95/1996 Z. z.

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Táto zmluva sa uplatňuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.

Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z objemu miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.

Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať niektorým zo zmluvných štátov po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

Každý výraz, ktorý nie je definovaný inak, bude mať pri aplikácii tejto zmluvy zmluvným štátom taký význam, aký mu patrí podľa práva tohto štátu upravujúceho dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia. V prípade pochybností príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

Stavenisko alebo stavba, alebo montáž, alebo inštalačný projekt sa považujú za stálu prevádzkareň iba vtedy, ak trvajú dlhšie než 12 mesiacov, počínajúc dňom, keď sa skutočne začala práca.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku predpokladá sa, že výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia odseku 6, koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak sa jej činnosti neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré keby sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie, nezakladali by existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovenia tohto odseku.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo z lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky a budovy, právo používania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo na pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu v nerastných ložiskách, prameňoch a v iných prírodných zdrojoch; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislého povolania.

Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výnimkou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný a oddelený podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkového zisku podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel alebo železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Zisky z prevádzkovania člnov vo vnútrozemskej vodnej doprave v spojení s medzinárodnou dopravou podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej dopravy alebo podniku vnútrozemskej vodnej dopravy je na palube lode alebo člna, považuje sa za umiestnené v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo člna, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je prevádzkovateľ lode alebo člna.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účastí na poole, na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, osobe, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, takto stanovená daň nepresiahne

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo sčasti pozostávajú zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Úroky uvedené v odseku 1 však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, podľa predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky, ktorých zdroj je v jednom zmluvnom štáte a ktoré poberá vláda druhého zmluvného štátu vrátane jeho miestnych orgánov, centrálnej banky alebo akejkoľvek finančnej inštitúcie kontrolovanej touto vládou, alebo úroky, ktoré plynú z pôžičiek garantovaných touto vládou, budú oslobodené od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte.

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených i nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti alebo majúce alebo nemajúce právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sú úroky platené, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky, či už je rezidentom zmluvného štátu, alebo nie, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vzniklo zadlženie, z ktorého sú platené úroky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom za zdroj takýchto úrokov sa považuje štát, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by platiteľ dohodol so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v takomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a sú vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Licenčné poplatky uvedené v odseku 1 sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo pások pre televízne alebo pre rozhlasové vysielanie, patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo na vedecké skúsenosti.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je rezidentom niektorého zmluvného štátu, alebo nie je, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v takomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, vrátane ziskov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Zisky zo scudzenia lodí, člnov alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzkovanie týchto lodí, člnov alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak rezident nemá k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.

Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa takéto odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady alebo iného obdobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Príjmy, ktoré sú uvedené v tomto článku, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť za predpokladu, že táto činnosť sa uhrádza z podstatnej časti z verejných fondov tohto štátu alebo druhého štátu alebo že táto činnosť sa vykonáva na základe kultúrnej dohody alebo dojednania medzi zmluvnými štátmi.

Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2 zdaneniu iba v zmluvnom štáte, ktorého je príjemca penzie rezidentom.

1.

2.

Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo s obchodnou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov živobytia, štúdia alebo výcviku, nebudú zdanené v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Študent na univerzite alebo na inom ústave vysokého školstva v jednom zmluvnom štáte alebo učeň, ktorý sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich 183 dní v rámci akéhokoľvek dvanásťmesačného obdobia a ktorý je alebo bezprostredne pred takouto návštevou bol rezidentom skôr uvedeného štátu, nebude zdanený v druhom zmluvnom štáte z odmien za služby poskytované v tomto druhom štáte za predpokladu, že tieto služby sa vykonávajú v súvislosti s jeho štúdiom alebo výcvikom a táto odmena tvorí zárobok nevyhnutný na jeho živobytie.

Fyzická osoba, ktorá navštívi jeden zmluvný štát z dôvodu výučby alebo vykonávania výskumu na univerzite, vysokej škole alebo na inej uznávanej vzdelávacej inštitúcii v tomto zmluvnom štáte a ktorá je alebo bola bezprostredne pred touto návštevou rezidentom druhého zmluvného štátu, bude oslobodená od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte z odmien za takúto výučbu alebo výskum počas obdobia nepresahujúceho dva roky odo dňa prvej návštevy z tohto dôvodu.

Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa neuplatní na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum nevykonáva vo verejnom záujme, ale predovšetkým na súkromný prospech určitej osoby alebo osôb.

Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sa nespomínajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte bez ohľadu na ich zdroj.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorými sa príjmy platia, sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, môže sa zdaniť v tomto druhom štáte.

Lode, člny, lietadlá alebo železničné a cestné vozidlá, ktoré sa používajú v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel alebo železničných a cestných vozidiel podliehajú zdaneniu iba v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.

Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

V prípade rezidenta Slovenska bude dvojaké zdanenie vylúčené takto: Slovensko môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, aj príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Poľsku, ale povolí znížiť daň vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Poľsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Poľsku.

V prípade rezidenta Poľska bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:

Na účely odsekov 1 a 2 sa bude predpokladať, že výraz „daň zaplatená na Slovensku“, prípadne „daň zaplatená v Poľsku“ zahŕňa akúkoľvek sumu, ktorá by bola splatná ako daň, keby sa neposkytla úľava formou povoleného odpočtu pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo pri vyňatí alebo pri znížení dane, alebo inak v súlade so zákonmi o zdanení príjmov platnými v druhom zmluvnom štáte.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podniku tohto druhého štátu, ktorý vykonáva rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.

Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 7 alebo článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné platby platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu, odpočitateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby sa platili rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely určenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočitateľné za rovnakých podmienok, ako keby sa dohodli s rezidentom skôr uvedeného štátu.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na dane uvedené v článku 2 tejto zmluvy.

Ak sa rezident jedného zmluvného štátu domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u neho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 25 ods. 1, úradu toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vyriešiť dohodou všetky ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri aplikácii tejto zmluvy. S cieľom zamedziť dvojaké zdanenie môžu konzultovať aj v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne konzultovať na dosiahnutie dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak je ústna výmena názorov na dosiahnutie dohody účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť prostredníctvom komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená ustanovením článku 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal, sa budú udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo určovaním opravných prostriedkov. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach. Na požiadanie zmluvného štátu, ktorý informácie poskytol, sa získané informácie budú udržiavať v tajnosti.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť

Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Vlády zmluvných štátov si vzájomne oznámia, že boli splnené požadované právne postupy nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia v zmysle odseku 1 a jej ustanovenia sa budú uplatňovať v oboch štátoch,

Dňom, keď sa táto zmluva začne uplatňovať, skončí sa platnosť Zmluvy medzi Československou republikou a Republikou Poľska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore priamych štátnych daní, podpísanej vo Varšave 23. apríla 1925.

ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané k 1. januáru alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, keď bola zmluva vypovedaná,

ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola zmluva vypovedaná.