330/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2004 do 31.10.2005
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 330/1996 Z. z. |
Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 25.10.1996 |
Dátum vyhlásenia: | 23.11.1996 |
Dátum účinnosti od: | 01.05.2004 |
Dátum účinnosti do: | 31.10.2005 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
159/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov |
201/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko |
204/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami |
247/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami |
444/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci |
510/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko |
493/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí |
504/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov |
718/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení |
470/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov |
282/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko |
65/1965 Zb. | Zákonník práce |
223/1988 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce |
95/2000 Z. z. | Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
158/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce |
311/2001 Z. z. | Zákonník práce |
215/2004 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
479/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
124/2006 Z. z. | Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
330
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. októbra 1996
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon ustanovuje základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných
úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie.
§ 2
Pôsobnosť zákona
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické
osoby v pracovnoprávnych vzťahoch, v obdobných pracovných vzťahoch,1) a na právnické osoby a fyzické osoby, u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie
žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej
školy (ďalej len „zamestnávateľ“).
(3)
Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na samostatne
zárobkovo činné osoby, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
fyzické osoby, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, alebo
b)
fyzické osoby, ktoré zabezpečujú plnenie úloh s pomocou svojho manžela alebo detí.
(4)
Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená na určené
pracovné činnosti vykonávané v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť
najvyšší možný stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
§ 2a
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona
a)
prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti
zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov
podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia
z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo
zdravia,
b)
nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia,
ktoré môžu poškodiť zdravie,
c)
ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené,
d)
riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň
možných následkov na zdraví,
e)
neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo
a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť
ani obmedziť.
§ 3
§ 4
Reprezentatívna organizácia
Odborové orgány a iné organizácie zastupujúce zamestnancov (ďalej len „reprezentatívna
organizácia“) kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly.
§ 5
Orgány štátnej správy a obce
Orgány štátnej správy a obce
a)
spolupracujú s orgánmi dozoru a poskytujú im informácie o právnických osobách a fyzických
osobách oprávnených podnikať potrebné na výkon dozoru,
b)
prerokovávajú s orgánmi dozoru opatrenia, ktoré sa týkajú problémov súvisiacich s
bezpečnosťou a s ochranou zdravia pri práci,
c)
upozorňujú orgány dozoru na nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci zistené v rámci svojej pôsobnosti.
§ 6
Opatrenia v predvýrobe
(1)
Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových technologických postupov musia vyhotoviť
projekty, konštrukčné diela a technologické postupy tak, aby vyhovovali požiadavkám
vyplývajúcim z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou
projektov, konštrukčných diel a technologických postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných
nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození vyplývajúcich z navrhovaných riešení
v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach a návrh ochranných opatrení proti
týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.
(2)
V schvaľovacom konaní projektov, konštrukčných diel a technologických postupov sa
musí posúdiť rozsah rizika, ak rozsah rizika nebol posúdený podľa osobitného predpisu.3a)
§ 7
Opatrenia vo výrobe a pri uvádzaní výrobkov na trh
Výrobca a osoby uvádzajúce výrobky na trh, okrem výrobkov podľa osobitného predpisu,3a) sú povinní
a)
zabezpečiť, aby výrobky spĺňali požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, najmä preukázaním zhody výrobku
so všeobecnou úrovňou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci požadovanou predpismi,
b)
podávať informácie o bezpečnom umiestnení, napojení (inštalácii) a používaní výrobkov,
c)
poskytnúť užívateľovi príslušné informácie o tom, aké ohrozenia z používania výrobku
vyplývajú v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, vrátane poučenia,
ako sa chrániť proti ohrozeniam, a návod na obsluhu v štátnom jazyku4).
§ 7a
Posudzovanie bezpečnosti technických zariadení
(1)
Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických
zariadení vykonáva Technická inšpekcia.
(2)
Technická inšpekcia nevykonáva činnosť podľa odseku 1 na technických zariadeniach
používaných v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu
a na technických zariadeniach podliehajúcich dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.4a)
(3)
Technická inšpekcia je príspevková organizácia, ktorú riadi a kontroluje Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na čele Technickej inšpekcie
je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky.
(4)
Technická inšpekcia
a)
podáva odborné a záväzné stanoviská, či sú pri projektovaní, konštrukcii, výrobe,
montáži, prevádzke, obsluhe, opravách, údržbe, odborných prehliadkach a odborných
skúškach vyhradených technických zariadení splnené požiadavky bezpečnosti technických
zariadení,
b)
vykonáva prehliadky, riadi a vyhodnocuje skúšky vyhradených technických zariadení,
c)
preveruje odbornú spôsobilosť podnikateľov4b) na výrobu, montáž, opravy, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených
technických zariadení,
d)
preveruje odbornú spôsobilosť fyzických osôb na skúšky, odborné prehliadky a odborné
skúšky, opravy alebo na obsluhu vyhradených technických zariadení,
e)
osvedčuje, či technické zariadenia, materiál a dokumentácia stavieb, technických
zariadení, technológií, prototypov strojov a zariadení spĺňajú požiadavky bezpečnosti
technických zariadení.
(5)
Technická inšpekcia vykonáva činnosti podľa odseku 4 za úhradu.
(6)
Na činnosť Technickej inšpekcie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§ 8
Všeobecné zásady prevencie
(1)
Všeobecné zásady prevencie sú najmä
a)
odstraňovanie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho,
b)
posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných
postupov, ako aj počas ich používania,
c)
vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich
vzniku,
d)
uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými
opatreniami,
e)
nahrádzanie prác, pri ktorých existuje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami
alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f)
prispôsobovanie práce potrebám zamestnanca a technickému pokroku,
g)
zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska,
výbere pracovného zariadenia a pracovných a výrobných postupov, najmä s cieľom vylúčiť
alebo zmierniť účinky škodlivej práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie
zamestnanca,
h)
plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií,
nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory
pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení,
i)
poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
Zamestnávateľ pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci vrátane prevencie rizika a zabezpečovania informácií a vzdelávania,
ako aj zabezpečovania organizácie práce a prostriedkov vychádza zo všeobecných zásad
prevencie uvedených v odseku 1.
§ 8a
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa
(1)
Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný
dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi5) a ďalej je povinný
a)
vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade
s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b)
zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom
skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c)
zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument
o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, najmä pri osobitných skupinách zamestnancov.
Osobitnými skupinami zamestnancov sú najmä tehotné ženy, matky do konca deviateho
mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zmenenou pracovnou schopnosťou,
d)
zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, stroje, zariadenia, náradie, nástroje,
materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia
práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečovať potrebnú údržbu
a opravy,
e)
zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne a biologické činitele a činitele ovplyvňujúce
psychické zaťaženie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
f)
odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia a tam, kde to podľa dosiahnutých vedeckých
a technických poznatkov nie je možné, vypracúvať písomný dokument o vyhodnotení týchto
neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, plánovať a vykonávať
opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie,
g)
nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných
alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými zariadeniami a pracovnými postupmi
a zdokonaľovaním organizácie práce,
h)
tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie
a zariadenia, pri zlyhaní ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho
rozsahu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia,
1.
prijať účelné opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom
na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať účelné opatrenia na
ich obmedzenie,
2.
vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia
a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len osobám, ktoré boli riadne a preukázateľne
vyškolené a vybavené príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
3.
zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa
osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
i)
určovať bezpečné pracovné postupy,
j)
určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné,
určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
k)
vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
l)
zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia
podľa osobitných predpisov a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú
ich zdravotnému stavu, schopnostiam a na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných
predpisov,
m)
zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri ručnej
manipulácii s bremenami,
n)
zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske
preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi,6)
o)
zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch s ohľadom na
charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku a tiež vtedy, ak o to zamestnanec
požiada,
p)
venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, zamestnancom,
ktorí pracujú na pracovisku sami, a osobitným skupinám zamestnancov,
q)
poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti podľa osobitných predpisov,6a)
r)
oznamovať príslušným orgánom spôsobom ustanoveným osobitným predpisom6b) vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií,
zisťovať a odstraňovať príčiny ich vzniku, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu,
s)
písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu
zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej
vykonania a pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať,
t)
viesť a uschovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou
a ochranou zdravia pri práci,
u)
nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku
úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri
zvyšovaní pracovných výkonov mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov,
v)
nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
(2)
Na zabezpečenie ochrany života alebo zdravia zamestnancov pri práci prostredníctvom
osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný
a)
vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného
prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných
prostriedkov,
b)
bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo
zdravia, na používanie pri práci potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky,
c)
udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a vo funkčnom stave
a dbať o ich riadne používanie.
(3)
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom
a)
pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu
opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
b)
umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny,
a ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, aj ochranné nápoje podľa vnútorného
predpisu.
(4)
Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí
budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, najmä informácie
podľa § 8b ods. 2 písm. a) a b), a ak ich nedostali, upozorniť na to ich zamestnávateľa a podľa potreby vykonať opatrenia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú
aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách
ustanovených osobitnými predpismi.6c)
(6)
Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje
na všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch.
(7)
Plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh
vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou
ich pracovných povinností.
(8)
Zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení nie sú dotknuté povinnosťami vedúcich
zamestnancov a zamestnancov pri starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci.
(9)
Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
§ 8b
Oboznamovanie a informovanie zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ je povinný najmä
a)
oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov vrátane zamestnancov
osobitných skupín so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a iné okolnosti, ktoré
sa týkajú výkonu práce, s
1.
príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci
a zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi a overovať
ich znalosti,
2.
vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou
proti nim,
b)
vykonať oboznámenie zamestnanca podľa písmena a) aj pri jeho prijatí do zamestnania,
pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej
technológie, nových pracovných postupov alebo strojov a zariadení. Oboznámenie sa
musí prispôsobovať novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ
vo vnútornom predpise upraví pravidelnosť oboznamovania podľa písmena a) tak, aby
k oboznamovaniu došlo najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
o čom vyhotoví písomný záznam,
c)
označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie
zamestnanca, a používať označenia, symboly a signály na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci v súlade s osobitným predpisom.
(2)
Zamestnávateľ je povinný zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov“)
poskytnúť potrebné informácie o
a)
nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť,
a o výsledkoch posúdenia rizika,
b)
preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov
a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
c)
opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
ako aj v prípade záchranných prác a evakuácie,
d)
pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce,
ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a prijatých opatreniach,
e)
ochranných a preventívnych opatreniach navrhnutých a nariadených orgánmi dozoru a
inými orgánmi, potrebných na zlepšenie nimi zisteného stavu.
(3)
Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril
vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj tým,
ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom.
(4)
Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ktoré zabezpečuje
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia sa
uskutočňovať v pracovnom čase.
§ 8c
Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia
(1)
Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade bezprostredného
a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný najmä
a)
vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia
zamestnancov v prípade mimoriadnych situácií vrátane požiarov a na poskytnutie prvej
pomoci,
b)
včas informovať o ohrození a o ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí
sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
c)
vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o zdravie a bezpečnosť svoju,
prípadne iných osôb a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,
d)
vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť
pracovisko a odísť do bezpečia,
e)
nepožadovať od zamestnancov s výnimkou odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali
alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie,
f)
určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane
poskytnutia prvej pomoci; na tento účel vybaviť pracoviská prostriedkami prvej pomoci,
určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť zamestnancov na vykonávanie záchranných
prác a evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými
zdravotníckymi, záchrannými a protipožiarnymi pracoviskami.
(2)
Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol
vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak
sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho
alebo iných osôb.
§ 8d
Kontrolná činnosť
Zamestnávateľ je povinný
a)
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,6d) zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku
a bezpečných pracovných postupov,
b)
kontrolovať
1.
stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických
zariadení, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi
dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné
skúšky zariadení,
2.
či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
3.
činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku
sám,
c)
kontrolovať a vyžadovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných
zariadení a iných ochranných opatrení,
d)
vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa,
u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov; previerku pripravovať a vykonávať v
spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov a za jeho účasti,
e)
odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti.
§ 8e
Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov
Zamestnávateľ umožňuje zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcovi zamestnancov
zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred
s nimi prerokúvať otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä
im umožňuje vyjadriť sa k
a)
politike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a programu jej uskutočňovania,
b)
návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému
prostrediu a k pracovisku,
c)
návrhu na určenie zamestnancov, ktorí budú vykonávať úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, a k ich úlohám podľa § 8c ods. 1 písm. f) a § 12,
d)
posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytnutia osobných
ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
e)
pracovným úrazom, chorobám z povolania a ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré
sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a k návrhom opatrení,
f)
spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov a zamestnancov
poverených plnením úloh bezpečnostnotechnickej služby,
g)
zabezpečovaniu úloh bezpečnostnotechnickej služby,
h)
plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 8b a ku školeniu zástupcov zamestnancov.
§ 8f
Rekondičné pobyty
(1)
Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať
rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Na účely poskytovania rekondičných
pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných
podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie
profesijného poškodenia zdravia. Náklady na rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ.
(2)
Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom
zabezpečujúcim závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov6e) určí záväzným vyjadrením vybrané povolania podľa odseku 1 príslušný orgán na ochranu
zdravia6f) po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov.
(3)
Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané
povolania nepretržite počas najmenej piatich rokov alebo ak tieto povolania vykonáva
za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej
štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie
na menej ako osem týždňov.
(4)
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky,
ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach alebo v kontrolovaných pásmach
s ionizujúcim a rádioaktívnym žiarením najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec,
ktorý pracuje s vyhlásenými chemickými a biologickými karcinogénmi, ak odpracoval
najmenej 400 pracovných zmien.
(5)
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky,
ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval
v tomto období vo vybraných povolaniach 275 pracovných zmien.
(6)
Za odpracovanú zmenu sa považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval
aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní.
(7)
U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného
počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu
pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
(8)
Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať
na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto
rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania príslušného lekára
zabezpečujúceho závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov.
(9)
Zamestnancovi musí byť na celý čas rekondičného pobytu zabezpečený programovo riadený
zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie.
(10)
Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako
ako pri pracovnej ceste. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.6g)
(11)
Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej
súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte
určil. Účasťou na rekondičnom pobyte sa rozumie plnenie rekondičného programu. V priamej
súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je i cesta naň a späť, stravovanie a osobné
voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného
pobytu neorganizovaná vychádzka.
§ 9
Spolupráca na spoločných pracoviskách
(1)
Ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické
osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii,
príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi
musí byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok
bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.
Ak sa nedohodnú, zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu.
(2)
Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na jednom pracovisku, sú povinní
navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a o
opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu
zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom
a zástupcom zamestnancov.
(3)
Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné, revízne a odborné práce
pre iné fyzické osoby a právnické osoby na ich pracovisku dohodne s objednávateľom
zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať
až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.
(4)
Právnická osoba a fyzická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba, a zamestnávateľ,
ktorý zabezpečuje práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených
týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom v osobitnom
predpise.
§ 10
Zástupca zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca
alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov
a)
na návrh reprezentatívnej organizácie, ktorá pôsobí na pracovisku,
b)
v prípade, že na pracovisku nepôsobí reprezentatívna organizácia, na základe voľby
zamestnancov z ich radov.
Zástupcu zamestnancov možno vymenovať len s jeho súhlasom.
(2)
Jeden zástupca zamestnancov nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov. Ak zamestnávateľ
preukáže orgánu dozoru minimálny stupeň ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci,
môže byť jeden zástupca zamestnancov vymenovaný pre viac ako 20 zamestnancov, ale
nie pre viac ako 100 zamestnancov.
(3)
Zástupca zamestnancov je oprávnený
a)
vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci,
b)
vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokovávať s odborovou organizáciou, ktorá
pôsobí v organizácii, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore
za podmienky, že nevyzradí utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,
c)
spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci,
d)
požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; ak zamestnávateľ neodstráni
nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru,
e)
zúčastňovať sa rokovaní organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania,
havárií technických zariadení, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia,
zúčastňovať sa kontrol vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie
o výsledkoch a záveroch týchto kontrol, meraní a hodnotení,
f)
predkladať pripomienky a návrhy orgánom inšpekcie práce pri výkone inšpekcie práce
u zamestnávateľa.
(4)
Zástupca zamestnancov nesmie byť za plnenie úloh podľa odseku 3 zamestnávateľom znevýhodňovaný
ani inak postihovaný.
(5)
Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie úloh podľa
odseku 3 školenie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a
vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.
§ 11
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(1)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriaďuje ako svoj poradný
orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov
a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú
väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov.
(2)
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a)
navrhuje opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci,
b)
pravidelne hodnotí vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania, havárií technických
zariadení a ostatných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu
pracovného prostredia a pracovných podmienok,
c)
vyjadruje sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri
práci,
d)
má právo požadovať od zamestnávateľa a od orgánov dozoru nevyhnutné informácie potrebné
na výkon svojej činnosti.
(3)
Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia
zástupcov zamestnancov.
§ 12
Bezpečnostnotechnická služba
(1)
Zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 100 zamestnancov je povinný určiť dostatočný
počet odborne spôsobilých zamestnancov (bezpečnostného technika), ktorí budú vykonávať
úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „bezpečnostnotechnická
služba“). Úlohy bezpečnostnotechnickej služby môže zamestnávateľ zabezpečiť aj dodávateľským
spôsobom.
(2)
Zamestnanci poverení plnením úloh bezpečnostnotechnickej služby musia byť vybavení
potrebnými prostriedkami a oprávneniami a musí sa im poskytnúť dostatočný čas na plnenie
ich povinností.
(3)
Bezpečnostným technikom môže byť len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie alebo
úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu a získala osvedčenie
o odbornej spôsobilosti u právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na výchovu
a vzdelávanie podľa § 15 ods. 3 alebo odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala
stredoškolským alebo vysokoškolským štúdiom.
(4)
Orgán inšpekcie práce a príslušný orgán dozoru6h) môžu v odôvodnených prípadoch nariadiť zriadenie bezpečnostnotechnickej služby aj
pri menšom počte zamestnancov.
(5)
Zamestnávateľ zamestnávajúci menej ako 100 zamestnancov si určí spôsob zabezpečovania
úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto úlohy môže zabezpečovať
aj dodávateľským spôsobom.
(6)
Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, so zástupcami zamestnancov a závodnou zdravotnou službou.
(7)
Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo zabezpečovaním úloh bezpečnostnotechnickej
služby dodávateľským spôsobom podľa odsekov 1 a 5 nie je dotknuté plnenie povinností
a zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
§ 13
Závodná zdravotná služba
(1)
Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zabezpečiť v rozsahu určenom všeobecne
záväznými právnymi predpismi závodnú zdravotnú službu,7)
(2)
Závodná zdravotná služba najmä
a)
zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov
pri práci,
b)
dohliada na faktory v pracovnom prostredí a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu
ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c)
podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d)
poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom najmä pri
1.
plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných
miest,
2.
technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3.
ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce,
ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany,
e)
zúčastňuje sa
1.
na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných
podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2.
na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3.
na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou
a zdravotných rizík,
f)
spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného
ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,
g)
dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou,
h)
organizuje prvú pomoc v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.
(3)
V rámci týchto úloh závodná zdravotná služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a bezpečnostnotechnickou službou, s príslušnými organizačnými
útvarmi zamestnávateľa a so zástupcom zamestnancov.
§ 14
Povinnosti a práva zamestnancov
(1)
Zamestnanec je pri práci povinný
a)
dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného
správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne
oboznámený,
b)
konať tak, aby umožnil iným plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci,
c)
vykonávať práce, obsluhovať stroje a zariadenia a používať náradie, látky a ostatné
prostriedky v súlade s
1.
návodom na obsluhu, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2.
poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,
d)
obsluhovať vybrané stroje a zariadenia a vykonávať vybrané činnosti, ktoré ustanovujú
osobitné predpisy, len ak má na ich obsluhu a vykonávanie osobitné oprávnenie vydané
právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v § 15 ods. 3 a ak je zamestnávateľom na túto obsluhu alebo činnosti poverený,
e)
náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky
a svojvoľne ich nemeniť,
f)
používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a starať
sa o ne,
g)
zúčastňovať sa na školení a výcviku zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným
osobitným predpisom,
h)
oznamovať bez zbytočného odkladu svojmu nadriadenému alebo podľa potreby príslušnému
odborovému orgánu, zástupcovi zamestnancov alebo príslušnému orgánu dozoru nedostatky,
ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne
ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,
i)
podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej
správy,8) aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi
pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo
vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom,
j)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľa
a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce
a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
k)
zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
(2)
Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase
aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie
alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh
zvyčajne spojené.
(3)
Zamestnanec má právo
a)
prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
súvisiace s jeho prácou a v prípade potreby môže po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie
aj odborníkov v danom odbore,
b)
odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, aby sa odobral do bezpečia, ak
sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho
alebo iných osôb.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na osoby, ktoré sú s vedomím
zamestnávateľa v jeho priestoroch.
§ 15
Výchova a vzdelávanie
(1)
Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú
predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a
ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých
zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.
§ 16
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví rozsah a podrobnosti o
a)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko,
b)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,
c)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
d)
požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci,
e)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,
f)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími
jednotkami,
g)
minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo
výbušnom prostredí,
h)
podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky, ustanoví podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu závodnej zdravotnej služby.
(3)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, ustanoví
a)
bližšie podmienky zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaistenia bezpečnosti
technických zariadení vrátane požiadaviek na odbornú spôsobilosť zamestnancov v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,
b)
podrobnosti o požiadavkách na vydanie a odobranie oprávnenia na vykonávanie poradenstva,
výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce a podrobnosti o podmienkach na poverenie
právnických osôb na výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti vybraných strojov
a zariadení a vybraných činností,
c)
podrobnosti o požiadavkách na odbornú spôsobilosť bezpečnostného technika, o spôsobe
vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o vedení evidencie
o vydaných osvedčeniach a podrobnosti o spôsobe odobrania osvedčenia o odbornej spôsobilosti
bezpečnostného technika orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
d)
podrobnosti o spôsobe získania odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných strojov
a zariadení a na vykonávanie vybraných činností,
e)
podrobnosti o spôsobe vydania oprávnenia na obsluhu vybraných strojov a zariadení
a vybraných činností a ich odobraní orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce
a podrobnosti o vedení evidencie o vydaných oprávneniach,
f)
vybrané stroje a vybrané činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. d).
§ 16a
Spoločné ustanovenie
Ak zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba plnia povinnosti ustanovené týmto
zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej
norme, považuje sa toto plnenie za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným primeraným spôsobom.
§ 16b
Prechodné ustanovenie
Zamestnanec vykonávajúci úlohy bezpečnostného technika je povinný získať osvedčenie
podľa § 12 ods. 3 najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Osoba vykonávajúca
úlohy bezpečnostného technika dodávateľským spôsobom je povinná získať osvedčenie
podľa § 12 ods. 3 najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 17
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
2.
§ 31 písm. a) až d), § 32 a § 33 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky
č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
§ 18
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997 okrem § 13, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 1998 a pre rozpočtové organizácie 1. januára
1999.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. a zákon č. 200/1998 Z. z.
3a)
Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4a)
Zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady
č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 58/1997 Z. z.Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 256/1994 Z. z.Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4b)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
6)
Smernica Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-7709/1970-B/1
o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu registrovaná v čiastke 24/1970 Zb.
v znení Smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.
Z-10839/1971-B/1 registrovanej v čiastke 13/1972 Zb.
6a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z., vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel.
6b)
Napríklad vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu
č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií)
a porúch technických zariadení.
6c)
Napríklad zákon č. 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov, vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského
banského úradu č. 208/1991 Zb., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1995 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a užívaní prevádzkarní
a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými hmotami
v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 288/1999 Z. z., vyhláška
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých
kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.
6e)
§ 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
6g)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
6h)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.Zákon č. 370/1997 Z. z.Zákon č. 73/1998 Z. z.Zákon č. 200/1998 Z. z.
7)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 145/1988 Zb. o Dohovore o závodných zdravotných službách.
8)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb., zákon č. 95/2000 Z. z.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.