314/1996 Z. z.

Tento zákon upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“), vymenúvanie a odvolávanie, práva a povinnosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ich pracovnoprávne vzťahy a služobné pomery.

Prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Prokurátor plní úlohy

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vedie register trestov podľa osobitného zákona.¹)

Prokurátor je pri plnení úloh povinný

Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom, právnickým osobám ani fyzickým osobám, ani neposkytuje služby právnej pomoci.

Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní trestným stíhaním osôb, ktoré sa dopustili trestných činov, a dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní. Trestné stíhanie príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ktorí sa dopustili trestných činov, a dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní vedenom proti týmto príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov vykonáva prokurátor vojenskej súčasti prokuratúry.

Postup prokurátora pri vyšetrovaní trestných činov, oprávnenia, úlohy a povinnosti prokurátora v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok.²)

Prokurátor dozerá na to, aby v miestach výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ústavného liečenia nariadeného štátnym orgánom ochrannej výchovy a ústavnej výchovy nariadenej štátnym orgánom, v celách policajného zaistenia, v posádkových väzniciach a v ostatných miestach určených na realizáciu rozhodnutí štátnych orgánov o obmedzení osobnej slobody osôb boli tieto osoby držané len na základe rozhodnutia oprávneného orgánu a aby sa dôsledne zachovávali predpisy platné na vykonávanie týchto obmedzení osobnej slobody.

V miestach uvedených v odseku 1 prokurátor vykonáva previerky a je povinný ihneď prepustiť osoby držané v týchto miestach bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím príslušného orgánu, zastaviť vykonávanie príkazov a rozhodnutí správ miest uvedených v odseku 1 alebo orgánov im nadriadených, alebo príkazy a rozhodnutia týchto správ zrušiť, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným právnym predpisom.

Pri vykonávaní dozoru podľa odseku 1 a 2 je prokurátor oprávnený navštevovať miesta uvedené v odseku 1 v akomkoľvek čase, pričom má voľný prístup do všetkých ich priestorov, je oprávnený nazerať do dokladov, podľa ktorých boli osoby pozbavené slobody, a hovoriť s týmito osobami bez prítomnosti iných osôb, preverovať, či rozkazy a rozhodnutia správ miest uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným právnym predpisom, žiadať od pracovníkov správ uvedených v odseku 1 potrebné vysvetlenia a predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa obmedzení osobnej slobody.

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy; pritom dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

Prokurátor je oprávnený

Proti všeobecne záväzným právnym predpisom, všeobecne záväzným nariadeniam obcí, smerniciam, úpravám, uzneseniam, iným právnym aktom a rozhodnutiam orgánov verejnej správy vydaným v jednotlivých veciach (ďalej len „rozhodnutia“), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, podá prokurátor protest orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, alebo orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu.

Ak bol protest podaný orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak tento orgán nevyhovie úplne protestu sám, je povinný predložiť ho v určenej lehote orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu, ktorý o proteste rozhodne.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest.

Ak ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy protestu nevyhovie, predloží ho na rozhodnutie vláde.

Vo veciach, ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní,⁵) rozhoduje v najvyššom stupni minister alebo vedúci iného ústredného orgánu.

Ak sa protestu vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, ktorého rozhodnutím sa porušil zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, je orgán vydávajúci nové rozhodnutie viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste.

Protest nemožno podať, ak uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia. Vo veciach, ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní, sa táto lehota počíta od právoplatnosti rozhodnutia.

Prokurátor môže podaný protest vziať späť.

Prokurátor navrhuje príslušným orgánom verejnej správy alebo ich nadriadeným orgánom, aby odstránili porušenie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy bez vydania rozhodnutia alebo ich nečinnosťou.

Prokurátor je vylúčený z prešetrovania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Na vyššom článku prokuratúry je vylúčený aj ten prokurátor, ktorý rozhodoval vec na nižšom článku prokuratúry, a naopak.

Prokuratúra sa člení na

Sídlom generálnej prokuratúry je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Sídla a obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a obvodmi príslušných súdov.

Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý je ústavným činiteľom s postavením vedúceho ústredného orgánu Slovenskej republiky. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:

Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný prokurátor, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, dosiahol vek najmenej 35 rokov a s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje pred schválením návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora Národná rada Slovenskej republiky.

Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora sa končí

Generálny prokurátor je vymenovaný na dobu piatich rokov. Do tejto funkcie môže byť tá istá osoba vymenovaná najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky doručeným v ten istý deň. Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora sa v takom prípade končí uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

Národná rada Slovenskej republiky môže navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal pred uplynutím funkčného obdobia, ak nie je podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy na úseku zdravotníctva alebo orgánu sociálneho zabezpečenia zo zdravotných dôvodov spôsobilý vykonávať svoju funkciu po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, alebo ak ju z iných dôvodov nevykonáva po dobu presahujúcu tri mesiace.

Vykonávanie funkcie generálneho prokurátora, ktorý bol z funkcie odvolaný, sa končí, ak prezident Slovenskej republiky neurčí inak, dňom nasledujúcim po dni vydania rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva prvého námestníka generálneho prokurátora.

Za prvého námestníka generálneho prokurátora môže byť vymenovaný prokurátor (§ 32), ktorý dosiahol vek najmenej 35 rokov.

Počas doby, po ktorú nie je generálny prokurátor vymenovaný alebo svoju funkciu po dobu dlhšiu ako 30 dní nevykonáva, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností vykonáva jeho prvý námestník.

V dobe, keď generálny prokurátor funkciu vykonáva, prvý námestník ho zastupuje v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva ďalších svojich námestníkov, vedúcich prokurátorov, ich námestníkov, ako aj ostatných prokurátorov.

Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov. Je povinný na požiadanie zúčastniť sa na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov a podávať im požadované správy a informácie. Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia a Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrhy na začatie konania pred ním.

Generálny prokurátor sa zúčastňuje s poradným hlasom na zasadaniach vlády Slovenskej republiky. Ostatní prokurátori sú oprávnení zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach orgánov verejnej správy.

Prokurátor nemôže byť členom orgánov podieľajúcich sa na vykonávaní štátnej správy, ani ich stálych alebo účelových poradných orgánov s výnimkou tých poradných orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe právnych predpisov alebo na prevencii a potláčaní kriminality.

Na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor.

Na čele Hlavnej vojenskej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor, ktorý je námestníkom generálneho prokurátora.

Na čele krajských prokuratúr sú krajskí prokurátori a na čele vyššej vojenskej prokuratúry je vyšší vojenský prokurátor.

Na čele okresných prokuratúr sú okresní prokurátori a na čele vojenských obvodných prokuratúr sú vojenskí obvodní prokurátori.

Krajskí prokurátori, vyšší vojenský prokurátor, okresní prokurátori a vojenskí obvodní prokurátori sú vedúcimi prokurátormi.

Na jednotlivých prokuratúrach sú činní prokurátori, ktorí sú podriadení vedúcim prokurátorom a spolu s nimi ich nadriadeným prokurátorom.

Nadriadený prokurátor je oprávnený vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní. Na žiadosť podriadeného prokurátora potvrdí vydanie pokynu jeho písomným vyhotovením. V takom prípade nie je do doručenia písomného vyhotovenia pokynu jeho splnenie s výnimkou neodkladných úkonov povinné.

Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok alebo kárne previnenie. Môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie. Ak podriadený prokurátor predvída, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.

Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať, aby vec bola pridelená na vybavenie inému prokurátorovi. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.

Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva príkazy a pokyny záväzné pre všetkých zamestnancov prokuratúry. V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

Hlavný vojenský prokurátor riadi a kontroluje činnosť vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva príkazy a pokyny záväzné pre všetkých vojakov a zamestnancov vojenských prokuratúr.

Vedúcich prokurátorov zastupujú v určenom rozsahu ich námestníci. Vedúci prokurátori v okruhu svojej pôsobnosti zabezpečujú dodržiavanie a jednotnú aplikáciu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zabezpečujú vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry.

Prokurátor z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu preskúma postup alebo rozhodnutie orgánov verejnej správy, rozhodnutie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa a policajného orgánu z hľadiska zachovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vykoná opatrenie na odstránenie zistených porušení, ak na preskúmanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Pisateľa podnetu o jeho vybavení vyrozumie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Ten, kto podnet podal, môže žiadať preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený orgán.

Ďalšie podnety v tej istej veci sa vybavujú len vtedy, ak obsahujú nové skutočnosti. Ďalším podnetom sa rozumie v poradí tretí podnet, ktorým pisateľ prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich dvoch podnetov v tej istej veci.

Nadriadeným orgánom prokurátora činného na okresnej prokuratúre sa rozumie prokurátor činný na krajskej prokuratúre, v ktorej obvode okresná prokuratúra pôsobí. Nadriadeným orgánom prokurátora činného na vojenskej obvodnej prokuratúre sa rozumie prokurátor činný na vyššej vojenskej prokuratúre.

Nadriadeným orgánom prokurátora činného na krajskej prokuratúre alebo na vyššej vojenskej prokuratúre sa rozumie prokurátor činný na generálnej prokuratúre.

Nadriadeným orgánom prokurátora činného na generálnej prokuratúre je riaditeľ odboru, v ktorom pôsobí. Nadriadeným orgánom riaditeľa odboru je námestník generálneho prokurátora, ktorý príslušný odbor riadi. Nadriadeným orgánom riaditeľa odboru Hlavnej vojenskej prokuratúry je zástupca hlavného vojenského prokurátora a jeho nadriadeným orgánom je námestník generálneho prokurátora – hlavný vojenský prokurátor. Nadriadeným orgánom námestníkov generálneho prokurátora je generálny prokurátor.

Za prokurátora môže byť vymenovaný bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území, je spôsobilý na právne úkony, dosiahol vek najmenej 25 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie, po ustanovenú dobu vykonával čakateľskú prax, úspešne zložil prokurátorskú skúšku a s vymenovaním do funkcie prokurátora súhlasí.

Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len dôstojník alebo generál v činnej službe.

Generálny prokurátor vymenúva prokurátorov do konkrétnych funkcií na konkrétnych článkoch a organizačných zložkách prokuratúry podľa vzájomnej dohody.

Právny čakateľ prokuratúry musí spĺňať podmienky uvedené v § 32 ods. 1 s výnimkou čakateľskej praxe a veku.

Čakateľská prax je trojročná. Výnimky môže v jednotlivých prípadoch povoliť generálny prokurátor. Skrátená čakateľská prax nesmie byť kratšia ako 18 mesiacov. Čakateľská prax sa skončí prokurátorskou skúškou, ktorú musí vykonať právny čakateľ po skončení čakateľskej praxe.

Právny čakateľ môže vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanoví generálny prokurátor opatrením uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Právneho čakateľa prokuratúry prijíma do pracovného pomeru generálny prokurátor. Čakateľská prax sa vykonáva v pracovnom pomere na určitú dobu. Inak sa na pracovné vzťahy právnych čakateľov prokuratúry vzťahujú pracovnoprávne predpisy.⁸)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnych čakateľov vojenských prokuratúr, ktorí sú v služobnom pomere vojakov z povolania, a generálny prokurátor ich za právnych čakateľov vymenúva na návrh hlavného vojenského prokurátora. Na ich služobné pomery sa vzťahujú predpisy o služobnom pomere vojakov, vojenské služobné predpisy a poriadky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Generálny prokurátor môže pri vymenovaní za prokurátora započítať čakateľskú prax a obdobnú prax vykonanú podľa osobitných predpisov.

Generálny prokurátor môže uznať odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, profesijnú skúšku komerčného právnika a inú obdobnú skúšku za prokurátorskú skúšku podľa tohto zákona.

Generálny prokurátor môže výnimočne odpustiť čakateľskú prax alebo aj vykonanie prokurátorskej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora, ktorý spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora a svojou primeranou právnickou praxou alebo vedeckou či pedagogickou činnosťou v odbore práva preukázal spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora.

Prokurátor pri vymenovaní za prokurátora skladá do rúk generálneho prokurátora tento sľub:

Odmietnutie zložiť sľub alebo zložiť sľub s výhradou má za následok, že pracovný pomer prokurátora nevznikne.

Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení úloh prokuratúry alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme fyzických osôb alebo právnických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.

Povinnosť prokurátora podľa odseku 1 trvá aj po skončení vykonávania funkcie prokurátora.

Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 môže prokurátora celkom alebo sčasti oslobodiť generálny prokurátor.

Konanie prokurátora, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná v kárnom konaní.

Generálny prokurátor môže rozhodnúť o pozastavení vykonávania funkcie trestne stíhaného prokurátora alebo prokurátora, proti ktorému sa vedie kárne konanie, ako aj o poverení iného prokurátora jej vykonávaním a o zrušení takých opatrení.

Prokurátor s výnimkou prokurátora vojenskej prokuratúry je v pracovnom pomere s prokuratúrou Slovenskej republiky.

Na pracovný pomer prokurátora sa vzťahujú tieto ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 3/1991 Zb., zákona č. 297/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z.: § 10, § 14, § 18 až 23, § 38 ods. 1 a 2, § 59, § 60, § 73 ods. 1 až 3, § 74, § 82 až 84, § 88, § 89, § 91, § 95, § 96, § 100 až 110c, § 119 až 128, § 130 ods. 1 a 2, § 131, § 135, § 141, § 141a, § 142b, § 143, § 146, § 147, § 153, § 154, § 156 až 162, § 170 až 205c, § 206, § 207, § 240 až 266a, § 270, § 272 až 275.

Prokurátor vojenskej prokuratúry je v služobnom pomere vojaka z povolania. Na jeho služobný pomer sa vzťahujú predpisy o služobných pomeroch vojakov,¹⁰) vojenské služobné predpisy a poriadky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Osobným úradom vojaka a zamestnanca činného na vojenskej prokuratúre je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Činnosť vojenskej prokuratúry hmotne zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Pracovný pomer prokurátora, ktorý nie je vojakom z povolania, vzniká dňom, ktorým bol vymenovaný do funkcie prokurátora.

V prípadoch, keď prokurátor v čase vymenovania splnil podmienky nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, generálny prokurátor s ním dohodne pracovný pomer na určitú dobu.

Prokurátora vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie generálny prokurátor.

Generálny prokurátor súčasne s odvolaním prokurátora rozhodne o jeho vymenovaní do inej funkcie. Ak nie sú splnené podmienky na postup podľa odseku 3, vymenuje odvolaného prokurátora do inej funkcie na tom istom článku a v tej istej obci.

Pracovný pomer prokurátora sa skončí, ak

Generálny prokurátor rozhodne o prepustení prokurátora

Generálny prokurátor môže rozhodnúť o prepustení prokurátora, ak

Generálny prokurátor odvolá vojaka z povolania z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry a nevymenuje ho do inej funkcie,

Generálny prokurátor môže odvolať vojaka z povolania z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry a nevymenovať ho do inej funkcie, ak

Odvolaním z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry sa služobný pomer odvolaného vojaka z povolania nekončí.

Prokurátor sa môže písomne vzdať funkcie prokurátora. Vzdanie sa funkcie nadobudne účinnosť uplynutím dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.

Prokurátor vojenskej prokuratúry sa môže vzdať funkcie prokurátora za podmienok uvedených v odseku 1. Ak s tým vyslovil súhlas minister obrany Slovenskej republiky, môže tak urobiť aj bez toho, že by súčasne požiadal o prepustenie zo služobného pomeru vojaka z povolania.

Ustanovenie odseku 1 sa uplatní, len ak sa prokurátor vzdá funkcie do 30 dní po vymenovaní do funkcie podľa § 43 ods. 3 písm. c) a v oznámení o vzdaní sa funkcie výslovne uvedie, že sa jej vzdáva z dôvodu uvedeného v odseku 1.

Prokurátor môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ak sa pracovný pomer neskončil prepustením na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v kárnom konaní, uplatniť na súde najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal takto jeho pracovný pomer skončiť.¹¹)

Platové pomery prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry upravuje osobitný zákon.⁹)

Kárnu zodpovednosť prokurátora upravuje osobitný zákon.¹²)

Prokurátor preukazuje svoju funkciu a príslušnosť k prokuratúre služobným preukazom. Služobný preukaz prokurátora je preukazom totožnosti.

Prokurátor, ktorý bol vymenovaný za prokurátora a ustanovený do funkcie podľa predpisov platných pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za prokurátora vymenovaného a ustanoveného podľa tohto zákona.

Prokurátor vymenovaný podľa predpisov platných pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zloží do 30 dní od nadobudnutia jeho účinnosti sľub predpísaný v § 37 ods. 1. Odmietnutie zložiť sľub má za následok, že pracovný pomer prokurátora sa skončí 31. decembra 1996.

Funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, začína plynúť dňom jeho vymenovania.

Zrušuje sa zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení zákona č. 71/1967 Zb., zákona č. 29/1968 Zb., zákona č. 147/1969 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 196/1988 Zb., zákona č. 168/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 4/1993 Z. z.