73/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.2000 do 31.03.2002

icon-warning

Predpis bol zrušený predpisom 48/2002 Z. z.

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:73/1995 Z. z.
Názov:Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
Typ:Zákon
Dátum schválenia:05.04.1995
Dátum vyhlásenia:18.04.1995
Dátum účinnosti od:01.04.2000
Dátum účinnosti do:31.03.2002
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Zamestnanosť
  • Cudzinecký režim
  • Evidencia obyvateľstva
Nachádza sa v čiastke:

27/1995

116/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa určuje suma, ktorú je cudzinec povinný preukázať pri vstupe na územie Slovenskej republiky
226/1996 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje suma, ktorú je cudzinec povinný preukázať pri vstupe na územie Slovenskej republiky

1/1991 Zb. Zákon o zamestnanosti

387/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti
70/1997 Z. z. Zákon o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
69/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48/2002 Z. z. Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
73
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 5. apríla 1995
o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel a pôsobnosť zákona
(1)
Účelom zákona je ustanoviť podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a ich pobytu na území Slovenskej republiky.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca alebo ktorým sa postavenie utečenca na území Slovenskej republiky priznalo, ak osobitné predpisy1) neustanovujú inak.
§ 2
Výklad pojmov
(1)
Cudzincom sa rozumie každý, kto podľa zákonov Slovenskej republiky nie je jej občanom.
(2)
Pobytom cudzinca na území Slovenskej republiky sa rozumie jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona. Cudzincovi sa môže na území Slovenskej republiky povoliť krátkodobý pobyt, dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt.
(3)
Vo veciach pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky koná v rozsahu ustanovenom týmto zákonom útvar Policajného zboru, v ktorého obvode sa cudzinec hlási na pobyt (ďalej len „policajný útvar“)2), a vo vymedzenom rozsahu aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad.
(4)
Prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkujúca ubytovacie zariadenie,3) v ktorom sa cudzinec ubytoval za odplatu alebo bezplatne.
(5)
Bydliskom je miesto, kde sa cudzinec obvykle zdržiava.
§ 3
Vstup na územie Slovenskej republiky
(1)
Cudzinec smie vstúpiť na územie Slovenskej republiky a zdržiavať sa na ňom len s platným cestovným dokladom opatreným vízom Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Vízum sa nevyžaduje, ak tak určí vláda Slovenskej republiky.
(2)
Pri vstupe na územie Slovenskej republiky alebo pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky do zahraničia smie cudzinec prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky len na hraničných priechodoch určených na medzinárodný cestovný styk, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(3)
Cudzinec je pri prekračovaní štátnych hraníc Slovenskej republiky povinný podrobiť sa kontrole policajného útvaru. Pri vstupe na územie Slovenskej republiky je na požiadanie povinný preukázať zabezpečenie prostriedkov na vycestovanie do štátu, ktorého je držiteľom cestovného dokladu alebo v ktorom má bydlisko a na dobu pobytu na území Slovenskej republiky určenú vízom alebo dohodou o bezvízovom styku, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4)
Vízum udelené v zahraničí slovenskou diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom môže pred vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky zrušiť policajný útvar z dôvodov uvedených v § 12 ods. 1 písm. a), b), f) a g).
(5)
Ak sa cudzinec pri vstupe na územie Slovenskej republiky odmietne podrobiť kontrole policajného útvaru alebo nespĺňa podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky ustanovené týmto zákonom, alebo vznikne dôvodné podozrenie, že cudzinec zneužije pobyt na území Slovenskej republiky na iný účel, než na aký mu bolo vízum Slovenskej republiky udelené alebo ako je medzinárodnou dohodou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené, je policajný útvar oprávnený cudzincovi neumožniť prekročenie štátnej hranice na územie Slovenskej republiky.
DRUHÁ ČASŤ
POBYT NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krátkodobý pobyt
§ 4
(1)
Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa krátkodobo na území Slovenskej republiky po dobu určenú vízom alebo po dobu určenú vládou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Krátkodobý pobyt sa môže povoliť najdlhšie na 90 dní v jednom polroku, ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Krátkodobý pobyt povolený na dobu kratšiu ako 90 dní môže na žiadosť cudzinca podanú najneskôr sedem pracovných dní pred skončením doby povoleného pobytu predĺžiť policajný útvar. Cudzinec, ktorý podáva žiadosť, je povinný k žiadosti na požiadanie preukázať zabezpečenie prostriedkov na pobyt obdobne ako pri vstupe na územie Slovenskej republiky. O žiadosti rozhodne policajný útvar bezodkladne, najneskôr však tri dni pred skončením doby povoleného krátkodobého pobytu.
(3)
Ak je krátkodobý pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky podmienený písomným pozvaním, pozývateľ je povinný uhradiť všetky náklady spojené s týmto pobytom a s vycestovaním cudzinca z územia Slovenskej republiky, ak ich neuhradí cudzinec úplne alebo čiastočne sám. Ak cudzinec nie je poistený na dobu krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky alebo ak sa naňho nevzťahuje režim medzinárodnej zmluvy, pozývateľ je povinný uhradiť aj náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
§ 5
(1)
Vízum na krátkodobý pobyt udeľuje na žiadosť cudzinca v zahraničí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad a na území Slovenskej republiky policajný útvar.
(2)
K žiadosti o udelenie víza na krátkodobý pobyt je cudzinec povinný na požiadanie predložiť doklady potvrdzujúce zabezpečenie prostriedkov na pobyt a na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do zahraničia.
(3)
Orgán oprávnený udeliť vízum na krátkodobý pobyt môže jeho udelenie podmieniť zložením peňažnej sumy vo výške nevyhnutných nákladov na vycestovanie cudzinca z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Ak cudzinec vycestuje bez použitia zloženej finančnej sumy, tá sa mu vráti.
(4)
O žiadosti cudzinca o udelenie víza na krátkodobý pobyt rozhodne príslušný orgán do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(5)
Na konanie o udelenie víza na krátkodobý pobyt a na konanie o predĺžení doby určenej na krátkodobý pobyt sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
Dlhodobý pobyt a trvalý pobyt
§ 6
(1)
Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Slovenskej republiky po dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt. Povolenie na dlhodobý pobyt sa nevyžaduje u osoby, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka.4a)
(2)
 Dlhodobý pobyt sa môže povoliť na dobu potrebnú na dosiahnutie jeho účelu, najdlhšie však na dobu jedného roka. Táto doba sa môže na žiadosť cudzinca opakovane predlžovať, najdlhšie však vždy o jeden rok. Žiadosť o predĺženie sa podáva najneskôr 14 dní pred uplynutím tejto doby. O žiadosti rozhodne policajný útvar najneskôr tri dni pred skončením doby povoleného dlhodobého pobytu.
(3)
Cudzincovi sa môže povoliť dlhodobý pobyt len na jeden účel.
§ 7
Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa trvalo na území Slovenskej republiky na základe povolenia na trvalý pobyt. Povolenie možno udeliť na účely zlúčenia rodiny, ak manžel cudzinca alebo jeho nezaopatrené dieťa mladšie ako 18 rokov sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo ak je to odôvodnené zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky.
§ 8
(1)
Žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podáva cudzinec osobne v zahraničí na slovenskej diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade v štáte, ktorého je držiteľom cestovného dokladu, alebo v štáte, v ktorom má bydlisko. Žiadosť o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt podáva cudzinec osobne na policajnom útvare.
(2)
Žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky môže cudzinec podať aj na území Slovenskej republiky na policajnom útvare, ak sa má dlhodobý pobyt realizovať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
K žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt cudzinec priloží tri ostré neretušované fotografie z toho istého negatívu alebo zhotovené prístrojom so súčasnou expozíciou viacerými objektívmi s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu v občianskom odeve s trojštvrťovým profilom tváre.
(4)
K žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo k žiadosti o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt cudzinec na požiadanie priloží doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci
a)
účel pobytu,
b)
zabezpečenie prostriedkov na pobyt,
c)
oprávnenie užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným osobám, ktoré vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval, alebo súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia, v ktorom sa ubytoval,
d)
skutočnosť, že sa v zahraničí a na území Slovenskej republiky nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
e)
skutočnosť, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné podľa zákona.5)
(5)
K žiadosti o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt priloží cudzinec doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci, že nie je dlžníkom poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak je povinný platiť toto poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
(6)
Totožnosť cudzinca overí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad podľa predloženého platného cestovného dokladu, ktorého časová platnosť musí byť o 180 dní dlhšia ako posledný deň predpokladaného pobytu na území Slovenskej republiky.
(7)
K žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky cudzinec na požiadanie priloží doklad nie starší ako 90 dní, potvrdzujúci
a)
zabezpečenie prostriedkov počas celej doby trvalého pobytu najmenej vo výške životného minima ustanoveného osobitným predpisom,5a) ktoré cudzinec preukáže prvýkrát so žiadosťou o udelenie povolenia na trvalý pobyt na obdobie jedného roka a na požiadanie policajného útvaru opakovane na obdobie každého nasledujúceho roka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
príbuzenský vzťah k osobe, ku ktorej žiada o povolenie na trvalý pobyt,
c)
oprávnenie užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným osobám, ktoré vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval,
d)
súhlas osoby, prípadne osôb, u ktorých bude bývať,
e)
skutočnosť, že sa v zahraničí a na území Slovenskej republiky nedopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
f)
skutočnosť, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné podľa zákona.5)
(8)
Totožnosť cudzinca overí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad podľa platného cestovného dokladu.
(9)
Ak cudzinec k žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nepriloží všetky požadované doklady, žiadosť slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad neprijme.
(10)
Policajný útvar, ktorý rozhoduje o udelení povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže si vyžiadať aj ďalšie doklady na účely zistenia alebo preverenia skutočného stavu alebo vykonania príslušných opatrení podľa účelu žiadaného pobytu.
(11)
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní odseku 1, pokiaľ ide o miesto podania žiadosti na udelenie povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže odstraňovať minister vnútra Slovenskej republiky.
§ 9
(1)
O žiadosti cudzinca o povolenie na dlhodobý pobyt alebo o povolenie na trvalý pobyt rozhodne policajný útvar do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak policajný útvar žiadosti vyhovie, udelí slovenská diplomatická misia alebo konzulárny úrad cudzincovi zdržiavajúcemu sa v zahraničí vízum. Policajný útvar vydá cudzincovi po jeho príchode na územie Slovenskej republiky preukaz – povolenie na pobyt pre cudzinca (ďalej len „preukaz na pobyt“).
(2)
Na rozhodnutie o vydaní povolenia na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt a o predĺžení doby určenej povolením na dlhodobý pobyt sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu,6) ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu.
§ 10
(1)
Preukaz na pobyt obsahuje údaje o totožnosti držiteľa, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, adresu miesta pobytu a druh pobytu.
(2)
Preukaz na pobyt sa vydáva s platnosťou na dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt alebo na dobu piatich rokov, ak ide o povolenie na trvalý pobyt, najdlhšie však na dobu platnosti cestovného dokladu cudzinca. Najneskôr 14 dní pred uplynutím doby platnosti preukazu na pobyt je jeho držiteľ povinný požiadať policajný útvar o predĺženie dlhodobého pobytu a o vydanie nového preukazu na pobyt.
(3)
Preukaz na pobyt sa nevydáva cudzincovi mladšiemu ako 15 rokov a cudzincovi, ktorý bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
(4)
Držiteľ preukazu na pobyt je povinný dbať na to, aby údaje v ňom uvedené zodpovedali skutočnosti. Zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti, druhu pobytu, adresy miesta pobytu a čísla pasu je držiteľ preukazu na pobyt povinný ohlásiť policajnému útvaru do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala; v týchto prípadoch vydá policajný útvar na žiadosť cudzinca nový preukaz na pobyt.
§ 11
(1)
O zamestnávaní cudzincov pri ich pobyte na území Slovenskej republiky platia osobitné predpisy.7)
(2)
Cudzinec, ktorý má oprávnenie na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný vopred oznámiť policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 180 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky.
TRETIA ČASŤ
ZÁKAZ POBYTU A ZRUŠENIE OPRÁVNENIA NA POBYT NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
§ 12
(1)
Policajný útvar zakáže cudzincovi pobyt na území Slovenskej republiky, ak
a)
sa v zahraničí alebo na území Slovenskej republiky dopustil konania, ktoré je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom,
b)
nedodržal podmienky uvedené v § 3 ods. 13,
c)
zdržiava sa na území Slovenskej republiky bez platného cestovného dokladu,
d)
uplynula mu doba povoleného dlhodobého pobytu alebo krátkodobého pobytu určená vízom alebo bezvízovou dohodou alebo skončila sa platnosť preukazu na trvalý pobyt a naďalej sa zdržiava na území Slovenskej republiky,
e)
neoprávnene podniká alebo vykonáva zárobkovú činnosť,
f)
porušil predpisy o omamných a psychotropných látkach,8)
g)
je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu života alebo zdravia alebo pre ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,
h)
povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky získal uvedením nepravdivých alebo neúplných údajov.
(2)
Cudzinec, ktorému bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote určenej policajným útvarom, najneskôr však do 30 dní od vydania rozhodnutia.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zákaze pobytu na území Slovenskej republiky nemá odkladný účinok.
§ 12a
(1)
Policajný útvar zruší cudzincovi oprávnenie na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak
a)
pominul účel, na ktorý mu bol povolený dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b)
sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 180 dní v jednom kalendárnom roku a vopred to neoznámil policajnému útvaru,
c)
opätovne nesplnil povinnosť uloženú mu týmto zákonom.
(2)
Cudzinec, ktorému sa zruší dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný v lehote určenej policajným útvarom, najneskôr však do 30 dní, vycestovať z územia Slovenskej republiky do zahraničia.
§ 13
Cudzincovi, ktorému bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky alebo ktorý sa zdržiaval neoprávnene na území Slovenskej republiky alebo ktorému bolo zrušené oprávnenie na pobyt, sa nepovolí ďalší vstup na územie Slovenskej republiky alebo pobyt na území Slovenskej republiky najmenej po dobu jedného roka. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne povoliť krátkodobý pobyt na území Slovenskej republiky, ak je to odôvodnené najmä humanitnými dôvodmi a nepovolenie pobytu by znamenalo neprimerane tvrdý postup.
§ 14
Vyhostenie
(1)
Policajný útvar vyhostí cudzinca,
a)
ktorý neoprávnene vstúpi na územie Slovenskej republiky,
b)
ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky alebo
c)
ktorému bolo zrušené oprávnenie na dlhodobý pobyt alebo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
a je dôvodné podozrenie, že dobrovoľne nevycestuje do zahraničia.
(2)
Policajný útvar vyhostí cudzinca, ak mu bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona a v určenej lehote dobrovoľne nevycestoval do zahraničia.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
§ 15
Prekážky vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno vyhostiť z územia Slovenskej republiky do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie. To neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin.9)
(2)
Cudzinca nemožno vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti, alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Takisto nemožno vyhostiť cudzinca do štátu, v ktorom by mu hrozilo mučenie.
ŠTVRTÁ ČASŤ
HLÁSENIE O POBYTE CUDZINCOV A EVIDENCIA POBYTU CUDZINCOV
Hlásenie o pobyte
§ 16
(1)
Cudzinec, ktorý má vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky ohlásiť policajnému útvaru začiatok krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky, adresu miesta pobytu a predpokladanú dobu pobytu na území Slovenskej republiky.
(2)
Cudzinec, ktorý nemá vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky ohlásiť policajnému útvaru adresu miesta pobytu, začiatok a predpokladanú dobu krátkodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ak tento pobyt bude trvať dlhšie ako 30 dní.
(3)
Cudzinec, ktorému bol povolený dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je povinný ohlásiť začiatok a adresu miesta pobytu policajnému útvaru do troch pracovných dní odo dňa príchodu na územie Slovenskej republiky.
(4)
Skončenie dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu je cudzinec povinný ohlásiť policajnému útvaru najneskôr 30 dní pred uplynutím termínu povoleného pobytu.
(5)
Vycestovanie možno odoprieť cudzincovi, proti ktorému je v Slovenskej republike
a)
nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných záväzkov, najmä voči Slovenskej republike,
b)
vedené trestné stíhanie alebo ktorý nevykonal trest odňatia slobody uložený tuzemským súdom, ak mu trest nebol odpustený alebo výkon trestu nebol premlčaný.
(6)
Na konanie o udelení povolenia vycestovať z územia Slovenskej republiky do zahraničia po skončení dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
(7)
Ak sa cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt, dočasne zdržiava mimo miesta dlhodobého pobytu alebo trvalého pobytu viac ako 30 dní, je povinný prihlásiť sa na prechodný pobyt na policajnom útvare do troch pracovných dní odo dňa ubytovania, kde ohlási adresu miesta pobytu, začiatok a predpokladanú dobu prechodného pobytu.
(8)
Za cudzinca ubytovaného v ubytovacom zariadení ohlási pobyt policajnému útvaru prevádzkovateľ tohto zariadenia.
§ 17
Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je povinný
a)
overiť totožnosť cudzinca podľa predloženého cestovného dokladu alebo preukazu na pobyt,
b)
zapísať začiatok a skončenie ubytovania cudzinca do domovej knihy a predložiť originál zápisu do piatich dní od začiatku ubytovania policajnému útvaru,
c)
potvrdiť začiatok a skončenie ubytovania cudzinca na doklade o udelení víza,
d)
predložiť domovú knihu na požiadanie policajnému útvaru alebo inému oprávnenému orgánu,
e)
uschovať domovú knihu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu o ubytovaní cudzinca a na požiadanie ju predložiť policajnému útvaru,
f)
odovzdať domovú knihu príslušnému policajnému útvaru do piatich dní od skončenia prevádzky ubytovacieho zariadenia.
§ 18
Evidencia pobytu
(1)
Ústrednú evidenciu pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky vedie ministerstvo vnútra.
(2)
Miestnu evidenciu pobytu cudzincov vedú policajné útvary.
PIATA ČASŤ
POVINNOSTI CUDZINCA A ĎALŠÍCH OSÔB
§ 19
Povinnosti cudzinca
Cudzinec je povinný
a)
dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky,
b)
v žiadostiach podávaných podľa tohto zákona uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje,
c)
neodkladne ohlásiť najbližšiemu policajnému útvaru stratu alebo odcudzenie cestovného dokladu alebo preukazu na pobyt.
§ 20
Kto nájde alebo iným spôsobom získa cestovný doklad cudzinca, doklad o udelení víza alebo preukaz na pobyt, je povinný ho neodkladne odovzdať najbližšiemu policajnému útvaru.
§ 21
(1)
Dopravca, ktorý dopraví na územie Slovenskej republiky vzdušnou alebo vodnou cestou cudzinca bez dokladov oprávňujúcich ho na vstup na územie Slovenskej republiky, je povinný zabezpečiť jeho dopravu späť do zahraničia.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 dopravca nemá, ak policajný útvar umožnil cudzincovi vstup na územie Slovenskej republiky alebo ak policajný útvar vízum udelené cudzincovi v zahraničí zrušil pred vstupom na územie Slovenskej republiky.
§ 22
Náklady spojené s vyhostením alebo s vycestovaním cudzinca, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, hradí tento cudzinec. Ak tieto náklady neuhradí, znáša ich
a)
ten, kto tohto cudzinca neoprávnene zamestnal na území Slovenskej republiky,
b)
ten, kto tohto cudzinca pozval na územie Slovenskej republiky,
c)
ministerstvo vnútra v ostatných prípadoch.
ŠIESTA ČASŤ
PRIESTUPKY
§ 23
(1)
Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto
a)
sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky,
b)
vykonal alebo si dal vykonať neoprávnené zmeny v dokladoch oprávňujúcich ho na vstup na územie Slovenskej republiky alebo v preukaze na pobyt,
c)
porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak takým konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) pokutu do 30 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 10 000 Sk.
(3)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
§ 24
(1)
Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú policajné útvary.
(2)
Pokuty za priestupky môžu v blokovom konaní ukladať a vyberať policajné útvary.
§ 25
Na priestupky a ich prejednávanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.10)
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 26
(1)
Spôsobilosť na právne úkony podľa tohto zákona má cudzinec starší ako 15 rokov, ak nebol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak mu nebola právoplatným rozhodnutím súdu spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
(2)
Za cudzinca mladšieho ako 15 rokov a cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, koná zákonný zástupca.
§ 27
Pôsobnosť ministerstva vnútra a policajného útvaru podľa tohto zákona vykonáva vo veciach cudzincov požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).
§ 28
(1)
Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
(2)
Za úkony podľa tohto zákona sa vyberajú správne poplatky podľa osobitného predpisu.11)
§ 29
(1)
Žiadosti podľa § 4 ods. 2, § 5 a 8, hlásenia o pobyte podľa § 16 sa podávajú na úradných tlačivách.
(2)
Vzor úradných tlačív a preukazu na pobyt vydá ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom zahraničných vecí.
(3)
Žiadosti a doklady potrebné na rozhodnutie o žiadosti vyhotovené v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v overenom preklade do štátneho jazyka12) alebo do iného jazyka určeného ministerstvom zahraničných vecí.
(4)
Ministerstvo vnútra určí výšku peňažnej sumy uvedenej v § 3 ods. 3.
§ 31
Prechodné ustanovenie
Víza a povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky udelené podľa doterajších predpisov sa považujú za udelené podľa tohto zákona.
Čl. III
Zrušuje sa zákon č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júnom 1995.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.
2)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4a)
Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5a)
§ 2 a 3 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
6)
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.
7)
§ 2 ods. 2 a 3 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
8)
§ 1 a 2 zákona č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
10)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 71/1967 Zb.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
11)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1993 Z. z.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.