176/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 21.07.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 176/1994 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 21.07.1994 |
| Dátum účinnosti od: | 21.07.1994 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
176
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 24. septembra 1993
bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských
vzťahoch a spolupráci.
Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas uznesením č. 436 z 24. marca
1994 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 23. mája 1994.
Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 23. mája 1994 podľa jej článku 23.
Týmto dňom stratila platnosť Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretá
medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou,
podpísaná v Prahe 16. augusta 1968 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí č. 94/1969 Zb.).
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o priateľských vzťahoch a spolupráci
Slovenská republika a Rumunsko,
nadväzujúc na tradície priateľských vzťahov a spolupráce,
potvrdzujúc svoju oddanosť všeľudským hodnotám - mieru, slobode, demokracii a sociálnej
spravodlivosti, a úctu k ľudským právam a základným slobodám,
vychádzajúc z významných politických a ekonomických premien, ktoré v poslednom čase
nastali v oboch štátoch a v ďalších častiach Európy,
pevne odhodlané prispievať k premene Európy na jednotný kontinent mieru, bezpečnosti,
demokracie a prosperity, ako aj k trvalému mierovému usporiadaniu v Európe vrátane
stabilných štruktúr a mechanizmov na upevnenie bezpečnosti a spolupráce,
riadiac sa pravidlami medzinárodného práva, najmä cieľmi a zásadami zakotvenými v
Charte Organizácie Spojených národov, Záverečnom akte a ďalších dokumentoch Konferencie
o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä v Parížskej charte pre novú Európu,
želajúc si vybudovať nové základy dvojstranných vzťahov, založených na vzájomnom porozumení,
spolupráci, spravodlivosti a rovnosti,
dohodli sa na tomto:
Článok 1
Slovenská republika a Rumunsko (ďalej len „zmluvné strany“) budú rozvíjať svoje vzťahy
na zásade vzájomnej úcty, dôvery a spolupráce.
V súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, so Záverečným aktom
a ďalšími dokumentmi Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe sa budú v dvojstranných
vzťahoch, ako aj vo vzťahu k tretím štátom dôsledne riadiť zásadami zvrchovanej rovnosti,
nepoužitia sily alebo hrozby silou, neporušiteľnosti hraníc, územnej celistvosti a
politickej nezávislosti, mierového riešenia sporov, nezasahovania do vnútorných záležitostí,
rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, rovnoprávnosti a práva národov na
sebaurčenie, spolupráce medzi štátmi, plnenia záväzkov podľa medzinárodného práva
v dobrej viere.
Článok 2
Zmluvné strany sa zdržia hrozby silou alebo použitia sily v medzinárodných vzťahoch.
Všetky svoje spory budú riešiť výlučne mierovými prostriedkami.
Budú podporovať opatrenia kolektívnej bezpečnosti prijaté v súlade s Chartou Organizácie
Spojených národov.
Budú, najmä v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, prispievať k
zriaďovaniu a účinnému pôsobeniu inštitúcií a metód na predchádzanie sporom a na ich
mierové riešenie.
Článok 3
Zmluvné strany vynaložia všetko úsilie na upevňovanie bezpečnosti a rozvoj spolupráce
v Európe. V záujme toho sa budú zasadzovať o vytvorenie celoeurópskeho bezpečnostného
systému a podporovať zriaďovanie a činnosť stálych mechanizmov a organizácií.
Článok 4
V prípade, že vznikne situácia, ktorá by podľa mienky jednej zmluvnej strany mohla
ohroziť jej najvyššie bezpečnostné záujmy, môže sa obrátiť na druhú zmluvnú stranu
so žiadosťou, aby okamžite pristúpila ku konzultáciám o tejto otázke.
Článok 5
Zmluvné strany navzájom uznávajú svoje súčasné hranice a budú rešpektovať územnú celistvosť
každej z nich.
Každá zo zmluvných strán sa zdrží akýchkoľvek krokov, ktoré by boli v rozpore so všeobecne
uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva, ktoré by smerovali k spochybneniu
nedotknuteľnosti hraníc a územnej celistvosti druhej zmluvnej strany. Súčasne sa zaväzujú,
že také kroky nebudú v nijakej podobe podporovať a neuznajú nijakú zmenu z nich vyplývajúcu.
Článok 6
Žiadna zo zmluvných strán nedovolí, aby jej územie využili tretie štáty na agresiu
proti druhej zmluvnej strane, a takému štátu neposkytne nijakú pomoc.
Článok 7
Zmluvné strany sa budú v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe zasadzovať,
aby sa záväznými a účinne kontrolovateľnými dohodami znížili stavy ozbrojených síl
a výzbroje v Európe na čo najnižšiu úroveň, dostatočnú na obranu, avšak neumožňujúcu
útok. Budú sa tiež spoločne zasadzovať o mnohostranné a dvojstranné opatrenia na zabezpečenie
väčšej otvorenosti, o posilnenie dôvery, stability a bezpečnosti v Európe.
V rámci medzinárodných rokovaní, na ktorých sa zúčastnia, budú napomáhať prijatie
celosvetových odzbrojovacích opatrení pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou.
Budú podporovať spoluprácu medzi oboma krajinami vo vojenskej oblasti.
Článok 8
Zmluvné strany budú uskutočňovať pravidelné konzultácie na rôznych úrovniach s cieľom
zabezpečiť rozvoj a prehlbovanie svojich dvojstranných vzťahov a zladenie stanovísk
k medzinárodným otázkam.
Článok 9
Zmluvné strany budú podporovať styky a výmenu skúseností medzi parlamentmi za účelom
rozvoja dvojstranných vzťahov.
Budú podporovať a uľahčovať vzájomnú spoluprácu na úrovni štátov, ako aj na úrovni
administratívnoúzemných celkov zmluvných strán.
Budú napomáhať partnerskú spoluprácu a priame styky medzi mestami a obcami.
Článok 10
Zmluvné strany zhodne považujú rozvoj hospodárskej spolupráce za jeden zo základných
predpokladov sociálneho pokroku. Budú prispievať k odstraňovaniu prekážok deliacich
Európu podľa úrovne rozvoja a k jej postupnej premene na jednotný ekonomický priestor.
Článok 11
Zmluvné strany budú rozvíjať vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu vrátane spolupráce
na úrovni administratívnoúzemných celkov, miest, obcí a podnikov. V rámci svojho zákonodarstva
budú fyzickým a právnickým osobám druhej zmluvnej strany vytvárať najpriaznivejšie
podmienky na podnikateľskú a inú hospodársku činnosť.
Budú podporovať najmä rozvoj spolupráce v oblasti priemyslu, vzájomnú ochranu investícií,
ako aj priamu kooperáciu podnikov. Osobitnú pozornosť budú venovať spolupráci medzi
menšími a strednými firmami a podnikmi.
Budú podporovať a podstatne rozširovať spoluprácu pri príprave na povolanie a pri
ďalšom vzdelávaní odborníkov a vedúcich hospodárskych pracovníkov.
Článok 12
Zmluvné strany budú podporovať úzku spoluprácu v oblastiach osobitného významu pre
ich národné hospodárstvo, najmä v oblasti energetickej, palivovej a surovinovej základne
vrátane mierového využitia jadrovej energie, strojárstva, poľnohospodárstva, stavebníctva,
prírodných zdrojov a spotrebného priemyslu.
Článok 13
Zmluvné strany budú rozširovať vzájomne výhodnú spoluprácu pri využívaní vedy a techniky
pre blaho ľudí a na mierové účely.
Budú rozvíjať spoluprácu v oblasti základného a aplikovaného výskumu, predovšetkým
v oblasti moderných technológií a podporovať spoločné programy a projekty, výmenu
vedcov a výskumných pracovníkov a iné formy spolupráce zamerané na zvýšenie efektívnosti
výskumnej práce.
Budú uľahčovať prístup do archívov, knižníc, výskumných ústavov a podobných zariadení.
Článok 14
Zmluvné strany budú rozvíjať vzájomnú spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia.
Budú sa podieľať na vytváraní a uskutočňovaní globálnej stratégie ochrany a zlepšovania
životného prostredia.
Článok 15
Zmluvné strany budú spolupracovať pri rozširovaní a zdokonaľovaní dopravného a telekomunikačného
spojenia medzi oboma štátmi.
Článok 16
Zmluvné strany budú rozširovať vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s ostatnými
podunajskými štátmi pri zabezpečovaní a zlepšovaní plavby na Dunaji, pri predchádzaní
znečisťovaniu, znižovaní znečisťovania, pri kontrole vôd Dunaja a v ďalších oblastiach
spoločného záujmu podunajských štátov.
Článok 17
Zmluvné strany budú rešpektovať právo vnútrozemských štátov na prístup k moru a v
súlade s platnými normami medzinárodného práva slobodu tranzitu pre tieto štáty.
Článok 18
Zmluvné strany budú rozvíjať spoluprácu v oblasti kultúry, vedy a školstva.
Na základe príslušných dohôd a programov budú rozširovať kultúrnu výmenu vo všetkých
oblastiach a na všetkých úrovniach ako príspevok k vytváraniu európskeho kultúrneho
priestoru. Budú podporovať spoluprácu medzi tvorivými zväzmi a inými kultúrnymi inštitúciami
a organizáciami, ako aj priame styky medzi umelcami a kultúrnymi činiteľmi oboch štátov.
Budú rozširovať a podporovať spoluprácu medzi školami všetkých druhov a stupňov a
medzi výskumnými ústavmi, a to tak výmenou študentov, učiteľov a vedeckých pracovníkov,
ako aj prostredníctvom riešenia spoločných úloh.
Budú podporovať uzatváranie priamych dohôd medzi vysokými školami, výskumnými ústavmi,
kultúrnymi inštitúciami, ako aj v oblasti šírenia informácií.
Budú podporovať výučbu jazyka druhej zmluvnej strany v rámci škôl všetkých stupňov
a druhov, ako aj mimo školského rámca. Za tým účelom si budú vzájomne pomáhať v jazykovej
výučbe a príprave učiteľov.
Budú rozvíjať iniciatívy zamerané na prehlbovanie spolupráce a výmen v oblasti audiovizuálnych
prostriedkov, kinematografie, divadla, hudby a výtvarného umenia.
Budú podporovať činnosť svojich kultúrnych a informačných stredísk a podľa potreby
zriaďovať nové strediská.
V súlade s príslušnými dohodami budú navzájom uznávať doklady o vzdelaní.
Článok 19
Zmluvné strany budú všestranne podporovať styky medzi občanmi oboch štátov. Budú podporovať
každé úsilie smerujúce k vzájomnému spoznávaniu a porozumeniu medzi národmi oboch
krajín.
Budú podporovať úzku spoluprácu medzi politickými stranami a hnutiami, odbormi, cirkvami
a náboženskými spoločenstvami, nadáciami, športovými organizáciami, sociálnymi inštitúciami,
združeniami žien a mládeže, spoločnosťami na ochranu životného prostredia a inými
zväzmi a spolkami oboch krajín.
Článok 20
Zmluvné strany zabezpečia na svojom území ochranu a realizáciu práv osôb patriacich
k rumunskej národnostnej menšine v Slovenskej republike a osôb patriacich k slovenskej
národnostnej menšine v Rumunsku v súlade s dokumentmi Konferencie o bezpečnosti a
spolupráci v Európe, medzinárodnými dohodami ratifikovanými oboma zmluvnými stranami
a všeobecne uznávanými normami medzinárodného práva.
Príslušnosť k národnostnej menšine nezbavuje osoby uvedené v predchádzajúcom odseku
povinnosti vystupovať lojálne voči štátu, ktorého sú občanmi, a dodržiavať jeho vnútorné
zákonodarstvo za rovnakých podmienok ako ostatní občania zmluvných strán.
Zmluvné strany sa zaväzujú uplatňovať medzinárodné štandardy, ktoré spoločne uznávajú
a ktoré sa týkajú ochrany etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej príslušnosti
osôb patriacich k národnostným menšinám, a nepodnikať kroky, ktoré by protirečili
duchu a ustanoveniam tejto zmluvy.
Zmluvné strany sa zaväzujú nepripustiť, aby sa právo združovania osôb patriacich k
národnostným menšinám použilo proti záujmom druhej zmluvnej strany.
Článok 21
Zmluvné strany budú rozvíjať spoluprácu v právnej a konzulárnej oblasti. Budú uľahčovať
cestovanie a návštevy svojich občanov a spolupracovať pri riešení s tým súvisiacich
humanitných a sociálnych problémov.
Budú spolupracovať v boji proti organizovanému zločinu, najmä terorizmu, nezákonnému
obchodu s narkotikami a proti nezákonnému prevozu kultúrnych a historických hodnôt
cez hranice.
Článok 22
Zmluvné strany budú zdokonaľovať právny základ vzájomných vzťahov v súlade so svojím
politickým, ekonomickým, sociálnym a právnym vývojom a so všeobecnými vývojovými tendenciami
v Európe.
Článok 23
Ustanovenia tejto zmluvy sa nijako nedotýkajú záväzkov zmluvných strán v ich vzťahoch
k tretím štátom a nie sú namierené proti žiadnemu z týchto štátov.
Táto zmluva sa uzatvára na dobu 15 rokov. Potom sa bude jej platnosť predlžovať vždy
na nasledujúce päťročné obdobie, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne
najmenej rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti.
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín.
Od tohto dňa nahradí Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretú
medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou,
podpísanú v Prahe 16. augusta 1968.
Dané v Bratislave 24. septembra 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a rumunskom
jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Michal Kováč v. r.
Za Rumunsko:
Ion Iliescu v. r.
Michal Kováč v. r.
Za Rumunsko:
Ion Iliescu v. r.