34/1996 Z. z.

Ciele tohto dohovoru, ktoré sa majú sledovať v súlade s jeho príslušnými ustanoveniami, sú ochrana biologickej diverzity, trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivý, rovnoprávny podiel na prínosoch využívania genetických zdrojov vrátane primeraného prístupu ku genetickým zdrojom, vhodný prevod dôležitých technológií a zohľadňovanie všetkých práv na tieto zdroje a technológie s primeraným financovaním.

Na účely tohto dohovoru

„biologická diverzita“ znamená rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť v rámci druhov, medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov;

„biologické zdroje“ sú genetické zdroje, organizmy alebo ich časti, populácie alebo akékoľvek iné biotické zložky ekosystémov so súčasným alebo s potenciálnym využitím alebo s hodnotou pre ľudstvo;

„biotechnológia“ znamená akúkoľvek technológiu, ktorá využíva biologické systémy, živé organizmy alebo ich deriváty na výrobu alebo na úpravu výrobkov alebo procesov na špecifické použitie;

„krajina pôvodu genetických zdrojov“ znamená krajinu, ktorá vlastní genetické zdroje v podmienkach in-situ;

„krajina poskytujúca genetické zdroje“ je krajina dodávajúca genetické zdroje získavané zo zdrojov in-situ vrátane populácií voľne žijúcich, ako aj domestikovaných druhov alebo druhov získaných zo zdrojov ex-situ, ktoré môžu, ale nemusia mať pôvod v tejto krajine;

„domestikované alebo pestované druhy“ sú druhy, ktorých proces vývoja ovplyvnil človek na uspokojenie svojich potrieb;

„ekosystém“ je dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka;

„ochrana ex-situ“ je ochrana zložiek biologickej diverzity mimo ich prirodzených stanovíšť;

„genetický materiál“ je akýkoľvek materiál rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo iného pôvodu obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti;

„genetické zdroje“ sú genetický materiál súčasnej alebo potenciálnej hodnoty;

„stanovište“ je miesto alebo typ miesta, kde sa organizmus alebo populácia prirodzene vyskytujú;

„podmienky in-situ“ sú podmienky, v ktorých genetické zdroje existujú v rámci ekosystémov a prirodzených stanovíšť, v prípade domestikovaných alebo pestovaných druhov v prostredí, kde nadobudli svoje charakteristické vlastnosti;

„ochrana in-situ“ je ochrana ekosystémov a prirodzených stanovíšť, ako aj udržiavanie a obnova životaschopných populácií druhov v ich prírodnom prostredí, v prípade domestikovaných alebo pestovaných druhov v prostredí, kde nadobudli svoje charakteristické vlastnosti;

„chránené územie“ je geograficky definované územie, ktoré je určené alebo regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany;

„organizácia regionálnej ekonomickej integrácie“ je organizácia konštituovaná suverénnymi štátmi príslušnej oblasti, na ktorú členské štáty previedli kompetencie týkajúce sa záležitostí obsiahnutých v tomto dohovore a ktorá bola riadne splnomocnená v súlade s jej vnútornými postupmi na podpis, ratifikáciu, prijatie a schválenie dohovoru alebo pristúpenie k nemu;

„trvalo udržateľné využívanie“ je využívanie zložiek biologickej diverzity spôsobom a mierou, ktoré nevedú k dlhodobému poklesu biologickej diverzity tak, že si udržiavajú schopnosť uspokojovať potreby a nároky súčasných a budúcich generácií;

„technológia“ znamená biotechnológiu.

V súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a princípmi medzinárodného práva štáty majú suverénne právo využívať vlastné zdroje na základe svojej environmentálnej politiky a majú povinnosť zabezpečiť, aby aktivity v rámci ich jurisdikcie alebo ich pôsobnosti nespôsobili škody na životnom prostredí iných štátov alebo na územiach za hranicami ich jurisdikcie.

V súlade s legislatívou iných štátov a okrem výnimiek osobitne ustanovených v tomto dohovore platia ustanovenia dohovoru pre každú zo zmluvných strán

Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné, spolupracovať s ostatnými zmluvnými stranami priamo alebo, ak je to vhodné, prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií v oblastiach mimo jurisdikcie štátu a pri riešení ostatných záležitostí spoločného záujmu na ochrane a trvalo udržateľnom využívaní biologickej diverzity.

Každá zo zmluvných strán bude v súlade so svojimi špecifickými podmienkami a možnosťami

Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné, predovšetkým na účely uvedené v článkoch 8 až 10

Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné,

Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné, prevažne s cieľom doplniť opatrenia in-situ

Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné,

Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné, prijme hospodársky a spoločensky primerané opatrenia, ktoré budú podnetom na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zložiek biologickej diverzity.

Zmluvné strany, berúc do úvahy osobitné potreby rozvojových krají, budú

Zmluvné strany budú

Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné, bude

Konferencia zmluvných strán preskúma na základe štúdií, ktoré sa budú realizovať na tento účel, otázky zodpovednosti a náhrady škôd vrátane obnovenia a kompenzácie za poškodenie biologickej diverzity okrem prípadov, keď takáto zodpovednosť je čisto vnútornou záležitosťou.

Pri uznaní suverénneho práva štátov na ich prírodné zdroje majú vlády právomoc určiť prístup ku genetickým zdrojom podliehajúcim legislatíve štátu.

Každá zo zmluvných strán vyvinie úsilie na umožnenie vhodného prístupu ku genetickým zdrojom pri environmentálne správnom a primeranom využití inými zmluvnými stranami a nebude klásť obmedzenia, ktoré by boli v protiklade s cieľmi tohto dohovoru.

Na účely tohto dohovoru genetickými zdrojmi poskytnutými zmluvnou stranou sú podľa tohto článku a podľa článkov 16 a 19 len tie, ktoré poskytujú tie zmluvné strany, ktoré sú krajinami pôvodu takýchto zdrojov, alebo iné strany, ktoré si obstarali genetické zdroje v súlade s týmto dohovorom.

Prístup k zdroju, tam, kde je zaručený, sa musí zabezpečiť na základe vzájomne schválených podmienok a ustanovení tohto článku.

Prístup ku genetickým zdrojom musí podliehať predchádzajúcemu súhlasu zmluvnej strany, ktorá poskytuje tieto zdroje, ak to táto zmluvná strana neustanovuje inak.

Každá zo zmluvných strán sa pousiluje rozvíjať a vykonávať vedecký výskum genetických zdrojov poskytovaných inými zmluvnými stranami s plnou účasťou týchto strán, a ak je to možné, priamo na ich území.

Každá zo zmluvných strán urobí vhodné legislatívne, administratívne a politické opatrenia v súlade s článkami 16 a 19, a ak je to nevyhnutné, prostredníctvom finančného mechanizmu podľa článkov 20 a 21 s cieľom spravodlivo a rovnoprávne využívať výsledky výskumu, vývoja a prospech vyplývajúci z komerčného a iného využitia genetických zdrojov so zmluvnou stranou poskytujúcou takéto zdroje. Zdroje sa musia spoločne využívať na základe vzájomne dohodnutých podmienok.

Každá zo zmluvných strán, uznávajúc, že technológia zahŕňa biotechnológiu a že ako prístup k technológii, tak aj prevod medzi zmluvnými stranami sú podstatnými prvkami na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru, sa zaväzuje v súlade s ustanoveniami tohto článku poskytnúť alebo uľahčiť prístup ostatným zmluvným stranám k technológiám alebo im uľahčiť prevod technológií, ktoré súvisia s ochranou a trvalo udržateľným využívaním biologickej diverzity alebo ktoré využívajú genetické zdroje a nespôsobujú významné poškodenia životného prostredia.

Prístup k technológiám a ich prevod podľa odseku 1 do rozvojových krajín sa zabezpečí alebo umožní za spravodlivých a maximálne výhodných podmienok vrátane koncesií a vzájomne dohodnutých preferenčných podmienok, a ak je to nevyhnutné, v súlade s finančným mechanizmom podľa článkov 20 a 21. V prípade technológie podliehajúcej patentovým alebo iným vlastníckym právam sa taký prístup a prevod zabezpečia za uznávaných podmienok, ktoré sú v súlade so zodpovedajúcou a účinnou ochranou práv duševného vlastníctva. Použitie tohto odseku musí byť v súlade s odsekmi 3, 4 a 5 tohto článku.

Každá zo zmluvných strán urobí vhodné legislatívne, administratívne alebo politické opatrenia s cieľom zabezpečiť zmluvným stranám, najmä rozvojovým krajinám poskytujúcim genetické zdroje, prístup k technológiám a prevod technológií, ktoré využívajú tieto zdroje vrátane technológií chránených patentmi a inými právami duševného vlastníctva, ak je to nevyhnutné, podľa článkov 20 a 21, v súlade s medzinárodným právom a v súlade s odsekmi 4 a 5 tohto článku.

Každá zo zmluvných strán prijme vhodné legislatívne, administratívne alebo politické opatrenia na to, aby súkromný sektor umožnil prístup, spoločný vývoj a prevod technológií uvedených v odseku 1 v prospech vládnych inštitúcií, ako aj súkromného sektoru rozvojových krajín a v tomto zmysle dodržiaval povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku.

Zmluvné strany, uznávajúc, že patenty a iné práva duševného vlastníctva môžu mať vplyv na doplnenie tohto dohovoru, budú v tomto zmysle spolupracovať v rámci svojej legislatívy a medzinárodného práva tak, aby zabezpečili, že takéto práva dohovor podporujú a nie sú proti jeho cieľom.

Zmluvné strany podporia výmenu informácií vzťahujúcich sa na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity zo všetkých verejne prístupných zdrojov, berúc do úvahy osobitné potreby rozvojových krajín.

Takáto výmena informácií musí obsahovať výmenu výsledkov technického, vedeckého a socioekonomického výskumu, rovnako ako informácie o školiacich a prieskumných programoch, špeciálnych poznatkoch, domorodých a tradičných vedomostiach, prípadne aj v kombinácii s technológiami podľa článku 16 ods. 1. Ak je to možné, výmena informácií zahŕňa aj ich vrátenie.

Ak je to potrebné, zmluvné strany budú podporovať medzinárodnú technickú a vedeckú spoluprácu v oblasti ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity aj prostredníctvom vhodných medzinárodných a národných inštitúcií.

Každá zo zmluvných strán bude podporovať technickú a vedeckú spoluprácu s ostatnými zmluvnými stranami, najmä s rozvojovými krajinami, pri uplatňovaní tohto dohovoru v praxi prostredníctvom tvorby a uplatňovania národných stratégií štátov. Pri podpore takejto spolupráce sa musí venovať osobitná pozornosť tvorbe a posilňovaniu schopností krajín prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov a budovania inštitúcií.

Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadaní určí, ako vytvoriť mechanizmus strediska (clearing-house) na podporu a uľahčenie technickej a vedeckej spolupráce.

Zmluvné strany budú v súlade so svojou legislatívou a politikou a v súlade s cieľmi tohto dohovoru rozvíjať metódy spolupráce na rozvoj a využitie technológií vrátane domorodých a tradičných. Na tento účel budú zmluvné strany podporovať aj školenia osôb a výmenu expertov.

Zmluvné strany budú na základe vzájomnej dohody podporovať vytvorenie spoločných výskumných programov a spoločných podnikov na rozvoj technológií zodpovedajúcich cieľom tohto dohovoru.

Každá zo zmluvných strán prijme vhodné legislatívne, administratívne alebo strategické opatrenia, ktoré umožnia efektívnu účasť na biotechnologickom výskume týchto zmluvných krajín, predovšetkým rozvojovým krajinám, ktoré na tento výskum poskytnú genetické zdroje, a ak je to možné, v týchto zmluvných krajinách.

Každá zo zmluvných strán prijme všetky vhodné opatrenia na podporu a urýchlenie prednostného prístupu zmluvných strán, predovšetkým rozvojových krajín, k výsledkom a prínosom z biotechnológií založených na genetických zdrojoch týchto zmluvných strán na rovnoprávnom a spravodlivom základe. Takýto prístup vymedzí vzájomná dohoda.

Strany posúdia nevyhnutnosť a možné formy protokolu ustanovujúceho vhodné postupy, predovšetkým dohodu o prednostnom informovaní, o bezpečnom prevode, o narábaní so živými modifikovanými organizmami, ktoré sú výsledkom biotechnológií a ktoré môžu negatívne ovplyvniť ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, a o ich využívaní.

Každá zo zmluvných strán, ktorá poskytne organizmy podľa odseku 3, bude poskytovať priamo alebo prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v rámci svojej jurisdikcie všetky dostupné informácie o predpisoch o využívaní a o bezpečnostných opatreniach, ktoré vyžaduje táto strana pri narábaní s týmito organizmami, ako aj všetky dostupné informácie o ich možnom nepriaznivom vplyve na tú zmluvnú stranu, do ktorej sa majú tieto organizmy zaviesť.

Každá zo zmluvných strán sa zaväzuje poskytovať podľa svojich možností, národných plánov, priorít a programov finančnú podporu a pomoc tým činnostiam štátov, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru.

Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, poskytnú nové a doplnkové finančné zdroje, aby umožnili zmluvným stranám, ktoré sú rozvojovými krajinami, pokryť v celom rozsahu zvýšené náklady pri zavádzaní opatrení na splnenie záväzkov tohto dohovoru tak, aby mali z ich poskytnutia prospech. Tieto náklady sa dohodnú medzi zmluvnou stranou, ktorá je rozvojovou krajinou, a inštitucionálnou štruktúrou podľa článku 21 v súlade s politikou, stratégiou, programovými prioritami a kritériami výberu, ako aj zoznamom uvádzajúcim zvýšené náklady, ktoré ustanovuje Konferencia zmluvných strán. Iné zmluvné strany vrátane krajín v procese prechodu na trhovú ekonomiku môžu dobrovoľne prevziať povinnosti zmluvných strán, ktoré sú rozvinutými krajinami. Na účely tohto článku Konferencia zmluvných strán zostaví na svojom prvom zasadaní zoznam zmluvných strán, ktoré sú rozvinutými krajinami, a iných zmluvných strán, ktoré dobrovoľne prevezmú povinnosti zmluvných strán, ktoré sú rozvinutými krajinami. Konferencia zmluvných strán bude tento zoznam pravidelne posudzovať, a ak to bude nevyhnutné, upraví ho. Bude podporovať aj dobrovoľné poskytovanie príspevkov z ostatných krajín a z iných zdrojov. Pri plnení týchto záväzkov sa bude prihliadať na zabezpečenie zodpovedajúceho, predvídateľného a včasného toku prostriedkov a na vyvážené rozdelenie finančnej záťaže medzi prispievajúce zmluvné strany uvedené v zozname.

Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, môžu navyše poskytnúť a zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami, použiť finančné zdroje viažuce sa na uplatňovanie tohto dohovoru prostredníctvom dvojstranných, regionálnych a iných mnohostranných vzťahov.

Rozsah efektívneho plnenia záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru bude pre rozvojové krajiny závisieť od účinného uplatňovania záväzkov rozvinutých krajín vzťahujúcich sa na finančné zdroje a prevod technológií a bude v celom rozsahu zohľadňovať skutočnosť, že ekonomický a spoločenský rozvoj a odstránenie chudoby sú prvoradé a prevažujúce priority zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami.

Zmluvné strany pri svojich činnostiach viažucich sa na finančné zdroje a na prevod technológií zohľadnia špecifické potreby a osobitnú situáciu najmenej rozvinutých krajín.

Zmluvné strany budú prihliadať aj na osobitné podmienky vyplývajúce zo závislosti zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, najmä malých ostrovných štátov, od biologickej diverzity, jej rozdeľovania a umiestnenia.

Treba zohľadniť aj osobitnú situáciu rozvojových krajín, ktoré sú environmentálne najzraniteľnejšie, ako sú krajiny s aridnými a semiaridnými zónami, pobrežnými a horskými oblasťami.

Na účely tohto dohovoru musí existovať mechanizmus na poskytovanie finančných zdrojov v podobe grantov alebo na základe koncesií pre zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami. Podstatné prvky tohto mechanizmu sú uvedené v tomto článku. Konferencia zmluvných strán bude riadiť tento mechanizmus, ktorý bude fungovať pod jej právomocou a vedením. Zabezpečovať ho bude inštitucionálna štruktúra, ktorú ustanoví Konferencia zmluvných strán na prvom zasadaní. Na účely tohto dohovoru Konferencia zmluvných strán určí politiku, stratégiu, programové priority a kritériá výberu na prístup k takýmto zdrojom a na ich využívanie. Príspevky budú zohľadňovať potrebu zabezpečiť predvídateľný, primeraný a včasný tok prostriedkov podľa článku 20 v súlade s množstvom potrebných prostriedkov periodicky určovaným Konferenciou zmluvných strán a význam pomerného rozdelenia finančnej záťaže medzi prispievajúce krajiny uvedené v zozname podľa článku 20 ods. 2. Dobrovoľné príspevky môžu poskytovať aj zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, a iné krajiny a zdroje. Mechanizmus bude založený na princípe demokratického a prehľadného systému riadenia.

Zhodne s cieľmi tohto dohovoru Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadaní ustanoví politiku, stratégiu a programové priority, ako aj podrobné kritériá a smernice určujúce prístup k finančným zdrojom a k ich využitiu vrátane pravidelného monitorovania a hodnotenia ich využitia. Konferencia zmluvných strán rozhodne o opatreniach na plnenie odseku 1 po konzultácii s inštitucionálnou štruktúrou poverenou spravovaním finančného mechanizmu.

Konferencia zmluvných strán posúdi efektívnosť mechanizmu podľa tohto článku vrátane kritérií a smerníc uvedených v odseku 2 najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru a bude tak pravidelne konať ďalej. Ak to bude nevyhnutné, na základe takéhoto posúdenia podnikne príslušné kroky na zlepšenie efektívnosti mechanizmu.

Zmluvné strany zvážia posilnenie existujúcich finančných inštitúcií na poskytovanie finančných zdrojov na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity.

Ustanovenia tohto dohovoru sa nesmú dotknúť práv a povinností ani jednej zo zmluvných strán vyplývajúcich z akejkoľvek existujúcej medzinárodnej dohody okrem prípadu, ak by výkon takých práv a povinností spôsobil vážne poškodenie alebo ohrozenie biologickej diverzity.

Zmluvné strany budú uplatňovať tento dohovor s ohľadom na morské prostredie v súlade s právami a povinnosťami štátov viazaných zákonom o moriach.

Konferencia zmluvných strán je týmto ustanovená. Prvé zasadanie Konferencie zmluvných strán zvolá výkonný riaditeľ Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) do jedného roku po tom, ako tento dohovor nadobudne platnosť. Od tohto času sa budú konať riadne zasadania Konferencie zmluvných strán v pravidelných intervaloch, ktoré určí Konferencia zmluvných strán na prvom zasadaní.

Mimoriadne zasadania Konferencie zmluvných strán sa budú konať vtedy, keď to Konferencia zmluvných strán uzná za nutné, alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán za predpokladu, že počas šiestich mesiacov po tom, čo sekretariát oboznámi s touto žiadosťou ostatné zmluvné strany, ju podporí najmenej jedna tretina zmluvných strán.

Konferencia zmluvných strán jednomyseľne schváli a prijme rokovací poriadok svojich zasadaní, ako aj zasadaní každého pomocného orgánu, ktorý môže ustanoviť, ako aj finančné pravidlá rozpočtu sekretariátu. Na každom riadnom zasadaní prijme rozpočet na finančné obdobie do nasledujúceho riadneho zasadania.

Konferencia zmluvných strán bude kontrolovať uplatňovanie tohto dohovoru a na tento účel

Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru, sa môžu zúčastniť na zasadaniach Konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia. Každý iný orgán alebo agentúra, či už vládne alebo mimovládne, kvalifikované v odboroch týkajúcich sa ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity, ktoré informujú sekretariát o svojom želaní zúčastniť sa na zasadaní Konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia, možno prizvať, ak aspoň jedna tretina zmluvných strán nepredloží námietku. O prístupe a o účasti pozorovateľov sa rozhodne na základe rokovacieho poriadku prijatého Konferenciou zmluvných strán.

Sekretariát je týmto ustanovený. Jeho funkciou bude

Na svojom prvom riadnom zasadaní Konferencia zmluvných strán ustanoví sekretariát z existujúcich kompetentných medzinárodných organizácií, ktoré vyjadrili ochotu plniť funkcie sekretariátu podľa tohto dohovoru.

Týmto sa ustanovuje Poradný orgán pre vedu, techniku a technológiu. Tento orgán bude poskytovať Konferencii zmluvných strán, a ak to bude vhodné, jej ďalším pomocným orgánom včasné odborné poradenstvo týkajúce sa uplatňovania tohto dohovoru. Bude otvorený pre všetky zmluvné strany a bude multidisciplinárny. Bude pozostávať zo zástupcov vlád kompetentných v príslušnom odbore a bude pravidelne informovať Konferenciu zmluvných strán o všetkých aspektoch svojej práce.

Tento orgán bude v pôsobnosti Konferencie zmluvných strán a v súlade so smernicami ustanovenými Konferenciou zmluvných strán a na jej žiadosť

Funkcie, právomoci, organizáciu a činnosť tohto orgánu môže ďalej rozpracúvať Konferencia zmluvných strán.

Každá zo zmluvných strán bude v intervaloch ustanovených Konferenciou zmluvných strán informovať Konferenciu zmluvných strán o opatreniach, ktoré prijala na realizáciu ustanovení tohto dohovoru a o ich efektívnosti pri plnení cieľov tohto dohovoru.

Spor medzi zmluvnými stranami týkajúci sa výkladu a výkonu tohto dohovoru budú dotknuté strany riešiť rokovaním.

Ak dotknuté zmluvné strany nevyriešia spor rokovaním, môžu spoločne požiadať o pomoc pri dosiahnutí zmieru alebo požiadať sprostredkovanie zmieru treťou stranou.

Pri ratifikácii, prijímaní, schvaľovaní alebo pristúpení k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr môže štát alebo organizácia regionálnej ekonomickej integrácie písomne vyhlásiť depozitárovi, že pri spore nevyriešenom podľa odsekov 1 alebo 2 sa zaväzujú prijať jeden alebo oba z týchto prostriedkov zmieru:

Ak strany sporu neprijali podľa odseku 3 rovnaký alebo nijaký postup alebo sa nedohodli inak, spor sa predloží na zmierovacie konanie podľa druhej časti prílohy č. II.

Ustanovenia tohto článku budú platiť pre každý protokol, ak nebude v príslušnom protokole ustanovené inak.

Zmluvné strany budú spolupracovať pri zostavovaní a prijímaní protokolov k tomuto dohovoru.

Protokoly sa budú prijímať na zasadaní Konferencie zmluvných strán.

Text každého navrhovaného protokolu rozošle sekretariát zmluvným stranám navrhovaného protokolu najmenej šesť mesiacov pred zasadaním.

Zmeny a doplnky tohto dohovoru môže navrhnúť ktorákoľvek zo zmluvných strán tohto dohovoru. Zmeny a doplnky ktoréhokoľvek protokolu môže navrhnúť ktorákoľvek zo zmluvných strán tohto protokolu.

Zmeny a doplnky tohto dohovoru sa prijmú na zasadaní Konferencie zmluvných strán. Zmeny a doplnky ktoréhokoľvek protokolu sa prijmú na zasadaní zmluvných strán príslušného protokolu. Text ktoréhokoľvek navrhovaného doplnku alebo zmeny tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu okrem prípadu, keď je v protokole ustanovené inak, sekretariát oznámi dotknutým zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov pred rokovaním, na ktorom sú navrhnuté na prijatie. Sekretariát takisto informuje o navrhnutých zmenách a doplnkoch signatárov tohto dohovoru.

Zmluvné strany vyvinú všetko úsilie na to, aby sa dohodli na ktoromkoľvek navrhovanom doplnku alebo na zmene tohto dohovoru alebo jeho protokolu. Ak sa všetky prostriedky na dohodu vyčerpali a dohoda sa nedosiahla, poslednou možnosťou bude prijatie doplnkov alebo zmien dvojtretinovou väčšinou zmluvných strán prítomných na zasadaní strán hlasujúcich o prerokúvanom protokole alebo jeho dohovore. Depozitár ich predloží všetkým zmluvným stranám na ratifikáciu, prijatie alebo na schválenie.

Ratifikácia, prijatie alebo schválenie doplnkov alebo zmien sa oznámia depozitárovi písomne. Zmeny a doplnky prijaté podľa odseku 3 nadobudnú platnosť pre zmluvné strany, ktoré ich prijali, na deväťdesiaty deň po uložení ratifikačných, prijímacích alebo schvaľovacích listín najmenej dvoma tretinami zmluvných strán tohto dohovoru alebo strán dotknutého protokolu okrem prípadu, keď je v tomto protokole ustanovené inak. Zmeny a doplnky nadobudnú platnosť pre každú zo zmluvných strán deväťdesiat dní po tom, čo táto strana uloží svoju ratifikačnú, prijímaciu alebo schvaľovaciu listinu o zmene alebo o doplnku.

Na účely tohto článku sa pod slovami „strany prítomné a hlasujúce“ rozumejú slová „strany prítomné a vyjadrujúce kladný alebo záporný postoj hlasovaním“.

Prílohy k tomuto dohovoru alebo ktorémukoľvek jeho protokolu budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru, prípadne jeho protokolu, a ak nie je výslovne ustanovené inak, odkaz na tento dohovor alebo na jeho protokoly znamená zároveň odkaz na ktorúkoľvek z príloh týchto dokumentov. Tieto prílohy sa budú obmedzovať na procedurálne, vedecké, technické a administratívne záležitosti.

Okrem prípadu, keď v ktoromkoľvek protokole môže byť ustanovené inak vzhľadom na jeho prílohy, pre návrh, prijatie a nadobudnutie platnosti dodatočných príloh tohto dohovoru alebo príloh ktoréhokoľvek jeho protokolu bude platiť tento postup:

Návrh, prijatie a nadobudnutie platnosti doplnkov a zmien príloh tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu budú podliehať rovnakému postupu ako pri návrhu, prijatí a nadobudnutí platnosti príloh tohto dohovoru alebo príloh ktoréhokoľvek jeho protokolu.

Ak ktorákoľvek príloha alebo zmena prílohy majú vzťah k zmene tohto dohovoru alebo ktorémukoľvek jeho protokolu, dodatočná príloha alebo zmena a doplnok nesmú nadobudnúť platnosť dovtedy, kým nenadobudne platnosť zmena tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu.

Okrem ustanovenia v odseku 2 ktorákoľvek zo zmluvných strán tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek z jeho protokolov má jeden hlas.

Organizácie regionálnej ekonomickej integrácie budú vo veciach svojej kompetencie vykonávať právo voľby počtom hlasov rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu. Takéto organizácie nebudú uplatňovať svoje volebné právo, ak ho uplatnia ich členské štáty, a naopak.

Štát alebo organizácia regionálnej ekonomickej integrácie sa nemôžu stať zmluvnými stranami protokolu, ak nie sú alebo sa zároveň nestanú zmluvnými stranami dohovoru.

Rozhodnutia podľa ktoréhokoľvek protokolu dohovoru budú prijímať len zmluvné strany dotknutého protokolu. Ktorákoľvek zo zmluvných strán, ktorá neratifikovala, neprijala alebo neschválila protokol, sa môže zúčastniť na ktoromkoľvek rokovaní zmluvných strán tohto protokolu ako pozorovateľ.

Tento dohovor sa predloží na podpis v Riu de Janeiro všetkým štátom a ktorejkoľvek organizácii regionálnej ekonomickej integrácie od 5. júna 1992 do 14. júna 1992 a v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku od 15. júna 1992 do 4. júna 1993.

Tento dohovor a ktorýkoľvek jeho protokol budú podliehať ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a organizáciami regionálnej ekonomickej integrácie. Ratifikačné, prijímacie alebo schvaľovacie listiny budú uložené u depozitára.

Ktorákoľvek z organizácií podľa odseku 1, ktorá sa stane zmluvnou stranou tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu, hoci ktorýkoľvek z ich členských štátov nie je zmluvnou stranou, bude viazaná všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z tohto dohovoru, prípadne jeho protokolu. V prípade organizácií, v ktorých jeden alebo viac štátov sú zmluvnými stranami tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu, organizácia a jej členské štáty sa musia dohodnúť o svojich príslušných zodpovednostiach za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru alebo jeho protokolu. V takých prípadoch nebudú organizácie a ich členské štáty oprávnené uplatňovať práva vyplývajúce z tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu súbežne.

Organizácie podľa odseku 1 určia vo svojich ratifikačných, prijímacích alebo schvaľovacích listinách rozsah svojej kompetencie v súvislosti so záležitosťami riadenými týmto dohovorom alebo jeho príslušným protokolom. Tieto organizácie musia informovať depozitára o akejkoľvek príslušnej zmene v rozsahu svojej kompetencie.

Tento dohovor a ktorýkoľvek jeho protokol budú otvorené na pristúpenie štátom a organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie odo dňa, keď bol tento dohovor alebo jeho príslušný protokol uzavrený na podpis. Listiny o pristúpení budú uložené u depozitára.

Vo svojich listinách o pristúpení organizácie podľa odseku 1 určia rozsah svojej kompetencie v súvislosti so záležitosťami riadenými týmto dohovorom alebo jeho príslušným protokolom. Tieto organizácie oznámia depozitárovi aj akúkoľvek zmenu v rozsahu svojej kompetencie.

Ustanovenia článku 34 ods. 2 budú platiť pre všetky organizácie regionálnej ekonomickej integrácie, ktoré pristúpia k tomuto dohovoru alebo ku ktorémukoľvek jeho protokolu.

Dohovor nadobudne platnosť na deväťdesiaty deň odo dňa, keď bola uložená tridsiata ratifikačná, prijímacia, schvaľovacia listina alebo listina o pristúpení.

Ktorýkoľvek z jeho protokolov nadobudne platnosť na deväťdesiaty deň odo dňa, keď bol uložený taký počet ratifikačných, prijímacích, schvaľovacích listín alebo listín o pristúpení, ktorý určil príslušný protokol.

Pre každú zo zmluvných strán, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento dohovor alebo k nemu pristúpi po uložení tridsiatej ratifikačnej, prijímacej a schvaľovacej listiny alebo listiny o pristúpení, tento dohovor nadobudne platnosť na deväťdesiaty deň odo dňa, keď bola uložená ratifikačná, prijímacia, schvaľovacia listina alebo listina o pristúpení tejto zmluvnej strany.

Ktorýkoľvek protokol, okrem prípadu, keď je v protokole uvedené inak, nadobudne platnosť pre zmluvnú stranu, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento protokol alebo k nemu pristúpi, po nadobudnutí jeho platnosti podľa odseku 2 na deväťdesiaty deň odo dňa, keď táto zmluvná strana uloží svoju ratifikačnú, prijímaciu a schvaľovaciu listinu alebo listinu o pristúpení, alebo odo dňa, keď tento dohovor nadobudne platnosť pre túto zmluvnú stranu, podľa toho, ktorý dátum bude neskorší.

Na účely odsekov 1 a 2 sa nebude žiadna z listín uložená organizáciou regionálnej ekonomickej integrácie pokladať za pridanú k listinám uloženým členskými štátmi tejto organizácie.

K tomuto dohovoru sa nepripúšťajú nijaké výhrady.

Kedykoľvek po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď tento dohovor nadobudol platnosť pre zmluvnú stranu, môže táto zmluvná strana podať depozitárovi písomné oznámenie o odstúpení.

Akékoľvek takéto odstúpenie nadobudne platnosť po uplynutí jedného roku odo dňa jeho prijatia depozitárom alebo v neskoršom termíne, ktorý možno uviesť v oznámení o odstúpení.

Ktorákoľvek zo zmluvných strán, ktorá odstupuje od dohovoru, sa bude považovať za odstupujúcu aj od ktoréhokoľvek z protokolov, ktorého je zmluvnou stranou.

V prípade, že sa Globálny fond pre životné prostredie (GEF) Programu Organizácie Spojených národov pre rozvoj (UNDP), Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) a Medzinárodnej banky pre rekonštrukciu a rozvoj (IBRD) v celom rozsahu reštrukturuje podľa článku 21, bude predstavovať predbežnú inštitucionálnu štruktúru podľa uvedeného článku na obdobie medzi nadobudnutím platnosti tohto dohovoru a prvým zasadaním Konferencie zmluvných strán alebo na obdobie, kým sa Konferencia zmluvných strán nerozhodne, ktorá inštitucionálna štruktúra bude na to určená podľa článku 21.

Výkonný riaditeľ Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) zriadi sekretariát podľa článku 24 ods. 2 na dočasné obdobie medzi nadobudnutím platnosti tohto dohovoru a prvým zasadaním Konferencie zmluvných strán.

Funkciu depozitára tohto dohovoru a všetkých jeho protokolov bude vykonávať generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Originály tohto dohovoru v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom znení majú rovnakú platnosť a budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Na dôkaz toho dolupodpísaní, súc riadne na to oprávnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Riu de Janeiro 5. júna 1992.

Navrhujúca zmluvná strana upovedomí sekretariát, že strany postupujú spor pred arbitráž podľa článku 27 tohto dohovoru. Oznámenie musí uvádzať predmet arbitráže a obsahovať predovšetkým články tohto dohovoru alebo jeho protokolu, ktorých interpretácia alebo uplatňovanie sú predmetom sporu. Ak sa strany nedohodnú na predmete sporu pred ustanovením predsedu tribunálu, arbitrážny orgán určí predmet sporu. Sekretariát oznámi takto získanú informáciu všetkým zmluvným stranám tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu.

V sporoch medzi dvoma zmluvnými stranami sa arbitrážny orgán bude skladať z troch členov. Každá zo zmluvných strán sporu vymenuje jedného arbitra. Takto vymenovaní dvaja arbitri určia na základe vzájomnej dohody tretieho arbitra, ktorý bude predsedom orgánu. Predseda nesmie byť štátnym príslušníkom, ani zamestnancom žiadnej zo strán sporu, nesmie mať trvalé bydlisko na území žiadnej zo strán sporu, ani sa nesmie inak podieľať na tomto prípade.

V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami sa strany s rovnakým záujmom dohodnú na vymenovaní jedného arbitra spoločne.

Ktorékoľvek voľné miesto sa doplní spôsobom predpísaným na úvodné vymenovanie.

Ak predseda arbitrážneho orgánu nie je určený do dvoch mesiacov od vymenovania druhého arbitra, vymenuje ho na žiadosť jednej strany generálny tajomník Organizácie Spojených národov v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Ak jedna zo strán sporu nevymenuje arbitra v priebehu dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, druhá strana môže o tom informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vykoná vymenovanie v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Arbitrážny orgán vydá svoje rozhodnutie v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s ktorýmikoľvek príslušnými protokolmi a s medzinárodným právom.

Ak sa strany sporu nedohodnú inak, arbitrážny orgán si určí vlastný rokovací poriadok.

Arbitrážny orgán môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť základné nevyhnutné ochranné opatrenia.

Strany sporu podporia prácu arbitrážneho orgánu a všetkými svojimi prostriedkami mu najmä

Strany a arbitri sú povinní chrániť akúkoľvek dôvernú informáciu, ktorú získajú počas konania arbitrážneho orgánu.

Ak arbitrážny orgán vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu neustanoví inak, náklady tohto orgánu uhrádzajú strany sporu rovnakým dielom. Arbitrážny orgán vedie záznamy o všetkých svojich nákladoch a predkladá stranám sporu konečné vyúčtovanie.

Každá zmluvná strana, ktorá má v predmete sporu právny záujem, ktorý môže byť dotknutý rozhodnutím vo veci, môže zasahovať do konania so súhlasom arbitrážneho orgánu.

Arbitrážny orgán môže vypočuť a určiť protinávrhy vyplývajúce priamo z predmetu sporu.

Procesné a vecné rozhodnutia arbitrážneho orgánu sa prijímajú väčšinou hlasov jeho členov.

Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví na konanie arbitrážneho orgánu alebo nedokáže obhájiť svoj prípad, druhá strana môže požiadať, aby orgán pokračoval vo svojom konaní a rozhodol. Neúčasť strany sporu alebo jej neschopnosť obhájiť svoj prípad nie je prekážkou v konaní. Pred vydaním konečného rozhodnutia musí byť arbitrážny orgán presvedčený, že návrh je vecne a právne dobre podložený.

Arbitrážny orgán vydá konečné rozhodnutie do piatich mesiacov odo dňa, keď bol zriadený, ak nepokladá za nevyhnutné predĺžiť lehotu o ďalšie obdobie, ktoré nesmie presahovať päť mesiacov.

Konečné rozhodnutie arbitrážneho orgánu je obmedzené na predmet sporu a obsahuje odôvodnenie. Obsahuje aj mená zúčastnených členov a dátum konečného rozhodnutia. Ktorýkoľvek člen arbitrážneho orgánu môže pripojiť rozdielne alebo nesúhlasné stanovisko ku konečnému rozhodnutiu.

Výrok je pre strany sporu záväzný. Odvolať sa proti nemu nie je možné okrem prípadu, ak sa strany sporu dohodli vopred na odvolacom postupe.

Akýkoľvek spor, ktorý môže vzniknúť medzi stranami sporu a týka sa výkladu alebo výkonu rozhodnutia, môže ktorákoľvek strana sporu predložiť arbitrážnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie.

Zmierovacia komisia sa vytvorí na žiadosť jednej zo strán sporu. Ak sa strany sporu nedohodnú inak, komisia bude zložená z piatich členov, z dvoch vymenovaných každou stranou a z predsedu, ktorého si títo členovia vybrali spoločne.

V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami sporu strany s rovnakým záujmom vymenujú svojich členov komisie spoločne na základe dohody. Ak majú dve alebo viaceré strany rozdielne záujmy alebo existuje rozpor o tom, či majú rovnaký záujem, musia vymenovať svojich členov oddelene.

Ak strany sporu v priebehu dvoch mesiacov odo dňa žiadosti nevymenujú členov na vytvorenie zmierovacej komisie, vymenuje ich v priebehu dvojmesačného obdobia, ak ho o to požiada strana, ktorá podala žiadosť, generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Ak po vymenovaní posledného člena zmierovacej komisie nebol v priebehu dvoch mesiacov určený predseda zmierovacej komisie, generálny tajomník Organizácie Spojených národov, ak ho o to požiada jedna zo strán sporu, určí predsedu v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Zmierovacia komisia rozhodne väčšinou hlasov svojich členov. Ak sa strany sporu nedohodli inak, určí si vlastný postup. Vydá návrh na riešenie sporu, ktorý strany sporu zvážia v dobrom úmysle.

Rozpor vo veci, či zmierovacia komisia je kompetentná, rozhodne komisia.