175/1995 Z. z.

Výrazy použité v tejto správnej dohode majú rovnaký význam ako v zmluve.

Príslušnými úradmi podľa článku 1 ods. 1 písm. c) zmluvy sú na strane Slovenskej republiky

Nositeľmi zabezpečenia podľa článku 1 ods. 1 písm. e) zmluvy sú na strane Slovenskej republiky

Dobou zabezpečenia podľa článku 1 ods. 1 písm. g) zmluvy sa rozumie aj doba poistenia.

Zástupcovia príslušných úradov a nositeľov zabezpečenia zmluvných štátov úzko spolupracujú pri vykonávaní zmluvy a tejto správnej dohody.

Na zjednodušenie spolupráce podľa odseku 1 tohto článku sa môžu prijať postupy a dohodnúť formálne náležitosti, ktoré po vzájomnom odsúhlasení budú pre oba zmluvné štáty záväzné.

Účasťou na nemocenskom poistení (zabezpečení) a dôchodkovom zabezpečení sa rozumie aj platenie poistného.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca na území druhého zmluvného štátu, plní v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení povinnosti podľa vnútroštátnych predpisov tohto štátu; ak spôsob alebo rozsah plnenia takýchto povinností závisí od počtu zamestnancov, rozhodujúci je počet zamestnancov na území tohto štátu. Ak zamestnávateľ nemá na území tohto zmluvného štátu útvar na spracovanie miezd, je povinný predložiť v prípade kontroly príslušné doklady nositeľovi zabezpečenia tohto štátu, a to spravidla prostredníctvom nositeľa zabezpečenia štátu, v ktorom má takýto útvar.

Ak nie je vnútroštátnymi predpismi ustanovená miestna príslušnosť nižšej zložky nositeľa zabezpečenia, spravuje sa miestom pracoviska jednotlivých zamestnancov, ak sa zamestnávateľ nedohodne s príslušným nositeľom zabezpečenia inak.

Na účely článku 7 zmluvy sú samostatne zárobkovo činné osoby nemocensky poistené (zabezpečené) a dôchodkovo zabezpečené v mieste, kde činnosť vykonávajú. Ak vnútroštátne predpisy spájajú účasť na nemocenskom poistení (zabezpečení) a dôchodkovom zabezpečení s trvalým pobytom, považuje sa táto podmienka u takýchto osôb za splnenú, aj keď majú trvalý pobyt na území druhého zmluvného štátu. Ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má trvalý pobyt na území jedného zo zmluvných štátov, vykonáva činnosť na území oboch zmluvných štátov, je nemocensky poistená a dôchodkovo zabezpečená len u nositeľa zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území má trvalý pobyt. Ak takáto osoba nemá trvalý pobyt na území žiadneho zo zmluvných štátov, je nemocensky poistená a dôchodkovo zabezpečená u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch; na príjmy dosiahnuté na území druhého zmluvného štátu pritom nositelia zabezpečenia neprihliadajú.

Za zamestnanca vyslaného na územie druhého zmluvného štátu podľa článku 8 ods. 1 zmluvy sa nepovažuje zamestnanec, ktorý má na území druhého zmluvného štátu trvalý pobyt; to neplatí, ak má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve miesto výkonu práce na území prvého zmluvného štátu.

Doba 24 kalendárnych mesiacov podľa článku 8 zmluvy sa počíta najskôr odo dňa platnosti zmluvy.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na dávku toho istého druhu podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, hodnotí dobu, ktorá sa podľa vnútroštátnych predpisov pripočítava k dobe zamestnania, ako dobu vlastného zabezpečenia získanú podľa svojich právnych predpisov iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikol nárok na dôchodok skôr. Ak nárok vznikol súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, túto dobu hodnotí nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom má občan trvalý pobyt.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na dôchodok toho istého druhu u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch alebo ak sú splnené podmienky nároku na starobný dôchodok u nositeľa zabezpečenia v jednom zo zmluvných štátov a podmienky nároku na invalidný dôchodok u nositeľa zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte, hodnotí náhradné doby ako doby vlastného zabezpečenia získané podľa svojich právnych predpisov iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikol nárok na dôchodok skôr; ak nárok vznikol súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, hodnotí túto dobu nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom má občan trvalý pobyt. Podľa tohto článku sa však nepostupuje, ak ide o dobu, ktorú uzná ako náhradnú dobu len jeden zo zmluvných štátov.

Ak nie je splnená podmienka zabezpečenia trvajúceho aspoň jeden rok podľa článku 11 ods. 5 zmluvy ani v jednom zo zmluvných štátov, poskytne dávku dôchodkového zabezpečenia rovnakého druhu podmienenú dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom iba nositeľ zabezpečenia toho zmluvného štátu, v ktorom vznikne nárok na dávku skôr; ak nárok vznikne súčasne u nositeľov zabezpečenia v oboch zmluvných štátoch, poskytne dávku iba nositeľ zabezpečenia v tom zmluvnom štáte, v ktorom má občan trvalý pobyt.

Zárobky dosiahnuté pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky posudzuje každý zo zmluvných štátov na účely určenia priemerného mesačného zárobku tak, ako keby išlo o zárobky získané na jeho území.

Pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tej istej dobe nedosiahli zárobky na území prvého zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Na dobu, v ktorej sa dosiahli súčasne zárobky aj na území prvého zmluvného štátu, sa neprihliada len za podmienok a v rozsahu, za akých možno vylúčiť podľa vnútroštátnych predpisov na výpočet priemerného mesačného zárobku doby, v ktorých sa dosiahol zárobok.

Za trvalý pobyt dieťaťa zvereného pred platnosťou zmluvy rozhodnutím príslušného orgánu do predpestúnskej starostlivosti občanovi s trvalým pobytom v druhom zmluvnom štáte sa považuje počas trvania predpestúnskej starostlivosti miesto trvalého pobytu občana, ktorému bolo dieťa zverené.

Ak je platcom štátnej sociálnej dávky podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov nositeľ zabezpečenia (príslušný orgán) na území druhého zmluvného štátu, vyplatí dávku nositeľ zabezpečenia (príslušný orgán) príslušný podľa miesta trvalého pobytu občana.

Dávky alebo služby podľa článku 19 zmluvy sa poskytujú len v nevyhnutnom rozsahu.

Takto vynaložené náklady vyúčtuje príslušný orgán, ktorý dávku alebo službu poskytol (hradil), neodkladne príslušnému úradu.

Do konca marca každého roku si príslušné úrady oboch zmluvných štátov predložia vyúčtovanie. Súčasťou tohto vyúčtovania bude aj menný zoznam osôb, ktorým sa dávka alebo služba poskytla, s uvedením ich rodného čísla a adresy trvalého pobytu, ako aj kópie rozhodnutí o poskytnutí sociálnej starostlivosti.

Rozdiel medzi nákladmi vynaloženými v jednotlivých zmluvných štátoch prepočítaný na dohodnutú menu zameniteľnú v oboch zmluvných štátoch sa vyrovná finančne, ak sa príslušné úrady zmluvných štátov nedohodnú inak.

Príslušný úrad zmluvného štátu, v ktorého prospech by sa mal rozdiel vyrovnať, môže od tohto vyrovnania upustiť.

Mimoriadne výhody pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa občanom v oboch zmluvných štátoch poskytujú na základe vzájomnosti do 30. júna 1993, ak sa príslušné úrady nedohodnú inak.

U občanov umiestnených v ústavoch sociálnej starostlivosti na území druhého zmluvného štátu pred účinnosťou zmluvy sa podmienka trvalého pobytu považuje za splnenú.