ods. 2 sa slová „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky“.
10.
V § 25 sa vypúšťa odsek 2 a zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.
11.
V § 30 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Z rozhodovania o sťažnosti pre porušenie zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa.“.
12.
V § 31 ods. 2 sa slová „Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „najvyššieho súdu“.
13.
§ 47 ods. 2 znie:
„(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na súde.“.
14.
V § 55 ods. 3 časť prvej vety po bodkočiarku znie:
„V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po slovensky.“.
15.
V § 60 ods. 4 písm. d) sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.
16.
V § 66 ods. 2 v druhej vete sa slovo „náčelníkovi“ nahrádza slovom „riaditeľovi“ a v tretej vete sa slovo „náčelník“ nahrádza slovom „riaditeľ“.
17.
V § 71 ods. 5 v prvej vete sa vypúšťa slovo „republiky“.
18.
V § 71 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta. Za prvú vetu sa pripájajú nové vety, ktoré znejú: „Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije v konaní pred najvyšším súdom. Do lehoty uvedenej v odseku 3 sa nezapočítava doba, v ktorej konal vo veci najvyšší súd. Táto lehota plynie odo dňa, kedy bol spis doručený súdu prvého stupňa.“.
19.
V § 80 ods. 1 v tretej vete sa slová „štátnom notárstve“ nahrádzajú slovom „súde“.
20.
V § 80 ods. 2 v prvej vete sa slová „štátnom notárstve“ nahrádzajú slovom „súde“.
21.
V § 127 ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.
22.
V § 141 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťa slovo „príslušný“.
23.
V § 152 ods. 2 sa slová „určí minister spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.
24.
V § 152 ods. 3 sa slová „určí minister spravodlivosti vyhláškou“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.
25.
V § 153 ods. 1 sa slová „určí minister spravodlivosti vyhláškou“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.
26.
§ 161 ods. 4 znie:
„(4)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia policajného zboru. Príslušnosť vyšetrovateľov určí generálny prokurátor po dohode s ministrom vnútra. Pritom môžu určiť príslušnosť vyšetrovateľov aj pre činy, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie.“.
27.
V § 168 ods. 2 písm. b) sa slová „Zbore nápravnej výchovy“ nahrádzajú slovami „Zbore väzenskej a justičnej stráže“.
28.
V § 168 ods. 3 písm. a) sa slovo „náčelníci“ nahrádza slovom „riaditelia“.
29.
V § 168 ods. 3 sa vypúšťa text pod písmenom b) a doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
30.
V § 252 sa vypúšťa slovo „republiky“.
31.
§ 266a sa vypúšťa.
32.
V § 324 ods. 1 sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.
33.
V § 331 ods. 1 a 2 sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.
34.
V § 379 ods. 1 v druhej vete sa slová „česko-slovenského občana“ nahrádzajú slovami „občana Slovenskej republiky“.
35.
V § 383a sa slová „česko-slovenského občana“ nahrádzajú slovami „občana Slovenskej republiky“, slová „česko-slovenské orgány“ sa nahrádzajú slovami „orgány Slovenskej republiky“ a slová „Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ňou poverená zložka prokuratúry“ sa nahrádzajú slovami „generálna prokuratúra“.
36.
V § 383b sa slová „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky, môže generálna prokuratúra“.
37.
V § 383c v prvej vete sa slová „Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „najvyšší súd“.
38.
§ 384a znie:
㤠384a
Ak má byť podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonaný rozsudok cudzozemského súdu v trestnej veci, predloží ministerstvo spravodlivosti vec najvyššiemu súdu s návrhom, aby rozhodol o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd rozhodne o návrhu po vypočutí generálneho prokurátora rozsudkom.“.
39.
V § 384c sa slová „Zboru nápravnej výchovy“ nahrádzajú slovami „Zboru väzenskej a justičnej stráže“.
40.
V § 391a ods. 1 sa vypúšťa slovo „Federálne“.
41.
V § 391a ods. 2 sa vypúšťajú slová „Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a“ a slová „Slovenskej republiky“ a slovo „splnomocňujú“ sa nahrádza slovom „splnomocňuje“.
42.
§ 391b znie:
㤠391b
Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby po dohode s generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom obrany upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom postup príslušných orgánov pri zabezpečovaní a správe zaisteného majetku.“.
43.
Za § 391b sa vkladá nový § 391c, ktorý znie:
㤠391c
(1)
Na konanie v neskončených veciach, v ktorých bola podľa doterajších predpisov založená vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší súd, ak vo veci v prvom stupni rozhodoval orgán činný v trestnom konaní so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2)
Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona, na ktoré by podľa doterajších predpisov bol príslušný Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší súd, ak orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území Slovenskej republiky.
(3)
Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona vo veciach, v ktorých rozhodol bývalý Štátny súd alebo bývalý Najvyšší súd ako súd prvého stupňa, je príslušný najvyšší súd, ak by podľa doteraz platných predpisov bol vo veci príslušný v prvom stupni konať súd so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4)
V konaní o odňatí veci súdu so sídlom v Slovenskej republike a jeho prikázaní súdu v Českej republike a naopak sa od 1. januára 1993 nebude pokračovať.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
I. Gašparovič v. r.

V. Mečiar v. r.