38/1996 Z. z.

Táto dohoda sa vzťahuje na

Táto dohoda sa vzťahuje na všetky vodohospodárske opatrenia vykonané na hraničných vodách, ktoré môžu ovplyvniť hydrológiu povrchových vôd, podzemné vody, vodohospodársku bilanciu, úpravu vodných tokov, stavby nádrží a ochranných hrádzí, vodohospodárske meliorácie, ochranu proti povodniam a ľadochodom, zásobovanie vodou, ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením, reguláciu a komplexné využitie vôd v povodiach hraničných riek, prevádzku technických zariadení a ich údržbu v technicky vyhovujúcom stave, ochranu tokov a priľahlých území proti vodnej erózii, a vzťahuje sa aj na iné vodohospodárske opatrenia (ďalej len „vodohospodárske opatrenia“).

Táto dohoda sa ďalej vzťahuje na účinky vodohospodárskych opatrení, ktoré spôsobia v dohodnutých profiloch na hraničných vodách zmenu parametrov vodného režimu. Parametre vodného režimu stanoví Slovensko-ukrajinská komisia pre hraničné vody zriadená na základe článku 6 tejto dohody.

Zmluvné strany sa zaväzujú, že

Zmluvné strany majú právo na hraničných vodách na polovicu odtekajúceho prirodzeného množstva vody, ktoré nie je zväčšené technickými zásahmi, pokiaľ sa nedohodnú inak.

Zmluvné strany budú vykonávať účinné opatrenia svojimi finančno-hospodárskymi a technickými prostriedkami, aby sa nezhoršovala akosť vody, a znižovať jej znečisťovanie budovaním a rekonštrukciou čistiacich zariadení. Pri novovzniknutom vypúšťaní odpadových vôd budú trvať na ich čistení.

Zmluvné strany budú systematicky sledovať čistotu hraničných vôd, spoločne odoberať vzorky vody, analyzovať ich a výsledky rozborov zjednocovať.

Ak dôjde k havarijnému znečisteniu hraničných vôd, príslušné orgány zmluvnej strany štátu, na ktorého území vzniklo znečistenie, sú povinné bezodkladne podať o tom správu príslušným orgánom druhej zmluvnej strany, urýchlene vykonať opatrenia na odstránenie zdrojov znečistenia, následkov havarijného znečistenia a zabrániť opakovaniu znečistenia.

Zmluvné strany si budú v prípade potreby poskytovať vzájomnú pomoc pri likvidácii havarijného znečistenia hraničných vôd, pričom náklady znáša tá zmluvná strana štátu, na ktorého území toto znečistenie vzniklo. O tom spíšu zápisnicu kompetentné orgány zmluvných strán.

Na účely racionálneho využívania hraničných vôd a obmedzenia negatívnych účinkov ich pôsobenia budú zmluvné strany vzájomne konzultovať opatrenia a koordinovať perspektívne zámery rozvoja vodného hospodárstva. Na realizáciu týchto zámerov budú vyvíjať spoločné úsilie, aby sa dodržiavali termíny a kvalita prác.

Na riešenie úloh vyplývajúcich z tejto dohody zmluvné strany zriaďujú Slovensko-ukrajinskú komisiu pre hraničné vody (ďalej len „komisia“).

Každá zmluvná strana vymenuje do komisie splnomocnenca vlády, jeho zástupcov a ďalších členov, pričom zmluvné strany majú v komisii rovnaký počet členov.

Uznesenia komisie nadobudnú platnosť po schválení zmluvnými stranami.

Zloženie, pôsobnosť a činnosť komisie upravuje jej štatút, ktorý tvorí prílohu tejto dohody.

Každá zmluvná strana bude udržiavať v náležitom stave vodohospodárske zariadenia a korytá hraničných tokov na území svojho štátu, aby nedošlo k zmenám v rozpore s článkom 3 ods. 1 tejto dohody. Ak napriek tomu dôjde k zmenám polohy korýt hraničných tokov, zmluvné strany uvedú koryto do pôvodného stavu.

Vodohospodárske opatrenia uvedené v článku 2 tejto dohody, ktoré môžu spôsobiť zmenu polohy korýt hraničných tokov, musia vopred schváliť príslušné orgány zmluvných strán.

Pri údržbe korýt hraničných tokov nesmie dôjsť k porušeniu hraničných znakov, ktoré slúžia na zameranie a vyznačenie priebehu štátnych hraníc, ani k ich premiestneniu bez predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov zmluvných strán.

Orgány zmluvných strán dohodnú úseky, na ktorých sa budú čistiť korytá hraničných tokov. Náklady na čistenie týchto úsekov uhradia zmluvné strany rovnakým dielom.

Čistenie tých úsekov korýt hraničných tokov, ktoré sú len na území štátu jednej zo zmluvných strán, vykonáva táto zmluvná strana na vlastné náklady.

Komisia vydá smernice na projektovanie vodohospodárskych opatrení na hraničných vodách.

Každá zmluvná strana vypracúva projekty na vodohospodárske opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť na území jej štátu.

Ak sa projekty dotýkajú záujmov druhej zmluvnej strany, treba ich predložiť komisii na odsúhlasenie.

Každá zmluvná strana vykonáva vodohospodárske opatrenia na území svojho štátu spravidla sama.

Ak jedna zmluvná strana chce zveriť vykonávanie vodohospodárskych opatrení druhej zmluvnej strane, také opatrenia musia byť osobitne dohodnuté v komisii.

Každá zmluvná strana znáša náklady na vodohospodárske opatrenia vykonané na území jej štátu.

Ak sa po vzájomnej dohode na území štátu jednej zmluvnej strany vykonajú vodohospodárske opatrenia, ktoré prinesú úžitok obom zmluvným stranám, budú sa zmluvné strany podielať na nákladoch v pomere k úžitku, ktorý im tieto opatrenia prinesú.

Ak pri vyúčtovaní prác vznikne zostatok v prospech jednej zmluvnej strany, druhá zmluvná strana ho vyrovná prácami a dodávkami materiálov v rámci vykonávania tejto dohody.

Zmluvné strany vytvoria podmienky na technickú a finančnú kontrolu pri uskutočňovaní spoločných prác, prác spoločného záujmu a prác uskutočňovaných jednou zmluvnou stranou v záujme druhej zmluvnej strany. Pravidlá kontroly stanoví komisia.

Príslušné orgány zmluvných strán si budú vzájomne pravidelne oznamovať výsledky hydrologických pozorovaní na dohodnutých vodočtoch a zmeny vodných stavov na týchto vodočtoch, ako aj výsledky merania prietokov.

Príslušné orgány zmluvných strán sú povinné bezodkladne navzájom sa informovať o náhlom zvýšení hladín riek nad dohodnutú výšku, ako aj o poruchách alebo o takých manipuláciách s vodnými dielami, ktoré náhle zmenia režim vody alebo môžu ohroziť územie štátu druhej zmluvnej strany.

Príslušné orgány zmluvných strán si budú vzájomne pravidelne oznamovať hydrometeorologické údaje v dohodnutom rozsahu a čase.

Ochranu pred povodňami a riečny dozor vykonáva každá zmluvná strana na území svojho štátu na svoje náklady.

Zmluvné strany sa zaväzujú mať v pohotovosti v náležitom stave a v zodpovedajúcom množstve materiály a zariadenia nevyhnutné na povodňovú ochranu, ako aj na včasné vykonávanie opráv počas vysokého stavu vôd.

V čase mimoriadneho povodňového nebezpečenstva sa príslušné orgány zmluvných strán podľa potreby dohodnú o rozsahu pomoci ohrozenej zmluvnej strane pracovnými silami, mechanizmami, dopravnými prostriedkami, materiálom a nástrojmi. Náklady s tým spojené znáša zmluvná strana, v ktorej prospech sa pomoc poskytuje.

Príslušné orgány zmluvných strán sú povinné udržiavať pravidelné spojenie, vzájomne sa informovať v zmysle čl. 12 tejto dohody a spoločne dohodnúť opatrenia na ochranu obyvateľstva a majetku pred povodňami.

Priebeh a následky každej povodne prerokuje komisia na základe zhodnotenia príslušnej odbornej skupiny.

Komisia vydá smernice na ochranu proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu.

Prekračovanie štátnych hraníc na vykonávanie tejto dohody sa rieši podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o režime na slovensko-ukrajinských štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Bratislave 14. októbra 1993.

Stavebný materiál, ktorý sa dováža z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu, je oslobodený od dovozného cla, daní a iných povinných platieb pri dovoze, ak je určený a bude použitý na vykonávanie prác podľa tejto dohody.

Mechanizmy, prístroje a pracovné náradie prepustené do režimu dočasného použitia sú oslobodené od dovozného cla, daní a iných povinných platieb pri dovoze, ak sú určené a budú použité na vykonávanie prác podľa tejto dohody a ich spätný vývoz sa uskutoční v lehote určenej colnými orgánmi.

Materiál a prostriedky podľa odsekov 1 a 2 tohto článku pri uplatnení zjednodušeného postupu musia sa predložiť colným orgánom zmluvných strán na vykonanie colného dohľadu.

Škody spôsobené havarijnou situáciou na hraničných vodách budú riešiť splnomocnenci pre hraničné vody oboch zmluvných strán. Každý prípad sa bude posudzovať osobitne.

Sporné otázky, ktoré vzniknú pri výklade alebo vykonávaní tejto dohody a ktoré nebude môcť vyriešiť komisia, budú riešiť zmluvné strany.

Táto dohoda podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi predpismi platnými v oboch štátoch a nadobudne platnosť dňom výmeny diplomatických nót o tomto schválení.

Dohoda sa uzatvára na obdobie 10 rokov a bude sa automaticky predlžovať vždy na ďalších päť rokov, ak ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne diplomatickou cestou najneskôr do 12 mesiacov pred uplynutím príslušného obdobia jej platnosti.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody stráca platnosť Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách, podpísaná v Bratislave 26. novembra 1968.

Každá zmluvná strana vymenuje do komisie splnomocnenca vlády, jeho dvoch zástupcov, prípadne ďalších členov. Na rokovania môžu byť prizvaní aj experti.

Komisia môže na riešenie konkrétnych úloh vytvoriť pracovné skupiny.

Splnomocnenci vlád sa môžu priamo stýkať a v čase medzi zasadaniami komisie prerokúvať bežné záležitosti. O tom budú informovať komisiu na najbližšom zasadaní a vykonané opatrenia uvedú v protokole zo zasadania.

Komisia si stanoví svoj rokovací poriadok.

Do pôsobnosti komisie patrí prerokúvanie a vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto dohody.

Riadne zasadanie komisie sa koná spravidla raz do roka. Na žiadosť jedného zo splnomocnencov vlády zvolá sa do jedného mesiaca mimoriadne zasadanie.

Zasadania komisie sa konajú striedavo na území štátu zmluvných strán, ak sa nedohodne inak.

Zasadanie komisie zvolá a vedie splnomocnenec vlády tej zmluvnej strany, na ktorého štátnom území sa koná zasadanie.

Program zasadania dohodnú splnomocnenci pred zasadaním, pričom ten môžu po vzájomnej dohode zmeniť.

Každá zmluvná strana znáša náklady spojené so zasadaním komisie za svojich členov a expertov.

Rokovanie sa vedie v jazykoch zmluvných strán.

Komisia sa uznáša jednomyseľne.

Zo zasadania sa spíše protokol s rozhodnutiami v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a ukrajinskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť. Protokol podpisujú splnomocnenci vlád, prípadne ich zástupcovia.

Uznesenia komisie schvaľujú príslušné orgány zmluvných strán. Uznesenia nadobudnú platnosť dňom, keď sa splnomocnenci vlád o tom vzájomne písomne vyrozumejú.