Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. júna 1995 bola
v Budapešti podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o
režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila so zmluvou súhlas svojím uznesením č.
184 z 8. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 30. októbra
1995.
Zmluva nadobudla platnosť tridsiatym dňom odo dňa výmeny ratifikačných listín, t.
j. 29. júna 1996, na základe článku 27 ods. 1.
Nadobudnutím platnosti tejto zmluvy stráca platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci na československo-maďarských
štátnych hraniciach podpísaná v Prahe 19. novembra 1976 (vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 39/1978 Zb.).
269/1996 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 269/1996 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 17.09.1996 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
269
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
ZMLUVA medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na
spoločnej štátnej hranici
Slovenská republika a Maďarská republika (ďalej len „zmluvné strany“),
vedené prianím prehlbovať dobré susedské vzťahy, upevňovať spoluprácu pri ochrane
štátnej hranice, kontrole hraničnej premávky, dodržiavaní režimu na spoločnej štátnej
hranici a poskytovať si pomoc v týchto oblastiach,
s cieľom zabrániť porušovaniu režimu na spoločnej štátnej hranici, ako i škodám, ktoré
môžu vzniknúť pôsobením z územia štátu jednej zmluvnej strany na územie štátu druhej
zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
PRVÁ HLAVA
USTANOVENIA O VYMEDZENÍ POJMOV
Článok 1
(1)
Na účely tejto zmluvy majú uvedené pojmy tento význam:
a)
„štátna hranica“ – súvislý rad zvislých myslených rovín, ktoré oddeľujú územie Slovenskej
republiky a Maďarskej republiky vo vzdušnom priestore, na zemskom povrchu a pod ním;
b)
„hraničná čiara“ – línia štátnych hraníc pretínajúca zemský povrch, v teréne vyznačená
hraničnými znakmi;
c)
„hraničné vody“ – úseky tečúcich a stojatých vôd, ktorými štátna hranica vedie alebo
ktorá ich pretína;
d)
„hraničná cesta“ – cesta alebo úsek cesty, ktorej stredom vedie hraničná čiara;
e)
„hraničné orgány“ – orgány, ktoré vykonávajú ochranu štátnej hranice a kontrolu hraničnej
premávky;
f)
„colné orgány“ – orgány, ktoré na štátnej hranici kontrolujú osoby, tovar a ceniny
podľa colných, devízových a iných predpisov;
g)
„kontrola hraničnej premávky“ – činnosť, ktorú vykonávajú hraničné, colné a iné orgány
pri presune osôb a vecí cez štátnu hranicu;
h)
„hraničný priechod“ – miesto určené na presun osôb a vecí cez štátnu hranicu;
i)
„mimoriadna udalosť“ – priemyselná nehoda, letecká nehoda, veľká dopravná nehoda
a prírodná katastrofa.
(2)
Za porušenie režimu na štátnej hranici sa považujú také činy na spoločnej štátnej
hranici alebo v jej blízkosti, ktoré narúšajú, poškodzujú alebo ohrozujú záujmy druhej
zmluvnej strany, jej územie alebo životy a zdravie, alebo oprávnené záujmy osôb, ktoré
sa zdržujú na jej území. Za takéto porušenie sa považuje
a)
streľba, ak strely dopadajú na územie štátu druhej zmluvnej strany alebo ak preletia
týmto územím, bez ohľadu na ďalšie následky,
b)
narušenie vzdušného priestoru, prelet štátnej hranice bez povolenia,
c)
narušenie územia, ktorým sa rozumie protiprávne prekročenie štátnej hranice na územie
štátu druhej zmluvnej strany, a to i v prípade, že sa osoba odtiaľ z vlastnej vôle
vrátila alebo sa hodlá vrátiť,
d)
akt násilia, ktorým sa rozumie také násilné alebo výhražné konanie, ktorým sa osoby
zdržujúce sa na území štátu druhej zmluvnej strany v blízkosti štátnej hranice donucujú
prekročiť štátnu hranicu,
e)
prenesenie alebo spôsobenie požiaru, ktorým sa rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivosť,
ktorej následkom vznikne alebo sa rozšíri požiar na územie štátu druhej zmluvnej strany,
f)
poškodenie hraničných znakov, ktorým sa rozumie úmyselná činnosť alebo nedbanlivosť,
ktorá má za následok zničenie, poškodenie, protiprávne premiestnenie, posunutie alebo
odstránenie hraničných znakov,
g)
výbuch, ktorého účinok presahuje štátnu hranicu a spôsobí ohrozenie alebo škodu na
území štátu druhej zmluvnej strany tlakom vzduchu, dopadom úlomkov alebo črepín,
h)
znečistenie životného prostredia, ktorým sa rozumie prenesenie alebo prenesenie bez
povolenia výbušných, rádioaktívnych, biologických alebo chemických látok na územie
štátu druhej zmluvnej strany a iné poškodenie prírodných hodnôt,
i)
iné porušenie hraničného režimu a konanie alebo udalosť, ktoré nie sú uvedené v písmenách
a) až h).
(3)
Za porušenie režimu na štátnej hranici sa nepovažuje
a)
zablúdenie alebo neúmyselné prekročenie štátnej hranice pri strate orientácie, z
neznalosti miestneho terénu, pri zaspaní v medzinárodnom vlaku, za nepriaznivých poveternostných
podmienok alebo v stave nepríčetnosti,
b)
zatúlanie domácich zvierat, ktorým sa rozumie prechod nestrážených alebo splašených
domácich zvierat na územie štátu druhej zmluvnej strany,
c)
priplávanie vodných dopravných prostriedkov a iných zariadení a komplexov na územie
štátu druhej zmluvnej strany v dôsledku pôsobenia vody a vetra.
DRUHÁ HLAVA
HLAVNÍ HRANIČNÍ SPLNOMOCNENCI A HRANIČNÍ SPLNOMOCNENCI
Článok 2
Zmluvné strany na plnenie úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy zriaďujú tieto funkcie:
a)
hlavný hraničný splnomocnenec,
b)
zástupca hlavného hraničného splnomocnenca,
c)
hraničný splnomocnenec,
d)
zástupca hraničného splnomocnenca.
Článok 3
(1)
Príslušné orgány zmluvných strán si vzájomne oznámia mená osôb poverených funkciami
uvedenými v článku 2.
(2)
Zástupca hlavného hraničného splnomocnenca a zástupca hraničného splnomocnenca má
rovnaké práva a povinnosti ako splnomocnenec, ktorého zastupuje.
(3)
Osoby uvedené v článku 2 môžu na plnenie úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy pribrať potrebný počet pomocníkov
a expertov.
(4)
Hlavný hraničný splnomocnenec alebo hraničný splnomocnenec vydá podľa potreby pomocníkom
a expertom písomné poverenie, v ktorom určí ich práva a povinnosti.
Článok 4
(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia
sú na plnenie úloh vybavení preukazom v slovenskom a v maďarskom jazyku.
(2)
Hlavní hraniční splnomocnenci si vymenia vzory preukazov uvedené v odseku 1.
TRETIA HLAVA
ÚLOHY A ČINNOSŤ HLAVNÝCH HRANIČNÝCH SPLNOMOCNENCOV A HRANIČNÝCH SPLNOMOCNENCOV
Článok 5
(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy,
najmä
a)
hodnotia všeobecnú situáciu vo veciach ochrany štátnej hranice a hraničného režimu,
zabezpečujú režim na hraničných priechodoch a kontrolu hraničnej premávky, poskytujú
si vzájomnú pomoc a vykonávajú opatrenia na upevnenie spolupráce v týchto oblastiach,
b)
riadia a usmerňujú prácu hraničných splnomocnencov a ich spoluprácu vo veciach ochrany
štátnej hranice, kontroly hraničnej premávky a režimu na štátnej hranici,
c)
rozhodujú o veciach, v ktorých nedošlo medzi hraničnými splnomocnencami k dohode,
d)
odovzdávajú zvlášť závažné, komplikované alebo sporné prípady, na ktorých riešení
sa nedohodli, spolu so svojím vyjadrením na vybavenie diplomatickou cestou.
(2)
Hlavní hraniční splnomocnenci vydávajú pre svoju spoločnú činnosť a pre spoločnú
činnosť hraničných splnomocnencov rokovacie poriadky.
Článok 6
(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci sa schádzajú na riadnych pracovných poradách raz za
rok, striedavo na území oboch zmluvných strán.
(2)
Na žiadosť ktoréhokoľvek hlavného hraničného splnomocnenca sa uskutoční mimoriadna
pracovná porada.
(3)
Z pracovnej porady sa vyhotovuje zápisnica v slovenskom a v maďarskom jazyku, ktorá
nadobudne platnosť dňom jej podpisu hlavnými hraničnými splnomocnencami, ak sa nedohodne
inak.
Článok 7
(1)
Hraniční splnomocnenci spoločne hodnotia stav ochrany štátnej hranice, kontrolu hraničnej
premávky a režimu na štátnej hranici a koordinujú činnosť hraničných orgánov.
(2)
Hraniční splnomocnenci sa neodkladne informujú
a)
o mimoriadnych udalostiach, ktorých následky sa môžu rozšíriť na územie štátu druhej
zmluvnej strany, a o prijatých opatreniach,
b)
o pripravovanom alebo o uskutočnenom protiprávnom prekročení štátnej hranice,
c)
o pristátí plavidiel bez povolenia, o prelete štátnej hranice vzdušnými dopravnými
a inými prostriedkami alebo o ich pristátí bez povolenia,
d)
o činnosti vykonávanej v blízkosti štátnej hranice, ktorá môže spôsobiť škodu, ohroziť
život alebo zdravie osôb na území štátu druhej zmluvnej strany.
(3)
Hraniční splnomocnenci prijímajú opatrenia na predchádzanie porušovania režimu na
štátnej hranici.
(4)
Hraniční splnomocnenci si odovzdávajú osoby, dokumenty, domáce zvieratá a veci podľa
článkov 13 a 14.
(5)
Hraniční splnomocnenci postúpia do štrnástich dní hlavným hraničným splnomocnencom
veci, na ktorých vyriešení sa nedohodli.
Článok 8
(1)
Riadne pracovné porady hraničných splnomocnencov sa konajú podľa potreby, najmenej
však dvakrát za rok, striedavo na území štátov oboch zmluvných strán.
(2)
Mimoriadne pracovné porady hraničných splnomocnencov sa konajú na návrh hraničného
splnomocnenca ktorejkoľvek zmluvnej strany.
(3)
Z pracovných porád sa vyhotovuje zápisnica v slovenskom a v maďarskom jazyku, ktorá
nadobudne platnosť dňom jej podpisu hraničnými splnomocnencami, ak sa nedohodne inak.
Článok 9
(1)
Pri spoločnom preverovaní udalostí súvisiacich s režimom na štátnej hranici môžu
hraniční splnomocnenci vyžadovať vysvetlenie od svedkov a expertov na územiach štátov
oboch zmluvných strán.
(2)
Spoločným preverovaním udalostí nie je dotknutá činnosť justičných, správnych alebo
iných orgánov zmluvných strán.
(3)
Hraniční splnomocnenci si na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy navzájom odovzdávajú
dokumenty a údaje potrebné na preverenie vecí týkajúcich sa porušenia režimu na štátnej
hranici alebo iných udalostí súvisiacich s režimom na štátnej hranici.
Článok 10
(1)
Náhradu škody spôsobenej porušením režimu na štátnej hranici, ak je známa osoba,
ktorá škodu alebo udalosť spôsobila, možno uplatniť súdnou cestou.
(2)
Za náhradu škody, okrem prípadov vis major, ktoré vznikli porušením režimu na štátnej
hranici alebo inou udalosťou súvisiacou s režimom na štátnej hranici, zodpovedá, ak
sa nedá určiť osoba, ktorá škodu spôsobila, tá zmluvná strana, na ktorej území škoda
vznikla.
(3)
Hraniční splnomocnenci v súčinnosti s príslušnými orgánmi zmluvnej strany a v súlade
s právnymi predpismi zmluvnej strany, na ktorej území škoda vznikla, spoločne preskúmavajú,
dokumentujú a prerokúvajú rozsah škody a jej príčiny.
Článok 11
(1)
Osoby uvedené v článkoch 2 a 3 pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy majú
a)
na území štátu druhej zmluvnej strany zaručenú osobnú nedotknuteľnosť a nedotknuteľnosť
vecí potrebných na plnenie úloh a právo nosiť služobnú rovnošatu a služobnú zbraň,
b)
právo prekročiť štátnu hranicu aj mimo hraničného priechodu so súhlasom hlavného
hraničného splnomocnenca alebo hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany,
c)
právo prepravovať potrebné veci podľa písmena a) bez dovozného a vývozného cla a
iných poplatkov.
(2)
Druhá zmluvná strana týmto osobám na požiadanie poskytne pomoc, najmä pri zabezpečení
dopravných prostriedkov, ubytovania a prostriedkov na spojenie s vlastnými orgánmi.
Článok 12
(1)
Osoby uvedené v článkoch 2 a 3 zabezpečia pred zneužitím dokumenty a informácie poskytnuté druhou zmluvnou stranou
pri plnení tejto zmluvy.
(2)
Stupeň utajenia dokumentov a informácií sa určuje podľa právnych predpisov odovzdávajúcej
zmluvnej strany.
ŠTVRTÁ HLAVA
ODOVZDÁVANIE A PREBERANIE OSÔB, DOMÁCICH ZVIERAT, PREDMETOV A DOKUMENTOV
Článok 13
(1)
Osoba, ktorá zablúdila cez štátnu hranicu, bude vydaná v čo najkratšom čase druhej
zmluvnej strane.
(2)
Súčasne s vydanou osobou podľa odseku 1 sa odovzdajú aj predmety a dokumenty, ktoré
mala osoba pri sebe a ktoré preniesla z územia štátu druhej zmluvnej strany.
(3)
Osoba, predmety a dokumenty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa odovzdajú na mieste určenom
hraničnými splnomocnencami. O odovzdaní a prevzatí osôb, predmetov a dokumentov sa
vyhotoví zápisnica.
Článok 14
(1)
O zatúlaní domácich zvierat treba upovedomiť hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej
strany. Zatúlané domáce zvieratá sa odovzdajú podľa colných a veterinárnych predpisov,
spravidla najbližšie k miestu, kde boli nájdené.
(2)
Za zatúlané domáce zvieratá, ak ich vyhľadanie neviedlo k úspechu, nemožno požadovať
náhradu škody.
(3)
Predmety, ktoré sa premiestnili na územie štátu druhej zmluvnej strany v dôsledku
pôsobenia prírodných síl, sa vrátia späť.
(4)
O odovzdaní zatúlaných domácich zvierat, predmetov alebo dokumentov sa vyhotoví zápisnica.
Zápisnica musí obsahovať sumu nákladov spojených s opaterou zatúlaných domácich zvierat
a s ich veterinárnym ošetrením alebo s úschovou a ochranou predmetov.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa neuplatnia v prípade, ak dôjde k zavráteniu zatúlaných
domácich zvierat bezprostredne po prechode štátnej hranice.
PIATA HLAVA
POUŽÍVANIE HRANIČNÝCH VÔD A CIEST
Článok 15
(1)
Služobné plavidlá hraničných, policajných, colných a vodohospodárskych orgánov oboch
zmluvných strán sa môžu plaviť v ktoromkoľvek čase po celej šírke hraničných vôd.
(2)
Ostatné plavidlá okrem plavidiel na medzinárodných vodných cestách sa môžu v hraničných
vodách plaviť iba po štátne hranice v čase od svitania do súmraku.
Článok 16
(1)
Na hraničných vodách môžu plavidlá hraničných, policajných, colných a vodohospodárskych
orgánov zmluvných strán zo služobných dôvodov pristáť pri brehu ležiacom na území
štátu druhej zmluvnej strany.
(2)
Ostatné plavidlá môžu pristáť bez povolenia pri brehu ležiacom na území štátu druhej
zmluvnej strany len v nebezpečenstve. Osoba zodpovedná za plavidlo je povinná túto
skutočnosť neodkladne ohlásiť príslušným hraničným orgánom.
Článok 17
(1)
Hraničné cesty možno používať po celej ich šírke.
(2)
Obmedziť premávku na hraničných cestách môžu príslušné orgány zmluvných strán len
po vzájomnej dohode.
ŠIESTA HLAVA
OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, VYKONÁVANIE PRÁC, RYBOLOVU A POĽOVNÍCTVA V BLÍZKOSTI
ŠTÁTNEJ HRANICE
Článok 18
V prípade zistenia znečistenia životného prostredia, ktoré ohrozuje územie štátu druhej
zmluvnej strany, sa neodkladne informuje hraničný orgán tejto strany.
Článok 19
(1)
Povrchová ťažba sa nesmie vykonávať do vzdialenosti dvadsiatich metrov od štátnych
hraníc, ak osobitná zmluva neustanovuje inak.
(2)
Osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv vykonávajú práce predpokladajúce prekračovanie
štátnej hranice, sú oprávnené ich prekračovať na základe preukazu na prekračovanie
štátnej hranice.
(3)
Osoby, ktoré vlastnia preukazy na prekračovanie štátnej hranice, môžu so súhlasom
hraničných splnomocnencov prekročiť štátnu hranicu aj v priestore mimo hraničného
priechodu po predchádzajúcom informovaní colných orgánov.
(4)
O termíne začatia a skončenia prác je potrebné informovať hraničných splnomocnencov.
Článok 20
Osoby uvedené v článku 19 ods. 2 sú oprávnené na územie štátu druhej zmluvnej strany dovážať a spätne vyvážať potrebný
materiál a pracovné náradie bez dovozných a vývozných obmedzení, colných a iných poplatkov.
Článok 21
Rybolov v hraničných vodách je povolený po štátnu hranicu, a to podľa predpisov platných
na území štátov zmluvných strán, ak nie je inou medzinárodnou zmluvou, ktorou sú zmluvné
strany viazané, ustanovené inak.
Článok 22
Príslušné orgány zmluvných strán zabezpečia, aby pri výkone poľovníctva v blízkosti
štátnej hranice nedochádzalo k negatívnym vplyvom na územie štátu druhej zmluvnej
strany alebo ku škodám, ako aj k ohrozeniu života a zdravia osôb zdržujúcich sa na
území štátu druhej zmluvnej strany.
SIEDMA HLAVA
MIMORIADNE PREKRAČOVANIE ŠTÁTNEJ HRANICE
Článok 23
(1)
Pri mimoriadnych udalostiach môžu členovia záchranných skupín prekročiť štátnu hranicu
bez cestovných dokladov len na základe vyžiadania pomoci príslušnými orgánmi druhej
zmluvnej strany.
(2)
Pri požiaroch, ku ktorým došlo na území štátu jednej zmluvnej strany v blízkosti
štátnej hranice, môžu členovia požiarnych oddielov druhej zmluvnej strany, ak hrozí
nebezpečenstvo rozšírenia požiaru alebo ak došlo k jeho rozšíreniu na jej územie,
prekročiť štátnu hranicu a zasahovať, aj keď sa od týchto oddielov pomoc nežiadala.
(3)
Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu prekročiť štátnu hranicu na ktoromkoľvek mieste
a sú oprávnené zdržiavať sa na území štátu druhej zmluvnej strany nevyhnutne potrebný
čas. Pri návrate spravidla použijú najbližší hraničný priechod.
(4)
Materiál a prostriedky potrebné na poskytnutie pomoci možno prepraviť na územie štátu
druhej zmluvnej strany a späť bez colných náležitostí a iných poplatkov.
(5)
Pri mimoriadnych udalostiach alebo v iných prípadoch ohrozenia života alebo zdravia
osôb môžu ohrozené osoby bez cestovných dokladov prekročiť štátnu hranicu na ktoromkoľvek
mieste a v ktoromkoľvek čase, sú však povinné neodkladne sa prihlásiť na príslušnom
miestnom úrade. Ich návrat sprostredkujú hraniční splnomocnenci.
ÔSMA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Náklady vzniknuté v súvislosti s vykonávaním tejto zmluvy znáša každá zmluvná strana.
Článok 25
Touto zmluvou nie sú dotknuté záväzky zmluvných strán vyplývajúce z iných mnohostranných
a dvojstranných zmlúv.
Článok 26
Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a možno ju kedykoľvek písomne vypovedať diplomatickou
cestou. V takom prípade zmluva stratí platnosť uplynutím šiestich mesiacov odo dňa
oznámenia výpovede.
Článok 27
(1)
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom odo dňa výmeny
ratifikačných listín.
(2)
Nadobudnutím platnosti tejto zmluvy stráca platnosť Zmluva medzi Československou
socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci a vzájomnej
pomoci na československo-maďarských štátnych hraniciach podpísaná v Prahe 19. novembra
1976.
Dané v Budapešti 28. júna 1995 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom
a v maďarskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za Slovenskú republiku:
Ľudovít Hudek v. r.
Za Maďarskú republiku:
Kuncze Gábor v. r.
Ľudovít Hudek v. r.
Za Maďarskú republiku:
Kuncze Gábor v. r.
