69/1996 Z. z.

Slovensko-poľská štátna hranica je plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnou čiarou po zemskom povrchu a oddeľuje územia oboch štátov, ich vzdušný priestor a priestor pod zemským povrchom.

Štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou (ďalej len „zmluvné strany“) od jej styku so štátnou hranicou s Ukrajinou po styk so štátnou hranicou s Českou republikou je ustanovená Zmluvou medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou o konečnom vytýčení štátnych hraníc, podpísanou vo Varšave 13. júna 1958 (ďalej len „zmluva o konečnom vytýčení štátnych hraníc“).

Priebeh štátnej hranice medzi zmluvnými stranami je uvedený v hraničnej dokumentácii o priebehu a vyznačení spoločnej štátnej hranice (ďalej len „hraničná dokumentácia“), ktorú zmluvné strany vypracovali podľa článku 1 ods. 2 zmluvy o konečnom vytýčení štátnych hraníc a ktorú obnovujú podľa ustanovení tejto zmluvy.

Priebeh štátnej hranice medzi zmluvnými stranami ďalej ustanovuje

Hraničnú dokumentáciu tvoria

Štátna hranica je nepohyblivá

Nepohyblivá štátna hranica uvedená v odseku 1 prebieha

Hraničné cesty a priekopy sú zaznamenané v hraničnej dokumentácii. Na ich začiatku a konci sú osadené dvojité hraničné znaky a pozdĺž nich sú jednotlivé hraničné znaky osadené striedavo na území každej zmluvnej strany.

Štátna hranica je pohyblivá na hraničnom vodnom toku s výnimkou prípadov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c).

Pohyblivá štátna hranica podľa odseku 1 prebieha strednicou hraničného vodného toku alebo jeho hlavného ramena a prispôsobuje sa

Strednicou hraničného vodného toku je

Brehovú čiaru hraničného vodného toku určuje

Hlavným ramenom hraničného vodného toku je to rameno, ktoré pri nízkych alebo pri stredných vodných stavoch má najväčší prietok.

Zmluvné strany budú udržiavať hraničný vodný tok a na ňom umiestnené technické objekty tak, aby sa zabezpečil určený priebeh a charakter štátnej hranice.

Pri rozsiahlych prirodzených zmenách polohy koryta hraničného vodného toku prebieha štátna hranica tak, ako prebiehala pred týmito zmenami, ak sa zmluvné strany nedohodnú na jej inom priebehu.

Ak sa zmení poloha pohyblivej štátnej hranice na miestach, kde prechádza na nepohyblivú hranicu, určí sa miesto tohto prechodu rozhodnutím Stálej slovensko-poľskej hraničnej komisie.

Príslušné orgány zmluvných strán sa môžu dohodnúť, že koryto hraničného vodného toku uvedú do stavu, ktorý zabráni vzniku jeho rozsiahlej prirodzenej zmeny.

Iné zmeny priebehu hraničnej čiary, ako sú uvedené v článku 4, môžu nastať len vtedy, ak o tom zmluvné strany uzatvoria osobitnú zmluvu.

Štátna hranica medzi zmluvnými stranami je rozdelená na hraničné úseky označené I až III.

Hraničný úsek I sa začína na styku štátnej hranice zmluvných strán so štátnou hranicou Ukrajiny od hraničného znaku „Kremenec“.

Hraničný úsek III sa končí na styku štátnej hranice zmluvných strán so štátnou hranicou Českej republiky na hraničnom bode „Beskydy“.

Vyznačenie jednotlivých hraničných úsekov a ich dĺžka sú uvedené v hraničnej dokumentácii.

Priebeh štátnej hranice je v teréne vyznačený jednotlivými, dvojitými a trojitými hraničnými znakmi, ktoré sa osadzujú takto:

Priebeh štátnej hranice je vyznačený týmito hraničnými znakmi:

Tvar, rozmery, materiál, vzhľad, označenie a poloha hraničných znakov sú určené v hraničnej dokumentácii.

Vyznačiť priebeh štátnej hranice inými hraničnými znakmi, ako sú uvedené v hraničnej dokumentácii, možno len po dohode príslušných orgánov zmluvných strán.

Osadiť ďalšie hraničné znaky, premiestniť ohrozené hraničné znaky na bezpečné miesto a zmeniť priame vyznačenie štátnej hranice na nepriame alebo naopak možno len po dohode príslušných orgánov zmluvných strán.

Zmluvné strany zabezpečia, aby bol priebeh štátnej hranice vždy jednoznačný, zreteľný a geodeticky určený. Zaväzujú sa v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy udržiavať a podľa potreby obnovovať hraničné znaky a aktualizovať hraničnú dokumentáciu.

Zmluvné strany zabezpečia každých päť rokov spoločnú kontrolu stavu a osadenia hraničných znakov a odstránenie zistených nedostatkov. Päťročné obdobie sa začína počítať od skončenia prác v teréne vykonaných pri poslednom preskúšaní priebehu štátnej hranice alebo kontrole.

Zameranie hraničného vodného toku sa vykoná pri každej druhej spoločnej kontrole hraničných znakov.

Zmluvné strany uskutočnia podľa potreby spoločné preskúšanie priebehu štátnej hranice.

Na základe kontroly alebo preskúšania podľa odsekov 1, 2 a 3 sa vyhotovia príslušné hraničné dokumenty.

Nové hraničné dokumenty vyhotovené po spoločnom preskúšaní alebo kontrole podliehajú schváleniu podľa právnych predpisov zmluvných strán. Dokumenty nadobudnú platnosť a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou hraničnej dokumentácie dňom, keď si zmluvné strany písomne oznámia, že boli schválené.

Ak to vyžaduje zreteľnosť priebehu štátnej hranice, zmluvné strany uskutočnia nevyhnutné opatrenia aj mimo pravidelného spoločného preskúšania stavu a rozmiestnenia hraničných znakov.

Ak jedna zo zmluvných strán zistí, že hraničný znak bol poškodený alebo premiestnený, zmluvné strany preskúšajú polohu tohto hraničného znaku aj mimo pravidelného spoločného preskúšania a podľa potreby zabezpečia osadenie hraničného znaku na správne miesto.

Zmluvné strany zabezpečujú na vlastné náklady odborníkov na geodetické a kartografické práce a pomocných technických pracovníkov na zameriavanie a vyznačovanie štátnej hranice a na následné kartografické práce.

Rozdeľovanie úloh vykonáva Stála slovensko-poľská hraničná komisia, ktorá zabezpečuje maximálnu účelnosť, hospodárnosť a vyrovnanie obojstranných nákladov.

Vlastníci a užívatelia pozemkov, stavieb a zariadení nachádzajúcich sa na štátnej hranici alebo v jej blízkosti sú povinní strpieť práce spojené s vyznačovaním, zameriavaním alebo s udržiavaním, najmä osadenie hraničných znakov a geodetických značiek. Tieto práce sa vykonávajú s ohľadom na verejný aj súkromný záujem.

Osoby poverené úlohami podľa článkov 10, 11 a 12 majú právo vstupu a vjazdu na pozemky, stavby a do zariadení aj s dopravnými prostriedkami. Do priestorov chránených podľa osobitných predpisov nemajú právo vstupovať. Osoby, ktorých sa tieto obmedzenia týkajú, musia byť o začatí prác včas upovedomené v súlade s právnymi predpismi zmluvných strán.

Ak vznikne v súvislosti s vykonávaním prác a opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 škoda, má poškodený nárok na náhradu škody voči zmluvnej strane, na ktorej území sa pozemky, stavby a zariadenia nachádzajú. Nárok na náhradu škody si vlastníci a užívatelia uvedení v odsekoch 1 a 2 uplatnia podľa právneho poriadku tej zmluvnej strany, na ktorej území sa nachádzajú pozemky, stavby a zariadenia. Poškodený nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody voči druhej zmluvnej strane.

Ak bude potrebné obnoviť vyznačenie hraničného znaku na styku štátnych hraníc troch štátov, vykonajú sa práce po dohode všetkých zúčastnených štátov.

Zmluvné strany sa zaväzujú chrániť hraničné znaky, geodetické značky a iné zariadenia, ktoré slúžia na vyznačenie štátnej hranice, pred poškodením, zničením, neoprávneným premiestnením a používaním v rozpore s účelom, na ktorý boli určené.

Zmluvné strany zabezpečia, aby na suchých úsekoch štátnej hranice bol po oboch stranách hraničnej čiary udržiavaný pruh široký 1 m a okolo hraničných znakov nepriamo vyznačujúcich priebeh štátnej hranice voľná kruhová plocha s polomerom 1 m bez porastu brániaceho viditeľnosti. To sa netýka porastu, ktorý slúži na spevnenie brehov, ani chránených stromov, kríkov a rastlín.

Na úsekoch uvedených v článku 16 možno budovať iba zariadenia verejnej dopravy, objekty a zariadenia slúžiace na pasovú a colnú kontrolu, ochranu štátnej hranice, ako aj všetky druhy vedenia, ktoré ju pretínajú, a to po prerokovaní s príslušnými orgánmi zmluvných strán.

Na čiare štátnej hranice nemožno umiestňovať žiadne označenia hraníc vlastníctva.

Ak sa budú vykonávať práce súvisiace s vyhľadávaním alebo s dobývaním nerastných surovín vnútri pruhu širokého 50 m po oboch stranách štátnej hranice, urobia zmluvné strany nevyhnutné spoločné opatrenia na zabezpečenie priebehu štátnej hranice a jej vyznačenie s prihliadnutím na požiadavky ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva na hraničných vodách.

Zmluvné strany zriaďujú na plnenie úloh ustanovených touto zmluvou Stálu slovensko-poľskú hraničnú komisiu (ďalej len „hraničná komisia“).

Hraničná komisia je zložená zo slovenskej a z poľskej delegácie. Vlády zmluvných strán vymenujú predsedov delegácií hraničnej komisie, ich zástupcov a členov.

Predsedovia hraničnej komisie a ich zástupcovia, ako aj nimi splnomocnené osoby sú oprávnené udržiavať priamy styk.

Na prácu v hraničnej komisii môže predseda každej delegácie prizvať expertov a pomocných pracovníkov.

Hraničná komisia je oprávnená najmä

Hraničná komisia vypracuje svoj štatút, technické smernice na zameriavanie a údržbu vyznačenia priebehu štátnej hranice a návod na vyhotovenie alebo na aktualizáciu dokumentácie štátnej hranice.

Hraničná komisia nie je oprávnená meniť priebeh štátnej hranice.

Hraničná komisia predkladá vládam zmluvných strán návrhy na zmenu priebehu štátnej hranice.

Na rozhodnutie hraničnej komisie je potrebný súhlas predsedov oboch delegácií. Rozhodnutia hraničnej komisie sú súčasťou protokolov z jej zasadaní.

Hraničná komisia vytvára na plnenie svojich úloh zmiešané meračské skupiny; ich počet a zloženie určí podľa rozsahu a druhu prác, ktoré treba vykonať.

Vedúci zmiešaných meračských skupín plnia úlohy podľa pokynov hraničnej komisie a v súlade s protokolmi z jej zasadaní.

Hraničná komisia schvaľuje technické podklady vyhotovené zmiešanými meračskými skupinami.

Výsledky každej kontroly alebo preskúšania priebehu štátnej hranice uvedie hraničná komisia v záverečnom protokole.

Zasadania hraničnej komisie sa konajú najmenej raz za rok, striedavo na území zmluvných strán, ak nie je dohodnuté inak. Zasadanie vedie predseda delegácie tej zmluvnej strany, na ktorej území sa zasadanie koná.

Prehliadky štátnej hranice sa uskutočňujú na základe dohody oboch delegácií v hraničnej komisii.

Z každého zasadania hraničnej komisie alebo z prehliadky štátnej hranice sa vypracuje protokol v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku.

Protokoly hraničnej komisie nadobudnú platnosť dňom, keď si predsedovia delegácií písomne oznámia, že boli schválené príslušnými orgánmi zmluvných strán. Oznámenie treba urobiť v čo najkratšom čase, najneskôr na najbližšom zasadaní hraničnej komisie.

Každá zmluvná strana uhrádza náklady spojené s činnosťou svojej delegácie v hraničnej komisii vrátane nákladov svojich prizvaných expertov a pomocných pracovníkov.

Osoby poverené úlohami súvisiacimi so správou štátnej hranice sú oprávnené voľne sa pohybovať po štátnej hranici a v odôvodnených prípadoch ju prekračovať aj mimo hraničných priechodov. Na požiadanie príslušných orgánov sú tieto osoby povinné preukázať sa platným cestovným pasom alebo hraničnou priepustkou a poverením hraničnej komisie.

Osoby uvedené v odseku 1 počas výkonu činnosti na území druhej zmluvnej strany sú oprávnené nosiť služobnú rovnošatu svojho útvaru. Nemajú však právo nosiť zbraň.

Tovar dovezený z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a určený na práce vykonávané podľa ustanovení tejto zmluvy je oslobodený od cla, daní a iných platieb.

Dopravné prostriedky, náradie, prídavné zariadenia, nástroje, prístroje, stroje, nepoužitý materiál a náhradné dielce sa musia vyviezť do jedného mesiaca odo dňa skončenia prác na územie tej zmluvnej strany, z ktorej boli dovezené.

Nevyvezený tovar uvedený v odseku 2 podlieha clu, daniam a iným platbám podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území zostal.

Osoby poverené plnením úloh na území druhej zmluvnej strany podľa ustanovení častí II a III tejto zmluvy môžu prevážať veci osobnej spotreby pre vlastnú potrebu na čas cesty vrátane potravín, nápojov, liekov a tabakových výrobkov v súlade s platnými právnymi predpismi druhej zmluvnej strany.

Pri colnom vybavovaní vecí a tovarov uvedených v odsekoch 1 a 4 uplatnia príslušné orgány zmluvných strán všetky prípustné uľahčenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Spory týkajúce sa výkladu alebo plnenia tejto zmluvy sa budú riešiť diplomatickou cestou.

Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 2. decembra 1967, s výnimkou článkov 12 až 34, ktoré stratia platnosť dňom nadobudnutia platnosti osobitnej zmluvy upravujúcej otázky v nich uvedené,

Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Poľskej ľudovej republiky o vykonaní I. a II. hlavy Zmluvy o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 17. októbra 1974.

Táto zmluva sa uzatvára na obdobie 15 rokov a jej platnosť sa predlžuje vždy o ďalších päť rokov, ak ju žiadna zo zmluvných strán nevypovie písomne diplomatickou cestou najneskôr rok pred skončením príslušného obdobia jej platnosti. Vypovedanie tejto zmluvy nemá vplyv na platnosť dokumentov uvedených v článkoch 1 a 2 tejto zmluvy.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Bratislave.

Dané vo Varšave 6. júla 1995 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.